2021

16.04.2021

Prvá výzva na predkladanie návrhov na podporu dobrovoľníckej činnosti mládeže

Komisia dnes uverejnila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci nového Európskeho zboru solidarity na roky 2021 - 2027. Európsky zbor solidarity podporuje mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do dobrovoľníckych činností v rôznych oblastiach - od pomoci ľuďom v núdzi až po podporu činností zameraných na zdravie a životné prostredie v celej EÚ i mimo nej. Tohtoročnou prioritou bude zdravie a cieľom je motivovať dobrovoľníkov, aby pracovali na projektoch zameraných na zvládanie výziev v oblasti zdravia vrátane vplyvu pandémie COVID-19 a následnej obnovy. Tento nový program, ktorý na roky 2021 - 2027 disponuje osobitným rozpočtom vo výške viac ako 1 miliarda eur, ponúka približne 275 000 mladým ľuďom príležitosť pomáhať pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti alebo zakladaním vlastných projektov v oblasti solidarity. V prvom roku činnosti je k dispozícii viac ako 138 miliónov eur. Program od budúceho roku umožní mladým ľuďom, aby pôsobili ako dobrovoľníci v rámci humanitárnej pomoci na celom svete, čím pomôže riešiť humanitárne výzvy v bezpečných tretích krajinách a podporuje činnosti EÚ v oblasti pomoci v týchto krajinách.

Aby sa organizácie mohli zapojiť do Európskeho zboru solidarity, musia získať značku kvality preukazujúcu, že vykonávajú vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, cieľmi a požiadavkami programu. O financovanie môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt s pomocou národných agentúr Európskeho zboru solidarity so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu - na Islande, v Lichtenštajnsku, Turecku a Severomacedónskej republike. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu okrem toho priamo požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré vypracovali a vedú. Obdobie podávania žiadostí pre obe výzvy v rámci nového programu na roky 2021 - 2027 sa začína 15. apríla a končí 5. októbra 2021. Žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti solidarity možno predkladať kedykoľvek. Termín na podanie žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti humanitárnej pomoci je 22. septembra 2021.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

15.04.2021

Do EÚ dorazí dodatočných 50 miliónov dávok vakcín od BioNTech-Pfizer

Európska komisia sa dohodla s farmaceutickým koncernom BioNTech-Pfizer na urýchlenom dodaní ďalších 50 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu Covid-19 v druhom štvrťroku 2021. Tie mal farmaceutický koncern pôvodne dodať až ku koncu roka. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla: "Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili očkovanie v Európe, a to aj zvýšením zásob očkovacích látok v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch."

Komisia zároveň otvorila dodatočné rokovania o treťom kontrakte so spoločnosťou, ktoré sa týkajú dodávok vakcín a ich komponentov v rokoch 2022 a 2023.Predsedníčka EK vyzdvihla, že rýchlosť očkovania v Európe sa zvyšuje a dnes EÚ dosiahla 100 miliónov očkovaní, z ktorých viac ako štvrtina predstavuje druhú dávku. To znamená, že v EÚ už máme viac ako 27 miliónov plne očkovaných ľudí.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.04.2021

Komisia je pripravená získať až 800 miliárd EUR na financovanie obnovy

Komisia dnes podnikla kroky na to, aby sa výpožičky v rámci dočasného nástroja na obnovu NextGenerationEU financovali za čo najvýhodnejších podmienok pre členské štáty EÚ a ich občanov. Využije diverzifikovanú stratégiu financovania s cieľom do roku 2026 získať približne 800 miliárd EUR v bežných cenách. Tento prístup, ktorý bude v súlade s najlepšími postupmi štátnych emitentov, umožní Komisii získavať potrebné objemy plynule a efektívne. Zároveň tým do Európy priláka investorov a posilní medzinárodnú úlohu eura.

Prostriedky pre nástroj NextGenerationEU, ktorý je základom reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu, si vypožičiame na kapitálových trhoch. Od teraz do konca roka 2026 naň Komisia plánuje získať až 800 miliárd EUR. To zodpovedá objemu v priemernej výške približne 150 miliárd EUR ročne, čím sa EÚ stane jedným z najväčších emitentov v eurách. Všetky emisie budú splatené do roku 2058. Komisia si vypožičiavala aj predtým, na podporu členských štátov EÚ a tretích krajín, ale objem, periodicita a zložitosť vypožičiavania si prostriedkov na NextGenerationEU si vyžiadali zásadnú zmenu prístupu ku kapitálovým trhom. Tieto nové potreby financovania bude riešiť diverzifikovaná stratégia financovania. Vďaka nej bude Komisia schopná v prípade potreby mobilizovať všetky finančné prostriedky pre členské štáty EÚ a ich občanov za čo najvýhodnejších podmienok. Nástroj NextGenerationEU je základom reakcie EÚ na krízu spôsobenú koronavírusom. Jeho cieľom je prispieť k hospodárskej obnove a tvorbe zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej budúcnosti. EÚ tento nástroj schválila ako súčasť stimulačného balíka vo výške viac ako 2 bilióny EUR (v bežných cenách) alebo 1,8 bilióna EUR (v cenách roku 2018), ktorý zahŕňa aj dlhodobý rozpočet na roky 2021 - 2027. Kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti - nástroj na poskytovanie grantov a úverov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ v celkovej hodnote 723,8 miliardy EUR v bežných cenách.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.04.2021

Nová stratégia na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, rozloženie zločineckých obchodných modelov a posilnenie postavenia obetí

Komisia dnes predkladá novú stratégiu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 - 2025) zameranú na predchádzanie trestnej činnosti, postavenie obchodníkov s ľuďmi pred súd, ochranu obetí a posilnenie ich postavenia. V rokoch 2017 až 2018 bolo v Európskej únii viac ako 14 000 registrovaných obetí. V celosvetovom meradle dosahujú obchodníci s ľuďmi podľa odhadov ročný zisk vo výške 29,4 miliardy eur. Dopyt po vykorisťovaní má podľa očakávaní pokračovať, pričom obchodníci s ľuďmi presúvajú svoju činnosť do online prostredia a pandémia podľa všetkého vytvára podmienky na intenzívnejšie vykorisťovanie. V dnešnej stratégii sa preto stanovujú opatrenia, ktoré umožnia EÚ a jej členským štátom naďalej posilňovať svoju reakciu.

Stratégia zameriava na tieto aspekty:

  • Zníženie dopytu, ktorý podporuje obchodovanie s ľuďmi: EK posúdi možnosť stanovenia minimálnych pravidiel EÚ, ktorými sa kriminalizuje využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, a spolu s vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti zorganizuje preventívnu kampaň zameranú na vysokorizikové odvetvia.
  • Rozloženie obchodného modelu obchodníkov s ľuďmi online a offline: Komisia bude viesť dialóg s internetovými a technologickými spoločnosťami s cieľom obmedziť využívanie online platforiem na nábor a vykorisťovanie obetí.
  • Ochrana a podpora obetí a posilnenie ich postavenia s osobitným zameraním na ženy a deti: Cieľom stratégie je zlepšiť včasnú identifikáciu obetí a ich usmernenie na ďalšiu pomoc a ochranu, podporiť programy na posilnenie postavenia obetí a uľahčiť opätovnú integráciu. Komisia bude financovať aj odbornú prípravu zameranú na rodový prístup a potreby detí.
  • Podpora medzinárodnej spolupráce: Keďže polovicu obetí identifikovaných v EÚ tvoria občania krajín mimo EÚ, kľúčom k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi je spolupráca s medzinárodnými partnermi.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje v EÚ aj napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, naďalej vážnu hrozbu. Obeťami sú najmä ženy a dievčatá, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania. Keďže obchodovanie s ľuďmi často realizujú organizované zločinecké skupiny, stratégia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi je úzko prepojená so stratégiou EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola dnes takisto predstavená. Ochrana spoločnosti pred organizovanou trestnou činnosťou, ktorá zahŕňa aj boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je prioritou stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu. Význam včasnej identifikácie potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi z krajín mimo EÚ sa takisto zdôraznil v novom pakte o migrácii a azyle.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

12.04.2021

Komisia navrhuje oslobodiť od DPH životne dôležitý tovar a služby distribuované Úniou v časoch krízy

Európska komisia dnes navrhla oslobodiť od DPH tovar a služby, ktoré poskytuje Komisia a orgány či agentúry EÚ členským štátom a občanom v prípadoch ak sú distribuované ako súčasť reakcie na núdzovú situáciu v EÚ. Čerpá pritom zo skúseností získaných počas pandémie koronavírusu, kedy sa ukázalo, že DPH účtovaná na niektoré transakcie je v konečnom dôsledku iba nákladovým faktorom pri obstarávaniach, ktorý zbytočne zaťažuje limitované rozpočty. Dnešná iniciatíva preto maximalizuje efektívnosť finančných prostriedkov EÚ, ktoré sa vynakladajú vo verejnom záujme v reakcii na krízy, ako sú prírodné katastrofy a ohrozenia verejného zdravia. Vďaka dnešnému návrhu sa posilnia aj orgány pre zvládanie katastrof a krízové riadenie na úrovni EÚ vrátane tých, ktoré fungujú v rámci zdravotnej únie EÚ či mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Príjemcami môžu byť členské štáty alebo tretie strany, ako sú orgány alebo inštitúcie členských štátov (napríklad nemocnica, vnútroštátny zdravotnícky orgán alebo úrad pre reakciu na katastrofy). Medzi tovar a služby, na ktoré sa navrhovaná výnimka vzťahuje, patria napríklad:

  • diagnostické testy a testovací materiál, ako aj laboratórne vybavenie,
  • osobné ochranné prostriedky (OOP), ako sú rukavice, respirátory, rúška, plášte, dezinfekčné prostriedky a vybavenie,
  • stany, kempingové postele, oblečenie a jedlo,
  • pátracie a záchranné vybavenie, vrecia s pieskom, záchranné vesty a nafukovacie člny,
  • antimikrobiálne látky a antibiotiká, antidotá proti chemickým hrozbám, výrobky na liečbu zranení z ožiarenia, antitoxíny, jódové tablety,
  • výrobky z krvi alebo protilátky,
  • zariadenia na meranie žiarenia,
  • vývoj, výroba a obstarávanie potrebných výrobkov, výskumné a inovačné činnosti, tvorba strategických rezerv výrobkov, farmaceutické licencie, karanténne zariadenia, klinické skúšania, dezinfekcia priestorov atď.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

08.04.2021

Konferencia o budúcnosti Európy - spustenie občianskej digitálnej platformy

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy schválila vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy, ktorá občanom z celej Únie umožní zapojiť sa do diskusií o budúcnosti EÚ. Rada sa tiež dohodla na svojich pracovných postupoch a pokročila v prípravách úvodného podujatia konferencie, ktoré je predbežne naplánované na 9. mája, teda na Deň Európy. Vďaka novej viacjazyčnej digitálnej platforme budú mať občania zo všetkých kútov Európskej únie od 19. apríla možnosť vyjadriť svoj názor na akúkoľvek tému, ktorú považujú za dôležitú pre budúcnosť EÚ.

Kľúčové myšlienky budú zhromažďované a analyzované prostredníctvom osobitného mechanizmu spätnej väzby tak, aby mohli byť prediskutované v rámci európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie. Platforma tiež bude informovať o štruktúre a činnosti konferencie, ako aj o zdrojoch pre organizátorov podujatí, ktorých súčasťou bude aj katalóg kľúčových podujatí umožňujúci propagáciu konkrétnej iniciatívy na lokálnej, regionálnej, štátnej či európskej úrovni. Občanom zas umožní ľahké vyhľadávanie zaujímavých akcií prostredníctvom mapy všetkých podujatí.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku 

07.04.2021

EK vyčlenila 123 miliónov EUR na výskum a inovácie s cieľom bojovať proti hrozbe variantov koronavírusu

Komisia vyčlenila 123 miliónov EUR z programu Horizont Európa na naliehavo potrebný výskum variantov koronavírusu. Komisia vyhlásila nové výzvy, ktoré dopĺňajú predchádzajúce opatrenia zamerané na vývoj liečebných postupov a vakcín prostredníctvom klinických skúšok s cieľom pokročiť vo vývoji sľubných liečebných prípravkov a vakcín proti ochoreniu COVID-19. Tieto núdzové výzvy sa budú zaoberať krátkodobými až strednodobými hrozbami, ako aj prípravou na budúcnosť. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť. Návrhy v rámci týchto výziev možno predkladať od 13. apríla do 6. mája 2021. V súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus musia byť nové riešenia dostupné a cenovo prijateľné pre všetkých. Očakáva sa, že úspešné konzorciá budú spolupracovať s inými príslušnými iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

31.03.2021

Verejná konzultácia k revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov

Komisia spustila verejnú konzultáciu k revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Tieto právne predpisy budú prepracované s cieľom zosúladiť ich s ambíciou Európskej zelenej dohody stimulovať obnovu budov v EÚ a s cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby sa v nasledujúcich 12 týždňoch, do 22. júna, podelili o svoje názory na to, ako zvýšiť a zlepšiť obnovu budov, dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky účinný a dekarbonizovaný fond budov a umožniť prístupnejšie a cenovo prijateľnejšie financovanie v rámci plánov obnovy a odolnosti využitím 750 miliárd EUR z plánu obnovy Európy.

Výsledky tejto verejnej konzultácie sa premietnu do legislatívneho návrhu, ktorý sa očakáva do konca tohto roka, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2021. Táto revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je základným prvkom stratégie "vlny obnovy" uverejnenej v roku 2020. Bude súčasťou opatrení, ktoré Komisia predloží na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55% v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a bude sprevádzaná revíziou smernice o energetickej účinnosti. 

31.03.2021

Verejná konzultácia o revízii všeobecných farmaceutických právnych predpisov

Komisia začala proces revízie všeobecných farmaceutických právnych predpisov, jednej z hlavných iniciatív Farmaceutickej stratégie pre Európu. V nasledujúcich štyroch týždňoch do 27. apríla môže verejnosť a zainteresované strany vyjadriť svoj názor na kombinovaný plán hodnotenia a úvodné posúdenie vplyvu. Komisia sa bude v nasledujúcich mesiacoch venovať tomuto plánu, bude hodnotiť súčasné všeobecné farmaceutické právne predpisy a posudzovať vplyvy akýchkoľvek zmien. Cieľom Komisie je predložiť legislatívny návrh na revíziu všeobecných farmaceutických právnych predpisov do konca roka 2022.

Farmaceutická stratégia, ktorá bola prijatá v novembri minulého roka ako pilier Európskej zdravotnej únie, je ambiciózny projekt, ktorého cieľom je posilniť zameranie európskeho farmaceutického systému na pacienta a zabezpečiť, aby bol odolný voči budúcim zmenám a prípadným krízam. V stratégii sa zohľadnia aj poznatky získané z pandémie COVID-19, v ktorej sa jasne preukázalo, aké dôležité je zabezpečiť včasný prístup k bezpečným, vysokokvalitným a cenovo dostupným liekom.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

31.03.2021

Verejná konzultácia o revízii daní z tabaku v EÚ

Európska komisia sprístupnila verejnú konzultáciu o pravidlách EÚ v oblasti daní z tabaku s cieľom pripraviť navrhovanú revíziu pre tento rok. Táto iniciatíva je súčasťou Európskeho plánu na boj proti rakovine, ktorý bol predstavený vo februári 2021. Zdaňovanie tabaku v ňom zohráva dôležitú úlohu a mohlo by prispieť napríklad k odrádzaniu mladých ľudí od fajčenia. Pravidlá EÚ týkajúce sa zdaňovania tabakových výrobkov vymedzujú a klasifikujú rôzne tabakové výrobky a stanovujú príslušné minimálne daňové sadzby uplatňované na tabakové výrobky. Rozdiely v sadzbách medzi členskými štátmi vedú k nadmernému cezhraničnému nakupovaniu a k stimulu pre niektorých jednotlivcov a zločinecké organizácie, aby sa zapojili do podvodnej činnosti. Okrem toho súčasné pravidlá nie sú zosúladené s cieľom riešiť vývoj trhu a vstup na trh nových výrobkov, ako sú elektronické cigarety alebo zahrievané tabakové výrobky.

