2022

12.05.2022

II. ročník Letnej školy diplomacie Štefana Osuského

Aj tento rok sa uskutoční Letná škola diplomacie Štefana Osuského. Termín podania prihlášok sa kráti, preto ak máte o tento projekt záujem, neváhajte a čo najrýchlejšie podajte svoju prihlášku do II. ročníka Letnej školy diplomacie Štefana Osuského. Je to projekt Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa bude konať v dňoch od 26. júna do 2. júla 2022 v Bratislave. Ide o projekt určený pre študentov vysokých škôl (s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa) a mladých profesionálov do 28 rokov v čase konania letnej školy, ktorí sa zaujímajú o medzinárodné vzťahy a o slovenskú zahraničnú a európsku politiku.

Cieľom Letnej školy diplomacie je podnietiť otvorenú diskusiu mladých ľudí o aktuálnych zahraničnopolitických otázkach, hodnotách zahraničnej politiky SR a odkaze osobností, ktoré prispeli k jej formovaniu. Účastníci sa zúčastnia prednášok s poprednými predstaviteľmi slovenskej diplomacie, diskusií a návštev štátnych orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe zahraničnej politiky Slovenska.

Nenechajte si ujsť výnimočný týždeň v centre diania slovenskej diplomacie !

Informácie k prihlasovaniu:

Uchádzači musia zaslať do 15. mája 2022 na adresu letnaskola@mzv.sk (predmet: "Prihláška - Meno a Priezvisko") nasledujúce dokumenty:

  • štruktúrovaný životopis v slovenskom jazyku (max. dve A4), musí obsahovať aj kontaktné údaje - telefón a e-mailovú adresu
  • motivačný list (max. na jednu A4 vo formáte .doc alebo .docx)
  • čestné vyhlásenie o ovládaní slovenského a anglického jazyka
  • súhlas so spracovaním osobných údajov (pdf; 183.73 KB)
  • Dve eseje - jednu v slovenskom jazyku a druhú v anglickom jazyku:
  • Súhlasíte s postojom Slovenskej republiky vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie? (max. 400 slov vo formáte .doc alebo .docx)
  • Should Ukraine accept a neutral status? (max. 400 words in .doc or .docx file)

Všetky informácie o Letnej škole diplomacie sú zverejnené na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Sledujte aj sociálne siete, kde nájdete fotky z minulého ročníka ako aj fotky z akcií, ktorých sa Letná škola zúčastnila tento rok:

FB: Letná škola diplomacie Štefana Osuského, IG: letnaskoladiplomacie

Náklady spojené s účasťou v Letnej škole diplomacie Štefana Osuského zabezpečuje MZVaEZ SR.

11.05.2022

Európska komisia a EIB podpísali dohodu, ktorá umožní ďalšie investície na celom svete

Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) dnes podpísali ambicióznu dohodu o záruke, prostredníctvom ktorej Európska komisia podporí finančné operácie EIB vo výške až 26,7 miliardy eur. Tie v priebehu nasledujúcich siedmich rokov umožnia kľúčové verejné investície v odvetviach, ako je čistá energia, digitálna a dopravná infraštruktúra, zdravotníctvo a vzdelávanie, a začnú po celom svete napĺňať stratégiu Global Gateway.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 - 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Komisia oficiálne oznámila aj spustenie programu MSCA4Ukraine, ktorý je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej. Podporí ním vysídlených výskumných pracovníkov z Ukrajiny, aby vo svojej práci mohli pokračovať v akademických alebo neakademických organizáciách v Európe. Program im takisto umožní zapojiť sa po návrate na Ukrajinu do obnovy jej výskumných a inovačných kapacít. Program MSCA4Ukraine, ktorého celkový rozpočet dosahuje 25 miliónov EUR, poskytne štipendiá pre doktorandov a postdoktorandských výskumných pracovníkov, aby mohli vo svojej práci pokračovať v akademických a neakademických organizáciách v členských štátoch a krajinách pridružených k programu Horizont Európa. Vykonávať ho bude konzorcium so skúsenosťami v oblasti podpory ohrozeným výskumným pracovníkom.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Digitálna dekáda pre deti a mládež: Posilnenie ochrany detí na internete

Európska komisia predložila balík o právach dieťaťa vrátane návrhu nových pravidiel na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti (BIK+). Cieľom stratégie je zlepšiť digitálne služby primerané veku a zabezpečiť, aby každé dieťa bolo v online prostredí chránené, rešpektované a aby sa jeho postavenie posilnilo. Za posledných desať rokov sa digitálne technológie a spôsob, akým ich deti používajú, dramaticky zmenili. Väčšina detí používa smartfóny denne a takmer dvakrát viac než pred desiatimi rokmi. Navyše ich začínajú používať v oveľa mladšom veku (pozri EU Kids online 2020). Moderné zariadenia prinášajú rôzne príležitosti a výhody, ktoré deťom umožňujú komunikovať s ostatnými, učiť sa online či zabávať sa. Tieto prínosy však nie sú bez rizík, napríklad v podobe dezinformácií, kybernetického šikanovania (pozri štúdiu JRC) alebo škodlivého a nezákonného obsahu, pred ktorým treba deti chrániť. Nová Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti sa zameriava na prístupný, vekovo primeraný a informatívny online obsah a služby, ktoré sú v najlepšom záujme detí.

Komisia dnes navrhla aj novú legislatívu na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí online a boj proti nemu. Na účinné riešenie zneužívania online služieb na účely sexuálneho zneužívania detí sú potrebné jasné pravidlá so spoľahlivými podmienkami a zárukami. Navrhovanými pravidlami sa poskytovateľom uloží povinnosť odhaľovať, oznamovať a odstraňovať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí v rámci svojich služieb. Poskytovatelia budú musieť posúdiť a zmierniť riziko zneužitia svojich služieb a prijať riziku primerané opatrenia. Nové nezávislé centrum EÚ proti sexuálnemu zneužívaniu detí bude pôsobiť ako centrum odborných znalostí, poskytovať spoľahlivé informácie o identifikovaných materiáloch, prijímať a analyzovať správy od poskytovateľov služieb s cieľom identifikovať chyby a zabrániť im, urýchlene zasielať príslušné správy na účely presadzovania práva a poskytovať podporu obetiam. Nové pravidlá pomôžu zachrániť deti pred ďalším zneužívaním, zabrániť opätovnému výskytu škodlivého obsahu online a postaviť páchateľov pred súd.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Ochrana spotrebiteľa: prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov pre finančné služby poskytované online

Európska komisia dnes prijala reformu súčasných pravidiel EÚ týkajúcich sa poskytovania finančných služieb spotrebiteľom na diaľku, ktorými sa riadia finančné služby predávané na diaľku. Návrh posilní práva spotrebiteľov a podporí cezhraničné poskytovanie finančných služieb na jednotnom trhu. Tento trh sa výrazne vyvinul vzhľadom na celkovú digitalizáciu odvetvia a na nové typy finančných služieb, ktoré vznikli od zavedenia pravidiel v roku 2002. Vplyv pandémie COVID-19 tento vývoj ešte viac posilnil a výrazne prispel k nárastu elektronických transakcií. O návrhu Komisie sa teraz bude diskutovať v Rade a v Európskom parlamente.

Modernizácia pravidiel EÚ:

  • Ľahší prístup k 14-dňovému právu na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv týkajúcich sa finančných služieb uzavretých na diaľku;
  • Jednoznačné pravidlá toho, akým spôsobom a kedy treba poskytnúť predzmluvné informácie;
  • Osobitné pravidlá na ochranu spotrebiteľov pri elektronickom uzatváraní zmlúv o finančných službách;
  • Presadzovanie práva;
  • Úplná harmonizácia s cieľom zabezpečiť rovnako vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa na celom vnútornom trhu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Európska komisia oznámila dodatočných 200 miliónov eur na pomoc vysídleným osobám

Európska komisia dnes oznámila nový balík pomoci vo výške 200 miliónov EUR na podporu vysídlených osôb na Ukrajine v kontexte medzinárodnej konferencie darcov, ktorú spoločne zvolali Poľsko a Švédsko. Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: "Dnes sme sa stretli s jasným cieľom: podporovať odvážnych obyvateľov Ukrajiny, ktorí bojujú proti agresorovi a zasadzujú sa za ich slobodu. Teraz sme v 10. týždni brutálnej invázie Ruska. 10 týždňov, počas ktorých Európska únia pevne stála na Ukrajine. Európska únia dnes opäť odpovedala na výzvu na podporu Ukrajiny. V mene Európskej komisie som prisľúbil pre Ukrajinu 200 miliónov EUR. Minulý mesiac počas darcovského podujatia sa pre Ukrajincov v rámci Ukrajiny aj mimo nej vyzbieralo 9,1 miliardy EUR. Vieme, že bude potrebných viac. A budeme sa naďalej zasadzovať za Ukrajinu."

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Eurobarometer o Európskom roku mládeže: mladí Európania sa angažujú čoraz viac

Komisia dnes uverejnila svoj bleskový prieskum Eurobarometra o mládeži a demokracii, ktorý sa uskutočnil od 22. februára do 4. marca 2022. Keďže Európsky rok mládeže je v plnom prúde a Konferencia o budúcnosti Európy s kľúčovou účasťou mládeže je už za nami, možno pristúpiť k zhodnoteniu nálady panujúcej medzi mladými ľuďmi. Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že angažovanosť mládeže narastá: v súčasnosti sa väčšina (58 %) mladých ľudí aktívne zapája do diania v spoločnosti, v ktorej žijú, pričom za posledných 12 mesiacov sa zúčastnili činností jednej alebo viacerých mládežníckych organizácií. Od posledného prieskumu Eurobarometra v roku 2019 je to nárast o 17 percentuálnych bodov. Okrem toho najčastejším očakávaním mladých ľudí v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 je, aby činitelia s rozhodovacou právomocou viac počúvali ich požiadavky a konali podľa nich a zároveň aby podporovali ich osobný, sociálny a profesijný rozvoj (72 %). Komisia dnes takisto spúšťa nový online nástroj, platformu Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas), ktorej cieľom je uľahčiť mladým Európanom vyjadriť svoje názory. Okrem toho sa v rámci Európskeho roka mládeže organizujú politické dialógy medzi eurokomisármi a mladými ľuďmi. Tieto dialógy poskytujú mladým ľuďom jedinečnú príležitosť získať priamy prístup k činiteľom s rozhodovacou právomocou a vyjadriť tvárou v tvár svoju predstavu a nápady vo všetkých oblastiach politiky.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Prieskum Eurobarometra: Európania schvaľujú reakciu EÚ na vojnu na Ukrajine

Väčšina Európanov si myslí, že od začiatku vojny EÚ prejavila solidaritu (79 %, SK 78 %) a vo svojej reakcii bola jednotná (EÚ 63 %, SK 54 %) a rýchla (58 %, SK 59 %). Tieto výsledky vyplývajú z bleskového prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil vo všetkých členských štátoch EÚ od 13. do 20. apríla 2022. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 066 občanov EÚ. Respondenti vo veľkej miere podporujú neochvejnú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Konkrétne viac ako deväť z desiatich respondentov (93 %, SK 90 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou. 54 % respondentov zo Slovenska súhlasí s tým, že "Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená" a 57 % sa domnieva, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny (EÚ 71 %).

Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Existuje široký konsenzus, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu v EÚ, aby sa zabránilo riziku nedostatku plynu počas budúcej zimy (EÚ 86 %, SK 87 %), a pokiaľ ide o skutočnosť, že vojna na Ukrajine zvyšuje naliehavosť investícií do energie z obnoviteľných zdrojov (84 %). Celkovo 90 % Európanov súhlasí s tým, že na európskej úrovni by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie vplyvu rastúcich cien energií na spotrebiteľov a podniky. Spomedzi európskych respondentov 86 % uviedlo, že rastúce ceny energií majú výrazný vplyv na ich kúpnu silu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Príďte osláviť európske narodeniny v bratislavskej Starej Tržnici

Po odlúčení spôsobeným pandémiou sa opäť stretneme osobne na spoločnej oslave Dňa Európy 9. mája 2022 v Bratislave. Tieto symbolické euronarodeniny - Deň Európy - sú príležitosťou na to, aby sme si uvedomili čo všetko sa nám v EÚ podarilo dosiahnuť vďaka mierovému spolunažívaniu, vzájomnej spolupráci a solidarite. Čakajú nás oslavy plné súťaží, hudby, umenia, debát, a samozrejme, i množstva milých stretnutí a zaujímavých rozhovorov.

V bratislavskej Starej tržnici budú 9. mája si návštevníci budú môcť pozrieť divadelné predstavenie divadla LUDUS s názvom Naše šaty, nebudú chýbať infostánky krajín EÚ, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a jeho partnerov. A na programe sú aj dve diskusie Café Európa:

  • Európska únia ako mierový projekt (9:15 - 10:15 h.)
  • Ako vidia minulosť a budúcnosť štyri tváre Európy na Slovensku? - interview s tromi bývalými vedúcimi Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: (12:45 h.)
  • Potraviny na prídel? Európske poľnohospodárstvo v čase vojny (13:45 h. )

03.05.2022

17. ročník jedinečnej konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET má už svojich víťazov

Od piatka do soboty (29. - 30. apríla 2022) súťažilo so 44 projektami 52 žiakov, ktorí postúpili na celoslovenské finále do Bratislavy. Po dvoch rokoch súťaženia online formou si mohli súťažiaci konečne "pozrieť priamo do očí" a v prezentácii, ktorá bola ohraničená 3 a pol minútami, presvedčiť členov odbornej hodnotiacej komisie o výnimočnosti toho-ktorého projektu. Šesť kategórií umožnilo každému nadšencovi v online priestore objaviť svoj talent v informačných technológiách. Organizátori v Asociácii pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) ponúkli zmerať si sily s rovesníkmi (ZŠ a SŠ) v šiestich kategóriách: JuniorWEB - webové stránky, JuniorDESIGN - digitálne grafické práce, JuniorBLOG - blogy a vlogy, JuniorAPP - mobilné aplikácie, JuniorLEARN - weby a aplikácie využiteľné vo vzdelávaní. V šiestej kategórii JuniorTEXT súťažnú tému vyhlásili v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku - "Plán obnovy a odolnosti: Slovensko podľa mňa." Záštitu nad súťažou prevzali Ivan Kotuliak, dekan FIIT STU, Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.05.2022

Komisia dostala od Slovenska prvú žiadosť o platbu vo výške 398,7 mil. eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti


Európskej komisia bola v piatok 29. apríla doručená prvá žiadosť Slovenska o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Slovensko zaslalo Komisii žiadosť o vyplatenie nenávratnej finančnej podpory vo výške 398,7 mil. EUR (bez predbežného financovania). Celkový plán obnovy a odolnosti Slovenska sa financuje z grantov vo výške 6,3 miliardy EUR. Platby Slovenska v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú založené na výkonnosti a závisia od toho, či Slovensko vykonáva investície a reformy uvedené v jeho pláne obnovy a odolnosti. Prvá žiadosť Slovenska o platbu sa týka 14 míľnikov a to najmä v oblasti justičného systému, vysokoškolského vzdelávania a výskumu a vývoja, fiškálneho rámca, energetického systému, udržateľnej mobility, boja proti korupcii, digitalizácie verejného sektora a systému auditu a kontroly prepojeného s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti. Komisia má dva mesiace na posúdenie žiadosti. Následne zašle svoje predbežné hodnotenie plnenia míľnikov a cieľov Slovenska, ktoré sú potrebné pre túto platbu, Hospodárskemu a finančnému výboru Rady.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.05.2022

Európska zdravotná únia: európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia v záujme ľudí a vedy

Európska komisia dnes uviedla do prevádzky európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS), ktorý je jedným zo základných stavebných kameňov silnej európskej zdravotnej únie. EHDS pomôže EÚ urobiť kvantový skok vpred, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ľuďom v celej Európe. Vďaka nemu budú môcť kontrolovať a používať svoje zdravotné údaje v domovskej krajine alebo v iných členských štátoch. Podporuje skutočný jednotný trh s digitálnymi zdravotníckymi službami a produktmi. Zároveň ponúka konzistentný, dôveryhodný a efektívny rámec na využívanie zdravotných údajov na činnosti v oblasti výskumu, inovácie, tvorby politík a regulácie, pričom zabezpečuje úplný súlad s prísnymi normami EÚ v oblasti ochrany údajov. Návrh, ktorý predložila Európska komisia, teraz prerokuje Rada a Európsky parlament.

Vďaka EHDS ľudia bezplatne získajú okamžitý a jednoduchý prístup k údajom v elektronickej podobe. Tieto údaje môžu ľahko zdieľať s inými zdravotníckymi pracovníkmi v rámci členských štátov aj medzi nimi s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Občania budú mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi a budú môcť dopĺňať informácie, opravovať nesprávne údaje, obmedzovať prístup iným osobám a získavať informácie o spôsobe a účele využívania svojich údajov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa súhrnné údaje o pacientovi, erecepty, lekárske snímky a správy o nich, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy vydávali a prijímali v spoločnom európskom formáte.

Interoperabilita a bezpečnosť sa stanú povinnými požiadavkami. Výrobcovia systémov elektronických zdravotných záznamov budú musieť osvedčiť súlad s týmito normami.

Na zabezpečenie ochrany práv občanov musia všetky členské štáty vymenovať orgány pre elektronické zdravotníctvo. Tieto orgány sa zapoja do cezhraničnej digitálnej infraštruktúry (Moje zdravie @ EÚ), ktorá podporí pacientov pri cezhraničnom zdieľaní ich údajov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

18 rokov v EÚ - 72 % Slovákov je spokojných s tým, že Slovensko je súčasťou Európskej únie

1. mája 2022 Slovensko oslávi 18. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Podľa prieskumu realizovaného pre Zastúpenie EK na Slovensku je s tým, že Slovensko je súčasťou EÚ, spokojných 72 % jeho obyvateľov.

"Slovensko dosahuje v EÚ svoju plnoletosť. Je to presne 18 rokov odkedy sa Slovenská republika 1. mája 2004 stala plnohodnotným členom Európskej únie. Dospelosť však neznamená koniec cesty, práve naopak. Za tieto roky sa Slovensko veľa naučilo. Stali sme sa zodpovedným partnerom a aj náš hlas vďaka Európskej únii nabral na sile. Rozvíjame naše proeurópske smerovanie i hodnotové nastavenie. Náš postoj k trpiacej Ukrajine, v ktorom stojíme pevne na princípoch európskych hodnôt, je skvelým certifikátom našej európskej dospelosti. EÚ pomáha Slovensku rásť, zoceľovať sa, hľadať kompromisy a spolupracovať s ostatnými krajinami v priestore mieru a prosperity, ktoré, ako ukazujú dnešné dni, nie sú samozrejmosťou. Využime teda naplno aj ďalšie roky nášho členstva na upevnenie Slovenska v modernej a spolupracujúcej Európe," uviedol Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Z nedávno (apríl 2022) zverejneného Štandardného Eurobarometra vyplýva, že 73 % Slovákov a Sloveniek vníma EÚ pozitívne alebo neutrálne. Za najväčší prínos členstva Slováci a Slovenky dlhodobo považujú voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, mier medzi členskými štátmi a spoločnú menu euro. S fungovaním demokracie v EÚ je spokojná viac ako polovica opýtaných.

Dlhodobým trendom je aj vyššia dôvera v európske inštitúcie než v tie národné. Dôvera v EÚ sa počas posledných rokov pohybuje nad 40 %. Výraznú podporu obyvateľov Slovenska má väčšina spoločných európskych politík.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

Stredoveké maľby na Gemeri dostali značku Európske dedičstvo

Európska komisia udelila značku Európske dedičstvo dvanástim pamiatkam, ktoré zohrali významnú úlohu pri propagácii dejín, kultúry a jednoty Európy. Značka Európske dedičstvo sa udeľuje budovám, dokumentom, múzeám, archívom, pamiatkam alebo udalostiam, ktoré zohrali významnú úlohu pri formovaní dnešnej Európy. Cieľom značky je zvýšiť záujem ľudí a podporiť najmä mladých ľudí v tom, aby ocenili spoločné a rozmanité kultúrne dedičstvo Európskej únie. Dnešným rozhodnutím sa celkový počet lokalít, ktoré sú držiteľmi značky Európske dedičstvo, zvýšil na 60. Slovensko prispelo nomináciou svojich stredovekých nástenných malieb, ktoré sa nachádzajú v obci Rimavské Brezovo a pochádzajú zo 14. - 15. storočia. Maľby sú súčasťou sakrálnej architektúry dvanástich stredovekých kostolov v regióne Gemer-Malohont a svedčia o hospodárskych, kultúrnych a umeleckých výmenách v Európe počas obdobia gotiky.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

Dve slovenské mestá sa chcú stať klimaticky neutrálnymi do roku 2030

Komisia včera oznámila, ktorých 100 miest EÚ sa zapojí do tzv. misie "Mestá" - misie EÚ, ktorej cieľom je vznik 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. Ide o 100 miest vo všetkých 27 členských štátoch a ďalších dvanásť v krajinách pridružených k programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 - 2027) alebo v krajinách, ktoré sa potenciálne môžu pridružiť k tomuto programu. Zo Slovenska sa na misii zúčastnia Košice a Bratislava. V našich mestských oblastiach žije 75 % občanov EÚ. Tieto oblasti globálne spotrebúvajú viac ako 65 % svetovej energie, čo predstavuje viac ako 70 % emisií CO2. Je preto dôležité, aby mestá pôsobili ako experimentálne a inovačné ekosystémy s cieľom pomôcť všetkým ostatným pri ich prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050. Na misiu "Mestá" bude vyčlenených 360 miliónov eur z finančných prostriedkov programu Horizont Európa na obdobie 2022 - 2023 s cieľom vydať sa na inovačné cesty ku klimatickej neutralite do roku 2030. Opatrenia v oblasti výskumu a inovácií sa budú zameriavať na čistú mobilitu, energetickú efektívnosť a zelené územné plánovanie a ponúknu možnosť vytvárať spoločné iniciatívy a zintenzívniť spoluprácu v súčinnosti s inými programami EÚ.

Medzi prínosy, ktoré mestá získajú, patrí individuálne poradenstvo a pomoc špecializovanej platformy tejto misie, ktorú prevádzkuje projekt NetZeroCities, dodatočné peňažné prostriedky a možnosti financovania a príležitosť zapojiť sa do veľkých inovačných akcií a pilotných projektov. Misia zároveň poskytuje príležitosti na vytváranie sietí, výmenu najlepších postupov medzi mestami a podporu zapojenia občanov.

