2023

26.05.2023

LAUREÁTI OCENENIA UČITEĽ SLOVENSKA

Laureátom hlavnej ceny Učiteľ Slovenska 2022 sa stal Rastislav Očenáš, učiteľ slovenského jazyka, matematiky a informatiky na Základnej škole v Sliači.Jeho meno zaznelo počas včerajšieho slávnostného galavečera v Moyzesovej sieni v Bratislave, kde sa o tento titul uchádzalo 10 finalistov. Organizátori rozdali okrem hlavnej ceny aj Cenu verejnosti a Cenu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Cenu verejnosti získala s 5 388 hlasmi (z celkového počtu 17 507 hlasov) Ivica Dafčíková, ktorá učí geografiu a biológiu na druhom stupni Základnej školy Pavla Országha Hviezdoslava v Trstenej. Ocenenie od Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku získala učiteľka Oľga Bystrianska, ktorá učí hudobnú výchovu v ZŠ s MŠ A. Vagača v Detve. Organizátorom galavečera sú mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Ocenenie Učiteľ Slovenska sa koná pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Je licencovanou slovenskou verziou Global Teacher Prize, medzinárodného ocenenia, ktoré spája komunitu inšpiratívnych pedagógov z celého sveta.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

26.05.2023

PODPREDSEDNÍČKA EURÓPSKEJ KOMISIE VĚRA JOUROVÁ A KOMISÁRKA ELISA FERREIRA NA NÁVŠTEVE SLOVENSKA

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová zavíta v pondelok 29. mája 2023 do Bratislavy. Počas svojej návštevy sa zúčastní medzinárodnej strategickej konferencie Globsec 2023 Bratislava Forum, kde vystúpi v krátkej diskusii na tému Democracy Disinformed, Democracy Disempowered. Podpredsedníčka Komisie sa tiež stretne s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. V utorok 30. mája 2023 navštívi Slovensko aj komisárka pre reformy a súdržnosť Elisa Ferreira. Eurokomisárka sa stretne s vybranými členmi vlády SR – ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Petrom Balíkom a podpredsedníčkou vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Líviou Vašákovou. Popoludní sa komisárka Ferreira taktiež zúčastní diskusného panelu na konferencii organizovanej think-tankom Globsec.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.05.2023

NÁRODNÁ STRATÉGIA VÝSKUMU, VÝVOJA A INOVÁCIÍ 2030

Výskumná a inovačná autorita na Úrade vlády v utorok 23. mája 2023 odbornej a širokej verejnosti predstavila Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Národná stratégia počíta s postupným navýšením investícií až na jednu miliardu eur ročne v roku 2030, zlepšením užívateľskej skúsenosti, nasmerovaním zdrojov k vyššej kvalite a spoločenskému dopadu. Vo výsledku sa tak Slovensku podarí posunúť v európskom rebríčku inovačnej výkonnosti o desať priečok, zvýšiť investície do výskumu a vývoja na dve percentá HDP (z toho 1,2 percenta zo súkromných zdrojov) a prilákať 25-tisíc vysokokvalifikovaných ľudí zo zahraničia. Stratégiu v marci 2023 schválila vláda s akčným plánom s 91 opatreniami. Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030 je strešný strategický dokument, ktorý určuje zámery, ciele a priority Slovenskej republiky a princípy dobrého riadenia a efektívnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Jej schválením Slovensko splnilo jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR. Na plnenie stratégie dohliada Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie. Výskumná a inovačná autorita vyhodnocuje plnenie jednotlivých opatrení formou semaforu.

Zdroj: Európska komisia

25.05.2023

POLITICKÉUSMERNENIA V RÁMCI EURÓPSKEHO SEMESTRA

Komisia dnes poskytuje členským štátom usmernenia v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023 s cieľom vybudovať silné a nadčasové hospodárstvo, ktoré zabezpečí konkurencieschopnosť a dlhodobú prosperitu pre všetkých v náročnom geopolitickom prostredí. To si vyžaduje integrovaný prístup vo všetkých oblastiach politiky: podpora environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability. Európsky semester poskytuje na tento účel rámec koordinácie politík, ktorý zahŕňa vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti. Cyklus európskeho semestra poskytuje aj aktualizované správy o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch.

Zdroj: Európska komisia 

25.05.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ NA OCHRANU APOSILNENIE POSTAVENIA RETAILOVÝCH INVESTOROV V EÚ

Komisia dnes prijala balík predpisov týkajúci sa retailových investícií, ktorý stavia záujmy spotrebiteľov do centra retailového investovania. Cieľom je umožniť retailovým investorom (t. j. "spotrebiteľským" investorom) prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ich potrebami a preferenciami, a zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo a aby boli náležite chránení. Balík sa zameriava na to, aby sa do budúcnosti posilnila dôvera a ochota retailových investorov, pokiaľ ide o bezpečné investovanie, a aby mohli využívať výhody únie kapitálových trhov EÚ v celom rozsahu. Dnešný balík predpisov má široký rozsah pôsobnosti a týka sa všetkých aspektov investovania z pohľadu spotrebiteľov. Súčasťou balíka je pozmeňujúca smernica, ktorou sa revidujú existujúce pravidlá stanovené v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II), smernici o distribúcii poistenia (IDD), smernici o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD) a smernici o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), ako aj pozmeňujúce nariadenie, ktorým sa reviduje nariadenie o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení (PRIIP).

Zdroj: Európska komisia

17.05.2023

COLNÁ REFORMA EÚ

Komisia dnes navrhla najambicióznejšiu a najkomplexnejšiu reformu colnej únie EÚ od jej založenia v roku 1968. Dnešná reforma je reakciou na napätú situáciu, v ktorej dnes colné orgány EÚ pôsobia. Tá je spôsobená obrovským nárastom objemu obchodu, najmä elektronického obchodu, rýchlo rastúcim počtom noriem EÚ, ktoré sa musia na hraniciach kontrolovať, a zmenami geopolitickej reality poznačenej krízami. Colný rámec bude vďaka reforme uspôsobený na ekologickejšiu, digitálnejšiu éru, čo prispeje k tomu, že jednotný trh bude bezpečnejší a konkurencieschopnejší. Reformou sa pre obchodníkov zjednodušia a zefektívnia požiadavky na oznamovanie colných informácií, napríklad skrátením času potrebného na dokončenie procesov dovozu, poskytnutím jednotného rozhrania EÚ a uľahčením opakovaného použitia údajov. Reforma tak pomáha plniť cieľ predsedníčky von der Leyenovej znížiť takéto zaťaženie o 25 % bez toho, aby to ohrozilo súvisiace politické ciele. Nový Colný orgán EÚ bude dohliadať na colné dátové centrum EÚ, ktoré bude akýmsi motorom nového systému. Toto dátové centrum časom nahradí existujúcu colnú IT infraštruktúru v členských štátoch EÚ, ktoré tak ušetria prevádzkové náklady vo výške až dvoch miliárd eur ročne. Nový orgán takisto pomôže zdokonaliť prístup EÚ k riadeniu rizík a colným kontrolám.

Zdroj: Európska komisia

16.05.2023

ENERGETICKÁ PLATFORMA EÚ: EÚ PRILÁKALA VIAC AKO 13,4 mil. m3 PLYNU V PRVOM SPOLOČNOM OBSTARÁVANÍ PLYNU

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič dnes ráno oznámil úspešný výsledok vôbec prvej medzinárodnej verejnej súťaže na spoločný nákup dodávok plynu do EÚ. Využitím svojej kolektívnej hospodárskej váhy sa EÚ podarilo prilákať ponuky od celkového počtu 25 dodávateľských spoločností, čo zodpovedá viac ako 13,4 mld. m³, čím sa prekročil dopyt (11,6 mld. m³), ktorý spoločnosti z EÚ predložili prostredníctvom nedávno vytvoreného mechanizmu AggregateEU. Poskytovatelia služieb PRISMA už spojili medzinárodných dodávateľov s európskymi zákazníkmi v systéme AggregateEU s celkovým objemom 10,9 mld. m³ (to zahŕňa 8,7 mld. m³ plynu potrubím a 2,2 mld. m³ LNG). Spoločnosti z EÚ budú teraz môcť rokovať o podmienkach zmlúv o dodávkach priamo s dodávateľskými spoločnosťami bez zapojenia Komisie. Týmto postupom sa podporí úsilie členských štátov EÚ o splnenie ich povinností v oblasti skladovania plynu na nasledujúcu zimu a zároveň sa posilní kolektívna energetická bezpečnosť za konkurencieschopné ceny. Ďalšie verejné súťaže budú nasledovať každé dva mesiace až do konca roka. Ďalšie kolo verejných súťaží by sa malo začať v druhej polovici júna. Agregácia dopytu a spoločný nákup je hlavnou iniciatívou v rámci energetickej platformy EÚ, ktorá bola vytvorená s cieľom pracovať na diverzifikácii dodávok plynu do EÚ po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a Európa sa spoločne rozhodla ukončiť svoju závislosť od dovozu ruských fosílnych palív.

Zdroj: Európska komisia

16.05.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ DAŇOVEJ TRANSPARENTNOSTI SA TÝKAJÚ ODVETVIA KRYPTOAKTÍV

Komisia víta politickú dohodu (tzv. všeobecné smerovanie) o nových pravidlách daňovej transparentnosti, ktorú dnes dosiahli ministri financií členských štátov EÚ. Nové pravidlá majú platiť pre všetkých poskytovateľov služieb, ktorí uľahčujú transakcie s kryptoaktívami pre klientov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Nové pravidlá vychádzajú z návrhu Komisie a dopĺňajú nariadenie o trhoch s kryptoaktívami a nariadenie o prevodoch finančných prostriedkov. Zároveň sú plne v súlade s iniciatívou OECD týkajúcou sa rámca vykazovania kryptoaktív. Smernica zlepší schopnosť členských štátov odhaľovať daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a bojovať proti nim. Od všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív usadených v EÚ – bez ohľadu na ich veľkosť – totiž vyžaduje, aby oznamovali transakcie klientov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Aktualizovaná smernica má navyše rozšírenú pôsobnosť, keďže zahŕňa oznamovacie povinnosti finančných inštitúcií týkajúce sa elektronických peňazí a digitálnych mien centrálnych bánk, ako aj automatickú výmenu informácií o predbežných cezhraničných záväzných stanoviskách využívaných fyzickými osobami. Nové požiadavky na oznamovanie, pokiaľ ide o kryptoaktíva, elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk, nadobudnú účinnosť 1. januára 2026. Nové pravidlá bude možné definitívne prijať až po tom, ako bude k dispozícii poradné stanovisko Európskeho parlamentu.

Zdroj: Európska komisia

15.05.2023

POZVÁNKA NA NOC LITERATÚRY 2023

Pozývame vás na 15. ročník Noci literatúry 2023, ktorý sa uskutoční v stredu 17. mája v sedemnástich slovenských mestách – v Bratislave, Humennom, Liptovskom Mikuláši, Nitre, Dolnom Kubíne, Košiciach, Modre, Leviciach, Levoči, Senci, Trnave, Galante, Nových Zámkoch, Žiline, Martine, Považskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Počas Noci literatúry budú známe osobnosti čítať úryvky zo slovenských prekladov kníh súčasných európskych autorov, a to od 18:00 vždy v polhodinových intervaloch. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoluorganizuje podujatie v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

"Noc literatúry je už viac ako dekádu podujatím celoeurópskeho významu. Tešíme sa, že môžeme širokej verejnosti pomôcť sprostredkovať kvalitnú európsku tvorbu a priniesť tak literatúru medzi ľudí v inšpiratívnom a atraktívnom prostredí Slovenskej národnej galérie, ktorá je po dlhej rekonštrukcii spať na kultúrnej mape mesta," povedal Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. Noc literatúry začne na všetkých ôsmich miestach v Slovenskej národnej galérii o 18.00 hod., posledné čítania budú o 21.30 hod. Návštevníci budú 15 minút počúvať čítanie a 15 minút budú mať čas na presun na ďalšie miesto. Poradie, v akom miesta navštívia, si zvolia sami.

Viac informácií na stránke: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/events/noc-literatury-2023-2023-05-17_sk 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.05.2023

DISKUSIA DEMDID: SLOVENSKO NA CESTE K IZOLÁCII. PREČO (NE)CHCEME BYŤ V EURÓPE CUDZINCAMI?

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s občianskym združením DEMDIS otvára diskusiu na tému "Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami." Diskusia reaguje na rastúce trendy negatívnych postojov k EÚ v slovenskej spoločnosti a zameriava sa na hľadanie riešení a odpovedí na otázku, či Slováci preferujú izoláciu pred aktívnou účasťou v európskom dianí. Aktívni občania sa môžu zapojiť do diskusie na webovej stránke, kde prostredníctvom férovej a otvorenej diskusie dokážeme nie len priniesť slušnosť do verejného diskurzu, ale aj nachádzať zhodu. Do diskusie sa môžete zapojiť na stránke:

 https://www.demdis.sk/slovensko-na-ceste-k-izolacii-preco-ne-chceme-byt-v-europe-cudzincami/  

Live report z diskusie môžete sledovať na stránke: https://pol.is/report/r7cwmiaxczyj8te9rzdmx .

Zdroj: Európska komisia

15.05.2023

HOSPODÁRSKA PROGNÓZA Z JARI 2023: LEPŠÍ VÝHĽAD V PROSTREDÍ PRETRVÁVAJÚCICH VÝZIEV

Európske hospodárstvo naďalej preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energie, zmiernenie obmedzení dodávok a silný trh práce podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Tento lepší než očakávaný začiatok roka zvyšuje vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % v roku 2023 (0,8 % v zimnej priebežnej prognóze) a na 1,7 % v roku 2024 (1,6 % v zime). Očakáva sa, že HDP na Slovensku vzrastie v roku 2023 o 1,7 %, čo bude podporené výraznou expanziou investícií, a o 2,1 % v roku 2024, a to najmä v dôsledku oživenia vývozu, keďže sa očakáva, že sa odstránia prekážky v dodávateľskom reťazci. Keďže ceny energie boli väčšinou pevne stanovené v roku 2022, konvergencia s trhovými cenami má viesť k stlačeniu inflácie na 10,9 % v roku 2023 a 5,7 % v roku 2024. Predpokladá sa, že nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vysokých cien energie povedú v roku 2023 k zvýšeniu deficitu verejných financií na 6,1 % HDP.

Zdroj: Európska komisia

12.05.2023

EUROBAROMETER: EURÓPANIA VÍTAJÚ PODPORU EÚ PRE REFORMY V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Európania oceňujú, že EÚ poskytuje odborné znalosti a pomáha členským štátom pri koncipovaní a vykonávaní reforiem. Ide o jeden z kľúčových záverov rýchleho prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v apríli 2023 a v ktorom sa potvrdzuje význam a potreba podpory, ktorú ponúka Nástroj technickej podpory Komisie. Pomocou Nástroja technickej podpory Komisia poskytuje na žiadosť vnútroštátnych orgánov technickú podporu pri realizácii reforiem v EÚ. Nástroj technickej podpory môže takisto pomôcť členským štátom pri koncipovaní, zmene, vykonávaní a revízii transformačných reforiem zahrnutých do ich plánov obnovy a odolnosti. V prieskume mali Európania odpovedať na otázku, v ktorých oblastiach môžu mať členské štáty najväčší prospech z podpory EÚ na koncipovanie a vykonávanie reforiem:

• 42 % Európanov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
• 42 % občanov potvrdilo významnú úlohu EÚ pri podpore členských štátov pri zvládaní kríz, ako sú pandémie, prírodné katastrofy alebo konflikty.
• 34 % sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
• 34 % respondentov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
• 31 % si myslí, že EÚ by mohla pomôcť zlepšiť zručnosti a kompetencie vo verejnej správe členských štátov.
• Európania si myslia, že reformy sú najviac potrebné v sektoroch verejného zdravotníctva (56 %) a vzdelávania (50 %). Podľa prieskumu by verejná správa v členských štátoch mohla byť účinnejšia a efektívnejšia. Viac ako 45 % občanov si myslí, že verejná správa v ich krajine je zložitá, zaťažujúca a pomalá. Európania sa domnievajú, že na zvýšenie dôvery vo verejnú správu v ich krajineby verejná správa mala byť menej byrokratická (52 %) a transparentnejšia (44 %), pokiaľ ide o rozhodnutia o verejných finančných prostriedkoch a ich využívaní. Takmer polovica Európanov sa domnieva, že verejná správa by mala byť bližšie k ľuďom, využívať rôzne priame komunikačné kanály vrátane osobných interakcií a mala by poskytovať jasnejšie informácie o postupoch a službách. Európania tiež žiadali viac digitálnych služieb (31 %)a používateľsky ústretových služieb elektronickej verejnej správy (35 %). Rýchly prieskum Eurobarometra (526) sa uskutočnil od 3. apríla do 18. apríla 2023 prostredníctvom telefonických rozhovorov. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 25 631 respondentov z 27 členských štátov EÚ.

Ako to vidia Slováci:

• 57 % Slovákov si myslí, že verejná správa v krajine je pomalá.
• 60 % opýtaných Slovákov zastáva názor, že verejná správa v krajine by mala byť menej byrokratická.
• Podľa Slovákov sú reformy najviac potrebné v oblasti verejného zdravotníctva (78 %), vzdelávania (60 %), ako aj v oblasti rodiny, bývania a sociálnej ochrany (42 %).
• 44 % Slovákov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
• 43 % Slovákov sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
• 41 % Slovákov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

DiskoverEU: KOMISIA DISTRIBUUJE VIAC AKO 35 000 BEZPLATNÝCH CESTOVÝCH LÍSTKOV MLADÝM EURÓPANOM

Dnes boli oznámené výsledky marcového kola prihlášok DiscoverEU. Do výzvy sa zapojilo 145 657 mladých ľudí vo veku 18 rokov, ktorí požiadali o 35 324 cestovných poukazov. Úspešní uchádzači budú môcť v období od 15. júna 2023 do 30. septembra 2024 zadarmo cestovať po Európe. Zo Slovenska prišlo do výzvy 1 645 žiadostí, pričom cestové lístky dostane 434 uchádzačov. Viac informácií o výsledkoch za jednotlivé krajiny nájdete na stránke:

https://youth.europa.eu/discovereu/factsheets_en .

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

EIF A UniCredit PODPÍSALI DOHODY O POSKYTNUTÍ 1 MILIARDY EUR MALÝM PODNIKOM V SIEDMYCH KRAJINÁCH STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY

Európsky investičný fond (EIF), ktorý patrí do skupiny Európskej investiční banky (EIB), poskytne skupine UniCredit dve záruky v hodnote 370 miliónov eur na podporu investícií realizovaných malými a strednými podnikmi (MSP)v siedmich krajinách EÚ: na Slovensku, v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovinsku. Tieto transakcie zastrešuje program InvestEU, dlhodobý program financovania Európskej únie na podporu udržateľných investícií, inovácií a tvorby pracovných miest v Európe, ktorého cieľom je do roku 2027 zmobilizovať investície vo výške najmenej 372 miliárd eur na priority politík EÚ. Záruky EIF zastrešené programom InvestEU umožnia UniCredit poskytnúť úvery za výhodných podmienok 2 500 malým a stredným podnikom a malým podnikom so strednou kapitalizáciou v celej Európe a zaistiť investície do reálnej ekonomiky vo výške približne 1 miliardy eur. Prostriedky budú určené predovšetkým na investície, ktoré prispejú k súbežnej ekologickej a digitálnej transformácii, ale aj na podporu kultúrneho, vzdelávacieho a sociálneho sektora. V rámci stratégie UniCredit v oblasti ekologických úverov budú úvery poskytované aj bytovým družstvám a fyzickým osobám na ich vlastné investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti obytných budov, ako aj na podporu rozvoja udržateľnej mobility.