Cieľom revízie je zabezpečiť, aby boli súčasné pravidlá EÚ vhodné na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a vysokej úrovne ochrany zdravia. Všetky zainteresované strany majú možnosť zapojiť sa do verejnej konzultácie do 22. júna 2021. Môžu tak vyjadriť svoj názor na súčasné pravidlá a ich možné zmeny.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.03.2021

Komisia víta otvorenie programu EU4Health

Komisia víta otvorenie programu EU4Health, ktorý začal platiť dnes a znamená uvoľnenie 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva.

Program EU4Health významne prispeje k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej Európskej zdravotnej únie.

EU4Health je doposiaľ najväčším programom EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.

Cieľom EU4Health je:

  • zlepšiť a podporiť zdravie v Únii,
  • chrániť obyvateľov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
  • zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
  • posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

EU4Health bude realizovať nová výkonná agentúra - Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

25.03.2021

Ako sme na to s (ne)striedaním času?

28. marca 2021 budeme opäť posúvať ručičky na hodinách o hodinu dozadu a začne platiť režim letného času.

Európsky parlament, ale aj niektoré́ členské́ krajiny apelovali na Európsku komisiu, aby sa téme striedania času venovala a Komisia teda usporiadala celoeurópsku verejnú́ konzultáciu o striedaní letného a zimného času ešte v lete 2018. Zapojilo sa do nej rekordných 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť̌ pravidelné polročné́ striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80 %. Európania medzi dôvodmi na ukončenie striedania času najčastejšie uvádzali: zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný́ cieľ, a to šetrenie energií.

Európska komisia na názor ľudí reagovala a vypracovala v septembri 2018 legislatívny návrh, podľa ktorého by sa striedanie času dvakrát do roka malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament. Od vtedy sa čaká na dohodu členských štátov aby sa dohodli ako to bude v Únii fungovať, keďže postup vo výbere časových režimov by mal byť koordinovaný.
O tom, ktorý čas a prečo budú krajiny na svojom území používať sa môžu slobodne rozhodnúť. Európska komisia do toho nebude zasahovať. 

25.03.2021

Erasmus+: viac ako 28 miliárd eur na podporu mobility a vzdelávania pre všetkých v Európskej únii i mimo nej

Komisia dnes prijala prvý ročný pracovný program Erasmus+ na obdobie 2021 - 2027. Z nového a prepracovaného programu, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (v porovnaní so 14,7 mld. eur v období 2014 - 2020), sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené 10 miliónom Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia. Program pritom v súlade s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru v ešte väčšej miere zdôrazňuje inklúziu, zelenú transformáciu a prechod na digitálnu technológiu. Okrem toho program Erasmus+ pod vplyvom pandémie podporí odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Dnešné prijatie ročného pracovného programu pripravuje pôdu pre prvé dnes zverejnené výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu Erasmus+. Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu. Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom. Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Hlavnými prvkami programu Erasmus+ na roky 2021 - 2027 sú: Inkluzívny Erasmus+, Digitálny Erasmus+, Zelený Erasmus+ a Erasmus+ pre mladých ľudí

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku  

25.03.2021

Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia dnes predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby a zvýšenia objemu ekologickej akvakultúry.

Jeho cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, tak aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. V súčasnosti sa ekologicky obhospodaruje približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 - 18 %.

V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % (7,5 miliardy EUR) prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Budúca SPP na obdobie 2023 - 2027 by mala zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 - 58 miliárd EUR.

Výhody:

  • 30 % viac biodiverzity na poliach obhospodarovaných ekologicky,
  • ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík,
  • ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší,
  • spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú.

Akčný plán obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora a boli v ňom zohľadnené výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku 

23.03.2021

Komisia uverejnila štúdiu o zmyslových rozdieloch v potravinových výrobkoch

Európska komisia dnes uverejnila výsledky druhej časti štúdie Spoločného výskumného centra (JRC), ktorá porovnávala kvalitu potravinových výrobkov predávaných pod rovnakou značkou v rámci celej EÚ. Prvá časť štúdie uverejnená v roku 2019 bola zameraná na rozdiely v zložení potravinových výrobkov. Z informácií na obaloch sa v približne jednej tretine výrobkov zistili rozdiely v zložení. Cieľom dnes predloženej druhej časti štúdie bolo zistiť, či tieto rozdiely v zložení môžu byť vnímané ľudským zmyslami.

Dnešné zistenia podporili tvrdenie, že rozdiely v potravinových výrobkoch sa neriadia geografickým modelom. Výsledky, ktoré boli dnes predstavené, zároveň ukazujú, že zmyslové rozdiely sú jasne citeľné, ak existujú veľké rozdiely v zložení výrobku. Napríklad významné rozdiely v obsahu cukru v raňajkových obilninách možno vnímať ako ovplyvňujúce celkovú sladkosť výrobku. Naopak, keď boli rozdiely v zložení malé, odborníci ich nemohli vnímať, napríklad menšie rozdiely v obsahu tuku v zemiakových lupienkoch. Celkovo sa zistili zmyslové rozdiely v 10 z 20 testovaných výrobkov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Digitálny deň 2021: podpora kľúčových iniciatív európskeho digitálneho desaťročia

Ministri z členských štátov EÚ dnes na online Digitálnom dni 2021 podpísali tri vyhlásenia s cieľom spojiť úsilie a zdroje na podporu medzinárodnej pripojiteľnosti, stimuláciu zavádzania čistých digitálnych technológií a zlepšenie regulačného prostredia pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. Tieto konkrétne záväzky pomôžu urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Európy a prispejú k vízii a cieľom európskeho digitálneho desaťročia. Digitálny deň oslavuje v roku 2021 štvrté výročie. Podujatie sa naposledy konalo v roku 2019 a bolo zamerané na inteligentné a udržateľné poľnohospodárstvo, digitalizáciu kultúrneho dedičstva a podporu účasti žien v digitálnom a technologickom sektore. Odvtedy tieto iniciatívy výrazne pokročili.

Na štvrtom ročníku Digitálneho dňa, ktorý organizuje Komisia a portugalské predsedníctvo Rady sa stretli poslanci Európskeho parlamentu, ministri z členských štátov, výkonní predstavitelia odvetvia a viaceré ďalšie zainteresované strany. Zúčastnené členské štáty prijali konkrétne záväzky v troch kľúčových oblastiach:

  • Pripojiteľnosť: Európa využije svoje dátové brány na posilnenie globálnych sietí pripojiteľnosti
  • Startupy: Startupy a scaleupy budú môcť využiť osvedčené postupy
  • Zelená digitálna transformácia: mobilizácia investícií do čistých digitálnych technológií

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej po preskúmaní vakcíny AstraZeneca proti Covid-19

V nadväznosti na preskúmanie vakcíny AstraZeneca proti ochoreniu COVID-19, ktoré vykonala Európska agentúra pre lieky 18. marca 2021, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová vydala toto vyhlásenie: "Pre očkovanie je kľúčová bezpečnosť a dôvera v očkovacie látky. Prioritou Komisie bola vždy bezpečnosť a účinnosť každej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá bola schválená na používanie v EÚ. Preto sme zabezpečili, aby všetky vakcíny prešli pred podaním prísnou a nezávislou kontrolou bezpečnosti vykonávanou Európskou agentúrou pre lieky. Na tomto sme absolútne trvali. Podmienečné povolenie EÚ na uvedenie na trh si vyžaduje aj spoľahlivý systém dohľadu nad liekmi, aby sa zabezpečilo, že neprehliadneme žiaden prípadný problém súvisiaci s liekom, aj keď je zriedkavý.

Ako Európska agentúra pre lieky dnes jasne uviedla, prínosy vakcíny v boji proti COVID-19 naďalej prevyšujú riziká vedľajších účinkov. Ide o účinnú a bezpečnú očkovaciu látku, ktorá vo veľkej miere prispieva k úsiliu o riešenie vplyvu ochorenia COVID-19 a veľmi závažných zdravotných rizík nákazy. Očkovanie je jedným z našich najsilnejších prostriedkov na ukončenie pandémie a všetci musíme pokračovať v našom úsilí zabezpečiť čo najrýchlejšie nasadenie a zároveň zabezpečiť, aby dôsledné monitorovanie bezpečnosti pokračovalo v rámci procesu dohľadu nad liekmi v EÚ."

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Komisia spustila Európsku radu pre inovácie s cieľom pomôcť pretransformovať vedecké nápady na prelomové inovácie

Európska komisia včera na online podujatí spustila Európsku radu pre inováciu (EIC) s rozpočtom vo výške 10 miliárd EUR (v bežných cenách) na roky 2021 - 2027 s cieľom rozvíjať a rozširovať prelomové inovácie. EIC, ktorá vychádza z úspešného pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020, nie je len novinkou programu Horizont Európa, ale je jedinečná aj vo svete: spojuje výskum nových technológií s programom Akcelerátor a špecializovaným kapitálovým fondom, fondom Európskej rady pre inováciu, aby pomohla rozširovať inovatívne startupy a malé a stredné podniky (MSP). Fondu EIC budú pridelené približne 3 miliardy EUR z rozpočtu EIC. Včera sa okrem toho uverejnil aj prvý ročný pracovný program EIC, ktorý v roku 2021 otvára možnosti financovania vo výške 1,5 miliardy EUR. Zároveň sa začína obdobie podávania prihlášok pre dve ocenenia, a to Cenu EÚ pre ženy inovátorky a Európske hlavné mesto inovácií.

Hlavné novinky Európskej rady pre inováciu

Európska rada pre inováciu (EIC) má viacero prvkov, ktoré jej umožňujú jedinečným spôsobom podporovať priekopnícke podniky a projekty.

  • Z nástroja EIC Akcelerátor sa podporujú MSP, najmä startupy a spin-off podniky, aby rozvíjali a rozširovali prelomové inovácie.
  • Tím programových manažérov EIC bude zodpovedný za rozvíjanie vízií pre technologické a inovačné prelomové objavy (ako je bunková a génová terapia, zelený vodík a nástroje na liečbu ochorení mozgu), správu portfólií projektov EIC a združovanie zainteresovaných strán s cieľom pretaviť tieto vízie do praxe.
  • Nový systém financovania EIC Transformácia pomôže premeniť výsledky výskumu (z nástroja EIC Prieskumník a Európskej rady pre výskum) na inovácie (spin-off podniky, obchodné partnerstvá atď.).
  • Zavádzajú sa nové opatrenia na podporu žien inovátoriek, medzi ktoré patrí program pre ženy na vedúcich pozíciách.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.03.2021

Koronavírus: spoločná cesta k bezpečnému znovuotvoreniu Európy

Pred zasadnutím európskych lídrov, ktoré sa bude konať 25. marca, Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na koordinovaný prístup k postupnému rušeniu obmedzení spojených s ochorením COVID-19, keď to epidemiologická situácia povolí. V oznámení, ktoré dnes bolo prijaté, sa načrtáva cesta k vyváženej politike a spoločnému prístupu EÚ a zdôrazňujú sa opatrenia potrebné na dosiahnutie stavu, keď budeme môcť obnoviť náš európsky spôsob života, a to bezpečným a udržateľným spôsobom, v rámci ktorého budeme mať vírus pod kontrolou.

Zatiaľ čo epidemiologická situácia si vyžaduje nepretržitú kontrolu až dovtedy, kým sa nedosiahne dostatočná zaočkovanosť, treba na jednotnom trhu vytvoriť podmienky, ktoré umožnia bezpečné a udržateľné znovuotvorenie, aby občania mohli využívať svoje práva a aby sa obnovila hospodárska a sociálna činnosť. Súčasťou tohto procesu je zavedenie digitálneho zeleného osvedčenia týkajúceho sa očkovania, testovania a prekonania ochorenia, využívanie spoločného rámca pre opatrenia reakcie, usmernenie k ďalším testovacím stratégiám, ako je monitorovanie odpadových vôd na účely sledovania variantov, investície do diagnostiky a liečebných postupov. V oznámení sa takisto podčiarkujú opatrenia na vytvorenie globálnej odolnosti prostredníctvom nástroja COVAX a mechanizmu EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.03.2021

Komisia navrhuje digitálne zelené osvedčenie

Európska komisia dnes predložila návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Digitálne zelené osvedčenie (zaužívané aj ako COVID pas) bude dôkazom o tom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. Bude k dispozícii bezplatne v digitálnom alebo papierovom formáte. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania - očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré už prekonali ochorenie COVID-19. Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií, ako je meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia. Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19. Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada. Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. Cieľom je, aby technická práca a návrh boli dokončené v nadchádzajúcich mesiacoch.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Pozvánka na diskusné fórum : "FAKE NEWS: Ako sa zorientovať medzi dezinformáciami a pravdou?".

Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku organizuje diskusné fórum "FAKE NEWS: Ako sa zorientovať medzi dezinformáciami a pravdou?".

Diskusné fórum sa bude konať v pondelok 15. marca 2021 o 10:00 hod. Diskusiu môžete sledovať naživo na Youtube, Facebook alebo webovej stránke Kancelárie EP. Na podujatie sa nie je potrebné registrovať.

Na podujatí vystúpia:

  • Robert Sermek, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku
  • Lucia Ďuriš Nicholsonová, poslankyňa Európskeho parlamentu (EKR)
  • Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu (EĽS)
  • Katarína Klingová, senior analytička GLOBSEC
  • Peter Jančarík, podpredseda OZ Konšpirátori.sk

Moderátorom diskusie bude Vladimír Šnídl z Denníka N.

Súčasťou podujatia bude aj workshop s Kristínou Blažekovou a Jakubom Juskom z OZ Zvol si info.

Podujatie vyvrcholí tematickým kvízom "Pravda o EÚ: poznáte fakty?" pod vedením Dominiky Hajdu, analytičky GLOBSEC.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Komisia ponúka ďalšie štyri milióny vakcín od BioNTech-Pfizer do konca tohto mesiaca

Európska komisia sa dohodla so spoločnosťou BioNTech-Pfizer na dodávke ďalších štyroch miliónov dávok vakcín proti COVID-19, ktoré budú mať členské štáty k dispozícii v nasledujúcich dvoch týždňoch, na zvládanie situácie v problémových oblastiach s koronavírusom, a uľahčenie voľného pohybu na hraniciach. Komisia pozorne sleduje vývoj epidemiologickej situácie v členských štátoch. Napriek súčasnému zníženiu počtu úmrtí v EÚ vďaka očkovaniu starších a najzraniteľnejších osôb, je Komisia znepokojená vznikom viacerých ohnísk nákazy ochorením COVID-19 v celej Únii. Je to spôsobené najmä rozšírením nových variantov, ktoré sú nákazlivejšie. Vakcína od BioNTech-Pfizer sa ukázala ako vysoko účinná proti všetkým v súčasnosti známym variantom vírusu COVID-19.

S cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí reagovať na tento vývoj Komisia rokovala so spoločnosťou BioNTech-Pfizer o možnosti objednať pre členské štáty dodatočné dávky vakcín. Marcové zvýšenie dodávok je výsledkom úspešného rozšírenia výrobných kapacít v Európe, ku ktorému došlo v polovici februára. Členské štáty budú môcť nakúpiť celkom štyri milióny dávok, a to pomerne k počtu ich obyvateľov. Všetky dávky budú dodané do konca marca. Tieto dávky dopĺňajú harmonogram dodávok, na ktorom sa v súčasnosti dohodli členské štáty so spoločnosťou BioNTech-Pfizer.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Humanitárna činnosť: Nové vyhliadky globálnej pomoci EÚ v podmienkach pandémie COVID-19

Komisia dnes navrhla posilniť globálny humanitárny vplyv Európskej únie s cieľom uspokojiť prudko sa zvyšujúce humanitárne potreby umocnené pandémiou COVID-19. V predkladanom oznámení navrhuje sériu kľúčových opatrení, ktoré majú urýchliť humanitárnu pomoc. Zamerať sa pritom chce na rozšírenie zdrojovej základne, podporu priaznivejšieho prostredia pre humanitárnych partnerov a riešenie základných príčin vzniku kríz, na ktoré uplatní prístup Tím Európa. V oznámení opätovne kladie dôraz na medzinárodné humanitárne právo a opisuje, ako sa vysporiadať s dramatickým vplyvom zmeny klímy na humanitárnu oblasť. EÚ vytvorí novú európsku kapacitu v oblasti humanitárnej reakcie, ktorá má umožniť priamu intervenciu v čase humanitárnej krízy tam, kde tradičné mechanizmy humanitárnej pomoci cez partnerov EÚ alebo ich kapacity nebudú účinné alebo dostatočné. V tejto súvislosti bude potrebné zjednodušiť logistiku vrátane dopravy, umožniť združovanie zdrojov a uľahčiť ich nasadenie priamo v teréne.