Zdroj: Európska komisia

28.04.2022

EÚ podniká kroky na pozastavenie všetkých ciel na dovoz z Ukrajiny

Európska komisia dnes navrhla na jeden rok pozastaviť dovozné clá na všetok tovar, ktorý Ukrajina vyváža do Európskej únie. Ide o bezprecedentné gesto podpory pre krajinu vo vojne, ktoré by tiež malo viesť k ročnému pozastaveniu všetkých antidumpingových a ochranných opatrení, ktoré dnes EÚ uplatňuje na ukrajinskú oceľ. Tento ďalekosiahly krok má pomôcť posilniť ukrajinský vývoz do EÚ. Pomôže zmierniť ťažkú situáciu ukrajinských výrobcov a vývozcov v časoch ruskej vojenskej invázie. Dvojstranný obchod medzi EÚ a Ukrajinou dosiahol v roku 2021 svoju najvyššiu úroveň od nadobudnutia platnosti prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) (viac ako 52 miliárd eur, čo je dvojnásobok hodnoty dvojstranného obchodu v roku 2016, t. j. pred tým, než dohoda nadobudla platnosť). Je to vďaka ambicióznemu programu vykonávania tejto dohody. Ukrajinské hospodárstvo a obchodovanie so svetom v dôsledku ruskej invázie nesmierne trpia. EÚ už prijala na podporu Ukrajiny množstvo opatrení v rôznych oblastiach - od sankcií uvalených na Rusko až po financovanie vojenskej pomoci. Tieto nové obchodné opatrenia posilnia hospodársku pomoc, ktorú EÚ Ukrajine poskytuje, a zachovajú jej prístup na svetové trhy v čase, keďže čelí ruskej agresii. Návrh teraz musia zvážiť a odsúhlasiť Európsky parlament a Rada Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.04.2022

Ukrajina: členské štáty obdržali prvé platby z kohézneho opatrenia na podporu utečencov v Európe

Komisia vyplatila členským štátom zálohové platby vo výške 3,5 miliardy EUR, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Ide o finančné prostriedky z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Tento okamžitý prísun likvidity v kombinácii s flexibilitou zabezpečujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (tzv. nástroj CARE, Cohesion Action for Refugees in Europe), z ktorého bolo Slovensku vyplatených 209.431.700 €. Po invázii Ruska 24. februára Komisia zmobilizovala všetko úsilie na podporu civilistov, ktorí utekajú pred vojnou, a na pomoc členským štátom pri ich prijímaní a starostlivosti o ne. Zaviedla najmä možnosť pružne mobilizovať dostupné zdroje z politiky súdržnosti v rámci programov na roky 2014 - 2020, možnosť spolufinancovania vo výške 100 % a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy EUR. Členské štáty teraz môžu v plnej miere využiť pomoc, ktorú im Európska komisia ponúka. Príspevok EÚ zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže výdavky je možné pokryť aj spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

28.04.2022

Cez logistický hub na Slovensku sa dostalo na Ukrajinu už 600 ton pomoci

Logistické centrum v Haniske pri Košiciach už vyše mesiaca pomáha pri preprave pomoci z členských štátov EÚ cez územie Slovenska na Ukrajinu. Doteraz ním prešlo vyše 600 ton humanitárneho materiálu. Na vybudovaní a spustení prevádzky tohto hubu sa intenzívne podieľal medzinárodný tím Európskeho mechanizmu civilnej ochrany, ktorý tento týždeň končí, po úspešnej spolupráci a výmene skúseností s odborníkmi na Slovenskej strane, svoje pôsobenie na Slovensku. Logistický hub teda prechádza do rúk slovenskej strany a jeho koordináciu bude mať na starosti Hasičský a záchranný zbor v spolupráci so sekciou krízového riadenia ministerstva vnútra. Okrem Slovenska boli logistické huby zriadené aj v Poľsku a Rumunsku. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, že pomoc poskytovaná z členských štátov EÚ a pridružených krajín sa čo najrýchlejšie a bezpečne dostane ukrajinskému ľudu v núdzi. Tieto logistické huby financuje mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

Aká pomoc sa dostala na Ukrajinu cez hub na Slovensku:

  • 600 ton materiálnej pomoci
  • lieky a zdravotnícke potreby (vozíky, odevy, osobné ochranné prostriedky atď.), hygienické súpravy, prístrešky (stany, kempingové postele, posteľoviny atď.), potraviny a protipožiarne vybavenie

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.04.2022

11. ročník IT Fitness Testu expanduje aj za hranice Slovenska

Po rekordnom IT Fitness Teste 2021, do ktorého sa iba na Slovensku zapojilo viac ako 50-tisíc ľudí, sa 11. ročník IT Fitness Testu rozširuje do krajín V4. Okrem slovenčiny bude test po prvýkrát v histórii dostupný aj v češtine, maďarčine a poľštine, bonusom bude anglická verzia. Najväčšie testovanie digitálnych zručností tak expanduje za hranice Slovenska. Test je pre každého dostupný bezplatne na novom webe itfitness.eu. Ďalšou novinkou je vytvorenie špeciálneho testovacieho rozhrania pre štátne a verejné organizácie, súkromné firmy alebo vzdelávacie inštitúcie. Test môžu využiť na interné vzdelávanie zamestnancov a výsledky za jednotlivé organizácie sa nebudú zverejňovať. Každá zapojená organizácia bude mať prístup k cenným dátam, vďaka ktorým efektívne vyhodnotí úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov. Testovacie úlohy sú rozdelené do piatich kategórií: Internet, Bezpečnosť a počítačové systémy, Kolaboratívne nástroje a sociálne siete, Kancelárske nástroje a Komplexné úlohy. Žiačky a žiakov na základných školách čaká test s 20 otázkami, pre respondentov starších ako 15 rokov je určená dlhšia verzia s 25 otázkami.

IT Fitness Test je najväčšie a najkomplexnejšie bezplatné testovanie IKT zručností na Slovensku. V uplynulých 10 ročníkoch sa doň zapojilo viac ako 300 000 ľudí. Ide o overený a zábavný spôsob merania digitálnych zručností, ktorý poskytuje reálny obraz o znalostiach v oblasti IT. "Ak sa chce stať Európska únia skutočným lídrom v inováciách, zvládnuť digitálnu transformáciu a uchovať si demokraciu, jej obyvatelia sa nezaobídu bez kvalitných digitálnych zručností. A práve barometrom týchto schopností sa môže stať IT fitness test. Takmer dve tretiny Slovákov a Sloveniek (64 %) je presvedčených, že vie ľahko identifikovať nepravdivé informácie. IT fitness test vám pomôže overiť, či to je skutočne tak. Tento rok sa IT fitness test stáva skutočne európskym. Okrem Sloveniek a Slovákov sa budú môcť zapojiť aj naši susedia z krajín V4 a anglicky hovoriaci užívatelia internetu," povedal pri príležitosti štartu 11. ročníka IT Fitness Testu vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.04.2022

EÚ - India: spoločná tlačová správa o začatí činnosti Rady pre obchod a technológie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda vlády Indie Narendra Modi sa v pondelok v Naí Dillí dohodli na začatí činnosti Rady EÚ - India pre obchod a technológie. Tento strategický koordinačný mechanizmus umožní obom partnerom riešiť výzvy týkajúce sa prepojenia obchodu, dôveryhodných technológií a bezpečnosti, a tým prehĺbiť spoluprácu v týchto oblastiach medzi EÚ a Indiou. Obe strany sa zhodli na tom, že rýchle zmeny geopolitického prostredia si vyžadujú spoločnú intenzívnu strategickú spoluprácu. Rada pre obchod a technológie zabezpečí politické riadenie a potrebnú štruktúru na zavedenie politických rozhodnutí do praxe, koordináciu technickej práce a podávanie správ na politickej úrovni s cieľom zabezpečiť vykonávanie a následné opatrenia v oblastiach, ktoré sú dôležité pre udržateľný pokrok európskeho a indického hospodárstva.

Aj teraz, keď oslavujeme 60. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, sme presvedčení, že spoločné hodnoty a záujmy EÚ a Indie predstavujú pevný základ na zintenzívnenie vzájomne prospešnej a hlbšej strategickej spolupráce. Európska únia a India sú viazané desaťročiami úzkeho partnerstva a sú odhodlané zvýšiť spoločné úsilie o riešenie súčasných výziev a geopolitických okolností. V prípade Indie pôjde o vôbec prvé rozhodnutie zriadiť s niektorým zo svojich partnerov Radu pre obchod a technológie a v prípade Európskej únie o druhé takéto rozhodnutie, pričom prvú Radu pre obchod a technológie zriadila EÚ s USA. Vytvorenie Rady EÚ - India pre obchod a technológie je kľúčovým krokom smerom k posilnenému strategickému partnerstvu v prospech všetkých ľudí v EÚ a Indii.

Zdroj: Európska komisia

25.04.2022

Systém Safety Gate: na prvých miestach v zozname nebezpečných nepotravinových výrobkov sa minulý rok umiestnili motorové vozidlá a hračky

Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o systéme Safety Gate - systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. V správe sa hovorí o upozorneniach, ktoré boli nahlásené v roku 2021, a o opatreniach, ktoré členské štáty prijali v nadväznosti na ne. Po prvýkrát sa na prvých miestach v zozname nahlásených nebezpečných výrobkov umiestnili autá, po ktorých nasledujú hračky. V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podstatnú časť nahlásených výrobkov naďalej tvorili ochranné prostriedky, ako napríklad rúška. Vzhľadom na posun spotreby smerom k online nákupným platformám sa zároveň vyvíjajú nové nástroje umožňujúce lepšie chrániť spotrebiteľov nakupujúcich cez internet a odstrániť nebezpečné výrobky z trhu. Komisia v súlade s týmito cieľmi dnes spúšťa aj nový nástroj elektronického dohľadu nazvaný "web crawler", ktorý pomôže vnútroštátnym orgánom odhaľovať ponuky na internete týkajúce sa nebezpečných výrobkov, ktoré boli hlásené v systéme Safety Gate.

V roku 2021 si orgány krajín, ktoré sa zapájajú do siete pre bezpečnosť spotrebiteľov, vymenili prostredníctvom systému 2 142 upozornení. Po prvý raz sa najviac upozornení týkalo kategórie motorových vozidiel, po ktorých nasledovali hračky a elektrické spotrebiče a zariadenia. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, prijaté opatrenia sa týkali najmä stiahnutia výrobkov z trhu po zistení technických problémov, zatiaľ čo v prípade hračiek sa zameriavali na prítomnosť nebezpečných chemikálií, ako aj gombíkových batérií. Okrem toho najčastejšie problémy hlásené v prípade elektrických spotrebičov a zariadení súviseli s vystavením živých častí a problémom s prehriatím. S pokračujúcou pandémiou sa dohľad zameriaval na celý rad výrobkov súvisiacich ochranou pred ochorením COVID-19. Mnoho upozornení sa týkalo ochranných prostriedkov, pričom pozornosť sa sústreďovala najmä na ochranné rúška. Medzi päť najčastejších rizík, ktoré boli hlásené, patrili riziko poranenia, chemické riziko, riziko požiaru, riziko zadusenia a riziko úrazu elektrickým prúdom. Celkovo bolo prostredníctvom systému Safety Gate rozoslaných 4 965 následných upozornení, čo ukazuje, že členské štáty upozornenia pozorne sledujú a často v nadväznosti na ne prijímajú vlastné opatrenia. Zo správy vyplýva, že 30 zúčastnených krajín (EÚ27 plus Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) využívalo sieť systému na rýchlu výmenu informácií v roku 2021 častejšie a chránilo tak spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.04.2022

Akt o digitálnych službách: Komisia víta politickú dohodu o pravidlách zabezpečujúcich bezpečné a zodpovedné online prostredie

Komisia víta promptnú politickú dohodu o návrhu aktu o digitálnych službách, ku ktorej dnes dospel Európsky parlament a členské štáty EÚ. Návrh predložila Komisia v decembri 2020. Vďaka tomuto aktu budú online platformy niesť podstatne vyššiu zodpovednosť, pokiaľ ide o nezákonný a škodlivý obsah. Používatelia internetu a ich základné práva budú mať lepšiu ochranu a na vnútornom trhu sa zavedie jednotný súbor pravidiel, čo pomôže menším platformám rozšíriť sa. Aktom o digitálnych službách sa zavádza nový rámec založený na európskych hodnotách dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Obnoví sa rovnováha medzi právami a povinnosťami používateľov, online sprostredkovateľov vrátane online platforiem, ako aj veľmi veľkých online platforiem a verejných orgánov.

Akt o digitálnych službách obsahuje záväzné povinnosti náležitej starostlivosti platné v celej EÚ. Tie sa vzťahujú na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, so službami alebo s obsahom, a zahŕňajú nové postupy rýchlejšieho odstraňovania nezákonného obsahu či komplexnú ochranu základných práv používateľov online. V rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách sú rôzne online sprostredkovateľské služby. Podľa aktu o digitálnych službách závisia ich povinnosti od úlohy, veľkosti a vplyvu na online ekosystém.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.04.2022

Úprava rozpočtu EÚ na rok 2022 s cieľom zabezpečiť podporu pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny

Komisia dnes navrhla navýšiť rozpočet EÚ na rok 2022 o 99,8 milióna eur v záväzkoch. Súčasne sa rozpočet zvyšuje o 176 miliónov eur, pokiaľ ide o platby. Navýšené finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroja na riadenie hraníc a víza (BMVI). S využitím možností prerozdelenia je celková suma peňazí, ktoré majú byť k dispozícii pre oblasť migrácie a riadenia hraníc, 400 miliónov eur.

Tieto prostriedky pomôžu uhradiť náklady spojené s prvým prijatím a registráciou osôb utekajúcich z Ukrajiny najmä v najviac zasiahnutých členských štátoch. Finančné prostriedky v rámci AMIF budú slúžiť na zabezpečenie toho, aby ľudia utekajúci z Ukrajiny mali zabezpečené adekvátne prvé prijatie, potrebnú stravu, prístrešie, sanitáciu, oblečenie, lieky, možnosť pátrania po rodinných príslušníkoch, právnu a prekladateľskú pomoc, psycho-sociálne a iné špecializované služby vedúce k ich registrácii v jednom z členských štátov EÚ.

Finančné prostriedky v rámci BMVI zase umožnia bezproblémové uplatňovanie postupov na vonkajších hraniciach alebo v ich blízkosti, akými sú identifikácia, odoberanie odtlačkov prstov, registrácia, bezpečnostné kontroly, lekárske vyšetrenie a skríning zraniteľnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a iné.

Dnešný návrh na zmenu rozpočtu musí ešte schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ v Rade. Tento návrh je súčasťou celkovej reakcie Komisie na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine a jej dôsledky. Rozpočet EÚ sa mobilizoval už od prvého dňa agresie Ruska na Ukrajinu. Globálne darcovské podujatie "Stand Up for Ukraine" pre utečencov a vnútorne vysídlené osoby pomohlo získať 9,1 miliardy eur, z ktorých 1 miliardu eur prisľúbila Európska komisia.

Zdroj: Európska komisia

21.04.2022

Európska komisia, Európsky parlament a Rozvojová banka Rady Európy spúšťajú pilotný projekt na podporu dostupného bývania pre Rómov v Slovenskej republike

Spišská Nová Ves a Rudňany, Slovenská republika, 22. apríla 2022 - Zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rozvojovej banky Rady Európy sa stretnú s miestnymi úradmi, rómskymi komunitami a organizáciami zo súkromného sektora, aby spoločne spustili inovatívny pilotný projekt zameraný na podporu riešení cenovo dostupného bývania pre Rómov.

Iniciatívu, známu ako pilotný projekt HERO - Housing and Empowerment for Roma/ Bývanie a posilňovanie Rómov - financuje Európsky parlament (EP), riadi Európska komisia (EK) a realizuje Rozvojová banka Rady Európy (CEB) spolu s miestnymi partnermi v Slovenskej republike, Bulharsku a Rumunsku. Cieľom projektu je otestovať inovatívny model sociálneho investovania, ktorý rieši sociálno-ekonomické vylúčenie znevýhodnených ľudí, ako napr. marginalizovaných Rómov.

Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku povedal: "HERO je o inovatívnom spôsobe podpory prístupu k bývaniu pre zraniteľné rómske komunity. Ide tiež o učenie sa a budovanie dôkazov o tom, ako fungujú cielené rozvojové opatrenia. Dúfame tiež, že pomôžeme zmeniť širšie naratívy o chudobe a ich spoločenskom postavení. Je to taktiež vysvetlené v názve projektu: HERO je o pomoci jedným z najzraniteľnejších občanov Európy stať sa strojcami a "hrdinami" svojich vlastných životov."

Projekt HERO bude podporovať medziodvetvovú spoluprácu, ktorá prepojí orgány verejnej správy, finančné inštitúcie a sociálne organizácie s cieľom zlepšiť miestnu správu vecí verejných a sociálno-ekonomické posilnenie Rómov. Projekt podporí Rómov sprístupnením mikropôžičiek, poskytnutím školení finančnej gramotnosti, budovaním stavebných zručností a pracovným koučingom a mentoringom. Očakávaným výsledkom by malo byť lepšie bývanie, zamestnanosť a lepšie životné podmienky. Prístupy sociálnej inovácie budú pôsobiť ako katalyzátor riešení v oblasti zamestnanosti a podporovať miestny rozvoj vedený miestnou komunitou. Ďalšie podrobnosti o projekte a podujatí sú uvedené na druhej strane.

Projekt sa zameria na nasledovné obce: Dobšiná (okres Rožňava), Jelšava (okres Revúca), Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou), Podhorany (okres Kežmarok) a Rudňany (okres Spišská Nová Ves). Suma vyčlenená pre projekt HERO na Slovensku je 1 020 000 EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.04.2022

Duševné vlastníctvo: ochrana európskych remeselných a priemyselných výrobkov v EÚ aj za jej hranicami

Komisia dnes navrhla vôbec prvý rámec na ochranu práv duševného vlastníctva k remeselným a priemyselným výrobkom, ktoré sa opierajú o originalitu a pravosť tradičných postupov z jej regiónov. Vychádzajúc z úspechu systému zemepisných označení vín, alkoholických nápojov a poľnohospodárskych výrobkov, sa Komisia terajším návrhom snaží umožniť výrobcom chrániť remeselné a priemyselné výrobky spojené s ich regiónom a ich tradičné know-how v Európe aj mimo nej. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje unijná ochrana označenia pôvodu, uľahčí spotrebiteľom rozpoznávať kvalitu takýchto výrobkov a prijímať informovanejšie rozhodnutia.

V návrhu nariadenia sa:

  • zavádza celoeurópska ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov, uľahčia aj opatrenia proti falošným výrobkom vrátane tých, ktoré sa predávajú online. Takisto rieši roztrieštenú a čiastočnú ochranu, ktorá v súčasnosti existuje na vnútroštátnej úrovni.
  • umožňuje jednoduchá a nákladovo efektívna registrácia zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky zavedením dvojúrovňového postupu podávania žiadostí.
  • umožňuje úplná kompatibilita s medzinárodnou ochranou zemepisných označení, zároveň bude teraz možné chrániť príslušné zemepisné označenia z tretích krajín v rámci EÚ.
  • podporuje rozvoj európskych vidieckych a iných regiónov, a to vytváraním stimulov pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, aby investovali do nových autentických výrobkov a vytvárali špeciálne segmenty trhu. Navrhované nariadenie tiež pomôže udržať si jedinečné zručnosti, ktoré by inak mohli zaniknúť, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch Európy. Regióny by mali získať osoh z dobrého mena nových zemepisných označení. To môže prispieť k prilákaniu turistov a k vytváraniu nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v nich a zároveň podporiť ich hospodárske oživenie.

Zdroj: Európska komisia

13.04.2022

Ukrajina: Komisia vyčlenila 9 miliónov EUR na pomoc ukrajinským utečencom v oblasti duševného zdravia

Európska komisia zmobilizovala 9 miliónov EUR z programu EU4Health na pomoc ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny a potrebujú podporu na v oblasti duševného zdravia a prekonávania traumy. Tieto dodatočné finančné prostriedky umožnia Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a mimovládnym organizáciám podporiť zdravotníckych pracovníkov pri ich prác. Takisto budú vďaka nim poskytnuté služby v oblasti duševného zdravia vo forme psychologickej prvej pomoci, triedenia, psychologickej traumy a poradenstva utečencom v ich vlastných jazykoch. Okrem toho sa sieť "Podpora Ukrajiny, susedných členských štátov EÚ a Moldavska" v rámci platformy pre politiku v oblasti zdravia zameriava na riešenie zdravotných potrieb ukrajinských utečencov a vysídlených osôb. Webové sídlo Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb ponúka aj kurzy odbornej prípravy a moduly elektronického vzdelávania o migrácii a zdraví, ktoré sú k dispozícii v 24 jazykoch EÚ. Viac informácií o prideľovaní finančných prostriedkov EU4Health a o zdravotnej starostlivosti pre vysídlené osoby z Ukrajiny je k dispozícii online.

Zdroj: Európska komisia

12.04.2022

Global Gateway: predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová oznámila významné podujatie, ktoré sa uskutoční 21. - 22. júna

Európske rozvojové dni sa v roku 2022 uskutočnia 21. a 22. júna a ich témou bude Global Gateway: budovanie udržateľných partnerstiev pre prepojený svet. Na tomto podujatí sa stretnú vysokopostavení účastníci z celého sveta, aby zhodnotili pokrok vo vykonávaní stratégie Global Gateway. Európske rozvojové dni budú zahŕňať sériu panelových diskusií na vysokej úrovni o piatich kľúčových témach stratégie Global Gateway: digitalizácia, klíma a energetika, doprava, zdravotníctvo, vzdelávanie a výskum. Uskutočnia sa osobitné zasadnutia zamerané na geopolitický kontext a potrebu udržateľných zdrojov financovania spolu, ako aj osobitné zasadnutia zamerané na jednotlivé regióny. Cieľom iniciatívy Global Gateway je mobilizovať investície do udržateľných infraštruktúr v záujme sformovania stimulujúcich regulačných systémov po celom svete. Zelený, inteligentný a inkluzívny pozitívny program, ktorý EÚ partnerským krajinám ponúka v súvislosti s investíciami do infraštruktúry, je základňou podopierajúcou normy EÚ aj medzinárodné normy.