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

KOMISIA VYZÝVA MEDZINÁRODNÝCH DODÁVATEĽOV, ABY REAGOVALI NA PRVÚ VEREJNÚ SÚŤAŽ EÚ NA SPOLOČNÝ NÁKUP PLYNU V OBJEME 11,6 mld. m3

Komisia dnes vyhlásila vôbec prvú medzinárodnú verejnú súťaž na spoločný nákup dodávok plynu do EÚ, čím využila kolektívnu hospodársku váhu EÚ prostredníctvom nedávno vytvoreného mechanizmu AggregateEU. V rámci tejto prvej verejnej súťaže 77 európskych spoločností predložilo žiadosti o celkový objem 11,625 mld. m3 dopytu po plyne. Dopyt po LNG predstavuje 2,781 mld. m³, zatiaľ čo na dodávku cez plynovod sa požaduje 9,554 mld. m³. Dnes to oznámil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Jeho vyhlásenie si môžete prečítať na stránke:

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_23_2684 . Medzinárodní dodávatelia plynu s výnimkou Ruska sa teraz vyzývajú, aby predložili svoje ponuky na zásobovanie týchto európskych odberateľov do 15. mája. Toto prvé kolo verejného obstarávania sa týka dodávok plynu od júna 2023 do mája 2024.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

VÍŤAZI JUNIOR INTERNET AMAVET 2023

Poznáme víťazov súťaže výnimočných žiakov v oblasti IT a digitálnych zručností. Finále súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET 2023 sa uskutočnilo 28. a 29. apríla 2023 v Bratislave. Už 18 rokov je súťaž pre žiakov základných a stredných škôl živnou pôdou na objavovanie ich talentu v oblasti informačných technológií. Zúčastňujú sa jej začínajúci tvorcovia webu, grafici, dizajnéri, programátori mobilných aplikácií a blogeri, ktorých práce vybrala odborná hodnotiaca komisia na celoslovenské finále. Do tohtoročnej súťaže prihlásili žiaci základných a stredných škôl 317 projektov. Po vyhodnotení základného kola do finále súťaže postúpilo 60 žiakov s 51 projektami. Absolútnym víťazom súťaže sa stal David Pilarčík s projektom It is here. Partnerom súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET je aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

1,3 MILIÓNA NOVÝCH PRACOVNÝCH MIEST V EÚ VĎAKA POLITIKY SÚDRŽNOSTI V ROKOCH 2021 - 2027

Očakáva sa, že vďaka financovaniu politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 dôjde k vzniku 1,3 milióna pracovných miest a HDP EÚ sa do konca desaťročia zvýši v priemere o 0,5 %, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýši až o 4 %. Toto sú niektoré zo záverov správy o výsledku programovania politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá bola uverejnená včera. Na tento účel sa v rámci politiky súdržnosti počas uvedeného obdobia uvoľní celkový objem investícií vo výške 545 miliárd eur, pričom 378 miliárd eur poskytne EÚ. Tieto investície podporia trvalú sociálno-ekonomickú konvergenciu, územnú súdržnosť, sociálnu a inkluzívnu Európu a hladkú a spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

100 MILIÓNOV EUR NA PODPORU POĽNOHOSPODÁROV Z BULHARSKA, MAĎARSKA, POĽSKA, RUMUNSKA A SLOVENSKA

V nadväznosti na dohodu dosiahnutú 28. apríla s Bulharskom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a Slovenskom dnes Európska komisia predložila zástupcom všetkých členských štátov návrh podporného opatrenia v hodnote 100 miliónov eur. Táto suma prevzatá z poľnohospodárskej rezervy na rok 2023 bude určená poľnohospodárom, ktorí pestujú obilniny a olejnaté semená v týchto piatich členských štátoch. Podpora pomôže členským štátom hraničiacim s Ukrajinou čiastočne kompenzovať problémy súvisiace s logistickými prekážkami vyplývajúcimi z dovozu určitých agropotravinárskych výrobkov z Ukrajiny. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť svoje jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien a akýchkoľvek iných výrobkov pochádzajúcich z Ukrajiny. Komisia navrhuje prideliť 9,77 milióna eur Bulharsku, 15,93 milióna eur Maďarsku, 39,33 milióna eur Poľsku, 29,73 milióna eur Rumunsku a 5,24 milióna eur Slovensku. Týchto päť krajín môže doplniť túto podporu EÚ až o 200 % vnútroštátnymi finančnými prostriedkami, ktoré by predstavovali celkovú finančnú pomoc pre postihnutých poľnohospodárov vo výške 300 miliónov eur. Pri prideľovaní sa zohľadňuje váha každej dotknutej krajiny v poľnohospodárskom sektore Únie na základe výšky priamych platieb SPP, ako aj relatívny nárast ukrajinského dovozu obilnín a olejnín do týchto členských štátov.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

KOMISIA PRIJALA MIMORIADNE A DOČASNÉ PREVENTÍVNE OPATRENIA PRE DOVOZ Z UKRAJINY

Európska komisia včera prijala mimoriadne a dočasné preventívne opatrenia pre dovoz obmedzeného počtu výrobkov z Ukrajiny, ktoré spadajú pod výnimočné ochranné postupy nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach. Opatrenia sa dotknú štyroch poľnohospodárskych produktov s pôvodom na Ukrajine – pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien. Ich cieľom je zmierniť logistické ťažkosti týkajúce sa týchto produktov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Opatrenia nadobudli účinnosť 2. mája a budú platiť do 5. júna 2023. Počas tohto obdobia bude naďalej možné tieto poľnohospodárske produkty prepustiť do voľného obehu vo všetkých členských štátoch Európskej únie okrem piatich členských štátov v bezprostrednej blízkosti: Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Tieto produkty sa budú môcť v týchto piatich členských štátoch pohybovať alebo cez ne tranzitovať v spoločnom tranzitnom režime alebo smerovať do krajiny alebo na územie mimo EÚ. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali, že zrušia jednostranné opatrenia, ktoré uplatňujú na tie tieto produkty či na akékoľvek iné výrobky pochádzajúce z Ukrajiny. Tieto opatrenia bude dopĺňať finančná podpora pre poľnohospodárov v uvedených piatich členských štátoch a ďalšie opatrenia na uľahčenie tranzitu ukrajinského obilia vyvážaného cez koridory solidarity do iných členských štátov a tretích krajín. Komisia je pripravená preventívne opatrenia opätovne uložiť aj na obdobie presahujúce platnosť súčasného nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach, ktorá uplynie 5. júna 2023, pokiaľ bude výnimočná situácia pretrvávať.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

5OO MILIÓNOV EUR A NOVÉ OPATRENIA NA URÝCHLENÉ POSILNENIE KAPACÍT OBRANNÉHO PRIEMYSLU EÚ V OBLASTI VÝROBY MUNÍCIE

Komisia dnes prijala Akt na podporu výroby munície ako reakciu na plán, ktorý schválila Rada 20. marca, s cieľom urýchlene dodať Ukrajine muníciu a rakety a pomôcť členským štátom pri naplnení ich zásob. Zavedením cielených opatrení vrátane financovania sa akt zameriava na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ a riešenie súčasného nedostatku munície a rakiet, ako aj ich komponentov. Bude podporovať vyskladňovanie z členských štátov a spoločné obstarávanie munície.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

BOJ PROTI KORUPCII: PRÍSNEJŠIE PRAVIDLÁ V EÚ A VO SVETE

Komisia dnes prijala opatrenia na boj proti korupcii v EÚ a na celom svete, čím plní záväzok, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2022. Dnešný súbor opatrení zahŕňa nové a posilnené pravidlá, ktorými sa kriminalizujú trestné činy korupcie a harmonizujú sankcie v celej EÚ, ako aj návrh vysokého predstaviteľa s podporou Komisie na vytvorenie osobitného sankčného režimu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na boj proti závažným korupčným činom na celom svete.

Zdroj: Európska komisia

25.04.2023

KOMISIA VYHLASUJE PRVÚ VÝZVU PRE PODNIKY NA SPOLOČNÝ NÁKUP PLYNU

Komisia dnes vyhlasuje úplne nový postup, pri ktorom majú európske podniky možnosť zaregistrovať svoje potreby nákupu plynu prostredníctvom mechanizmu AggregateEU, a pripraviť sa tak na spoločné nakupovanie plynu na úrovni EÚ.Ide o kľúčový míľnik pre EÚ, aby sa pripravila na ďalšiu zimu a naplnila zásobníky koordinovane a včas.Mala by využiť svoju kolektívnu trhovú silu, aby s medzinárodnými dodávateľmi vyjednala lepšie ceny. "Dnešok znamená dôležitý míľnik smerom k tomu, aby sa spoločný nákup plynu na úrovni EÚ stal realitou. Energetická kríza pripomína, že EÚ funguje lepšie, keď koná spolu a solidárne. Vďaka tomu, že európske spoločnosti môžu kumulovať dopyt po plyne cez mechanizmus AggregateEU, sa snažíme využiť ekonomickú váhu Únie a zabezpečiť dostatok plynu v zásobníkoch pre budúcu zimu. Zároveň sa snažíme riešiť vysoké ceny energií, a tak napomôcť tomu, aby náš energeticky náročný priemysel obnovil svoju plnú výrobnú kapacitu. Toto je zásadné pre našu celkovú konkurencieschopnosť," hovorí podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Spoločnosti, ktoré sa zaregistrovali, majú jeden týždeň (teda do 2. mája), aby sa zapojili do tohto prvého kola spájania dopytu. Po tom, ako jednotlivé podniky uvedú svoj dopyt, požadovaný objem sa zhrnie a oznámi na svetovom trhu. Keď mechanizmus AggregateEU pre kolektívny európsky dopyt ukáže vhodné ponuky medzinárodných dodávateľov plynu, zapojené spoločnosti začnú s dodávateľmi rokovať o zmluvných podmienkach a dodávkach plynu. Komisia sa na týchto rokovaniach nebude nijakým spôsobom podieľať. Prvé nákupné zmluvy sa očakávajú pred letom. Ďalšie ponukové konania budú prebiehať pravidelne: každé dva mesiace v priebehu nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia. Možnosť zapísať sa do mechanizmu AggregateEU zostáva pre spoločnosti otvorená. Doteraz sa zaregistrovalo 76 spoločností, pričom ďalšie sú v procese registrácie. Navyše je 11 spoločností pripravených poskytovať služby ako centrálny nákupca alebo zástupca iných podnikov.

Zdroj: Európska komisia

24.04.2023

POLITIKA SÚDRŽNOSTI EÚ: VIAC AKO 190 MILIÓNOV EUR NA LEPŠIU ŽELEZNIČNÚ INFRAŠTRUKTÚRU NA SLOVENSKU

Vďaka novoprijatej investícii vo výške viac ako 190 miliónov eur z Kohézneho fondu na roky 2014 – 2020 bude mať Slovensko možnosť dokončiť železničnú infraštruktúru spájajúcu zriaďovaciu železnicu Žilina – Teplička, hlavný projekt transeurópskej dopravnej siete. Z finančných prostriedkov EÚ sa podporí obnova a modernizácia celkovo 7,85 km železníc. V prvej fáze projektu sa dokončia zemné práce, stará trať bude demontovaná a pod železničnými traťami sa postavia nosné konštrukcie na železničných úsekoch Strážov – Žilina a Budatín – Žilina a na stanici Žilina. Dokončia sa dve nástupištia a rozšírené protihlukové bariéry a vybuduje sa alebo zrekonštruuje šesť železničných mostov, štyri cestné mosty, ako aj jeden nový cestný most a šesť podjazdov. Napokon sa vybuduje a rozšíri päť podjazdov pre chodcov a cyklistov a pre železničný uzol Žilina sa vytvorí elektronický zabezpečovací signalizačný systém spolu s návestným zariadením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Celkovo sa projektom zvýši kapacita železničnej siete a cestovná rýchlosť, čím sa skráti čas jazdy a zlepší sa bezpečnosť a spoľahlivosť železničných služieb. Používanie vlaku povedie aj k zníženiu emisií oxidu dusičitého a tuhých častíc. Okrem toho nový zdroj striedavého prúdu zabezpečí interoperabilitu železníc a zníži náklady na energiu. Z finančných prostriedkov sa podporí aj zlepšenie prístupu osôb so zníženou pohyblivosťou k staniciam a vlakom. Viac informácií o projektoch politiky súdržnosti na Slovensku nájdete na stránke Kohesio a na Platforme otvorených údajov pre oblasť súdržnosti.

Zdroj: Európska komisia

20.04.2023

KOMISIA VOLÁ PO POSILNENÍ DIGITÁLNEHO VZDELÁVANIA A ROZVOJA DIGITÁLNYCH ZRUČNOSTÍ

Komisia včera prijala dva návrhy odporúčaní v kontexte Európskeho roka zručností na podporu členských štátov a sektora vzdelávania a odbornej prípravy pri poskytovaní vysokokvalitného, inkluzívneho a dostupného digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy v záujme rozvoja digitálnych zručností európskych občanov. V návrhu "odporúčania Rady týkajúceho sa kľúčových faktorov umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu" sa všetky členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili všeobecný prístup k inkluzívnemu a vysokokvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave s cieľom riešiť digitálnu priepasť, ktorá sa stala ešte zjavnejšou v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Druhá identifikovaná spoločná výzva súvisí s rozličnými úrovňami digitálnych zručností v rámci rôznych skupín obyvateľstva a schopnosťou vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy riešiť tieto rozdiely. Návrh "odporúčania Rady týkajúceho sa lepšieho rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a v odbornej príprave" sa zaoberá všetkými stupňami vzdelávania a odbornej prípravy. Vyzýva členské štáty, aby včas začali s rozvíjaním digitálnych zručností, a to koherentne a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy. Kľúčovým opatrením Komisie bude uľahčenie uznávania osvedčovania digitálnych zručností. Na tento účel Komisia zrealizuje v spolupráci s niekoľkými členskými štátmi pilotný projekt týkajúci sa európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach. Cieľom osvedčenia je posilniť dôveru v osvedčovanie digitálnych zručností a jeho akceptovanie v celej EÚ.

Zdroj: Európska komisia

20.04.2023

KOMISIA ZAREGISTROVALA STÚ EURÓPSKU INICIATÍVU OBČANOV O PREPOJENÍ HLAVNÝCH MIEST EÚ VYSOKORÝCHLOSTNÝMI VLAKMI

Európska komisia zaregistrovala európsku iniciatívu občanov s názvom Prepojenie všetkých európskych hlavných miest a ľudí prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete. Ide zároveň o 100. zaregistrovanú európsku iniciatívu občanov. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právne záväzný akt zameraný na spojenie všetkých európskych hlavných miest vysokorýchlostnými železničnými traťami, a to prepojením existujúcich vysokorýchlostných železničných sietí a budovaním vysokorýchlostných tratí tam, kde zatiaľ nie sú. Po registrácii majú organizátori najbližších šesť mesiacov, aby začali zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA NAVRHUJE REFORMU RÁMCA KRÍZOVÉHO RIADENIA BÁNK A OCHRANY VKLADOV

Európska komisia prijala návrh na úpravu a ďalšie posilnenie existujúceho rámca EÚ pre krízové riadenie bánk a poistenie vkladov s tým, že zvýšenú pozornosť venuje stredne veľkým a menším bankám. Návrh umožní orgánom zaistiť, aby banka akejkoľvek veľkosti a obchodného modelu, ktorá sa ocitne v problémoch, mohla riadne odísť z trhu s využitím širokej škály nástrojov. Cieľom návrhu je zachovanie finančnej stability a ochrany peňazí daňových poplatníkov, ochrana reálnej ekonomiky pred zlyhaním bánk a lepšia ochrana vkladateľov.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

NÁVRH AKTU O KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI

Komisia prijala návrh aktu o kybernetickej solidarite v EÚ na posilnenie kapacít kybernetickej bezpečnosti v EÚ. Jeho účelom je podporovať odhaľovanie kybernetických hrozieb a incidentov a zvyšovať povedomie o nich. Takisto má zlepšiť pripravenosť kritických subjektov. Rovnako má posilniť solidaritu, spoločné krízové riadenie a schopnosť reagovať vo všetkých členských štátoch. Aktom o kybernetickej solidarite sa stanovuje, aké schopnosti EÚ potrebuje, aby bola odolnejšia voči kybernetickým hrozbám a vedela na ne lepšie reagovať. Zároveň sa aktom posilňuje existujúci mechanizmus spolupráce. Prispeje k zaisteniu bezpečného a zabezpečeného digitálneho priestoru pre občanov a podniky i k ochrane kritických subjektov a základných služieb, ako sú nemocnice a verejnoprospešné služby. Komisia takisto v rámci Európskeho roka zručností 2023 predstavila Akadémiu kybernetických zručností. Jej úlohou je zaručiť koordinovanejšiu koncepciu, ako vykryť nedostatok talentov v kybernetickej oblasti. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA ROZHODLA O PREDLOŽENÍ PRÍPADU SLOVENSKA SÚDNEMU DVORU EÚ PRE ABSENCIU VČASNÝCH PLATIEB PODNIKOV ZA DODÁVKY TOVARU A SLUŽIEB

Európska komisia dnes rozhodla o predložení prípadov Slovenska (a Portugalska) Súdnemu dvoru Európskej únie pre nesprávne uplatňovanie pravidiel smernice o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ). V smernici o oneskorených platbách sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť platenia faktúr v lehote 30 dní (alebo 60 dní v prípade verejných nemocníc). Realizáciou platieb v stanovených lehotách idú orgány verejnej moci príkladom v boji proti zlej platobnej morálke v podnikateľskom prostredí. V nadväznosti na rozsiahle postupy monitorovania v roku 2022 Komisia teraz vzhľadom na pretrvávajúce neplnenie povinností predkladá prípady Portugalska a Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie. Pokiaľ ide o Slovensko, Komisia sa obracia na Súdny dvor z dôvodu výrazných oneskorení verejných nemocníc s platbami ich dodávateľom. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2017. Výraznými oneskoreniami platieb zo strany verejných nemocníc sa brzdí konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov pôsobiacich v sektore zdravotníctva, najmä MSP. Počas krízy COVID-19 zohrávali tieto podniky kľúčovú úlohu pri udržiavaní chodu nemocníc.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA POSTÚPILA PRÍPAD SLOVENSKA SÚDNEMU DVORU EÚ Z DÔVODU NEDOSTATOČNÉHO RIEŠENIA DISKRIMINÁCIE RÓMSKYCJ DETÍ V ŠKOLÁCH

Európska komisia dnes prijala rozhodnutie postúpiť prípad Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Pravidlami EÚ týkajúcimi sa rasovej rovnosti (smernica 2000/43/ES) sa prísne zakazuje diskriminácia na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. Aj mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách. Komisia preto v roku 2015 iniciovala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku a v roku 2019 mu zaslala odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie na mieste však Komisia dospela k záveru, že doteraz prijaté reformy sú nedostačujúce. Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku naďalej pretrváva, čo potvrdil aj prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 % rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov. Slovensko je tak členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

NOVOU VEĽVYSLANKYŇOU EÚ NAUKRAJINE JE KATARÍNA MATHERNOVÁ

Šéf európskej diplomacie J. Borrell vymenoval Slovenku Katarínu Mathernovú do funkcie vedúcej delegácie Európskej únie na Ukrajine. Na poste v Kyjeve nahradí estónskeho diplomata Mattiho Maasikasa. Nová veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine s touto krajinou aktívne spolupracuje už viac ako sedem rokov v rámci výkonu svojich aktivít v oblasti európskej susedskej politiky a procesu rozširovania EÚ. Okrem toho Katarína Mathernová bola posledné tri roky šéfkou Podpornej skupiny Európskej komisie pre Ukrajinu. Ako vedúca delegácie EÚ prináša významné skúsenosti z pôsobenia v medzinárodných štruktúrach a európskych inštitúciách, ale aj z práce na reformách Slovenskej republiky.