Pred prijatím dnešného oznámenia zhromaždila Komisia názory občanov z 27 členských štátov o humanitárnej pomoci EÚ. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva, že humanitárna pomoc EÚ sa teší jednoznačnej podpore, pričom až 91 % respondentov sa k humanitárnej činnosti financovanej z prostriedkov EÚ vyjadrilo pozitívne. 83 % respondentov zo Slovenska podporilo humanitárnu pomoc EÚ. Takmer polovica európskych a a 57 % slovenských respondentov je presvedčených, že EÚ by mala zachovať súčasnú úroveň podpory na humanitárnu pomoc, zatiaľ čo štyria z desiatich Európanov sa domnievajú, že toto financovanie by sa malo ešte zvýšiť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Európska komisia druhou emisiou v roku 2021 získala ďalších 9 mld. EUR v rámci nástroja SURE

Európska komisia v rámci svojho programu EÚ SURE na ochranu pracovných miest a pracovníkov a na zmiernenie výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu vydala dlhopis s jednou tranžou vo výške 9 mld. EUR, splatný v roku 2036. Ide o piatu emisiu dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE a o druhú emisiu v roku 2021. Dlhopis vzbudil veľký záujem investorov, vďaka čomu Komisia opäť získala veľmi dobré cenové podmienky, ktoré sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Ide o piatu emisiu dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE. Komisia navrhla finančnú podporu pre 19 členských štátov v celkovej výške 90,6 mld. EUR. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne. Komisia doteraz po štyroch emisiách dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE celkovo vyplatila 53,5 mld. EUR týmto 15 členským štátom: Taliansko, Španielsko, Poľsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Cyprus, Slovinsko, Malta, Lotyšsko, Belgicko, Rumunsko, Maďarsko, Portugalsko a Slovensko. Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investorom to dodáva istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely. Získané finančné prostriedky sa prijímajúcim členským štátom poskytujú vo forme úverov, ktoré im pomôžu pokryť náklady priamo spojené s financovaním vnútroštátnych programov skráteného pracovného času a podobných opatrení prijatých v reakcii na pandémiu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.03.2021

SÚŤAŽ NAJLEPŠEJ LOKÁLNEJ INVESTIGATÍVY 2021

Organizácia Európsky Dialóg spustila Súťaž najlepšej lokálnej investigatívy 2021, ktoráje jedinečnou príležitosťou pre slovenských novinárov (profesionálov ale aj začínajúcich novinárov či študentov), ktorí chcú spolupracovať na investigatívnych projektoch. Každý z troch víťazných tímov získa grant vo výške 4.000 EUR. Do súťaže sa môžu prihlásiť aj jednotlivci, ktorým v ďalšom kole pomôžeme nájsť kolegov do tímu. Podmienkou je prísť s témou investigatívy, ktorá má lokálny charakter.

K dispozícii sú tri široké tematické okruhy a niekoľko podtém, pričom uchádzači si môžu zvoliť aj inú, ktorú si sami navrhnú.

  • Ľudské práva
  • Korupcia
  • Otázky životného prostredia

Viac informácií o súťaži a jej pravidlách je možné nájsť na našom webe: https://europskydialog.eu/.../sutaz-najlepsej-lokalnej.../ 

08.03.2021

Medzinárodný deň žien 2021: COVID-19 ohrozuje rodovú rovnosť

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien Komisia uverejnila správu o rodovej rovnosti v EÚ za rok 2021, ktorá poukazuje na negatívny vplyv pandémie COVID-19 na ženy. Pandémia prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života, a to v Európe, ako aj mimo nej. Prišli sme tak o ťažko vybojované úspechy z minulých rokov. Rodová rovnosť pritom ešte nikdy nebola tak vysoko na zozname priorít politického programu EÚ a Komisia vynaložila na plnenie stratégie rodovej rovnosti spred roka obrovské úsilie. Komisia dnes začala prevádzku portálu na monitorovanie stratégie v oblasti rodovej rovnosti, cez ktorý sa bude dať lepšie monitorovať a sledovať pokrok v každom z 27 členských štátov.

Členské štáty zaznamenali počas pandémie prudký nárast domáceho násilia: Napríklad vo Francúzsku bolo počas prvého týždňa obmedzenia pohybu nahlásených o 32 % viac prípadov domáceho násilia a Írsko zaznamenalo päťnásobný nárast príkazov na zásah proti domácemu násiliu a španielske orgány oznámili, že počas prvých dvoch týždňov obmedzenia pohybu sa počet volaní zvýšil o 18 %.

Ženy stoja v prvej línii boja proti celosvetovej pandémii: tvoria 76 % pracovníkov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti a 86 % pracovníkov v službách osobnej zdravotnej starostlivosti. S príchodom pandémie zaznamenali ženy v týchto odvetviach bezprecedentný nárast pracovnej záťaže, zdravotných rizík a problémov s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.

Pandémia vážne zasiahla aj ženy na trhu práce, pretože sú nadmerne zastúpené v odvetviach, ktoré kríza najviac zasiahla (maloobchod, starostlivosť o hostí, starostlivosť a práca v domácnosti). Obmedzenie pohybu má významný vplyv aj na neplatenú starostlivosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom: Ženy strávili v priemere 62 hodín týždenne starostlivosťou o deti (v porovnaní s 36 hodinami u mužov) a 23 hodín týždenne pri domácich prácach (15 hodín u mužov). V štúdii z roku 2020 sa zistilo, že počet mužov v orgánoch poverených odozvou na pandémiu výrazne prevyšuje počet žien. Zo 115 osobitných národných pracovných skupín zameraných na boj s ochorením COVID-19 tvorili v 87 krajinách vrátane 17 členských štátov EÚ 85,2 % najmä muži, 11,4 % tvorili najmä ženy a len 3,5 % bolo rodovo vyvážených. Na politickej úrovni tvoria ženy v EÚ len 30 % ministrov zdravotníctva. Pracovnú skupinu Komisie zameranú na krízu COVID-19 vedie predsedníčka von der Leyen a z piatich ďalších komisárov, ktorí sú jej členmi, sú tri ženy.

Napriek tomu, že kríza COVID-19 jej kladie prekážky, Komisia v uplynulom roku vynaložila značné úsilie, aby pokročila vo vykonávaní stratégie pre rodovú rovnosť. Pred rokom prijatá stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 - 2025 je založená na vízii Európy, v ktorej ženy a muži, dievčatá a chlapci v celej svojej rozmanitosti žijú bez hrozby násilia a stereotypov, môžu prosperovať a zastávať vedúce pozície. Stanovujú sa v nej kľúčové opatrenia na toto päťročné obdobie a Komisia sa v nej zaväzuje prihliadať na aspekty rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ. 

04.03.2021

Komisia navrhuje opatrenia na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu

Európska komisia dnes prezentovala návrh týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby ženy a muži v EÚ dostávali za rovnakú prácu aj rovnakú odmenu. Návrh tvorí súčasť politických priorít predsedníčky von der Leyenovej a stanovujú sa v ňom opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania, ako sú informácie o odmeňovaní pre uchádzačov o zamestnanie, právo poznať úroveň odmeňovania pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu, ako aj povinnosti veľkých spoločností v oblasti podávania správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov. Návrhom sa zároveň posilňujú nástroje, ktoré majú pracovníci k dispozícii na uplatňovanie svojich práv, a uľahčuje sa prístup k spravodlivosti. Zamestnávatelia nebudú môcť od uchádzačov o zamestnanie žiadať informácie o ich mzdovej histórii a na žiadosť zamestnancov budú musieť poskytnúť anonymizované údaje o platových podmienkach. Zamestnanci budú mať tiež právo na kompenzáciu za diskrimináciu v odmeňovaní.

Nové opatrenia, v ktorých sa zohľadňuje vplyv pandémie COVID-19 na zamestnávateľov, ale aj na ženy, ktoré boli obzvlášť ťažko zasiahnuté, zvýšia informovanosť o platových podmienkach v rámci spoločností a poskytnú zamestnávateľom a pracovníkom viac nástrojov na riešenie problematiky diskriminácie v odmeňovaní na pracovisku. Tým sa vyrieši celý rad zásadných otázok, ktoré prispievajú k existujúcim rozdielom v odmeňovaní, čo je relevantné najmä počas pandémie COVID-19, ktorá posilňuje rodové nerovnosti a vystavuje ženy väčšiemu riziku chudoby. Dnes uverejnený návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po jeho prijatí budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na oznámenie príslušných znení Komisii. Po ôsmich rokoch Komisia vykoná hodnotenie navrhovanej smernice.

04.03.2021

Komisia povolila Slovensku viac ako miliardovú podporu na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Európska komisia schválila, v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku. Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania. Cieľom schémy je zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení, motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje a stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení. Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne). Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži. 

04.03.201

Európsky pilier sociálnych práv: uplatňovanie zásad v praxi

Európska komisia dnes vytýčila svoje ambície pre silnú sociálnu Európu, ktorá kladie dôraz na pracovné miesta a zručnosti pre budúcnosť, a pripravila pôdu pre spravodlivú, inkluzívnu a odolnú obnovu. Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv načrtáva konkrétne opatrenia na ďalšie vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv ako spoločné úsilie členských štátov a EÚ s aktívnou účasťou sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Takisto navrhuje hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Pre Európu je to príležitosť aktualizovať svoj súbor sociálnych pravidiel a zároveň úspešne absolvovať transformáciu, ktorú vyžaduje nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj a socio-ekonomické dôsledky pandémie.

Komisia už začala uplatňovať zásady piliera v praxi tak, že v roku 2020 navrhla iniciatívy týkajúce sa napríklad podpory zamestnanosti mladých ľudí a primeranej minimálnej mzdy. Dnes predkladá aj odporúčanie Komisie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE) s cieľom podporiť oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest. V akčnom pláne sa stanovujú tri hlavné ciele pre EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030:

  • Malo by byť zamestnaných najmenej 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov.
  • Na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastniť najmenej 60 % všetkých dospelých osôb.
  • Počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov.

03.03.2021

Spojme sily na ochranu biodiverzity na celom svete

Pri príležitosti Svetového dňa divej prírody Komisia opätovne vyzvala všetky svetové inštitúcie, aby sa vyjadrili v prospech prírody a pomohli presvedčiť ďalšie vlády, aby zvýšili svoje ambície na kľúčovom pätnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktoré sa uskutoční neskôr v tomto roku. Presne jeden rok, odkedy Komisia založila globálnu koalíciu "Spoločne za biodiverzitu", sa už viac než 200 inštitúcií na celom svete - národné parky, výskumné centrá a univerzity, prírodovedecké múzeá, akváriá, botanické záhrady a zoologické záhrady - pripojilo k boju proti strate biodiverzity. Cieľom Komisie je zvýšiť počet zúčastnených organizácií na viac ako 500. Tieto inštitúcie, ktoré sú súčasťou globálnej koalície, majú vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody dôležitú úlohu zvyšovať povedomie verejnosti o dramatických dôsledkoch krízy biodiverzity, ktorej dnes čelíme. Slovensko zastupuje päť inštitúcií zameraných na skúmanie prírody. Medzi partnerov na Slovensku patria: Ústav zoológie a Botanický ústav SAV, Slovenské národné múzeum, Prírodovedecké fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Európska komisia sa pripojila k medzivládnej koalícii vysokých ambícií (HAC) pre prírodu a ľudí, ktorá bola založená na samite "Jedna planéta" v januári tohto roku. Komisia prijala minulý rok v rámci európskej zelenej dohody svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030. Zaväzuje sa v nej vytvoriť v celej EÚ väčšiu sieť účinne riadených chránených oblastí pokrývajúcich 30 % pevniny a 30 % morí, pričom tretina tejto plochy bude prísne chránená. Komisia v súčasnosti pracuje na usmerňujúcich kritériách zriadenia týchto oblastí.

03.03.2021

Komisia aktualizuje odpoveď fiškálnej politiky na pandémiu

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom členským štátom poskytuje základné usmernenia, akú fiškálnu politiku uplatňovať v nadchádzajúcom období. Stanovuje v ňom hlavné zásady správneho koncipovania a kvality fiškálnych opatrení. Komisia zároveň predkladá svoje úvahy o tom, či deaktivovať všeobecnú únikovú doložku alebo pokračovať v jej uplatňovaní. Oznámenie načrtáva smerovanie celkovej fiškálnej politiky v strednodobom horizonte, a pritom zohľadňuje aj vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Dôveryhodné fiškálne politiky, ktoré zmierňujú krátkodobé dôsledky pandémie koronavírusu a podporujú obnovu sú dôležité pre zabezpečenie koordinovanej a jednotnej politickej reakcie na súčasnú krízu.

V oznámení sa uvádza, že fiškálna politika by mala byť aj naďalej ostražitá a mala by sa prispôsobovať vývoju situácie. Varuje pred predčasným stiahnutím fiškálnej podpory, ktorá by sa mala zachovať v tomto aj budúcom roku. Uvádza sa v ňom, že keď sa podarí zmierniť zdravotné riziká, fiškálne opatrenia by sa mali lepšie dlhodobo zacieliť na podporu odolnej a udržateľnej obnovy a fiškálne politiky by mali zohľadniť vplyv RRF. Toto usmernenie uľahčí členským štátom prípravu programov stability a konvergenčných programov, ktoré by mali predložiť Komisii v apríli 2021. Komisia usmernenia podrobnejšie rozpracuje v jarnom balíku európskeho semestra.

03.03.2021

Diskusie na vysokej úrovni o naliehavých otázkach pre odvetvie batérií

Podpredseda EK Maroš Šefčovič a komisár Thierry Breton sa včera stretli so zástupcami priemyslu európskeho hodnotového reťazca batérií. Diskutovali o najnaliehavejších otázkach, týkajúcich sa domácich dodávok surovín a ich spracovania, pokročilých materiáloch pre batérie, kapacitách recyklácie batérií a nedostatku zručností. Ich vyriešenie by pomohlo k posilneniu dynamiky a investícií do tohto sektora a podporu rozširujúceho sa trhu s elektronickou mobilitou v Európe. V roku 2020 zaznamenal predaj elektrických vozidiel historické maximum. Predstavovali 10,5 % všetkých nových registrovaných vozidiel.

"Táto diskusia je mimoriadne aktuálna, keďže naše členské štáty dokončujú svoje národné plány na podporu obnovy a odolnosti. Vyzývam ich, aby do plánov zahŕňali investície do surovín a progresívnych materiálov, ale aj programy rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností," uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. V celom hodnotovom reťazci batérií by do roku 2025 malo vzniknúť približne 800 000 voľných pracovných miest. "Vzniká tu trojaká nevyhnutnosť - nielen začať a realizovať vznikajúce priemyselné projekty, ale aj podporovať transformáciu európskeho automobilového priemyslu a posilniť sociálny rozmer nášho oživenia," dodal Šefčovič.

02.03.2021

Komisia podporí osem reformných projektov na Slovensku zameraných na zvýšenie počtu pracovných miest a udržateľný rast

Komisia dnes vo všetkých 27 členských štátoch schválila 226 projektov, ktoré podporia ich úsilie pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych reforiem na posilnenie rastu. Tieto podporné opatrenia sa realizujú v rámci Nástroja technickej podpory a na rok 2021 budú mať na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii celkový rozpočet vo výške 102,6 milióna EUR. Na Slovensku bude v prvej fáze podporených osem projektov v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, energetiky, ekologickej transformácie, zdaňovania, boja proti praniu špinavých peňazí a verejných výdavkov. Komisia takisto buduje kapacity na pomoc pri vykonávaní národného plánu podpory obnovy a odolnosti.