Zdroj: Európska komisia

12.04.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 15,1 milióna EUR na podporu rozvoja lesohospodárskych plánov

Európska komisia schválila opätovné zavedenie slovenskej schémy na podporu rozvoja lesohospodárskych plánov. Schéma bola pôvodne schválená v januári 2016 (SA.43460), predĺžená v decembri 2020 a jej platnosť sa mala skončiť koncom roka 2021. Program je zameraný na podporu vypracovania plánov obhospodarovania lesov s cieľom zachovať a zlepšiť stav lesov, ako aj na podporu ich ekologickej, ochrannej a rekreačnej funkcie, biodiverzity a zdravého lesného ekosystému. Vo februári 2022 Slovensko oznámilo svoj zámer opätovne zaviesť schému, ktorá bude trvať do 30. júna 2022, s rozpočtom 15,1 milióna EUR (nárast o 8,5 milióna EUR v porovnaní s pôvodnou schémou). Zatiaľ čo v rámci predchádzajúcej schémy spoločnosti v ťažkostiach neboli oprávnené na pomoc, nová schéma bude otvorená pre spoločnosti vykonávajúce činnosti obhospodarovania lesov. Podpora bude mať podobu priamych grantov. Komisia posúdila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, a najmä podľa usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach. Komisia zistila, že opatrenie je v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach a tento režim je potrebný a vhodný na podporu vypracovania lesohospodárskych plánov. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.102015 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ podporuje koordinované kroky telekomunikačných operátorov, aby utečenci mohli zostať v spojení

Na virtuálnom podujatí dnes telekomunikační operátori so sídlom v EÚ a na Ukrajine podpísali spoločné vyhlásenie o koordinovanom úsilí zabezpečiť a stabilizovať cenovo dostupný alebo bezplatný roaming a medzinárodné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Európska komisia a europarlament toto spoločné vyhlásenie podporili a uvítali jeho podpísanie 27 operátormi v EÚ a na Ukrajine, ku ktorým sa stále pridávajú ďalší, vrátane niekoľkých skupín z celej Únie a združenia zastupujúceho viacerých prevádzkovateľov mobilných virtuálnych sietí (MVNO Europe). Po niekoľkých spontánnych dobrovoľných iniciatívach je cieľom spoločného vyhlásenia vytvoriť stabilnejší rámec, ktorý pomôže Ukrajincom vysídleným v celej Európe zostať v kontakte s rodinou a priateľmi doma.

Ruská vojenská agresia voči Ukrajine zasiahla životy miliónov Ukrajincov. Odhaduje sa, že 4,2 milióna utečencov utieklo do susedných krajín, najmä do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a Rumunska, odkiaľ sa postupne presúvajú do iných členských štátov. Vzhľadom na túto bezprostrednú a stupňujúcu sa humanitárnu krízu je nevyhnutné, aby ukrajinskí utečenci mali prístup k cenovo dostupnému pripojeniu, aby mohli zostať v kontakte s rodinou a priateľmi, využívať internet a mať prístup k spoľahlivým informáciám. Iniciatíva viacerých telekomunikačných operátorov zrušiť alebo znížiť poplatky za medzinárodné volania na Ukrajinu a roamingové príplatky pre vysídlené osoby v Európe je preto veľmi vítaná a mala by mať širší a udržateľný základ.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ doteraz zmrazila aktíva ruských a bieloruských oligarchov a subjektov v hodnote takmer 30 miliárd eur

Pracovná skupinka "Freeze and Seize" (zmraziť a zaistiť) Európskej komisie sa dnes stretla s predstaviteľmi USA a Ukrajiny, aby prediskutovali medzinárodnú spoluprácu pri presadzovaní sankcií. Pracovná skupina, ktorú Komisia zriadila minulý mesiac, sa pravidelne stretáva s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu presadzovania sankcií EÚ voči ruským a bieloruským jednotlivcom a spoločnostiam. Jedným z cieľov pracovnej skupiny je preskúmať prepojenia medzi trestnou činnosťou a majetkom patriacim osobám, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. V tejto súvislosti pracovná skupina požiadala všetky členské štáty, aby sa podelili o informácie o doteraz zmrazených aktívach v ich príslušných jurisdikciách. Zatiaľ čo niektoré krajiny zhromažďujú dostupné údaje, viac ako polovica členských štátov informovala Komisiu o opatreniach prijatých na zmrazenie aktív. Dokopy ide o zmrazený majetok v hodnote 29,5 miliardy eur vrátane majetku ako člny, helikoptéry, nehnuteľnosti a umelecké diela v hodnote takmer 6,7 miliardy eur. Okrem toho bolo zablokovaných približne 196 miliárd eur transakcií. Pracovná skupina sa bude aj naďalej pravidelne stretávať, najbližšie zasadnutie sa uskutoční v piatok 22. apríla 2022.

Reštriktívne opatrenia sú súčasťou sankcií EÚ a rozhoduje o nich Rada a uzákonili ich členské štáty. V rámci sankcií EÚ musia byť všetky aktíva, ktoré patria alebo kontrolujú osoby uvedené na zozname, zmrazené ako dočasné administratívne opatrenie. Na žiadosť orgánov členských štátov môže Eurojust koordinovať zmrazenie aktív v prebiehajúcich cezhraničných prípade. Ak aktíva ovplyvňujú finančné záujmy EÚ, Európska prokuratúra má kompetenciu vyšetriť a nariadiť zmrazenie aktív.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ schválila piaty balík reštriktívnych opatrení voči Rusku

Európska komisia víta dnešnú dohodu Rady o prijatí piateho balíka reštriktívnych opatrení voči Putinovmu režimu v reakcii na jeho brutálnu agresiu voči Ukrajine a jej ľudu. Spolu so štyrmi predchádzajúcimi balíkmi tieto sankcie ešte viac prispejú k zvýšeniu ekonomického tlaku na Kremeľ a ochromia jeho schopnosť financovať inváziu na Ukrajinu. Tieto opatrenia sú širšie a ostrejšie, takže zasahujú ešte hlbšie do ruskej ekonomiky a ich cieľom je zatlačiť na vojenskú mašinériu Kremľa. EÚ tiež pracuje na dodatočných sankciách vrátane sankcií na dovoz ropy a uvažuje o ďalších návrhoch krajín EÚ, ako sú dane alebo špecifické platobné kanály, napríklad viazané účty.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.04.2022

Vďaka DiscoverEU môže v roku 2022 až 70 000 mladých cestovateľov získať bezplatné lístky na spoznávanie Európy

DiscoverEU, iniciatíva Komisie, ktorá umožňuje 18-ročným mladým ľuďom poznávať Európu najmä z vlaku, otvára svoje prvé kolo prihlasovania na rok 2022. Od zajtra, 7. apríla 12.00 hod. až do 21. apríla 12.00 hod. budú môcť mladí ľudia žijúci v krajinách zapojených do programu Erasmus+ požiadať o jeden z 35 000 bezplatných cestovných poukazov (tzv. travel pass). Tohoročné kolo prihlasovania sa nesie v znamení začlenenia iniciatívy DiscoverEU do programu Erasmus+. Vďaka tejto zmene a vďaka osobitnému financovaniu v rámci Európskeho roka mládeže 2022 bude v roku 2022 dostupných 70 000 cestovných poukazov, z toho 35 000 v dnes oznámenom kole prihlasovania a ďalších 35 000 v kole prihlasovania naplánovanom na október. Začlenením iniciatívy do programu Erasmus+ sa takisto otvárajú dvere pre uchádzačov z Islandu, Lichtenštajnska, zo Severného Macedónska, z Nórska, zo Srbska a z Turecka, ktorí sa do tejto iniciatívy budú môcť zapojiť po prvý raz.

Zdroj: Európska komisia

07.04.2022

Stand Up For Ukraine: mobilizácia finančných prostriedkov a podpory pre Ukrajincov v plnom prúde

Dva dni pred celosvetovým darcovským podujatím Stand Up For Ukraine (Postav sa za Ukrajinu), ktoré spoločne zvolali predsedníčka Komisie von der Leyenová a kanadský predseda vlády Justin Trudeau, je už získavanie finančných príspevkov a nepeňažných darov pre ukrajinských občanov a osvetové úsilie v plnom prúde. Európska komisia a vláda Kanady v partnerstve s medzinárodnou organizáciou Global Citizen, ktorá sa venuje presadzovaniu práv, vyzývajú vlády, súkromné spoločnosti a občanov, aby prispeli k tomuto celosvetovému solidárnemu úsiliu. Finančné prostriedky a iné druhy podpory, ktoré sa 9. apríla vyzbierajú, budú určené na zabezpečenie potrieb ľudí vysídlených v rámci Ukrajiny a tých, ktorí z krajiny utiekli po ruskej invázii.

  • Pre 4 milióny ľudí, ktorí už našli útočisko v EÚ, a pre ďalších, ktorí zrejme ešte prídu: finančné prostriedky sa použijú na pokrytie ich krátkodobých a strednodobých potrieb v členských štátoch EÚ, od potravín, bývania a zdravotnej starostlivosti až po vzdelávanie a zamestnanosť.
  • Pre 6,5 milióna ľudí vrátane 2,5 milióna detí, ktorí museli opustiť svoje domovy, ale zostali na Ukrajine a v súčasnosti sú vnútorne vysídlení: finančné prostriedky a dary budú pre nich predstavovať životne dôležitú humanitárnu pomoc.

Pred darcovskou konferenciou sa mnohí poprední svetoví umelci, zabávači, športovci a aktivisti pripoja k organizácii Global Citizen, aby 8. a 9. apríla vystúpili v rámci podujatia na sociálnych médiách "Postav sa za Ukrajinu". Medzi tých, ktorí potvrdili svoju účasť, patria The Weeknd, Alanis Morissette, Alexandra Stan, Annie Lennox, Billie Eilish, Billy Joel, Celine Dion, Chris Rock, Demi Lovato, Elton John, Green Day, Hugh Jackman, Jon Batiste, Jonas Brothers, Juanes, Kacey Musgraves, Katy Perry, Leon Bridges, Madonna, Miley Cyrus, Ozzy Osbourne, Pearl Jam, Pharrell Williams, Priyanka Chopra Jonas, Radiohead, Red Hot Chili Peppers, Stevie Wonder, U2, Usher, ako aj slovenský Adam Ďurica a v najbližších dňoch pribudnú ďalší.

Ako prispieť?

Vlády a súkromné spoločnosti, ktoré chcú poskytnúť finančný príspevok, sa môžu obrátiť na Európsku komisiu e-mailom: NEAR-SGUA-UKRAINE-CLEARING-HOUSE@ec.europa.eu Spoločnosti, ktoré chcú poskytnúť hmotné dary, sa môžu obrátiť na Európsku komisiu e-mailom: ECHO-private-donations@ec.europa.eu. A aj jednotlivci môžu poskytnúť finančný príspevok cez platformu GlobalGiving, ktorú zriadila spoločnosť Global Citizen.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.04.2022

EÚ vytvára strategické rezervy pre prípad chemických, biologických a rádiologických a jadrových núdzových situácií

S cieľom zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na riziká v oblasti verejného zdravia, akými sú chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby, Komisia buduje svoje strategické rezervy reakčných kapacít prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. To zahŕňa strategické zásoby rescEU vo výške 540,5 milióna eur zriadené v úzkej spolupráci s Úradom EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA). Tieto zásoby budú pozostávať z vybavenia a liekov, očkovacích látok a iných terapeutík na liečbu pacientov vystavených CBRN núdzovým látkam, ako aj z rezervy rescEU na dekontamináciu s cieľom poskytnúť dekontaminačné vybavenie a tímy odborníkov. Ako prvý bezprostredný krok, EÚ zmobilizovala svoju zdravotnícku rezervu rescEU na obstaranie tabliet jodidu draselného, ktoré sa môžu použiť na ochranu ľudí pred škodlivými účinkami žiarenia. Na Ukrajinu boli prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a s pomocou Francúzska a Španielska dodané už takmer 3 milióny jódových tabliet.

Zdroj: Európska komisia

06.04.2022

Komisia otvára kvalifikovaným utečencom cestu k práci v EÚ

Komisia uverejnila odporúčanie o uznávaní akademických a odborných kvalifikácií osôb utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Orgánom členských štátov poskytne usmernenia a praktické rady, aby proces uznávania bol rýchly, spravodlivý a flexibilný. Komisia prijala viacero opatrení na podporu členských štátov pri uznávaní kvalifikácií:

  • Európska nadácia pre odborné vzdelávanie vytvorila na žiadosť Komisie stredisko zdrojov pre ukrajinské kvalifikácie umožňujúce zdieľanie informácií. Komplexná výmena informácií a transparentnosť medzi členskými štátmi budú kľúčom, ktorý umožní zrýchlené postupy.
  • Jazykovú bariéru pomáha prekonať nástroj eTranslation z dielne Komisie, ktorý bol prispôsobený tak, aby uspokojil dopyt po rýchlom a spoľahlivom preklade z ukrajinčiny. Možný je aj preklad z ruštiny, keďže mnohí odborníci na Ukrajine získali diplomy v ruštine.
  • Ľudia možno museli pred ruskou inváziou na Ukrajinu utiecť bez originálnych dokladov o svojej kvalifikácii. Posudzovanie žiadostí o uznanie kvalifikácie si v takom prípade vyžaduje flexibilný prístup vrátane možnosti opätovného vydania diplomov v digitálnom formáte.

Zo skúseností vyplýva, že utečenci často pracujú na pozíciách pod úrovňou svojej kvalifikácie s rizikom zlých pracovných podmienok. Týka sa to najmä žien, ktoré predstavujú vysoký podiel utečencov. Jednoduchý a rýchly mechanizmus uznávania kvalifikácií výrazne pomôže zamedziť tomuto javu. Zabezpečí, aby osoby, ktorým sa poskytla dočasná ochrana, mohli pracovať na pracovných miestach, na ktoré majú kvalifikáciu. Ľahšie uznávanie akademických a odborných kvalifikácií tak môže pomôcť, aby sa prichádzajúci odborníci dokázali rýchlo zamestnať a podporovať svojich krajanov. Takisto zabezpečí, aby ľudia počas obdobia dočasnej ochrany získali relevantné skúsenosti a zručnosti, ktoré budú po ich návrate do domovskej krajiny pridanou hodnotou k ich kvalifikácii.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.04.2022

Otvorené údaje: Komisia vyzýva 10 členských štátov, aby zaviedli pravidlá EÚ týkajúce sa otvorených údajov

Európska komisia zaslala odôvodnené stanoviská desiatim členským krajinám, vrátane Slovenska (INFR(2021)0512), so žiadosťou o poskytnutie informácií o tom, ako sú pravidlá EÚ týkajúce sa otvorených údajov a opätovného použitia údajov verejného sektora (smernica (EÚ) 2019/1024, ďalej len "smernica o otvorených údajoch") transponované do vnútroštátneho práva. Hoci lehota na transpozíciu uplynula 17. júla 2021, niektoré členské štáty stále neoznámili všetky svoje vnútroštátne opatrenia napriek formálnym výzvam zaslaným 30. septembra 2021. Cieľom smernice o otvorených údajoch, ktorá bola prijatá 20. júna 2019, je uvoľniť výhody údajov a pomôcť zvýšiť množstvo rozsiahlych a hodnotných zdrojov údajov vytvorených verejným sektorom na opakované použitie. Tým sa znížia prekážky vstupu malých a stredných podnikov na trh vďaka zníženým nákladom na opakované použitie údajov, sprístupní sa viac údajov a rozšíria sa obchodné príležitosti prostredníctvom zdieľania dát cez aplikačné programovacie rozhrania (API). Smernica stimuluje vývoj inovačných riešení, ako sú aplikácie v oblasti mobility, zvyšuje transparentnosť otvorením prístupu k verejne financovaným výskumným dátam a podporuje nové technológie vrátane umelej inteligencie. Bez uspokojivej odpovede týchto členských štátov do 2 mesiacov môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.04.2022

Boj proti praniu špinavých peňazí: Komisia vyzýva SLOVENSKO, aby zmenilo transpozíciu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia dnes zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko (INFR(2020)2227) kvôli nesprávnej transpozícii štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (4thAMLD). Hoci Slovensko oznámilo úplnú transpozíciu smernice, Komisia zistila niekoľko prípadov jej nesprávnej transpozície do vnútroštátneho práva. Tieto prípady sa týkajú základných aspektov, ako je riadne fungovanie finančných spravodajských jednotiek; sankcie a administratívne opatrenia na potrestanie trestných činov prania špinavých peňazí; alebo vytvorenie mechanizmov na oznamovanie porušení práva (whistleblowing). Predmetné pravidlá majú zásadný význam pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Legislatívne medzery, ktoré sa vyskytujú v jednom členskom štáte, majú vplyv na EÚ ako celok. Správna transpozícia je preto mimoriadne dôležitá. Bez uspokojivej odpovede Slovenska do 2 mesiacov môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Európska komisia

04.04.2022

Komisia posilňuje systém zemepisných označení s cieľom udržať vysokú kvalitu a zaručiť lepšiu ochranu

Európska komisia dnes prijala svoj návrh prepracovať systém zemepisných označení vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov. Nové opatrenia by mali zintenzívniť zavádzanie zemepisných označení v celej Únii v prospech hospodárstva vidieckych oblastí, ako aj umožniť vyššiu úroveň ochrany - najmä v online prostredí. Cieľom je udržať vysokú kvalitu potravín a noriem v EÚ a zaručiť ochranu nášho kultúrneho, gastronomického a miestneho dedičstva a jeho uznanie ako autentických produktov na celom svete. Zemepisné označenia chránia názvy výrobkov s osobitnými vlastnosťami, kvalitou alebo povesťou a z konkrétnych regiónov pred napodobňovaním a falšovaním. Okrem toho fungujú ako osvedčenie, že výrobky boli vyrobené podľa prísnych noriem v regióne ich pôvodu.

Komisia navrhuje tieto opatrenia na posilnenie a zlepšenie existujúceho systému zemepisných označení:

  • Skrátený a zjednodušený postup registrácie: rôzne technické a procesné pravidlá pri registrovaní zemepisných označení sa zlúčia - výsledkom bude jednotný zjednodušený registračný postup pre žiadateľov z EÚ aj mimo nej. Keďže sa harmonizáciou skráti čas od predloženia prihlášky po registráciu, možno očakávať, že systém si získa priazeň väčšieho počtu výrobcov.
  • Zvýšená ochrana v online prostredí: nový rámec zaručí zvýšenú ochranu zemepisných označení na internete, predovšetkým pri predaji na online platformách, ako aj ochranu pred registráciou a používaním zemepisných označení v systéme doménových mien v zlej viere.
  • Väčšia udržateľnosť: v priamej súvislosti so stratégiou Z farmy na stôl budú výrobcovia môcť zakomponovať svoje úsilie o spoločenskú, environmentálnu alebo hospodársku udržateľnosť do svojich špecifikácií výrobku a stanoviť v nich súvisiace požiadavky. Prispejú tak k ochrane prírodných zdrojov a vidieckej ekonomiky, zabezpečeniu miestnych odrôd rastlín a plemien zvierat, ochrane krajiny vo oblasti výroby a zlepšovaniu životných podmienok zvierat. Mohli by tak zaujať spotrebiteľov, ktorí chcú znížiť svoj vplyv na životné prostredie.
  • Posilnenie postavenia skupiny výrobcov: členské štáty budú musieť uznať skupiny výrobcov využívajúcich zemepisné označenie na ich žiadosť. Uznané skupiny budú mať právomoc spravovať, presadzovať a rozvíjať svoje zemepisné označenia, na čo im poslúži prístup k orgánom boj proti falšovaniu a colným orgánom vo všetkých členských štátoch.

Zdroj: Európska komisia

01.04.2022

Komisia odmení inovačné projekty v rámci klimatickej transformácie EÚ viac ako 1 miliardou eur

Komisia dnes podpísala dohody o grante vo výške 1,1 mld. eur na sedem veľkých projektov v rámci inovačného fondu EÚ, ktoré sú financované z príjmov zo systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS). Cieľom projektov je znížiť emisie o viac ako 76 Mt ekvivalent ekvivalentu CO2 v prvých desiatich rokoch realizácie. V spomínaných projektoch sa zavádzajú inovatívne nízkouhlíkové technológie v priemyselnom rozsahu, ktoré zahŕňajú kľúčové odvetvia ako vodík, oceľ, chemikálie, cement, slnečná energia, biopalivá a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého.

Inovačný fond, financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v systéme EU ETS, má za cieľ ponúknuť podnikom a verejným orgánom vhodné finančné stimuly, aby už teraz začali investovať do novej generácie nízkouhlíkových technológií a dať podnikom EÚ výhodu "prvého ťahu" v snahe stať sa technologickými lídrami vo svete. Inovačný fond spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), zatiaľ čo Európska investičná banka poskytuje pomoc pri vypracúvaní sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na podanie žiadosti o grant. Fond poskytuje granty aj na malé projekty. Včera (31. marca) bola spustená druhá výzva na predkladanie návrhov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

01.04.2022

Komisia otvorila nové laboratóriá na skúšanie emisií z motorových vozidiel

Európska komisia dnes slávnostne otvorila dve nové laboratóriá svojho Spoločného výskumného centra v talianskej Ispre, vďaka ktorým bude mať väčšiu kapacitu vykonávať emisné skúšky automobilov na trhu EÚ. Bude tak môcť určiť, či vozidlá spĺňajú požiadavky príslušných emisných predpisov EÚ, a lepšie dohliadať na trh s vozidlami. Komisia získala právomoc kontrolovať emisie z automobilov po nedávnom emisnom škandále ("aféra Dieselgate") a následnom prepracovaní predpisov EÚ v oblasti typového schvaľovania vozidiel, na základe ktorých sa bol zavedený dohľad a presadzovanie predpisov na úrovni EÚ.

Nové zariadenie pre dohľad nad trhom s vozidlami umožní skúšať emisie v regulovaných a simulovaných podmienkach skutočnej premávky. Vďaka dvom klimatickým emisným komorám bude možné testovať vozidlá v rôznych podmienkach (napr. teplota, vlhkosť a tlak), ktoré vplývajú na konečné emisné charakteristiky vozidla. Nové laboratóriá budú so svojimi najmodernejšími technológiami zároveň pomáhať Komisii pri zavádzaní budúcich emisných noriem. Komisia súčasne zverejňuje výsledky z prvého roka činností Spoločného výskumného centra v oblasti dohľadu nad trhom, ktoré vykonávali ďalšie skúšobné zariadenia tohto centra. V správe s názvom Dohľad nad európskym trhom s motorovými vozidlami sa uvádzajú výsledky emisných skúšok a posudzovania zhody v prípade 40 vozidiel podľa normy Euro 6 - zistilo sa, že skúšané vozidlá spĺňajú požiadavky za najrôznejších podmienok prevádzky. Centrum sa v správe takisto podelilo o skúsenosti a osvedčené postupy pri skúšaní, aby tak pomohlo orgánom z EÚ, ktoré vykonávajú dohľad nad motorovými vozidlami.

Zdroj: Európska komisia

31.03.2022

Informačná služba v rámci iniciatívy "Solidarita EÚ s Ukrajinou" je dostupná aj v ukrajinskom a ruskom jazyku

Európska komisia spustila špecializovanú ukrajinskú a ruskú jazykovú službu pre písomné otázky týkajúce sa solidarity EÚ s Ukrajinou. Rozšírila tak službu, cez ktorú odpovedá na otázky občanov týkajúce sa EÚ v 24 úradných jazykoch Únie. Telefonická linka bude spustená v polovici apríla. Od dnešného dňa sa každý z EÚ a zo zahraničia môže obrátiť na kontaktné centrum Europe Direct, ktoré záujemcom poskytne informácie o pomoci EÚ Ukrajine, o reštriktívnych opatreniach voči Rusku, o dočasnej ochrane ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine alebo o kľúčových informáciách a právach. Kontaktné centrá Europe Direct sú dôležitým komunikačným kanálom už viac ako 20 rokov. V roku 2021 odpovedali v Európe na viac ako 205 000 otázok občanov o Európskej únii. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odpovedali centrá na viac ako 4 000 otázok občanov týkajúcich sa vojny i solidarity EÚ. Mnohí občania vyjadrili svoj názor na opatrenia EÚ, pýtali sa, ako môžu pomôcť občanom Ukrajiny, alebo mali praktické otázky týkajúce sa pravidiel dočasnej ochrany a cestovania v rámci EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

31.03.2022

Inovatívne nápady pre modernú a efektívnu colnú úniu od skupiny odborníkov

Skupina odborníkov pre výzvy, ktorým čelí colná únia, dnes predložila správu, ktorá bude podkladom pre rozsiahlu medziinštitucionálnu diskusiu o budúcnosti colnej únie EÚ. Jej úlohou bolo navrhnúť inovatívne riešenia najnaliehavejších problémov, ktorým čelí colná únia. Skupina odborníkov v správe konštatuje, že colná únia sa musí lepšie pripraviť na nastávajúce výzvy, ako sú rastúce objemy obchodu a nové obchodné modely, technologický vývoj, zelená transformácia, meniaci sa geopolitický kontext a bezpečnostné riziká. O odporúčaniach skupiny odborníkov budú teraz diskutovať Európsky parlament a členské štáty.