Zdroj: Európska komisia

17.04.2023

GRANTY PRE NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE: MOBILIZÁCIA OBČANOV PRED EURÓPSKYMI VOĽBAMI 2024

Európsky parlament vyhlásil grantovú výzvu pre neziskový sektor s cieľom mobilizovať voličov pred európskymi voľbami 2024 a zvýšiť povedomie verejnosti o činnosti a úlohe EP v demokracii.

Prostredníctvom grantov - vo výške od 5.000 do 60.000 eur – plánuje Európsky parlament spolufinancovať projekty, ktoré by mali občanom pomôcť porozumieť činnosti Európskeho parlamentu a fungovaniu európskej demokracie v praxi. Zároveň by ich mali povzbudiť k účasti na európskych voľbách, ktoré sú naplánované na rok 2024. Víťazné projekty by okrem podpory občianskeho vzdelávania a participatívnej demokracie mali prepojiť jednotlivcov a organizácie prostredníctvom komunity spolocne.eu.

O grant sa môžu uchádzať neziskové organizácie alebo neziskové právnické osoby. Aktivity v rámci projektov musia byť ukončené do 30. júna 2024, pričom by mali trvať 10 mesiacov maximálne. Miera spolufinancovania zo strany EP neprekročí hranicu 80%.

Návrhy projektov bude možné predložiť v dvoch kolách:

- v prvom od 27. apríla do 16. mája (do 17.00 hod. SEČ)

- v druhom od 17. mája do 28. septembra (do 17.00 hod. SEČ).

Grant bude možné získať maximálne v jednom kole.

Proces vyhodnocovania predložených žiadostí by sa mal začať na prelome mája a júna 2023 (prvé kolo) a na prelome októbra a novembra 2023 (druhé kolo). Úspešní uchádzači v prvom kole by mali byť kontaktovaní v júli, v druhom kole v decembri tohto roka.

Podrobnejšie informácie o aktuálnej grantovej výzve sú k dispozícii na samostatnej webovej stránke:

https://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo-a-aktivity/spravy/marec2023/granty-europskeho-parlamentu-pre-neziskove-organiz-cie.html 

Zdroj: Európsky parlament  

13.04.2023

12. ROČNÍK IT FITNESS TESTU: ZAČÍNA SA NAJVÄČŠIE TESTOVANIE DIGITÁLNYCH ZRUČNOSTÍ V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE

Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania SR dnes spustila dvanásty ročník IT Fitness Testu. Historicky po prvý raz si tak budú môcť úroveň svojich digitálnych zručností otestovať všetci žiaci a učitelia základných, stredných a vysokých škôl na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, a aj na Ukrajine. K dispozícii sú dve verzie testu. Pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl je dostupná verzia s dvadsiatimi testovacími otázkami. Pre študentov stredných a vysokých škôl, učiteľov a ďalších respondentov je pripravený súbor dvadsiatich piatich otázok. Tie preveria ich zručnosti v kategóriách ako sú internet, bezpečnosť a počítačové systémy, komplexné úlohy, kancelárske nástroje, kolaboratívne nástroje a sociálne siete. Výsledky testovania v rámci jednotlivých krajín taktiež môžu pomôcť jednotlivým vládam prijímať systémové opatrenia, ktoré povedú k skvalitneniu vzdelávacieho systému. Každý, kto si test vyplní do konca októbra, automaticky získa elektronický certifikát, ktorý potvrdzuje aktuálnu úroveň jeho digitálnych zručností na základe dosiahnutého skóre.Aj v tomto roku budú môcť navyše najlepší žiaci a školy súťažiť o atraktívne vecné ceny. Zároveň bude dostupné aj špeciálne testovacie rozhranie pre štátne a verejné organizácie, súkromné firmy alebo vzdelávacie inštitúcie. Test môžu využiť na interné vzdelávanie zamestnancov, pričom výsledky za jednotlivé organizácie zostanú anonymné. Každá zapojená organizácia tak získa prístup k cenným dátam, vďaka ktorým bude môcť efektívne vyhodnotiť úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov. Svoje digitálne zručnosti si môžete otestovať na stránke: https://itfitness.eu/sk/ .

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

MOŽNOSTÍ ODBORNEJ PRÍPRAVY PRE ŠTUDENTOV ŽURNALISTIKY A MLADÝCH NOVINÁROV

Komisia uverejnila výzvu pre študentov žurnalistiky a mladých novinárov v súvislosti so 7. ročníkom programu Youth4Regions, ktorý je programom pre začínajúcich novinárov. 37 študentov žurnalistiky a mladých novinárov bude vybraných, aby v októbri 2023 vycestovali na týždeň do Bruselu a zažili odbornú prípravu, mentorstvo a prácu so skúsenými novinármi v inštitúciách EÚ. Prihlášky sa prijímajú v troch kategóriách (všeobecné, fotožurnalistické a video). Víťazi sa zúčastnia tiež súťaže o cenu Megalizzi – Niedzielski pre začínajúcich novinárov. Komisia pokryje všetky náklady účastníkov na účasť na programe. Formulár žiadosti a podmienky účasti sú k dispozícii na webovej stránke programu do 10. júla.

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

PRVÁ FÁZA KONZULTÁCIÍ SO SOCIÁLNYMI PARTNERMI O EURÓPSKYCH ZAMESTNANECKÝCH RADÁCH

Komisia dnes začína prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi o možnej revízii smernice o európskych zamestnaneckých radách. V smernici o európskych zamestnaneckých radách sa stanovuje postup zriaďovania informačných a konzultačných orgánov medzi vedením a zástupcami zamestnancov v spoločnostiach s viac ako 1 000 zamestnancami, ktoré pôsobia aspoň v dvoch členských štátoch. V hodnotení smernice, ktoré vykonala Komisia v roku 2018, sa zistilo, že európske zamestnanecké rady sú naďalej relevantné pre zabezpečenie a organizovanie nadnárodného sociálneho dialógu v nadnárodných spoločnostiach, pričom členským štátom sa poskytuje flexibilita, ktorá im umožňuje prispôsobiť si ho svojim vnútroštátnym systémom. V hodnotení sa však zistili aj nedostatky, napríklad pokiaľ ide o konzultačný proces v rámci európskych konzultačných rád a prostriedky, ktoré môžu zástupcovia využívať na presadzovanie svojich práv. Európsky parlament okrem toho vyzval Komisiu, aby smernicu zrevidovala s cieľom posilniť európske zamestnanecké rady, zlepšiť ich prevádzkyschopnosť a zvýšiť ich počet, pričom by mala zohľadniť rôzne systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch. V prvej fáze konzultácie so sociálnymi partnermi, ktorá sa dnes začala, sa zhromaždia názory európskych sociálnych partnerov na potrebu a celkové smerovanie možných opatrení EÚ na zlepšenie smernice o európskych zamestnaneckých radách. Konzultácia bude prebiehať šesť týždňov.

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

KOMISIA KONZULTUJE DODATOČNÉ KRITÉRIÁ VYMEDZUJÚCE ČINNOSTI A ZVYŠUJE VYUŽITEĽNOSŤ TAXONÓMIE EÚ PROSTREDNÍCTVOM SVOJICH ONLINE NÁSTROJOV

Komisia začala štvortýždňové obdobie na spätnú väzbu, ktoré je otvorené do 3. mája 2023 a týka sa nového súboru kritérií taxonómie EÚ pre hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k jednému alebo viacerým z týchto environmentálnych cieľov: udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia a kontrola znečisťovania a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov. Komisia konzultuje aj navrhované zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy, ktoré sa týkajú environmentálnych cieľov zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii. Kritériá vychádzajú z odporúčaní platformy pre udržateľné financovanie uverejnených v marci a novembri 2022. Komisia pred finalizáciou a prijatím delegovaných aktov zváži získanú spätnú väzbu. S cieľom pomôcť používateľom lepšie pochopiť taxonómiu EÚ, Komisia aktualizovala svoje existujúce webové sídlo kompasu taxonómie EÚ, ktoré je teraz súčasťou nového webového sídla s názvom Navigátor taxonómie EÚ.

Zdroj: Európska komisia

05.04.2023

OCENENIE NAJLEPŠÍCH ZELENÝCH ZRUČNOSTÍ Green Skills Award

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) spúšťa najnovšie kolo ocenení zelených zručností. Prihlasovanie je otvorené do 23. apríla. Cena za zelené zručnosti je globálnou iniciatívou, ktorá bola prvýkrát predstavená v roku 2021. Poskytuje nápady a inšpiráciu z celého sveta týkajúce sa inovácií, ku ktorým dochádza vďaka jednotlivcom a inštitúciám. Táto iniciatíva sa stala zdrojom osvedčených postupov, ktoré môžu inšpirovať ľudí k skutočnej zmene pri vytváraní obehových a uhlíkovo neutrálnych hospodárstiev a spoločenstiev. Iniciatíva sa snaží zlepšiť globálnu udržateľnosť a pokrok podporovaním environmentálne zodpovedného vzdelávania, školení a rozvoja zručností. Aj tento rok sa hľadajú príbehy o úlohe zručností pri urýchľovaní zelenej transformácie. Bez ohľadu na to, či ste jednotlivec, spoločnosť alebo škola, ak máte projekt, aktivitu alebo nápad, ako vzdelávanie a zamestnanie môžu prispieť k ekologickejšej a spravodlivejšej spoločnosti, dajte o sebe vedieť. Prihláste sa do 23. apríla 2023 (23:59 SEČ). Viac informácií nájdete na stránke : https://www.etf.europa.eu/en/news-and-events/news/take-chance-become-next-winner-apply-now . 

Online prihlasovací formulár: https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/GreenSkillsAwards2023 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

05.04.2023

KOMISIA AKTUALIZUJE USMERNENIA TÝKAJ/CE SA OPATREN9 NA PODPORU ZELENEJ TRANSFORMÁCIE

Európska komisia dnes uverejnila aktualizované usmerňujúce vzory pre štátnu pomoc s cieľom pomôcť členským štátom pri navrhovaní opatrení, ktoré budú zahrnuté do ich národných plánov podpory obnovy a odolnosti, a zaručiť tak ich súlad s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Aktualizované technické dokumenty pomôžu členským štátom koncipovať opatrenia, ktoré budú ďalej prispievať k realizácii Európskej zelenej dohody a zároveň pomôžu ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu v súlade s plánom REPowerEU.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.04.2023

30 ROKOV KOHÉZNEHO FONDU: 179 MILIÁRD NA KONVERGENCIU A UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

Pripomíname si 30 rokov od založenia Kohézneho fondu. "Kohézny finančný nástroj", ako sa Kohézny fond pôvodne nazýval, bol zriadený 1. apríla 1993 a účinnosť nadobudol v roku 1994. Jeho cieľom bolo posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a umožniť niektorým krajinám dobehnúť zvyšok EÚ. V uplynulých tridsiatich rokoch sa z Kohézneho fondu investovalo takmer 179 miliárd eur. Cieľom Kohézneho fondu bolo podporovať investície do dopravnej infraštruktúry a do ochrany klímy a životného prostredia. Medzi jeho hlavné ciele patria zlepšenie dodávok vody a spracovania odpadu, energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a cestná a železničná infraštruktúra. Fond sa zameriava na členské štáty, ktorých HND je nižší ako 90 % priemeru EÚ v záujme podpory konvergencie medzi európskymi ekonomikami. Podpora z Kohézneho fondu, podobne ako všetky finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti, prispieva k zvýšeniu národných príjmov prijímajúcich krajín. Z Kohézneho fondu sa financovali ikonické projekty, ktoré pretransformovali celé regióny a mestá a pomohli im dobehnúť zvyšok EÚ. Napríklad v Bratislave bola vďaka podpore z Kohézneho fondu vybudovaná električková trať v Petržalke spolu s ikonickým mostom. V programovom období 2021 – 2027 bude viac ako 37 % z celkových prostriedkov pridelených fondu vo výške 48,03 miliardy eur vyčlenených na podporu cieľov v oblasti klímy. To zahŕňa 6,9 miliardy eur na čistú mestskú dopravu, 3,3 miliardy eur na energetickú efektívnosť a 16,9 miliardy eur na investície do železničnej a cestnej siete TEN-T. Prostriedky z Kohézneho fondu v súčasnosti čerpá 15 členských štátov, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa bol v čase dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 nižší než 90 % priemeru EÚ: Bulharsko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Zdroj: Európska komisia

04.04.2023

PROGRAM ERASMUS+: SPUSTENIE NOVÉHO MEDZINÁRODNÉHO PROJEKTU ZAMERANÉHO NA BOJ PROTI ANTISEMITIZMU PROSTREDNÍCTVOM VZDELÁVANIA

Včera sa spustil nový dvojročný projekt zameraný na boj proti antisemitizmu v Európe prostredníctvom vzdelávania. Projekt bude financovaný z programu Erasmus+ a bude ho vykonávať Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v partnerstve s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po jeho spustení bude organizácia UNESCO a jej partneri prostredníctvom prispôsobených činností spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ a pomáhať im pri rozvoji vzdelávacieho rozmeru ich národných plánov boja proti antisemitizmu. Na začiatku projektu oficiálne potvrdilo svoju účasť 11 krajín. Ide o Rakúsko, Belgicko (Wallonie-Bruxelles), Chorvátsko, Českú republiku, Francúzsko, Nemecko (Bádensko-Württembersko a Šlezvicko-Holštajnsko), Grécko, Taliansko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Zdroj: Európska Komisia

04.04.2023

JEDEN SVET MÁ PRE KOMUITY NA CELOM SLOVENSKU NOVÉ FILMY O EMGRÁCII RÓMOV, SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI A RODOVEJ ROVNOSTI

Jeden svet v komunitách je projekt Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý už niekoľko rokov umožňuje širokej verejnosti organizovať si vlastné bezplatné premietania filmových dokumentov po celý rok. Vízia projektu je, aby dokumentárne filmy a diskusie po nich pripomínali, že kdekoľvek sa práve nachádzame, všetci žijeme v jednom svete, a rovnako ako my, sú prepojené aj globálne výzvy. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku túto formu otvárania diskusií o citlivých témach v spoločnosti podporuje, preto v spolupráci s Jedným svetom do ponuky filmov pre komunity pribudli tri nové snímky. Film Odchádzania režisérky Miry Erdevičky, ktorý natočil prvý rómsky štáb v Spojenom kráľovstve. Očami protagonistov, emigrovanej a vzdelanej generácie rómskych detí zo Slovenska a Česka, úplne zblízka sledujeme, ako im do života zasiahol brexit a celosvetová pandémia. Čo znamená byť ženou a matkou na Blízkom východe, ukazuje film Ako to chcem ja. Film Sami proti všetkým ukazuje tínedžerov a mladých ľudí na celom svete bojujúcich za ľudské práva, klímu, slobodu prejavu, sociálnu spravodlivosť, prístup k vzdelaniu či potravinám.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

31.03.2023

EdUtajner: EURÓPA HROU

V pondelok 3. apríla 2023 spustí Zastúpenie Európskej komisie na Slovenku vzdelávaciu aktivitu EdUtajner: Európa hrou. EdUtajner je bielo modrý kontajner so symbolmi Európskeho roka zručností 2023 a žiakom stredných a základných škôl po celom Slovensku prinesie možnosť absolvovať zábavné vyučovacie hodiny, počas ktorýchsi hravou formou overia svoje vedomosti o Európskej únii a precvičia si aj digitálne zručnosti. Oficiálne otvorenie EdUtajnera sa uskutoční v pondelok 3. apríla 2023 o 13.00 na Spojenej škole Pankúchova 6 v Bratislave, ktorá je jeho prvou zastávkou. Otvorenia sa zúčastnia:

• Pedagógovia a žiaci Spojenej školy Pankúchova 6
• Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
• Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
• Mário Lelovský, 1. viceprezident IT asociácie Slovenska – ITAS

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisia

30.03.2023

KOMISIA NAVRHUJE VÄČŠIU TRANSPARENTNOSŤ A MENEJ BYROKRACIE PRE SPOLOČNOSTI

Európska komisia prijala návrh smernice, ktorá má spoločnostiam uľahčiť rozsiahlejšie využívanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností EÚ. Cieľom návrhu je uľahčiť spoločnostiam cezhraničné pôsobenie a zvýšiť transparentnosť a dôveru v spoločnosti tak, že sa na úrovni EÚ verejnosti sprístupní väčšie množstvo informácií o týchto podnikoch. Pre cezhraničné spoločnosti sa tým zároveň zníži miera byrokracie, keďže vďaka osvedčeniu spoločnosti EÚ, resp. vďaka uplatňovaniu zásady "jedenkrát a dosť" sa ročne ušetria administratívne náklady vo výške približne 437 miliónov eur. Návrh prispeje k ďalšej digitalizácii jednotného trhu a pomôže spoločnostiam – najmä malým a stredným podnikom – podnikať v Únii.

Zdroj: Európska komisia

30.03.2023

1,2 MILIARDY EUR DO EURÓPSKEHO OBRANNÉHO FONDU PRISPEJE K POSILNENIU OBRANNÝCH SPÔSOBILOSTÍ A INOVÁCIÍ EÚ

Európska komisia dnes prijala tretí ročný pracovný program v rámci Európskeho obranného fondu, pričom na kolaboratívne výskumno-vývojové projekty v oblasti obrany vyčlenila prostriedky vo výške 1,2 miliardy eur. Európsky obranný fond je nástrojom Komisie na podporu výskumno-vývojovej spolupráce v oblasti obrany. V tomto novom pracovnom programe Komisia vyčleňuje nové finančné prostriedky na projekty v oblasti obrany, ktorých cieľom je spoločne rozvíjať strategické obranné spôsobilosti a technológie. Jeho súčasťou je aj súbor nových opatrení na podporu inovácií v oblasti obrany pod záštitou programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). Európsky obranný fond pomôže znížiť fragmentáciu investícií, ktorá bola zaznamenaná v oblasti rozvoja európskych obranných spôsobilostí. Zároveň zvýši konkurencieschopnosť priemyslu a podporí interoperabilitu v celej Európe. Následkom prijatia tohto pracovného programu bude mať Komisia od začiatku uplatňovania nariadenia o Európskom obrannom fonde v máji 2021 v tejto oblasti preinvestované viac než 3 miliardy eur.

Zdroj: Európska komisia

30.03.2023

JEDNODUCHŠÍ POHYB POJAZDNÝCH STROJOV PO VEREJNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH V CELEJ EÚ

Komisia dnes navrhla nariadenie na uľahčenie používania necestných pojazdných strojov, ako sú žeriavy, kombajny, vysokozdvižné vozíky, snehové frézy na verejných pozemných komunikáciách. Tieto pravidlá v konečnom dôsledku nahradia rôzne regulačné režimy, ktoré v súčasnosti existujú v členských štátoch. Harmonizáciou technických požiadaviek na schvaľovanie necestných strojov na úrovni EÚ nové pravidlá prispejú k odstráneniu fragmentácie jednotného trhu a k odstráneniu prekážok voľného pohybu takýchto strojov a zároveň zabezpečia vysokú úroveň bezpečnosti cestnej premávky. Nové pravidlá takisto znížia zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov a administratívnu záťaž, pričom úspory nákladov sa odhadujú na 846 miliónov eur počas obdobia 10 rokov.