Nástroj technickej podpory je hlavným nástrojom Komisie na poskytovanie technickej podpory reforiem v EÚ. Je súčasťou viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027 a Plánu obnovy pre Európu. S vykonávaním plánov podpory obnovy a odolnosti súvisí celkovo viac ako 60 % predbežne vybraných projektov Nástroja technickej podpory na rok 2021, zatiaľ čo 30 % sa zameriava na zelenú dohodu a 44 % na digitálnu transformáciu. Nástroj technickej podpory takisto pomáha členským štátom účinne riešiť výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

02.03.2021

Ochrana európskych spotrebiteľov: Safety Gate efektívne pomáha sťahovať nebezpečné výrobky na ochranu proti COVID-19 z trhu

Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o systéme Safety Gate, teda o systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečnom spotrebnom tovare, ktorý pomáha sťahovať nebezpečné nepotravinové výrobky z trhu. V správe sa uvádza, že počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe upozornení, z roka na rok rastie. Zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 4 477 opatrení, v roku 2020 rekordných 5 377. Až 9 % všetkých upozornení vydaných v roku 2020 sa týkalo výrobkov súvisiacich s COVID-19, najmä ochranných rúšok, ktoré neposkytovali dostatočnú ochranu. K ďalším nebezpečným výrobkom, ktoré boli v súvislosti s COVID-19 v systéme Safety Gate oznámené, patrili napríklad dezinfekčné prostriedky obsahujúce toxické látky, ako metanol, ktorý môže spôsobiť slepotu a po požití dokonca až smrť, či UV žiariče, ktoré užívateľov vystavovali silnému žiarenia spôsobujúcemu podráždenie pokožky.

Komisia prostredníctvom ocenenia EÚ za bezpečnosť výrobkov odmeňuje podniky, ktoré v oblasti ochrany spotrebiteľov idú nad rámec stanovených požiadaviek. Tento ročník udeľovania tohto ocenenia bude zameraný na iniciatívy v oblasti ochrany zraniteľných skupín spotrebiteľov a na využívanie nových technológií na zvýšenie bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov. Lehota na podávanie prihlášok, ktorá začala plynúť včera, končí 30. apríla.

01.03.2021

Vzdávame úctu odvahe v žurnalistike: Prihlasovanie do ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku

Od dnešného dňa je možné podávať prihlášky do súťaže o jednu z najvýznamnejších novinárskych cien na svete - cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku. Táto cena sa pod záštitou Európskej komisie udeľuje novinárom z celého sveta za ich odvážne spravodajstvo a príbehy o ľuďoch a planéte, ktoré poukazujú na niektoré z najväčších výziev dneška a upozorňujú na inšpirujúce spôsoby ich riešenia. Cenou Lorenza Nataliho za žurnalistiku sa už takmer tri desaťročia oceňujú kvalitné a odvážne správy o pálčivých otázkach, ako sú boj proti nerovnosti a chudobe, podpora udržateľného rozvoja ale aj ochrana životného prostredia, či ľudských práv. Prihlásiť sa môžete online do 19. apríla 2021. Víťazov z každej kategórie vyberá veľká porota zložená z uznávaných novinárov a odborníkov na medzinárodný rozvoj z celého sveta a odmení ich sumou 10 000 eur.

Kto sa môže prihlásiť?

Ak ste novinár alebo novinárka, môžete sa prihlásiť v jednej z týchto troch kategórií:

  • Hlavná cena: za príspevok uverejnený v médiu so sídlom v jednej z partnerských krajín Európskej únie;
  • Európska cena: za príspevok uverejnený v médiu so sídlom v členskom štáte Európskej únie;
  • Cena pre najlepšieho začínajúceho novinára: za príspevok od novinára mladšieho ako 30 rokov uverejnený v médiu so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v niektorej z jej partnerských krajín.

01.03.2021

Od 1. marca 2021 platia nové energetické štítky EÚ

Od dnes, 1. marca 2021, platí vo všetkých kamenných predajniach a internetových obchodoch úplne nová verzia všeobecne uznávaného energetického štítku EÚ s cieľom pomôcť spotrebiteľom v EÚ znížiť ich účty za energiu a obmedziť uhlíkovú stopu. Nové štítky sa spočiatku budú vzťahovať na štyri kategórie výrobkov - chladničky a mrazničky, umývačky riadu, práčky a televízne prijímače (a iné externé monitory). Ďalšie kategórie produktov, ako sú žiarovky a svietidlá ich začnú používať 1. septembra a v nasledujúcich rokoch sa bude použitie nových štítkov ďalej rozširovať. Najdôležitejšou zmenou je návrat k jednoduchšej stupnici od A po G, ktorá je prísnejšie navrhnutá tak, aby len málo produktov dosiahlo úroveň A. Dôvodom je narastajúce množstvo výrobkov, ktoré dosahovali triedu A+, A++ alebo A+++. Energeticky najúčinnejšie produkty, budú po novom patriť do tried B, C alebo G. Nové štítky obsahujú QR odkaz prepojený na celoúnijnú databázu výrobkov.

Od 1. marca nadobudne platnosť aj niekoľko pravidiel týkajúcich sa ekodizajnu, najmä pokiaľ ide o opraviteľnosť a povinnosť výrobcov mať k dispozícii náhradné diely niekoľko rokov po tom, čo sa výrobky prestanú na trhu predávať. Štítky majú jednotnejšie a modernejšie ikony a obsahujú viac informácií. Napríklad v prípade práčky sa zo štítku dozvieme aj spotrebu vody, energie a trvanie pracieho cyklu. Nové kategórie štítku so zmenenou stupnicou boli odsúhlasené po dôkladnom a plne transparentnom konzultačnom procese s úzkym zapojením zainteresovaných strán a členských štátov vo všetkých fázach, po kontrole zo strany Rady a Európskeho parlamentu a s dostatočným zapojením výrobcov a ich informovaním.

25.02.2021

Online platformy prijali viac opatrení na boj proti dezinformáciám o očkovaní

Európska komisia dnes zverejnila nové správy od spoločností Facebook, Google, Microsoft, Twitter, TikTok a Moziila, ktoré sú signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Správy poskytujú prehľad vývoja opatrení prijatých v januári 2021. Vyplýva z nich, že spoločnosť Google rozšírila svoj vyhľadávač, tak aby poskytoval informácie o vakcínach a zoznam vakcinačných látok, ktoré sú povolené v lokalite, kde sa používateľ nachádza. Táto funkcia je dostupná v 23 krajinách EÚ. TikTok zaznamenal použitie tagu "vakcína proti Covid-19" vo viac ako piatich tisícoch svojich videí v rámci Únie a spoločnosť Microsoft sa podieľala na kampani #VaxFacts, ktorá poskytuje bezplatné rozšírenie prehliadača, ktoré používateľov chráni pred dezinformáciami o vakcínach proti koronavírusu. Mesačný program podávania správ bol nedávno predĺžený a bude pokračovať do júna 2021. Cieľom je, aby online platformy prevzali väčšiu zodpovednosť za to, aby škodlivé a nebezpečné dezinformácie (domáce aj zahraničné) neohrozovali náš spoločný boj proti koronavírusu a samotné očkovanie.

25.02.2021

Väčšia mobilita pracovnej sily by mohla pomôcť EÚ uspokojiť dopyt po zdravotníckych a dlhodobých opatrovateľoch

Pracovná sila Európskej únie v zdravotnej oblasti a v oblasti dlhodobej starostlivosti bude musieť v rokoch 2018 až 2030 narásť o 11 miliónov pracovníkov na to, aby uspokojila požiadavky starnúcej spoločnosti. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes uverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie. Domáce vzdelávanie a podpora odbornej prípravy sú schopné uspokojiť časť dopytu, no čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva pracovná mobilita a migrácia. V roku 2018 pracovali v krajinách iných, ako je krajina ich pôvodu, v danej oblasti takmer dva milióny pracovníkov. JRC odporúča integrovať súčasné spôsoby migrácie pracovnej sily s ohľadom na potreby týchto oblastí. To by mohlo podporiť toky mobility a poskytnúť výhody krajinám pôvodu ako aj cieľovým krajinám. Uľahčilo by to aj uznávanie kvalifikácií a úplnú aktiváciu zručností migrujúcich pracovníkov v EÚ.

Komisia prijala súbor iniciatív na podporu krajín EÚ pri riešení výziev súvisiacich so starnutím obyvateľstva a ich vplyvom na sektory zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Na túto tému Komisia otvorila širokú verejnú konzultáciu, ktorá sa venuje aj tomu, ako vybudovať odolné systémy starostlivosti. Ide o prvé kroky smerom k vybudovaniu Európskej zdravotnej únie. Dôležitou iniciatívou je aj akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý poskytne kompas na riešenie sociálnych a hospodárskych výziev našej doby, vrátane demografických zmien.

24.02.2021

Komisia navrhuje predĺžiť súčasné pravidlá roamingu o ďalších 10 rokov

Komisia dnes navrhla nové nariadenie o roamingu, aby mohli občania pri cestovaní v EÚ naďalej využívať roaming bez dodatočných poplatkov. V situácii, keď sa neodporúčajú cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, ide o významný krok v príprave na lepšiu budúcnosť. Novým nariadením sa predĺži platnosť súčasných pravidiel, ktorá sa skončí v roku 2022, o ďalších 10 rokov. Takisto zabezpečí lepšie roamingové služby pre cestujúcich. Spotrebitelia budú mať napríklad v zahraničí nárok na rovnako kvalitné a rýchle mobilné sieťové pripojenie ako doma, ak sú k dispozícii rovnocenné siete. Nové pravidlá zabezpečia aj efektívny prístup k tiesňovým službám vrátane lepšej informovanosti o alternatívnych prostriedkov pre ľudí so zdravotným postihnutím a zvýšia informovanosť spotrebiteľov o možných poplatkoch za využívanie služieb s pridanou hodnotou v rámci roamingu.

24.02.2021

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európska komisia dnes prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, v ktorej vytýčila smerovanie príprav na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila zmenu klímy, a to na svojom území i na medzinárodnej scéne. Na nevyhnutné dôsledky sa však musíme pripraviť. Zmena klímy si v Európe a na celom svete už vyberá svoju daň - či v podobe smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Dnes predložené návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a ich účelom je preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a začať plány aj realizovať. Zmena klímy ovplyvňuje nielen hospodárstvo, ale takisto zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2 500 obetí na životoch.

Komisia vyzýva všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy, na území EÚ i mimo nej, aby sa zapojili do opatrení pri adaptácii na zmenu klímy. Cieľom je vybudovať spoločnosť odolné proti zmene klímy a prehĺbenie poznatkov o klimatických vplyvoch a riešeniach adaptácie. Zároveň sa zintenzívni plánovanie adaptácie a posudzovanie rizík spojených so zmenou klímy, ako aj podpora odolnosti proti zmene klímy na celom svete. Riešením by mohla byť práve inteligentnejšia, pohotovejšia a systémovejšia adaptácia.

23.02.2021

EÚ založí nové európske partnerstvá a investuje takmer 10 miliárd eur do zelenej a digitálnej transformácie

Komisia dnes navrhla založiť 10 nových európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo priemyslom. Cieľom je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EÚ poskytne finančné prostriedky vo výške takmer 10 miliárd eur a partneri vyčlenia aspoň rovnakú sumu investícií. Očakáva sa, že tento kombinovaný príspevok zmobilizuje dodatočné investície na podporu dvojakej transformácie a bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie i spoločnosť. Cieľom navrhovaných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev je zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na infekčné choroby, vyvinúť účinné nízkouhlíkové lietadlá pre čisté letectvo, podporovať využívanie obnoviteľných biosurovín pri výrobe energie, zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti digitálnych technológií a infraštruktúr a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

23.02.2021

EÚ podporí cezhraničný transfer zdravotníkov na Slovensko

Európska únia koordinuje nasadenie zdravotníckych tímov, ktoré majú pomôcť s liečbou pacientov s COVID-19 na jednotkách intenzívnej starostlivosti na Slovensku. Žiadosť o túto pomoc predložilo Slovensko prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Rumunsko ponúklo tím piatich doktorov a deviatich zdravotných sestier špecializovaných na intenzívnu zdravotnú starostlivosť, ktorí na Slovensko dorazia v stredu 24.2.2021. "Chcel by som poďakovať Rumunsku za vyslanie tímu zdravotníkov, ktorí budú pomáhať pri liečbe pacientov s ochorením COVID v Bratislave. Takto vyzerá solidarita EÚ v praxi," uviedol komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič. Členské štáty EÚ môžu požiadať aj o finančnú pomoc na prevoz pacientov a dopravu zdravotníckeho personálu prostredníctvom nástroja núdzovej podpory v rámci Únie. Komisia tak od začiatku pandémie koronavírusu pomohla prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a rezervy rescEU už 13 členským štátom a zúčastneným krajinám. 

18.02.2021

Slovensko pred Súdny dvor z dôvodu zlej kvality ovzdušia

Európska komisia dnes rozhodla, že postúpi Súdnemu dvoru prípad týkajúco sa Slovenska. Dôvodom je zlá kvalita ovzdušia, presnejšie vysoká úroveň tuhých častíc (PM10) v ovzduší.

Členské štáty EÚ sú od roku 2005 povinné, na základe právnych predpisov EÚ (smernica 2008/50/ES), dodržiavať stanovené limity týchto častíc v ovzduší. Ak ich prekročia, majú povinnosť čo najskôr situáciu napraviť.

Údaje poskytnuté Slovenskom potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj v rokoch 2005 - 2019 (okrem roku 2016) a v aglomerácii Košice v rokoch 2005 - 2019 (okrem rokov 2015 a 2016).

Nepreukázalo sa, že by opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia predložené Slovenskom boli včasné a účinné na zníženie miery znečistenia v rámci dohodnutých limitov, a neprispievajú ani k tomu, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ. Slovensko tak neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácii Košice a zóne kvality ovzdušia Košický kraj.

Komisia preto postupuje prípad Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na ľudské zdravie, len na Slovensku dôjde ročne k takmer 5000 predčasným úmrtiam, ktoré sa dajú pripísať znečisteniu ovzdušia tuhými časticami. 

18.02.2021

"Liptovské droby" sú ďalšou slovenskou špecialitou s chráneným zemepisným označením.

Liptovské droby sú špecifickým druhom jaterníc vyrábaných starou remeselnou metódou. Špecifickosť výrobku predstavuje zemiaková náplň so škvarkami, korením a plnená do prírodných bravčových alebo hovädzích čriev. Sú typické pre región Liptova

Žiadosť o zápis zemepisného označenia "Liptovské droby" vychádza z pôdnoklimatických podmienok, histórie regiónu a tradícií, je založená na know-how miestnych výrobcov a dobrom mene výrobku.

Viac sa dozviete tu:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020XC0929(04)&from=EN 

17.02.2021

Európa sa pripravuje na zvýšenú hrozbu variantov koronavírusu

Európska komisia dnes predložila okamžité opatrenia, ktoré majú pripraviť Európu na zvýšenú hrozbu koronavírusových mutácií. Nový európsky plán pripravenosti v oblasti biologickej obrany proti ochoreniu Covid-19 s názvom HERA Incubator je založený na spolupráci výskumných pracovníkov, biotechnologických spoločností, fabrík a verejných orgánov v EÚ s cieľom včas odhaliť nové varianty vírusu, motivovať k vývoju nových vakcín, urýchliť proces ich schvaľovania a zabezpečiť rozšírenie výrobných kapacít.So zvýšeným výskytom nových mutácií stúpa riziko nákazy a nastávajú problémy s výrobnými kapacitami. Nový plán má uľahčiť komunikáciu a spoluprácu vládnych orgánov s priemyslom, ktorý je zapojený do dodávateľského reťazca vakcín. HERA Incubator bude aj v budúcnosti slúžiť ako plán dlhodobej pripravenosti EÚ na mimoriadne situácie v oblasti zdravotníctva.