Skupina navrhla 10 súborov opatrení, ktoré sa majú vykonať do roku 2030:

  • Balík reforiem týkajúci sa procesov, kompetencií, povinností a riadenia colnej únie.
  • Nový prístup k údajom s cieľom znížiť závislosť od colných vyhlásení, získavať kvalitnejšie údaje z komerčných zdrojov a poskytnúť podnikom jednotné miesto pre uvádzanie údajov na plnenie colných formalít
  • Komplexný rámec pre spoluprácu, ktorý umožní lepšie vymieňanie si údajov v celej colnej únii, za účasti orgánov dohľadu nad trhom, orgánov presadzovania práva a daňových orgánov.
  • Zriadenie európskej colnej agentúry, ktorá by dopĺňala úlohu Komisie a podporovala prácu členských štátov.
  • Zreformovanie a rozšírenie systému schválených hospodárskych subjektov.
  • Nový rámec zodpovednosti a dôvery, v ktorom by sa podniky snažili o status schválených hospodárskych subjektov, aby tak získali komerčný prístup na trh EÚ. Malé nekomerčné zásielky by sa naďalej zasielali obvyklými postupmi. Nemali by však prioritu a podliehali by stupňu kontroly, ktorý by zodpovedal ich "nedôveryhodnému" statusu.
  • Zrušenie oslobodenia od cla pre zásielky do 150 eur pri elektronickom obchode, so zjednodušenými sadzbami pre zásielky s nízkou hodnotou.
  • Balík opatrení pre zelené colníctvo EÚ - t. j. digitalizovať postupy, zabezpečiť riadne vykonávanie zákazov a obmedzení súvisiacich s udržateľnosťou dovážaných výrobkov a prípadne aj zreformovať nomenklatúru harmonizovaného systému Svetovej colnej organizácie, aby umožňovala vhodne zatriediť výrobky šetrné k životnému prostrediu, ktoré chce EÚ podporovať pri medzinárodnom obchodovaní.
  • Zabezpečenie riadnych zdrojov, školení a vybavenia pre colné správy, aby boli plne spôsobilé zvládať svoje úlohy.
  • Každoročný odhad výpadku colných príjmov, ktorý by umožnil lepšie riadiť výber colných príjmov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.03.2022

Zelená dohoda: balík návrhov, vďaka ktorému sa udržateľné výrobky stanú normou

Komisia dnes predložila balík návrhov Európskej zelenej dohody, vďaka ktorým sa udržateľné výrobky stanú v EÚ normou, podporia sa obehové obchodné modely a posilní sa postavenie spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie. Komisia v súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo navrhuje nové pravidlá, aby takmer všetok fyzický tovar na trhu EÚ bol viac šetrný k životnému prostrediu, obehovejší a energeticky účinnejší počas celého svojho životného cyklu, a to od fázy návrhu cez každodenné používanie, zmenu účelu až po koniec životnosti. Komisia dnes takisto predkladá novú stratégiu, ktorej cieľom je zvýšiť životnosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť textilných výrobkov, riešiť otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečiť, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Cieľom tretieho návrhu je posilniť vnútorný trh so stavebnými výrobkami a zabezpečiť, aby bol zavedený regulačný rámec vhodný na to, aby sa plnili naše ciele v oblasti udržateľnosti a klímy aj pokiaľ ide o zastavané prostredie. Balík nakoniec obsahuje návrh nových pravidiel na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie, vďaka ktorým budú spotrebitelia lepšie informovaní o environmentálnej udržateľnosti výrobkov a lepšie chránení pred environmentálne klamlivou reklamou.

Udržateľné a obehové textilné výrobky

Európska spotreba textilných výrobkov má štvrtý najväčší vplyv na životné prostredie a zmenu klímy po potravinách, bývaní a mobilite. Je takisto na treťom mieste s najvyššou spotrebou vody a využívania pôdy a piatom mieste, pokiaľ ide o využívanie primárnych surovín. V stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textilných výrobkov sa stanovuje vízia a konkrétne opatrenia, aby sa do roku 2030 zabezpečilo, že textilné výrobky uvádzané na trh EÚ majú dlhú životnosť a sú recyklovateľné, sú vyrobené s čo najväčším obsahom recyklovaných vlákien, neobsahujú nebezpečné látky a sú vyrábané pri rešpektovaní sociálnych práv a životného prostredia. Spotrebitelia budú mať väčší úžitok z vysokokvalitných textilných výrobkov, pričom rýchla móda by mala vyjsť z módy a ekonomicky ziskové služby opätovného použitia a opravy by mali byť široko dostupné. V konkurencieschopnom, odolnom a inovatívnom odvetví textilných výrobkov musia výrobcovia prevziať zodpovednosť za svoje výrobky v celom hodnotovom reťazci, a to aj vtedy, keď sa stanú odpadom. Takto bude obehový ekosystém textilných výrobkov prosperovať a disponovať dostatočnými kapacitami na inovatívnu vláknovú recykláciu, pričom sa bude musieť obmedziť spaľovanie a skládkovanie textilných výrobkov na minimum. Súčasťou osobitných opatrení budú požiadavky na ekodizajn textilných výrobkov, zrozumiteľnejšie informácie, digitálny pas výrobku a povinný systém EÚ týkajúci sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Stavebné výrobky zajtrajška

Ekosystém stavebníctva predstavuje takmer 10 % pridanej hodnoty EÚ a zamestnáva približne 25 miliónov ľudí vo viac ako 5 miliónoch podnikov. Odvetvie stavebných výrobkov v EÚ tvorí 430 000 spoločností s obratom 800 miliárd EUR. Predovšetkým ide o malé a stredné podniky. Sú kľúčovým hospodárskym a sociálnym prínosom pre miestne spoločenstvá v európskych regiónoch a mestách. Budovy sú zodpovedné za približne 50 % ťažby zdrojov a ich spotreby a za viac ako 30 % celkového odpadu vyprodukovaného v EÚ ročne. Okrem toho sú zodpovedné za 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Revíziou nariadenia o stavebných výrobkoch sa posilnia a zmodernizujú pravidlá platné od roku 2011. Vytvorí sa ňou harmonizovaný rámec na posudzovanie a oznamovanie environmentálnych a klimatických vlastností stavebných výrobkov. Novými požiadavkami na výrobky sa zabezpečí, aby navrhovanie a výroba stavebných výrobkov vychádzali z najnovších technologických postupov v záujme zvýšenia ich životnosti, zlepšenia opraviteľnosti, recyklovateľnosti a ľahšej repasovateľnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.03.2022

Obehové hospodárstvo: Komisia navrhuje nové práva spotrebiteľov a zákaz greenwashingu

Európska komisia navrhuje aktualizovať pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Aktualizovanými pravidlami sa pre spotrebiteľov zabezpečia informácie, ktoré im umožnia dôkladne posúdiť kupované výrobky a vybrať si tie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Spotrebitelia budú mať právo dozvedieť sa, ako dlho má výrobok vydržať a ako sa dá opraviť a či sa vôbec dá opraviť. Komisia navrhuje zmeniť smernicu o právach spotrebiteľov s cieľom uložiť obchodníkom povinnosť poskytovať spotrebiteľom tieto informácie. Komisia navrhuje aj niekoľko zmien v smernici o nekalých obchodných praktikách. Zoznam vlastností výrobku, o ktorých obchodník nemôže spotrebiteľov zavádzať, sa rozširuje a bude zahŕňať environmentálny alebo sociálny vplyv. Posilní sa ochrana spotrebiteľa pred nedôveryhodnými alebo nepravdivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia, zakáže sa tzv. greenwashing (klamlivé informácie o environmentálnom dopade) a praktiky zavádzajúce spotrebiteľov o trvácnosti výrobku.

Smernica o nekalých obchodných praktikách sa mení aj pridaním nových praktík do existujúceho zoznamu zakázaných nekalých obchodných praktík, tzv. čierny zoznam. Medzi takéto nové praktiky budú okrem iných patriť:

  • neinformovanie o prvkoch zavedených na obmedzenie trvácnosti, napríklad o softvéri, ktorý po určitom čase zastaví alebo zníži funkčnosť tovaru;
  • uvádzanie všeobecných, vágnych tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, pri ktorých nemožno preukázať vynikajúce environmentálne vlastnosti výrobku alebo správanie obchodníka. Príklady takýchto všeobecných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia: "šetrné k životnému prostrediu", "eko" alebo "zelené", ktoré nesprávne naznačujú alebo vytvárajú dojem vynikajúceho environmentálneho správania;
  • uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia v súvislosti s celým výrobkom, ak sa v skutočnosti týka len určitého aspektu výrobku;
  • zobrazovanie dobrovoľného označenia udržateľnosti, ktoré nebolo založené na systéme overovania treťou stranou ani vytvorené verejnými orgánmi;
  • neinformovanie o tom, že tovar má obmedzenú funkčnosť pri použití spotrebného materiálu, náhradných dielov alebo príslušenstva, ktoré nedodáva pôvodný výrobca.

O návrhu Komisie sa teraz bude diskutovať v Rade a v Európskom parlamente. Po prijatí a transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov budú mať spotrebitelia nárok na nápravu v prípade porušenia, a to aj postupom kolektívneho odškodnenia podľa smernice o žalobách v zastúpení.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.03.2022

Európska komisia a Spojené štáty otvoria novú kapitolu v rámci svojej spolupráce v oblasti energetiky

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a prezident USA Joe Biden sa dnes ráno stretli v Bruseli. Zaviazali sa spolupracovať na podpore energetickej bezpečnosti Európy v nadchádzajúcich zimách a udržateľne znižovať energetickú závislosť Európy od Ruska investovaním do prechodu na čistú energiu. Spojené štáty sa budú usilovať o zabezpečenie dodatočných objemov skvapalneného zemného plynu (LNG) na trhu EÚ v objeme najmenej 15 miliárd m³ v roku 2022 s očakávaným nárastom v budúcnosti. EÚ a USA spoločne poskytnú občanom a podnikom v EÚ a susedných partnerských krajinách stabilné, cenovo dostupné, spoľahlivé a čisté dodávky energie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.03.2022

Ako je to so striedaním času?

Najbližšie budeme posúvať ručičky na hodinách v nedeľu 27. marca 2022
Európska komisia v septembri 2018 navrhla striedanie času zrušiť. Tento návrh nasledoval po výzvach zo strany Európskeho parlamentu a niektorých členských štátov. V lete 2018 sa uskutočnila verejná konzultácia o striedaní letného a zimného času, do ktorej sa zapojilo rekordných 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť pravidelné polročné striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80 %. Európania medzi dôvodmi na ukončenie striedania času najčastejšie uvádzali: zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný́ cieľ, a to šetrenie energií.

Európska komisia na názor ľudí reagovala a predložila legislatívny návrh, podľa ktorého by sa striedanie času dvakrát do roka malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament.

Odvtedy sa čaká na dohodu členských štátov, aby sa dohodli ako to bude v Únii fungovať, keďže postup vo výbere časových režimov by mal byť koordinovaný. O tom, ktorý čas a prečo budú krajiny na svojom území používať sa môžu slobodne rozhodnúť. Európska komisia do toho nebude zasahovať.

Pokiaľ nenastane dohoda na úrovni členských štátov, bude režim striedanie času fungovať ako doteraz. Aktuálne európske pravidlá (smernica) ukladajú členským štátom povinnosť dvakrát ročne meniť čas, v rovnakom termíne v celej EÚ, aby sa predišlo fragmentácii na vnútornom trhu. Európska komisia môže navrhnúť zmenu týchto existujúcich pravidiel, je to jej právomoc vyplývajúca zo zmlúv EÚ ratifikovaných všetkými členskými štátmi.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.03.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 3 mil. EUR na podporu leteckých spoločností postihnutých pandémiou koronavírusu

Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 3 mil. EUR na podporu leteckých spoločností postihnutých pandémiou koronavírusu. Podpora je v súlade s dočasným rámcom štátnej pomoci a bude sa realizovať formou priamych grantov. Uchádzať sa môžu letecké spoločnosti s prevádzkovou licenciou EÚ na prepravu cestujúcich vydanou príslušným slovenským licenčným úradom prostredníctvom verejnej výzvy na predkladanie žiadostí. Cieľom schémy je podporiť činnosť týchto leteckých spoločností, ich hospodársku obnovu a štrukturálnu životaschopnosť. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci. Pomoc nepresiahne 2,3 milióna EUR na príjemcu a bude udelená najneskôr do 30. júna 2022. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážneho narušenia fungovania v hospodárstve členského štátu. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.100438 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Komisia schválila prvé programy spolupráce Interreg na roky 2021 - 2027: podporu získa aj Slovensko

Komisia schválila prvé programy Interreg na programové obdobie 2021 - 2027. Ide o tri programy európskej územnej spolupráce s investíciou v hodnote viac ako 481 miliónov eur. Schválené boli programy Interreg Central Europe (Stredná Európa), Interreg Rakúsko - Nemecko (Bavorsko) a Interreg Nemecko (Bavorsko) - Česko. Rozpočet bude pridelený v súlade s prioritami EÚ zameranými na dosiahnutie inteligentnej, zelenej a inkluzívnej Európy. Slovensko patrí medzi účastníkov programu Interreg Stredná Európa, na ktorý bude vyčlenených celkovo 280,7 milióna eur. Polovica tohto rozpočtu je určená na zelené investície, ako je zvyšovanie energetickej efektívnosti, adaptácia na zmenu klímy alebo ekologizácia mestskej mobility, zatiaľ čo takmer jedna tretina podporí konkurencieschopnosť a inovačné kapacity v strednej Európe. Program sa zameria aj na zlepšenie dopravných spojení vidieckych a okrajových regiónov a zlepší riadenie integrovaného územného rozvoja. Všetky zainteresované strany na týchto územiach sa vyzývajú, aby pozorne sledovali výzvy na predkladanie projektov, ktoré budú zverejnené na webových sídlach jednotlivých programov.

Zdroj: Európska komisia

23.03.2022

Komisia predstavila opatrenia na zvýšenie potravinovej bezpečnosti

Európska komisia dnes predstavila viacero krátko- a strednodobých opatrení na zvýšenie potravinovej bezpečnosti vo svete, ako aj na podporu poľnohospodárov a spotrebiteľov v EÚ v reakcii na rastúce ceny potravín a vstupných nákladov, ako sú energie a hnojivá. Prudký nárast cien komodít na celom svete, ktorý navyše urýchlila invázia Ruska na Ukrajinu, opäť zdôraznil potrebu väčšej odolnosti a lepšej udržateľnosti poľnohospodárstva a potravinových reťazcov v EÚ v súlade so stratégiou "Z farmy na stôl". Komisia je rozhodnutá prijať všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zaručí, že EÚ ako čistý vývozca potravín a jeden z najväčších producentov agropotravinárskych výrobkov prispeje k celosvetovej potravinovej bezpečnosti, najmä na Ukrajine, v severnej Afrike a na Blízkom východe, kde sú vo veľkej miere závislí od dovozu obilnín, ale aj v Ázii a subsaharskej Afrike. EÚ je jedným z popredných poskytovateľov humanitárnej a rozvojovej pomoci, pokiaľ ide o potraviny a potravinové systémy. Dostupnosť potravín v EÚ zatiaľ nie je ohrozená, keďže v prípade mnohých poľnohospodárskych výrobkov dokáže byť Únia do veľkej miery sebestačná. Náš poľnohospodársky sektor je však čistým dovozcom niektorých výrobkov, napríklad kŕmnych bielkovín. Toto "citlivé miesto", ako aj vysoké vstupné náklady, napr. na hnojivá, ohrozuje produkciu poľnohospodárov a môže výraznejšie zvyšovať ceny potravín. Nové opatrenia sa venujú:

  • Zvýšeniu globálnej potravinovej bezpečnosti
  • Podpore poľnohospodárov a spotrebiteľov v EÚ
  • Zvýšeniu odolnosti a udržateľnosti potravinových systémov

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Komisia predstavuje možnosti, ako zmierniť vysoké ceny energií cez spoločné nákupy plynu


V nadväznosti na oznámenie REPowerEU a vyhlásenie z Versailles dnes Komisia predstavila návrhy na spoločné európske opatrenia zamerané na riešenie základných príčin problému na trhu s plynom a zaistenie bezpečnosti dodávok za primerané ceny počas budúcej zimy a na ďalšie obdobie. Lídri budú pokračovať v diskusii o načrtnutých možnostiach na zasadnutí Európskej rady tento týždeň. Komisia dnes predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavádza povinnosť naplniť zásobníky plynu na minimálne 80 % na ďalšiu zimu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok energií. Táto úroveň sa v nasledujúcich rokoch zvýši na 90 %. Komisia okrem toho v reakcii na obavy týkajúce sa pretrvávajúcich vysokých cien energií prijala oznámenie, v ktorom sa stanovujú možnosti trhovej intervencie na európskej a vnútroštátnej úrovni a posudzujú sa výhody a nevýhody každej z nich.

Zásobníky plynu sú kritickou infraštruktúrou na zaistenie bezpečnosti dodávok. Novou povinnou certifikáciou všetkých prevádzkovateľov zásobníkov sa predíde potenciálnym rizikám vyplývajúcim z vonkajšieho vplyvu na kritickú infraštruktúru zásobníkov. Komisia navrhuje podporiť dopĺňanie zásobníkov plynu v EÚ poskytnutím 100 % zľavy z kapacitných prepravných taríf na vstupných a výstupných miestach do zásobníkov. Členské štáty navrhli viacero potenciálnych núdzových opatrení na obmedzenie dosahu vysokých cien elektriny. Všetky posudzované alternatívy však prinášajú náklady a nevýhody. Krátkodobé možnosti zamerané na ceny elektriny sa dajú vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií. Ako sa uvádza v oznámení, na otázku riešenia vysokých cien elektriny neexistuje jedna jednoduchá odpoveď. Dôvodom sú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich energetický mix, štruktúru trhu a úrovne prepojenia energetických sietí. Komisia európskym lídrom predstavuje výhody a nevýhody rôznych prístupov a je pripravená podľa potreby pokračovať vo svojej práci. Mnohé z uvedených možností sú reakciou na symptómy, no dôležité je riešiť základné príčiny súčasných vysokých cien elektriny prijatím spoločných európskych opatrení na trhu s plynom. V máji Komisia predloží podrobný plán REPowerEU a posúdi možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrinou. Takisto je pripravená navrhnúť plán EÚ na úsporu energie. Komisia rovnako zvažuje poskytnutie usmernení členským štátom o tom, ako čo najlepšie využiť cielené výnimky pre jednotlivé krajiny podľa smernice o zdaňovaní energie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Ukrajina: 3,4 miliardy eur zo zdrojov REACT-EU ako predbežné financovanie pre členské štáty, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny

Komisia dnes na podporu členských štátov, ktoré prijímajú utečencov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a poskytujú im útočisko, navrhla zvýšiť sumu celkového predbežného financovania o 3,4 miliardy eur z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Tento okamžitý prísun likvidity v kombinácii s flexibilitou, ktorú zabezpečujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (tzv. nástroj CARE, Cohesion Action for Refugees in Europe), po prijatí zo strany spoluzákonodarcov urýchli prístup členských štátov k finančným prostriedkom určeným na infraštruktúru, ubytovanie, vybavenie, služby v oblasti zamestnania, vzdelávania, sociálneho začlenenia, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti.

Komisia navrhuje zvýšiť sumu predbežného financovania pre všetky členské štáty z 11 % na 15 % tranže REACT-EU na rok 2021. Okrem toho Komisia navrhuje, aby sa pre členské štáty, ktoré hraničia s Ukrajinou (Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), a členské štáty, ktoré prijali najvyšší počet ľudí z Ukrajiny v pomere k svojmu obyvateľstvu, toto percento zvýšilo na 45 %. Toto celkové navýšenie predbežného financovania predstavuje sumu 3,4 miliardy eur, ktorá sa vyplatí členským štátom po tom, ako návrh schvália spoluzákonodarcovia (EP a členské štáty). Počet ľudí utekajúcich pred vojnou sa z hodiny na hodinu zvyšuje a členské štáty prichádzajúce osoby priebežne registrujú. Táto situácia je veľmi dynamická. S cieľom získať obraz o situácii a tlaku, ktorému členské štáty čelia v dôsledku veľkého počtu prichádzajúcich ľudí, Komisia vypočítala podiel prichádzajúcich osôb vzhľadom na počet obyvateľov na základe informácií, ktoré členské štáty poskytli prostredníctvom siete EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie (sieť Blueprint), medzinárodných organizácií a iných spoľahlivých otvorených zdrojov. Navrhované zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadenia o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) si vyžadujú prijatie Európskym parlamentom a Radou.

Zdroj: Európska komisia

23.03.2022

Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu hospodárstva v kontexte invázie Ruska na Ukrajinu

Európska komisia dnes prijala dočasný krízový rámec, ktorý členským štátom umožní využívať flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci, aby mohli podporiť hospodárstvo v kontexte invázie Ruska na Ukrajinu. Dočasný krízový rámec pomôže zacieliť podporu pre hospodárstvo a zároveň obmedzí negatívne dôsledky pre rovnosť podmienok na jednotnom trhu. V záujme nápravy sa v dočasnom krízovom rámci stanovujú tri druhy pomoci:

  • Obmedzené sumy pomoci: Členské štáty budú môcť zaviesť schémy, aby mohli udeliť až 35 000 EUR spoločnostiam zasiahnutým krízou, ktoré pôsobia v odvetviach poľnohospodárstva, rybárstva a akvakultúry, a až 400 000 EUR spoločnostiam zasiahnutým krízou, ktoré pôsobia vo všetkých ostatných odvetviach.
  • Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov: Členské štáty budú môcť poskytnúť i) dotované štátne záruky s cieľom zabezpečiť, aby banky naďalej poskytovali úvery všetkým spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou, a ii) verejné a súkromné úvery s dotovanými úrokovými sadzbami.
  • Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: Členské štáty budú môcť spoločnostiam, najmä intenzívnym odberateľom energie, čiastočne kompenzovať dodatočné náklady v dôsledku mimoriadneho rastu cien plynu a elektrickej energie. Túto podporu možno poskytovať v akejkoľvek forme vrátane priamych grantov.