Zdroj: Európska komisia

28.03.2023

ODSÚHLASENIE NOVÉHO NARIADENIA NA ZAVEDENIE DOSTATOČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY PRE ALTERNATÍVNE PALIVÁ

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorej účelom je zvýšiť počet verejne prístupných elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch a uzloch v rámci celej Európskej únie. Vďaka novému nariadeniu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR) sa zabezpečí dostatočná a používateľsky ústretová infraštruktúra pre alternatívne palivá v cestnej, lodnej a leteckej doprave. To umožní využívanie cestných vozidiel s nulovými emisiami, najmä elektrických a vodíkových ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj zásobovanie kotviacich plavidiel a stojacich lietadiel elektrinou.

1. Nabíjacia infraštruktúra pre osobné a dodávkové vozidlá –pre každé elektrické vozidlo na batériu evidované v danom členskom štáte musí byť zabezpečený výkon 1,3 kW prostredníctvom verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry. Okrem toho musia byť od roku 2025 každých 60 km pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) nainštalované rýchlonabíjacie stanice s výkonom najmenej 150 kW.

2. Nabíjacie stanice určené pre ťažké úžitkové vozidlá s minimálnym výkonom 350 kW musia byť do roku 2025 nainštalované každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T a každých 100 km pozdĺž väčšej súhrnnej siete TEN-T, pričom úplné pokrytie siete sa má dosiahnuť do roku 2030. Nabíjacie stanice musia byť nainštalované na bezpečných a chránených parkoviskách na nočné nabíjanie, ako aj v mestských uzloch určených pre dodávkové vozidlá.

3. Vodíková čerpacia infraštruktúra musí byť od roku 2030 zavedená vo všetkých mestských uzloch a každých 200 km pozdĺž základnej siete TEN-T, čím sa zabezpečí dostatočne hustá sieť na to, aby sa mohli vodíkové vozidlá pohybovať po celej EÚ.

4. Námorné prístavy, v ktorých sa zastaví aspoň 50 veľkých osobných plavidiel alebo 100 kontajnerových plavidiel, musia takýmto plavidlám poskytovať do roku 2030 elektrinu z pobrežnej elektrickej siete.

5. Letiská musia dodávať elektrinu stojacim lietadlám na všetkých kontaktných stojiskách (bránach) do roku 2025 a na všetkých vzdialených stojiskách (vzdialenejších stanovištiach) do roku 2030.

6. Prevádzkovatelia elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc musia zabezpečiť úplnú cenovú transparentnosť, ponúkať spoločný spôsob platby ad hoc a elektronickými prostriedkami sprístupniť príslušné údaje (napríklad o polohe), a zabezpečiť tak úplnú informovanosť zákazníka.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.03.2023

KOMISIA UVEREJNILA INDEX REGIONÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI

Komisia uverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI). Ide o revidovanú verziu už dlho používaného nástroja, ktorý meria rozmanité aspekty konkurencieschopnosti vo všetkých regiónoch EÚ. Výsledky ukazujú, že medzi regiónmi EÚ pretrvávajú veľké rozdiely, ale takisto, že menej rozvinutým regiónom sa darí svoju konkurencieschopnosť zlepšovať. Naproti tomu výsledky prechodných regiónov sú zmiešané. Rozvinutejšie regióny sú naďalej medzi špičkou. Najnižšie hodnoty sa ešte stále sústreďujú v regiónoch východných členských štátov EÚ. V období medzi indexom z roku 2019 a z roku 2022 väčšina východných regiónov EÚ svoje výsledky naďalej zlepšovala. Sú medzi nimi regióny Pobaltia, Chorvátska, Maďarska, Poľska a Slovinska. Naproti tomu niektoré regióny Česka, Rumunska, Slovenska a Bulharska si v porovnaní s priemerom EÚ pohoršili. Najviac konkurencieschopné sú takmer vo všetkých prípadoch regióny hlavných miest, ale v konkurencieschopnejších členských štátoch sú rozdiely oproti iným regiónom menšie. Rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi môžu byť veľké, pričom mimoriadne veľké sú vo Francúzsku, v Rumunsku a na Slovensku. Z tejto skutočnosti vyplýva, že verejné politiky a investície by mali podporovať vzostupnú konvergenciu. Menej konkurencieschopným regiónom by to pomohlo zlepšiť sa a dotiahnuť sa na regióny s lepšími výsledkami a najviac konkurencieschopným regiónom by sa zaručili podmienky, aby mohli naďalej prekvitať. V konkurencieschopnejších regiónoch je HDP na obyvateľa vyššie. Ženy v nich majú lepšie rámcové podmienky a zároveň sú príťažlivé pre čerstvých absolventov, keďže v nich jednoduchšie nájdu zamestnanie. Z výsledkov RCI tiež vyplýva, že regióny EÚ naďalej potrebujú podporu EÚ, aby zlepšili svoju konkurencieschopnosť a zmenšili rozdiely medzi sebou. Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou EÚ na podporu regiónov, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, udržateľný rozvoj a zlepšovanie kvality života občanov.

Zdroj: Európska komisia

24.03.2023

NÁRODNÝ PRIESKUM EUROBAROMETRA: VÄČŠINA SLOVÁKOV NECHCE BUDÚCNOSŤ KRAJINY MINO EÚ

Poznáme výsledky najnovšieho štandardného Eurobarometra 98, ktorý sa zameral na prieskum verejnej mienky na Slovensku vo vzťahu k Európskej únii. Z prieskumu vyplýva, že aktuálnu situáciu na Slovensku vníma negatívne osem z desiatich obyvateľov krajiny (79 %). Ľudia na Slovensku sú v tomto ohľade pesimistickejší v porovnaní s obyvateľmi EÚ krajín, s ktorými Slovensko susedí. Podobne negatívne vnímajú ľudia na Slovensku aj súčasnú ekonomickú situáciu v krajine (83 %). Za najzásadnejší problém, ktorému musí Slovensko v súčasnosti čeliť, považujú obyvatelia rastúce ceny, infláciu a náklady na život (65 %). V porovnaní so Slovenskom rezonuje v EÚ27 vo väčšej miere predovšetkým problematika životného prostredia (14 % oproti 3 % na Slovensku). Približne tretina (32 %) obyvateľov Slovenska vníma EÚ pozitívne, ďalších 33 % obyvateľov ju vníma neutrálne a 35 % negatívne. Takmer tretina (31 %) obyvateľov Slovenska si myslí, že Slovensko by dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ. Naopak, s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasila viac ako polovica (56 %) opýtaných (+12 percentuálnych bodov oproti letu 2022). Dôvera vo vládu a v parlament na Slovensku dosiahla historické minimá. Vláde SR a NR SR momentálne dôveruje len niečo viac ako desatina obyvateľov krajiny (14 %). Dôvera v EÚ je na Slovensku aktuálne na úrovni 37 %. Severoatlantickej aliancii (NATO) dôveruje približne tretina (30 %) obyvateľov Slovenska, čo je výrazne pod priemerom EÚ27 (50 %). 38 % Slovákov súhlasí s nákupom a dodávkami vojenského materiálu na Ukrajinu zo strany EÚ. Zber dát v rámci štandardného prieskumu Eurobarometer 98 prebehol na Slovensku formou osobných rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov v období od 12. januára do 01. februára 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.03.2023

PRIESKUM VNÍMANIA EÚ NA SLOVENSKU: S ČLENSTVOM SLOVENSKA V EÚ SÚHLASÍ TAKMER SEDEM Z DESIATICH SLOV8KOV

Podľa prieskumu, ktorý dnes zverejnilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, s členstvom Slovenska v EÚ súhlasí 67 % opýtaných. Naopak, skôr a vôbec nesúhlasí 31 % respondentov. Viac ako tretina (37 %) opýtaných Slovákov dnes pripúšťa, že by Slovensko v budúcnosti mohlo alebo malo vystúpiť z EÚ. Na druhej strane, za zotrvanie v EÚ je skoro šesť z desiatich opýtaných (58 %). Za najväčšie výhody členstva Slovenska v EÚ sú považované najmä možnosti cestovania do zahraničia (46 %) a možnosť štúdia v zahraničí (40 %). Naopak, Slovensko členstvom v EÚ najviac stráca predovšetkým v ochrane pred prílevom utečencov (27 %) a podpore poľnohospodárstva (21 %). Prieskum tiež poukazuje na to, že respondenti považujú za najdôležitejšie pre ich život predovšetkým lepšie zdravotnícke služby (80 %), bezpečnosť Slovenska (77 %) a zlepšovanie životnej úrovne (77 %). Tri štvrtiny respondentov je hrdých na to, že sú občanmi Slovenska (77 %) a takmer šesť z desiatich Slovákov (57 %) je hrdých na to, že sú občanmi EÚ. Prieskum verejnej mienky pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku realizovala agentúra Focus v decembri 2022 na vzorke 1 007 respondentov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

KOMISIAVYPLATILA V RÁMCI PLÁNU OBNOVY A ODOLNOSTI DRUHÚ PLATBU SLOVENSKU VO VÝŠKE 709 MILIÓNOV EUR

Dnešná platba sa uskutočnili vďaka tomu, že Slovensko splnilo míľniky a ciele súvisiace s druhou platbou. Slovensko dostalo granty vo výške 709 miliónov eur vďaka splneniu 14 míľnikov a dvoch cieľov spojených s druhou platbou. Týkajú sa reforiem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti, výskumu a inovácií, systémov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, reforiem na podporu digitalizácie, zlepšenia obehového hospodárstva, ako aj opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí a na urýchlenie postupov verejného obstarávania. Platba sa vzťahuje aj na investície zamerané na ochranu prírody a biodiverzity. Celkový Plán obnovy a odolnosti Slovenska ráta s grantovou podporou vo výške 6 miliárd eur. Slovensko z neho doposiaľ dostalo 1,9 miliardy eur vo forme grantov. Zahŕňa to predbežné financovanie vo výške 823 miliónov eur, ktoré dostalo v októbri 2021, prvú platbu vo výške 399 miliónov eur prijatú v júli 2022 a dnešnú druhú platbu. Platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom NextGenerationEU, sú založené na plnení míľnikov a cieľov. Závisia teda od toho, ako členské štáty vykonávajú investície a reformy uvedené v ich príslušných národných plánoch obnovy a odolnosti. Sumy vyplatené členským štátom sa zverejňujú v hodnotiacej tabuľke, v ktorej sa uvádza pokrok dosiahnutý pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako celku a jednotlivých plánov podpory obnovy a odolnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

KOMISÁR BRETON NA NÁVŠTEVE SLOVENSKA V RÁMCI KOLA NÁVŠTEV ZÁSTUPCOV OBRANNÉHO PRIEMYSLU EÚ

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton je v týchto chvíľach na návšteve Slovenska. Pricestoval na stretnutie so zástupcami obranného priemyslu a s vládnymi predstaviteľmi. Komisár Breton navštívi spoločne s ministrom obrany Jaroslavom Naďom výrobnú prevádzku obranného priemyslu v Dubnici nad Váhom a následne sa stretne aj s predsedom vlády Slovenskej republiky Eduardom Hegerom. Cieľom týchto stretnutí je prediskutovať naliehavú potrebu zvýšiť výrobu munície pre Ukrajinu a zaistiť bezpečnosť EÚ. V nadchádzajúcich týždňoch bude komisár pokračovať v dialógu so zástupcami obranného priemyslu EÚ a navštívi priemyselné zariadenia s cieľom posilniť obranný priemysel.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA OPČANOV ZA LEPŠIU OCHRANU KONÍ

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom Za svet bez konských bitúnkov (End The Horse Slaughter Age). Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny predpis, ktorým by sa zakázalo usmrcovanie koní, ako aj ich chov a vývoz na produkciu kožušín, kože, mäsa alebo na výrobu liekov či iných látok. Požadujú tiež zákaz diaľkovej prepravy koní v celej Európe na účely ich usmrtenia a volajú po ochrane koní pred nadmernou prácou alebo tvrdým výcvikom. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

22.03.2023

PRÁVO NA OPRAVU: KOMISIA ZAVÁDZA NOVÉ PRÁVA SPOTREBITEĽOV NA JEDNODUCHÉ A ATRAKTÍVNE OPRAVY

Európska komisia dnes prijala nový návrh o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru, ktorý povedie k úsporám pre spotrebiteľov a podporí ciele Európskej zelenej dohody okrem iného znižovaním objemu odpadu. V posledných desaťročiach sa pred opravou často uprednostňuje výmena, a to vždy, keď sa výrobky pokazia, pričom spotrebiteľom sa na opravu tovaru po uplynutí zákonnej záruky neposkytujú dostatočné stimuly. Vďaka tomuto návrhu bude pre spotrebiteľov jednoduchšie a lacnejšie nechať si tovar opraviť, nie ho vymeniť. Väčší dopyt po opravách sa navyše premietne do rozmachu tohto odvetvia a bude mať za následok stimulovanie výrobcov a predajcov, aby vyvíjali udržateľnejšie obchodné modely. Dnešným návrhom sa zabezpečí, aby sa v rámci zákonnej záruky opravilo viac výrobkov a aby spotrebitelia mali jednoduchšie a lacnejšie možnosti opravy výrobkov, ktoré sú technicky opraviteľné (ako sú vysávače alebo čoskoro aj tablety a smartfóny), a to po uplynutí zákonnej záruky alebo keď sa funkcie tovaru obmedzia v dôsledku opotrebovania.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: UĽAHČENIE VÝBERU UDRŽATEĽNÝCH VÝROBKOV A SLUŽIEB A KONIEC GREENWASHINGU

Komisia dnes navrhla spoločné kritériá proti environmentálne klamlivej reklame a zavádzajúcim tvrdeniam týkajúcim sa životného prostredia. Cieľom dnešnému návrhu je zabezpečiť, aby mali spotrebitelia jasnejšie informácie a hlavne väčšiu istotu v tom, že ak sa niečo predáva ako ekologické, je to aj skutočne ekologické. Budú tak dostávať kvalitnejšie informácie, ktoré im umožnia chrániť životné prostredie. Prospech z toho budú mať aj podniky. Tie, ktoré vyvíjajú skutočné úsilie na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti svojich výrobkov, budú ľahšie rozpoznateľné, čo sa premietne do uznania zo strany spotrebiteľov a vyššieho predaja. Takéto podniky sa zároveň nebudú musieť obávať nekalej konkurencie. Návrh tak pomôže vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o informácie o environmentálnych vlastnostiach výrobkov. V štúdii Komisie z roku 2020 sa zistilo, že 53,3 % preskúmaných tvrdení v EÚ bolo vágnych, zavádzajúcich alebo neopodstatnených a 40 % bolo nepodložených. Neexistencia spoločných pravidiel regulujúcich používanie dobrovoľných environmentálnych tvrdení spoločnosťami, vedie k environmentálne klamlivej reklame a vytvára nerovnaké podmienky na trhu EÚ na úkor skutočne udržateľných spoločností.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

21.03.2023

KOMISIA SCHVÁLILA 151 REFORMNÝCH PROJEKTOV V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH NA POSILNENIE ICH ODOLNOSTI A KONKURENCIESCHOPNOSTI

Komisia schválila nové kolo 151 projektov v rámci Nástroja technickej podpory s cieľom podporiť všetky členské štáty pri príprave, navrhovaní a vykonávaní 326 významných reforiem v roku 2023. Podporované projekty sú reakciou na potrebu reforiem, ktorú vyjadrili členské štáty, a zároveň sú úzko prepojené s prioritami Európskej únie v oblasti modernej a efektívnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev. Mnohé reformné projekty sa týkajú aj výziev, ktoré sa riešia v plánoch obnovy a odolnosti a pláne REPowerEU. Prehľad reformných projektov na Slovensku je k dispozícii na stránke: https://reform-support.ec.europa.eu/our-projects/country-factsheets/slovakia_en 

Zdroj: Európska komisia

15.03.2023

DiscoverEU: 35 000 MLADÝCH ĽUDÍ MÔŽE ZÍSKAŤ BEZPLATNÝ LÍSTOK NA VLAK PO EURÓPE

Komisia dnes začína jarnú výzvu iniciatívy DiscoverEU, vďaka ktorej získa 35 000 mladých ľudí bezplatný vlakový cestovný poukaz na spoznávanie Európy. Podávanie prihlášok sa začína dnes o 12.00 hod. a skončí sa 29. marca o 12.00 hod. Mladí ľudia, ktorí chcú získať cestovný poukaz, musia podať prihlášku na Európskom portáli pre mládež a odpovedať na päť kvízových a jednu otázku založenú na odhade. Úspešní uchádzači narodení medzi 1. júlom 2004 a 30. júnom 2005 budú môcť v čase od 15. júna 2023 do 30. septembra 2024 stráviť až 30 dní cestovaním po Európe. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a tretích krajín pridružených k programu Erasmus+, ako sú Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Zdroj: Európska komisia

15.03.2023

OBCHODNÉ ROKOVANIA O DOHODE O VOĽNOM OBCHODE MEDZI EÚ A THAJSKOM

EÚ a Thajsko dnes oznámili obnovenie rokovaní o dohode o voľnom obchode, ktorej jadrom bude udržateľnosť. Cieľom dohody o voľnom obchode bude podporiť obchod a investície vďaka vyriešeniu širokého spektra otázok, ako je napríklad prístup na trh pre tovary, služby, investície a verejné obstarávanie; rýchle a účinné sanitárne a fytosanitárne postupy; ochrana práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení a odstránenie prekážok digitálneho obchodu a obchodu s energiou a surovinami, čím sa podporí digitálna a zelená transformácia. EÚ a Thajsko už majú stabilné obchodné vzťahy s jasným potenciálom pre ešte užšie vzťahy:

• obchod s tovarom dosiahol v roku 2022 hodnotu viac ako 42 miliárd eur;
• obchod so službami mal v roku 2020 hodnotu viac ako 8 miliárd eur;
• EÚ je štvrtým najväčším obchodným partnerom Thajska;
• Thajsko má druhú najväčšiu ekonomiku v regióne ASEAN;
• Únia je tretím najväčším investorom v Thajsku, predstavuje približne 10 % celkových priamych zahraničných investícií v krajine, a je druhým najväčším cieľom thajských priamych zahraničných investícií, ktorých podiel dosahuje 14 % z celkových thajských priamych zahraničných investícií.

Zdroj Európska komisia

15.03.2023

DEŇ EURÓPSKYCH AUTOROV

Nová každoročná iniciatíva Dňa európskych autorov sa bude organizovať každý rok ako oslava, ktorá spája knižné a vzdelávacie sektory a usiluje sa o opätovné prepojenie mladých Európanov s čítaním a najmä o pomoc pri objavovaní rozmanitosti literatúry z našich európskych krajín.

V súvislosti s prvým ročníkom Dňa európskych autorov 27. marca 2023 Komisia navrhuje tri rôzne opatrenia na posilnenie propagácie čítania v celej Európe:

1. akcia 1 – čítanie na stredných školách;

2. akcia 2 – Návštevy európskych autorov v školách aj v knižniciach;

3. akcia 3 – konferencia o podpore čítania.

V súčasnosti je miera účasti škôl na Slovensku veľmi nízka. Preto by sme boli veľmi vďační, keby sme sa spoľahli na Vašu spoluprácu a podporu pri propagácii tejto novej iniciatívy vo vašich rôznych sieťach a podľa možnosti poskytli podporu uvedenému kľúčovému opatreniu 1 – čítacie stretnutia v školách. Veľmi by sme ocenili napríklad Vašu osobnú účasť na jednom z verejných zasadnutí na čítanie s cieľom predstaviť toto úvodné vydanie. Cieľom je mobilizovať veľký počet škôl v celej EÚ.

Úprimne dúfame, že na túto žiadosť budete odpovedať kladne.