Niektoré kľúčové opatrenia:

Odhaľovať, analyzovať a posudzovať mutácie:

  • Vypracovanie špecializovaných testov pre nové varianty + podpora genómového sekvenovania v členských štátoch - financovanie EÚ najmenej 75 miliónov EUR;
  • Dosiahnutie cieľa 5 % sekvenovania pozitívnych testov s cieľom pomôcť identifikovať varianty, monitorovať ich šírenie a preskúmať ich vplyv na prenosnosť;
  • Zintenzívnenie výskumu a výmeny údajov o variantoch s financovaním vo výške 150 miliónov EUR;
  • Spustenie siete klinických skúšok VACCELERATE COVID-19, ktorá spája 16 členských štátov EÚ a päť pridružených krajín vrátane Švajčiarska a Izraela, aby si vymieňali údaje a postupne zahŕňali deti a mladých dospelých ako účastníkov klinického skúšania.

Urýchliť schvaľovanie prispôsobených vakcín:

  • Zvýšiť výrobné kapacity vakcín proti COVID-19 a podporovať výrobu ďalších očkovacích látok zameraných na nové varianty.

12.02.2021

Komisia uverejnila dodatočný usmerňujúci vzor štátnej pomoci na podporu digitalizácie spravodajských médií

Európska komisia uverejnila ďalší usmerňujúci vzor štátnej pomoci s cieľom pomôcť členským štátom pri navrhovaní ich národných plánov podpory obnovy a odolnosti v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, pokiaľ ide o podporu digitalizácie spravodajských médií. Nadväzuje tak na uverejnenie jedenástich usmerňujúcich vzorov štátnej pomoci v decembri 2020. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude musieť každý národný plán vyčleniť minimálne 20 % výdavkov na podporu digitálnej transformácie. Podpora digitálnej transformácie spravodajských médií je nevyhnutná na rozvoj životaschopnosti sektora a na podporu dlhodobého rozvoja online médií a elektronického publikovania. Členské štáty môžu používať osobitnú e-mailovú schránku a horúcu linku, ktorú zriadila Komisia, na otázky týkajúce sa tejto a iných usmerňujúcich šablón.

12.02.2021

Komisia prijala technické usmernenia na ochranu životného prostredia

Európska komisia dnes predstavila svoje technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady "výrazne nenarušiť" podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Ten je kľúčovým nástrojom NextGenerationEU a poskytne 672,5 miliardy EUR vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. Cieľom usmernenia je podporiť členské štáty pri zabezpečovaní toho, aby všetky investície a reformy, ktoré navrhujú financovať z RRF, výrazne nepoškodzovali environmentálne ciele EÚ v zmysle nariadenia o taxonómii. Dodržiavanie zásady "výrazne nenarušiť" je predpokladom pre schválenie plánov Komisiou a Radou. Európska komisia úzko spolupracuje s orgánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby k predloženiu plánov viedol hladký a rýchly proces. Podpora ekologickej transformácie je jedným z kľúčových cieľov RRF. Ustanovenia o tom, že nedôjde k žiadnej závažnej ujme, sú preto dôležitým nástrojom, spolu s požiadavkou, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy by malo podporovať klimatické ciele EÚ.

11.02.2021

Záchranná linka 112 oslavuje tridsiatku

Už tri desaťročia môžu Európania v prípade núdze volať na tiesňové číslo 112. V roku 2019 zaznamenala linka takmer 150 miliónov hovorov, čo je viac ako polovica (56%) všetkých tiesňových volaní. Za posledných desať rokov ide o 1.5 miliardy hovorov.

Číslo 112 je možné volať v celej Európskej únii. Vďaka využívaniu rozvinutého systému mobilnej lokalizácie (Advanced Mobile Location - AML), ktorý za pomoci funkcionality smartfónov a satelitného navigačného systému Galileo je možné lepšie lokalizovať volajúceho, čo znamená rýchlejšiu pomoc. AML je k dispozícii v 19 členských štátoch a Komisia vyzýva ostatné krajiny aby ho rýchlo zaviedli.

Využívanie čísla 112 v členských štátoch Komisia monitoruje a vydáva pravidelné správy.

11.02.2021

Ako sa mení demografia EÚ?

Spoločné výskumné centrum EK dnes zverejnilo správu o demografickej situácií na území EÚ. Správa namiesto skúmania krajín ako celkov, tentoraz podrobne skúmala jednotlivé regióny.

Medzi hlavné zistenia patrí, že

  • európska populácia starne, ale nie rovnomerne z hľadiska miesta.
  • ukazuje sa, že do budúcna sa bude rozširovať priepasť medzi regiónmi s nárastom populácie a regiónmi s klesajúcou populáciou.

Správa tiež jasne ukazuje, že mladí ľudia sťahujúci sa za prácou a štúdiom majú na demografickú zmenu obrovský vplyv. Niektoré regióny tak prekvitajú a iné zaostávajú.

Vďaka kohéznej politike EU a inovačným politikám je možné zamerať sa na vyrovnanie nerovnováhy medzi regiónmi tak, aby sa aj momentálne vyľudnenejšie oblasti stali viac atraktívnymi pre život.

V súčasnosti prebieha aj verejná konzultácia týkajúca sa socioekonomických dopadov starnutia populácie v EÚ. 

11.02.2021

Zimná hospodárska prognóza Európskej komisie

Podľa tejto prognózy hospodárstvo eurozóny v rokoch 2021 a 2022 narastie o 3,8 % a hospodárstvo EÚ narastie v roku 2021 o 3,7 % a v roku 2022 o 3,9 %. Očakáva sa, že eurozóna a hospodárstvo krajín EÚ dosiahnu predkrízovú úroveň produkcie skôr, ako sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2020. Stále pretrvávajú opatrenia vyplývajúce z pandémie, a preto v prvom štvrťroku 2021 hospodárstvo EÚ a eurozóny poklesne. Hospodársky rast sa má na jar obnoviť a v lete, keď budú očkovacie programy v pokročilom štádiu a obmedzenia sa postupne uvoľnia, by mal nabrať rýchlosť.

Silnejší rast by mohol stimulovať nástroj EÚ na obnovu NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ktorého predpokladané financovanie ešte táto prognóza v plnej miere nezohľadnila. Pokiaľ ide o negatívne riziká, v blízkej budúcnosti sa môže ukázať, že pandémia oproti predpokladu tejto prognózy pretrvá dlhšie a bude závažnejšia. Existuje tiež riziko, že kríza by mohla zanechať hlbšie jazvy na hospodárskej a sociálnej štruktúre EÚ, a to najmä v dôsledku mnohých bankrotov a stratených pracovných miest. Tým by utrpel aj finančný sektor, zvýšila by sa dlhodobá nezamestnanosť a prehĺbili by sa nerovnosti.

Po silnom oživení v treťom štvrťroku na Slovensku ku koncu roka 2020 nastalo utlmenie hospodárskej aktivity v dôsledku druhej vlny pandémie koronavírusu, čo má za následok 5,9% prepad HDP v porovnaní s rokom 2019.Napriek predpokladu, že predĺžené obmedzenia súvisiace s pandémiou budú začiatkom roku 2021 aj naďalej zaťažovať hospodársku produkciu, postupný pokrok v očkovaní by mal v druhej polovici roka umožniť prudký návrat, ktorý by zvýšil ročný rast HDP na 4%. Očakáva sa, že slovenská ekonomika sa dostane na svoju predpandemickú úroveň do konca roka 2021 a v roku 2022 porastie asi o 5,4%. Protipandemické opatrenia majú pretrvávajúci negatívny dopad primárne na súkromnú spotrebu. Priemyselný sektor je odolnejší a do veľkej miery chránený pred obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou, čo je dobrým znamením pre exportný sektor, ktorý by mal profitovať zo zlepšeného zahraničného dopytu. Inflácia v roku 2020 klesla na úroveň 2,0 % a očakáva sa jej ďalší pokles v roku 2021 na 0,5 %, pričom v roku 2022 by mala mierne narásť na 1,6 %. 

10.02.2021

Predsedníčka Ursula von der Leyenová o stratégii EÚ v oblasti vakcín na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová dnes ráno vystúpila s prejavom na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu o súčasnom stave stratégie EÚ v oblasti vakcín. Predsedníčka pripomenula pokrok európskeho očkovania. Od decembra bolo v Európe dodaných 26 miliónov dávok očkovacích látok a zaočkovaných bolo viac ako 17 miliónov ľudí. Potvrdila, že Komisia bude aj naďalej pracovať na dosiahnutí cieľa do konca leta zaočkovať 70 % dospelej populácie v Európe. Predsedníčka von der Leyenová vyzvala europoslancov na jednotu a solidaritu v boji proti "nášmu spoločnému nepriateľovi" koronavírusu. Zároveň vyzvala aj na solidaritu s partnermi v susedských krajinách a na celom svete. "Ide aj o zastavenie šírenia vírusu s cieľom znížiť pravdepodobnosť mutácií. Prístup k očkovacím látkam pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami je preto rovnako o našom vlastnom záujme, ako aj o solidarite. Naša zodpovednosť ďaleko presahuje hranice Európy," povedala von der Leyenová.

10.02.2021

Komisia víta schválenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) Európskym parlamentom

Európska komisia víta dnešné hlasovanie v Európskom parlamente, ktorým sa potvrdila politická dohoda o nariadení, ktoré sa týka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) z decembra 2020. Ide o dôležitý krok k sprístupneniu 672,5 mld. eur vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. RRF je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, t. j. plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej pandémie COVID-19 silnejší. Bude zohrávať zásadnú úlohu pri pomoci Európe zotaviť sa z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie, zvýšiť odolnosť ekonomík a spoločností EÚ a zabezpečiť ekologickú a digitálnu transformáciu.

Súhlas Európskeho parlamentu pripravil pôdu pre nadobudnutie účinnosti RRF v druhej polovici februára. Členské štáty potom budú môcť oficiálne predložiť svoje národné plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré posúdi Komisia a schváli Rada. V plánoch podpory obnovy a odolnosti sú stanovené reformy a verejné investičné projekty, ktoré budú podporené z RRF. Komisia už vedie intenzívny dialóg so všetkými členskými štátmi o príprave týchto plánov. Predbežné financovanie vo výške 13 % z celkovej sumy pridelenej členským štátom sa sprístupní po schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sa finančné prostriedky z RRF dostali čo najrýchlejšie tam, kde sú potrebné. Rada musí teraz formálne dosiahnutú dohodu schváliť, aby ju mohli podpísať predsedovia Rady ECOFIN a Európskeho parlamentu. Nariadenie sa potom uverejní v úradnom vestníku, a tým nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení. Komisia očakáva, že všetky potrebné formálne kroky sa príjmu včas a RRF bude môcť vstúpiť do platnosti v druhej polovici februára.

09.02.2021

Vakcíny: zverejnenie zmluvy medzi Európskou komisiou a spoločnosťou Sanofi-GSK

Farmaceutická spoločnosť Sanofi-GSK dnes súhlasila s uverejnením upravenej zmluvy s Komisiou, ktorú obe strany podpísali 18. septembra 2020. Komisia víta záväzok spoločnosti k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o jej účasť na zavádzaní stratégie EÚ pre vakcíny. Transparentnosť a zodpovednosť sú dôležité na to, aby pomohli vybudovať dôveru európskych občanov a zabezpečili, že sa môžu spoľahnúť na účinnosť a bezpečnosť očkovacích látok zakúpených na európskej úrovni. Dnes uverejnená zmluva obsahuje upravené časti týkajúce sa dôverných informácií, ako napr. údaje uvedené vo faktúrach. Zmluva Sanofi-GSK je treťou zmluvou, ktorá sa má uverejniť po tom, ako spoločnosti CureVac a AstraZeneca súhlasili s uverejnením svojich predbežných kúpnych zmlúv s Európskou komisiou. Komisia spolupracuje so spoločnosťami na uverejnení všetkých predbežných zmlúv o kúpe v blízkej budúcnosti.

09.02.2021

Komisia oznamuje začiatok súťaže o ocenenie REGIOSTARS 2021

Európska komisia dnes otvára 14. ročník súťaže REGIOSTARS, ktorá odmeňuje každý rok najlepšie projekty financované v rámci politiky súdržnosti. Príjemcovia financovania z politiky súdržnosti môžu prihlásiť svoje projekty v nasledujúcich kategóriách: inteligentná, zelená, spravodlivá a mestská Európa. Hlavnou témou roka je "Posilnenie ekologickej mobility v regiónoch v Európskom roku železníc 2021". Víťazov vyberie nezávislá porota odborníkov na vysokej úrovni a vyhlási ich v decembri 2021. O svojom obľúbenom projekte bude môcť hlasovať aj verejnosť. Súťaž bude otvorená do 9. mája 2021. Projekty financované z politiky súdržnosti, ktoré preukazujú excelentnosť a nové prístupy v oblasti regionálneho rozvoja môžu získať európske ocenenie REGIOSTARS od roku 2008.

08.02.2021

Deň bezpečnejšieho internetu 2021: Lepší internet pre deti a mladých ľudí

9. februára 2021 vo viac ako 170 krajinách si pripomíname Deň bezpečnejšieho internetu. Jeho cieľom je už od roku 2004 propagovať sieť centier bezpečnejšieho internetu v členských štátoch, ktoré sú financované z európskych prostriedkov. Tohtoročná téma "Spoločne za lepší internet" vyzýva na to, aby sa stal internet bezpečnejším a lepším miestom, najmä pre deti a mladých ľudí. V nedávno revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa vyžaduje, aby online platformy na zdieľanie videí obmedzili prístup detí k škodlivému obsahu. Okrem toho platforma Lepší internet pre deti, celoeurópska platforma zdrojov v rámci Európskej stratégie pre lepší internet pre deti, poskytuje deťom, ich rodičom a pedagógom množstvo relevantných informácií a zdrojov.

08.02.2021

Verejná konzultácia o trestných činoch proti životnému prostrediu

Komisia začala verejnú konzultáciu o trestných činoch proti životnému prostrediu. Výsledky tejto verejnej konzultácie budú podkladom pre preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. V smernici (2008/99/ES) sa od členských štátov vyžaduje, aby činnosti, ktoré porušujú právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, ako napríklad nezákonnú prepravu odpadu, obchod s ohrozenými druhmi alebo látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, považovali za trestné činy. Revidovaný návrh smernice sa očakáva do konca roka 2021. Revízia sa zaoberá využitím posilnenej právomoci EÚ v oblasti trestného práva podľa Lisabonskej zmluvy, ako aj zabezpečením lepšej koordinácie pravidiel s inými ekologickými iniciatívami. Verejná konzultácia je otvorená do 4. mája 2021.

08.02.2021

Konzultácia na podporu boja proti rodovo motivovanému násiliu

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory verejnosti na opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ na riešenie rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia. Konzultácia je zameraná na čo najširšie spektrum všetkých zainteresovaných strán. Násilie páchané na ženách je jednou z najtrvalejších foriem rodovej diskriminácie v Európe. Mnohé rodiny sú ovplyvnené domácim násilím páchaným nielen na ženách ale aj na iných obetiach, ako sú deti, muži, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Účelom konzultácie je informovať Komisiu o ďalších opatreniach na zlepšenie a koordináciu prevencie a ochranu pred týmto druhom násilia. Konzultácia bude otvorená do 10. mája 2021.

05.02.2021

Nitra, Trenčín a Žilina sú finalisti v boji o získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026

Dnes vybrala dvanásťčlenná nezávislá odborná porota tri slovenské mestá: Nitru, Trenčín a Žilinu, ako finalistov o získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Na dokončenie svojich prihlášok majú vybrané mestá čas do jesene 2021, víťaz bude vybraný v decembri. Druhým nositeľom titulu bude v roku 2026 jedno z troch predvybraných fínskych miest: Oulu, Savonlinna či Tampere.

Tento rok sú držiteľmi tohto titulu Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko).

Čo je Európske hlavné mesto kultúry (EHMK)?