Dočasný krízový rámec sa bude uplatňovať do 31. decembra 2022. V záujme právnej istoty Komisia pred týmto dátumom posúdi, či treba lehotu predĺžiť. Počas obdobia uplatňovania rámca bude Komisia takisto preskúmavať jeho obsah i rozsah, a to vo svetle vývoja na trhoch s energiou a trhoch s ostatnými vstupmi a všeobecnej hospodárskej situácie. Dočasným krízovým rámcom, ktorý bol dnes prijatý, sa dopĺňajú rozsiahle možnosti členských štátov navrhovať opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci EÚ. Komisia v minulosti už prijala dočasný rámec - v roku 2008 - v reakcii na globálnu finančnú krízu.

Zdroj: Európska komisia

18.03.2022

DiscoverEU: 35 000 bezplatných cestovných lístkov pre mladých

DiscoverEU, aktivita Európskej komisie, ktorá umožňuje 18-ročným získať bezplatný cestovný lístok, sa vracia s prvým termínom podávania žiadostí v roku 2022. Od 7. apríla do 21. apríla budú môcť mladí ľudia žijúci v jednej z programových krajín programu Erasmus+ požiadať o bezplatný cestovný lístok.

Celkovo sa v tomto prvom termíne podávania žiadostí hrá o 35 000 cestovných lístkov. Ďalších 35 000 cestovných lístkov bude k dispozícii v októbrovom termíne podávania žiadostí. Tento termín podávania žiadostí je ešte špeciálnejšie: v rámci programu EÚ Erasmus+ je udržateľné dobrodružstvo naprieč krajinou teraz dostupné aj pre osoby s trvalým pobytom v členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu EÚ Erasmus+. Zúčastniť sa budú môcť aj mladí ľudia z Islandu, Lichtenštajnska, Severného Macedónska, Nórska, Srbska a Turecka. Okrem cestovného lístka dostanú mladí ľudia cestujúci s DiscoverEU zľavovú kartu, ktorú môžu použiť na zaplatenie jedla, ubytovania, miestnej dopravy, kultúry, športu a mnohých ďalších aktivít.

Požiadať o túto príležitosť je jednoduché: oprávnení žiadatelia jednoducho odpovedia na kvíz s viacerými možnosťami na Európskom portáli pre mládež o Európskej únii vo všeobecnosti, jej politických prioritách a iniciatívach EÚ zameraných na mladých ľudí. Šťastní výhercovia budú kontaktovaní e-mailom o niekoľko týždňov neskôr. Tí, ktorí nevyhrajú, majú stale nádej a budú zapísaní na rezervnom zozname a kontaktovaní, v prípade ak budú lístky k dispozícii. Všetci oprávnení kandidáti sú pozvaní, aby sa pripojili k veľmi aktívnej komunite DiscoverEU prostredníctvom oficiálnej facebookovej skupiny #DiscoverEU, aby mohli sledovať najnovšie správy a vymieňať si názory a skúsenosti s ostatnými cestovateľmi.

Pre viac informácií o iniciatíve kontaktujte: IUVENTA - Národná agentúra programu Erasmus+ pre oblasť mládeže a športu.

Zdroj: Európska komisia

18.03.2022

Utečenci z Ukrajiny: usmernenia pre členské štáty pri uplatňovaní smernice o dočasnej ochrane

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu utiekli z krajiny viac ako 3 milióny ľudí, pričom podľa odhadov OSN prinajmenšom polovicu z nich tvoria deti. V reakcii na túto bezprecedentnú situáciu sa EÚ nesmierne rýchlo dohodla, že aktivuje smernicu o dočasnej ochrane, aby pomohla ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine. Smernica sa začala ihneď uplatňovať 4. marca a momentálne ponúka okamžitú ochranu a jasné právne postavenie miliónom ľudí. Komisia predložila operačné usmernenia, ktoré majú členským štátom pomôcť pri uplatňovaní tejto smernice. Ucelené usmernenia pomôžu zabezpečiť prichádzajúcim ľuďom konzistentnú a účinnú úroveň práv a členským štátom poslúžia pri uchopení svojich nových úloh.

Usmernenia majú slúžiť ako dynamický dokument, ktorý bude odrážať situáciu na mieste a náležite zohľadňovať meniace sa potreby členských štátov. K ich hlavným bodom patrí:

  • Objasnenie toho, kto má nárok na dočasnú ochranu,
  • Vymedzenie primeranej ochrany podľa vnútroštátneho práva ako možnej alternatívy k dočasnej ochrane,
  • Určenie druhu dôkazov potrebných na získanie dočasnej ochrany alebo primeranej ochrany podľa vnútroštátneho práva,
  • Podnietenie členských štátov k tomu, aby zvážili rozšírenie dočasnej ochrany na osoby, ktoré v striktnom zmysle nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia, ale ktoré potrebujú ochranu
  • Deťom sa venuje osobitná kapitola usmernení,
  • Usmernenia k osobitným právam podľa smernice o dočasnej ochrane,
  • Usmernenia k zabezpečeniu voľného pohybu pred vydaním povolenia na pobyt aj po jeho vydaní,
  • Poskytovanie repatriačnej pomoci osobám, ktoré nemajú právo zdržiavať sa v EÚ;

Zdroj: Európska komisia

17.03.2022

Verejná konzultácia k Európskemu aktu o kybernetickej odolnosti

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory a skúsenosti občanov a organizácií v súvislosti s pripravovaným európskym aktom o kybernetickej odolnosti. Cieľom aktu je stanoviť spoločné pravidlá kybernetickej bezpečnosti pre digitálne produkty a súvisiace služby, ktoré sa uvádzajú na trh v celej Európskej únii. Výsledky verejnej konzultácie budú podkladom pre legislatívny návrh Komisie, ktorý sa očakáva v druhej polovici roku 2022. Akt o kybernetickej odolnosti doplní existujúci legislatívny rámec EÚ, ktorý zahŕňa smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti (smernica NIS) a akt o kybernetickej bezpečnosti, ako aj budúcu smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (NIS 2), ktorú Komisia navrhla v decembri 2020. Verejná konzultácia bude otvorená na nasledujúcich 10 týždňov, t. j. do 25. mája 2022. Komisia okrem toho uverejnila výzvu na predloženie dôkazov s cieľom vytvoriť prehľad o aktuálne identifikovaných problémoch a možných spôsoboch ich riešenia. Výzva na predloženie dôkazov bude otvorená na pripomienkovanie súbežne s verejnou konzultáciou.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.03.2022

Komisia navrhuje jednoduchšie pravidlá pre efektívnejšie a bezpečnejšie vyrovnanie na finančných trhoch v EÚ

Európska komisia dnes navrhla zmeny nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov s cieľom zefektívniť trhy vyrovnania v EÚ a zároveň chrániť finančnú stabilitu. Dnešný návrh je kľúčovým prvkom akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020. Centrálni depozitári cenných papierov prevádzkujú infraštruktúru, ktorá umožňuje vyrovnanie cenných papierov (ako sú akcie alebo dlhopisy) na finančných trhoch. Pri vyrovnaní ide o dodanie cenných papierov kupujúcemu výmenou za dodanie hotovosti predávajúcemu. Vyrovnanie transakcie môže trvať až dva pracovné dni a počas nich tak môže vzniknúť úverové aj právne riziko. Zabezpečiť, aby sa tieto transakcie vyrovnali bezpečne a účinne, má preto pre finančný systém zásadný význam. Centrálne depozitáre cenných papierov zohrávajú na kapitálových trhoch a vo finančnom systéme EÚ kľúčovú úlohu. Napríklad v roku 2019 dosiahli transakcie vyrovnané centrálnymi depozitármi cenných papierov EÚ hodnotu približne 1 120 biliónov eur. Na ich kľúčovú úlohu sa najnovšie poukázalo aj v súvislosti so sankciami EÚ voči Rusku. EÚ sa 25. februára 2022 dohodla, že v centrálnych depozitároch cenných papierov v Únii sa zakazuje viesť účty ruských klientov. Potvrdila tým kľúčový význam centrálnych depozitárov cenných papierov vo finančnom systéme EÚ. Dnešný návrh má celkovo zefektívniť vyrovnanie transakcií s cennými papiermi v EÚ a zaistiť jeho väčšiu bezpečnosť: tým sa zvýši atraktívnosť kapitálových trhov EÚ a v konečnom dôsledku napomôže financovanie európskeho hospodárstva.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.03.2022

Politika súdržnosti EÚ: nová verejná platforma o vyše 1,5 milióna projektoch z prostriedkov EÚ

Komisia v úvode 8. fóra o súdržnosti otvorila pre verejnosť online platformu Kohesio, na ktorej sú zhromaždené všetky informácie o viac ako 1,5 milióna projektoch financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo všetkých 27 členských štátoch. Na online platforme nájdete aj 10 237 projektov na Slovensku. Takáto komplexná platforma údajov o projektoch bola sprístupnená verejnosti a onedlho bude vo všetkých jazykoch EÚ vôbec po prvýkrát. Vyžadovalo si to úzku spoluprácu s riadiacimi orgánmi v rôznych členských štátoch alebo regiónoch, keďže projekty súdržnosti riadia vnútroštátne a regionálne orgány. Platforma Kohesio obsahuje informácie, ktoré majú k dispozícii riadiace orgány, a sprístupňuje ich všetkým. Týmto obrovským množstvom údajov poukazuje na kľúčový prínos politiky súdržnosti k hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti regiónov EÚ, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii. Cez túto politiku sa v členských štátoch vykonáva a financuje široká škála politických priorít. Platforma zároveň pomáha identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy medzi rôznymi regiónmi a členskými štátmi. Komisia bude v spolupráci s riadiacimi orgánmi, ktoré členské štáty vybrali na riadenie financovania súdržnosti, pokračovať v rozvoji platformy Kohesio, ktorá bude zahŕňať aj projekty z nového programového obdobia 2021 - 2027. V nadchádzajúcich mesiacoch bude platforma sprístupnená vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.03.2022

Budúcnosť Európy: Ďalšie plenárne zasadnutie konferencie venované návrhom občanov

Plenárne zasadnutie s účasťou ukrajinských občanov a poslancov sa už druhýkrát venovalo odporúčaniam, ktoré vyplynuli z panelových diskusií občanov. Plenárne zasadnutie konferencie sa zaoberalo 88 odporúčaniami z európskych panelových diskusií občanov k témam "EÚ vo svete/migrácia" a "silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta/vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/digitálna transformácia". Takisto zohľadnilo súvisiace odporúčania z národných panelových diskusií občanov. Putinova invázia na Ukrajine a reakcia EÚ na ňu boli hlavnou témou tematických rozpráv tento víkend. Zástupcovia utečencov pred vojnou na Ukrajine, poslanci Verchovnej rady Ukrajiny a zástupcovia združenia PromoUkraina sa ujali slova v diskusiách na tému "EÚ vo svete". Takisto sa zúčastnili zástupcovia západného Balkánu. Ich prejavy sú dostupné na stránke: https://multimedia.europarl.europa.eu/en/webstreaming/conference-on-future-of-europe-plenary-2-eu-in-world_20220311-1430-SPECIAL-OTHER. Výňatky z plenárneho zasadnutia konferencie sú dostupné na stránke: https://audiovisual.ec.europa.eu/en/. Všetky videozáznamy, audiozáznamy a fotografie z pracovných skupín a plenárnych diskusií sú k dispozícii v multimediálnom centre Parlamentu.

Zdroj: Európska komisia 

09.03.2022

Ukrajina: Komisia spúšťa webovú stránku pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine

Európska komisia spustila webovú stránku obsahujúcu informácie pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Vojna na Ukrajine doteraz prinútila viac ako dva milióny ľudí utiecť zo svojich domovov a hľadať bezpečie, ochranu a pomoc. Mnoho ďalších vysídlených osôb sa pohybuje v rámci krajiny aj mimo nej a pri príchode do EÚ potrebujú prístrešie a základné informácie o svojich právach. Webové sídlo obsahuje informácie o prekročení hranice, právach pri príchode a informácie o ďalšom cestovaní. Webová stránka je k dispozícii tu v angličtine a zajtra bude k dispozícii ukrajinská jazyková verzia.

https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/stronger-europe-world/eu-solidarity-ukraine/eu-assistance-ukraine/information-people-fleeing-war-ukraine_en 

Zdroj: Európska komisia

09.03.2022

Komisia schválila podporu pre 225 reformných projektov v členských štátoch, vrátane 10 slovenských

Komisia dnes schválila 225 projektov v rámci Nástroja technickej podpory s cieľom podporiť členské štáty pri príprave, navrhovaní a realizácii reforiem, ktoré sa pretavia do modernej a odolnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev, a zároveň posilniť ich schopnosť reagovať na súčasné i budúce krízy. Viaceré projekty reforiem sú zároveň súčasťou národných plánov obnovy a odolnosti. Pri reformách členských štátov sa využívajú prostriedky z Nástroja technickej podpory, ktorého celkový rozpočet na rok 2022 predstavuje116,8 milióna EUR. Na Slovensku bude podporených desať projektov v oblasti obnovy budov, udržateľnej dopravy, digitálnej verejnej správy a digitálnych zručností, opatrení v oblasti klímy, konkurencieschopnosti, daňovej politiky, sociálnych služieb a digitálnych financií.

Nástroj technickej podpory je založený na dopyte a zameraný na špecializované odborné poznatky. Ide o flexibilný nástroj, ktorý možno na požiadanie členského štátu rýchlo prispôsobiť jeho novým potrebám. Dané projekty sú úzko prepojené s kľúčovými prioritami Komisie. Nástroj technickej podpory na rok 2022 bude naďalej podporovať členské štáty pri navrhovaní a vykonávaní reforiem zameraných na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pri zlepšovaní prevádzkovej kapacity a efektívnosti ich orgánov verejnej správy. 36 % žiadostí je napríklad zameraných na ciele zelenej dohody a 51 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho, s reformami v kontexte plánov obnovy a odolnosti členských štátov súvisí celkovo 57 % vybraných žiadostí o podporu z Nástroja technickej podpory na rok 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

Ukrajina: EÚ posilňuje solidaritu s ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou

Komisia dnes informovala o veľmi významnej podpore EÚ pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, ako aj pre krajiny EÚ, ktoré ich prijímajú. V situácii, keď Rusko nevyprovokovane a neoprávnene vojensky napadlo Ukrajinu, sa európska solidarita prejavuje v praxi ako pomoc ľuďom formou priamej humanitárnej pomoci, núdzovej pomoci v oblasti civilnej ochrany či podpory na hraniciach. Ľuďom na úteku pred vojnou zabezpečuje jednoznačné právne postavenie, na základe ktorého môžu získať okamžitú ochranu v EÚ.

Poskytujeme pomoc v podobe:

  • Humanitárnej podpory: EÚ vyčlení 500 miliónov eur zo svojho rozpočtu. Z tejto sumy je 90 miliónov eur určených na humanitárnu pomoc vrátane 85 miliónov eur pre Ukrajinu a 5 miliónov eur pre Moldavsko, ktoré už smerujú na zabezpečenie jedla, vody, zdravotnej starostlivosti, prístrešia a pomoci s pokrytím základných potrieb najzraniteľnejších osôb. Ide o doposiaľ najrozsiahlejšiu aktiváciu mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany v reakcii na núdzovú situáciu. Vďaka nej sa k ľuďom v núdzi na Ukrajine dostali už milióny položiek, ako napríklad vozidlá, lekárničky, stany, prikrývky či spacie vaky. Ďalšia pomoc sa poskytuje susediacemu Moldavsku, Poľsku a Slovensku, aby mohli pomáhať všetkým, ktorí utekajú pred vojnou.
  • Podpora pri riadení hraníc: Komisia vydala operačné usmernenia, ktoré pomôžu príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov účinne riadiť príchody na hranice s Ukrajinou, skrátiť čakanie a zároveň zachovať vysokú úroveň bezpečnosti. Aj agentúry EÚ poskytujú ďalších pracovníkov a odborné znalosti na podporu členských štátov. Na hraniciach EÚ s Ukrajinou a Moldavska s Ukrajinou je napríklad nasadených 49 zamestnancov agentúry Frontex a ďalších 162 pracovníkov bolo vyslaných do Rumunska. Moldavsko dostane dodatočných 15 miliónov eur na pomoc pri zvládaní situácie.
  • Ochrana utekajúcich a zvýšenie prijímacej kapacity: EÚ sa v rekordnom čase jednomyseľne dohodla na aktivovaní smernice o dočasnej ochrane, ktorá ľuďom v núdzi poskytuje jednoznačnosť a bezpečnosť a priznáva im právo na sociálnu podporu, prístup na trh práce a vzdelávanie.
  • Opatrenia v oblasti politiky súdržnosti na podporu utečencov v Európe: Komisia prijíma aj legislatívny návrh pod názvom Opatrenia v oblasti súdržnosti pre utečencov v Európe (CARE). Umožní viac flexibility pri financovaní širokej škály opatrení na podporu ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

Ukrajina: Podpora z Kohézneho fondu pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine

Európska komisia prijala návrh Kohéznej akcie pre utečencov v Európe (CARE), ktorá členským štátom a regiónom umožňuje poskytovať núdzovú podporu ľuďom, ktorí utekajú pred inváziou Ruska na Ukrajinu. CARE zavádza potrebnú flexibilitu do pravidiel politiky súdržnosti na roky 2014 - 2020 s cieľom umožniť rýchle prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov na takúto núdzovú podporu. Okrem toho môže byť na riešenie nových výziev použitých aj 10 miliárd určených na rok 2022 z balíku Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU).

CARE pomôže členským štátom poskytovať núdzovú podporu pokrývajúcu základné potreby ukrajinských utečencov. Tieto potreby zahŕňajú prístup k službám, ako je dočasné ubytovanie, zásobovanie potravinami a vodou alebo lekárska starostlivosť. CARE môže takisto posilniť schopnosť členských štátov uspokojovať potreby utečencov podporou napr. dodatočného vybavenia infraštruktúry alebo personálu. Členské štáty môžu tieto finančné prostriedky použiť aj na vývoj prispôsobených riešení pre dlhodobú integráciu ľudí s migrantským pôvodom prostredníctvom investícií do bývania, vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, sociálneho začlenenia a starostlivosti alebo iných sociálnych služieb. Podpora politiky súdržnosti bude dopĺňať podporu z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a z iných zdrojov financovania. Komisia dnes takisto navrhuje predĺžiť obdobie vykonávania finančných prostriedkov, ktoré majú členské štáty k dispozícii v rámci fondov v oblasti vnútorných vecí na roky 2014 - 2020, čím by sa uvoľnila dodatočná podpora vo výške približne 420 miliónov EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

REPowerEU: cesta k nezávislosti od ruských fosílnych palív

Európska komisia dnes navrhla plán REPowerEU na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030.

Plán prináša aj súbor opatrení zameraných na reakciu na rastúce ceny energie v Európe a na doplnenie zásob plynu na ďalšiu zimu. Európa už niekoľko mesiacov čelí zvýšeným cenám energie, ale neistota, pokiaľ ide o dodávky, tento problém ešte zhoršuje. REPowerEU sa bude snažiť diverzifikovať dodávky plynu, urýchliť využívanie plynov z obnoviteľných zdrojov a nahradiť plyn pri vykurovaní a výrobe elektrickej energie. To môže do konca roka znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny.

Reakcia na zvyšovanie cien energií

  • dodatočné usmernenia na možnosť regulovať ceny za výnimočných okolností
  • stanovenie spôsobu prerozdelenia príjmov z vysokých ziskov odvetvia energetiky a obchodovania s emisiami medzi spotrebiteľov.
  • Komisia bude konzultovať s členskými štátmi aj o potrebách a rozsahu pôsobnosti nového dočasného krízového rámca štátnej pomoci na poskytovanie pomoci spoločnostiam postihnutým krízou, najmä tým, ktoré čelia vysokým nákladom na energiu.
  • EK do apríla predloží legislatívny návrh, v ktorom sa bude vyžadovať, aby sa podzemné skladovanie plynu v celej EÚ do 1. októbra každého roka naplnilo aspoň na 90 % svojej capacity
  • EK naďalej monitoruje trh s plynom v reakcii na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže zo strany prevádzkovateľov, najmä spoločnosti Gazprom.
  • EK preskúma všetky možnosti núdzových opatrení na obmedzenie nepriaznivého účinku cien plynu na ceny elektrickej energie, ako sú napríklad dočasné cenové limity.

Ako môžeme postupne odstrániť našu závislosti od fosílnych palív z ešte pred rokom 2030?

EK navrhuje vypracovať plán REPowerEU, ktorým sa zvýši odolnosť energetického systému v celej EÚ na základe dvoch pilierov:

  • Diverzifikácia dodávok plynu prostredníctvom vyššieho dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynovodov od iných ako ruských dodávateľov a väčších objemov výroby a dovozu biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov;
  • rýchlejšie znižovanie využívania fosílnych palív v domácnostiach, budovách, priemysle a energetickom systéme zvyšovaním energetickej efektívnosti, zvyšovaním obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácie a riešením problémových miest v infraštruktúre.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

08.03.2022

Medzinárodný deň žien 2022: Komisia navrhuje celoúnijné pravidlá v záujme boja proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu

Európska komisia dnes navrhuje celoúnijné pravidlá, ktorými chce zakročiť proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Na základe navrhovanej smernice sa bude trestnoprávne postihovať znásilnenie, ku ktorému došlo pre chýbajúci súhlas, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a násilie na internete, ktoré zahŕňa: zdieľanie intímnych snímok bez súhlasu; kybernetické prenasledovanie; kybernetické obťažovanie a podnecovanie k násiliu alebo nenávisti na internete. Vďaka novým pravidlám sa zároveň uľahčí prístup obetí týchto trestných činov k spravodlivosti. Členské štáty budú totiž vedené k tomu, aby zriadili jednotné kontaktné miesto, na ktorom by sa dovedna sústredili všetky služby na zaistenie podpory a ochrany. Obete by mali mať možnosť uplatniť si v trestnom konaní nárok na náhradu ujmy. V návrhu sa predpokladá aj náležitá a špecifická ochrana a podpora napríklad prostredníctvom bezplatných liniek pomoci a krízových centier pre obete znásilnenia. Stanovuje sa v ňom taktiež adresná podpora pre skupiny, ktoré majú osobitné potreby alebo sú vystavené ohrozeniu, vrátane žien na úteku pred ozbrojeným konfliktom.