Oddelenie programu Kreatívna Európa, ktoré koordinuje Deň európskych autorov, Vám s radosťou odpovie na akékoľvek ďalšie otázky a poskytne vám zoznam zúčastnených škôl. Môžete nás kontaktovať prostredníctvom funkčnej e-mailovej schránky EAC-DAY-OF-THE-EUROPEAN-AUTHORS@ec.europa.eu .

Viac informácií o nadchádzajúcej iniciatíve nájdete na adrese: https://culture.ec.europa.eu/cultural-and-creative-sectors/books-and-publishing/day-of-european-authors 

Zdroj: Európska komisia

14.03.2023

RIADENIE MIGRÁCIE: nové iniciatívy na posilnenie európskeho integrovaného riadenia hraníc a urýchlenie návratov

Komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom predstavuje strategický rámec pre európske integrované riadenie hraníc (EIBM) na 5 rokov, a odporúčanie členským štátom o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov. Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 9. februára 2023 opätovne zdôraznila, že je dôležité zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších pozemných a námorných hraníc EÚ ako súčasť komplexného prístupu k migrácii. Pred nadchádzajúcim zasadnutím Európskej rady, na ktorom sa zhodnotí situácia, Komisia prostredníctvom týchto iniciatív plní niektoré kľúčové opatrenia uvedené v liste predsedníčky von der Leyenovej a v záveroch Európskej rady z 9. februára. Pokiaľ ide o EIBM, agentúra Frontex má 6 mesiacov na to, aby premietla toto strategické smerovanie do operačnej a technickej stratégie. Členské štáty majú 12 mesiacov na aktualizáciu svojich národných stratégií. Komisia bude úzko spolupracovať na podpore členských štátov pri operačnom vykonávaní týchto opatrení. Hodnotenie strategickej politiky EIBM sa predpokladá o štyri roky s cieľom vymedziť nový viacročný cyklus politík v roku 2027. Komisia tento rok vykoná aj hodnotenie nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Pokiaľ ide o návraty, s cieľom monitorovať vykonávanie odporúčania, členské štáty každoročne predložia Komisii správu vrátane počtu vzájomne uznávaných rozhodnutí o návrate iných členských štátov. Osobitné finančné prostriedky sa poskytnú v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroja na riadenie hraníc a víza, najmä na vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate a na lepšie vybavenie pohraničnej a pobrežnej stráže na účinnú ochranu vonkajších hraníc.

Zdroj: Európska komisia

14.03.2023

KOMISIA NAVRHUJE REFORMU TRHU S ELEKTRINOU V EÚ

EÚ má už viac ako dvadsať rokov efektívny, dobre integrovaný trh s elektrinou, ktorý spotrebiteľom umožňuje využívať hospodárske výhody jednotného trhu s energiou, zaisťuje bezpečnosť dodávok a stimuluje proces dekarbonizácie. Energetická kríza vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu zdôraznila potrebu rýchlo prispôsobiť trh s elektrinou tak, aby lepšie podporoval zelenú transformáciu a ponúkal odoberateľom energie, či už ide o domácnosti alebo podniky, široký prístup k cenovo dostupnej elektrickej energii z obnoviteľných a nefosílnych zdrojov. V rámci navrhovanej reformy sa plánujú revízie viacerých právnych predpisov EÚ – najmä nariadenia o elektrickej energii, smernice o elektrickej energii a nariadenia REMIT. Táto reforma prináša stimuly na uzatváranie dlhodobejších zmlúv na výrobu energie z nefosílnych zdrojov, ako aj opatrenia, ktoré zavedú do systému čistejšie pružné riešenia, ako je riadenie odberu a skladovanie, aby bolo možné konkurovať plynu. Tým sa zníži vplyv fosílnych palív na účty spotrebiteľov za elektrinu a zabezpečí sa, že sa v nich prejavia nižšie náklady na obnoviteľné zdroje energie. Navrhovaná reforma okrem toho posilní otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž na európskych veľkoobchodných trhoch s energiou vďaka zvýšeniu transparentnosti a integrity trhu. Budovanie energetického systému viac založeného na obnoviteľných zdrojoch energie bude mať zásadný význam nielen pre zníženie účtov pre spotrebiteľov, ale aj pre zabezpečenie udržateľných a nezávislých dodávok energie do EÚ v súlade s Európskou zelenou dohodou a plánom REPowerEU. Táto reforma, ktorá je súčasťou priemyselného plánu Zelenej dohody, takisto umožní európskemu priemyslu prístup k cenovo dostupným dodávkam energie z obnoviteľných a nefosílnych zdrojov, ktoré sú kľúčovým faktorom dekarbonizácie a zelenej transformácie.

Zdroj: Európska komisia

10.03.2023

POZVÁNKA NA PODUJATIE DOMA V EÚ KRÁSNO NAD KYSUCOU: cezhraničný rozmer výstavby diaľnice D3 na Kysuciach

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pokračuje v úspešnej sérii podujatí Doma v EÚ v regiónoch. Tentokrát zavíta do Krásna nad Kysucou, kde sa 15. marca 2023, v čase od 13:00 do 15:00 hod., v MM Aréne uskutoční diskusia na tému Cezhraničný rozmer výstavby diaľnice D3 na Kysuciach. Diskutovať bude Andrej Doležal, minister dopravy SR, Krzysztof Klimosz, člen Rady Sliezskeho vojvodstva, Radek Podstawka, zástupca hejtmana pre oblasť dopravy, Moravsko-sliezsky kraj, Jaroslav Straka, Generálne riaditeľstvo EK pre regionálnu a mestskú politiku a Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. Zúčastnia sa aj primátori a starostovia regiónov, krajskí a miestni poslanci a členovia OZ dostavby D3. Hostí bude diskusiou sprevádzať vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimír Šucha. Podujatie bude mať hybridnú formu a bude možné sa ho zúčastniť osobne, alebo sledovať online na FB Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku alebo na domaveu.sk.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

10.03.2023

EÚ SA DOHODLA NA PRÍSNEJŠÍCH PRAVIDLÁCH NA ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

Komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o reforme a posilnení smernice EÚ o energetickej efektívnosti. Táto dohoda predstavuje ďalší krok k dokončeniu balíka "Fit for 55" na realizáciu Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Opätovne to potvrdzuje odhodlanie EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. V dohode sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 11,7 %, čo presahuje pôvodný návrh Komisie "Fit for 55". Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti má po prvýkrát právnu silu s jasnou požiadavkou, aby krajiny EÚ zohľadňovali energetickú efektívnosť pri politických, plánovacích a významných investičných rozhodnutiach v odvetví energetiky a mimo neho. Revidované pravidlá tiež dávajú väčšiu zodpovednosť verejnému sektoru za zvýšenie energetickej účinnosti. Podniky sa budú nabádať aj k tomu, aby boli energeticky efektívnejšie. Zavedením vôbec prvého vymedzenia energetickej chudoby v EÚ sa v revidovaných pravidlách kladie väčší dôraz na zmiernenie energetickej chudoby a posilnenie postavenia spotrebiteľov vrátane vytvorenia jednotných kontaktných miest pre technickú a finančnú pomoc a mimosúdne mechanizmy urovnávania sporov.

Zdroj: Európska komisia

08.03.2023

ROK DOČASNEJ OCHRANY PRE ĽUDÍ UTEKAJÚCICH PRED RUSKOU AGRESIOU VOČI UKRAJINE

Európska komisia dnes prijala oznámenie o smernici o dočasnej ochrane. Táto smernica bola prvýkrát aktivovaná 4. marca 2022 v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Odvtedy získali v EÚ štatút okamžitej ochrany viac ako 4 milióny ľudí. Trvanie ochrany už bolo predĺžené do marca 2024 a možno ho ďalej predĺžiť až do roku 2025. Všetci zaregistrovaní získali právo na prístup na trh práce, ako aj prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a ubytovaniu. V oznámení sa hodnotí vykonávanie smernice za posledný rok, sumarizujú sa v ňom poznatky získané počas jej uplatňovania a identifikujú sa prioritné oblasti, v ktorých treba naďalej vynakladať úsilie. Smernica EÚ o dočasnej ochrane poskytla okamžitú ochranu s minimom súvisiacich formalít. Túto ochranu dopĺňa komplexný a harmonizovaný súbor práv:

• Prístup k registrácii a dokumentácii: Členské štáty pružne zaviedli postupy registrácie a vydávania potrebnej dokumentácie.
• Osobitná ochrana detí: EÚ je v súčasnosti útočiskom pre takmer pätinu ukrajinských detí.
• Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave: od začiatku školského roka v septembri minulého roka bolo vo vzdelávacích systémoch v celej EÚ zapísaných približne pol milióna ukrajinských detí.
• Riešenie rizík obchodovania s ľuďmi a podpora obetí vojnových zločinov: EÚ zaviedla spoločný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého cieľom je zvyšovanie informovanosti vysídlených osôb a predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi.
• Prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym dávkam: takmer 2 000 ukrajinských pacientov sa podarilo úspešne evakuovať do 20 krajín EÚ a EHP a väčšina členských štátov poskytovala vojnovým utečencom podporu duševného zdravia a psychosociálnu podporu.
• Prístup k pracovným miestam: v celej Európe pracuje približne milión vysídlených osôb. EÚ zároveň zriadila pilotnú databázu Talent Pool, ktorej cieľom je podpora integrácie na trhu práce.
• Prístup k ubytovaniu a bývaniu: usmernenia v rámci projektu "Bezpečné domovy" (Safe Homes) pomáhajú členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a občianskej spoločnosti pri organizovaní iniciatív v oblasti súkromného bývania.

Zdroj: Európska komisia

08.03.2023

FIŠKÁLNE USMERNENIA NA ROK 2024

V dnešnom oznámení Komisie sa stanovujú predbežné fiškálne usmernenia na rok 2024. Fiškálne politiky by sa vo všetkých členských štátoch mali celkovo zamerať na strednodobú udržateľnosť dlhu, ako aj na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Dnešné usmernenia majú slúžiť ako podklad pre prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Na jar budú nasledovať fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré budú pre Komisiu základom pre monitorovanie fiškálnych výsledkov, počnúc návrhmi rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2024, ktoré Komisia posúdi túto jeseň. Aktualizované usmernenia budú naďalej odrážať globálnu hospodársku situáciu, osobitnú situáciu každého členského štátu, pokrok v diskusii o prebiehajúcom preskúmaní správy hospodárskych záležitostí a o smerovaní v Rade.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

BEZPEČNOSTNÁ ÚNIA: POSILNENÝ SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

Dnes sa uvádza do prevádzky aktualizovaný Schengenský informačný systém (SIS). SIS je najväčší systém na výmenu informácií pre bezpečnosť a riadenie hraníc v Európe. Poskytuje informácie o hľadaných alebo nezvestných osobách, štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí nemajú zákonné právo zdržiavať sa v EÚ, a o stratených alebo odcudzených predmetoch (napr. autá, strelné zbrane, lode a doklady totožnosti). Obnovený SIS bude základom najmodernejšieho systému riadenia hraníc na svete so systémom vstup/výstup (EES) a Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Konkrétne aktualizácie sú nasledovné: posilnená výmena informácií a spolupráca; nové možnosti lokalizácie a identifikácie hľadaných osôb a posilnenia kontrol na vonkajších hraniciach; dodatočné nástroje na boj proti trestnej činnosti a terorizmu; dodatočné nástroje na ochranu nezvestných a zraniteľných osôb; dodatočné nástroje na predchádzanie neregulárnej migrácii a odrádzanie od nej; intenzívnejšie využívanie SIS agentúrami EÚ.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

EÚ ROBÍ ZÁSADNÉ ROZHODNUTIA ŽIEN

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vydali Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku toto vyhlásenie. Témou Medzinárodného dňa žien 2023 je "Digitalizácia pre všetkých: inovácia a technológia v prospech rodovej rovnosti". Presadzovaním digitálnej stratégie a udržateľného rastu sa EÚ snaží zabezpečiť rovnaký prístup žien k nevyužitému potenciálu digitálnych technológií. Komisia dnes uverejnila Správu o rodovej rovnosti v EÚ na rok 2023, v ktorej aktuálne informuje o krokoch prijatých na splnenie stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. Zajtra Komisia začne kampaň na spochybnenie rodových stereotypov, ktorá tvorí dôležitú súčasť uplatňovania stratégie pre rodovú rovnosť. Ako uznanie pozoruhodného pokroku, ktorí dosiahli akademické a výskumné organizácie v rodovej rovnosti, zajtra Komisia vyhlási víťazov ceny EÚ pre šampiónov rodovej rovnosti. Mená víťazov budú k dispozícii v online správe. Slávnostné odovzdávanie cien sa bude vysielať naživo. Komisia tento rok zverejní aj výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Občianstvo, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) na podporu rodovej rovnosti vrátane vyváženej účasti žien na hospodárskom a politickom rozhodovaní.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

WhatsApp SĽÚBIL DODRŽIAVAŤ PRAVIDLÁ EÚ, LEPŠIE INFORMOVAŤ POUŽÍVATEĽOV A REŠPEKTOVAŤ ICH ROZHODNUTIA PRI AKTUALIZÁCIÁCH

Po rozhovoroch s orgánmi EÚ na ochranu spotrebiteľa a Európskou komisiou sa spoločnosť (združenými v sieti CPC) WhatsApp zaviazala transparentnejšie meniť podmienky poskytovania služieb. Okrem toho uľahčí používateľom odmietnutie aktualizácií, keď s nimi nesúhlasia, a jasne vysvetlí, kedy po takomto odmietnutí používateľ stratí možnosť využívať služby WhatsApp. WhatsApp takisto potvrdil, že osobné údaje používateľov sa neposkytujú tretím stranám ani iným spoločnostiam skupiny Meta – ani Facebooku – na reklamné účely. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC) bude aktívne monitorovať, ako WhatsApp plní tieto záväzky v rámci akýchkoľvek budúcich úprav svojej politiky a v prípade potreby presadí ich dodržiavanie aj prípadnými pokutami.

Zdroj: Európska komisia

28.02.2023

POZVÁNKA NA DISKUSIU VIZOINÁRI: AKO BYŤ O KROK VPRED PRED RAKOVINOU

Pozývame Vás na diskusiu Vizionári, tentokrát na tému rakovina, prevencia, diagnostika a moderné lieky, ale aj porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami EÚ. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 2. marca 2023 o 10.00 h. v Zážitkovom centre vedy Aurélium v Bratislave. Diskusia bude vysielaná naživo na FB Zastúpenia Európskej komisie.

Hostia:

· Róbert Babeľa, štátny tajomník MZ SR

· Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku

· Iveta Pálešová, AIFP

· Lucia Denková, onkologička

· Monika Lainczová, Dôvera ZP

· Richard Strapko, GR VšZP

· Eva Kováčová, prezidentka Ligy proti rakovine

· Tomáš Bertók, vedec, chemik, spoluzakladateľ spol. Glycanostic, ktorá vyvíja diagnostické testy na rakovinu

Moderuje:

Zuzana Javorová

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.02.2023

ĽUDIA UTEKAJÚCI Z UKRAJINY ČELIA V EÚ PROBLÉMOM, VYPLÝVA TO Z NEDÁVNEHO VÝSKUMU

Prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) Na úteku z Ukrajiny zachytáva priame svedectvá približne 14 500 osôb, ktoré utiekli pred vojnou a usadili sa v EÚ. Prieskum sa uskutočnil od augusta do septembra 2022 v Bulharsku, Česku, Estónsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku, v Španielsku a Taliansku. Podľa výsledkov prieskumu sa každý tretí dnes cíti byť súčasťou spoločenstva hostiteľskej krajiny, avšak rovnaká časť z nich by sa chcela vrátiť na Ukrajinu. Rýchla aktivácia smernice EÚ o dočasnej ochrane umožnila ľuďom utekajúcim pred vojnovým konfliktom rýchlo sa usadiť a pracovať, cestovať i získať prístup k službám v celej EÚ. Z prieskumu však vyplýva, že odídenci sa stretávajú s týmito praktickými ťažkosťami:

• Jazyk: 23 % ľudí navštevuje jazykové kurzy. Neznalosť jazyka hostiteľskej krajiny predstavuje hlavný dôvod, pre ktorý predčasne ukončujú štúdium, nemôžu si nájsť zamestnanie alebo sa ťažko dostávajú k zdravotnej starostlivosti.
• Bývanie: 59 % ľudí si platí za ubytovanie. Často musia využívať spoločné sociálne zázemie, ako je napríklad toaleta či kuchyňa. Mnohým z nich chýba súkromie alebo tichá miestnosť, v ktorej by sa ich deti mohli pripravovať na vyučovanie.
• Vzdelávanie: 59 % detí sa vzdeláva online v ukrajinskej školealebo študuje samostatne s materiálmi či podporou z Ukrajiny.
• Práca: 33 % ľudí má platené zamestnanie a 33 % žien nepracuje, pretože sa musia starať o deti alebo starších/chorých príbuzných. 48 % ľudí uvádza, že ich nové zamestnanie je pod úrovňou vzdelania, ktorú dosiahli, a 30% tvrdí, že boli v práci vykorisťovaní.
• Životné náklady: 79 % má problém vyjsť s peniazmi.
• Zdravie: 49% ľudí pociťuje od príchodu do hostiteľskej krajiny skľúčenosť a depresiu. 49 % malých detí má problémy so spánkom a/alebo sústredením.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie

27.02.2023

BEZPEČNOSŤ NOVINÁROV JE PRIORITOU EURÓPSKEJ ÚNIE

Sloboda a pluralita médií, bezpečnosť novinárov, transparentnosť vlastníctva médií, riadenie verejnoprávnych médií a nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií sú kľúčovými atribútmi právneho štátu.

Výsledky nedávneho prieskumu o bezpečnosti novinárov na Slovensku sú šokujúce. Viac ako dve tretiny (66,2 %) slovenských novinárov malo v poslednom roku skúsenosť s nejakou formou útoku alebo hrozbou. Najčastejším incidentom (76 %) za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok – osobný alebo online. Rastúci počet fyzických, právnych a online hrozieb, ako aj útokov na novinárov a pracovníkov médií v posledných rokoch je znepokojujúcim trendom, ktorý pozorujeme aj na Slovensku. Útoky v ostatných dňoch a týždňoch tento trend len zvýrazňujú. Navyše, piate výročie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice nám pripomína, že aj slová môžu zabíjať.