Iniciatíva vznikla v roku 1985 na základe myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej. Odvtedy sa EHMK stal jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe a jednou z najznámejších aktivít EÚ. Jeho cieľom je podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, vyzdvihnúť ich spoločné črty a podporovať prínos kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

Prvým slovenským Európskym hlavným mestom kultúry boli Košice v roku 2013. 

02.02.2021

Európsky plán na boj proti rakovine = nový prístup EÚ k prevencii, liečbe a starostlivosti

Dnes, v predvečer Svetového dňa boja proti rakovine, Európska komisia predstavuje európsky plán na boj proti rakovine, ktorý je hlavnou prioritou Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej v oblasti zdravia a kľúčovým pilierom silnej európskej zdravotnej únie. V pláne na boj proti rakovine sa stanovuje nový prístup EÚ k onkologickej prevencii, liečbe a starostlivosti, pričom východiskovým bodom sú nové technológie, výskum a inovácia. Plán bude zameraný na celý vývoj ochorenia, a to od prevencie až po kvalitu života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, pričom pozornosť sa upriami na opatrenia, pri ktorých môže EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu. Európsky plán na boj proti rakovine bude podporený opatreniami zahŕňajúcimi celú škálu politických oblastí, a to od zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a rovnosti cez marketing, poľnohospodárstvo, energetiku, životné prostredie a klímu až po dopravu, politiku súdržnosti a daňový systém.

Plán na boj proti rakovine je rozdelený do štyroch kľúčových oblastí činnosti s 10 hlavnými iniciatívami a početnými podpornými akciami. Pri jeho realizácii sa bude využívať celá škála finančných nástrojov Komisie, pričom na opatrenia na boj proti rakovine sa celkovo vyčlenia 4 miliardy EUR, a to aj z programu EU4Health, programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa.

  • Prevencia prostredníctvom opatrení zameraných na kľúčové rizikové faktory.
  • Včasné odhaľovanie rakoviny prostredníctvom zlepšenia prístupu, kvality a diagnostiky a podpora členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa možnosť skríningu do roku 2025 ponúkla 90 % obyvateľov EÚ.
  • Diagnóza a liečba prostredníctvom opatrení na zabezpečenie lepšie integrovanej a komplexnej onkologickej starostlivosti a riešenie nerovného prístupu ku kvalitnej starostlivosti a k liekom.
  • Zlepšenie kvality života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, vrátane rehabilitácie, potenciálnej recidívy nádorov, metastatického ochorenia, a opatrenia na podporu sociálnej integrácie a opätovného začlenenia na pracovisku.

Okrem toho sa na podporu nových technológií, výskumu a inovácie vytvorí nové vedomostné centrum pre rakovinu s cieľom pomôcť pri koordinácii vedeckých a technických iniciatív v súvislosti s onkologickými ochoreniami na úrovni EÚ. Osobitná pozornosť sa bude venovať deťom prostredníctvom spustenia iniciatívy Pomoc deťom s rakovinou s cieľom zabezpečiť, aby deti mali prístup k rýchlemu a optimálnemu odhaľovaniu, diagnóze, liečbe a starostlivosti. Na účely určenia trendov, rozdielov a nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi sa v roku 2021 zriadi register nerovností v oblasti rakoviny.

02.02.2021

Komisia začína verejnú konzultáciu o novej stratégii EÚ pre pôdu

Európska komisia dnes začala verejnú online konzultáciu o vývoji novej stratégie EÚ v oblasti pôdy. Zdravé pôdy sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody, ako je klimatická neutralita, obnova biodiverzity, nulové znečistenie, zdravé a udržateľné potravinové systémy a odolné životné prostredie. Naše pôdy sú však degradované v dôsledku neudržateľného hospodárenia, nadmerného využívania, zmeny klímy a znečistenia. Z tohto dôvodu sa v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 príjme nová stratégia pre pôdu v roku 2021. Cieľom novej stratégie EÚ v oblasti pôdy bude riešiť otázky súvisiace s pôdou a pôdou komplexným spôsobom a pomôcť dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030, t. j. obnoviť "zdravý stav" pôdy. Je to jeden z kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Zdravé pôdy produkujú potraviny a suroviny, čistia pitnú vodu, znižujú riziko povodní a ukladajú obrovské množstvá uhlíka. Stratégia sa preto zameria na to, ako chrániť úrodnosť pôdy, znížiť eróziu a zvýšiť obsah organických látok v pôde a zohľadniť medzinárodné záväzky EÚ. Občania, organizácie a príslušní aktéri sa môžu zúčastniť na verejnej konzultácii do 27. apríla 2021.

02.02.2021

Právny štát: Komisia otvára konzultácie v súvislosti so správou o právnom štáte 2021

Európska komisia začala cielenú konzultáciu s cieľom požiadať zainteresované strany o informácie o vývoji v oblasti právneho štátu v členských štátoch a v Únii s cieľom pripraviť druhú výročnú správu o právnom štáte. Cieľom konzultácie je poskytnúť Komisii vecné informácie o vývoji v praxi. Takúto konzultáciu Komisia realizovala aj pri práci na prvom vydaní správy o právnom štáte (30.9.2020 a svoje príspevky do nej poskytlo viac ako 200 zainteresovaných strán. Správa o právnom štáte je jadrom európskeho mechanizmu právneho štátu, preventívneho nástroja zameraného na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku alebo zhoršeniu výziev. Konzultácia je dostupná online do 8. marca 2021.

01.02.2021

Verejná konzultácia o zdaňovaní cezhraničných nákupov alkoholu a tabaku v EÚ

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o zdaňovaní cezhraničných nákupov alkoholu a tabaku v EÚ. Podľa súčasných pravidiel sa spotrebná daň z alkoholu a tabaku nakúpeného súkromnou osobou na vlastné použitie a prepraveného do inej krajiny EÚ platí len v krajine, v ktorej bol tovar kúpený. Platí to aj v prípade, ak sa tento tovar prepravuje do iného členského štátu. Zneužívanie pravidiel cezhraničného nakupovania pre súkromné osoby je v prípade alkoholických aj tabakových výrobkov zdrojom obáv pre viaceré krajiny EÚ z dôvodu ušlých príjmov a negatívneho vplyvu na účinnosť vnútroštátnych politík v oblasti verejného zdravia. Súčasné pravidlá EÚ sa revidujú s cieľom zabezpečiť, aby boli naďalej vhodné na dosiahnutie rovnováhy medzi cieľmi v oblasti verejných príjmov a ochrany zdravia. To je obzvlášť dôležité v kontexte európskeho akčného plánu na boj proti rakovine, keďže zdaňovanie zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní konzumácie alkoholu a tabaku, ako aj pri odrádzaní mladých ľudí od fajčenia a zneužívania alkoholu. Cieľom verejnej konzultácie je zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje názory na súčasné pravidlá a ich budúcu podobu. Verejná konzultácia potrvá do 23. apríla 2021.

01.02.2021

Podpredsedníčka Jourová na virtuálnej návšteve Slovenska

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa dnes a zajtra zúčastní virtuálnej návštevy Slovenska s cieľom diskutovať o správe EÚ o právnom štáte, dezinformáciách a vzdelávaní marginalizovaných skupín. O reforme súdnictva, ale aj o bezpečnosti novinárov na Slovensku, bude diskutovať na video stretnutí s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Témou zajtrajšieho stretnutia s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky bude výročná správa EÚ o právnom štáte, boj proti korupcii a stav demokracie. Podpredsedníčka bude neskôr diskutovať o boji proti dezinformáciám so slovenskou Sieťou odborníkov pre hybridné ataky (Sophia), ktorú v decembri iniciovalo Zastúpenie EK na Slovensku. O vzdelávaní rómskych detí sa podpredsedníčka Jourová koncom týždňa porozpráva s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Branislavom Gröhlingom.

29.01.2021

Komisia konzultuje o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ

Komisia v rámci európskej zelenej dohody uverejnila online verejnú konzultáciu o vypracovaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ. Stratégia, ktorú Komisia prijme neskôr v tomto roku, bude zahŕňať celý lesný cyklus a podporovať mnohé služby, ktoré lesy poskytujú. Zameria sa aj na zabezpečenie zdravých a odolných lesov, ktoré významne prispievajú k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity a klímy, znižujú a kontrolujú prírodné katastrofy, zabezpečujú živobytie a podporujú obehové biohospodárstvo a vidiecke komunity. Mala by umožniť silné vedúce postavenie EÚ na medzinárodnej úrovni v kontexte programu OSN v oblasti udržateľnosti do roku 2030, Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru o boji proti dezertifikácii. Cieľom konzultácie je získať názory občanov, hospodárskych subjektov a ostatných zainteresovaných strán na to, ako prekonať výzvy, ktorým naše lesy čelia, najmä v súvislosti s klímou, stratou biodiverzity, vidieckymi oblasťami, sociálnou hospodárskou prosperitou a riadením rizika katastrof. Skúma sa v ňom aj to, ako mobilizovať podporné nástroje EÚ, monitorovanie lesov, odvetvia lesného hospodárstva a cieľ EÚ vysadiť do roku 2030 tri miliardy stromov. Konzultácia je otvorená do 19. apríla 2021.

29.01.2021

Vakcíny: bola zverejnená zmluva medzi Európskou komisiou a spoločnosťou AstraZeneca

Na základe obnovenej žiadosti Európskej komisie z 27. januára 2021 farmaceutická spoločnosť AstraZeneca súhlasila so zverejnením upravenej zmluvy, ktorú obe strany podpísali 27. augusta 2020. Dnes zverejnená zmluva obsahuje upravené časti týkajúce sa dôverných informácií, ako napr. údaje uvedené vo faktúrach. Zmluva, ktorú Európska komisia vyjednala spolu s členskými štátmi EÚ, bola schválená 14. augusta a nadobudla platnosť 27. augusta. Je financovaná z nástroja núdzovej podpory v rámci Únie. Vďaka tejto zmluve si všetky členské štáty môžu od spoločnosti AstraZeneca kúpiť 300 miliónov dávok vakcíny s možnosťou kúpy ďalších 100 miliónov dávok, ktoré sa budú distribuovať úmerne k počtu obyvateľov. Zmluva tiež umožňuje členským štátom darovať svoje dávky vakcíny krajinám s nižším a stredným príjmom alebo ich distribuovať do ďalších európskych krajín. Komisia dúfa, že v blízkej budúcnosti bude môcť zverejniť všetky zmluvy v rámci dohôd o predbežnom nákupe.

Komisia víta záväzok spoločnosti k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o jej účasť na zavádzaní stratégie EÚ v oblasti vakcín. Kľúčovým záujmom Komisie je chrániť verejné zdravie a zaistiť čo najlepšie dohody so spoločnosťami tak, aby vakcíny boli cenovo dostupné, bezpečné a účinné. Zmluva so spoločnosťou AstraZeneca je druhou zmluvou, ktorá sa má zverejniť po tom, ako spoločnosť Cure Vac súhlasila so zverejnením dohody o predbežnom nákupe s Európskou komisiou. Komisia dúfa, že v blízkej budúcnosti bude môcť zverejniť všetky zmluvy v rámci dohôd o predbežnom nákupe.

29.11.2021

Aktuálne štatistiky o migrácii: vplyv pandémie COVID-19

Nové dostupné údaje EÚ o azyle a neoprávnenom prekračovaní hraníc za prvých 10 mesiacov roku 2020 ukazujú, že pandémia ovplyvnila migráciu do EÚ. EÚ ako celok zaznamenala 33 % medziročný pokles žiadostí o azyl a najnižší počet neoprávnených prekročení hraníc za posledných 6 rokov. Počas prvých desiatich mesiacov roku 2020 bolo v EÚ podaných 390 000 žiadostí o azyl (z toho 349 000 žiadostí bolo podaných po prvýkrát), čo je o 33 % menej za rovnaké obdobie v roku 2019. Členské štáty zároveň znížili počet nevybavených žiadostí o azyl. Ku koncu októbra 2020 bolo nevybavených 786 000 žiadostí, čo je o 15 % menej ako na konci roka 2019. To znamená, že na úrovni EÚ je nevybavených žiadostí ešte stále viac ako nových žiadostí za celý rok, a to s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Miera uznaných žiadostí o azyl alebo percentuálny podiel žiadostí o azyl, ktoré viedli ku kladnému rozhodnutiu na prvom stupni (bez potreby odvolania) vrátane rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia, predstavovala 43 %. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol zaznamenaný pokles počtu neoprávnených prekročení hraníc do EÚ o 10 % (114 300 v období január - november 2020), čo je najnižšia úroveň za posledných 6 rokov. Prechod cez Stredozemné more je aj naďalej nebezpečný. Napriek tomu, že v roku v roku 2020 sa na cestu vydalo menej ľudí, bolo nahlásených 1 754 mŕtvych alebo nezvestných osôb, v porovnaní s 2 095 osobami v roku 2019.

V septembri 2020 Komisia predložila nový pakt o migrácii a azyle vrátane podrobného podkladového dokumentu na podporu politických návrhov, ktorý sa opieral o dostupné štatistiky migrácie do Európy. Komisia uverejnila štatistické údaje o migrácii do Európy, ktoré sa budú štvrťročne aktualizovať na základe najnovších dostupných údajov z rôznych zdrojov vrátane týchto: Eurostat, OECD, UNDESA, UNHCR, IOM a Frontex a EASO. Údaje sa zbierajú podľa rôznych harmonogramov. K dispozícii sú štvrťročné údaje o azyle, neregulárnej migrácii a návrate, zatiaľ čo ročné aktualizácie sa majú zamerať na celkové zmeny obyvateľstva (apríl); víza, zamestnanosť a počty utečencov na celom svete (júl); a na legálnu migráciu, ako aj uplatňovanie dublinských azylových pravidiel (október). 

28.01.2021

Členské štáty prijali usmernenia o preukazovaní očkovania na lekárske účely

Členské štáty EÚ s podporou Európskej komisie prijali usmernenia o preukazovaní očkovania na lekárske účely. Cieľom týchto usmernení je podporiť interoperabilitu osvedčení o očkovaní. To znamená, že očkovacie certifikáty by mali byť jednotné a mali by obsahovať všetky potrebné údaje, mala by sa zistiť aj kompatibilita s už existujúcimi vnútroštátnymi riešeniami a prísna ochrana osobných údajov. Usmernenia stanovujú rámec, ktorým sa zabezpečuje pravosť a integrita certifikátov a týkajú sa papierových aj digitálnych certifikátov. Tieto usmernenia sa zameriavajú na očkovanie COVID-19, ale v budúcnosti by sa mohli použiť ako základ na preukázanie zaočkovania aj na iné ochorenia. 

28.01.2021

Pozor na greenwashing - kupujeme naozaj zelené výrobky?

Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa dnes zverejnili výsledky skríningu webových stránok ("sweep"), ktorý sa každoročne vykonáva s cieľom identifikovať možné porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa na online trhoch. Tento rok sa celoplošná akcia prvýkrát zamerala na tzv. greenwashing, čo je prax, v rámci ktorej spoločnosti tvrdia, že prispievajú k ochrane životného prostredia, ale nie je to úplne tak. Analyzovalo sa 344 ekologických tvrdení z rôznych obchodných odvetví, ako sú odevy, kozmetika a domáce spotrebiče. Napríklad vo viac ako polovici prípadov predajca neposkytol dostatočné informácie, aby spotrebiteľ vedel posúdiť či sú jeho eko tvrdenia pravdivé. Vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa mali dôvod domnievať sa, že v 42 % prípadov boli tvrdenia prehnané, nepravdivé alebo klamlivé a mohli by sa podľa pravidiel EÚ považovať za nekalé obchodné praktiky. "Greenwashing" sa zvýšil, keďže spotrebitelia sa čoraz viac snažia kupovať výrobky šetrné k životnému prostrediu.