Hlavné aspekty navrhovaných nových pravidiel:

  • Trestnoprávne postihovanie znásilnenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a násilia na internete
  • Postupy bezpečného oznamovania a posudzovania rizika
  • Rešpektovanie súkromia obetí v súdnych konaniach a právo na náhradu ujmy
  • Podpora obetiam prostredníctvom liniek pomoci a krízových centier pre obete znásilnenia
  • Lepšia koordinácia a spolupráca

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.03.2022

Ukrajina: Komisia navrhuje status dočasnej ochrany pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, a usmernenia pre hraničné kontroly

Komisia dnes navrhuje aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. Podľa tohto návrhu sa osobám, ktoré utekajú pred vojnou, poskytne dočasná ochrana v EÚ, dostanú teda najmä povolenie na pobyt a získajú prístup k vzdelávaniu a na trh práce. Komisia zároveň predkladá aj operačné usmernenia určené na pomoc príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov na uľahčenie účinného riadenia príchodov na hraniciach s Ukrajinou pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti. V usmerneniach sa zároveň odporúča, aby členské štáty zriadili jazdné pruhy pre núdzovú pomoc, aby mohla prúdiť humanitárna pomoc, a pripomína sa možnosť umožniť vstup do EÚ z humanitárnych dôvodov. Od začatia vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu utieklo do susedných členských štátov EÚ viac ako 650 000 ľudí. Smernica o dočasnej ochrane bola osobitne koncipovaná tak, aby poskytovala okamžitú ochranu osobám, ktoré ju potrebujú, a aby sa zabránilo preťaženiu azylových systémov členských štátov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.03.2022

Ukrajina: EÚ posilňuje pomoc prostredníctvom programu rescEU a núdzových logistických centier

Komisia pracuje aj naďalej na všetkých úrovniach s cieľom nasmerovať humanitárnu podporu a podporu civilnej ochrany Ukrajine a krajinám, ktoré s ňou susedia. S exponenciálnym rastom potrieb sa na Ukrajine nasadí ďalšia pomoc prostredníctvom zdravotníckych zásob v rámci programu rescEU, ktoré sa nachádzajú v Nemecku, Maďarsku a Holandsku. Tieto zásoby zahŕňajú ventilátory, infúzne čerpadlá, monitory pacientov, masky a plášte, ultrazvukové zariadenia a kyslíkové koncentrátory. Okrem toho, Európska komisia zriadila logistické centrá civilnej ochrany v Poľsku, v Rumunsku a na Slovensku, s cieľom čo najrýchlejšie rozdeliť požadovanú pomoc Ukrajine. Tieto centrá pomôžu nasmerovať pomoc poskytovanú z 27 európskych krajín prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. EÚ tiež naďalej podporuje krajiny susediace s Ukrajinou, ktoré už prijali viac ako milión vysídlených osôb. Grécko, Rakúsko a Nemecko ponúkli Slovensku rúška, dezinfekčné prostriedky a posteľnú bielizeň, stany a oblečenie. Tímy expertov EÚ v oblasti civilnej ochrany sú tiež na ceste do Moldavska a Poľska, aby pomáhali miestnym orgánom. Pomoc Holandska, Francúzska a Grécka bola Moldavsku poskytnutá 3. marca prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, zatiaľ čo švédska, dánska, fínska a chorvátska pomoc sú na ceste.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.03.2022

Ukrajina: Sankcie voči Kremľom podporovaným médiám Russia Today a Sputnik

Európska únia prijala sankcie voči prokremeľským médiám, ktoré šíria dezinformácie a manipulujú s informáciami. V nadväznosti na nedeľňajšie vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej sa Rada Európskej únie rozhodla od dnešného dňa pozastaviť vysielanie štátom vlastnených dezinformačných médií Russia Today a Sputnik v celej EÚ. Russia Today a Sputnik zásadným spôsobom slúžia ako nástroj na šírenie a podporu agresie Ruska proti Ukrajine. Predstavuje to značnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť EÚ. Obe médiá sú súčasťou koordinovaného úsilia o manipuláciu s informáciami vrátane šírenia dezinformácií, ako to od roku 2015 dokumentuje pracovná skupina Európskej služby pre vonkajšiu činnosť East StratCom. Vzhľadom na vážnosť situácie a v reakcii na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, je potrebné a konzistentné so základnými právami a slobodami zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia a pozastaviť vysielaciu činnosť médií Russia Today a Sputnik v EÚ alebo zameranú na EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.03.2022

Komisia predstavuje usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023


Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom členským štátom poskytuje usmernenia, akú fiškálnu politiku uplatňovať v roku 2023. V oznámení sa stanovujú hlavné zásady, ktorými sa bude riadiť Komisia pri posudzovaní programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Oznámenie zároveň mapuje súčasný stav preskúmania správy hospodárskych záležitostí. Oznámenie sa predkladá v kontexte nevyprovokovanej a neodôvodnenej invázie Ruska na Ukrajinu. EÚ na znak solidarity s Ukrajinou schválila bezprecedentný balík hospodárskych sankcií, ktoré vážne postihnú ruskú ekonomiku a politickú elitu. Zimná hospodárska prognóza 2022 bola uverejnená 10. februára, t. j. dva týždne pred inváziou na Ukrajinu. Tento vývoj má negatívny vplyv na výhľad rastu a zvyšuje riziká smerom k horšiemu vývoju. Ukazuje však aj potrebu silnej koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík a schopnosti upraviť fiškálne politiky v reakcii na rýchlo sa meniace okolnosti. Tieto usmernenia sa v prípade potreby prispôsobia hospodárskemu vývoju.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.02.2022

Sankcie voči Rusku

Včera večer Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia je jednotná a lídri jej členských štátov včera večer spoločne odsúdili brutálne a nevyprovokované útoky a prijali balík rozsiahlych a cielených sankcií.

Tieto sankcie majú tvrdo zasiahnuť ruské hospodárstvo a jeho politickú elitu. Pozostávajú z piatich pilierov:

- finančný sektor - obmedzuje sa prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameranie sa na 70 % ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky, zvýšia infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. Zameriavame sa aj na ruskú elitu - obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe.  

- Energetika - zákaz vývozu zasiahne ropu, Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie. Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd EUR.   

- Doprava - zákaz predaja lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé.

-  Kontrola vývozu - zákaz jeho financovania a obmedzenie prístupu Ruska ku kľúčovým technológiám (polovodiče alebo špičkové technológie).

-  Vízová politika - diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie.

Tieto opatrenia sú úzko koordinované s partnermi a spojencami, vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Nórska, Južnej Kórei, Japonska či Austrálie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Pozvánka na online diskusiu Café Európa: Akú rolu hrá EÚ v ukrajinskom konflikte?

Územná celistvosť a suverenita Ukrajiny bola porušená. Po uznaní samozvaných separatistických republík v Donecku a Luhansku Vladimírom Putinom a vyslaní ruských vojsk do povstaleckých oblastí, tak nabral konflikt rýchly spád. Nakoľko situáciu ovplyvnia diplomatické jednania a vyhlásené sankcie je naďalej otázne. Aké podmienky dokáže vytvoriť EÚ v prípade pokračujúcej eskalácie nepokojov? Čo by znamenala vojna na východnej hranici Európskej únie a dá sa jej ešte predísť?

Aj na tieto otázky získate odpovede v ďalšej diskusii Café Európa. Pridajte sa k nám už zajtra 24. februára 2022 o 18.00 h.

Diskutovať budú:

  • Mikuláš Dzurinda, prezident, Centrum Wilfrieda Martensa pre európske štúdie
  • Petra Procházková, novinárka českého Deníka N
  • Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení EU

Moderovať bude Andrej Matišák.

Otázky k téme možno posielať cez slido.com a vstupné heslo #cafeeuropa.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Tlačové vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o reakcii EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine

Členské štáty EÚ vyjadrili politický súhlas s novým balíkom sankcií voči Rusku, čo som privítala. Rozhodnutie Ruska uznať ukrajinské regióny Donecka a Luhanska je nezákonné a úplne neprijateľné. To isté platí aj pre rozhodnutie vyslať do týchto regiónov vojenské jednotky. To nemôžeme akceptovať. Toto rozhodnutie porušuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Rusko nedodržiava svoje medzinárodné záväzky a porušuje základné zásady medzinárodného práva. Je zodpovedné za túto krízu aj súčasnú eskaláciu. Teraz rýchlo sfinalizujeme balík sankcií a budeme úzko spolupracovať s našimi partnermi, ako doteraz.

Tento balík obsahuje niekoľko presne cielených opatrení. Je jasnou reakciou na tieto porušenia medzinárodného práva zo strany Kremľa. Sankcie sa priamo zameriavajú na jednotlivcov a spoločnosti zapojené do týchto krokov. Na banky, ktoré financujú ruský vojenský aparát a prispievajú k destabilizácii Ukrajiny. Okrem toho zakazujeme obchod medzi dvoma odtrhnutými regiónmi a EÚ - ako sme to urobili po nezákonnej anexii Krymu v roku 2014. A nakoniec, obmedzujeme schopnosť ruskej vlády získavať kapitál na finančných trhoch EÚ. V čo najväčšej miere sťažíme Kremľu jeho schopnosť pokračovať vo svojej agresii.

Pokiaľ ide o Nord Stream 2, myslím si, že nemecká vláda má úplnú pravdu. Nord Stream 2 sa musí posudzovať z hľadiska bezpečnosti dodávok energie pre celú EÚ. Pretože táto kríza ukazuje, že Európa je stále príliš závislá od ruského plynu. Musíme diverzifikovať našich dodávateľov, musíme prejsť na spoľahlivých dodávateľov. Budeme musieť masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie, budúcnosť je v nich. Ide o strategickú investíciu do našej energetickej nezávislosti. Naše kroky sú reakciou na agresívne správanie Ruska. Ak bude pokračovať v eskalácii tejto krízy, ktorú vyvolalo, sme pripravení prijať ďalšie opatrenia. EÚ koná jednotne a rýchlo.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Komisia prichádza so stratégiou na podporu dôstojnej práce na celom svete a pripravuje nástroj zakazujúci výrobky z nútenej práce

Komisia dnes predložila oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma i na celom svete. Stredobodom tohto úsilia je odstránenie detskej a nútenej práce.

Z najnovších údajov vyplýva, že dôstojná práca ešte stále nie je realitou pre mnohých ľudí na svete. 160 miliónov detí, teda každé 10. dieťa na svete, vykonáva detskú prácu a 25 miliónov ľudí vykonáva nútenú prácu.

V dnešnom oznámení sa stanovili vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadzovanie dôstojnej práce na celom svete. Tento cieľ sa tak stáva stredobodom inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii. Komisia v rámci tohto komplexného prístupu pripravuje nový právny nástroj na účinný zákaz vstupu výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ. Tento nástroj sa bude týkať tovaru vyrobeného v EÚ, ako aj mimo nej a bude spojený so spoľahlivým rámcom na jeho presadzovanie. Vychádza z medzinárodných noriem a dopĺňa existujúce horizontálne a odvetvové iniciatívy EÚ.

EÚ už v minulosti prijala rázne opatrenia na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni. V posledných desaťročiach sa výrazne znížil aj počet detí vykonávajúcich detskú prácu (z 245,5 milióna v r. 2000 na 151,6 milióna v r. 2016). V rokoch 2016 až 2020 sa však tento počet zvýšil o viac ako 8 miliónov. Na pracovné normy a ochranu pracovníkov môže mať zároveň vplyv globálna pandémia ochorenia COVID-19 a transformácie vo svete práce, a to aj prostredníctvom technologického pokroku, klimatickej krízy, demografických zmien a globalizácie. Diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy potvrdzujú, že európski občania od EÚ očakávajú, že pri presadzovaní najvyšších noriem na celom svete prevezme vedúcu úlohu.

V oznámení sa uvádzajú pripravované a existujúce nástroje EÚ v 4 oblastiach:

  • Politiky a iniciatívy EÚ s dosahom mimo EÚ
  • Dvojstranné a regionálne vzťahy EÚ
  • EÚ na medzinárodných a multilaterálnych fórach
  • Spolupráca so zainteresovanými stranami a v globálnych partnerstvách

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie


23.02.2022

Komisia predkladá aktualizované hĺbkové preskúmanie strategických závislostí Európy

Komisia dnes uverejnila 2. hĺbkovú analýzu strategických závislostí Európy. Správa sa zaoberá 5 oblasťami - vzácne zeminy a horčík, chemické látky, solárne panely, kybernetická bezpečnosť a softvér IT - v ktorých Európa čelí strategickej závislosti od tretích krajín. Cieľom je lepšie pochopiť riziká a možnosti ich riešení.

Dnešná nadväzujúca správa o strategických závislostiach zdôrazňuje:

  • Strategické závislosti v prípade vzácnych zemín, horčíkuafotovoltickýchpanelov vyplývajú zo silnej koncentrácie celosvetovej výroby v Číne, súčasných obmedzených možností diverzifikácie dodávok, okrem iného aj z EÚ, či substitúcie. Správa ďalej poukazuje na nedostatky v porovnaní s globálnymi konkurentmi EÚ, pokiaľ ide o kľúčové technológie, ako je kybernetická bezpečnosť a softvér IT.
  • Zo správy vyplýva, že sa dosiahol významný pokrok vrátane investičných plánov prostredníctvom existujúcich priemyselných aliancií v oblasti surovín, batérií a vodíka, ako aj nedávno vytvorených aliancií v oblasti polovodičov a cloudových služieb, prijatie regulačných návrhov Komisie týkajúcich sa batérií, vodíka a polovodičov a nové medzinárodné partnerstvá, ako napríklad v oblasti surovín. Správa takisto zdôrazňuje úlohu významných projektov spoločného európskeho záujmu pri zabezpečovaní prelomových inovácií, napr. v oblasti polovodičov a cloudových služieb.

Správa vychádza z prvých analýz, na ktorých je založená aktualizovaná priemyselná stratégia z roku 2021, a zameriava sa na transformáciu Európy na zelené, digitálne, odolné a celosvetovo konkurencieschopné hospodárstvo, pričom zohľadňuje vplyv pandémie COVID-19 na jednotný trh.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.02.2022

15 miliónov eur na podporu vzdelávania učiteľov prostredníctvom učiteľských akadémií programu Erasmus+

Komisárka Marija Gabrielová spustila prvé vybrané projekty v rámci nových učiteľských akadémií programu Erasmus+. Týchto 11 projektov bude môcť počas nasledujúcich troch rokov čerpať 15 miliónov eur z rozpočtu programu Erasmus+ a poskytnúť učiteľom príležitosti na vzdelávanie, ktoré zahŕňajú mobilitu, vzdelávacie platformy a profesijné komunity. Učiteľské akadémie programu Erasmus+ sú európske partnerstvá poskytovateľov odbornej prípravy, ktoré budú rozvíjať európsky a medzinárodný rozmer vo vzdelávaní učiteľov. Tieto akadémie budú podporovať viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť, rozvíjať vzdelávanie učiteľov v súlade s prioritami EÚ v politike vzdelávania a prispievať k cieľom európskeho vzdelávacieho priestoru. Prvé vybrané projekty zahŕňajú 182 organizácií z 23 krajín. Z týchto účastníckych organizácií je 43 poskytovateľov počiatočného vzdelávania učiteľov, 24 poskytovateľov kontinuálneho profesijného rozvoja, 47 škôl odbornej prípravy a 68 zastupuje iné organizácie s príslušnými odbornými znalosťami v oblasti vzdelávania učiteľov a/alebo orgány vymedzujúce normy, kvalifikácie alebo zabezpečenie kvality pre vzdelávanie učiteľov alebo výskum. Nové návrhy na ďalšie projekty v rámci učiteľských akadémií programu Erasmus+ bude možné predkladať od 15. marca do 7. septembra 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.02.2022

Online podujatie: Ako vidia mladí Slováci budúcnosť Európy?

Pozývame Vás sledovať online podujatie s názvom Ako vidia mladí Slováci budúcnosť Európy? Online diskusia sa bude konať 18. februára 2022 od 12:00 a môžete ju sledovať naživo na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie. Dozviete sa výsledky výskumu, ktorý mapoval postoj mladých ľudí na Slovensku voči Európskej únii. Správa, ktorú vám predstavíme, sa tematicky zameriava na demokratickú Európu, na vzťah mladých ľudí voči EÚ a hodnotenie benefitov i obmedzení, ktoré vyplývajú z členstva Slovenska v EÚ. Táto diskusia sa bude konať pri príležitosti Európskeho roku mládeže 2022. Rada mládeže Slovenska (RmS) sa systematicky venuje konzultáciám s mladými ľuďmi o podobe európskych politík v rámci Európskeho dialógu s mládežou. Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou na reflexiu vzťahu aj mladých Slovákov k Európskej únii.

Podujatie bude moderovať Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku); úvodné slovo budú mať Martin Klus (štátny tajomník MZV a EZ SR) a Robert Sermek (vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku); správu predstavia Katarína Čavojská (sociologička a výskumná pracovníčka, Rada mládeže Slovenska) a Zlatica Pecháčová (sociologička a výskumná pracovníčka, Rada mládeže Slovenska).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.02.2022

Posilnenie európskej obrany naštartuje inovácie a zmierni strategické závislosti

Komisia predstavila viacero iniciatív, ktorých sa zhostila v oblastiach kritických pre obranu a bezpečnosť v Európskej únii. Predstavujú príspevok k európskej obrane, ktorý pokrýva celú škálu výziev, od konvenčného zbrojného priemyslu a vybavenia na súši, na mori a vo vzduchu až po kybernetické, hybridné a vesmírne hrozby, vojenskú mobilitu a závažnosť zmeny klímy, ako aj plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie. Tieto nové iniciatívy sú konkrétnymi krokmi k integrovanejšiemu a konkurencieschopnejšiemu európskemu trhu v oblasti obrany, k čomu prispeje najmä posilnenie spolupráce v rámci EÚ, čím sa dosiahne potrebný rozsah, optimalizujú sa náklady a zlepší sa operačná účinnosť. Dnešné oznámenie je príspevkom Komisie k príprave Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ. Komisia chce posilniť schopnosť Únie bojovať proti rýchlo sa meniacim viacúrovňovým hrozbám tak, že v nestabilnom geopolitickom a technologickom kontexte využije všetky dostupné prostriedky.

Na ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti európskeho trhu v oblasti obrany identifikovala tieto hlavné nové oblasti:

  • preskúmať, ako ďalej stimulovať investície členských štátov do kľúčových strategických spôsobilostí a kritických podporných faktorov, ktoré sa vyvíjajú, resp. obstarávajú formou rámcov spolupráce Európskej únie,
  • ďalej motivovať k spoločnému obstarávaniu obranných spôsobilostí vyvinutých na základe spolupráce v rámci EÚ,
  • vyzvať členské štáty, aby pokračovali v prechode k efektívnejším a jednotnejším postupom kontroly vývozu zbraní, najmä pokiaľ ide o obranné spôsobilosti vyvinuté v rámci spolupráce EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.02.2022

Vesmír: EÚ zavádza systém satelitnej konektivity a zlepšuje manažment vesmírnej prevádzky


EÚ dnes plní svoje vesmírne ciele cez dve iniciatívy - návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Vesmírne technológie zásadne uľahčujú náš každodenný život a prispievajú k digitálnejšej, zelenšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ ako vesmírnej veľmoci už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitia od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy. Ak však chceme naďalej slobodne využívať výhody, ktoré vesmír prináša, politika EÚ sa musí zoči-voči novým výzvam a stúpajúcej medzinárodnej konkurencii neustále vyvíjať a prispôsobovať. Dnešné iniciatívy pomôžu zachovať efektívnosť a bezpečnosť našich súčasných aktív a zároveň rozvíjať špičkové európske vesmírne technológie, ktoré budú slúžiť našim občanom a hospodárstvu.

Bezpečná vesmírna konektivita: Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 - 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Európska komisia predložila ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

  • dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
  • umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi.

Manažment vesmírnej prevádzky: Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

  • posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
  • posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
  • stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
  • vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.02.2022

Európsky deň 112: Modernejšia tiesňová komunikácia denne zachraňuje množstvo životov

Jednotné európske tiesňové číslo 112 funguje v Európskej únii už viac ako 30 rokov. Každý deň nepretržite pomáha ľuďom v tiesni, neustále sa modernizuje a je úplne zadarmo. Za posledných 10 rokov sa na toto číslo uskutočnilo takmer 1,5 miliardy volaní. Každý rok 11. februára sa v celej EÚ organizujú aktivity na zvýšenie informovanosti s cieľom rozšíriť povedomie o existencii jednotného európskeho čísla tiesňového volania. Výhodou jednotného európskeho tiesňového čísla 112 je možnosť dovolať sa aj bez SIM karty, ale aj schopnosť rýchlej lokalizácie volajúceho. Pri tiesňových hovoroch totižto dochádza k situáciám, kedy volajúci nevie operátorovi oznámiť jeho presnú polohu. Dôvodov môže byť viacero, či už ide o prípady, kedy je volajúci zranený a sám nevie dispečerovi priblížiť, kde sa nachádza, alebo sa volajúci pod vplyvom stresu nevie zorientovať. Riešením je rýchla a presná automatická lokalizácia volajúceho vďaka modernému systému mobilnej lokalizácie AML (z anglického názvu Advanced Mobile Location). Zistenie presnej polohy volajúceho za krátky čas môže v Európskej únii zachrániť viac ako 1 000 ľudí ročne. Európska komisia preto vyzýva a podporuje členské štáty, aby zaviedli lokalizačný systém a podporili tak modernizáciu tiesňovej komunikácie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Úrad HERA: 1,3 miliardy EUR na pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie v roku 2022

Nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) dnes predkladá svoj prvý ročný pracovný plán, ktorý bude mať v roku 2022 rozpočet vo výške 1,3 miliardy EUR. Peniaze budú určené na prevenciu cezhraničných núdzových zdravotných situácií, prípravu a rýchlu reakciu na takéto situácie. Po tom, čo rada úradu HERA tento pracovný plán na rok 2022 prijala, môže úrad začať prijímať opatrenia na posilnenie kapacít pripravenosti a reakcie v rámci EÚ, venovať pozornosť zraniteľným miestam a strategickým závislostiam a prispievať k posilňovaniu celosvetového systému riešenia zdravotných núdzových situácií. Úrad HERA si ako kľúčový pilier silnej európskej zdravotnej únie stanovil na rok 2022 niekoľko ambicióznych cieľov, a to v rámci prebiehajúcej reakcie na COVID-19, ako aj pripravenosti na prípadné ohrozenia zdravia v budúcnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Súťaž mladých prekladateľov Juvenes Translatores - víťazom za Slovensko je Jakub Remeň z Nitry

Európska komisia blahoželá 27 mladým víťazom stredoškolskej prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores, ktorých mená dnes boli vyhlásené na online podujatí. Najlepším slovenským mladým prekladateľom je študent Gymnázia Golianova 68 v Nitre, Jakub Remeň. Svojím talentom jednoznačne očaril odbornú porotu, ktorá celkovo posudzovala 63 prekladov zo 14 slovenských škôl. Účastníci súťaže si pri preklade mohli vybrať ktorúkoľvek kombináciu dvoch z 24 úradných jazykov EÚ. Celkovo bolo v ponuke 552 jazykových kombinácií. Z tohto množstva si 2 940 nádejných mladých prekladateľov zo 689 škôl vybralo 153. Boli medzi nimi aj menej bežné kombinácie, ako napríklad slovenčina - gréčtina, ktorú si vybral Dimitris z gréckej Patry. Dimitris je polovičný Slovák a vo svojom jazykovom portfóliu má okrem slovenčiny ešte gréčtinu, angličtinu a nemčinu.

Spomedzi 2 940 študentov z celej Európy vybrali prekladatelia Európskej komisie 27 víťazov (jedného z každej členskej krajiny EÚ). Ďalších 219 študentov dostalo osobitné uznanie za vynikajúci preklad. Európska komisia pozve 27 víťazov na slávnostné odovzdávanie cien, ktoré usporiada do leta.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Zimná hospodárska prognóza 2022: Rast po zimnom spomalení opäť naberie obrátky

Po výraznej expanzii o 5,3 % v roku 2021 porastie v roku 2022 o 4,0 % a v roku 2023 o 2,8 %. Vyplýva to z výsledkov Zimnej hospodárskej prognózy 2022, ktorú zverejnila Európska komisia. Rast sa očakáva aj v eurozóne, a to s tempom 4,0 % v roku 2022 a s miernejším tempom 2,7 % v roku 2023. EÚ ako celok dosiahla v treťom štvrťroku 2021 úroveň HDP spred pandémie, pričom podľa prognózy by do konca roka 2022 mali tento míľnik dosiahnuť aj všetky členské štáty. Hoci sa so spomalením rastu počítalo už v hospodárskej prognóze z jesene 2021, toto spomalenie bolo výraznejšie, ako sa čakalo, keďže sa zintenzívnili nepriaznivé vplyvy: prudký nárast infekcií COVID-19, vysoké ceny energií a pretrvávajúce narušenia dodávok. Prognóza inflácie bola v porovnaní s jesennou prognózou výrazne upravená smerom nahor. Celkovo sa predpokladá, že inflácia v eurozóne sa zvýši z 2,6 % v roku 2021 (2,9 % v EÚ) na 3,5 % (3,9 % v EÚ) v roku 2022 a následne v roku 2023 klesne na 1,7 % (1,9 % v EÚ). V prognóze sa predpokladá, že tlak na hospodárstvo spôsobený aktuálnou vlnou infekcií potrvá už len krátko. Hospodárska činnosť má opäť nabrať na obrátkach aj v dôsledku návratu k normálu v prípade dodávok a zmiernenia inflačných tlakov. Odhliadnuc od krátkodobého rozkolísania sú základy, o ktoré sa opiera táto expanzívna fáza, naďalej pevné. Neustále sa zlepšujúca situácia na trhu práce, vysoké úspory domácností, naďalej priaznivé podmienky financovania a plné využitie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) by spoločne mali udržať dlhotrvajúcu a silnú expanzívnu fázu.

Neistota a riziká sú naďalej vysoké. Hoci sa vplyv pandémie na hospodársku činnosť postupom času oslabuje, pretrvávajúce opatrenia proti šíreniu nákazy a dlhotrvajúci nedostatok personálu by hospodársku činnosť mohli brzdiť. Tieto problémy by takisto mohli narúšať fungovanie kritických dodávateľských reťazcov dlhšie, než sa čakalo. Slabší rast dopytu v najbližšom čase môže naopak pomôcť vyriešiť problémy s dodávkami o niečo skôr, ako sa predpokladalo. Na druhej strane by dopyt domácností mohol rásť výraznejšie, než sa očakávalo, tak ako sa to stalo už pri opätovnom otváraní hospodárstiev v roku 2020, a investície podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti by mohli priniesť silnejší impulz pre hospodársku činnosť. Inflácia môže byť vyššia oproti očakávaniu, ak by došlo k väčšiemu prenosu tlakov na náklady z výrobných na spotrebiteľské ceny. Riziká ohrozujúce výhľad rastu a inflácie výrazne prehlbuje aj geopolitické napätie vo východnej Európe.

Oživenie slovenského hospodárstva sa v druhej polovici roka 2021 spomalilo kvôli dopadu celosvetového narušenia dodávok a zhoršeniu pandémie. Po výraznom spomalení v treťom štvrťroku sa očakáva, že ročný rast HDP Slovenska dosiahne v roku 2021 úroveň 3 %. Výhľad hospodárskej aktivity zostáva v prvom štvrťroku tohto roka slabý. Očakáva sa, že hospodárstvo sa potom začne opätovne oživovať a v druhom štvrťroku prekročí svoju úroveň produkcie pred pandémiou, čím sa plánovaný ročný rast HDP zvýši na 5,0 % v roku 2022 a 5,1 % v roku 2023. Predpokladá sa, že súkromná spotreba bude počas prvého štvrťroka 2022 negatívne ovplyvnená neistotou súvisiacou s pandémiou, prebiehajúcimi narušeniami dodávateľského reťazca a pomalším rastom reálnych príjmov v dôsledku vyššej inflácie. Po tomto dočasnom prerušení sa predpokladá, že domáci dopyt počas zvyšku prognózovaného horizontu obnoví svoju mohutnú expanziu. Slovenský exportný sektor zasiahli vážne narušenia dodávateľského reťazca. Predpokladá sa, že celosvetový nedostatok polovodičov obmedzí slovenský automobilový priemysel, čo bude mať za následok výrazne nižšiu úroveň exportu. Inflačné tlaky sa v poslednom čase zintenzívnili a očakáva sa, že prudký nárast regulovaných cien energií a rýchlejší rast cien potravín ešte viac zvýši infláciu na začiatku roka 2022, čím sa priemerná ročná inflácia v roku 2022 zvýši na 6,4 %. Dobre ukotvené inflačné očakávania by mali umožniť spomalenie inflácie na 2,4 % v roku 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

09.02.2022

Štátna pomoc pre Slovensko: Komisia schválila opatrenie vo výške 151 miliónov eur na podporu výstavby dvoch dielní ľahkej údržby pre osobné vlaky

Európska komisia schválila v rámci pravidiel EÚ o štátnej pomoci slovenskú schému pomoci vo výške 151 miliónov eur pre etablovaného železničného dopravcu ZSSK na výstavbu dvoch dielní ľahkej údržby pre osobné vlaky v Košiciach a Žiline. Ľahká údržba zahŕňa každodennú/častú údržbu, ktorá si nevyžaduje odstavenie vozidla z prevádzky, ako je napr. čistenie vozidiel, dopĺňanie vody alebo drobné opravy. Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa článku 93 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o koordináciu dopravy. Komisia zistila, že toto opatrenie je nevyhnutné a primerané na podporu presunu osobnej dopravy z cestnej na železničnú, čím sa posilní ochrana životného prostredia a prispeje k odstráneniu preťaženia ciest. Takisto konštatovala, že opatrenie má "stimulačný účinok", keďže príjemca by v prípade neexistencie verejnej podpory investíciu nerealizoval. V súlade s predchádzajúcou podporou výstavby troch dielní ľahkej údržby v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Humennom, ktorú Komisia schválila v roku 2017 podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, Slovensko ponúklo záväzky, ktorými chce zabezpečiť, že uvedená pomoc nebude brániť rozvoju hospodárskej súťaže na slovenskom trhu železničnej dopravy, pokiaľ ide o prístup k zariadeniam na ľahkú údržbu. Najmä po počiatočnej fáze výstavby sa vlastníctvo dielní prevedie na účelovo vytvorený podnik, ktorý zriadi ministerstvo dopravy a výstavby. Prevádzku dielní bude spočiatku vykonávať ZSSK, ale v budúcnosti ju prevezmú železničné dopravné spoločnosti s najvyšším objemom služieb osobnej dopravy v rámci zmlúv o službách vo verejnom záujme. Slovensko sa okrem toho zaviazalo, že k dielňam zabezpečí rovnaký a nediskriminačný prístup. Tento záväzok sa bude vzťahovať na všetky železničné dopravné spoločnosti prevádzkujúce dielne. Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že opatrenie prispeje ku koordinácii dopravy a uľahčí presun nákladnej dopravy z cestnej na železničnú v súlade s cieľmi politiky EÚ vrátane cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto schválila schému pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64546 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.02.2022

Európska rada pre inovácie: najväčšia príležitosť pre inovátorov získať ročné finančné zdroje na rast

Komisia prijala pracovný program Európskej rady pre inovácie na rok 2022. Prevratným inovátorom ponúka v roku 2022 možnosti financovania v hodnote viac ako 1,7 miliardy eur na rast a vstup na nové trhy, napríklad v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, batérií novej generácie a génovej terapie. Európska rada pre inovácie (EIC), ktorá bola spustená v marci 2021 ako jedna z hlavných noviniek programu Horizont Európa, disponuje v rokoch 2021 až 2027 celkovým rozpočtom vo výške viac ako 10 miliárd eur. Pracovný program Európskej rady pre inovácie 2022 obsahuje niekoľko nových prvkov, ktoré zjednodušujú proces podávania žiadostí a prispievajú k politikám EÚ.

Novinky

  • Nová iniciatíva "EIC Scale-Up 100": EIC, ktorá od roku 2018 doteraz podporila už viac ako 2600 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, prichádza s iniciatívou "EIC Scale-up 100" v snahe identifikovať 100 sľubných podnikov EÚ z oblasti špičkových technológií, ktoré majú potenciál stať sa tzv. jednorožcami (t. j. podnikmi s hodnotou viac ako 1 miliarda eur);
  • Kapitálové investície vo výške viac ako 15 miliónov eur: nástroj EIC Akcelerátor umožní podnikom vyvíjajúcim technológie strategického európskeho významu požiadať o investície z EIC vo výške viac ako 15 miliónov eur;
  • Viac podpory pre inovátorky:
  • Vypracovať index inovácií podľa pohlavia a rozmanitosti, identifikovať medzery a podporiť rozmanitosť v jednotlivých podnikoch. Investori, financujúce subjekty, zákazníci i zákonodarcovia tak dostanú konzistentné informácie;
  • Cena EÚ pre inovátorky za rok 2022 bude zahŕňať dve nové ocenenia pre inovátorky vo veku do 35 rokov, čiže bude udelených celkom šesť ocenení: tri pre najinšpiratívnejšie inovátorky v Únii a krajinách pridružených k programu Horizont Európa a tri pre najšikovnejšie "perspektívne inovátorky" do 35 rokov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.02.2022

Digitálna suverenita: Komisia navrhuje akt o čipoch s cieľom riešiť problém nedostatku polovodičov

Európska komisia navrhla súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu. Akt EÚ o čipoch stavia na silných stránkach Európy - svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení - a aj naďalej bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Cieľom aktu je zabezpečiť prosperitu odvetvia polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %. Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť.

Jeho základnými zložkami sú:

  • Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.
  • Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov.
  • Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov.
  • Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.02.2022

Komisia navrhuje, aby sa platnosť digitálneho COVID preukazu EÚ predĺžila o jeden rok

Európska komisia navrhla, aby sa platnosť digitálneho COVID preukazu EÚ predĺžila o jeden rok, do 30. júna 2023. Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 je v Európe naďalej rozšírený a v súčasnosti nie je možné určiť, aký dosah bude mať prípadný nárast infekcií v druhej polovici roka 2022 či výskyt nových variantov. Vďaka predĺženiu platnosti nariadenia sa zabezpečí, aby cestujúci mohli pri cestovaní v Únii naďalej používať svoj digitálny COVID preukaz EÚ, ak členské štáty zachovajú určité opatrenia v oblasti verejného zdravia. Komisia dnes prijíma návrh v snahe zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli ukončiť legislatívny postup včas pred uplynutím platnosti súčasného nariadenia. O vnútroštátnom používaní digitálnych COVID preukazov EÚ naďalej rozhodujú členské štáty. V právnych predpisoch EÚ o digitálnom COVID preukaze EÚ sa nepredpisuje ani nezakazuje vnútroštátne používanie digitálneho COVID preukazu EÚ (napríklad na prístup na podujatia alebo do reštaurácií). Zároveň, Komisia nabáda členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne obdobia platnosti s obdobím platnosti stanoveným na úrovni EÚ na účely cestovania.

Okrem predĺženia platnosti nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ do júna 2023 Komisia navrhuje aj niektoré obmedzené zmeny:

  • Zahrnúť kvalitné laboratórne antigénové testy medzi typy testov, pre ktoré možno vydať potvrdenie o vykonaní testu. Cieľom je rozšíriť rozsah typov diagnostických testov v čase, keď sú testy na COVID-19 veľmi žiadané.
  • Zabezpečiť, aby preukazy o očkovaní obsahovali správny celkový počet dávok podaných v akomkoľvek členskom štáte, a nielen v členskom štáte, ktorý preukaz vydáva. Cieľom je riešiť praktické obavy občanov týkajúce sa preukazov, v ktorých sa uvádza nesprávny počet dávok, keď dostávajú dávky vakcíny v rôznych členských štátoch.
  • Stanoviť, že preukazy sa môžu vydávať osobám, ktoré sa zúčastňujú na klinickom skúšaní vakcín proti ochoreniu COVID-19. Digitálny COVID preukaz EÚ vydávaný účastníkom skúšania môžu potom akceptovať aj iné členské štáty. Cieľom tohto opatrenia je podporiť pokračujúci vývoj a štúdium vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.02.2022

Kreatívna Európa: Komisia vyhlasuje prvé výzvy na predkladanie návrhov na podporu audiovizuálneho priemyslu

Komisia uverejnila prvé tri výzvy na predkladanie návrhov v rámci podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa na rok 2022, na ktorý je v tomto roku z fondov EÚ k dispozícii 226 miliónov EUR. Cieľom tejto iniciatívy je podporiť oživenie audiovizuálneho priemyslu a posilniť jeho konkurencieschopnosť v Európe i na celom svete. Ďalšie výzvy sa uverejnia v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Podprogram MEDIA programu Kreatívna Európa sa prispôsobil výzvam a príležitostiam, ktoré priniesol vývoj na audiovizuálnych trhoch. Tento rok predstavil tri nové výzvy na predkladanie návrhov v oblasti: rozvoja videohier a imerzného obsahu, sietí európskych festivalov a programu MEDIA 360° prispôsobených na podporu existujúcich odvetví, nových talentov a trhov, ako aj na podporu spolupráce medzi rôznymi sektormi. Okrem týchto úvodných výziev, ktoré pokrýva suma 41 miliónov EUR poskytovaná v rámci podprogramu MEDIA, bola dnes uverejnená aj výzva zameraná na mediálnu gramotnosť v medzisektorovom podprograme, na ktorú je z fondov EÚ určených 2,4 milióna EUR. V rámci troch oblastí programu Kreatívna Európa sa na portáli Komisie pre financovanie a verejné súťaže uverejní niekoľko ďalších výziev. Rozpočet programu Kreatívna Európa na rok 2022 tvorí 385,6 milióna EUR, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje nárast o približne 30 %.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Taxonómia EÚ: Komisia predkladá doplňujúci delegovaný akt v oblasti klímy zameraný na urýchlenie dekarbonizácie

Európska komisia dnes predložila delegovaný akt v oblasti klímy, ktorým sa dopĺňa nariadenie o taxonómii. Tento delegovaný akt sa týka zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vzťahuje sa na určité činnosti v oblasti plynárenstva a jadrovej energie. Kolégium komisárov dospelo k politickej dohode v súvislosti so znením aktu, ktorý sa formálne prijme, keď budú k dispozícii preklady do všetkých jazykov EÚ. Na to, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou, treba rozsiahle súkromné investície. Taxonómia EÚ má smerovať súkromné investície do činností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Klasifikácia založená na tejto taxonómii neurčuje, či určitá technológia bude alebo nebude súčasťou energetických mixov členských štátov. Cieľom je zintenzívniť transformáciu, a to využitím všetkých možných riešení, ktoré nám pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Vzhľadom na vedecké odporúčania a súčasný technologický pokrok sa Komisia domnieva, že pri transformácii zohrávajú úlohu aj súkromné investície do činností v oblasti plynárenstva a jadrovej energie. Vybrané činnosti v oblasti plynárenstva a jadrovej energie sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a umožnia nám urýchliť prechod od viac znečisťujúcich činností, ako je výroba uhlia, ku klimaticky neutrálnej budúcnosti založenej najmä na obnoviteľných zdrojoch energie.

Dnes predloženým doplňujúcim delegovaným aktom v oblasti klímy sa predovšetkým zavádzajú do taxonómie EÚ ďalšie hospodárske činnosti z odvetvia energetiky. V znení aktu sa stanovujú jasné a prísne podmienky podľa článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, na základe ktorých možno určité činnosti v oblasti jadrovej energie a plynárenstva pridať ako prechodné činnosti k tým činnostiam, na ktoré sa už vzťahuje prvý delegovaný akt o zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2022. Zavádzajú sa aj osobitné požiadavky pre podniky, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií týkajúcich sa ich činností v odvetviach plynárenstva a jadrovej energie. V záujme zabezpečenia transparentnosti dnes Komisia zmenila delegovaný akt o povinnostiach v oblasti zverejňovania informácií, ktorým sa dopĺňa nariadenie o taxonómii, a to tak, aby investori vedeli určiť, ktoré investičné príležitosti zahŕňajú činnosti v oblasti plynárenstva alebo jadrovej energie, a mohli prijímať informované rozhodnutia.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Európska iniciatíva občanov: Komisia sa rozhodla zaregistrovať iniciatívu o európskom futbale a športe

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Vyhrajme na ihrisku. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby chránila európsky model športu "založený na hodnotách, solidarite, udržateľnosti a otvorenej súťaži". Od Komisie požadujú, aby prijala odporúčanie, ktorým sa stanoví rámec a usmernenia pre opatrenia členských štátov "na ochranu modelu futbalu v Európe, na uznanie spoločenskej hodnoty športu v európskej spoločnosti a osobitnej povahy športu v pravidlách hospodárskej súťaže EÚ a na posilnenie vízie EÚ a dlhodobej politiky týkajúcej sa budúcnosti a riadenia európskeho športu". Keďže žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, Komisia sa domnieva, že je právne prípustná. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala vecnú stránku tejto iniciatívy. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich aspoň zo siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Európsky plán na boj proti rakovine: nové opatrenia na zlepšenie prístupu k prevencii a liečbe rakoviny

Európska komisia otvára sériu nových iniciatív, ktoré predstavujú dôležitý krok na zlepšenie prístupu k prevencii, včasnému zisteniu, liečbe a starostlivosti o onkologických pacientov. Práve v týchto oblastiach existujú medzi členskými štátmi EÚ značné rozdiely. Rôzne prístupy ovplyvňujú aj odhadovanú mieru výskytu rakoviny krčka maternice a miery úmrtnosti (v roku 2020 boli rozdiely v rámci EÚ osemnásobné). Tieto veľké rozdiely možno vysvetliť rozdielmi v prevalencii ľudského papilomavírusu (HPV) a v politikách očkovania a skríningu rakoviny krčka maternice v krajinách EÚ. Hlavným cieľom európskeho plánu na boj proti rakovine je znižovanie nerovností pri všetkých štádiách tohto ochorenia.

Komisia dnes v rámci plánu EÚ na boj proti rakovine spúšťa štyri nové opatrenia, ktorými chce podporiť členské štáty pri riešení nerovností, zlepšiť skríning a očkovanie proti HPV a podporiť ľudí, ktorí rakovinu prekonali:

  • Register nerovností v oblasti onkologických ochorení pomôže identifikovať trendy a rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. Register bude usmerňovať investície a intervencie na úrovni EÚ, vnútroštátnej i regionálnej úrovni.
  • Odporúčanie Rady o skríningu z roku 2003 bude aktualizované na základe informácií získaných z výzvy na predloženie faktických podkladov na účely skríningu rakoviny.
  • Spoločné opatrenie v oblasti očkovania proti HPV podporí členské štáty pri zvyšovaní informovanosti a povedomia verejnosti o HPV a pri propagácii zvyšovania zaočkovanosti.
  • Sieť EÚ pre mladých, ktorí prekonali rakovinu pomôže posilniť dlhodobú následnú starostlivosť o onkologických pacientov na vnútroštátnej i regionálnej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.01.2022

Eurobarometer: 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ

Európsky parlament a Európska komisia dnes zverejnili výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy. Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky dnešného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Z výsledkov vyplýva, že deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 - 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov. Podľa dnešných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 - 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami. Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %). Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.01.2022

Komisia navrhuje prijať deklaráciu digitálnych práv a zásad pre všetkých v Únii

Komisia dnes navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v EÚ. Cieľom navrhovaného vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách je poskytnúť každému jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak "online", ako aj "offline" Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, ako sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby online, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti.

Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov. Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Európsky parlament a Rada by mali rokovať o návrhu vyhlásenia a do leta ho schváliť na najvyššej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Konferencia o budúcnosti Európy: odporúčania občanov prediskutované v pléne

V piatok 21. a sobotu 22. januára sa na plenárnom zasadnutí konferencie zhodnotili odporúčania, ktoré vyplynuli z občianskych panelových diskusií. V poradí tretie plenárne zasadnutie konferencie zhodnotilo 90 odporúčaní týkajúcich sa európskej demokracie, hodnôt a práv, právneho štátu a bezpečnosti a zmeny klímy, životného prostredia a zdravia. Približne 200 Európanov rôznych vekových a vzdelanostných kategórií zo všetkých členských štátov sa stretlo (osobne aj virtuálne), aby prediskutovali a prijali odporúčania, ako riešiť výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude čeliť v budúcnosti. Panel o európskej demokracii, hodnotách a právach, právnom štáte a bezpečnosti prijal na svojom záverečnom zasadnutí, ktoré v decembri usporiadal Európsky univerzitný inštitút vo Florencii (Taliansko) 39 odporúčaní. Zasadnutie panelu o zmene klímy, životnom prostredí a zdraví v januári zorganizovala College of Europe v Natoline a mesto Varšava (Poľsko), kde občania sfinalizovali svojich 51 odporúčaní.

Ostávajúce dve európske panelové diskusie občanov, ktoré svoje odporúčania ešte nepredložili, majú dokončiť svoju prácu vo februári. Zasadnutie panelu na tému EÚ vo svete/migrácia (naplánované na 11. - 13. februára) usporiada Európsky inštitút verejnej správy v Maastrichte (Holandsko). Zasadnutie na tému silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta/vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/digitálna transformácia (naplánované na 25. - 27. februára) usporiada Inštitút pre medzinárodné a európske záležitosti v Dubline (Írsko). O ich odporúčaniach sa bude diskutovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí konferencie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Dohoda Rady týkajúca sa posilnenia koordinácie bezpečného cestovania v EÚ

Ministri EÚ dnes dosiahli dohodu o aktualizácii pravidiel na uľahčenie bezpečného a voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19. Táto dohoda nadväzuje na návrh Komisie z 25. novembra 2021. V zásade nejde o žiadne dodatočné obmedzenia pre držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ. Ministri sa však dohodli na zosúladení obdobia platnosti preukazu s delegovaným aktom, t. j. 270 dní v prípade primárneho cyklu očkovania. Všetky opatrenia obmedzujúce voľný pohyb musia byť nediskriminačné a primerané. Navyše, členské štáty by nemali odopierať vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov. Najnovšie informácie o pravidlách cestovania, o ktorých informovali členské štáty, sú k dispozícii na platforme Re-open EU.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Posilnenie úlohy Európskej agentúry pre lieky

V rámci pokračujúceho úsilia o vybudovanie silnej európskej zdravotnej únie dnes Rada prijala nariadenie, ktorým sa reviduje mandát Európskej agentúry pre lieky (EMA). Ide o dôležitý krok na posilnenie pripravenosti agentúry EMA na krízy a krízové riadenie v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok. Nové pravidlá umožnia tejto agentúre dôkladne monitorovať a zmierňovať prípady nedostatku liekov a zdravotníckych pomôcok počas závažných udalostí a mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia a uľahčia rýchlejšie schvaľovanie liekov určených na liečbu alebo prevenciu chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia. Schválenie silnejšieho mandátu pre agentúru EMA je súčasťou balíka opatrení v oblasti európskej zdravotnej únie, ktorý Komisia navrhla v novembri 2020. Po formálnom podpise Radou a Európskym parlamentom bude nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po jeho uverejnení a uplatňovať sa začne od 1. marca 2022. Ustanovenia nariadenia týkajúce sa monitorovania nedostatku zdravotníckych pomôcok (s výnimkou prenosu panelov expertov) sa začnú uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

Vďaka posilnenému mandátu môže agentúra na úrovni EÚ uľahčiť koordinované reakcie na zdravotné krízy tým, že bude:

  • monitorovať a zmierňovať riziko nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok,
  • poskytovať vedecké poradenstvo v súvislosti s liekmi, ktoré majú potenciál v oblasti liečby, prevencie alebo diagnostiky chorôb spôsobujúcich uvedené krízy,
  • koordinovať štúdie na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
  • koordinovať klinické skúšanie liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
  • presúvať panely expertov k nariadeniu o zdravotníckych pomôckach na agentúru.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

20.01.2022

Rok 2022 je Európskym rokom mládeže

Európsky rok mládeže bude sledovať štyri ciele:

  1. Obnoviť perspektívne vyhliadky pre mladých ľudí najmä vzhľadom na to, ako negatívne ovplyvnila ich životy pandémia COVID-19, a zároveň ich upozorniť na príležitosti, ktoré im, ako aj celej spoločnosti ponúka zelená a digitálna transformácia a iné politiky Únie;
  2. Podporiť mladých ľudí, a najmä tých s nedostatkom príležitostí, zo znevýhodnených a rozličných prostredí alebo zo zraniteľných a marginalizovaných skupín, a to aj prácou s mládežou tak, aby mohli získať vhodné vedomosti a kompetencie a stať sa aktívnymi a angažovanými občanmi s pocitom európskej spolupatričnosti;
  3. Podporiť mladých ľudí, aby lepšie pochopili a aktívne propagovali rôzne príležitosti, ktoré majú k dispozícii, či už na úrovni EÚ, na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v snahe podporiť ich osobný, sociálny, hospodársky a profesijný rast;
  4. Uplatniť hľadisko politiky v oblasti mládeže vo všetkých relevantných oblastiach politiky Únie v súlade so stratégiou EÚ pre mládež na roky 2019 - 2027 a lepšie zohľadňovať názory mladých na všetkých úrovniach tvorby politík.

Vplyv a odkaz všetkých činností a možností na zapojenie by mal byť dlhodobý a presiahnuť tak rok 2022. Kým existujúce programy EÚ zamerané na mládež, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, budú aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu pri vykonávaní a financovaní činností, Európsky rok mládeže sa zameria na to, aby bol medzisektorový a staval na všetkých politikách EÚ.

Očakáva sa, že počas Európskeho roka mládeže vznikne hneď niekoľko hlavných iniciatív z viacerých oblastí politiky. Podobne ako napríklad nová iniciatíva ALMA na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, nájsť si cestu na trh práce kombináciou podpory vzdelávania, odbornej prípravy alebo zamestnania v ich domovskej krajine s pracovnou stážou v inej krajine EÚ. Európsky rok mládeže pôjde ruka v ruke aj s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá znovu otvára vyhliadky pre mladých ľudí vrátane kvalitných pracovných miest a príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré zodpovedajú potrebám Európy v budúcnosti, a podporuje účasť mladých ľudí na živote spoločnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Výzva na predkladanie projektov pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v oblasti žurnalistiky v hodnote 1 milión EUR

Európska komisia uverejnila výzvu na predkladanie projektov na vypracovanie učebných osnov a učebných materiálov pre kurz o Európskej únii a politike súdržnosti EÚ pre budúcich novinárov. Príjemcovia budú musieť zaviesť rozvojovú stratégiu, vytvoriť sieť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a rozvíjať vzdelávanie. Návrhy môžu predkladať univerzity a iné inštitúcie vzdelávania v oblasti žurnalistiky na vysokoškolskej a terciárnej úrovni. Žiadatelia musia mať sídlo v členskom štáte EÚ a musia byť akreditovaní v súlade s právnymi predpismi platnými v danej krajine. Komisia pokryje 95 % nákladov na projekt. Uzávierka podávania prihlášok je 21. apríla 2022, 13:00. Komisia plánuje podať správu o výsledkoch v júni 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Vysokoškolské vzdelávanie: pripravme univerzity v Únii na budúcnosť prehĺbením nadnárodnej spolupráce

Európska komisia dnes prijala dve nové iniciatívy - Európsku stratégiu pre univerzity a návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Tieto iniciatívy majú podporiť jedinečné postavenie univerzít a vôbec celého sektora vysokého školstva vo vzdelávaní, výskume a inováciách, keďže formujú udržateľné a odolné ekonomiky a pomáhajú vytvárať zelenšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu Európsku úniu.

  • Európska stratégia pre univerzity: Európa má takmer 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 17,5 mil. študentov terciárneho vzdelávania, 1,35 mil. ľudí učiteľov v terciárnom vzdelávaní a 1,17 mil. výskumných pracovníkov. Cieľom stratégie je podporiť a umožniť všetkým univerzitám v Európe prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, rozvíjať sa a prispievať k odolnosti a obnove Európy.
  • Budovanie mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe: Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady je umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu, jednoduchšiu realizáciu spoločných nadnárodných vzdelávacích programov a činností, spájanie potenciálu a zdrojov či ponúkanie spoločných študijných programov. Je to výzva pre členské štáty prijať potrebné opatrenia a vytvoriť vhodné domáce podmienky na uľahčenie užšej a dlhodobej nadnárodnej spolupráce, účinnejšiu realizáciu spoločných vzdelávacích a výskumných činností a nástrojov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (Bologna). Zjednoduší sa prísun vedomostí a vytvoria tesnejšie väzby medzi vzdelávaním, výskumom a inovačnými priemyselnými komunitami. Cieľom je najmä podporiť poskytovanie kvalitných príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých orientovaných na tie zručnosti a kompetencie, ktoré sú najviac potrebné na riešenie súčasných ekonomických a spoločenských potrieb.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 9 miliónov EUR na podporu autobusových spoločností

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 9 miliónov EUR na podporu autobusových spoločností v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Schéma bola schválená na základe dočasného rámca štátnej pomoci. Opatrenie bude otvorené pre autobusové spoločnosti pôsobiace v medzinárodnej pravidelnej a príležitostnej doprave, ktoré v období od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021 zaznamenali výrazný pokles obratu v dôsledku pandémie koronavírusu a reštriktívnych opatrení, ktoré Slovensko muselo prijať na obmedzenie šírenia vírusu. V rámci schémy bude mať pomoc formu priamych grantov. Najmä pomoc i) nepresiahne 2,3 milióna EUR na príjemcu; a ii) budú udelené najneskôr do 30. júna 2022. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.101088 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Nový európsky Bauhaus: Predkladanie prihlášok do súťaže za rok 2022

Od dnes je možné podávať prihlášky v súťaži o ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2022. Po úspechu prvých cien súťaže, do ktorej bolo minulý rok zaslaných viac ako 2 000 prihlášok, sa v roku 2022 oslávia nové inšpirujúce príklady zmien, ktoré chce iniciatíva priniesť v našom každodennom živote, v priestoroch, v ktorých žijeme a v našich skúsenostiach. Rovnako ako v prvom ročníku, v súťaži Nový európsky Bauhaus v roku 2022 budú ocenené nápady mladých talentov, ako aj existujúce projekty, v oblasti udržateľnosti, inklúzie a estetiky, ktoré prinášajú Európsku zelenú dohodu bližšie k ľuďom a miestnym komunitám. Príspevky sa budú posudzovať s ohľadom na tri základné hodnoty iniciatívy: udržateľnosť, estetiku a inklúziu. Vítané sú prihlášky od účastníkov zo všetkých členských štátov, ako aj z celého sveta, pokiaľ sa ich projekty/nápady nachádzajú v Európskej únii.

Ceny sa udelia projektom a nápadom, ktoré prispievajú ku krásnym, udržateľným a inkluzívnym miestam, a to v štyroch kategóriách:

  • obnovenie spojenia s prírodou;
  • znovunadobudnutie pocitu spolupatričnosti;
  • uprednostňovanie miest a ľudí, ktorí to najviac potrebujú;
  • posilnenie dlhodobého a integrovaného myšlienkového prístupu v priemyselnom ekosystéme zohľadňujúceho životný cyklus.

V každej kategórii sú dva paralelné súťažné okruhy:

  • "Ocenenia Nového európskeho Bauhausu" za zrealizované príklady v posledných dvoch rokoch a
  • "Vychádzajúce hviezdy Nového európskeho Bauhausu" za koncepcie alebo nápady mladých tvorcov do 30 rokov.

Okrem 16 cien udelených porotou (jeden víťaz a jeden uchádzač na druhom mieste pre každú kategóriu v každom okruhu) sa vyberú dve ďalšie ceny na základe verejného hlasovania spomedzi najlepších príspevkov. Celkovo získa 18 víťazov peňažnú odmenu do výšky 30 000 EUR, ako aj komunikačný balíček, ktorý im pomôže ďalej vyvíjať a propagovať ich iniciatívy. Prihlášky sa môžu podávať do 28. februára 2022, 19:00 SEČ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2022

Kreatívna Európa: 385 miliónov eur na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov v roku 2022

Európska komisia dnes prijala pracovný program Kreatívnej Európy na rok 2022, po ktorom bude nasledovať vyhlásenie príslušných výziev na predkladanie návrhov. S rozpočtom približne 385 miliónov eur, čo je o takmer 100 miliónov eur viac ako v roku 2021, program Kreatívna Európa posilňuje podporu partnerov z kreatívnych a kultúrnych sektorov, pričom náležite zohľadňuje výzvy vyplývajúce z koronakrízy a rastúcu celosvetovú hospodársku súťaž. Kultúrne a kreatívne sektory obohacujú európsky život a prispievajú nielen k sociálnej súdržnosti a rozmanitosti Európy, ale svojím podielom 4,2 % z celkového HDP EÚ a 3,7 % pracovnej sily EÚ aj k jej hospodárstvu. Celkový rozpočet programu Kreatívna Európa v období rokov 2021 až 2027 predstavuje približne 2,4 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to nárast o 63 %.

  • Podprogram KULTÚRA bude zahŕňať nové výzvy a iniciatívy v oblasti hudby, kultúrneho dedičstva, scénického umenia a literatúry. Okrem toho spustí projekt mobility, ktorý umelcom, tvorcom alebo pracovníkom v oblasti kultúry ponúkne príležitosť vycestovať do zahraničia za účelom profesijného rozvoja alebo medzinárodnej spolupráce a nájsť si nové publikum, spoluprodukovať, spoluvytvárať alebo prezentovať svoju prácu.
  • Podprogram MEDIA sa zameriava na audiovizuálne odvetvie. V roku 2022 zavádza niekoľko noviniek. Bude financovať podporu vývoja inovačných videohier a formátov, ako je virtuálna realita. Nová akcia "MEDIA 360 degrees" sa zameria na popredné priemyselné fóra, ktoré spolupracujú s podnikmi v celom audiovizuálnom hodnotovom reťazci. Pre sľubné začínajúce podniky sa spustí trhový portál Media Market Gateway, aby sa tak ďalej podporili inovácie. Spolupráca medzi filmovými festivalmi sa posilní prostredníctvom sietí.
  • A napokon, MEDZISEKTOROVÝ podprogram zvýši financovanie laboratória kreatívnej inovácie na spoločné inovačné projekty. Tieto zahŕňajú niekoľko kreatívnych sektorov, čo prispeje aj k Novému európskemu Bauhausu. Rovnako rozšíri aj podporu spravodajských médií prostredníctvom dodatočných opatrení na ochranu ich slobody.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2022

Komisia zintenzívňuje opatrenia zamerané na vysokokvalitnú a inkluzívnu dobrovoľnícku činnosť mládeže

Komisia dnes ako jednu z prvých konkrétnych iniciatív v rámci Európskeho roka mládeže 2022 uverejnila svoj návrh odporúčania Rady o dobrovoľníctve mládeže. Má uľahčiť nadnárodnú dobrovoľnícku činnosť mládeže v rámci Európskeho zboru solidarity alebo iných systémov na vnútroštátnej úrovni. Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali aktuálny návrh o medzinárodných opatreniach v oblasti dobrovoľníctva mládeže a solidarity. Zaväzuje sa podávať správy o využívaní odporúčania pri zavádzaní stratégie EÚ pre mládež a strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a iných stratégií.

Návrh Komisie o dobrovoľníctve mládeže vyzýva členské štáty k tomu, aby okrem iného:

  • zabezpečili, aby bol prístup k nadnárodným dobrovoľníckym činnostiam dosiahnuteľnou príležitosťou pre všetkých mladých ľudí vrátane tých s obmedzenými príležitosťami,
  • zvážili opatrenia, ktoré prispievajú k vytvoreniu primeraného a jasného legislatívneho a implementačného rámca pre zdravie, bezpečnosť a ochranu účastníkov nadnárodných dobrovoľníckych činností,
  • podporovali vysokú úroveň kvality u vnútroštátnych organizátorov dobrovoľníckych činností,
  • poskytovali informácie a zvyšovali povedomie o právach dobrovoľníkov,
  • zvýšili informovanosť o prínosoch nadnárodných dobrovoľníckych činností prostredníctvom informácií, usmernení a osvetových činností,
  • presadzovali spoluprácu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ medzi organizátormi, ktorí poskytujú nadnárodné dobrovoľnícke príležitosti,
  • podporovali dobrovoľnícke činnosti, ktoré zmysluplne prispievajú k riešeniu výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím,
  • preskúmali nové trendy a alternatívne rozmery a formáty dobrovoľníctva, ako je digitálne a medzigeneračné dobrovoľníctvo.

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Štátna pomoc: výzva na predkladanie pripomienok k revízii pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo

Európska komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k navrhovaným revidovaným pravidlám štátnej pomoci pre odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva. Účelom navrhovanej revízie je zosúladiť súčasné pravidlá s aktuálnymi strategickými prioritami EÚ, najmä so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), spoločnou rybárskou politikou (SRP), ako aj s Európskou zelenou dohodou. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sa môžu do konzultácie zapojiť do 13. marca 2022.

Komisia zhodnotila existujúce pravidlá a zistila, že si vyžadujú určité cielené revízie vrátane objasnenia niektorých pojmov, ďalšieho zefektívnenia a zjednodušenia, ako aj úprav s cieľom dôslednejšie odzrkadľovať vývoj na trhu a technologický vývoj a aktuálne strategické priority EÚ.

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Fond vo výške 47 miliónov eur na ochranu duševného vlastníctva MSP v EÚ

Komisia a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) dnes zriadili nový fond EÚ pre MSP, ktorý ponúka poukážky pre MSP so sídlom v EÚ s cieľom pomôcť im chrániť ich práva duševného vlastníctva. Ide o druhý fond EÚ pre MSP zameraný na podporu MSP pri obnove po pandémii COVID-19 a zelenej a digitálnej transformácii na nasledujúce tri roky (2022 - 2024). MSP potrebujú flexibilný súbor nástrojov v oblasti duševného vlastníctva a rýchlo dostupné financovanie na ochranu svojich inovácií. Preto sa nový fond EÚ pre MSP po prvýkrát vzťahuje aj na patenty. Finančný príspevok Komisie, ktorý predstavuje 2 milióny eur, bude v plnej miere určený na služby súvisiace s patentmi. MSP by napríklad mohol požiadať o náhradu registračného poplatku za patentovanie svojho vynálezu v členskom štáte. EUIPO bude spravovať fond pre MSP prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov. Prvá výzva sa zverejní dnes na webovom sídle EUIPO.

Fond EÚ pre MSP s rozpočtom 47 miliónov eur bude ponúkať túto podporu:

  • náhrada 90 % poplatkov účtovaných členskými štátmi za služby predbežnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP Scan),
  • náhrada 75 % poplatkov účtovaných úradmi duševného vlastníctva za zápis ochranných známok a dizajnov,
  • náhrada 50 % poplatkov, ktoré účtuje Svetová organizácia duševného vlastníctva za získanie medzinárodnej ochrannej známky a ochrany dizajnov,
  • náhrada 50 % poplatkov účtovaných národnými patentovými úradmi za registráciu patentov v roku 2022,
  • od roku 2023 by sa mohli zahrnúť ďalšie služby, napr. čiastočná náhrada nákladov na patentovú rešerš na stav techniky a na žiadosti o registráciu patentov; súkromné poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva, ktoré si účtujú právni zástupcovia v oblasti duševného vlastníctva (v prípade registrácie patentov, licenčných zmlúv, oceňovania duševného vlastníctva, nákladov na alternatívne riešenie sporov atď.).

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Verejná konzultácia k Európskemu aktu o slobode médií

Komisia dnes uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu k pripravovanému európskemu aktu o slobode médií - prelomovej iniciatíve, ktorú predsedníčka von der Leyenová oznámila v správe o stave Únie v roku 2021 s cieľom chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Nadväzuje na výzvu na predloženie dôkazov uverejnenú 21. decembra 2021, v ktorej sa uviedli hlavné ciele iniciatívy, rôzne možnosti a vplyvy. Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory na najdôležitejšie otázky ovplyvňujúce fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane rôznych druhov zasahovania do médií, ale aj hospodárskych trendov. Konzultácia sa venuje mediálnym trhom z troch hlavných hľadísk: prvým je transparentnosť a nezávislosť (napr. kontrola transakcií na mediálnych trhoch, transparentnosť vlastníctva médií a meranie sledovanosti), druhým sú podmienky ich zdravého fungovania (napr. vystavenie verejnosti pluralite názorov, inovácie na mediálnom trhu EÚ) a tretím spravodlivé prideľovanie štátnych zdrojov (napr. nezávislosť verejnoprávnych médií, transparentnosť a spravodlivá distribúcia štátnej reklamy). Očakáva sa aj spätná väzba k možnostiam správy v rámci aktu, ktoré by mohli nadviazať na Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). Návrh má Komisia predložiť v treťom štvrťroku 2022. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať od občanov (najmä novinárov), médií (súkromných aj verejnoprávnych), akademickej obce, občianskej spoločnosti, verejných orgánov, podnikov a všetkých zainteresovaných strán názory, podklady a údaje, ktoré Komisii pomôžu pri tvorbe týchto nových pravidiel. Konzultácia je otvorená do 21. marca 2022.

Zdroj: Európska komisia

04.01.2022

Nové pravidlá pre bezpečnejšie tetovanie v Európskej únii

Od dnešného dňa (4. januára) vstúpilo do platnosti nové celoeurópske obmedzenie týkajúce sa nebezpečných chemikálií obsiahnutých v tetovacích farbách a v permanentnom make-upe. Všetci občania EÚ tak budú mať garantované, že nech sa dajú tetovať kdekoľvek na území Únie, tetovacie farby, ktoré sa im dostanú do kože budú bezpečné a neohrozia ich zdravie. Obmedzenie sa týka tetovacích farieb vyrobených v EÚ i mimo nej. Pre látky, ktorých používanie bude obmedzené existujú na trhu bezpečné alternatívy. Obmedzenie sa vzťahuje na karcinogénne, mutagénne a reprotoxické látky, chemikálie zakázané v kozmetike, kožné senzibilizátory, dráždivé látky pre kožu a oči, kovové nečistoty, aromatické amíny a niektoré pigmenty. U dvoch tetovacích pigmentov - modrý Blue 15:3 a zelený Green 7 - začne platiť nové obmedzenie až o rok - 4. januára 2023. Jednoročná výnimka bola udelená s cieľom poskytnúť podnikom viac času na nájdenie bezpečných alternatív. V Európe sa tetovaním pýši 12 % obyvateľov vrátane tínedžerov. Komisia prijala obmedzenie v decembri 2020 na základe štúdií poskytujúcich dôkazy o alergiách a kožných problémoch spôsobených tetovaním, pričom reagovala na žiadosť členských štátov.

Zdroj: Európska komisia

03.01.2022

Francúzske predsedníctvo Rady EÚ: 1. januára - 30. júna 2022

Priority francúzskeho predsedníctva sa riadia jeho mottom: "Obnova, sila a spolupatričnosť":

  • obnova, aby Európa mohla podporovať ekologickú a digitálnu transformáciu
  • sila, aby sme bránili a presadzovali naše hodnoty a záujmy
  • spolupatričnosť, aby sme budovali a rozvíjali spoločnú európsku víziu prostredníctvom kultúry, našich hodnôt a našej spoločnej histórie

Podľa prejavu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z 9. decembra 2021, v ktorom predstavil priority francúzskeho predsedníctva, sa činnosť predsedníctva zameria na tri hlavné oblasti:

  • plnenie programu európskej suverenity, teda schopnosti Európy fungovať vo svete tak ako v súčasnosti a brániť svoje hodnoty a záujmy
  • budovanie nového európskeho modelu rastu
  • vytvorenie Európy s "ľudskejšími rozmermi"

Predsedníctvo Rady rotuje medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Počas tohto polročného obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady, pričom pomáha zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v Rade.

Členské štáty, ktoré vykonávajú predsedníctvo, úzko spolupracujú v trojčlenných skupinách, ktoré sa nazývajú "triá" či "trojice". Tento systém sa zaviedol Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Trio predsedníctiev stanovuje dlhodobé ciele a pripravuje spoločný program, v ktorom určuje témy a hlavné otázky, ktorými sa bude Rada zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe tohto programu potom každá z troch krajín vypracuje vlastný podrobnejší 6-mesačný program.

Súčasnú trojicu tvorí francúzske, české a švédske predsedníctvo.

03.01.2021

ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2022

Milí priaznivci webstránky ED Komárno

Prajeme Vám veľmi šťastný a úspešný nový rok v pracovnom ako aj súkromnom živote!

EUROPE DIRECT Komárno


Milí priaznivci webstránky ED Komárno Prajeme Vám veľmi šťastný a úspešný nový rok v pracovnom ako aj súkromnom živote! EUROPE DIRECT Komárno