"Útoky na novinárov sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti neprípustné. Jedným zo základných pilierov demokraticky fungujúcej spoločnosti je sloboda slova a pluralita médií a novinári sa musia pri svojej práci cítiť bezpečne. Odlišný názor alebo konanie nesmie byť dôvodom na akýkoľvek útok. Novinári nesmú byť ohrození len preto, že si robia svoju prácu najlepšie. Keď chránime slobodu médií, chránime aj našu vlastnú slobodu a demokraciu," dopĺňa Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Nezávislé médiá sú verejným strážcom a kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu. Aj súčasný kontext, kedy v Európe prebieha vojna v podobe ruskej agresie proti Ukrajine, nám jasne ukazuje, že demokratický svet sa musí zasadzovať za pravdu a brániť svoje hodnoty. Jadrom týchto hodnôt je sloboda médií. Bez slobodných médií pravdu nespoznáme.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.02.2023

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE 36 DIPLOMATICKÝCH MISIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRI PRÍLEŽITOSTI PRVÉHO VÝROČIA RUSKEJ INVÁZIE NA UKRAJINE

Pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyjadrilo plnú podporu Ukrajine 36 diplomatických misií pôsobiacich na Slovensku vrátane Zastúpenia Európskej komisie. "Ruská agresia voči Ukrajine je bezprecedentným porušením medzinárodných pravidiel a poriadku. Agresia je priamym útokom na demokraciu a európske hodnoty. Preto Ukrajinci, ukrajinský ľud bojuje za nás, bojuje za európske hodnoty. Preto my, Európania, musíme zostať s nimi, musíme ich podporiť všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. V mene Európskej komisie môžem povedať, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu. Slava Ukraini," hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podpísaní odsúdili pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine a požadujú bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z územia Ukrajiny. Signatári zároveň potvrdili pokračovanie politickej, ekonomickej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Ocenili tiež neochvejný postoj Slovenska proti aktivitám Ruska, veľkorysé prijatie Ukrajincov a dodávanie vybavenia na pomoc Ukrajine pri jej obrane. Celý text vyhlásenia si môžete prečítať na stránke: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/spolocne-vyhlasenie-36-diplomatickych-misii-v-slovenskej-republike-pri-prilezitosti-prveho-vyrocia-2023-02-24_sk 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie  

22.02.2023

KOMISIA ZAREGISTROVALA NOVÚ INICIATÍVU APELUJÚCU NA REFORMY V OBLASTI AZYLU A MIGRÁCIE

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Za dôstojné prijímanie migrantov v Európe". Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby vypracovala nový systém dobrovoľného prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ a zároveň zabezpečila účinnú solidaritu medzi členskými štátmi. Požadujú tiež záväzné normy prijímania, ktoré zaručia dôstojné životné podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ, napríklad pokiaľ ide o potraviny, zdravie, bývanie, vzdelávanie a prácu. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

22.02.2023

BEZPEČNOSŤ CESTNEJ PREMÁVKY V EÚ: POČET SMRTEĽNÝCH OBETÍ JE NIŽŠÍ NEŽ PRED PANDÉMIOU, ALE POKROK JE STÁLE PRÍLIŠ POMALÝ

Komisia dnes uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2022. Minulý rok zahynulo pri dopravných nehodách približne 20 600 ľudí, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje zvýšenie o 3 %, keďže intenzita dopravy po pandémii opäť vzrástla. V porovnaní s rokom 2019 sa počet usmrtených osôb v roku 2022 znížil o 10 %. Cieľom EÚ a OSN je znížiť do roku 2030 počet smrteľných obetí na polovicu. V jednotlivých členských štátoch bol však pokrok veľmi nerovnomerný. Najväčší pokles (o viac ako 30 %) bol hlásený v Litve a Poľsku. Priemer EÚ bol 46 úmrtí na cestách na milión obyvateľov. V mestských oblastiach predstavujú takmer 70 % všetkých úmrtí nechránení účastníci cestnej premávky (chodci, cyklisti a používatelia dvojkolesových motorových vozidiel).

Zdroj: Európska komisia

22.02.2023

RYBOLOV, AKVAKULTÚRA A MORSKÉ EKOSYSTÉMY: PRECHOD NA ČISTÚ ENERGIU A OCHRANA EKOSYSTÉMU V ZÁUJME VÄČŠEJ UDRŽATEĽNOSTI A ODOLNOSTI

Komisia včera predložila balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ, Akčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov, Oznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry. Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. Cieľom návrhov je tiež zvýšiť atraktivitu tohto odvetvia aj pre mladšie generácie.

Zdroj: Európska komisia

21.02.2023

NextGenerationEU: MECHANIZMUS NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI JE AJ PO DVOCH ROKOCH OD PRIJATIA NAĎALEJ HLAVNOU HNACOU SILOU ZELENEJ A DIGITÁLNEJ TRANSFORMÁCIE EÚ

Európska komisia dnes prijala oznámenie o dvoch rokoch od vytvorenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom plánu obnovy NextGenerationEU s finančnou hodnotou 800 miliárd eur. V oznámení sa hodnotia doterajšie výsledky, ktoré boli dosiahnuté vďaka bezprecedentnému podnetu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre ekologické a digitálne reformy a investície v členských štátoch. Opisujú sa v ňom aj nové opatrenia na podporu úspešnej implementácie národných plánov obnovy a odolnosti. V prílohách k oznámeniu nájdete spresnené niektoré technické aspekty hodnotenia výsledkov členských štátov Komisiou. Komisia doteraz v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatila viac ako 144 miliárd eur vrátane grantov (96 miliárd eur) a úverov (48 miliárd eur). Všetky podrobnosti týkajúce sa implementácie nástroja sú k dispozícii v hodnotiacej tabuľke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V druhej polovici uplatňovania tohto mechanizmu sa očakáva oveľa viac platieb. Členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka a dosiahli výsledky v súlade s harmonogramami, ktoré sa zaviazali splniť vo svojich plánoch. Budúcoročné strednodobé hodnotenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude ďalšou príležitosťou na zhodnotenie a posúdenie výsledkov a skúseností získaných pri jeho implementácii.

Zdroj: Európska komisia

16.02.2023

OCHRANA DEMOKRACIE: KOMISIA SA ZNAŽÍ ZÍSKAŤ NÁZORY NA OCHRANU DEMOKRATICKEJ SFÉRY EÚ PRED SKRYTÝM ZAHRANIČNÝM ZASAHOVANÍM

Komisia dnes začína verejnú konzultáciu o iniciatíve "Ochrana demokracie", ktorú predsedníčka Ursula von der Leyen oznámila vo svojej správe o stave Únie v roku 2022. V rámci konzultácie, ktorá bude prebiehať do 13. apríla 2023, sa zhromaždia názory rôznych zainteresovaných strán na to, čo je potrebné na ochranu demokratickej sféry EÚ pred zahraničným zasahovaním a posilnenie demokratickej odolnosti. Verejná konzultácia bude dostupná vo všetkých jazykoch EÚ. Bude podkladom pre iniciatívu "Ochrana demokracie", ktorú chce Komisia predložiť do leta 2023. Táto iniciatíva bude zahŕňať konkrétnu legislatívnu iniciatívu na ochranu našich demokracií pred subjektmi financovanými tretími krajinami alebo prepojenými s tretími krajinami a vykonávajúcimi hospodárske činnosti v EÚ, ktoré môžu mať vplyv na verejnú mienku a demokratickú sféru. Cieľom bude aj podpora slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie občianskej spoločnosti a občianskej angažovanosti a preskúmanie opatrení, ktoré sa už prijali na úrovni EÚ v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu.

Zdroj: Európska komisia

15.02.2023

PREDSEDNÍČKA KOMISIE URSULA VON DER LEYEN PREDSTAVILA DESIATY BALÍK SANKCIÍ VOČI RUSKU

Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila desiaty balík sankcií voči Rusku. Nový balík sankcií obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur s cieľom pripraviť ruské hospodárstvo o kľúčové technológie a priemyselný tovar. Sankcie sa zamerajú na mnohé priemyselné výrobky a životne dôležitý tovar, ako je elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné vozidlá a prúdové motory. Taktiež ide o tovar pre stavebný sektor, ktorý by mohla využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy. Únia ďalej obmedzí vývoz tovaru s dvojakým použitím a pokročilé technológie. Bude sa monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a helikoptér. Týmito opatreniami sa zakážu všetky technologické produkty používané na bojisku. Taktiež sa zabezpečí, aby Rusko nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo vôbec prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín. Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid využívané na útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Na sankčný zoznam tak pribudne sedem iránskych subjektov. Únia je zároveň pripravená zaradiť do zoznamu ďalšie iránske subjekty a subjekty z tretích krajín, ktoré Rusku poskytujú citlivé technológie. Sankcie sa tiež zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu šíriacu toxické klamstvá s cieľom polarizovať naše spoločnosti. Komisia preto do sankčného zoznamu navrhla ruských propagandistov, ako aj ďalších vojenských a politických veliteľov.

Zdroj: Európska komisia

15.02.2023

DiscoverEU: ĎALŠIE KOLO PODÁVANIA PRIHLÁŠOK NA ZÍSKANIE CESTOVNÝCH LÍSTKOV PRE 35 000 MLADÝCH ĽUDÍ SA OTVORÍ V MARCI

Komisia vyhlási jarnú výzvu DiscoverEU, ktorá bude prebiehať od stredy 15. marca o 12.00 hod. SEČ a končí v stredu 29. marca o 12.00 hod. SEČ. Vďaka DisoverEU dostane 35 000 mladých ľudí cestovný poukaz na objavovanie Európy, jej bohatého kultúrneho dedičstva, rozšírenie ich perspektívy a získanie obohacujúcich zážitkov. Výzva je otvorená pre 18-ročných žiadateľov zo všetkých členských štátov EÚ a tretích krajín pridružených k programu. Ak chcú mladí ľudia vyhrať cestovný poukaz, musia sa prihlásiť na Európskom portáli pre mládež, kde budú musieť odpovedať na niekoľko otázok. Viac informácií o predchádzajúcich kolách v roku 2022 nájdete na stránke:

https://youth.europa.eu/sites/default/files/0319_youth_2022-05_discovereu_factsheet.pdf 

Zdroj: Európska komisia

13.02.2023

ZLEPŠENIE OCHRANY PRACOVNÍKOV ZAVEDENÍM NOVÝCH LIMITNÝCH HODNÔT EXPOZÍCIE PRE OLOVO A DIIZOKYANÁTY

Komisia dnes prijala opatrenia, aby ďalej zlepšila ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami, ktoré sú spojené s vystavením pracovníkov nebezpečným chemikáliám, konkrétne olovu a diizokyanátom. Stanovením výrazne zníženej limitnej hodnoty expozície pre olovo sa pomôže predchádzať zdravotným problémom pracovníkov, ako sú napríklad problémy ovplyvňujúce reprodukčné funkcie a vývoj plodu. Pokiaľ ide o diizokyanáty, novou limitnou hodnotou expozície sa zabráni vzniku astmy a iných respiračných ochorení. Komisia konkrétne navrhuje zmeniť dve smernice: v prípade olova ide o smernicu o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci a v prípade olova a diizokyanátov ide o smernicu o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. Dnešný návrh je výsledkom rozsiahlych konzultácií vrátane dvojfázových konzultácií so sociálnymi partnermi, ako aj úzkej spolupráce s vedcami, so zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov a s členskými štátmi. O návrhu Komisie bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada. Po schválení budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Zdroj Európska komisia

13.02.2023

KOMISIA STANOVILA PRAVIDLÁ PRE OBNOVITEĽNÝ VODÍK

Komisia dnes prijala dva delegované akty (v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), v ktorých navrhla podrobné pravidlá, ako EÚ bude vymedzovať, čo považuje za obnoviteľný vodík. Tieto akty sú súčasťou rozsiahleho regulačného rámca EÚ v oblasti vodíka. Zahŕňa investície do energetickej infraštruktúry a pravidlá štátnej pomoci, ako aj legislatívne cieľové hodnoty, ktoré musia sektory priemyslu a dopravy pri vodíku z obnoviteľných zdrojov dosiahnuť. Akty zaručia, že všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa budú vyrábať pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Akty sú navzájom prepojené, pričom oba sú potrebné na to, aby sa palivá dali započítať k cieľovým hodnotám členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Predstavujú záruku regulačnej istoty investorom v čase, keď sa EÚ usiluje dosiahnuť jednak cieľ domácej výroby 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka a jednak cieľ dovozu 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka, ktoré si stanovila v pláne REPowerEU.

Zdroj: Európska komisia

13.02.2023

ZIMNÁ HOSPODÁRSKA PROGNÓZA

Podľa dnes zverejnenej zimnej hospodárskej prognózy EK vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2023 za lepších podmienok, než sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2022. Zimná prognóza zvyšuje výhľad rastu HDP na tento rok na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne. V prognóze sa takisto mierne znižujú výhľady inflácie na roky 2023 aj 2024.

Vyhliadky sa zlepšujú vďaka zvýšenej odolnosti a napriek výnimočným nepriaznivým otrasom sa hospodárstvo EÚ vyhlo v štvrtom štvrťroku hospodárskej recesii predpokladanej v jesennej prognóze. Ročná miera rastu na rok 2022 sa v súčasnosti odhaduje na 3,5 % v EÚ aj v eurozóne. V dôsledku pokračujúcej diverzifikácie zdrojov dodávok a prudkého poklesu spotreby bola úroveň zásob plynu nad sezónnym priemerom minulých rokov a veľkoobchodné ceny plynu klesli výrazne pod predvojnovú úroveň. Trh práce EÚ okrem toho pokračoval v dosahovaní dobrých výsledkov, pričom miera nezamestnanosti zostala do konca roka 2022 na historicky najnižšej úrovni 6,1 %. Dôvera sa zlepšuje a januárové prieskumy naznačujú, že hospodárska činnosť je nastavená tak, aby sa vyhla poklesu v prvom štvrťroku 2023. Nepriaznivé vplyvy však zostávajú silné. Spotrebitelia a podniky naďalej čelia vysokým nákladom na energiu a jadrová inflácia v januári stále rástla, čo ešte viac oslabuje kúpnu silu domácností. Keďže inflačné tlaky pretrvávajú, sprísňovanie menovej politiky bude pokračovať, čo bude zaťažovať podnikateľskú činnosť a brzdiť rast investícií.

Predpokladaný rast HDP podľa zimnej prognózy na rok 2023 na úrovni 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne je vyšší o 0,5 % v EÚ a 0,6 % v eurozóne ako podľa jesennej prognózy. Prognózovaná miera rastu HDP na rok 2024 zostáva nezmenená, a to 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne. Do konca prognózovaného obdobia má byť objem produkcie takmer o 1 % vyšší ako objem predpokladaný v jesennej prognóze. Výhľad inflácie sa v porovnaní s jeseňou mierne upravil nadol, najmä vzhľadom na vývoj na trhu s energiou. Predpokladá sa, že celková inflácia v EÚ klesne z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023 a na 2,8 % v roku 2024. V eurozóne sa očakáva spomalenie z 8,4 % v roku 2022 na 5,6 % v roku 2023 a na 2,5 % v roku 2024.

Predpokladá sa, že slovenské hospodárstvo bude rásť rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a to vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky, ako aj lepšiemu hospodárskemu výhľadu v hlavných exportných destináciách Slovenska. Zároveň sa očakáva, že rast súkromnej spotreby bude obmedzený kvôli reálnemu poklesu miezd. Finančné prostriedky EÚ v roku 2023 významne prispejú k rastu investícií, a to aj vo väčšej miere ako v roku 2022, hoci sa očakáva, že prísnejšie podmienky financovania tento rast zmiernia. Po odhadovanom raste na úrovni 1,7 % v roku 2022 sa predpokladá, že reálny HDP sa zvýši o 1,5 % v roku 2023 a o 2,0 % v roku 2024. Inflácia sa v roku 2022 zvýšila na viac ako 12 % v dôsledku vysokých cien energií a prenosu na základné zložky, najmä potraviny. Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny potravín budú naďalej rýchlo rásť a v roku 2023 zostanú hlavnou hnacou silou inflácie. Vysoké ceny energií budú udržiavať inflačné tlaky a napätý trh práce by mal prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb. Predpokladá sa, že vládne opatrenia sa v roku 2024 aspoň čiastočne zrušia, čím sa zvýši inflácia v oblasti energetiky. Inflácia sa preto predpokladá na úrovni 9,7 % v roku 2023 a na úrovni 5,3 % v roku 2024.

Zdroj: Európska komisia

10.02.2023

EURÓPSKA PEŇAŽENKA DIGITÁLNEJ IDENTITY: PRVÝ SÚBOR TECHNICKÝCH NÁSTROJOV PRE PROTOTYPY

Komisia dnes uverejnila prvú verziu spoločného súboru nástrojov EÚ na zavedenie európskej peňaženky digitálnej identity (EUDI peňaženka). Táto technická opora, ktorú vyvinuli členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou, bude základom na vytvorenie prototypu peňaženky, ktorá sa môže použiť na testovanie v rôznych spôsobov použitia. Tieto nástroje doplní legislatívny návrh dôveryhodnej a bezpečnej digitálnej identity, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivého rámca pre digitálnu identifikáciu a autentifikáciu na základe spoločných noriem v celej EÚ. Jeho cieľom je zabezpečiť vysokú dôveru v digitálne transakcie v Európe. Členské štáty a Európska komisia budú priebežne aktualizovať súbor nástrojov. Komisia zároveň podporuje aj pilotné projekty v rámci digitálneho programu so spolufinancovaním do výšky 50 miliónov eur na riešenie prípadov využívania peňaženky vrátane mobilného vodičského preukazu, elektronického zdravotníctva, platieb a vzdelávania/odborných kvalifikácií. Tieto pilotné projekty by mali začať v prvej polovici tohto roka. Európska peňaženka digitálnej identity poskytne európskym občanom a podnikom bezpečný a pohodlný spôsob, ako sa v prípade potreby prístupu k digitálnym službám identifikovať jedným kliknutím na telefóne. Budú môcť bezpečne uchovávať a používať údaje pre všetky druhy služieb, ako je kontrola na letisku, prenájom auta, otvorenie bankového účtu alebo pri prihlásení sa na ich účet na veľkých online platformách.

Zdroj: Európska komisia

10.02.2023

EURÓPSKY DEŇ 112:ZVYŠOVANIE INFORMOVANOSTI O JEDNOTNOM EURÓPSKOM ČÍSLE TIESŇOVÉHO VOLANIA

11. februára si pripomenie každoročný Európsky deň čísla 112, ktorý bude venovaný zvyšovaniu informovanosti o jednotnom tiesňovom čísle 112 v EÚ a uznaniu práce všetkých, ktorí prispievajú k fungovaniu tiesňových služieb. V prípade núdzovej situácie sa občania môžu dostať k miestnym tiesňovým službám z ktoréhokoľvek miesta v EÚ s použitím rovnakého čísla - 112. V decembri 2022 Komisia navrhla nové opatrenia na zlepšenie prístupu k tiesňovým službám v celej EÚ, v ktorých vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje strediská tiesňového volania v súlade s najnovším technologickým vývojom a zlepšili informácie o polohe volajúceho, prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie tiesňovej komunikácie do najvhodnejších stredísk tiesňového volania. Členské štáty majú takisto spolupracovať s Komisiou na vymedzení spoločných požiadaviek na interoperabilitu pre aplikácie núdzovej komunikácie. Komisia priebežne monitoruje zavedenie čísla tiesňového volania 112 v členských štátoch prostredníctvom pravidelného podávania správ. Podľa najnovšej správy predstavovali volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 v roku 2021 približne 56 % všetkých tiesňových volaní. Celkovo sa počet volaní na číslo 112 v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 3 % na 153 miliónov. Celkový počet tiesňových volaní vrátane tiesňových volaní na národné čísla tiesňového volania, zostal stabilný na úrovni 270 miliónov.

Zdroj: Zastúpenie Európskeho komisie

08.02.2023

CIVILNÁ OCHRANA: CIELE EÚ V OBLASTI ODOLNOSTI VOČI KATASTROFÁM

Európska komisia dnes prijala odporúčanie a súvisiace oznámenie v snahe stanoviť spoločné ciele na zvýšenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany. Zahrnuté sú v nich opatrenia, ktoré pomôžu európskym krajinám lepšie sa pripraviť na prírodné hrozby, ako sú napr. zemetrasenia, záplavy či lesné požiare. Európska komisia preto v úzkej spolupráci s členskými štátmi určila päť cieľov, o ktorých dosiahnutie by sme sa mali usilovať spoločne:

• Predvídanie - zlepšenie posudzovania rizika, predvídania a plánovania riadenia rizika katastrof.
• Príprava - zvýšenie informovanosti obyvateľstva o rizikách a jeho pripravenosti na ne.
• Varovanie - zlepšenie včasného varovania.
• Reakcia - posilnenie kapacity reakcie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
• Zabezpečenie - zabezpečenie spoľahlivého systému civilnej ochrany.

V snahe začať s realizáciou týchto cieľov spúšťa Európska komisia päť hlavných iniciatív, jednu za každý cieľ. Jednou z takýchto iniciatív bude napríklad iniciovanie celoeurópskeho programu na zvyšovanie povedomia o odolnosti voči katastrofám s názvom "preparEU", ktorý bude zameraný na európskych občanov.