27.01.2021

Európska komisia vydala dlhopisy v rámci nástroja EÚ SURE

Európska komisia vydala v rámci nástroja EÚ SURE sociálne dlhopisy vo výške 14 miliárd EUR na pomoc pri ochrane pracovných miest a zamestnaných ľudí. Ide o dva dlhopisy v hodnote 10 miliárd eur splatnými v roku 2028 a v hodnote 4 miliardy eur splatnými v roku 2050. Vysoký dopyt medzi investormi Komisii umožnil získať veľmi dobré cenové podmienky. Tie sa postupujú priamo členským štátom. Išlo o štvrtú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE. Doteraz, a vďaka prvým trom emisiám medzi koncom októbra a koncom novembra minulého roka, získalo 15 členských štátov EÚ v rámci SURE vrátane Slovenska, takmer 40 miliárd EUR vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 sa Komisia bude snažiť získať ďalších 35 miliárd EUR prostredníctvom emisie dlhopisov EÚ SURE.

27.01.2021

Odozva na starnutie obyvateľstva a jeho dosah - Komisia otvára diskusiu

Európska komisia dnes predstavila zelenú knihu, ktorou otvára širokú politickú diskusiu o výzvach a príležitostiach spojených so starnutím európskej spoločnosti. Skúma v nej dosah tohto výrazného demografického trendu na celé naše hospodárstvo a spoločnosť a vyzýva verejnosť, aby sa počas 12-týždňovej verejnej konzultácie vyjadrila, ako by sme mali na túto realitu reagovať. Výsledky tejto konzultácie pomôžu zistiť, akú potrebujú ľudia, ich regióny a komunity podporu. Na základe výsledkov Komisia zváži možnosť vytvorenia politík, ktorými by podporila úsilie členských štátov a regiónov o riešenie otázok spojených so starnutím.

Zelená kniha vytvára rámec pre diskusiu o starnutí obyvateľstva, v ktorom predstavuje rýchlosť a rozsah demografických zmien v našej spoločnosti, ako aj ich vplyv na jednotlivé politiky a otázky, ktoré si v tejto súvislosti treba zodpovedať. Týka sa to celého spektra oblastí od podpory zdravého životného štýlu a celoživotného vzdelávania až po posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby sa vedeli postarať o staršie obyvateľstvo. Zdôrazňuje potrebu priviesť viac ľudí na trh práce, vyzdvihuje príležitosti na tvorbu pracovných miest a skúma vplyv starnutia na naše kariéry, životné podmienky, dôchodky, sociálnu ochranu a produktivitu.

26.01.2021

Poznáte portál "Learning Corner"?

V čase prebiehajúcej pandémie COVID-19 si väčšina žiakov a študentov osvojuje nové vedomosti dištančne. Jedna z veľmi dobrých príležitostí dozvedieť sa mnoho nových informácií aj o Európskej únii, ktorej súčasťou Slovensko je od roku 2004, a ktorá účinne pomáha jej členským štátom v boji s touto pandémiou je portál Kútika na vzdelávanie uplatňujúci metódu učme sa hrou.

Preto, ak si žiakom základnej alebo strednej školy, nájdeš tu hry, súťaže a knižky s aktivitami, ktoré ti pomôžu objavovať EÚ zábavným spôsobom, či už v triede alebo doma. Na stránke sa nachádzajú aj informácie pre študentov o možnostiach štúdia či dobrovoľníckej činnosti v zahraničí.

Ak ste učiteľom a chcete pomôcť svojim žiakom dozvedieť sa o EÚ a o tom, ako funguje, nájdete tu učebné materiály pre všetky vekové skupiny. Okrem inšpirácie pri tvorbe učebných plánov je tu množstvo príležitostí na nadväzovanie kontaktov s inými školami a učiteľmi v celej EÚ.

Viac na portáli: https://europa.eu/learning-corner/home_sk 

26.01.2021

LUX Film Days: najlepšie európske filmy online

Filmové dni "LUX Film Days" sa na Slovensku uskutočnia prvýkrát online od 27. do 30. januára na platforme Kino doma www.kino-doma.sk . Vďaka tomu bude možné virtuálne navštíviť kino so všetkým, čo k tomu patrí. Premietanie bude prístupné zadarmo po celej SR a ponúka sledovanie najlepších európskych filmov, ktoré boli nominované na prestížnu cenu LUX, udeľovanú každoročne Európskym parlamentom. V rámci "LUX Fiml Days" predstavia aj novú podobu filmovej ceny "LUX - Európska filmová cena divákov".

Program:

27.1. 20.20 - Ida | Ida (Paweł Pawlikowski, Poľsko/Dánsko, 2013)
28. 1. 20.20 - Mustang | Mustang (Deniz Gamze Ergüven, Francúzsko/Nemecko/Turecko, 2015)
29. 1. 20.20 - Posledná rodina | Ostatnia rodzina (Jan P. Matuszyński, Poľsko, 2016)
30. 1. 18.00 - Ja ako Tekvička | Môj život Cuketky | Ma vie de Courgette (Claude Barras, Švajčiarsko/Francúzsko, 2016)
30. 1. 20.20 - Šťastný Lazzaro | Lazzaro felice (Alice Rohrwacher, Taliansko/Francúzsko/Nemecko/Švajčiarsko, 2018)

Promietanie prebieha na platforme www.kino-doma.sk 

Bezplatné vstupenky sú k dispozícii na www.kino-lumiere.sk 

Informácie na FB https://www.facebook.com/events/822351885273947 

Jednotlivé filmy:

26.01.2021

Štátna pomoc vo výške 2,9 miliárd EUR pre dvanásť členských krajín na projekt výskumu a inovácií v oblasti batérií

Komisia schválila podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (Important Project of Common European Interest - IPCEI) na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií. Projekt s názvom "European Battery Innovation" spoločne pripravili Belgicko, Chorvátsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Týchto dvanásť členských štátov poskytne v nasledujúcich rokoch financovanie až do výšky 2,9 miliárd EUR. Očakáva sa, že verejné financovanie uvoľní ďalších 9 miliárd EUR zo súkromných investícií, čo je viac ako trojnásobok verejnej podpory. Projekt dopĺňa prvý IPCEI v hodnotovom reťazci batérií, ktorý Komisia schválila v decembri 2019. Viac informácií o výške pomoci jednotlivým účastníkom bude k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie.

Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za Európsku alianciu pre batérie, uviedol: "Vďaka svojmu zameraniu na novú generáciu batérií pomôže tento silný celoeurópsky projekt spôsobiť revolúciu na trhu s batériami. Posilní tiež našu strategickú autonómiu v sektore nevyhnutnom pre ekologickú premenu Európy a dlhodobú odolnosť. Ešte pred asi tromi rokmi EÚ takmer nebola na mape odvetvia batérií. Dnes je Európa globálnym hotspotom batérií. A do roku 2025 bude výsledkom našich opatrení v rámci Európskej aliancie batérií odvetvie, ktoré bude schopné každý rok poháňať najmenej šesť miliónov elektrických automobilov. Náš úspech spočíva v spolupráci a len v rámci tohto projektu sa predpokladá asi 300 partnerstiev medzi priemyselnými a vedeckými aktérmi. " Na projekte sa zúčastní 42 priamych účastníkov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a začínajúcich podnikov s aktivitami v jednom alebo viacerých členských štátoch. Priamy účastníci budú úzko spolupracovať s viac ako 150 externými partnermi, ako sú univerzity, výskumné organizácie a MSP z celej Európy. Predpokladá sa, že celkový projekt bude dokončený do roku 2028

25.01.2021

Komisia navrhuje aktualizovať opatrenia týkajúce sa cestovania v rámci EÚ a z krajín mimo EÚ

Európska komisia dnes predložila dva návrhy s cieľom aktualizovať koordinovaný prístup k obmedzeniam voľného pohybu v rámci EÚ a zaviesť dodatočné záruky a požiadavky pre cestujúcich prichádzajúcich z tretích krajín.

Vzhľadom na vysoký počet pozitívnych prípadov ako aj zvyšujúci sa počet ľudí nakazených novým variantom koronavírusu v mnohých členských štátoch, EK výrazne odrádza od cestovania, pokiaľ nie je nevyhnutné. Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby zabezpečili fungovanie jednotného trhu a neprerušené dodávateľské reťazce. Nemalo by teda dôjsť k zatvoreniu hraníc alebo plošným zákazom cestovania. Komisia preto navrhuje aktualizovať odporúčanie Rady z minulého októbra. Nové varianty koronavírusu a nestála zdravotná situácia na celom svete si vyžadujú ďalšie opatrenia na zaistenie bezpečného cestovania do EÚ. Komisia preto navrhuje dodatočné záruky a požiadavky pre medzinárodných cestujúcich, ktorí prichádzajú do EÚ. S cieľom zohľadniť najnovšie vedecké odporúčania Komisia navrhuje aj aktualizované kritériá pri rozhodovaní o uplatňovaní obmedzení na cesty do EÚ z jednotlivých krajín. Zohľadňuje pritom mieru testovania, pozitivitu testovania a výskyt nových variantov vírusu, ktorý môže vzbudiť obavy.

25.01.2021

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: aktualizované usmernenia pre národné plány

Európska komisia predložila členským štátom aktualizované usmernenia o príprave a predkladaní plánov na podporu obnovy a odolnosti. S cieľom pomôcť členským štátom pri zosúlaďovaní ich návrhov plánov podpory obnovy a odolnosti s nariadením boli pôvodné usmernenia aktualizované. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pozostáva zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností. Členské štáty by mali vysvetliť, ako plány prispievajú k podpore rovnosti a k zásadám Európskeho piliera sociálnych práv. Národné plány by mali obsahovať aj zhrnutie konzultačného procesu na vnútroštátnej úrovni, ako aj systém kontrol a auditu zavedený na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie. Členské štáty by mali preukázať, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy a 20 % k digitálnej transformácii. Európska komisia bude aj naďalej intenzívne diskutovať s členskými štátmi o príprave ich národných plánov.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je kľúčovým nástrojom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. Umožní poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. Na to, aby členské štáty mohli tento mechanizmus využívať, musia predložiť plány, v ktorých sa stanovia ich národné programy reforiem a investícií. Zatiaľ čo základné zásady návrhu Komisie boli zachované, politická dohoda priniesla určité zmeny v znení nariadenia. Komisia spolu s aktualizovanými usmerneniami uverejnila aj štandardný vzor pre plány členských štátov.

22.01.2021

Výsledky prieskumu o viere v očkovaní a vakcíne proti Covid-19

Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky o očkovaní proti ochoreniu Covid-19. Slovensko sa v ňom zaradilo medzi krajiny, ktoré najmenej dôverujú vakcínam a ich bezpečnosti. Napriek tomu sa proti novému koronavírusu chystá zaočkovať 62 % Slovákov a 70 % Európanov.

62,6 % respondentov zo všetkých členských štátov zastáva názor, že vakcíny proti novému koronavírusu sú bezpečné. S týmto vyjadrením nesúhlasí 42 %, a takmer polovica si myslí, že vakcíny sú neefektívne. V Európskej únii ich efektívnosti verí 73,4 % obyvateľov. Slovensko patrí spolu s Bulharskom a Slovinskom medzi krajiny, v ktorých najväčšia časť obyvateľstva úplne nesúhlasí s očkovaním. Viac než tretina respondentov zo Slovenska odpovedalo, že by sa nikdy nedali zaočkovať. No mnohí pripustili, že by zmenili svoj prístup, keby videli priame dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín na už zaočkovaných ľuďoch. 66,5 % respondentov pritom uviedlo, že pozná ľudí, ktorí mali pozitívny test na Covid-19 a 61,7 % pozná ľudí, ktorí kvôli novému koronavírusu ochoreli.

Väčšina respondentov by chcela získať viac informácií o bezpečnosti vakcín Covid-19 (56,9 %) i o účinnosti vakcín (49,9 %). Pričom za najdôveryhodnejšie zdroje považujú zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov (56,6 %), národným zdravotníckym orgánom (42,6 %) a Európskej únii (20,3 %) a medzi najmenej dôveryhodné radia médiá (9,4 %), webové stránky (7,8 %) a online sociálne siete (5,4 %). Na samom konci sme sa ocitli aj pri názore, za akých okolností sa skončí pandémia. Približne šesť z desať Európanov (59 %) verí, že jediný spôsob ako skoncovať s pandémiou je očkovaním. S týmto názorom však súhlasí iba 40,7 % opýtaných Slovákov. Paradoxne, takmer osem z desiatich Európanov (76,2 %) verí, že závažné choroby v minulosti zmizli práve vďaka očkovaniu. Navyše až 96,3 % respondentov uviedlo, že boli zaočkovaní v detstve a 70,5 % aj v dospelosti.

Prieskum realizovala agentúra Kantar v polovici decembra a zapojilo sa doň 24 424 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

20.01.2021

Verejné konzultácie: Schengenská stratégia, digitálna daň a poistenia vývozných úverov

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu o budúcnosti schengenského priestoru, ktorej cieľom je zhromaždiť príspevky občanov, občianskych spoločností a ďalších zainteresovaných strán, ktoré majú záujem o formovanie budúcnosti Schengenu. V rámci Paktu o migrácii a azyle Komisia oznámila prijatie Stratégie o budúcnosti schengenského priestoru, ktorá by zahŕňala iniciatívy zamerané na jeho podporu. Konzultácia sa taktiež týka dopadu pandémie ochorenia Covid-19 a znovuzavedenia hraničných kontrol počas pandémie. Verejná konzultácia bude otvorená do 16. marca a prispieť do nej môžete vyplneným dotazníka v ktoromkoľvek úradnom jazyku Európskej únie.

Komisia otvorila aj verejnú konzultáciu o novej digitálnej dani. Jej cieľom je zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie v digitálnej ekonomike a zaistiť tak Európu pripravenú na digitálny vek. Daňové systémy za posledné roky zaostávajú za globálnym technologickým vývojom, čo malo za následok, že digitálne spoločnosti platia menej daní. Koronakríza tiež zhoršila túto situáciu urýchleným prechodom na digitálny svet, čím sa zvýšili zisky mnohých online spoločností. Digitálna daň by mohol zabezpečiť, uplatňovanie pravidiel EÚ v digitálnom hospodárstve a aby spoločnosti, či už digitálne alebo nedigitálne, súťažili v Európe za spravodlivých podmienok a prispeli tak k oživeniu hospodárstva. Táto verejná konzultácia sa zameriava na všetky zainteresované strany pôsobiace v digitálnej ekonomike a potrvá 12 týždňov.

Komisia otvorila aj verejnú konzultáciu s cieľom posúdiť dostupnosť kapacity súkromného krátkodobého poistenia vývozných úverov pre vývoz do všetkých krajín, ktoré sú uvedené v oznámení z roku 2012 ako "krajiny s obchodovateľným rizikom". Na základe výsledkov verejnej konzultácie Komisia posúdi, či je súčasné dočasné vypustenie krajín z tohto zoznamu naďalej opodstatnené. Vývozné úvery umožňujú zahraničným kupujúcim tovarov a/alebo služieb odložiť príslušnú platbu.

Všetky verejné konzultácie Európskej komisie nájdete na portáli

https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives  .  

20.01.2021

Komisia prichádza s kľúčovými opatreniami na spoločný boj proti ochoreniu COVID-19

Európska komisia stanovila niekoľko opatrení potrebných na zintenzívnenie boja proti pandémii. V oznámení, ktoré bolo včera prijaté, vyzýva členské štáty, aby urýchlili nasadenie vakcíny v celej EÚ a aby aj naďalej zaistili dodržiavanie opatrení: bezpečná vzdialenosť, obmedzenie sociálnych kontaktov, boj proti dezinformáciám, koordinovanie cestových obmedzení, zvýšená miera testovania, vyhľadávanie kontaktov a genómové skenovanie. Do marca 2021 by malo byť v každom členskom štáte zaočkovaných aspoň 80 % osôb vo veku nad 80 rokov a 80 % zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v oblasti sociálnej starostlivosti. Do leta 2021 by členské štáty mali zaočkovať aspoň 70 % dospelej populácie. Keďže počet nových prípadov ochorenia v posledných týždňoch neustále narastá, je potrebné v nadchádzajúcich mesiacoch urobiť viac na podporu systémov zdravotníctva, ako aj na riešenie problému "únavy spojenej s COVID-om", počnúc zrýchlením očkovania všetkých skupín a vo všetkých oblastiach po pomoc našim partnerom v tretích krajinách.