Zdroj: Európska komisia

08.02.2023

KOMISIA PREDBEŽNE SCHVÁLILA ŽIADOSŤ SLOVENSKA O VYPLATENIE 709 MILIÓNOV EUR V RÁMCI MECHANIZMU NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI

Európska komisia dnes prijala kladné predbežné posúdenie žiadosti Slovenska o platbu vo výške 709 miliónov eur vo forme grantov (bez predbežného financovania) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU.

Slovensko 25. októbra 2022 predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 míľnikov a dvoch cieľov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre druhú splátku. Patria sem reformy a investície do obehového hospodárstva, systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, riadenia výskumných a inovačných činností, programov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, ako aj do digitálneho hospodárstva, verejného obstarávania a boja proti korupcii. Táto druhá žiadosť o platbu sa vzťahuje aj na investície zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a na zlepšenie digitálnych zručností. Slovenské orgány spolu so žiadosťou poskytli podrobné a komplexné dôkazy, ktorými preukazujú uspokojivé dosiahnutie 14 míľnikov a dvoch cieľov. Komisia tieto informácie dôkladne posúdila a predložila svoje kladné predbežné posúdenie žiadosti o platbu.

Slovenský Plán obnovy a odolnosti zahŕňa širokú škálu investičných a reformných opatrení rozdelených do 18 tematických komponentov. Na plán je vyčlenená podpora vo forme grantov v celkovej výške 6 miliárd eur, pričom 823 miliónov eur už bolo Slovensku vyplatených 13. októbra 2021 v rámci predbežného financovania. Po kladnom posúdení prvej žiadosti o platbu bolo Slovensku 29. júla 2022 vyplatených ďalších 399 miliónov eur.

Zdroj: Európska komisia

02.02.2023

KOMISIA PRIJALA PRÍSNE LIMITY REZÍDUÍ PESTICÍDOV NA OCHRANU OPEĽOVAČOV

Komisia dnes prijala nové pravidlá, ktorými sa po nadobudnutí účinnosti znížia maximálne hladiny rezíduí (MRL) dvoch pesticídov v potravinách. Z posúdení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) vyplynulo, že tieto dve chemikálie, ktoré patria do skupiny neonikotinoidných pesticídov, klotianidín a tiametoxán, predstavujú vysoké riziko pre včely a prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Z tohto dôvodu bolo ich používanie vonku v EÚ zakázané už v roku 2018. Novými pravidlami sa znížia existujúce MRL pre tieto látky na najnižšiu úroveň, ktorú možno merať pomocou najnovších technológií. Budú sa vzťahovať na všetky produkty vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané potraviny a krmivá.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

PRIEMYSELNÝ PLÁN ZELENEJ DOHODY: PRIEMYSEL S NULOVÝMI EMISIAMI

Komisia dnes predkladá priemyselný plán zelenej dohody s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s nulovou bilanciou emisií a podporiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu. Cieľom plánu je poskytnúť priaznivejšie prostredie na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ pre technológie a výrobky s nulovou bilanciou emisií, ktoré sú potrebné na splnenie ambicióznych cieľov Európy v oblasti klímy. Plán vychádza z predchádzajúcich iniciatív a opiera sa o silné stránky jednotného trhu EÚ a dopĺňa prebiehajúce úsilie v rámci Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Tento prístup spočíva na štyroch pilieroch: predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchlenie prístupu k financiám, zlepšenie zručností a otvorený obchod pre odolné dodávateľské reťazce. Európska komisia zároveň zaslala členským štátom na konzultáciu návrh na transformáciu dočasného krízového rámca štátnej pomoci na dočasný krízový a prechodný rámec s cieľom uľahčiť a urýchliť zelenú transformáciu Európy. Tento návrh prispieva najmä k priemyselnému plánu zelenej dohody, keďže jeho cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k financovaniu pre spoločnosti pôsobiace v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

EUROFONDY PODPORILI MSP, ZAMESTNANOSŤ MILIÓNOV ĽUDÍ A VÝROBU ČISTEJ ENERGIE

V rokoch 2014 - 2020 sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) investovalo spolu 731 miliárd eur. Z toho 535 miliárd eur pochádzalo z fondov EÚ. Vyplýva to zo súhrnnej správy o implementácii EŠIF za rok 2022, ktorú prijala Komisia. V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF na konci roka 2021:

• podporu získali viac ako 4 milióny malých a stredných podnikov (MSP),
• pomoc pre 55,2 milióna ľudí prostredníctvom opatrení zameraných na zamestnanosť, sociálne začlenenie alebo zručnosti a vzdelávanie,
• kapacita na výrobu energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov sa navýšila o viac ako 3 600 megawatthodín/rok a ročná spotreba primárnej energie vo verejných budovách sa znížila o 2,6 terawatthodín/rok (čo zodpovedá ročnej spotrebe elektrickej energie 720 000 domácností),
• podporu získalo 2,3 milióna projektov zameraných na poľnohospodársky sektor a vidiecke MSP, ktoré sa tak stali konkurencieschopnejšími a mohli vytvárať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach,
• v odvetví rybolovu a akvakultúry sa zachovalo 44 000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6 000 nových pracovných miest.

EŠIF boli takisto v prvej línii podpory poskytovanej členským štátom a regiónom pri riešení pandémie COVID-19 a jej hospodárskych dôsledkov. Vzhľadom na núdzovú zdravotnú situáciu sa v politike súdržnosti zaviedla dočasná flexibilita. Členské štáty tak získali možnosť prerozdeliť nevyčerpané finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti do prioritných oblastí, ako sú zdravotná starostlivosť, režim skráteného pracovného času a podpora MSP. Európske štrukturálne a investičné fondy mali zásadný význam pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a integrácie trhov ako kľúčových hnacích síl energetickej bezpečnosti EÚ. Politika súdržnosti pomohla členským štátom a regiónom čeliť energetickej chudobe a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a vytvoriť udržateľné pracovné miesta v stavebníctve.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

01.02.2023

ZNAČKA EURÓPSKY ŠTUDIJNÝ PROGRAM A PRÁVNY ŠTATÚT PRE ALIANCIE EURÓPSKYCH UNIVERZÍT: 10 PROJEKTOV ERASMUS+

Marija Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež včera

odštartovala desať projektov v rámci Erasmus+. Majú slúžiť na testovanie nových foriem nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ako si Komisia pred rokom vytýčila v európskej stratégii pre univerzity. Ide o kľúčový míľnik v snahe vybudovať európsky vzdelávací priestor. Náplňou šiestich z vybratých projektov bude skúmať, testovať a uľahčovať udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. Európske univerzity) testovať nové formy spolupráce, ako napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Na každý vybratý pilotný projekt možno podľa očakávaní od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200 000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

ONKOLOGICKÝ PROFIL SLOVANSKA - EK ZVEREJŇUJE PRVÉ ONKOLOGICKÉ PROFILY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Dnes Komisia a OECD predstavujú prvé onkologické profily jednotlivých krajín. Profily sa uverejňujú v rámci európskeho registra nerovností v oblasti onkologických ochorení dostupného pre všetky členské štáty EÚ, Nórsko a Island. Z profilov vyplýva, že krajiny EÚ vynaložili na onkologickú starostlivosť takmer 170 miliárd eur (údaje z roku 2018). Ďalším významným zistením je, že zďaleka najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu zostáva rakovina pľúc. V miere úmrtnosti na rakovinu zároveň existujú veľké rozdiely medzi krajinami EÚ aj v rámci nich. Čiastočne to možno vysvetliť odlišnou mierou vystavenia rizikovým faktorom vzniku rakoviny, ale tiež rozdielom v schopnosti systémov zdravotnej starostlivosti poskytovať včasný a bezplatný prístup k včasnej diagnostike, ku kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov a k liečbe rakoviny. Profily ukazujú, že identifikácia výziev a výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu pomôcť pri riešení nerovností v oblasti onkologických ochorení. Profily sa zverejňujú v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine a poukazujú na ďalšie dôležité skutočnosti:

• Rakovina, ktorá predstavuje 26 % všetkých úmrtí, jepo ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ.
• Pokiaľ ide o úmrtnosť na rakovinu, medzi krajinami existujú takmer dvojnásobné rozdiely, pričom veľké rozdiely v tomto smere existujú aj medzi pohlaviami.
• Z hľadiska úmrtnosti na rakovinu sú prítomné veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. Tento nepomer sa dá čiastočne vysvetliť rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu alebo znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory celkovo častejšie prevažujú u mužov a medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania.
• Výzvy, ktorým krajiny EÚ čelia pri poskytovaní kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov, sa líšia. Niektoré krajiny sú dobre vybavené, no zápasia s nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, zatiaľ čo iné majú vysoký počet kvalifikovaných lekárov, ale chýbajú im napríklad zariadenia na rádioterapiu.
• Výdavky na prevenciu sa v posledných rokoch zvýšili. Stále však predstavujú len 3,4 % celkových výdavkov na zdravotníctvo.

Onkologický profil Slovenska:

· Výdavky na zdravotníctvo predstavovali na Slovensku v roku 2020 približne 7,2 % HDP (celoeurópsky priemer bol na úrovni 10,9 % HDP).

· Priemerná dĺžka života pri narodení bola na Slovensku v roku 2020 približne 76,9 rokov (celoeurópsky priemer bol na úrovni 80,6 rokov).

· Podiel populácie staršej ako 65 rokov bol na Slovensku v roku 2020 približne 17,1 % (celoeurópsky priemer bol na úrovni 20,8%).

· Miera výskytu rakoviny bola na Slovensku v roku 2020 približne 596 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 569 osôb na 100 000 obyvateľov).

· Úmrtnosť na rakovinu bola na Slovensku v roku 2019 približne 293 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 247 osôb na 100 000 obyvateľov) a je jednou z najvyšších v celej EÚ. Slovensko je v počte úmrtí na rakovinu na 3. mieste po Chorvátsku a Maďarsku.

· Miera výskytu rakoviny na Slovensku prevyšuje priemer EÚ obzvlášť čo sa týka rakoviny prostaty, rakoviny prsníkov, rakoviny hrubého čreva a konečníka a rakoviny pľúc.

· Spotreba alkoholu na Slovensku mierne prevyšuje ostatné krajiny EÚ.

· Predčasné úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú na Slovensku medzi najvyššími v rámci EÚ.

· Medzi hlavné rizikové faktory spôsobujúce rakovinu patrí na Slovensku predovšetkým fajčenie, obezita a nadváha, ktoré sa u nás vyskytujú častejšie ako je priemer EÚ.

Zdroj: Európska komisia

31.01.2023

EUROBAROMETER: PLÁN OBNOVY PRE EURÓPU (NextGenerationEU) JE ÚZKO ZOSÚLADENÝ S OČAKÁVANIAMI A POTREBAMI OBČANOV

Včerajší prieskum Eurobarometra ukazuje, že viac ako sedem z desiatich respondentov (74 %) podporuje zásadu solidarity, ktorá je základom nástroja NextGenerationEU. Veľká väčšina, takmer dve tretiny respondentov (64 %), takisto súhlasí s tým, že platby členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, hlavného nástroja NextGenerationEU, by mali byť podmienené dosiahnutím dohodnutých reforiem a investícií. Na otázku, ktoré oblasti politiky by mali dostať najväčšiu podporu EÚ, respondenti uprednostňujú zdravie (57 %), po ktorých tesne nasledujú energetika, environmentálne otázky a klimatická zmena (48 %) a zamestnanosť a zlepšovanie pracovných podmienok (37 %). Oblasti, ktoré uprednostňujú občania, vo všeobecnosti zodpovedajú šiestim pilierom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo odráža úzke prepojenie medzi návrhom nástroja a očakávaniami a potrebami občanov. 66 % respondentov sa domnieva, že nástroj NextGenerationEU bude mať pozitívny vplyv na budúce generácie. 61 % všetkých respondentov je názoru, že plán povedie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. A napokon, tri štvrtiny respondentov (75 %) podporujú plán REPowerEU, ktorý vychádza z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť od Ruska.

Ako to vidia Slováci:

• 30 % respondentov zo Slovenska (v EÚ27 je to 33 %) počulo o nástroji NextGenerationEU.
• 71 % opýtaných Slovákov podporuje zásadu solidarity nástroja NextGenerationEU.
• 57 % opýtaných súhlasí, aby platby členským štátom boli podmienené dosiahnutím dohodnutých reforiem a investícií.
• 67 % Slovákov si myslí, že najväčšiu podporu by mali dostať oblasti zamerané na zdravie.
• Zamestnanosť a zlepšovanie pracovných podmienok je kľúčové pre 47 % opýtaných.
• 39 % respondentov preferuje podporu pre energetiku, environmentálne otázky a klimatickú zmenu.
• Podporu plánu REPowerEU vyjadrila viac ako polovica (55 %) Slovákov.

Zdroj: Európska komisia

31.01.2023

ŠTÁTNA POMOC: KOMISIA SCHVÁLILA 600 MILIÓNOVÝ PROGRAM SLOVENSKA NA PODPORU JEHO EKONOMIKY V KONTEXTE RUSKEJ VOJNY PROTI UKRAINE

Európska komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Pomoc bude mať formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie. Toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora. Komisia skonštatovala, že program Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 4 milióny eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc sa poskytne najneskôr do 31. decembra 2023. Komisia dospela k záveru, že program Slovenska je v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom rámci potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu. Na základe toho Komisia opatrenia pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila.

Zdroj: Európska komisia

30.01.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: 148 Z 399 PREVEROVANÝCH ONLINE OBCHODOV SA DOPÚŠŤALO MANIPULATÍVNYCH ONLINE PRAKTÍK

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa z 23 členských štátov, Nórska a Islandu (ďalej len "sieť CPC") dnes zverejnili výsledky preverovania webových stránok maloobchodníkov. Kontrola zahŕňala 399 online obchodov a zamerala sa na tri konkrétne druhy manipulatívnych praktík, ktoré často prinútia spotrebiteľa k výberu, ktorý nemusí byť v jeho najlepšom záujme. Ide o tzv. temné vzorce, ako napríklad: falošné odpočítavanie zostávajúceho času; webové rozhranie vytvorené tak, aby viedlo spotrebiteľa k nákupu, predplatnému alebo iným voľbám; a skryté informácie. Prešetrovanie ukázalo, že:

• 42 webových stránok malo falošné odpočítavanie času do konca možnosti nákupu konkrétnych výrobkov.
• 54 webových stránok svojím vizuálnym dizajnom alebo voľbou textu smerovalo spotrebiteľa ku konkrétnym rozhodnutiam - od predplatného po drahšie výrobky alebo možnosti doručenia.
• Pri 70 webových stránok sa zistilo, že ukrývajú dôležité informácie alebo zhoršujú ich viditeľnosť pre spotrebiteľa. Išlo napríklad o informácie o cene doručenia, o zložení výrobkov alebo dostupnosti lacnejšej možnosti.

Kontrolná akcia sa týkala aj aplikácií k 102 preverovaným webovým stránkam, pričom v 27 aplikáciách bola použitá najmenej jedna z troch kategórií temných vzorcov.

Národné orgány teraz budú kontaktovať príslušných obchodníkov, aby zjednali nápravu na svojich webových stránkach. Komisia okrem obchodníkov z tejto kontrolnej akcie kontaktuje aj online obchodníkov identifikovaných v štúdii z roku 2022 o nekalých obchodných praktikách v digitálnom prostredí a požiada ich o nápravu. Ide o širšie úsilie Komisie s cieľom eliminovať temné vzorce a doplniť prácu siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC). Komisia tiež zhromažďuje spätnú väzbu k trom smerniciam týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa. Chce zistiť, či tieto predpisy zabezpečujú vysokú úroveň ochrany v digitálnom prostredí. Ide o smernicu o nekalých obchodných praktikách, smernicu o právach spotrebiteľa a smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Verejná konzultácia je otvorená do 20. februára 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

KAMPAŇ EURÓPSKEJ ÚNIE PRIPOMÍNA PRÁVA OBETÍ NÁSILIA

Európska únia dnes spúšťa osvetovú kampaň Majme oči otvorené,ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o právach a možnostiach podpory pre obete násilia. Vyzýva pritom aj ľudí na Slovensku, aby si všímali obete násilia a ponúkli im svoju pomoc. Kampaň poukazuje na rôzne druhy násilia, s ktorými sa v spoločnosti stretávame: násilie proti ženám, xenofóbia, diskriminácia voči Rómom, homofóbia či násilie na deťoch. Kampaň Majme oči otvorené poskytuje prehľad podporných organizácií na Slovensku, na ktoré sa môžu obete či ich priatelia a rodina obrátiť so žiadosťou o pomoc. Medzi zapojené organizácie patria aj Iniciatíva Inakosť a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Osvetová kampaň, ktorá zároveň prebieha aj v ďalších 9 krajinách Európskej únie, vyzýva ľudí, aby mali oči otvorené, všímali si obete násilia a poskytli im pomoc. Kampaň podporili aj viaceré známe osobnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

PRVÉ PROJEKTY NOVÉHO EURÓPSKEO INOVAČNÉHO PROGRAMU SÚ UŽ NA ŠTARTE, NO STÁLE SA MOŽNO PRIHLÁSIŤ

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová sa včera stretla s koordinátormi prvých projektov európskych inovačných ekosystémov zo všetkých krajín EÚ, v ktorých sa spájajú prostriedky na podporu inovácie, rôzne organizácie s investormi a tvorcami politík. Tieto projekty programu Horizont Európa priamo prispievajú k trom vlajkovým iniciatívam nového inovačného programu: rozširovanie špičkových technologických podnikov; experimentálne priestory a verejné obstarávanie v službách inovácie; posilnenie inovačných ekosystémov v celej EÚ a preklenutie rozdielov v miere inovácií. Projekty európskych inovačných ekosystémov pomáhajú najmä uľahčiť účasť, vytvárať siete a prepojiť všetkých kľúčových inovačných aktérov a oblasti EÚ, ako aj špičkové technologické startupy. Podporujú sa činnosti, ktorých cieľom je vytvoriť medzi aktérmi inovačných ekosystémov spoločné programy, posilniť spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom a zároveň vybudovať kapacity inovačného obstarávania. Osobitný dôraz sa kladie aj na rozširovanie a urýchľovanie ekosystémov špičkových technológií. S cieľom zhromaždiť ďalšie informácie o európskych inovačných ekosystémoch, súvisiacich výzvach pre rok 2023 a postupe podávania žiadostí sa 16. februára uskutoční online informačné stretnutie. Na registráciu je k dispozícii osobitná webová stránka Výkonnej agentúry pre Európsku radu pre inováciu a MSP:

https://eismea.ec.europa.eu/events/european-innovation-ecosystem-online-info-session-16-february-2023-2023-02-16_en 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: GOOGLE SA ZAVIAZAL DODRŽIAVAŤ PRAVIDLÁ EÚ A POSKYTOVAŤ SPOTREBITEĽOM JASNEJŠIE A PRESNEJŠIE INFORMÁCIE

Google sa zaviazal vykonať vo viacerých svojich produktoch a službách zmeny, aby zladil svoje praktiky s právom EÚ - ide predovšetkým o nedostatočnú transparentnosť a nejednoznačné informácie pre spotrebiteľov. V roku 2021 Google vstúpil do dialógu so sieťou spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC), ktorú koordinuje Európska komisia a ktorú vedie holandský Úrad pre spotrebiteľov a trhy a belgické Generálne riaditeľstvo pre hospodársku inšpekciu. Na základe tohto dialógu Google súhlasil, že začne dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a zavedie zmeny na svojich stránkach Google Store, Google Play Store, Google Hotels a Google Flights. Google sa na základe dialógu zaviazal obmedziť svoju možnosť robiť jednostranné zmeny pri objednávkach, pokiaľ ide o cenu alebo stornovanie. Takisto prisľúbil vytvoriť e-mailovú adresu, ktorú budú môcť používať výhradne orgány na ochranu práv spotrebiteľov na nahlasovanie nezákonného obsahu a žiadosti o jeho rýchle odstránenie. Okrem toho Google súhlasil so zavedením celého radu zmien svojich praktík. Sieť CPC bude aktívne monitorovať plnenie týchto záväzkov. Vnútroštátne orgány budú monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov v prípadoch, keď pochybnosti pretrvajú. Pôjde konkrétne o jednu praktiku, pri ktorej Google ešte úplne nedodržiava nariadenie o geografickom blokovaní. Spoločnosť totiž uplatňuje technické obmedzenia na používanie aplikácií, ktoré by inak boli v krajine, v ktorej sa používateľ dočasne nachádza, bežne dostupné. Google objasnil, že používatelia môžu zmeniť svoju krajinu pobytu raz za rok, ak chcú získať prístup k miestnym aplikáciám a hrám v inom členskom štáte. Táto zmena však môže viesť k strate získaného obsahu a platného kreditu, čo podľa nariadenia o geografickom blokovaní porušuje pravidlá.

Zdroj: Európska komisia

25.01.2023

KOMISIA PREDSTAVILA OPATRENIA NA ZVÝŠENIE ZAPOJENIA SOCIÁLNYCH PARTNEROV NA ÚROVNI EÚ A ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Komisia dnes predstavila iniciatívu, ktorá má výraznejšie posilniť a podporiť sociálny dialóg prijatím konkrétnych opatrení na úrovni EÚ i jej členských štátov. Miera a kvalita zapojenia sociálnych partnerov sa v jednotlivých krajinách značne líši. Popritom na vnútroštátnych úrovniach klesá počet členov v odborových organizáciách, ako aj podiel pracovníkov krytých kolektívnymi zmluvami (z priemeru EÚ na úrovni okolo 66 % v roku 2000 na približne 56 % v roku 2019). Komisia preto prichádza s návrhom na odporúčanie Rady, v ktorom sa stanovuje, ako môžu krajiny EÚ výraznejšie posilniť sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej úrovni. Komisia predkladá aj oznámenie o posilnení a podpore sociálneho dialógu na úrovni EÚ. Sociálni partneri boli do prípravy oboch iniciatív úzko zapojení.

Možnosti rozvoja sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni:

• V súlade s vnútroštátnou praxou zaručiť konzultácie so sociálnymi partnermi pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík;
• Obrátiť pozornosť sociálnych partnerov na nové či atypické formy zamestnania a podnecovať ich k rozsiahlej propagácii výhod sociálneho dialógu a každej z dohodnutých kolektívnych zmlúv;
• Umožniť zvýšenie potenciálu zamestnaneckých a zamestnávateľských združení, napríklad zaručením prístupu k relevantným informáciám a zaistením podpory od národných vlád.

Podpora zapojenia sociálnych partnerov na úrovni EÚ:

• Posilniť európsky sektorový sociálny dialóg modernizáciou jeho rámca v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi EÚ, prípadne aj revíziou súčasných pravidiel;
• Pokračovať v podpore sociálnych partnerských dohôd, najmä poskytovaním administratívnej pomoci a právneho poradenstva;
• Zvýšiť zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík EÚ, napríklad zhromažďovaním názorov európskych sociálnych partnerov z jednotlivých odvetví na politické priority EÚ pred prijatím ročného pracovného programu Komisie;
• Zefektívniť technickú a finančnú podporu EÚ pre sociálnych partnerov. Komisia tak napríklad v spolupráci so sociálnymi partnermi zriadi výskumnú sieť na monitorovanie a podporu sociálneho dialógu EÚ.

Okrem toho Komisia vyzýva sociálnych partnerov, aby rokovali a uzatvárali viac sociálnych partnerských dohôd a zvýšili členstvo a reprezentatívnu silu odborových zväzov a zamestnávateľských združení. Komisia bude aj naďalej podporovať sociálny dialóg na medzinárodnej úrovni formou pravidelnej spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a ďalšími.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

REFORMA KONCEPCIE TRHU EÚ S ELEKTRINOU

Európska komisia včera otvorila verejnú konzultáciu k reforme koncepcie trhu Európskej únie s elektrinou. Jej cieľom je lepšie chrániť spotrebiteľov pred nadmernými cenovými výkyvmi, podporiť ich prístup k cenovo dostupnej a bezpečnej energii z čistých zdrojov a dosiahnuť väčšiu odolnosť trhu. Konzultácia podporí prácu Komisie na legislatívnom návrhu, ktorý by mala dodať v prvom štvrťroku tohto roka. Konzultácia bude prebiehať do 13. februára a bude zameraná na štyri hlavné oblasti:

· zníženie závislosti účtov za elektrinu od krátkodobých cien fosílnych palív a podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

· zlepšenie fungovania trhu v snahe zaistiť bezpečnosť dodávok a naplno využívať alternatívy k dodávkam plynu, ako je skladovanie a reakcia na strane spotreby;

· zvýšenie ochrany a posilnenie postavenia spotrebiteľov;

· zlepšenie transparentnosti a integrity trhu a dohľadu nad ním.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA ZAMERANÁ NA DIAGNOSTICKÉ ZOBRAZOVANIE V ONKOLÓGII

Komisia včera odštartovala európsku iniciatívu zameranú na diagnostické zobrazovanie v onkológii. Jej cieľom je podporovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výskumné inštitúcie a inovátorov, aby mohli čo najlepšie využívať inovačné riešenia liečby rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Práca v rámci iniciatívy, ktorá je hlavnou akciou európskeho plánu na boj proti rakovine, sa zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, v ktorej sa spoja zdroje s databázami údajov z diagnostického zobrazovania v onkológii z celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dodržiavanie vysokých etických štandardov, dôvera, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Okrem toho infraštruktúra prepojí iniciatívy EÚ, vnútroštátne iniciatívy, siete nemocníc, ako aj výskumné archívy údajov zo zobrazovania a iných relevantných zdravotných údajov. Európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii odštartovala svoje dva projekty. Prvým je EUCAIM a druhým zariadenie na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie pre zdravie (ZTE - zdravie). Úplné fungovanie digitálnej infraštruktúry je plánované na rok 2026.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

MIGRÁCIA: NOVÁ OPERAČNÁ STRATÉGIA PRE ÚČINNEJŠIE NÁVRATY

Komisia dnes navrhla operačnú stratégiu pre účinnejšie návraty. Jej hlavným cieľom je zvýšiť celkový počet účinných návratov prostredníctvom rýchleho vykonávania v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv. Účinný a spoločný systém EÚ pre návraty je ústredným pilierom dobre fungujúcich a dôveryhodných migračných a azylových systémov, ako aj komplexného prístupu Nového paktu o migrácii a azyle. Táto stratégia prispeje k diskusiám počas neformálneho zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa. Stratégia sa zameriava na štyri kľúčové oblasti:

· cielené akcie zamerané na okamžité potreby vrátane spoločných operácií návratu vo vymedzených tretích krajinách;

· urýchlenie procesu návratu;

· podpora poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie;

· digitalizácia riadenia návratov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.01.2023

PRIHLÁSTE SA DO SÚŤAŽE O CENU KAROLA VEĽKÉHO PRE MLÁDEŽ 2023

Máte 16-30 rokov a podieľate sa na projekte s európskou dimenziou? Prihláste sa do súťaže o Cenu Karola Veľkého pre mládež a vyhrajte peniaze na ďalšie rozvíjanie vašich aktivít.

Cenu Karola Veľkého pre mládež organizuje Európsky parlament každý rok spoločne s nadáciou Ceny Karola Veľkého v Aachene. Udeľuje ju mladým vo veku 16-30 rokov za projekty, ktoré zapájajú ľudí z viacerých krajín. Termín na podanie prihlášky je tento rok do 2. februára 2023.

Spomedzi 27 národných finalistov, ktorých nominujú národné poroty, vyberieme v máji 2023 troch víťazov, ktorí dostanú finančnú odmenu v hodnote 7500 €, 5000 a 2500 € na ďalšie rozvíjanie svojich aktivít. Zástupcovia všetkých 27 víťazných národných projektov budú pozvaní do nemeckého Aachenu na slávnostné odovzdávanie cien.

Pravidlá

Do súťaže o Cenu Karola Veľkého pre mládež je možné prihlásiť projekty, ktoré spĺňajú nasledovné kritériá:

•  podporujú európske a medzinárodné porozumenie,
•  pomáhajú rozvíjať spoločnú európsku identitu a integráciu,
•  slúžia ako model pre mladých ľudí v Európe,
•  poskytujú praktické príklady spolunažívania Európanov.

Podrobné pravidlá súťaže a prihlasovací formulár nájdete na webových stránkach Ceny Karola Veľkého pre mládež.

V prípade otázok píšte na mail youth@EP.europa.eu . 

17.01.2023

KOMISIA VYPLÁCA UKRAJINE PRVÉ 3 MILIARDY EUR Z BALÍKA MARROFINANČNEJ POMOCI+ V CELKOVEJ VÝŠKE 18 MILIÁRD EUR

Európska komisia dnes vyplatila prvú splátku vo výške 3 miliárd eur z balíka makrofinančnej pomoci+ pre Ukrajinu. Vďaka stabilnej, pravidelnej a predvídateľnej finančnej podpore do výšky 18 miliárd eur na rok 2023 v rámci tohto nástroja bude Ukrajina schopná naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať prevádzku základných verejných služieb, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre premiestnené osoby. Ukrajine to takisto umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú Ruskom v jeho útočnej vojne, ako je energetická infraštruktúra, vodovodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Zdroj: Európska komisia

17.01.2023

VYUŽÍVANIE TALENTOV V EURÓPE: NOVÝ STIMUL PRE REGIÓNY EÚ

Členské štáty EÚ čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Zároveň je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých práve poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívnou mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 - 39 rokov. Komisia preto spúšťa "Mechanizmus podpory talentov". Mechanizmus bude podporovať regióny EÚ zasiahnuté zrýchleným poklesom počtu ich obyvateľov v produktívnom veku v snahe zaškoliť, udržať si a prilákať ľudí, zručnosti a kompetencie potrebné na riešenie dosahu demografického prechodu. Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v dnešnom Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy a ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý Komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ. Komisia dnes zároveň uverejňuje svoju správu o vplyve demografických zmien za rok 2023, ktorou sa aktualizuje demografická správa z roku 2020. Správa sa nanovo venuje demografickým trendom a vplyvom, ktoré boli identifikované vo svetle nedávneho vývoja, ako napríklad Brexit, pandémia COVID-19 či ruská vojenská agresia voči Ukrajine. V správe sa zdôrazňuje, že na zabezpečenie budúcej prosperity a blahobytu v EÚ je nevyhnutné riešiť výzvy, ktoré so sebou prináša demografický prechod.

Zdroj: Európska komisia

17.01.2023

SPRÁVA O POKROKU NOVÉHO EURÓPSKEHO BAUHAUSU

Komisia predkladá prvú správu o pokroku iniciatívy Nový európsky Bauhaus (NEB), v ktorej hodnotí výsledky jej prvých dvoch rokov. Zároveň predstavuje kompas NEB ako prvý nástroj na jej hodnotenie. S Novým európskym Bauhausom vznikla po celej Európe široká komunita organizácií a občanov, ktorí pracujú na spoločnej vízii udržateľnosti, inklúzie a zmyslu pre krásu. NEB sa spája s aktivitami, ako sú udeľovanie cien Nového európskeho Bauhausu, jeho prvý festival či laboratórium NEB, vďaka ktorým sa formuje nadnárodná občianska sieť. V kontexte Európskeho roka zručností sa budú ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2023 tematicky zameriavať na vzdelávanie a jeho geografické pokrytie, ktoré sa okrem členských štátov EÚ rozšíri aj na západný Balkán. Tento rok vznikne aj akadémia NEB a s cieľom urýchliť transformáciu na udržateľnú výstavbu, obehovosť a biologické materiály sa začne poskytovať odborná príprava. Cez rozbehnuté projekty, napríklad laboratórium NEB, sa bude Nový európsky Bauhaus presadzovať vo všetkých politikách. Jednou z dôležitých úloh NEB je zvýšiť svoju prítomnosť v krajinách a regiónoch vrátane vidieckych oblastí, v ktorých sa zatiaľ výraznejšie neprejavil. Vďaka prepojeniu Nového európskeho Bauhausu s programom Erasmus+ "DiscoverEU" budú mať mladí Európania čoskoro možnosť objavovať podmanivé kraje a mestá Európy a zároveň sa dozvedieť o projektoch Nového európskeho Bauhausu. Komisia bude pokračovať v začleňovaní NEB do všetkých programov EÚ vrátane zdieľaného hospodárenia politiky súdržnosti. Zároveň sa bude ďalej zvyšovať jeho financovanie. V rokoch 2023 a 2024 sa na cielené výzvy NEB v rámci misie a klastrov programu Horizont Európa vyčlení viac ako 106 miliónov eur.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA OBČANOV O OCHRANE ZÁKLADNÝCH PRÁV NA HRANICIACH EÚ

Komisia včera rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Článok 4: Stop mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu na hraniciach EÚ". Iniciatíva apeluje na vytvorenie rámca, ktorý by zaručil dodržiavanie zákazu násilia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ktorý je zakotvený v článku 4 Charty základných práv, v súvislosti s politikami EÚ v oblasti kontroly hraníc, azylu a imigrácie. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Po registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore (podpisov) pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.01.2023

NOVÉ POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE LEPŠEJ KVALITY PITNEJ VODY A PRÍSTUPU K NEJ NADOBÚDAJÚ PLNÚ ÚČINNOSŤ

Od dnešného dňa sa Európanom zabezpečuje lepšia kvalita pitnej vody a prístup k nej, keďže nové požiadavky vyplývajúce z revidovanej smernice o pitnej vode sa stávajú normou v celej EÚ. Nové pravidlá predstavujú jeden z najvyšších štandardov na svete pre pitnú vodu, a to v súlade s ambíciou nulového znečistenia ohlásenou v Európskej zelenej dohode. Je to aj reakcia na vôbec prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov s názvom Right2Water, ktorá získala 1,6 milióna podpisov na podporu zlepšenia prístupu k bezpečnej pitnej vode pre všetkých Európanov. S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu pitnej vody smernica o pitnej vode obsahuje aktualizované bezpečnostné normy, zavádza metodiku na identifikáciu a riadenie rizík kvality v celom dodávateľskom reťazci vody, stanovuje zoznam sledovaných látok, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory, ako aj nové druhy chemických látok, ktoré sa majú monitorovať, a zavádza ustanovenia o zhode pre výrobky, ktoré sa majú používať v styku s pitnou vodou. Nová smernica sa zaoberá únikom vody, keďže v súčasnosti sa v priemere 23 % upravenej vody stráca počas distribúcie v EÚ. Existujú aj požiadavky, aby členské štáty zlepšili a zachovali prístup k pitnej vode pre všetkých, a najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny. Nová smernica nadobudla účinnosť 12. januára 2021 a členské štáty ju dodnes museli transponovať do vnútroštátneho práva.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.01.2023

PRAVIDLÁ NA ZABEZPEČENIE SPRAVODLIVÝCH A OTVORENÝCH TRHOV EÚ VSTUPUJÚ DO ÚČINNOSTI

Dnes nadobúda účinnosť nariadenie o zahraničných subvenciách. Vďaka novému súboru pravidiel na riešenie narušení spôsobených zahraničnými subvenciami zostane EÚ otvorená obchodu a investíciám. Tieto pravidlá zároveň zabezpečia rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu. Komisia navrhla toto nariadenie v máji 2021 a Európsky parlament a Rada ho odsúhlasili v rekordnom čase v júni 2022. Nariadenie o zahraničných subvenciách pozostáva z troch nástrojov, ktoré bude Komisia presadzovať:

• povinnosť spoločností oznamovať Komisii koncentrácie zahŕňajúce finančný príspevok vlády krajiny mimo EÚ, ak i) nadobudnutá spoločnosť, jedna zo strán fúzie alebo spoločný podnik dosiahne v EÚ obrat vo výške najmenej 500 miliónov eur a ii) príslušný zahraničný finančný príspevok predstavuje najmenej 50 miliónov eur,
• povinnosť spoločností oznamovať Komisii účasť na postupoch verejného obstarávania, ak i) odhadovaná hodnota zákazky dosahuje najmenej 250 miliónov eur a ii) príslušný zahraničný finančný príspevok predstavuje najmenej 4 milióny eur za jednu krajinu mimo EÚ. Komisia môže zakázať zadávanie zákaziek v rámci týchto postupov spoločnostiam, ktoré využívajú subvencie narúšajúce hospodársku súťaž,
• v prípade všetkých ostatných situácií na trhu môže Komisia začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy (ex officio), ak má podozrenie, že môže dochádzať k narúšajúcim zahraničným subvenciám. To zahŕňa možnosť vyžiadať si v prípade postupov verejného obstarávania a menších koncentrácií oznámenia ad hoc.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.01.2023

30 ROKOV JEDNOTNÉHO EURÓPSKEHO TRHU

EÚ tento rok oslavuje 30. výročie jednotného trhu, ktorý je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie. Jednotný európsky trh, ktorý vznikol 1. januára 1993, umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu v rámci EÚ, uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podnik.

Počas 30 rokov viedol jednotný trh k bezprecedentnej integrácii trhov medzi hospodárstvami členských štátov, slúžil ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporoval hospodársku a politickú silu Európy na celosvetovej úrovni. Zohral tiež kľúčovú úlohu pri urýchľovaní hospodárskeho rozvoja nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ, pri odstraňovaní prekážok vstupu na trh a je zárukou vysokej bezpečnosti a globálnych technologických noriem.

Obyvatelia Slovenska v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo uvádzajú prínosy jednotného trhu ako jednu z najoceňovanejších výhod členstva v EÚ.

02.01.2023

CHORVÁTSKO VSTÚPILO 1. JANUÁRA DO SCHENGENU

Chorvátsko sa 1. januára pripojilo k schengenskému priestoru, čo ukončí dlhé čakanie na hraničných priechodoch s Maďarskom a Slovinskom.

Uvoľnenie opatrení však nebude ihneď platiť pre leteckú dopravu. Z technických príčin sa vstup do Schengenu na letiskách prejaví až od 26. marca.

02.01.2023

ŠVÉDSKE PREDSEDNÍCTVO RADY EÚ

Od 1. januára do 30. júna 2023 predsedá Rade EÚ Švédsko.

Švédsko určilo štyri priority pre prácu počas svojho tretieho predsedníctva Rady:

• bezpečnosť - jednota
• konkurencieschopnosť
• zelená a energetická transformácia
• demokratické hodnoty a právny štát - náš základ

Švédske predsedníctvo bude uprednostňovať pokračujúcu hospodársku a vojenskú podporu Ukrajine, ako aj podporu jej smerovania do EÚ. Svoju pozornosť bude venovať európskej konkurencieschopnosti, znižovaniu rizík nestálych cien energie a reforme trhu s energiou, zelenej transformácii a dodržiavaniu zásad právneho štátu.

Jednota a pripravenosť konať zostáva kľúčom k bezpečnosti, odolnosti a prosperite EÚ. Švédsko preberá predsedníctvo v čase, keď Európska únia čelí bezprecedentným výzvam. Zelenšia, bezpečnejšia a voľnejšia Európa je základom priorít aj predsedníctva Švédska.

Zdroj: Európska komisia