19.01.2021

Komisia podniká ďalšie kroky na podporu otvorenosti, sily a odolnosti európskeho hospodárskeho a finančného systému

Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu na podnietenie otvorenosti, sily a odolnosti hospodárskeho a finančného systému EÚ pre nadchádzajúce roky. Cieľom je lepšie umožniť Európe zohrávať vedúcu úlohu v globálnej správe hospodárskych záležitostí a zároveň chrániť EÚ pred nekalými a zneužívajúcimi praktikami. S tým sa spája aj záväzok EÚ vytvoriť odolnejšie a otvorenejšie globálne hospodárstvo, dobre fungujúci medzinárodný finančný trh a mnohostranný systém založený na pravidlách. Je to v súlade s ambíciou predsedníčky von der Leyenovej dosiahnuť to, aby Komisia bola geopolitická.

Prístup je založený na troch vzájomne sa posilňujúcich pilieroch:

  • Presadzovanie silnejšej medzinárodnej úlohy eura oslovením partnerov z tretích krajín s cieľom propagovať jeho používanie, ďalej podporou rozvoja nástrojov a referenčných hodnôt denominovaných v eurách a posilnením jeho postavenia ako medzinárodnej referenčnej meny v odvetví energetiky a komodít, a to aj pre vznikajúce energetické nosiče, ako je vodík.
  • Ďalší rozvoj infraštruktúr finančného trhu EÚ a zlepšenie ich odolnosti, a to aj pokiaľ ide o extrateritoriálne uplatňovanie sankcií tretími krajinami.
  • Ďalšia podpora jednotného vykonávania a presadzovania vlastných sankcií EÚ. Komisia v tomto roku vytvorí databázu - register výmeny informácií o sankciách - s cieľom zabezpečiť účinné podávanie správ a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou o vykonávaní a presadzovaní sankcií.

19.01.2021

Podpredseda Európskej komisie Šefčovič vymenovaný za spolupredsedu Rady pre partnerstvo EÚ a Spojeného kráľovstva

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes vymenovala Maroša Šefčoviča za spolupredsedu Rady pre partnerstvo EÚ a Spojeného kráľovstva, kde bude zastupovať Európsku úniu. Rada pre partnerstvo bola zriadená dohodou o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a bude dohliadať na dosiahnutie cieľov dohody a uľahčí jej vykonávanie.

"Tento rok je začiatkom novej kapitoly v našich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom, ktorá sa stala treťou krajinou, ale zároveň zostane naším blízkym strategickým partnerom. V týchto dvoch dohodách - v dohode o obchode a spolupráci a v dohode o vystúpení - máme pevný základ pre vykonávanie tejto novej kapitoly. Budeme naďalej neúnavne pracovať na zabezpečení toho, aby ich litera a duch dobre fungovali v praxi," uviedol Maroš Šefčovič, podpredseda pre medziinštitucionálnu spoluprácu a strategický výhľad. S cieľom podporiť dôsledné vykonávanie dohôd sa Európska komisia rozhodla zriadiť nové "službu pre dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom", ktorá od 1. marca nahradí pracovnú skupinu pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom. 

18.01.2021

Nový európsky Bauhaus: Komisia otvára fázu koncipovania

Európska komisia dnes otvorila fázu koncipovania iniciatívy Nový európsky Bauhaus. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Cieľom tejto fázy je zapojiť zainteresované strany, aby koncepciu formovali spoločne a preskúmali nápady, určili najpálčivejšie potreby a výzvy a vytvorili medzi sebou pevné prepojenia. Jej súčasťou je aj prvý ročník ceny nového európskeho Bauhausu, ktorý Komisia vyhlási na jar tohto roku.

Na jeseň tohto roku sa v rámci prvej fázy uverejnia výzvy na predkladanie návrhov v snahe uviesť do života nápady nového európskeho Bauhausu na minimálne piatich miestach v členských štátoch EÚ, a to pomocou finančných prostriedkov EÚ na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. Všetci zainteresovaní sa môžu na dnes spustenej špeciálnej webovej stránke podeliť o príklady inšpiratívnych úspechov nového európskeho Bauhausu, o svoje nápady, ako ho formovať a ako by sa mal vyvíjať, ako aj o svoje obavy a problémy, ktorým čelia. V ďalšej fáze iniciatívy ("fáza realizácie") sa zavedie päť pilotných projektov zameraných na spoločné koncipovanie nových riešení, ktoré budú nielen udržateľné a inkluzívne, ale takisto budú mať štýl. Cieľom tretej fázy ("šírenie") je prostredníctvom nových projektov, vytvárania sietí a výmeny poznatkov v Európe i mimo nej šíriť nápady a koncepcie, ktoré sú podstatou nového európskeho Bauhausu.

18.01.2021

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 8 miliónov eur na podporu profesionálnych športových klubov

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 8 miliónov eur na podporu športových klubov, ktoré sa zúčastňujú na profesionálnych ligach v súvislosti s obmedzeniami spôsobenými pandémiou koronavírusu. Schéma bola schválená na základe dočasného rámca štátnej pomoci a bude mať podobu priamych grantov pre spoločnosti, ktoré zaznamenali výrazný pokles príjmov v dôsledku pandémie. Cieľom schémy je riešiť potreby príjemcov v oblasti likvidity a pomôcť im pokračovať v činnosti počas epidémie aj po nej. Podpora bude poskytnutá najneskôr do 30. júna 2021 a neprekročí 800.000 eur na spoločnosť. Komisia dospela k záveru, že opatrenia sú potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu a že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci. 

15.01.2021

Európska komisia reaguje na iniciatívu "Menšinový balíček"

Európska komisia odpovedala na európsku iniciatívu občanov "Menšinový balíček - milión podpisov za rozmanitosť v Európe". Ide o piatu úspešnú iniciatívu, ktorú podporil viac ako jeden milión občanov v celej EÚ. Cieľom iniciatívy je zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám. V odpovedi Komisie sa dôkladne hodnotia návrhy organizátorov a uvádza sa v nej, ako existujúce a nedávno prijaté právne predpisy EÚ podporujú rôzne aspekty tejto iniciatívy. V odpovedi sú načrtnuté ďalšie následné opatrenia. Inklúzia a rešpektovanie bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy patrí medzi priority a ciele Európskej komisie. Od roku 2013, keď organizátori pôvodne požiadali o registráciu iniciatívy, Komisia prijala širokú škálu opatrení, ktorými sa riešilo viacero aspektov návrhov iniciatívy.

15.01.2021

16. ročník jedinečnej konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET

Spoločnosť AMAVET vyhlasuje 16. ročník konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET, ktorá je otvorená pre všetkých nadšencov internetu a programovania. Vítané sú projekty webových stránok, mobilných aplikácií, blogov alebo vlogov, dizajnov, grafiky a textov na webe. Svoje projekty môžu prihlasovať žiaci základných a stredných škôl do 15. marca 2021. Súťažiacimi sú individuálni autori alebo tím maximálne troch autorov, ktorí sa aktívne zaujímajú o tvorbu webových stránok, programovanie aplikácií, digitálnu grafiku a dizajn, písanie textov a blogov, aktívnu tvorbu na sociálnych sieťach a tvorbu online projektov zameraných na vzdelávanie. Prihlásené práce budú hodnotiť odborníci z prostredia IT a internetu. O úspechu projektu rozhoduje originalita a nápad, dizajn, technické prevedenie, ale aj bezpečnosť. Finále súťažnej konferencie sa uskutoční v apríli 2021 formou videokonferencie a súťažiaci majú šancu získať hodnotné vecné ceny.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sa podieľalo na otvorení kategórie JuniorTEXT, ktorej témou bude: Akú podobu by mala mať veda, ktorá bude hnacím motorom Slovenska i celej EÚ? Jadrom témy tohto ročníka súťažnej kategórie Junior Text je výskum a inovácia. Už dnes vieme, aké máme ako spoločnosť a planéta problémy i ambície. Vieme, že sa musí zásadne zmeniť udržateľnosť našich aktivít. Znamená to novú, zelenú ekonomiku pre zachovanie rozmanitej biodiverzity a nášho jedinečného životného prostredia. Zelená ekonomika sa však nezaobíde bez nových postupov, riešení a technológií. Nič z toho nebude dosť efektívne a rýchle, ak nebudeme oveľa viac a lepšie digitalizovať a stále viac využívať možnosti umelej inteligencie (AI). Obidve oblasti (zelená obnova a AI) sú ale podmienené rozvojom vedy a inovácií. Aká by teda mala byť veda, ktorá sa stane základom nášho úspechu?

11.01.2021

Posilnenie podnikov s využitím európskeho fondu

Ideas Powered for Business SME Fund je grantový program v hodnote 20 miliónov EUR vytvorený na pomoc európskym malým a stredným podnikom (MSP) v súvislosti s prístupom k právam v oblasti duševného vlastníctva.

Program je určený pre podniky, ktoré chcú rozvíjať stratégie v oblasti duševného vlastníctva a chrániť svoje práva v tejto oblasti na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni. Vzťahuje sa na služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP scan) a prihlášky ochranných známok a/alebo dizajnov. Program podporuje Európska komisia a Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Malé a stredné podniky, so sídlom v jednej z 27 členských krajín, môžu získať prístup ku dvom službám, ktoré zahŕňajú čiastočnú náhradu nákladov na služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP scan, služba 1) prihlášok ochranných známok a dizajnov na vnútroštátnej, regionálnej (Benelux) a únijnej úrovni (služba 2). Každý MSP môže získať náhradu najviac do výšky 1 500 EUR.

08.01.2021

Komisia navrhuje zakúpiť ďalších 300 miliónov dávok očkovacej látky BioNTech-Pfizer

Európska komisia dnes navrhla členským štátom EÚ nákup ďalších 200 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyrábanej spoločnosťami BioNTech a Pfizer s možnosťou získať ešte ďalších 100 miliónov dávok. Európskej únii by to umožnilo nakúpiť až 600 miliónov dávok tejto vakcíny, ktorá sa už používa v celej EÚ. Tieto ďalšie dávky budú dodané začiatkom druhého štvrťroka 2021. EÚ získala široké portfólio vakcín s rôznymi technológiami. Pre Európu a jej susedov zabezpečila až 2,3 miliardy dávok najsľubnejších potenciálnych vakcín. Okrem vakcíny od BioNTech-Pfizer bola 6. januára 2021 schválená druhá vakcína, ktorú vyrába spoločnosť Moderna. Očakáva sa, že čoskoro budú schválené ďalšie vakcíny. Toto portfólio vakcín by Európskej únii umožnilo nielen pokryť potreby všetkých svojich obyvateľov, ale aj dodať vakcíny susedným krajinám.

08.01.2021

Komisia zaregistruje iniciatívu za "zákaz praktík hromadného biometrického sledovania"

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania". Organizátori tejto európskej iniciatívy občanov vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny akt, ktorým sa navždy ukončí náhodné a svojvoľné využívanie biometrických údajov takými formami, ktoré môžu viesť k hromadnému sledovaniu alebo akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv. Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Po dnešnej registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

08.01.2021

Podpora EÚ pre spoluprácu regiónov na inovatívnych pilotných projektoch

Komisia oznámila víťazov novej iniciatívy financovanej z prostriedkov EÚ, ktorá podporuje medziregionálne partnerstvá v štyroch oblastiach: inovatívne riešenia súvisiace s koronavírusom, obehové hospodárstvo v oblasti zdravia, udržateľný a digitálny cestovný ruch a vodíkové technológie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. Cieľom tejto novej pilotnej akcie je mobilizovať regionálnych a celoštátnych aktérov v oblasti inovácií a pomôcť tak riešiť dôsledky koronavírusu. Iniciatíva pomáha rozširovať projekty v nových prioritných oblastiach, ako je zdravotníctvo, cestovný ruch alebo vodík.

V nadväznosti na výzvu Komisie na vyjadrenie záujmu vyhlásenú v júli 2020 boli vybrané štyri medziregionálne partnerstvá. V každom z nich preberá vedúcu úlohu jeden alebo viaceré koordinačné regióny:

  • V záujme vývoja inovatívnych riešení založených na vodíkových technológiách v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka so širokým geografickým pokrytím zlúčia dve partnerstvá: partnerstvo European Hydrogen Valleys, ktoré združuje 12 regiónov pod vedením Aragónska (ES), regiónu Auvergne Rhône Alpes (FR), Normandie (FR) a Severného Holandska (NL) a partnerstvo pod vedením Košického kraja (SK) so štyrmi ďalšími regiónmi.
  • Baskicko (ES) sa spolu s tromi regiónmi zameria na podporu vznikajúceho priemyselného odvetvia zameraného na predpovedanie vývoja pandémie koronavírusu a jej prevenciu,
  • dôraz na obehové hospodárstvo v oblasti zdravia zasa bude klásť partnerstvo RegioTex zamerané na textilné inovácie, ktoré zahŕňa 16 regiónov pod vedením Severného Portugalska (PT),
  • udržateľný a digitálny cestovný ruch je ústrednou témou partnerstva, ktoré koordinuje sieť medzinárodnej spolupráce zameraná na technológie, vedu a kultúrne dedičstvo s názvom Time Machine Organisation a ktoré zahŕňa päť regiónov a Cyprus pod vedením Durínska (DE),

Tieto partnerstvá budú využívať pomoc odborníkov Komisie, ktorí im okrem iného budú radiť, ako čo najlepšie kombinovať finančné prostriedky EÚ na financovanie projektov. Okrem tejto praktickej podpory Komisie môže každé partnerstvo využiť externé poradenské služby až do výšky 100 000 eur na činnosti rozširovania a komercializácie. Peniaze budú pochádzať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Práca na partnerstvách sa začne už v tomto mesiaci a bude trvať jeden rok. Tento pilotný projekt má ešte viac stimulovať medziregionálnu spoluprácu a ponúka možnosť, aby sa počnúc rokom 2021 partnerstvá uchádzali o podporu v rámci nových programov a nástroja s názvom Medziregionálne inovačné investície.

07.01.2021

Portugalské predsedníctvo v Rade EÚ

Od 1. januára do 30. júna 2021 preberá od Nemecka predsedníctvo v Rade EÚ. Portugalsko sa nasledujúcich šesť mesiacov chce riadiť mottom "Čas na výsledky: spravodlivú, zelenú a digitálnu obnovu"

Program predsedníctva sa zameriava na päť hlavných oblastí, ktoré sú v súlade s cieľmi strategického programu EÚ:

  • posilňovať odolnosť Európy
  • podporovať dôveru v európsky sociálny model
  • presadzovať udržateľnú obnovu
  • urýchliť spravodlivú a inkluzívnu digitálnu transformáciu
  • opätovne potvrdiť úlohu EÚ vo svete a zabezpečiť, aby bola založená na otvorenosti a multilateralizme

Portugalské predsedníctvo Rady EÚ sa bude zameriavať na to, aby EÚ prekonala pandémiu ochorenia COVID-19. Bude presadzovať inovačnú víziu EÚ zameranú na budúcnosť a založenú na spoločných hodnotách solidarity, zbližovania a súdržnosti. 

04.01.2021

Rok 2021 je Európskym rokom železníc

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná doprava zodpovedná za menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou. Z toho vyplýva, že je jednou z najudržateľnejších foriem osobnej a nákladnej dopravy. Okrem iných výhod je železničná doprava mimoriadne bezpečná a spája ľudí a podniky v celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Napriek týmto výhodám len asi 7 % cestujúcich a 11 % tovaru cestuje po železnici. Európsky rok železníc vytvorí impulz, ktorý pomôže zvýšiť podiel železničnej dopravy na osobnej a nákladnej doprave. Tým sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov a znečistenie pochádzajúce z dopravy EÚ, čím sa výrazne prispeje k úsiliu EÚ dosiahnuť ciele európskej zelenej dohody, teda dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Úvodný odstavec čitateľom objasní hlavnú tému článku. Pokiaľ ho zobrazíte aj v prehľade všetkých článkov, pomôžete čitateľom s rozhodovaním, ktorý príspevok je pre nich zaujímavý. Nezabudnite úvodný odstavec odlíšiť od zvyšku textu. V nasledujúcich riadkoch nájdete ďalšie tipy, ako články upravovať.

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná...

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná...

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná...