Aktuality - EU News

Váš úspech je pre nás motiváciou. 


Európska cena Access City

Snaží sa vaše mesto pomáhať osobám so zdravotným postihnutím? Ceníme si mestá, ktoré zabezpečujú rovnaký prístup pre všetkých. Teraz sa môžete zapojiť do súťaže o európsku cenu EU Access City Award. Napíšte nám, čo robí vaše mesto v tomto smere na tejto adrese bit.ly/AccessCity2019

Cieľom ceny Access City je uznať a oceniť európske mestá, ktoré sa snažia o zlepšenie prístupnosti a podporujú začleňovanie.

Čo je cena Access City?

Cena Access City je zameraná na uznanie a ocenenie ochoty a schopnosti miest byť prístupnejšími, aby

  • zabezpečovali rovnosť prístupu k základným právam
  • zlepšovali kvalitu života ich obyvateľov, a to, aby všetci občania bez ohľadu na svoj vek, mobilitu či schopnosti, mali rovnakú možnosť využiť všetky príležitosti, ktoré im mesto ponúka

Prihláste sa do súťaže o cenu Access City

Súťaž o cenu Access City je otvorená pre

  • Všetky mestá v rámci EÚ s viac ako 50 000 obyvateľmi
  • Všetky mestské oblasti, pozostávajúce z dvoch alebo viacerých miest, ktoré majú spolu viac ako 50 000 obyvateľov a nachádzajú sa v krajinách EÚ, kde nie sú viac ako 2 mestá s počtom obyvateľov nad 50 000.

Mestá s menej ako 50 000 obyvateľmi sa do súťaže o cenu Access City môžu zapojiť v rámcikategórie osobitných ocenení v oblasti kultúrneho dedičstva

Cenu Access City nemôže vyhrať to isté mesto dva roky po sebe.

Dátum uzávierky podávania prihlášok je 16. september 2018

https://ec.europa.eu/info/access-city-awards_sk  

04.09.2018

Začal sa 12. ročník prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores

Začal sa nový školský rok a spolu s ním aj možnosť prihlasovania do prekladateľskej súťaže pre stredoškolákov Juvenes Translatores, v ktorej si zmerajú svoje prekladateľské zručnosti študenti z celej Európskej únie. Rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, a preto bude nosnou témou textov na preklad práve kultúrne dedičstvo. Táto súťaž podčiarkuje bohatú jazykovú rozmanitosť Európy a mnohých minulých účastníkov inšpirovala k výberu kariéry profesionálneho prekladateľa.

Prihlasovanie do súťaže trvá od 1. septembra 2018 do 20. októbra 2018 a zapojiť sa môžu 17-roční žiaci stredných škôl. Na výber bude 552 možných jazykových kombinácií z 24 úradných jazykov EÚ. Samotná súťaž sa uskutoční 22. novembra 2018 a bude prebiehať v rovnakom čase vo všetkých vybraných školách. Mená víťazov (jedného za každú krajinu) budú oznámené vo februári 2019 a na jar budú víťazi pozvaní do Bruselu na slávnostné odovzdávanie cien.

Bližšie informácie:

https://ec.europa.eu/info/education/skills-and-qualifications/develop-your-skills/language-skills/juvenes-translatores_sk  

04.09.2018

Ovocie, zelenina a mlieko do škôl

S novým školským rokom sa vracia sa do škôl vracia aj program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka na školách. Súčasťou školského programu EÚ, ktorého cieľom je podporovať zdravé stravovacie návyky detí, bude distribúcia ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, ako aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť informovanosť žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.

Účasť na programe je dobrovoľná, no zapojiť sa rozhodli (či už do celého programu alebo len jeho časti) všetky členské štáty EÚ. V rámci programu sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Členské štáty majú možnosť financovať tento program nielen z prostriedkov EÚ, ale ho aj navýšiť z vlastných finančných zdrojov. Vďaka čoraz vyššiemu počtu zúčastnených škôl malo v školskom roku 2017/2018 z tejto iniciatívy v oblasti zdravého stravovania osoh už viac ako 30 miliónov detí v celej EÚ.

Pri výbere distribuovaných produktov sa zohľadňujú zdravotné a environmentálne hľadiská, sezónnosť, rôznorodosť a dostupnosť. Členské štáty môžu podporiť nákup miestnych alebo regionálnych produktov, ekologické výrobky, krátke dodávateľské reťazce, environmentálne prínosy a systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky.

24.08.2018

Zahájenie súťaže pre mladých filmárov v rámci kampane #EUandME

Európska komisia dnes (24.8.2018) v rámci svojej kampane #EUandME spúšťa súťaž pre mladých filmárov. Je to súťaž, v ktorej mladí kreatívni Európania vo veku 18 až 35 rokov budú môcť predstaviť ako využívajú príležitosti a výhody, ktoré im poskytuje EÚ ako svojim občanom.

Prihlasovanie je možné do konca októbra 2018 (online prihlasovací formulár). Prihlasovacie formuláre s návrhmi filmov bude posudzovať pätica uznávaných európskych režisérov. Z 10 nominantov režisérskej poroty následne verejnosť vyberie v internetovom hlasovaní 5 víťazov v piatich tematických kategóriách: mobilita, práva, udržateľnosť, digitálna spoločnosť, zručnosť a podnikanie.

Každý z týchto piatich víťazov získa grant vo výške 7 500 EUR na natočenie svojho filmu, s odbornou pomocou jedného zo známych režisérov, ktorí tvorili porotu súťaže. Slávnostná premiéra ich filmov sa potom uskutoční na veľkom júnovom vyhlasovaní víťazov súťaže.

Viac podrobností o súťaži nájdete na stránke kampane #EUandME. Informácie o samotnej kampani a výhodách či príležitostiach v EÚ nájdete na stránke https://europa.eu/euandme/sk/  

20.08.2018

EK ukončila hlasovanie o zrušení striedania času. Hlasovalo 4,6 milióna Európanov

Pred mesiacom spustila Európska komisia hlasovanie o zrušení striedania času. Zapojilo sa do neho len 4,6 miliónov obyvateľov všetkých krajín EÚ. Hlasovať sa mohlo do štvrtka 16. augusta 22.00 - 0:00 hodiny. Aký názor majú občania EÚ bude známe už čoskoro.

Európska komisia položila otázky, ktoré sa týkali zrušenia striedania zimného a letného času. Výsledky zatiaľ známe nie sú, je teda otázne či bude striedanie časov pokračovať.

Zmenu súčasného režimu striedania časov požadovala skupina 80 europoslancov za zrušenie.

Ľudia majú neraz chaos v tom, ako sa ten čas vlastne posúva a čo to znamená. Komisia ponúka hneď tri možnosti. Natrvalo zimný, natrvalo letný, alebo zachovanie striedania času. Ak by ste hlasovali za trvalo zimný čas, znamená to, že preferujete skoršie svitanie. V zimnom období to v našom pásme znamená svitanie približne okolo siedmej ráno (plus mínus s ohľadom na blízkosť k zimnému slnovratu). No tak, ako skôr slnko vychádza, aj skôr zapadá, takže v zime máme tmu už okolo štvrtej poobede. Ak by bol "zimný" čas zavedený celoročne, znamenalo by to, že v lete bude svitať už okolo tretej hodiny rannej a slnko zapadne približne o ôsmej večer.

Ak by ste hlasovali za trvalo letný čas, preferujete neskorší západ slnka. V zime by to ale znamenalo svitanie až okolo ôsmej ráno, popoludní by však bolo svetlo aspoň do piatej hodiny popoludní. V lete by nás slnko budilo približne o štvrtej, no zapadalo by až okolo deviatej hodiny večer.

Treťou možnosťou je zachovanie striedania času, teda spojenie benefitov oboch možností, ale s prijatím prípadných nepríjemností spojených s obdobím bezprostredne po zmene.

14.08.2018

Zastúpenie Európskej komisie na Agrokomplexe

Ani tento rok si Zastúpenie nenechá ujsť účasť na medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstave Agrokomplex, ktorá sa uskutoční 16. - 19. augusta 2018 v Nitre.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v tejto súvislosti uviedol: "Ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa Agrokomplexu zúčastním po prvý krát. Chystám sa prezrieť si všetky expozície, Agrokomplex je výnimočný tým, že si na ňom nájdu to svoje všetky vekové kategórie, od tých najmenších po staršie ročníky. Mnoho sa tu dozvedia aj odborníci. Pre tých sme pripravili odborné diskusie, na jednu z nich prijala pozvanie aj pani ministerka Matečná, s ktorou budeme diskutovať o tom čo čaká Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2021."

Pripravený je program pre všetky vekové kategórie aj pre odborníkov. V rámci série diskusných stolov sa bude hovoriť o budúcnosti poľnohospodárskej politiky v rokoch 2021 až 2027, o cieľoch politiky o lesoch, či o tom ako sa poľnohospodári snažia priblížiť k deťom.  

13.08.2018

Európsky týždeň odborných zručností

Európska komisia vyhlásila na základe veľmi úspešných predchádzajúcich dvoch ročníkov tretí ročník Európskeho týždňa odborných zručností, ktorý bude prebiehať v dňoch 5. - 9. novembra 2018.

Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zameraného na získavanie kvalitných zručností a pracovných miest. Zahŕňa podujatia, ktoré sa konajú na miestnej, regionálnej národnej, prípadne európskej úrovni v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie, kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu, a to od 1. septembra do 31. decembra 2018. Viac informácií nájdete na stránke Európskej komisie.

V súvislosti s Európskym týždňom odborných zručností 2018 sa budú konať nasledovné súťaže:

  • Cena pre učiteľov a majstrov odbornej prípravy - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/2018TeachersTrainersAward 

  • Odborná príprava na pracovisku - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/EVSW_Award_2018_Training_at_Work 

  • Cena pre inovatívnych poskytovateľov OVP - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/2018_Inovative_VETprovider 

  • Cena pre výskum v OVP - termín: 24. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/VETAWARD2018 

Informácie o ďalších súťažiach organizovaných na európskej úrovni sú uverejnené aj na národnej stránke iniciatívy: www.erasmusplus.sk/vsw . Na tejto stránke budú začiatkom septembra 2018 uverejnené aj informácie o národnej súťaži, ktorú bude organizovať národná agentúra pri príležitosti Európskeho týždňa odborných zručností 2018.

10.08.2018

Európsky zbor solidarity: výzva na predkladanie projektov

Dnes spustená výzva na predkladanie projektov je prvou zo série výziev, vďaka ktorým sa do konca roku 2020 môže do Európskeho zboru solidarity zapojiť až 100 000 mladých ľudí z EÚ aj mimo nej.

Zainteresované strany môžu svoje návrhy predkladať do 16. októbra 2018, a až do 18. februára 2019 sa môžu zapojiť dobrovoľnícke tímy. Na financovanie vybraných projektov je z rozpočtu EÚ k dispozícii 44 miliónov EUR.

  • Okrem projektov týkajúcich sa dlhodobých individuálnych dobrovoľníckych činností, stáží a pracovných miest v oblasti solidarity budú oprávnené aj nasledovné aktivity:
  • Organizácie budú môcť tímom dobrovoľníkov ponúknuť krátkodobé projekty (od dvoch týždňov do dvoch mesiacov).
  • financovanie sa môžu uchádzať aj verejné a súkromné subjekty so sídlom nečlenských štátoch EÚ. Mladí ľudia zaregistrovaní na portáli Európskeho zboru solidarity, si budú môcť vytvárať skupiny najmenej piatich účastníkov a sami realizovať činnosti v oblasti solidarity.

Určité projekty Európskeho zboru solidarity v oblasti dobrovoľníctva sú otvorené aj organizáciám z krajín mimo EÚ - z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Turecka, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, ale aj z iných partnerských krajín.

Európsky zbor solidarity vznikol v decembri 2016. Odvtedy sa na jeho portáli zaregistrovalo 72 000 mladých ľudí a približne 7 000 z nich sa už angažuje v činnostiach v oblasti solidarity.

07.08.2018

Nová forma podpory pre mladých podnikateľov a start-uppistov v oblasti inovácií

V rámci pilotného projektu krajín V4 so štátom Izrael budú môcť mladí slovenskí podnikatelia a startuppisti absolvovať krátkodobé stáže (2 až 3 týždne) v Izraeli. Projekt je súčasťou Memoranda o porozumení a spolupráci v oblasti inovácií medzi vládou štátu Izrael, krajinami Vyšehradskej skupiny a Medzinárodným vyšehradským fondom.

Podporené budú žiadosti o stáže orientované na informačné a komunikačné technológie, zdravotníctvo/biotechnológie, dopravu, špeciálne na automobilový sektor a inteligentnú mobilitu, tiež na finančné technológie, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu.

Vzdelávací projekt, ktorý bude financovaný z Medzinárodného vyšehradského fondu, umožní ešte v tomto roku vycestovanie siedmim žiadateľom z každej krajiny. Vyhlásenie výzvy je plánované v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2018.

30.07.2018

Leto v EÚ s novými digitálnymi právami

Toto leto si môžu európski občania užívať viac digitálnych práv ako kedykoľvek predtým.

Sú to tieto digitálne práva:

  • od júna 2017 sú zrušené roamingové poplatky v EÚ: na cestách telefonujete za rovnakých podmienok ako doma, od zrušenia roamingových poplatkov sa v EÚ spotrebovalo viac než päťnásobné množstvo dát a uskutočnilo sa takmer 2,5-krát viac telefonátov;
  • od apríla 2018 majú spotrebitelia prístup k online obsahovým službám, ktoré si predplatili v domovskej krajine, aj v ostatných krajinách EÚ (vrátane filmov, seriálov a športových prenosov - informačný prehľad);
  • od 25.mája 2018 je vďaka novým pravidlám ochrany údajov v EÚ bezpečné prenášať osobné údaje medzi poskytovateľmi služieb. Spotrebitelia majú právo vedieť, či ich osobné údaje unikli, ako sa zhromažďujú a rovnako ich údaje môžu byť na požiadanie vymazané;
  • od jari 2016 sa uplatňujú pravidlá neutrality siete, vďaka čomu majú všetci Európania prístup k otvorenému internetu. Zaručuje to ich slobodu a vylučuje diskrimináciu pri výbere obsahu.

Čoskoro pribudnú aj ďalšie digitálne práva:

  • od septembra budú mať Európania právo využívať svoju vnútroštátnu elektronickú identifikáciu (eID) na prístup k verejným službám v celej EÚ;
  • od decembra bude mať každý prospech z voľného toku iných ako osobných údajov, keďže sa umožní prístup k lepším a konkurencieschopnejším službám uchovávania a spracovania údajov v EÚ. Podnikatelia budú mať zasa právo rozhodnúť, kde v EÚ chcú uchovávať a spracúvať všetky druhy údajov.
  • od 3. decembra budú môcť Európania nakupovať online bez neopodstatnenej diskriminácie bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú.
  • od roku 2019 sa zlepší porovnateľnosť a znížia ceny za cezhraničné doručovanie balíkov.
  • dohodnuté pravidlá o dani z pridanej hodnoty v kontexte elektronického obchodu umožnia podnikateľom vyriešiť všetky potreby v oblasti cezhraničných platieb DPH na jednom online portáli a vo vlastnom jazyku
  • Európsky kódex elektronickej komunikácie poskytne právo jednoduchšie meniť poskytovateľov internetových a telekomunikačných služieb. Zároveň budú môcť v prípade núdze na mobilný telefón prijímať verejné výstrahy.
  • Aktualizované pravidlá pre audiovizuálne médiá Európanom prinesú právo na bezpečné online prostredie, ktoré ich bude chrániť pred podnecovaním k násiliu a nenávisti, terorizmom, detskou pornografiou, rasizmom a xenofóbiou.

25.07.2018

EÚ má na obežnej dráhe už 26 satelitov systému Galileo, jeden sa volá po Slovákovi Samuelovi

Dnes boli na obežnú dráhu úspešne vypustené štyri satelity systému Galileo. Do cieľa ich z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guayane vyniesli nosné rakety Ariane-5. Dnešným dňom má Galileo vo vesmíre 26 satelitov a plne funkčný bude v roku 2020 s počtom 30 satelitov. S rekordnou presnosťou na 20 cm bude Galileo najpresnejším satelitným navigačným systémom na svete.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: "Je to ďalší míľnik na ceste k dosiahnutiu plnej funkčnosti Galilea v roku 2020. Vďaka vesmíru prekračujeme novú ekonomickú hranicu, pretože je existenčne prepojený s čoraz väčším počtom sektorov a hybnou silou ich hlbokej modernizácie. Už dnes vyše 10 % HDP EÚ závisí od služieb, ktoré máme práve vďaka vesmíru. Preto sa Európa musí v tejto oblasti usilovať o globálne prvenstvo a strategickú autonómnosť."

"Slovenský "satelit

Každý z 30 satelitov systému Galileo ponesie meno jedného z detí, ktoré vyhrali súťaž v maľovaní Galileo v roku 2011. Dnes prišiel na rad satelit, ktorý sa volá Samuel, po slovenskom víťazovi súťaže Samuelovi Petríkovi z Partizánskeho. Ďalšie tri dnes vypustené satelity sa volajú Tara, po výherkyni zo Slovinska, Anna, po výherkyni z Fínska a Ellen, po výherkyni zo Švédska.

Globálny satelitný navigačný systém EÚ Galileo už dnes umožňuje široké spektrum služieb. Vesmír využívame v mnohých technologických oblastiach a aj v každodennom živote, či už ide o záchranné pátracie akcie, prepojené autá, inteligentné hodinky, poľnohospodárstvo alebo leteckú navigáciu. Tento priemysel je v Európe silný a konkurencieschopný, vytvára pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, preto je potrebné doňho ďalej investovať, Na roky V rámci 2021 - 2027 vyčlenila Komisia v návrhu svojho dlhodobého rozpočtu 16 miliárd eur na Vesmírny program EÚ, ktorý spojí všetky už existujúce a nové vesmírne aktivity.

Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii:

  • Otvorená služba systému Galileo (Galileo Open Service) je voľne dostupná služba na určovanie polohy a času a na navigáciu.
  • Pátracia a záchranná služba systému Galileo (Search and Rescue - SAR): zisťovanie polohy tiesňových signálov vysielaných kompatibilným vysielačom (čas na zistenie polohy nezvestnej osoby na mori alebo v horách sa znížil zo 4 hodín na približne 10 minút, presnosť lokalizácie z 10 km na menej ako 2 km).
  • Verejne regulovaná služba systému Galileo je kódovaná služba určená pre verejný sektor na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. 

19.07.2018

Únia kapitálových trhov: Komisia poskytuje usmernenie týkajúce sa ochrany cezhraničných investícií EÚ

Cieľom usmernenia je posilniť podnikateľské prostredie pre investorov z EÚ a pomôcť im pri uplatňovaní svojich práv pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy a súdmi, ako aj členským štátom pri ochrane verejného záujmu v súlade s právom Únie.

Právo Únie síce nerieši všetky problémy ktorým môžu investori pri svojej činnosti čeliť, dnešné oznámenie však objasňuje, ako chráni ich práva a že tieto práva si môžu uplatňovať pred domácimi orgánmi verejnej správy a súdmi.

Investori z EÚ sa už nemôžu spoliehať na bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ, pretože takéto zmluvy sú nezákonné a často vedú k diskriminácii. Komisia preto vyzýva všetky členské štáty aby svoje bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ zrušili. 

19.07.2018

Oznámenie o prípravách na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom opisuje prebiehajúcu prácu, ktorá má zaistiť pripravenosť na všetky scenáre odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.

Dňa 30. marca 2019 Spojené kráľovstvo opustí EÚ a stane sa treťou krajinou. Tento fakt bude mať dopad na občanov, podniky či správne orgány na oboch stranách a v rôznych oblastiach, od nových kontrol na vonkajších hraniciach EÚ so Spojeným kráľovstvom, cez platnosť licencií, osvedčení a povolení až po prenos údajov.

Dnešný text vyzýva členské štáty a súkromných aktérov, aby zintenzívnili svoje prípravy a boli tak lepšie pripravení na všetky scenáre odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.

Na stole sú dva možné scenáre:

  • dohoda o vystúpení sa ratifikuje pred 30. marcom 2019 → právo EÚ prestane pre Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve platiť 1. januára 2021 (po uplynutí 21-mesačného prechodného obdobia);
  • dohoda o vystúpení sa neratifikuje pred 30. marcom 2019 → nebude žiadne prechodné obdobie a právo EÚ prestane pre Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve platiť od 30. marca 2019. Táto situácia sa označuje aj ako scenár bez dohody ("no deal") alebo scenár neriadeného odchodu.

Bez ohľadu na to, ktorý scenár sa naplní, pripravenosť je dôležitá, aby táto významná zmena prebehla hladko. Európska komisia minulý rok preskúmala všetky právne predpisy EÚ, aby zistila, či si vystúpenie Spojeného kráľovstva vyžiada nejaké zmeny a následne prijala (a podľa potreby bude ďalej prijímať) osobitné cielené legislatívne návrhy tak, aby pravidlá EÚ hladko fungovali aj po odchode Spojeného kráľovstva. 

18.07.2018

Junckerov plán presiahol pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR

Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) splnili svoj záväzok zmobilizovať 315 miliárd EUR vo forme dodatočných investícií v rámci Investičného plánu pre Európu (Junckerovho plánu). S podporou rozpočtovej záruky Európskej únie a z vlastných zdrojov skupiny EIB bolo schválených 898 operácií, v prípade ktorých sa očakáva spustenie investícií vo výške 335 miliárd EUR v 28 členských štátoch EÚ.

To je o 20 miliárd viac, ako bol pôvodný cieľ 315 miliárd EUR, ktorý sa stanovil v roku 2015, keď bol EFSI zriadený s cieľom pomôcť preklenúť investičnú medzeru, ktorá vznikla v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Predpokladá sa, že z lepšieho prístupu k financovaniu bude mať prínos 700 000 malých a stredných podnikov. Vzhľadom na úspech EFSI sa Európska rada a Európsky parlament minulý rok dohodli predĺžiť jeho trvanie a zvýšiť jeho kapacitu na 500 miliárd EUR do konca roka 2020.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: "Junckerov plán sa osvedčil. Pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR sme prekročili. Európsky fond pre strategické investície by mal do roku 2020 pomôcť vytvoriť 1,4 milióna pracovných miest a zvýšiť HDP EÚ o 1,3 %. Financujeme projekty malých a stredných podnikov, ktoré by bez EFSI nebolo možné financovať, a všetky bez vytvárania nového dlhu: dve tretiny investícií pochádzajú zo súkromného sektora. Od financovania odbornej prípravy utečencov vo Fínsku cez výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku po poľnohospodárstvo v Bulharsku - aj naďalej budeme využívať rozpočet EÚ na to, na čo sa hodí najlepšie: na povzbudenie rastu."

18.07.2018

Antitrustová politika: Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4,34 mld. EUR za nezákonné praktiky

Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4,34 miliárd EUR za porušovanie antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť Google od roku 2011 zaviedla nezákonné obmedzenia pre výrobcov zariadení využívajúcich systém Android a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby si upevnila dominantné postavenie vo všeobecnom internetovom vyhľadávaní.

Spoločnosť Google musí teraz ukončiť toto správanie v lehote 90 dní. V opačnom prípade jej hrozia penále až do výšky 5 % priemerného denného svetového obratu jej materskej spoločnosti Alphabet.

Spoločnosť Google konkrétne:

  • predinštaláciu aplikácie Google Search a svojho prehliadača (Chrome) výrobcom uložila ako podmienku udelenia licencie pre svoj obchod s aplikáciami (Play Store),
  • platila niektorým veľkým výrobcom a operátorom mobilných sietí pod podmienkou, že do svojich zariadení budú vopred inštalovať výhradne vyhľadávaciu aplikáciu Google Search, a
  • bránila výrobcom, ktorí chceli vopred inštalovať aplikácie Google, aby predávali čo i len jedno inteligentné mobilné zariadenie využívajúce alternatívne verzie Androidu, ktoré neschválila, teda tzv. Android forks (odnože Androidu).

18.07.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala iniciatívu s názvom "Trvalé občianstvo Európskej únie"

Kolégium komisárov dnes rozhodlo o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Trvalé občianstvo Európskej únie".

Hlavným cieľom navrhovanej iniciatívy je zaručiť, aby európske občianstvo a s ním spojené práva nebolo po získaní možné stratiť. Organizátori uvádzajú najmä kontext brexitu a budúcu stratu občianstva EÚ a práv, ktorej budú čeliť občania Spojeného kráľovstva.

Rozhodnutie Komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. V tomto štádiu Komisia ešte neanalyzuje jeho obsah.

Iniciatíva bude zaregistrovaná 23. júla 2018, pričom organizátori iniciatívy budú mať následne jeden rok na to, aby zozbierali podpisy na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre iniciatívu jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z najmenej siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či v súvislosti so žiadosťou bude alebo nebude konať, pričom v oboch prípadoch bude musieť svoje rozhodnutie vysvetliť.

18.07.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala iniciatívu "Zastavme hladovanie 8 % európskeho obyvateľstva"

Kolégium komisárov sa dnes rozhodlo zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom "Zastavme hladovanie 8 % európskeho obyvateľstva".

Navrhovaná iniciatíva občanov sleduje ciele "podnietiť vlády k tomu, aby sa zaoberali problémom hladu" a "zdôrazniť zodpovednosť vlád za odstránenie tohto problému". Organizátori iniciatívy vypracovali podrobný zoznam opatrení a vyzývajú Komisiu, aby pripravila legislatívne návrhy. Medzi tieto opatrenia patrí vytvorenie programu potravinových známok, reformu trhov s poľnohospodárskymi derivátmi a nový systém klasifikácie pre potravinový odpad so súvisiacimi cieľmi a pravidlami spracúvania.

Rozhodnutie Komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. V tomto štádiu Komisia neanalyzuje jeho obsah.

Registrácia iniciatívy sa uskutoční 19. júla 2018, keď organizátori začnú jednoročný proces zberu podpisov na jej podporu. Ak by sa iniciatíve podarilo v priebehu jedného roka získať jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z najmenej siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, a v oboch prípadoch je povinná uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

17.07.2018

Samit EÚ - Japonsko - významný moment pre obchod a spoluprácu

Dnes (17. júla) sa v Tokiu uskutočnil 25. samit EÚ a Japonska, na ktorom vedúci predstavitelia podpísali dve prelomové dohody - Dohodu o strategickom partnerstve a Dohodu o hospodárskom partnerstve, ktoré výrazne posilnia obojstranné vzťahy.

Európsku úniu na samite zastupovali predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk. Japonsko zastupoval premiér Šinzó Abe. Zúčastnil sa aj podpredseda Európskej komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen.

a. Hospodárske partnerstvo

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom je najrozsiahlejšou obchodnou dohodou, akú kedy Európska únia vyrokovala. Vďaka nej vzniká zóna otvoreného obchodu s viac ako 600 miliónmi ľudí a takmer tretinou celosvetového HDP. Na jej základe sa zruší veľká väčšina ciel v hodnote 1 miliardy EUR, ktoré každoročne zaplatia spoločnosti z EÚ vyvážajúce do Japonska. Povedie tiež k odstráneniu viacerých dlhodobých regulačných prekážok týkajúcich sa napríklad automobilov. Európe sa otvorí japonský trh so 127 miliónmi spotrebiteľov pre vývoz kľúčových poľnohospodárskych výrobkov z EÚ a rozšíria sa aj možnosti vývozu z EÚ v celom rade ďalších odvetví.

b. Strategické partnerstvo

Dohoda o strategickom partnerstve prehĺbi a posilní vzťahy medzi EÚ a Japonskom a poskytne rámec pre posilnenú spoluprácu v rôznych odvetviach vrátane kybernetickej kriminality, zvládania katastrof, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny a bezpečnosť. V súlade s dohodou o strategickom partnerstve vedúci predstavitelia diskutovali aj o spoločnom záväzku posilniť spoluprácu pri riešení globálnych problémov. Európska únia a Japonsko už v súčasnosti ako partneri spolupracujú na bilaterálnej úrovni aj v rámci viacstranných fór, ako je napríklad Organizácia Spojených národov či G7.

c. Vytvorenie najväčšieho priestoru pre bezpečné toky údajov na svete

Dohoda o vytvorení najväčšieho priestoru pre bezpečné toky údajov na svete sa týka vzájomného uznania svojich systémov ochrany osobných údajov ako "rovnocenných". Touto dohodou o vzájomnom uznaní sa vytvorí najväčší priestor pre bezpečné prenosy údajov na svete. Ako prvé musí každá strana zaháji príslušné vnútorné postupy pre prijatie svojho rozhodnutia o zodpovedajúcej ochrane. V prípade EÚ sa to týka získania stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov (EPDP) a súhlasu výboru zloženého zo zástupcov členských štátov EÚ. 

09.07.2018

Turizmus v roku 2016

Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov). Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia.

Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%).

Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov. V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

03.07.2018

Komisia a Svetová banka navrhujú riešenia, aby uľahčili život podnikom v EÚ

Európska komisia a Svetová banka dnes (3. júla 2018) zverejnili správu Podnikanie v Európskej únii (Doing Business in the European Union), ktorá hodnotí čo pomáha alebo naopak bráni podnikateľom pri zakladaní a rozširovaní svojich podnikov v 25 mestách v Chorvátsku, Českej republike, Portugalsku a na Slovensku. Správa prináša riešenia na zlepšenie miestneho podnikateľského prostredia v piatich oblastiach: založenie podniku, vybavovanie stavebných povolení, vymáhanie plnenia zmlúv, zavedenie elektriny a registrácia majetku.

Na Slovensku správa monitorovala päť miest: Bratislava, Košice, Prešov, Trnava a Žilina. Tu je výber zo zistení: Obchodné spoločnosti sa u nás najjednoduchšie zakladajú v Prešove a Žiline, kde získanie potvrdenia o daňových nedoplatkoch a registrácia DPH na finančnom úrade trvá 8 dní, čo je o týždeň kratšie ako v Bratislave. Stavebné povolenie najrýchlejšie vybavíte v Prešove, avšak stále je to dlhšie ako je priemer EÚ, na Slovensku je celkovo aj proces získavania tohto povolenia náročnejší ako v ostatných členských štátoch Únie. Žilina vedie v oblasti dodávok elektrickej energie, vďaka rýchlejším a lacnejším procesom pripojenia. Dokonca, všetky slovenské mestá, až na Trnavu, prekonávajú priemer EÚ v oblasti dodávok elektrickej energie. V Trnave je veľmi rýchly prevod nehnuteľností, až 3-krát rýchlejšie ako v Bratislave alebo v Prešove. Košický okresný súd prekonáva ostatné mestá v rýchlosti súdnych riadení a vynášaním rozsudkov. Všetky monitorované mestá profitujú z nízkej ceny prevodu nehnuteľností, ktorá je najnižšia v celej EÚ. Slovensko má úspešnú bilanciu, pokiaľ ide o branie si príkladu z EÚ a využívanie medzinárodných porovnávaní, zaostáva však v možnostiach zakladať firmy. Zatiaľ čo v ČR je minimálna výška počiatočného kapitálu symbolická 1 Kč, u nás je to minimálne 2500 EUR, teda 17,2% z ročného príjmu na obyvateľa na Slovensku.

Slovensko spolu s Chorvátskom patria ku krajinám, ktoré za posledných 14 rokov zaznamenali najvýraznejší pokrok pri zavádzaní globálne osvedčených postupov v oblasti regulácií podnikateľskej sféry. 

29.06.2018

Smernica o balíkoch cestovných služieb vstupuje do platnosti 1. júla

Od 1. júla budú mať spotrebitelia, ktorí si kúpia balík cestovných služieb, väčšie práva. Vďaka novej smernici nebude ochrana platiť len pre tradičné zájazdy, ale bude sa vzťahovať aj na spotrebiteľov, ktorí si zarezervujú iné formy kombinovaných cestovných služieb, napríklad balíky zostavené podľa vlastných potrieb, pri ktorých si vyberú jednotlivé prvky svojej cesty na jednom predajnom mieste na internete alebo v jednej cestovnej kancelárii. Na základe novej smernice sa tiež zavedie ochrana "spojených cestovných služieb", keď si spotrebiteľ kúpi cestovné služby na jednom predajnom mieste, ale prostredníctvom oddelených rezervačných postupov, alebo keď je po rezervácii jednej cestovnej služby na jednej internetovej stránke presmerovaný na rezerváciu inej služby na inej internetovej stránke.

Nové pravidlá spotrebiteľom ďalej prinesú:

  • jasnejšie informácie pre dovolenkárov: firmy musia informovať budúcich dovolenkárov prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára o tom, či im ponúkajú balík cestovných služieb alebo spojenú cestovnú službu, ako aj o ich základných právach. Musia poskytnúť jasné informácie o prvkoch a charakteristikách daného balíka, jeho cene a všetkých dodatočných poplatkoch.
  • vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku: firmy predávajúce balíky cestovných služieb musia mať ochranu pre prípad platobnej neschopnosti. Takáto ochrana pokrýva vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku organizátora. Vzťahuje sa aj na spojené cestovné služby.
  • jasnejšie pravidlá týkajúce sa právnej zodpovednosti: v prípade problémov nesie zodpovednosť organizátor balíka cestovných služieb, bez ohľadu na to, kto cestovné služby poskytuje.
  • posilnenie práva zrušiť zájazd: podľa novej smernice môžu cestujúci zrušiť zájazd z akéhokoľvek dôvodu, musia však zaplatiť primeraný poplatok. Ak sa ich cieľová destinácia stane nebezpečnou, napríklad z dôvodu vojny alebo prírodnej katastrofy, alebo ak sa cena balíka služieb zvýši o viac ako 8 % pôvodnej ceny, môžu dovolenku zrušiť bezplatne.
  • ubytovanie, ak nemožno zaistiť návrat domov: ak sa dovolenkári nemôžu vrátiť zo zájazdu v plánovanom čase, napríklad pre prírodnú katastrofu, majú právo na ubytovanie až na tri noci. Ubytovanie na ďalšie noci sa riadi príslušnými predpismi o právach cestujúcich.
  • pomoc dovolenkárom: organizátor zájazdu musí okrem toho poskytovať pomoc dovolenkárom v ťažkostiach, najmä tak, že im poskytne informácie o zdravotníckych službách a konzulárnej pomoci.

Členské štáty mali povinnosť preniesť smernicu do vnútroštátneho práva do 1. januára 2018. Šesťmesačné prechodné obdobie trvá do 1. júla - vtedy sa začnú uplatňovať vnútroštátne predpisy, ktorými sa smernica vykonáva. Komisia preskúma, ako bola smernica prenesená do vnútroštátneho práva členských štátov a ako sa v týchto štátoch uplatňuje. V prípade potreby prijme vhodné nadväzujúce kroky.

29.06.2018

Colná únia EÚ oslavuje 1. júla 50-te narodeniny.

Zrodila sa z prelomových povojnových dohôd, ktoré pripravili pôdu pre európsku integráciu, a v roku 1968 sa stala skutočnosťou. Prvým rozhodným krokom colnej únie k premene EÚ na najväčší obchodný blok na svete, v ktorom dnes 28 colných správ koná ako jeden subjekt, bolo zrušenie colných sadzieb pre obchod s tovarom vo vtedajšom Európskom spoločenstve.

Za posledných 50 rokov sa z colnej únie stal základný kameň jednotného trhu - udržiava bezpečnosť hraníc EÚ a chráni občanov pred zakázanými a nebezpečnými výrobkami, ako sú zbrane či drogy. Zároveň cez ňu prechádza čoraz väčší podiel globálneho obchodu: colné orgány EÚ v roku 2017 odbavili 16 % svetového obchodu.

1. júla 2018, čiže presne 50 rokov po zriadení colnej únie, Komisia organizuje podujatia na letiskách a v školách v celej EÚ, ktoré majú zvýšiť povedomie o tomto mimoriadnom úspechu.

25.06.2018

Európska komisia a štyri online obchody dnes podpísali záväzok o bezpečnosti výrobkov - odstrániť z ponuky nebezpečné výrobky:

Štyri významné subjekty na online trhu - spoločnosti Alibaba (v mene AliExpress), Amazon, E-Bay a Rakuten-France - dnes podpísali záväzok, v rámci ktorého chcú rýchlejšie odstraňovať nebezpečné výrobky, ktoré sa predávajú na ich online trhoch.

Vďaka dialógu, ktorý sprostredkovala Európska komisia, sa tieto štyri významné online spoločnosti zaviazali, že do 2 pracovných dní budú reagovať na oznámenia o nebezpečných výrobkoch, ktoré im predložia orgány členských štátov, a v prípade oznámení od jednotlivých spotrebiteľov budú konať do 5 pracovných dní.

Spoločnosti Alibaba Group (v mene AliExpress), Amazon, E-Bay a Rakuten-France sa zaviazali prijať tieto opatrenia:

Reagovať do dvoch pracovných dní na oznámenia orgánov, ktoré boli doručené na kontaktné miesta jednotlivých spoločností, aby odstránili položky s ponukou nebezpečných výrobkov. Spoločnosti by mali prijaté opatrenia monitorovať a informovať o nich príslušné orgány.

  • Poskytnúť zákazníkom jednoznačný spôsob oznamovania ponuky nebezpečných výrobkov. Takéto oznámenia sa riešia bez zbytočného odkladu a primeraná reakcia sa poskytne do piatich pracovných dní.
  • Priebežne nahliadať do databázy informácií o výrobkoch stiahnutých z predaja/nebezpečných výrobkoch, ktoré sú k dispozícii v systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch, a čerpať aj z iných zdrojov, ako napríklad od orgánov presadzovania práva, a prijať vhodné opatrenia, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, ak ich možno identifikovať.
  • Zriadiť vyhradené jednotné kontaktné miesta pre orgány členských štátov EÚ, na ktoré bude možné oznamovať nebezpečné výrobky a prostredníctvom ktorých bude možná jednoduchá komunikácia o problematike bezpečnosti výrobkov.
  • Prijať opatrenia zamerané na to, aby sa predchádzalo opätovnému ponúkaniu nebezpečných výrobkov, ktoré už raz boli odstránené.
  • Poskytnúť predajcom informácie/odborné školenia o problematike dodržiavania právnych predpisov EÚ o bezpečnosti výrobkov, vyžadovať od predajcov, aby konali v súlade so zákonom, a poskytnúť predajcom odkaz na zoznam právnych predpisov EÚ o bezpečnosti výrobkov.

22.06.2018

Kultúrne dedičstvo Európy prístupnejšie vďaka novým interaktívnym mapám

Pri príležitosti historicky prvého európskeho samitu kultúrneho dedičstva uverejnila Európska komisia súbor interaktívnych máp, ktoré pomôžu zvýšiť povedomie o kultúrnom dedičstve v Európe. Mapy vypracovalo Spoločné výskumné centrum, ktoré je vedeckým a vedomostným útvarom Komisie.

Používateľom poskytujú rozsiahly prehľad lokalít kultúrneho dedičstva na celom kontinente vrátane napríklad veľkého množstva informácií o všetkých európskych hlavných mestách kultúry. Mapy sa budú ďalej aktualizovať a rozvíjať, napríklad o tipy od mladých ľudí, ktorí budú objavovať kultúrne dedičstvo Európy v rámci novej iniciatívy DiscoverEU.

22.06.2018

DPH: prijatie nových nástrojov na boj proti podvodom v EÚ

Komisia víta dnešnú politickú dohodu členských štátov EÚ o nových nástrojov na odstránenie právnych medzier v systéme EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto nedostatky môžu mať za následok rozsiahle podvody s DPH, pre ktoré dochádza v rozpočtoch členských štátov EÚ každý rok k stratám vo výške 50 miliárd EUR. Vďaka novým pravidlám sa posilní spolupráca medzi členskými štátmi, ktoré tak budú môcť rýchlejšie a efektívnejšie riešiť podvody v oblasti DPH, nevynímajúc ani podvody, ku ktorým dochádza online. Viac sa budú využívať IT systémy, ktoré by mali nahradiť manuálne spracúvanie údajov. Informácie týkajúce sa DPH a spravodajské informácie o organizovaných skupinách zapojených do najzávažnejších podvodov v oblasti DPH sa odteraz budú systematicky zdieľať s orgánmi presadzovania práva EÚ. A v neposlednom rade, lepšia koordinácia medzi daňovými správami a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ počas vyšetrovaní umožní pohotovejšie a účinnejšie potláčanie tejto rýchlo sa rozvíjajúcej trestnej činnosti. Nové opatrenia výrazne posilnia našu schopnosť identifikovať podvodníkov a páchateľov trestnej činnosti, ktorí sa obohacujú na úkor daňových príjmov, a zakročiť proti nim.

Nové pravidlá spolupráce budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť nadobudnú o 20 dní neskôr. Keďže na zavedenie automatizovaného prístupu k informáciám, ktoré zhromaždili colné orgány, a k údajom o evidencii vozidiel bude nutné vyvinúť nové technologické postupy, ich uplatňovanie sa odloží do 1. januára 2020.

21.06.2018

Poznáme absolútnych víťazov tohtoročnej SuperTriedy 2018

19.júna 2018 sa v priestoroch Domu Kultúry vo Vajnoroch konalo celoslovenské finále projektu SuperTrieda 2018. Do projektu sa v tomto školskom roku prihlásilo 78 škôl, ktoré celý rok pracovali na tvorbe a skvalitňovaní ich tried a výsledok svojho snaženia včera predstavili formou autorského hudobno-dramatického predstavenia.

Víťazmi v jednotlivých kategóriách sa stali:

• Kategória 1.- 3. ročník základných škôl: 2.trieda - ZŠ Devínska, Nové Zámky

• Kategória 4. - 6. ročník základných škôl: Prima - Gymnázium Lipany

• Kategória 7. - 9. ročník základných škôl: 7.B - ZŠ Československej armády, Moldava nad Bodvou

• Kategória stredné školy: 2.C - SPŠE, Hálova 16, Bratislava

Absolútnym víťazom a titul SuperTrieda Slovenska 2018 získali žiaci z Primy Gymnázia v Lipanoch pod vedením PaedDr. Lenky Murínovej. Titul získali za svoje predstavenie zo života včelieho spoločenstva "Honeywood".

SuperTrieda/SuperClass je medzinárodný projekt, ktorý monitoruje a zvyšuje úroveň škôl z hľadiska kvality sociálneho prostredia. Projekt vznikol na Slovensku a v r. 2009 sa dostal medzi 10 školských európskych projektov, ktoré boli odporučené do školského systému vo všetkých štátoch EÚ. Po trojročných testovaniach ho v roku 2012 európski učitelia hlasovaním zvolili za víťaza projektov proti šikane a z Paríža si odniesol titul "Najlepší školský sociálny projekt Európy".

Partnerom projektu Supertrieda je Zastúpenie EK na Slovensku. Vyhlasovateľom SuperTriedy je MŠVV a Š SR. Zúčastniť sa môžu všetky ZŠ a SŠ na Slovensku, vrátane špeciálnych škôl.   

20.06.2018

EÚ prijíma protiopatrenia v reakcii na americké clá na výrobky z ocele a hliníka

Európska komisia včera prijala nariadenie, ktorým EÚ zavádza kompenzačné opatrenia proti clám USA na výrobky z ocele a hliníka. Opatrenia sa budú okamžite týkať zoznamu výrobkov v hodnote 2,8 miliardy eur a nadobudnú účinnosť v piatok 22. júna.

Zoznam výrobkov dovážaných z USA, ktoré budú predmetom dodatočných ciel na hraniciach EÚ, obsahuje výrobky z ocele a hliníka, poľnohospodárske výrobky a rozličné ďalšie výrobky. Zavedením týchto ciel si EÚ uplatňuje svoje práva podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v tejto súvislosti povedala: "Nechceli sme sa dostať do tejto pozície. Ale jednostranné a neopodstatnené rozhodnutie Spojených štátov zaviesť clá na výrobky EÚ z ocele a hliníka znamená, že nemáme inú možnosť. Porušenie pravidiel medzinárodného obchodu, ktoré sme spolu s našimi americkými partnermi v priebehu rokov vytvorili, nemôžeme ponechať bez odpovede. Naša reakcia je uvážená, primeraná a plne v súlade s pravidlami WTO. Samozrejme, ak sa Spojené štáty rozhodnú svoje clá zrušiť, my urobíme to isté."

Dnešné oznámenie nadväzuje na notifikovanie kompletného zoznamu výrobkov Svetovej obchodnej organizácii a na jeho schválenie kolégiom komisárov 6. júna po tom, ako Spojené štáty uvalili clá na európske výrobky z ocele a hliníka v plnom rozsahu. Členské štáty EÚ vyjadrili tomuto prístupu jednomyseľnú podporu.

EÚ obnoví rovnováhu v bilaterálnom obchode s USA, pričom ako základ použije hodnotu svojho vývozu ocele a hliníka, ktorého sa dotkli opatrenia USA a ktorá predstavuje 6,4 miliardy eur. Z tejto sumy EÚ okamžite vykompenzuje vývoz v hodnote 2,8 miliardy eur. Zvyšné kompenzačné opatrenia týkajúce sa obchodu v hodnote 3,6 miliardy eur sa zrealizujú v neskoršej fáze - po troch rokoch alebo po pozitívnom rozhodnutí v sporovom konaní v rámci WTO, ak by k nemu došlo skôr.

V súlade s dohodou WTO o ochranných opatreniach a právnymi predpismi EÚ budú kompenzačné opatrenia EÚ platiť pokým Spojené štáty svoje opatrenia nezrušia.

Zoznam výrobkov, ktorých sa dotknú kompenzačné opatrenia:   https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/may/tradoc_156909.pdf  

19.06.2018

Komisia víta dohodu o zlepšení fungovania Eurojustu a posilnení spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti

Komisia dnes uvítala dohodu Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ o reforme agentúry Eurojust, ktorá pomáha národným justičným orgánom cezhranične spolupracovať na boji s medzinárodným zločinom a terorizmom. Vďaka novým pravidlám sa uľahčí spolupráca medzi Eurojustom a jeho národnými členmi, vnútroštátnymi orgánmi, Europolom a ďalšími agentúrami, ako je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Nové pravidlá umožnia aj úzku spoluprácu medzi Eurojustom a budúcou Európskou prokuratúrou, ktorá bude špecializovaným orgánom na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ, ako je napríklad korupcia alebo podvody s finančnými prostriedkami EÚ, alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH. Novými pravidlami sa napokon zabezpečí väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do posudzovania činností Eurojustu.

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová uviedla: "Eurojust uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní. Len v roku 2017 Eurojust poskytol konkrétnu podporu pri 4 500 vyšetrovaniach vo všetkých členských štátoch a v prípadoch, ktoré našich občanov trápia najviac: terorizmus, nelegálna migrácia a počítačová kriminalita."

Nedávno Eurojust napríklad pomohol pri rozbití siete na pašovanie drog a pranie špinavých peňazí, ktorá pôsobila v Nemecku, Taliansku a Španielsku. Takisto poskytol podporu pri vyšetrovaní údajného podvodu v FIFA a vyriešení prípadu vraždy do 24 hodín pomocou európskeho zatykača a európskeho vyšetrovacieho príkazu, do ktorého bolo zapojené Maďarsko, Nemecko a Rakúsko. Predbežnú dohodu, ktorá sa dosiahla v rámci posledného trialógu, musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Po schválení sa nariadenie uverejní v Úradnom vestníku EÚ a o 20 dní neskôr nadobudne účinnosť.

19.06.2018

Politika súdržnosti po roku 2020: Komisia pomáha európskym regiónom napredovať v inováciách

Komisia dnes obnovuje iniciatívu "Cesta k excelentnosti", aby aj naďalej mohla poskytovať cielenú podporu a odborné znalosti regiónom, ktoré zaostávajú v inovácii. Táto iniciatíva ešte pred začiatkom rozpočtového obdobia 2021 - 2027 pomôže regiónom rozvíjať, aktualizovať a zdokonaľovať ich stratégie pre inteligentnú špecializáciu - t. j. ich regionálne inovačné stratégie založené na špecifických oblastiach s konkurenčnými výhodami. Navyše vďaka nej budú môcť identifikovať primerané zdroje EÚ na financovanie inovačných projektov a nájsť si partnerov medzi regiónmi s podobnými silnými stránkami, aby tak vytvárali inovačné klastre.

Cesta k excelentnosti nadväzuje na návrhy Komisie o budúcej politike súdržnosti a novom programe Európsky horizont a je v súlade s obnoveným programom Komisie pre výskum a inovácie. Ide o ďalší spôsob, ako Komisia pomáha regiónom Európy pripraviť sa na budúcnosť vďaka spoľahlivým inovačným stratégiám financovaným z fondov EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027.

Z iniciatívy, ktorú koordinuje Spoločné výskumné centrum, sa regiónom poskytnú štyri hlavné formy podpory:

  • Komisia a externí odborníci pomôžu regiónom identifikovať priestor na zlepšenie ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ich regionálnych inovačných systémov (kvalita verejného výskumu, efektívne prepojenie medzi podnikmi a vedeckou obcou a prostredie priaznivé pre podnikanie) a spôsobu, akým spolupracujú s inými regiónmi pri výskume a inováciách.
  • Odborníci im zároveň pomôžu využiť všetky potenciálne zdroje financovania, ako je napríklad Európsky horizont, Digitálna Európa či fondy politiky súdržnosti, a kombinovať ich vďaka novým príležitostiam na súčinnosť, ktoré Komisia ponúka v návrhoch fondov EÚ na roky 2021 - 2027.
  • Spoločné výskumné centrum pomôže identifikovať a napraviť konkrétne problémy, ktoré regiónom bránia v inovovaní, ako je napríklad nedostatočná interakcia medzi miestnymi podnikateľskými subjektmi a akademickou obcou alebo nízka účasť na súčasnom programe Horizont 2020.
  • Spoločné výskumné centrum bude takisto zabezpečovať príležitosti na vytváranie sietí a semináre pre regióny, aby sa mohli stretávať a vymieňať si osvedčené postupy pri budovaní regionálnych inovačných stratégií. Tým sa uľahčí aj rozvoj partnerstiev zameraných na medziregionálne inovačné investície.

19.06.2018

Junckerov plán: Európsky investičný fond a skupina Erste Group podpísali dohodu vo výške 50 miliónov EUR

Európsky investičný fond (EIF) a všetkých sedem členských bánk skupiny Erste Group podpísali dohodu o záruke sociálneho podnikania s cieľom financovať sociálne organizácie v rámci programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Vďaka tejto novej dohode o záruke môže sieť miestnych bánk Erste Group poskytnúť spolu 50 miliónov EUR v úveroch najmenej 500 sociálnym organizáciám v nasledujúcich piatich rokoch v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, na Slovenskua v Srbsku. Nová dohoda o financovaní bola podpísaná vďaka Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je jadrom Investičného plánu pre Európu.

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: "Európska komisia je plne odhodlaná podporovať inkluzívne podnikanie ako súčasť boja proti sociálnemu a finančnému vylúčeniu. Preto s potešením vítam dnešnú dohodu so skupinou Erste Group, ktorá bude podporovať približne 500 sociálnych podnikov v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Rumunsku, na Slovensku, v Srbsku a aj v Maďarsku, kde je táto dohoda prvou svojho druhu. Vďaka nej získajú sociálne podniky podporu pri rozbiehaní a budovaní svojho podnikania, čo povedie k tvorbe pracovných miest a inkluzívnemu rastu na miestnej úrovni."

Sociálni podnikatelia a neziskové organizácie môžu v rámci programu podporovaného EÚ čerpať pôžičky so zníženou úrokovou sadzbou a s nižšími požiadavkami na kolaterál. Skupina poskytne financovanie širokej škále odvetví sociálneho podnikania, pričom sa zameria na inovatívne a sociálne orientované organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb alebo zamestnanosti znevýhodnených, marginalizovaných alebo zraniteľných skupín.

18.06.2018

Finále vedomostnej súťaže "Mladý Európan 2018" a "Mladý digitálny Európan 2018"

14. júna 2018 sa v Novom Smokovci uskutočnilo finále 13. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Záštitu nad súťažou Mladý Európan tento rok prevzali predseda vlády SR Peter Pellegrini a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže bol Úrad vlády Slovenskej republiky.

Paralelne s touto súťažou prebehlo na rovnakom mieste celoštátne kolo súťaže Mladý digitálny Európan, ktorú Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku uskutočňuje v spolupráci s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania. Záštitu nad touto súťažou prevzala ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martina Lubyová.

Vo finále Mladého Európana sa stretlo 13 súťažných družstiev - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín.

Tohtoroční víťazi Mladého Európana:

1. miesto: Gymnázium Prievidza

2. miesto: Obchodná akadémia Lučenec

3. miesto: Gymnázium Javorová, Spišská Nová Ves

Vo finále Mladého digitálneho Európana si zmeralo sily 11 účastníkov zo 6 stredných škôl. Víťazi sú nasledujúci:

1. miesto: Lucia Budzeľová, Obchodná akadémia, Dolný Kubín

2. miesto: Barbora Rapantová, Obchodná akadémia, Trnava; Barbora Mládenková, Gymnázium bilingválne, Žilina; Ján Cipár, Gymnázium Jána Hollého, Trnava

3. miesto:Alexandra Janasová, Gymnázium bilingválne, Žilina; Erik Jurišič, Obchodná akadémia, Trnava; Dávid Serbinčík, Spojená škola - Gymnázium, Sečovce

Ocenená bola aj víťazná škola, ktorá na školskom kole získala najvyššiu priemernú úspešnosť všetkých zúčastnených žiakov. Stalo sa ňou Gymnázium Jána Hollého, Trnava.

18.06.2018

Budúcnosť financií EÚ - eurokomisár G. Oettinger dnes navštívi Slovensko

Eurokomisár Günther H. Oettinger, zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, dnes 18. júna 2018 navštívi Slovensko. Táto návšteva je súčasťou jeho turné po členských štátoch EÚ (#MFFtour27), ktorého cieľom je zhromaždiť názory na budúcnosť európskych financií a viacročný EÚ rozpočet po roku 2020 (#EUbudget). Touto návštevou ukončí svoje turné.

Na Slovensku sa eurokomisár stretne s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu, Richardom Rašim. Zúčastní sa aj spoločného bilaterálneho stretnutia predsedu vlády SR, Petra Pellegriniho a ministra financií SR, Petra Kažimíra. Okrem toho bude eurokomisár participovať na spoločnom stretnutí parlamentných výborov Národnej rady SR (Výboru pre európske záležitosti, Výboru pre financie a rozpočet, a Výboru pre hospodárske záležitosti). V neposlednom rade má na programe návštevu redakcie spravodajskej webovej stránky aktuality.sk s cieľom prejaviť úctu zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi, ktorý pre tento spravodajský server pracoval.

08.06.2018

Ochrana obchodu EÚ: nové pravidlá sú prísnejšie a účinnejšie

Dnes, 8. júna 2018, nadobudnú účinnosť nové pravidlá na ochranu obchodu. Po novom bude EÚ môcť uložiť v niektorých prípadoch vyššie clá vďaka zmene "pravidla nižšieho cla", skrátiť obdobie prešetrovania, a tým urýchliť postup; zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť systému pre spoločnosti z EÚ a zohľadniť prísne environmentálne a sociálne normy platné v EÚ.

Nové pravidlá predstavujú prvé zásadné prepracovanie antidumpingových a antisubvenčných nástrojov EÚ za posledných 15 rokov.

Novými pravidlami sa skráti súčasné 9-mesačné obdobie prešetrovania na uloženie predbežných opatrení na 7 mesiacov. Systém bude transparentnejší. Prínosom pre podniky bude aj systém včasného varovania, ktorý ich upozorní na uloženie predbežných ciel, vďaka čomu sa budú môcť prispôsobiť novej situácii. Komisia podporí i malé a stredné podniky (MSP) prostredníctvom osobitnej asistenčnej služby, ktorá im uľahčí účasť na konaní na ochranu obchodu.

Okrem toho, v dôsledku zmeny tzv. "pravidla nižšieho cla", bude môcť EÚ v niektorých prípadoch uložiť vyššie clá. Bude sa to týkať všetkých antisubvenčných a antidumpingových konaní o dovoze výrobkov vyrobených s použitím surovín a energie dodávaných za umelo nízku cenu.

08.06.2018

Rozpočet EÚ: Nový program jednotného trhu na ochranu a posilnenie postavenia Európanov

Komisia v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje nový osobitný program s rozpočtom 4 miliardy EUR, ktorý zlepší postavenie a ochranu spotrebiteľov, ako aj umožní európskym malým a stredným podnikom (MSP) naplno profitovať z dobre fungujúceho jednotného trhu.

Nový program jednotného trhu bude podporovať tieto iniciatívy:

  • Ochrana spotrebiteľa a posilnenie jeho postavenia;
  • Konkurencieschopnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP);
  • Vysoká úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín;
  • Účinné presadzovanie predpisov a prvotriednych štandardov;
  • Spravodlivá hospodárska súťaž v digitálnom veku;
  • Špičková európska štatistika.

08.06.2018

Rozpočet EÚ: doposiaľ najambicióznejší výskumno-inovačný program

Európska komisia v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje vyčleniť 100 miliárd EUR na výskum a inovácie. Nový program - Európsky horizont - bude stavať na úspechoch predchádzajúceho výskumného a inovačného programu Horizont 2020 a udrží EÚ na čele globálneho výskumu a inovácií.

V programe sa navyše zavedú tieto hlavné nové prvky:

  • Európska rada pre inováciu (European Innovation Council-EIC), ktorej cieľom bude dostať najsľubnejšie prevratné technológie s vysokým potenciálom z laboratórií na trh a pomôcť najinovatívnejším startupom či podnikom rozšíriť ich nápady.
  • Nové celoúnijné výskumné a inovačné misie zamerané na spoločenské výzvy a priemyselnú konkurencieschopnosť, ktoré budú navrhované v spolupráci s občanmi, so zainteresovanými stranami, s Európskym parlamentom a členskými štátmi.
  • Maximalizácia potenciálu inovácií v celej EÚ- členské štáty, ktoré zaostávajú v úsilí o čo najlepšie využitie svojho výskumného a inovačného potenciálu sa podpora zdvojnásobí. Uľahčí sa koordinácia, kombinácia financovania a zavádzania inovácií v regiónoch
  • Väčšia otvorenosť: Európsky horizont bude vychádzať zo zásady "otvorenej vedy", čo si vyžaduje otvorený prístup k publikáciám a údajom.

Nová generácia európskych partnerstiev a intenzívnejšia spolupráca s inými programami EÚ

Navrhovaná rozpočtová alokácia vo výške 100 miliárd eur na roky 2021 - 2027 zahŕňa 97,6 miliardy EUR v rámci Európskeho horizontu a 2,4 miliardy EUR pre výskumný a vzdelávací program Euratomu.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne 2/3 hospodárskeho rastu Európy. Každé euro investované v rámci programu môže potenciálne v priebehu 25 rokov vytvoriť výnos vo výške 11 EUR v HDP. Očakáva sa, že investície Únie do výskumu a inovácií v "investičnej fáze" (2021 - 2027) priamo vytvoria až do 100 000 pracovných miest v tejto oblasti.

01.06.2018

Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020

Komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje zmodernizovať a zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

Navrhovaný rozpočet 365 miliárd EUR umožní, že SPP zostane politikou, ktorá obstojí aj v budúcnosti, bude naďalej podporovať poľnohospodárov a vidiecke spoločenstvá, stáť na čele trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva EÚ a odrážať ambície EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a v oblasti klímy. V

Hlavné prvky dnešného návrhu:

1. Nový spôsob práce: flexibilita v spôsobe využívania pridelených prostriedkov; možnosť previesť až 15 % pridelených prostriedkov SPP z priamych platieb na rozvoj vidieka (a naopak).

2. Spravodlivejšie riešenia vďaka lepšiemu zacieleniu podpory: priame platby ostanú; prioritou sa stanú malé a stredné poľnohospodárske podniky ( tvoria väčšinu tohto odvetvia v EÚ) a pomoc mladým poľnohospodárom.

Okrem toho:

  • priame platby poľnohospodárom sa od 60 000 EUR znížia, pričom stropom pre platby bude 100 000 EUR na poľnohospodársky podnik.
  • malé a stredné poľnohospodárske podniky dostanú vyššiu podporu na hektár;
  • krajiny budú musieť vyčleniť aspoň 2 % prostriedkov na priame platby na pomoc začínajúcim mladým poľnohospodárom.

3. Vyššie ambície v oblasti životného prostredia a klímy: podpora viazaná na uplatňovanie postupov šetrných k životnému prostrediu a ku klíme.

  • aspoň 30 % každého národného prídelu na rozvoj vidieka sa vyčlení na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy;
  • očakáva sa, že 40 % z celkového rozpočtu SPP sa prispeje na opatrenia v oblasti klímy;
  • okrem možnosti previesť 15 % medzi piliermi budú mať členské štáty takisto možnosť previesť ďalších 15 % z piliera 1 do piliera 2 na výdavky na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia (bez vnútroštátneho spolufinancovania).

4. Väčšie využívanie znalostí a inovácií: modernizovaná SPP bude využívať najnovšie technológie a inovácie, čím pomôže poľnohospodárom na poliach aj verejnej správe, je na to určených 10 miliárd EUR z programu na výskum a inovácia; poskytne sa podpora aj pri využívaní veľkých dát (big data) a nových technológií v oblasti kontroly a monitorovania (napr. pri overovaní veľkosti poľnohospodárskych podnikov v prípade žiadostí o priame platby, pri ktorom sa využívajú satelitné údaje); a zintenzívni sa digitalizácia vidieckeho života. 

30.05.2018

Jednoduchšia a pružnejšia Kohézna politika

Európska komisia včera navrhla výraznú revíziu pravidiel Kohéznej politiky na programové obdobie 2021 - 2027.

Ekonomika EÚ sa zotavuje, ale na riešenie pretrvávajúcich rozdielov medzi členskými štátmi je potrebné dodatočné investičné úsilie. S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 - 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.

Hlavné body návrhu:

Zameranie sa na kľúčové investičné priority, v ktorých má EÚ čo ponúknuť: inovácie, podpora malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizácia priemyslu, aj prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo, boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody.

Politika súdržnosti pre všetky regióny a individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju:

  • Investície do všetkých regiónov: najmä regióny južnej a východnej Európy, ktoré budú aj naďalej prijímateľmi dôležitej podpory EÚ.
  • Riadenie na miestnej úrovni: miestne, mestské a územné orgány budú viac zapojené do riadenia fondov EÚ, zatiaľ čo vďaka zvýšenej miere spolufinancovania sa v regiónoch a mestách zlepší zodpovednosť za projekty financované zo strany EÚ.

Menej početné, jasnejšie, stručnejšie pravidlá a pružnejší rámec:

  • Zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom
  • Jednotný súbor pravidiel: Jeden súbor pravidiel teraz zahŕňa sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi ("zdieľané riadenie"), ktorý zjednoduší život programovým manažérom fondov.
  • Prispôsobenie sa potrebám: stabilita potrebná na dlhodobé investičné plánovanie s primeranou úrovňou pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí.

Silnejšie prepojenie s európskym semestrom na zlepšenie investičného prostredia v Európe

Súčasťou dnešného návrhu je aj predstavenie národných obálok, čiže výšky alokácií pre jednotlivé členské štáty z fondov kohéznej politiky v období 2021 - 2028.

"Slovensko zostáva čistým príjemcom, aj keď sa objem plánovaných financií znížil - čo na druhú stranu odráža úspešný rast slovenského hospodárstva. Navrhnutý objem prostriedkov na kohézny fond v zásade zodpovedá očakávaniu slovenskej vlády, súčasne návrh v súlade s požiadavkou Slovenska prináša väčšiu flexibilitu. To umožňuje pokryť potreby Slovenska, pritom možno očakávať lepšie čerpanie fondov a zníženie rizika že sa fondy nevyčerpajú." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. 

30.05.2018

Ako je na tom justícia v EÚ? - porovnávací prehľad 2018

Európska komisia včera zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý porovnáva nezávislosť (vnímanie nezávislosti súdnictva podnikmi a verejnosťou), kvalitu (právna pomoc, súdne poplatky, odborná príprava, a pod.) a efektívnosť (dĺžka konaní, miera vyriešenia prípadov a počet prebiehajúcich prípadov) justičných systémov v členských štátoch EÚ.

Hlavné zistenia:

  • Nezávislosť súdnictva: V porovnaní s predchádzajúcim rokom alebo od roku 2010 sa vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany podnikateľskej sféry zlepšilo alebo zostalo na rovnakej úrovni v približne 2/3 členských štátov EÚ. Občania aj podniky vnímajú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov ako hlavný dôvod nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov.
  • Finančné zdroje justičných systémov: Úroveň štátnych výdavkov na justičný systém zostala vo väčšine členských štátov stabilná, medzi krajinami však pretrvávajú rozdiely.
  • Efektívnosť justičných systémov: v členských štátoch, ktoré čelia problémom, je možné sledovať pozitívny vývoj. Približne v polovici členských štátov trvajú súdne konania prvého stupňa, ktoré sa týkajú boja proti praniu špinavých peňazí, v priemere až jeden rok. V mnohých členských štátoch môžu trvať dokonca až dva roky alebo viac.

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu za rok 2018 boli zohľadnené pri hodnotení jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2018 a v návrhoch špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia vydala 23. mája 2018. 

29.05.2018

Menej jednorazových plastov = čistejšie moria a oceány

Keďže objem plastového odpadu v oceánoch a moriach stále narastá, Európska komisia navrhuje nové celoeurópske pravidlá, v ktorých sa zameriava na 10 druhov jednorazových plastových výrobkov a rybársky výstroj, ktoré spolu tvoria až 70 % morského odpadu v Európe.

Novými pravidlami zavedú tieto opatrenia:

  • Zákaz niektorých plastových výrobkov: ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z udržateľnejších materiálov. Jednorazové nádoby na nápoje vyrobené z plastov budú na trhu povolené len vtedy, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.
  • Ciele zníženia spotreby: členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a pohárov.
  • Povinnosti výrobcov: výrobcovia pomôžu pokryť náklady na nakladanie s odpadom a čistenie odpadu, ako aj na opatrenia na zvyšovanie povedomia o jednorazových plastoch, ako sú nádoby na potraviny, sáčky a obaly potravín (napr. zo zemiakových lupienkov a sladkostí), nádoby na nápoje a poháre, tabakové výrobky s filtrami (napr. cigaretové ohorky), vlhčené utierky, balóny a ľahké plastové tašky.
  • Ciele v oblasti zberu: členské štáty budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 % jednorazových plastových fliaš z nápojov, napríklad prostredníctvom systémov zálohovania.
  • Požiadavky na označovanie: niektoré výrobky budú musieť mať jasné a štandardizované označenie, ktoré obsahuje informácie o tom, ako odpad triediť, o negatívnom vplyve výrobku na životné prostredie a o prítomnosti plastov v ňom. Táto požiadavka sa bude vzťahovať na hygienické vložky, vlhčené utierky a balóny.

Členské štáty budú musieť zvýšiť povedomie spotrebiteľov o negatívnom dopade odpadu z jednorazových plastov a rybárskeho výstroja, ako aj o dostupných systémoch opakovaného použitia a možnostiach nakladania s odpadom pre všetky tieto výrobky.

Novými opatreniami sa:

  • obmedzia emisie 3,4 milióna ton ekvivalentu CO2,
  • zabráni škodám na životnom prostredí, ktoré by do roku 2030 predstavovali ekvivalent 22 miliárd EUR,
  • podľa odhadov ušetrí spotrebiteľom 6,5 miliardy EUR.

Plasty sa v podobe mikroplastov, ktorých účinok na zdravie občanov nepoznáme, vzduchom, vodou a jedlom dostávajú do našich pľúc a na naše stoly. Riešenie tohto problému je nevyhnutnosťou a môže priniesť nové príležitosti v oblasti inovácie, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest. 

24.05.2018

Rozpočet EÚ na rok 2019

Komisia dnes predložila návrh rozpočtu EÚ na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo predstavuje zvýšenie o 3 % oproti roku 2018. Ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Tento návrh teraz spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie.

Komisár Günther H. Oettinger, ktorý je zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, vyhlásil: "Navrhli sme ambiciózny rozpočet, ktorý naďalej podporuje naše priority, najmä pokiaľ ide o investície, zamestnanosť, mládež, migráciu, solidaritu a bezpečnosť, a ktorý prináša európsku pridanú hodnotu pre našich občanov.EÚ potrebuje stabilitu, preto očakávam, že s Parlamentom a Radou docielime dohodu čo najskôr."

Priority rozpočtu EÚ na rok 2019 sú:

  • Naštartovanie európskeho hospodárstva - Finančné prostriedky konkrétne určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Najväčšie navýšenie prostriedkov EK navrhuje pre vlajkové programy:

          - 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont                    2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej                                výpočtovej techniky,

         - 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),

         - 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na                        infraštruktúrne siete

  • Bezpečnosť v EÚ aj za jej hranicami - Komisia navrhuje maximálne využiť existujúcu pružnosť rozpočtu tak, aby sa problémom v oblasti migrácie a správy hraníc venovala osobitná pozornosť aj tento rok
  • Podpora nových iniciatív - napríklad 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov "rescEU", 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity či 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce.

24.05.2018

Špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko

Dnes Európska komisia prijala balíček k Európskemu semestru, ktorý zahŕňa aj tri špecifické odporúčania pre Slovensko:

  • obmedziť rast čistých primárnych výdavkov na 4,1 % v roku 2019 a zvýšiť nákladovú efektívnosť v zdravotníctve a vypracovať stratégiu pre zdravotnícky personál;
  • zlepšiť aktivačné opatrenia pre znevýhodnené skupiny a zlepšiť kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania, zvýšiť účasť rómskych detí na vzdelávaní už od útleho detstva;
  • posilniť využívanie kvalitatívnych kritérií vo verejnom obstarávaní, riešiť korupciu aj na úrovni polície a prokuratúry, zlepšiť účinnosť justičného systému a znížiť fragmentáciu vo vede a výskume vo verejnom sektore a podporiť inovácie v súkromnom sektore

Odporúčania odrážajú výzvy, ktoré Európska komisia identifikovala vo svojej Správe o krajine zverejnenej v marci 2018 ako aj opatrenia a analýzy, ktoré Slovensko predložilo v Národnom programe reforiem. Reformné priority Slovenska sú relatívne stabilné, čo reflektuje konzistentnosť špecifických odporúčaní. V porovnaní s minulým rokom došlo len k miernym zmenám - dôraz na stratégiu pre zdravotný personál, doplnenie vedy a výskumu a väčší dôraz na úlohu polície a prokuratúry v boji proti korupcii.

22.05.2018

Vďaka novým pravidlám bude EÚ svetovým lídrom odpadového hospodárstva a recyklácie

Členské štáty EÚ dnes schválili súbor opatrení, ktoré pomôžu predchádzať tvorbe odpadu, pokiaľ to bude možné, a v ostatných prípadoch sa vďaka nim zvýši recyklácia komunálneho odpadu a odpadu z obalov. Postupne sa odstráni skládkovanie a bude sa podporovať využívanie hospodárskych nástrojov, ako sú napr. systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Od členských štátov sa vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré budú uprednostňovať opätovné použitie a recykláciu pred skládkovaním a spaľovaním, čím sa obehové hospodárstvo stáva skutočnosťou. Dnes prijaté nové pravidlá predstavujú najmodernejšie právne predpisy o odpade na svete.

Ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu:

do roku 2025      do roku 2030         do roku 2035

55 %                      60 %                        65 %

Ciele v oblasti recyklácie odpadu z obalov:

                                                   do roku 2025            do roku 2030

Všetok obalový materiál            65 %                           70 %

Plasty                                           50 %                          55 %

Drevo                                          25 %                           30 %

Železné kovy                              70 %                           80 %

Hliník                                           50 %                           60 %

Sklo                                             70 %                           75 %

Papier a lepenka                        75 %                           85 %

Nebezpečný odpad z domácnosti sa bude musieť najneskôr od roku 2022 zbierať separovane, biologický odpad od roku 2023 a textílie od roku 2025. Do roku 2035 sa musí množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládku znížiť na 10 % celkového množstva komunálneho odpadu alebo i menej. Do roku 2024 sa pre všetok obalový materiál musia vytvoriť povinné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. V novej legislatíve sa kladie osobitný dôraz na predchádzanie vzniku odpadu, zavádzajú sa dôležité ciele v boji proti plytvaniu potravinami v EÚ, ako i ciele na obmedzenie morského odpadu. 

22.05.2018

Nové iniciatívy v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry

Európska komisia dnes predstavila súbor opatrení na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a posilnenie kultúrneho rozmeru EÚ.

Súčasťou balíka opatrení sú aj dve nové stratégie:

  • stratégia pre mládež na obdobie rokov 2019 - 2027 s cieľom je posilniť postavenie mladých ľudí v Európe a poskytnúť im väčšie slovo pri tvorbe politík EÚ,
  • nová stratégia pre kultúru s cieľom viac informovať o rôznorodosti európskeho dedičstva a zároveň plne využiť potenciál kultúry pri vytváraní inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie,

V dnešnom oznámení Komisie sú načrtnuté aj plány na európsku študentskú kartu, ktorá by mala zvýšiť vzdelávaciu mobilitu znížením administratívnej záťaže a nákladov pre študentov aj pre vzdelávacie inštitúcie. Komisia ju plánuje zaviesť do roku 2021. Cieľom je posilniť cezhraničnú spoluprácu, propagovať inovácie a excelentnosť, zvýšiť mobilitu študentov a učiteľov, uľahčiť výučbu jazykov, ako aj zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Pred úplným spustením iniciatívy v roku 2021 by sa mali v rokoch 2019 a 2020 spustiť pilotné projekty v rámci programu Erasmus+.

Téme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru sa venuje aj dnes zverejnený bleskový prieskum Eurobarometra. Vyplýva z neho, že až 90% mladých Európanov považuje za dôležité získať skúsenosti aj v zahraničí, 91% opýtaných súhlasí, že automatické uznávanie titulov a zahraničného vzdelania by bolo pre mladých prínosné. 

22.05.2018

Zavádzajúce praktiky pri online nákupe telekomunikačných služieb

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa uverejnili výsledky celoeurópskeho skríningu 207 webových lokalít ponúkajúcich telefonovanie v pevnej/mobilnej sieti, či prostredníctvom internetu alebo audio a video streamingu.

Z prieskumu vyplynulo, že 163 z týchto webových lokalít možno porušuje právne predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľa. Medzi najčastejšie zistené problémy patria reklama údajne bezplatných alebo zľavnených balíkov, ktoré sú v skutočnosti viazanými ponukami, nedostatočný systém riešenia sporov alebo to, že tieto webové lokality môžu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom spotrebiteľa informovali alebo mu to zdôvodnili.

18.05.2018

Ako sme na tom s digitálnou ekonomikou?

Dnes bol zverejnený tohtoročný Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2018.

DESI monitoruje pokrok členských štátov v oblasti digitalizácie a zameriava sa na päť kapitol: pripojenie na internet, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií, digitálne verejné služby.

V celkovom hodnotení skončilo Slovensko spomedzi 28 členských krajín na 20. mieste. Celkovo sa dá povedať, že v každom z ukazovateľov nastal určitý posun vpred, aj napriek tomu, že celkové umiestnenie v rebríčku sa v porovnaní s vlaňajškom nezmenilo. S týmto skóre patrí Slovensko do skupiny krajín so slabými výsledkami.

Výsledky DESI ukazujú, že Slováci sú priemernými používateľmi internetu a náležite využívajú rôzne online služby. Dostupnosť pripojenia a služieb 4G je dostatočne rozšírená, avšak ultrarýchle širokopásmové pripojenie je nad priemerom EÚ. Pokiaľ ide o ľudský kapitál, aj napriek rastúcemu dopytu na trhu práce, je ponuka odborníkov v oblasti IKT stále pod priemerom EÚ.

Najväčší progres bol zaznamenaný v dvoch oblastiach:

  • integrácia digitálnych technológií - z 21. miesta na 18. - napríklad viac podnikov využíva na výmenu informácií balíkový softvér; zvýšilo sa aj využívanie sociálnych médií na interakciu so zákazníkmi; viac firiem zaviedlo online predaj
  • digitálne verejné služby - postup z 24. na 20. miesto

17.05.2018

Európa v pohybe: Komisia dokončuje program bezpečnej, čistej a prepojenej mobility

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič dnes predstavil tretí a posledný súbor opatrení zameraných na modernizáciu európskeho dopravného systému. Tento nadväzuje na predchádzajúce balíky Európa v pohybe z mája a novembra 2017 . Cieľom je ponúknuť všetkým európskym občanom bezpečnejšiu premávku, ekologickejšie vozidlá a vyspelejšie technologické riešenia, a zároveň podporiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Súčasťou dnešných iniciatív sú preto tieto prvky: integrovaná politika bezpečnosti cestnej premávky, ktorá obsahuje opatrenia pre vozidlá a bezpečnosť infraštruktúry; vôbec prvé normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá; strategický akčný plán pre vývoj a výrobu batérií v Európe a výhľadová stratégia prepojenej a automatizovanej mobility. S týmto tretím balíkom Európa v pohybe Komisia uzatvára svoj ambiciózny program modernizácie mobility.

Pri tejto príležitosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vyhlásil: "Mobilita prekračuje nové technologické hranice. Vďaka poslednému súboru návrhov v rámci energetickej únie pomáhame nášmu priemyslu udržať si vedúce postavenie. Vytváraním kľúčových technologických riešení, vrátane udržateľných batérií, ako aj zavádzaním kľúčovej infraštruktúry sa priblížime k nulovej úrovni v troch oblastiach: pri emisiách, preťažení a nehodách."

Komisia chce dnešnými iniciatívami zabezpečiť hladký prechod na bezpečný, čistý, prepojený a automatizovaný systém mobility.Komisia nimi zároveň vytvára prostredie, ktoré európskym firmám umožní vyrábať tie najlepšie, najčistejšie a najviac konkurencieschopné výrobky.

16.05.2018

Vízová politika EÚ: Komisia modernizuje vízový informačný systém v snahe lepšie zabezpečiť vonkajšie hranice EÚ

Komisia dnes navrhuje zmodernizovať vízový informačný systém (VIS) - databázu obsahujúcu informácie o osobách, ktoré žiadajú o schengenské víza. Cieľom tejto iniciatívy je zlepšiť reakcieschopnosť na meniace sa bezpečnostné výzvy a problémy v oblasti migrácie a zlepšiť riadenie vonkajších hraníc EÚ. Navrhované zmeny umožnia vykonávať dôkladnejšie kontroly žiadateľov o udelenie víza, vďaka lepšie fungujúcej výmene informácií medzi členskými štátmi sa odstránia medzery v prístupe k informáciám v oblasti bezpečnosti a zabezpečí sa plná interoperabilita s inými celoúnijnými databázami.

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos v tejto súvislosti uviedol: "Milióny štátnych príslušníkov tretích krajín vstúpia každý rok do EÚ s vízami, či už na krátkodobý alebo na dlhodobý pobyt. Modernizáciou vízového informačného systému odstránime slabé miesta našich informačných systémov a vízovým orgánom a príslušníkom pohraničnej stráže poskytneme informácie, ktoré potrebujú na riadne plnenie svojich úloh. Nemalo by sa stať, že páchatelia trestnej činnosti a potenciálni teroristi vstúpia do Európy bez povšimnutia. Európa nie je pevnosť, musíme však vedieť, kto prekračuje naše hranice. Je našou povinnosťou zaistiť bezpečnosť európskych občanov a vybudovať Európu, ktorá chráni, a nebrániť pri tom mobilite osôb, ktoré do EÚ cestujú v dobrom úmysle."

Vízový informačný systém (VIS) je databázou EÚ, ktorá spája príslušníkov pohraničnej stráže na vonkajších hraniciach EÚ s konzulátmi členských štátov na celom svete. Pre orgány vydávajúce víza je to zdroj najdôležitejších informácií o žiadateľoch o krátkodobé schengenské víza a zároveň umožňuje príslušníkom pohraničnej stráže odhaliť cestujúcich, ktorí môžu predstavovať bezpečnostné riziko. Aby mali tieto orgány informácie, ktoré potrebujú, a v čase, keď ich potrebujú, dnešným návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti systému VIS tak, že sa doplní o dlhodobé víza a povolenia na pobyt, pričom sa budú v plnej miere dodržiavať pravidlá ochrany údajov. Návrh je druhým krokom reformy spoločnej vízovej politiky EÚ a nadväzuje na zmeny vízového kódexu, ktoré Komisia predložila v marci 2018.

Navrhovanou modernizáciou databázy VIS sa zvýši vnútorná bezpečnosť a zlepší sa riadenie hraníc, a to vďaka týmto opatreniam:

  • Posilnené bezpečnostné kontroly pomocou všetkých databáz
  • Lepšia výmena údajov a informácií
  • Efektívnejšie konania o návrate
  • Lepšie možnosti pri stíhaní trestnej činnosti a jej predchádzaní

15.05.2018

Obnovený program pre výskum a inovácie: Európa má šancu zmeniť budúcnosť

Komisia dnes predstavuje svoj príspevok do neformálnej diskusie na tému výskumu a inovácií a potrebných krokov na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy, ktorá sa uskutoční 16. mája 2018 v Sofii za prítomnosti hláv štátov a predsedov vlád.

Investície do výskumu a inovácií sú investíciami do budúcnosti Európy. Pomáhajú nám v celosvetovej hospodárskej súťaži a chrániť náš jedinečný sociálny model. Vďaka týmto investíciám sa riešia niektoré z našich najväčších spoločenských a generačných problémov, čím sa zlepšuje každodenný život miliónov ľudí v Európe a vo svete. Obnovený európsky program pre výskum a inovácie ponúka niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré majú zlepšiť európske inovačné kapacity a viesť k dlhodobej prosperite.

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, ktorý je zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, v tejto súvislosti uviedol: "Európa má k dispozícii výskum na svetovej úrovni a silnú priemyselnú základňu. Ale musíme pracovať viac - oveľa viac - na tom, aby tento vynikajúci základ priniesol úspechy. Nové megatrendy, ako je umelá inteligencia a obehové hospodárstvo, zásadne zmenia spoločnosť a ekonomiku. Musíme konať rýchlo, aby sme boli schopní stáť na čele novej vlny inovácií a určovať smerovanie celosvetovej hospodárskej súťaže."

Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu, dodal: "Vzhľadom na rastúcou medzinárodnú konkurenciu musí Európa v oblasti výskumu a inovácií urýchlene konať. Navrhovaných 100 miliárd EUR pre budúci program EÚ v oblasti výskumu inovácií by bolo obrovským stimulom. Ale Európa potrebuje aj reformu podpory prelomových inovácií prostredníctvom novej Európskej rady pre inováciu a cieľavedomou koncepciou v oblasti výskumu a inovácií môže znovu osloviť občanov. Musíme prijať nariadenia, ktoré obstoja aj v budúcnosti, a pritiahnuť viac súkromných investícií, najmä rizikový kapitál."

Prišiel čas klásť si vyššie ciele. Musíme konať teraz, pretože Európa má potenciál, aby sa stala silnou globálnou autoritou v oblasti inovácií. Komisia víta rozhodnutie predsedu Európskej rady organizovať rozhovory medzi lídrami výskumu a inovácií a vyzýva, aby diskutovali a určili strategické smerovanie navrhovaných opatrení. Ide o tieto opatrenia:

  • Regulácie a financovanie musia byť orientované na inovácie;
  • Stať sa lídrom v inováciách, ktoré vytvárajú nové trhy;
  • Spustiť celoúnijné výskumné a inovačné.

14.05.2018

Iniciatíva WiFi4EU

Zajtra, 15. mája o 13:00 h (SELČ) sa zverejní prvá výzva na predkladanie žiadostí o financovanie bezplatného a bezdrôtového internetu v obciach.

Na základe tejto výzvy obce dostanú približne 1 183 poukazov WiFi4EU v hodnote 15 000 EUR na financovanie zariadení Wi-Fi a ich inštaláciu na verejných priestranstvách. Poukazy sa budú rozdeľovať podľa poradia, v akom o ne obce požiadajú. Aby sa zabezpečilo rovnomerné geografické pokrytie medzi členskými štátmi, každá krajina získa najmenej 15 a najviac 95 poukazov. Po získaní poukazu budú musieť obce ponúkať bezpečné pripojenie Wi-Fi bez reklám a poplatkov najmenej na obdobie 3 rokov. Financovanie získajú len tie siete, ktoré nekopírujú existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky podobnej kvality v tých istých verejných priestoroch.

V prípade záujmu sa obce najskôr musia zaregistrovať na webovom portáli WiFi4EU.eu. Tento portál bol sprístupnený 20. marca a dodnes sa na ňom zaregistrovalo viac ako 16 000 obcí. Ide o prvú z piatich výziev, ktoré budú postupne zverejnené do roku 2020. Podrobnejšie informácie nájdete na nasledujúcich linkách:

https://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-18-2066_sk.htm 

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/factsheet-wifi4eu 

https://www.wifi4eu.eu/#/home  

11.05.2018

Noc literatúry

V stredu 16. mája 2018 sa uskutoční už 10. ročník obľúbeného podujatia Noc literatúry. Ani tento rok na ňom nebude chýbať Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

"Rok 2018 je vyhlásený ako Európsky rok kultúrneho dedičstva, a keďže európske literárne kultúrne dedičstvo je nesmierne bohaté, už tradične sme veľmi radi podporili Noc literatúry, ktorá netradičnou formou upriamuje pozornosť na súčasnú literárnu scénu," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Čitateľskou zastávkou pod hlavičkou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku je Pistoriho palác na Štefánikovej 25. Ukážky z diela ukrajinského autora Serhija Žadana Hymna demokratickej mládeže tu bude čítať Matej Marušin. Jedná sa o zbierk poviedok, ktorá prináša absurdný, vtipný, no zároveň drsný obraz súčasnej postsovietskej Ukrajiny. Predstavuje plejádu bizarných postáv, profesií (pašeráci vnútorných orgánov) a inštitúcií (súkromné krematórium) v kulisách autorovho rodného, odľudšteného, industriálneho Charkova.

10.05.2018

Európsku daň z nerecyklovaných plastov chce Slovensko najskôr analyzovať

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov Eur ročne.

Dva z troch nových vlastných zdrojov Európskej únie v rokoch 2021 - 2027 majú byť environmentálne dane. V rámci nového sedemročného európskeho rozpočtu počíta Európska komisia s 20-percentným podielom na príjmoch z aukcií emisných povoleniek, ako aj s národnými príspevkami vypočítanými podľa množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. Ak sa európske inštitúcie na nových vlastných zdrojoch dohodnú, vďaka obom daniam potečú desiatky miliónov Eur do európskeho rozpočtu aj zo Slovenska. To sa však zatiaľ nevie, ako sa k návrhu postaví. Hoci Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS) funguje už 13 rokov a o novej daní z plastov sa hovorí minimálne od začiatku tohto roka, rezorty životného prostredia a financií hovoria, že návrh Komisie chcú najskôr zanalyzovať.

09.05.2018

Akú Úniu chcete? - 12 otázok pre všetkých občanov EÚ

Európska komisia dnes, na Deň Európy, otvorila online verejnú konzultáciu, v ktorej chce prostredníctvom 12 konkrétnych a jednoduchých otázok požiadať o názor na budúcnosť Európy všetkých občanov Európskej únie. Zaujíma nás akým smerom by sa podľa občanov mala Európska únia v budúcnosti uberať. Ako uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker: "Čakajú nás voľby do Európskeho parlamentu, a preto je načase, aby rozhodli o tom, aká by mala byť Únia 27 členských štátov. V každom prípade to musí byť Európa vytvorená Európanmi. V prieskume, ktorý dnes začíname, sa pýtame všetkých Európanov: Akú budúcnosť si želáme pre seba, naše deti a našu Úniu? Práve teraz môžu Európania jasne a otvorene vyjadriť, čo ich znepokojuje, a navrhnúť, čo by ich lídri mali urobiť, aby sa ich obavy rozptýlili."

Otázky do konzultácie vypracovala skupina 96 občanov (vrátane štyroch zo Slovenska) z 27 členských štátov. Ide o jedinečný príklad participatívnej demokracie, ktorý ukazuje, že občania zohrávajú pri diskusii o budúcnosti Európy hlavnú úlohu.

V rámci zbierania názorov občanov má Komisia v pláne zorganizovať do volieb do Európskeho parlamentu až 500 verejných dialógov s občanmi. 

08.05.2018

Deň Európy 2018

V zajtra 9. mája sa budú v Bratislave oslavovať symbolické európske narodeniny Deň Európy. Počas celodenného programu si na svoje prídu všetky vekové kategórie. Na Hlavnom námestí je pripravený program, ktorý vyvrcholí koncertom skupiny Bratislava Hot Serenaders a už tradičným Európskym prekvapením.

"Pre Slovákov, ako pre všetkých Európanov, je 9. máj spoločný sviatok. Pripomína nám, hneď po dni víťazstva v druhej svetovej vojne, čo sa stalo v roku 1950, keď pán Schuman prišiel s Deklaráciou, ktorá navrhla raz a navždy ukončiť odvekú rivalitu vedúcu k toľkým vojnám a vytvoriť nový model Európy, ktorý zažívame aj dnes v Európskej únii. Model založený na mieri, na spolupráci a na dobrom živote. Myslím, že to bol začiatok Európskej únie, tak ako ju dnes poznáme a ktorej sme aj my členmi a myslím, že stojí za to, tých mnoho desaťročí mieru v Európe, aj napriek všetkým turbulenciám, napriek všetkým problémom, osláviť. Rád by som vás pozval na oslavu 9.mája - Dňa Európy, aj na Hlavné námestie v Bratislave, kde bude veľmi zaujímavý a sviatočný program pre všetkých." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. 

08.05.2018

Viac prostriedkov pre malé a stredné podniky

Európsky investičný fond (EIF) a UniCredit podpísali dohodu o zvýšení záručného fondu InnovFin pre MSP, ktorou sa má zlepšiť prístup inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP) a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k finančným prostriedkom v ôsmich krajinách. Táto transakcia využíva podporu z programu Horizont 2020, rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu, ako aj z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je základným prvkom Investičného plánu pre Európu. Vďaka dnešnej dohode bude môcť UniCredit ponúkať prostredníctvom svojich bánk a leasingových subjektov dodatočné financovanie vo výške 340 miliónov EUR inovačným spoločnostiam v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku, ako aj v Bosne a Hercegovine a Srbsku (ktoré nezískavajú podporu z EFSI). Spolu s pôvodným portfóliom vo výške 160 miliónov EUR budú mať MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou vo všetkých uvedených krajinách prístup k celkovej podpore vo výške pol miliardy EUR.

07.05.2018

Výzva pre odborníkov na online ekonomiku

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie prihlášok odborníkov, ktorí majú záujem podporiť prácu strediska EÚ pre monitorovanie online ekonomiky. Vytvorenie strediska Komisia oznámila minulý týždeň pri príležitosti predstavenia návrhu nových pravidiel pre online platformy s cieľom vytvorenia spravodlivého, transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia pre malé podniky a obchodníkov. Toto monitorovacie stredisko bude sledovať a zohľadňovať aktuálne výzvy, ako aj príležitosti v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom výzvy je vybrať 15 nezávislých expertov s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti online ekonomiky. Títo experti budú stredisku pomáhať počas najmenej dvoch rokov v oblastiach prístupu a využitia údajov, algoritmického rozhodovania, klasifikácii a transparentnosti, ako aj v oblasti potenciálnych diskriminačných postupov platforiem voči ich používateľom. Odborníci by mali venovať osobitnú pozornosť vývoju politík a regulačných prístupov v Európe. Úlohou pracovnej skupiny bude vypracovať stanoviská a správy, ktoré pomôžu tvorcom politík na európskej aj vnútroštátnej úrovni rozvíjať európsky prístup k online platformám. V závislosti od dosiahnutého pokroku a na základe poznatkov získaných vďaka monitorovaciemu stredisku Komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to v lehote troch rokov. Prihlášky je možné posielať do 5. júna. Ďalšie informácie o výzve možno nájsť na stránke:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/call-experts-observatory-online-platform-economy  

04.05.2018

Občiansky panel o budúcnosti Európy

Po prvýkrát v histórii EÚ Komisia zvoláva v dňoch 5. a 6. mája občiansky panel, ktorého úlohou bude vypracovať verejnú konzultáciu o budúcnosti Európy. Panel organizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a zúčastní sa ho približne 80 občanov z celej Európy, vrátane 4 zo Slovenska. Všetci pricestujú do Bruselu už dnes večer, aby sa počas dvoch dní spoločne dohodli na 12 otázkach online konzultácie, ktorá bude spustená na Deň Európy, 9. mája. Toto jedinečné podujatie v participatívnej demokracii je dôkazom, že občania reálne ovplyvňujú diskusiu o budúcnosti Európy. Verejná konzultácia nadviaže na Bielu knihu Európskej komisie o budúcnosti Európy z marca 2017 a bude prebiehať súbežne s 500 občianskymi dialógmi, ktoré Komisia plánuje zorganizovať v najbližších 12 mesiacoch, ako aj s konzultáciami s občanmi, ktoré organizuje 27 členských štátov EÚ na základe iniciatívy francúzskeho prezidenta E. Macrona.

04.05.2018

Možnosti financovania pre mestá a obce

Európsky kontaktný bod organizuje v priebehu mesiaca máj informačné dni pre mestá a obce, počas ktorých sa dozvedia o možnostiach európskych grantov na podporu medzinárodných partnerstiev. Informačné dni sa uskutočnia v Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach a Trenčíne.

Podrobnosti sa dozviete v priloženej pozvánke alebo na webe: https://www.europapreobcanov.sk/custom/news/?id=182 

04.05.2018

DiscoverEU: 15 000 mladých ľudí vo veku 18 rokov bude môcť toto leto cestovať po Európe

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics sa včera zúčastnil na stretnutí zainteresovaných strán k novej iniciatíve Európskej únie pod názvom DiscoverEU, ktorá ponúka 18-ročným mladým ľuďom príležitosť precestovať kontinent, na ktorom žijú.

Projekt navrhol Európsky parlament a v roku 2018 sa naň vyčlenilo 12 miliónov EUR . Vďaka týmto prostriedkom bude celkovo 20 000 mladých ľudí môcť cestovať po celej Európe a spoznávať tak jej bohaté kultúrne dedičstvo, stretávať nových ľudí, učiť sa od iných kultúr a objavovať, čo spája Európu.

Účastníci môžu cestovať najviac 30 dní a navštíviť maximálne 4 zahraničné destinácie. Keďže rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, budú mať príležitosť zúčastniť sa aj na mnohých podujatiach, ktoré prebiehajú v celej Európe. Do prvého kola podávania žiadostí sa účastníci budú môcť prihlásiť počas dvoch týždňov v júni 2018 prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Podmienkou je, že záujemcovia k 1. júlu 2018 dovŕšili 18 rokov, sú občanmi EÚ a ochotní cestovať v lete tohto roku. Porota následne vyberie prvých 15 000 účastníkov.

Druhé kolo podávania žiadostí sa pravdepodobne uskutoční v druhom polroku 2018 v závislosti od rozpočtu a spätnej väzby od účastníkov, ktorí budú cestovať v lete. Viac informácií o iniciatíve nájdete v polovici mája na webovej stránke Európskeho portálu pre mládež, na Facebooku alebo na Twitteri.

04.05.2018

Jarná hospodárska prognóza

Európska komisia zverejnila jednu zo svojich pravidelných hospodárskych predpovedí - jarnú hospodársku prognózu.

Miera rastu v EÚ i v eurozóne v roku 2017 prekonala očakávania a na úrovni 2,4 % dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. V roku 2018 má rast zostať výrazný a v roku 2019 poklesne iba mierne, pričom v EÚ by mal dosiahnuť 2,3 % a eurozóna 2,0 %. Stabilný rast umožňuje ďalšie znižovanie deficitu verejných financií a verejného dlhu a vedie aj k zlepšovaniu podmienok na trhu práce.

Priaznivé externé podmienky majú pozitívny vplyv aj na Slovensko. Európska komisia predpokladá, že hospodársky rast sa ďalej zvýši na približne 4 % v roku 2018 a 4,2% v roku 2019. Súkromná spotreba pravdepodobne zostane hlavným prispievateľom k rastu. Prehrievanie sa trhu práce v spojení s nedostatkom pracovných síl v niektorých regiónoch vyvinie tlak na rast nominálnych miezd. Nezamestnanosť klesla na rekordne nízku úroveň 8,1% v roku 2017 a očakáva sa, že bude naďalej klesať na úroveň 6,3% v roku 2019. Očakáva sa zrýchlenie inflácie na 2,4 % v roku 2018 a to v dôsledku rastu cien energií a rastúcich cien služieb. Deficit verejných financií sa znížil z 2,2% HDP v roku 2016 na 1,0% v roku 2017, čo je najnižšia úroveň v histórii. Rovnako ako v zimnej hospodárskej prognóze, celková investičná aktivita pravdepodobne zostane výrazná, avšak relatívne pomalé čerpanie EU fondov v rokoch 2016 a 2017 predstavuje riziko pre krátkodobé investičné vyhliadky. 

03.05.2018

Nový rozpočet EÚ - moderný, jednoduchý a flexibilný

Európska komisia predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027, ktorý je vyváženou kombináciou škrtov vo výdavkoch a nových zdrojov. Zohľadňuje na jednej strane úlohu Európy pri zaistení bezpečnosti a stability v nestabilnom svete a na strane druhej príjmový výpadok v podobe brexitu.

Rozpočet má byť:

  • Moderný: menej byrokracie pre prijímateľov a riadiace orgány = jednotný súbor pravidiel.
  • Jednoduchý: štruktúra rozpočtu je prepojená s prioritami Únie; radikálne zjednodušenie používania finančných nástrojov aj vďaka fondu InvestEU.
  • Flexibilný: vyššia flexibilita v programoch a medzi nimi, posilnenie nástrojov krízového riadenia, vytvorenie novej "rezervy Únie" na riešenie neočakávaných udalostí a núdzových situácií.

"Mám dve odporúčania do budúcna. Po prvé, na maximum vyčerpať prostriedky súčasného rozpočtu na roky 2014-2020, pretože ide o najštedrejší rozpočet čo do tradičných politík ako kohézia a poľnohospodárstvo. Druhé odporúčanie sa týka využívania budúceho rozpočtu. Aj Slovensko sa musí naučiť menej sa spoliehať na granty a viac preniknúť do nástrojov na výskum a inovácie alebo do nástrojov, ktoré kombinujú verejne a súkromné investície. V tomto kontexte by bolo ideálne zriadiť na Slovensku efektívnu investičnú platformu, ktorá by umožnila takéto čerpanie." uviedol podpredseda Európskej komisie a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.


Aký rozpočet navrhujeme?

  • Celková výška: 1 135 miliárd eur, čo zodpovedá 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) 27 štátov EÚ. Táto suma zahŕňa aj Európsky rozvojový fond.

Výdavky:

  • Vyššie výdavky na financovanie nových priorít: výskum a inovácie, nezamestnanosť mladých, digitálne hospodárstvo, riadenie hraníc, bezpečnosť a obrana
  • Zdvojnásobí sa rozpočet programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity

Úspory:

Mierne zníženie financovania, približne o 5 %, v oblastiach:

  • spoločná poľnohospodárska politika
  • politika súdržnosti - bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore štrukturálnej reformy a pri dlhodobej integrácii migrantov.

V súvislosti s budúcnosťou kohéznej politiky podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič uviedol: "Teraz bude dôležité do 29. mája férovo nastaviť kritériá kohéznej politiky, na základe ktorých sa stanovia národné obálky pre jednotlivé členské štáty. Chceme predísť dramatickým zmenám vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a regiónov. Preto som navrhol, aby sme mali napríklad takpovediac záchrannú sieť, čiže akýsi interval proti takýmto výkyvom, a tiež za to, aby HDP zostalo najsilnejším alokačným kritériom".

Príjmy:

Kombinované financovanie: nové peniaze (zhruba 80 %) + prerozdelenie príjmov + šetrenie (zhruba 20 %). Nové vlastné zdroje financovania dlhodobého rozpočtu budú predstavovať približne 12 % celkového rozpočtu EÚ a mohli by prispieť k financovaniu nových priorít sumou až do výšky 22 miliárd eur ročne. Budú sa skladať z:

  • 20 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami,
  • 3 % sadzbu uplatňovanú na nový spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov),
  • príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte (0,80 eur za kilogram).

Novinky:

  • Rozpočet EÚ a právny štát - táto zásadná novinka prináša silnejšie prepojenie medzi finančnými prostriedkami EÚ a právnym štátom. EK navrhuje nový mechanizmus na ochranu rozpočtu EÚ pred finančnými rizikami súvisiacimi s všeobecnými nedostatkami týkajúcimi sa právneho štátu v členských štátoch. Navrhované nové nástroje by Únii umožnili pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom primeraným povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov pri dodržiavaní zásad právneho štátu.
  • Silnejšia a stabilnejšia hospodárska a menová únia - navrhujú sa dva nové nástroje:
  • program na podporu reforiem s celkovým rozpočtom 25 miliárd eur - poskytne finančnú a technickú podporu členským štátom pri realizácii reforiem, najmä v súvislosti s európskym semestrom, patrí sem aj osobitná podpora členským štátom mimo eurozóny
  • Európsky nástroj stabilizácie investícií - pomôže udržiavať úroveň investícií v prípade veľkých otrasov.

Postupné odstránenie všetkých rabatov a zníženie podielov, ktoré si členské štáty ponechávajú pri výbere colných príjmov do rozpočtu EÚ, a to zo súčasných 20 % na 10 %. Vďaka obom uvedeným opatreniam bude rozpočet EÚ jednoduchší a spravodlivejší.

Na základe včerajších návrhov Komisia predloží v priebehu nasledujúcich týždňov podrobné návrhy sektorových finančných programov. Návrh následne prerokujú členské štáty v Rade EÚ a v Európskom parlamente. Ambíciou EK je dosiahnuť dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu a samitom v Sibiu, ktorý sa uskutoční 9. mája 2019. 

02.05.2018

Komisia zakázala dve nové psychoaktívne látky

Európska komisia navrhla zákaz dvoch nových psychoaktívnych látok, ktorými sú cyklopropylfentanyl a methoxyacetylfentanyl, v celej Európskej únii.

Tieto silné syntetické opioidy môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia, ktoré niekedy vedie až k úmrtiu a predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre európskych občanov. Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: "Podnikli sme rýchle a rozhodujúce kroky, aby sme zastavili šírenie nelegálnych drog v Európe. V roku 2017 sme navrhli zákaz 16 nových psychoaktívnych látok a zavedenie prísnejších pravidiel platných v celej EÚ. Dnes pokračujeme v snahe zameranej na lepšiu ochranu Európanov pred nebezpečnými drogami a navrhujeme zákaz dvoch nových život ohrozujúcich látok. Musíme pokračovať v našej práci a pozorne sledovať situáciu. V nadchádzajúcich týždňoch predložíme správu o hlavných trendoch užívania drog v EÚ."

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) súvisí doposiaľ až 90 úmrtí a niekoľko prípadov akútnej intoxikácie v rámci celej EÚ práve s acyclopropylfentanylom a methoxyacetylfentanylom. Tieto látky sa predávajú na internete v malých, ale aj vo veľkých množstvách ako "chemikália na výskumné účely" alebo ako "legálna" náhrada nelegálnych opiátov. O návrhu Komisie budú diskutovať členské štáty v Rade, ktorá po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodne o prijatí možných opatrení. Viac informácií o trendoch v užívaní drog v Európe je k dispozícii online v správe EÚ o stave drogovej problematiky za rok 2017.

02.05.2018

Pravidlá zaručujúce občanom EÚ ochranu a pomoc od akékoľvek konzulátu EÚ nadobudnú účinnosť

Od 1. mája 2018 môžu občania EÚ žijúci alebo cestujú mimo Európskej únie v prípade potreby využiť konzulárnu ochranu a to aj v prípade, keď v danej krajine nie je zastúpený členský štát, z ktorého pochádzajú.

Znamená to, že v núdzovej situácii môže občanom EÚ v krajine mimo EÚ pomôcť veľvyslanectvo alebo konzulát iného členského štátu. V pravidlách, ktoré zajtra nadobudnú účinnosť, sa zároveň určuje spôsob spolupráce členských štátov na spoločných plánoch pre nepredvídané udalosti, aby mohli nezastúpení občania EÚ získať ochranu v prípade krízy alebo prírodnej katastrofy.

Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: "Takmer 7 miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije v krajinách, resp. na územiach mimo EÚ, kde ich členský štát nie je zastúpený. Týmto chceme zaručiť, že sa so všetkými občanmi EÚ bude v prípade potreby okamžitej pomoci mimo Únie zaobchádzať rovnako. Nové pravidlá posilnia práva občanov a sú silným prejavom európskej solidarity."

Navyše môžu občania EÚ počas krízy využiť aj ochranu, ktorú zaručuje nová smernica, hlavne v prípadoch, ktoré si bežne vyžadujú konzulárnu ochranu, ako napríklad v prípade vážneho ochorenia, ak sa človek stane obeťou trestného činu, ak bol zatknutý alebo v prípade straty alebo odcudzenia pasu počas dovolenky v zahraničí. Žiadosti na vystavenie náhradných cestovných dokladov predstavujú viac ako 60 % všetkých prípadov konzulárnej pomoci nezastúpeným občanom. 

30.04.2018

Slovensko je už 14. rokov súčasťou EÚ

Už zajtra, 1. mája, si pripomenieme 14. výročie členstva Slovenska v Európskej únii.

"Za tých 14 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil.

Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste na Erasme vy alebo vaše deti, vnúčatá?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva v EÚ. Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci jeho občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov", uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V priebehu 14 rokov sa Slovensko stalo súčasťou Schengenského priestoru, prijalo spoločnú menu Euro a jeho obyvatelia naplno využívajú výhody voľného pohybu osôb tovarov a služieb. 

27.04.2018

Seminár "Potrebuje slovenský pracovný trh viac imigrantov?"

Nezamestnanosť na Slovensku prudko klesá, stále je však najvyššia v regióne a vo viacerých okresoch na východe a juhu krajiny presahuje 10 %. Najmä v západných okresoch podnikateľom chýbajú voľné pracovné sily a čoraz viac využívajú pracovníkov zo zahraničia. Účastníci dnešného spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO preto diskutovali o možnostiach uspokojenia dopytu zamestnávateľov či už využitím domácich pracovníkov alebo imigráciou. Podľa viacerých účastníkov domáce zdroje v požadovanom množstve a kvalite nestačia a Slovensko potrebuje viac pracovných imigrantov z tretích krajín.

"Nedostatočná ponuka kvalifikovaných pracovníkov predstavuje pre podniky na Slovensku vážny problém, keďže bráni ďalším investíciám a hospodárskemu rastu," povedal na úvod seminára vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Ako dodal, investície do ľudského potenciálu sú pre Slovensko kľúčové.

Riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie v Európskej komisii Barbara Kauffmann zdôraznila, že prilákanie zahraničných pracovníkov môže byť súčasťou reakcie na rastúci nedostatok pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov. "Prvoradý význam pri dosahovaní udržateľného socioekonomického rozvoja však majú investície do domácej pracovnej sily a mali by ostať prioritou."

27.04.2018

Prelom v rokovaniach o revízii smernice o audiovizuálnych službách

Včera 26.4. podvečer prijali Európsky parlament, Rada a Komisia dôležité kroky smerom k politickej dohode o novej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. Rokovania sa oficiálne ukončia v júni, keď sa Európsky parlament, Rada a Komisia stretnú, aby uzavreli a prediskutovali posledné zostávajúce podrobnosti tohto návrhu. Po formálnom potvrdení Radou a po hlasovaní Európskeho parlamentu v pléne sa budú musieť nové pravidlá transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov.

Touto dohodou sa pripravuje pôda spravodlivejšiemu regulačnému prostrediu pre celý audiovizuálny sektor vrátane služieb na požiadanie a platforiem na uverejňovanie videí. Novými pravidlami sa posilňuje ochrana maloletých a pomáha v boji proti nenávistným prejavom v akomkoľvek audiovizuálnom obsahu. Podporuje sa nimi európska audiovizuálna produkcia a sú zárukou nezávislosti regulačných orgánov v audiovizuálnej oblasti.

Podpredseda pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: "V týchto nových pravidlách sa odráža digitálny pokrok, ako aj vedomie, že ľudia v súčasnosti sledujú videá inak než v minulosti. Pravidlami sa podporujú inovatívné služby a európske filmy a zároveň sa nimi lepšie zabezpečuje ochrana detí a boj proti nenávistným prejavom."

26.04.2018

Vďaka Junkerovmu fondu sa už podarilo preinvestovať 284 miliárd Eur

Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý mal po finančnej kríze naštartovať európske investície, dodnes podporil projekty v celkovej hodnote 284 miliárd Eur. Je tak na polceste, aby dosiahol svoj cieľ pre rok 2020. Z toho takmer jedna tretina (28%) financovala malé a stredné podniky v Európe. Približne 22 percent bolo vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie a ďalších 22 percent na projekty v oblasti energetiky.

Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera predstavila svoju myšlienku EFSI v novembri roku 2014. Jej cieľom mala byť mobilizácia prevažne súkromných ​​finančných prostriedkov na financovanie rizikových projektov prostredníctvom záruk z Európskej investičnej banky.

Európska únia minulý rok dala zelenú pre predĺženie a posilnenie investičného nástroja. EFSI tak bude pokračovať minimálne do roku 2020. Komisia a Európska investičná banka budú môcť prostredníctvom záruk uvoľniť celkovo 33,5 miliárd Eur. Tie by mohli zmobilizovať prinajmenšom 500 miliárd Eur v súkromných investíciách.

23.04.2018

Špeciálny Eurobarometer: žijeme v EÚ spravodlivo?

Z nového prieskumu vyplýva, že podľa väčšiny Európanov je život vo všeobecnosti spravodlivý, znepokojujú ich však justičné otázky, politické rozhodnutia či príjmová nerovnosť.

Väčšina Európanov si myslí, že ich život prebieha prevažne spravodlivo a že majú rovnaké príležitosti na úspešný život.

Niektoré zistenia:

  • Vyše polovica respondentov v EÚ sa domnieva, že ľudia majú rovnaké príležitosti na úspešný život (58 %), na Slovensku si to myslí 42% opýtaných;
  • Len 32 % opýtaných súhlasí s tým, že politické rozhodnutia sa uplatňujú jednotne na všetkých občanov, a 48 % s tým nesúhlasí. Celkovo možno vyvodiť záver, že čím sú ľudia vzdelanejší, mladší a solventnejší, tým častejšie si myslia, že majú spravodlivé podmienky.
  • Vyše 98 % respondentov je presvedčených, že pre úspešný život je nevyhnutné pevné zdravie a kvalitné vzdelávanie, a 93 % si myslí, že sú prinajmenšom dôležité. Vyše 90 % zároveň za nevyhnutné alebo dôležité prvky považuje usilovnosť a vhodné známosti.

Slovenskí respondenti:

  • Až 74% (EÚ 83%) slovenských respondentov súhlasilo s výrokom, že sa vo všeobecnosti považujú za šťastného človeka, 68% (EÚ 78%) pokladá svoj zdravotný stav za dobrý;
  • Pre úspešný život je pre Slovákov najdôležitejšie: dobré zdravie (55%), mať šťastie (37%) a usilovne pracovať (35%). Potom nasleduje potreba poznať tých správnych ľudí (26%) a potom dobré vzdelanie (25%).
  • Až 91% Slovákov súhlasí, že v súčasnosti sú na Slovensku rozdiely v príjmov ľudí príliš veľké, 85% je za to, aby boli prijaté opatrenia na zníženie príjmových rozdielov.
  • Slováci z prieskumu vychádzajú ako nedôverčiví: na otázku či si vo všeobecnosti myslia, že väčšine ľudí v ich krajine môžu dôverovať odpovedalo kladne iba 23% respondentov, čo je najmenej v celej EÚ, pred nami sú Cyprus a Grécko s 24%, naopak, najdôverčivejší sú Fíni(85%), a Dáni (82%).

23.04.2018

Celoeurópske pravidlá ochránia informátorov

Európska komisia dnes navrhla nové celoúniové štandardy ochrany informátorov nahlasujúcich prípady porušenia práva EÚ. Na základe nových predpisov vzniknú bezpečné kanály na oznamovanie v rámci organizácie, ako aj na oznamovanie verejným orgánom. Informátori budú zároveň chránení pred prepustením, degradáciou či inými formami odvetných opatrení. Vnútroštátne orgány budú mať povinnosť informovať občanov a zaškoliť orgány verejnej správy, ako postupovať vo vzťahu k oznamovateľom.

Nedávne prípady, ako Dieselgate, Panama Papers, LuxLeaks alebo odhalenia súvisiace so spoločnosťou Cambridge Analytica, ukázali, že informátori zohrávajú pri odhaľovaní nezákonných činností dôležitú úlohu a zaslúžia si aj náležitú ochranu.

Vďaka dnešnému návrhu bude možné lepšie chrániť aj zdroje pre investigatívnych novinárov, čo prispeje k posilneniu slobody prejavu a médií v Európe.

19.04.2018

Rozhodnutia o azyle v EÚ za rok 2017

Štatistický úrad EÚ Eurostat dnes zverejnil štatistiky, ktoré ukazujú, že 28 členských štátov Európskej únie udelilo v roku 2017 štatút ochrany 538 000 žiadateľom o azyl, čo predstavuje pokles o takmer 25% v porovnaní s rokom 2016. Najväčšiu skupinu príjemcov tvorili občania Sýrie. Najvyšší počet osôb, ktorým bol udelený štatút ochrany, bol zaregistrovaný v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku a Švédsku.

Na Slovensku sa azyl za rok 2017 poskytol 60 osobám, z toho 20 osobám sa poskytla doplnková ochrana a zvyšných 40 osôb získalo povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov. Väčšina osôb, ktorí na Slovensku získali štatút ochrany pochádzali z Afghanistanu, Sýrie a Ukrajiny.

19.04.2018

Lepšia konkurencieschopnosť maloobchodného sektora

Maloobchodný sektor je jedným z najväčších odvetví hospodárstva EÚ. Takmer jeden človek z desiatich pracuje v jednom z viac než 3,6 milióna maloobchodných podnikov. Práve preto dnes Komisia uverejnila usmernenia, ktoré majú členským štátom a hospodárskym subjektom pomôcť prekonávať súčasné problémy v tomto sektore.

V ktorých hlavných oblastiach môžu členské štáty ešte pokročiť?

  • Uľahčenie zakladania maloobchodných podnikov,
  • Zmiernenie obmedzení každodennej prevádzky predajní,
  • Nové prístupy na podporu životaschopnosti mestských centier,
  • Okrem toho sa zavádza koncept ukazovateľa obmedzení maloobchodu (Retail Restrictiveness Indicator - RRI), ktorý poskytuje užitočný pohľad na súčasný stav tohto sektora v členských štátoch.

18.04.2018

Európska komisia navrhuje podpísanie a uzavretie dohôd s Japonskom a Singapurom

Komisia dnes Rade EÚ (členským štátom) predstavila výsledky rokovaní o dohode o hospodárskom partnerstve s Japonskom a o dohodách o obchode a investíciách so Singapurom. Je to prvý krok na ceste k podpísaniu a uzavretiu týchto dohôd.

Japonsko

Pri dohode s Japonskom ide o najrozsiahlejšie dvojstranné obchodné partnerstvo, aké kedy Európska únia dojednala. Dohoda o hospodárskom partnerstve otvorí pre obidve strany obrovské trhové príležitosti a v mnohých oblastiach posilní spoluprácu medzi Európou a Japonskom. Obe strany v nej opätovne potvrdili spoločný záväzok v oblasti udržateľného rozvoja a po prvý raz do nej zahrnuli konkrétny záväzok Parížskej dohody o zmene klímy. Prevažná väčšina ciel, na ktoré pri vývoze do Japonska minú európske podniky až miliardu eur ročne, sa zruší. Dohodou sa odstráni aj niekoľko dlhodobých regulačných prekážok, napríklad dvojité testovanie či duplicitná byrokratická záťaž. Vďaka dohode sa japonský trh so 127 miliónmi spotrebiteľov otvorí kľúčovému poľnohospodárskemu vývozu EÚ.

Singapur

Dvojstranné obchodné a investičné dohody so Singapurom sú prvé svojho druhu, ktoré EÚ uzavrela s členom Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). V rámci združenia ASEAN je Singapur pre EÚ zďaleka najväčším partnerom s celkovým objemom dvojstranného obchodu 53,3 miliardy eur v tovare (2017) a 44,4 miliardy eur (2016) v službách. V Singapure sídli viac ako 10 tisíc spoločností z EÚ, ktoré ho využívajú ako centrum pre celý tichomorský región.

Okrem rozsiahlych ekonomických možností sa dohody zaoberajú aj obchodom a udržateľným rozvojom; stanovujú najvyššie normy v oblasti práce, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa; zároveň posilňujú spoločné opatrenia EÚ a Japonska v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy a v plnom rozsahu zaručujú služby vo verejnom záujme.

18.04.2018

Integrácia migrantov: príručka na podporu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov

Európska komisia a OECD dnes uverejnili správu, v ktorej identifikujú hlavné výzvy súvisiace s integráciou migrantov a stanovujú konkrétne politické odporúčania na ich riešenie.

Správa opisuje príklady osvedčených postupov z veľkých európskych miest ako Amsterdam, Atény, Berlín, Paríž či Rím a prezentuje 12 kľúčových bodov, aby sa nimi miestni, regionálni a celoštátni tvorcovia politík aj odborníci mohli inšpirovať pri navrhovaní a realizácii miestnych integračných programov. Odporúčania sa týkajú oblastí ako zdravotníctvo, zamestnanosť, bývanie či vzdelávanie ako aj lepšieho zosúlaďovania zručností migrantov s potrebami miestnych trhov práce či budovania spoločných areálov na združovanie a zbližovanie komunít.

11.04.2018

Bezpečnosť na cestách

Dnes zverejnená predbežná štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2017 už druhý rok po sebe ukazuje zhruba dvojpercentné zníženie počtu úmrtí na cestách v EÚ.

V roku 2017 prišlo na cestách EÚ o život 25 300 ľudí, čo je o 300 menej ako v roku 2016 (-2 %) a o 6 200 menej ako v roku 2010 (-20 %).

Najlepšie výsledky v EÚ vykázalo Švédsko (25 úmrtí na milión obyvateľov), Spojené kráľovstvo (27), Holandsko (31) a Dánsko (32). V porovnaní s rokom 2016, najväčší pokles úmrtí zaznamenali Estónsko (-32 %) a Slovinsko (-20 %). Ďalších 135 000 osôb utrpelo v minulom roku na cestách vážne zranenia, často to boli zraniteľní účastníci cestnej premávky, ako sú chodci, cyklisti či motocyklisti.

Na Slovensku bol v minulom roku počet úmrtí na cestách 57 osôb na milión obyvateľov, v roku 2016 to bolo 51 a v roku 2010 až 65.

Európske cesty boli s priemerom 49 smrteľných úrazov na milión obyvateľov aj v roku 2017 zďaleka najbezpečnejšími na svete. Pre porovnanie, celosvetový priemer je 174 úmrtí na milión obyvateľov.

Komisia v súčasnosti pracuje na súbore konkrétnych opatrení, aby prispela k splneniu cieľa EÚ znížiť počet smrteľných úrazov na cestách od roku 2010 do roku 2020 v každom členskom štáte na polovicu. Zároveň ale platí, že za presadzovanie právnych predpisov a zvyšovanie informovanosti, sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne a miestne orgány. 

11.04.2018

2,1 miliardy EUR na podporu investícií do rizikového kapitálu

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) spustili program celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu (VentureEU) s cieľom zvýšiť objem investícií do inovatívnych startupov a podporiť expanziu inovatívnych podnikov v Európe. VentureEU poskytne európskym inovátorom nové zdroje financovania, čím im umožní dostať sa na pozície popredných svetových spoločností. Očakáva sa, že v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom financovania približne 1 500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov.

Komisia a EIF dnes oznámili názvy šiestich fondov, ktoré sa podieľajú na programe a získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú fondy mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. V dôsledku toho sa očakáva, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe. Európska únia poskytne základné investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú vybraní správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov.

Tento program prispeje aj k fungovaniu únie kapitálových trhov, pre ktorú je rizikový kapitál dôležitý, v Európe však nie je dostatočne rozvinutý. V roku 2016 napríklad investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, kým v USA to bolo 39,4 miliardy EUR.

10.04.2018

Takmer jeden milión osôb získalo v roku 2016 občianstvo EÚ

V roku 2016 získalo občianstvo členského štátu Európskej únie (EÚ) približne 995 000 osôb, čo je oproti rokom 2015 (841 000 osôb) a 2014 (889 000 osôb) nárast.

V prvej trojke medzi poskytovateľmi štátneho občianstva v EÚ boli v roku 2016 Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Celkovo, 32,5% príjemcov občianstva pochádza z Európy, 29.6 z Afriky a 20.9 z Ázie.

Viac ako dvojnásobne narástol v roku 2016 počet štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí získali občianstvo iného členského štátu EÚ.

Slovensko udelilo štátne občianstvo 484 osobám, z toho 21.7% tvorili občania Českej republiky, 19.4 % Srbi a 15.9% Ukrajinci. Čo sa týka miery naturalizácie je Slovensko v rebríčku tretie od konca, pred nami sú Litva a Rakúsko (menej ako 1 udelené štátne občianstvo na 100 cudzincov s trvalým pobytom).  

09.04.2018

Digitálny deň 2018: užšia spolupráca v digitálnej oblasti

Zajtra, počas Digitálneho dňa 2018, sa Komisia stretne s ministrami a zástupcami jednotlivých krajín EÚ, zástupcami priemyslu, akademickej obce a občianskej spoločnosti, aby spoločne podporili spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, blockchainu, elektronického zdravotníctva a inovácií.

Diskusia sa zameria na budúcnosť Európy a technologický rozvoj, digitálne zručnosti a potreby v oblasti investícií a vytvorenie silného jednotného digitálneho trhu.

K najvýznamnejším udalostiam Digitálneho dňa 2018 patria tieto vyhlásenia, ktorých cieľom je:

  • spolupráca v oblasti umelej inteligencie - ak chceme naplno využívať výhody, ktoré prináša umelá inteligencia, musia európske krajiny spolupracovať, EK v nasledujúcich týždňoch prijme oznámenie o umelej inteligencii.
  • vytvorenie európskeho partnerstva v technológiách blockchainu - Európska komisia otvorila vo februári 2018 Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu a do projektov zameraných na podporu využívania blockchainu investuje približne 300 miliónov EUR.
  • výmena údajov na účely personalizovanej zdravotnej starostlivosti - posilnená spolupráca medzi členskými štátmi pomôže prekonať nedostatok interoperability a odstrániť roztrieštenosť iniciatív v rámci EÚ.
  • cezhraničné koridory na testovanie technológie 5G s cieľom podporiť prepojenú a automatizovanú mobilitu

09.04.2018

Svetový deň zdravia 2018

Dnes, 9. mája si pripomíname Svetový deň zdravia. Prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých je jedným z hlavných úspechov povojnovej Európy. Vychádza z názoru, že každý človek - chudobný i bohatý - by mal mať nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez obáv, že pre chorobu pripraví svoju rodinu o živobytie. Keďže slávime Svetový deň zdravia, mali by sme byť nesmierne spokojní s pokrokom, ktorý sme na našom kontinente dosiahli pri ochrane zdravia občanov Únie a pri zvyšovaní celkovej očakávanej dĺžky života.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v tejto veci dodáva: " Asi len málo štatistických údajov hovorí o úspešnom príbehu Slovenska tak veľavravne, ako priemerná dĺžka života. Po roku 1990 získali naše ženy k dobru päť a muži dokonca až sedem rokov. Pozitívny vývoj ešte urýchlil náš vstup do Európskej únie, kedy sme prijali celý rad opatrení na zvýšenie kvality a bezpečnosti potravín, lepšiu dostupnosť liekov a moderných zdravotníckych prístrojov alebo čistejšie životné prostredie."

06.04.2018

Viac ako 12 eur miliónov na podporu MSP

Z prostriedkov programu EÚ pre výskum a inováciu Horizon 2020 bude podporených 257 malých a stredných podnikov (MSP) z 31 krajín. V rámci nástroja pre MSP ide o podporu v celkovej výške 12.65 miliónov Eur.  Medzi vybranými projektmi je aj jeden slovenský. Podporu vo výške 50 000 Eur získa nitrianska spoločnosť Velaworks na ďalšie využitie patentovanej environmentálne vhodnej technológie COSMOS Fenix.

27.03.2018

Mobilita mladých nezamestnaných v EÚ

Eurostat zverejnil aktuálne štatistiky, ktoré ukazujú, že až 50% nezamestnaných mladých ľudí v EÚ vo veku 20 - 34 rokov nie je ochotných zmeniť kvôli práci bydlisko. 21% je ochotných sa presťahovať v rámci vlastnej krajiny, 12% by zvážilo sťahovanie v rámci EÚ a 17% by sa presťahovalo aj mimo EÚ.

Ukazuje sa, že pri ochote sťahovať sa za prácou hrá rolu vzdelanie, pričom vzdelanejšia mládež je ochotnejšia pristúpiť k takejto zmene. Najmenej ochotná sťahovať sa za prácou je nezamestnaná mládež na Malte (viac ako dve tretiny), v Holandsku a na Cypre. V 17 krajinách EÚ nie je pripravená sťahovať sa za prácou viac ako polovica nezamestnaných mladých ľudí.

Na Slovensku je 14% nezamestnanej mládeže ochotných presťahovať sa za prácou v rámci Slovenska a 23% v rámci EÚ. 

22.03.2018

ZEK na Junior Internete

V piatok 23. marca 2018 začne celoslovenské finále súťaže Junior Internet. Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku prevzal nad týmto podujatím záštitu (spolu s Emilom Fitošom - prezidentom IT Asociácie Slovenska a Prof. Ing. Máriou Bielikovou, PhD. - dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave). Tak ako aj v minulých rokoch, Zastúpenie Európskej komisie určilo tému jednej zo súťažných kategórií. V kategórii JuniorTEXT mali súťažiaci za úlohu vytvárať texty na tému Kultúrne dedičstvo Európy, keďže rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva.

Súťažná kategória JuniorTEXT je určená mladým ľuďom, žiakom základných a stredných škôl do ukončenia stredoškolského vzdelania, ktorí sa zaujímajú o internet, a zároveň radi píšu. Pre úspech je dôležité nielen vedieť napísať zaujímavý a výstižný text, ale aj preukázať rozhľad v oblasti internetu a informačných technológii. Vyhodnotenie súťaže bude v sobotu. Podrobnejšie informácie k súťaži nájdete v prílohe a na: https://www.juniorinternet.sk  

22.03.2018

Koniec geoblockingu

Dnes (22.3.2018) vstupujú do platnosti pravidlá zabraňujúce neodôvodnenému geografickému blokovaniu pri online nákupoch. V praxi sa začnú uplatňovať od 3. decembra 2018. Deväť mesiacov je čas, ktorý majú k dispozícii obchodníci, aby sa včas dokázali prispôsobiť pravidlám a zaviesť potrebné zmeny.

Tieto pravidlá odstránia ďalšiu prekážku na digitálnom trhu a prinesú ľuďom väčšiu voľnosť pri online nákupoch.Občania budú môcť nakupovať elektrospotrebiče, lístky na koncert alebo si prenajať auto v zahraničí podobne ako doma. Zahraniční obchodníci nebudú môcť žiadať uhradenie platby debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. Pre podniky sú nové pravidlá zárukou väčšej právnej istoty pri cezhraničnom podnikaní.  

20.03.2018

WiFi4EU - bezplatné Wi-Fi vo verejných priestoroch

Program WiFi4EU ponúka európskym mestám a obciam financovanie zariadení bezplatného Wi-Fi pripojenia vo verejných priestoroch ako knižnice, múzeá, parky či námestia. Mestá a obce, ktoré majú o takúto podporu záujem sa môžu od dnes (20.3.2018) registrovať na portáli www.WiFi4EU.eu .

V ponuke sú poukazy v hodnote 15 tisíc eur na nákup a inštaláciu zariadení Wi-Fi vo vybraných centrách verejného života, pričom náklady na údržbu sietí si mestá a obce pokryjú z vlastných zdrojov.

Celkovo je do roku 2020 k dispozícii 120 miliónov eur, táto suma by mala pokryť zariadenia bezplatných Wi-Fi služieb pre 8 tisíc miest a obcí v členských štátoch EÚ ale aj v Nórsku a na Islande.

V polovici mája bude vyhlásená prvá výzva, počas ktorej bude podľa poradia žiadostí pridelených prvých tisíc poukazov na WiFi4EU. V nasledujúcich dvoch rokoch budú nasledovať ďalšie štyri výzvy. 

19.03.2018

Online predplatné so sebou aj za hranicami

Od apríla 2018 sa začne uplatňovať nariadenie EÚ o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu. Nové pravidlá dnes v Európskom parlamente predstaví podpredseda Komisie Andrus Ansip, zúčastnia sa aj európske televízne a rozhlasové spoločnosti.

Nové pravidlá znamenajú, že ak si doma platíte online predplatné na filmy, seriály, športové prenosy, hry alebo elektronické knihy, budete môcť tieto služby využívať aj na cestách v rámci celej Európskej únie. Nariadenie dopĺňa nové roamingové pravidlá, ktoré platia od minulého leta a umožňuje občanom EÚ cestovať so svojím online predplatným bez toho, aby sa museli obávať vysokých poplatkov alebo zmeškali nejakú epizódu svojho obľúbeného seriálu.

Nariadenie schválil Európsky parlament 14. júna 2017, je súčasťou väčšieho balíka návrhov na modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti autorského práva. Ide o prvý nástroj týkajúci sa autorských práv, ktorý nadobudne účinnosť v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu.

15.03.23018

Dôslednejšia, efektívnejšia a bezpečnejšia vízová politika EÚ

Európska komisia včera navrhla reformu spoločnej vízovej politiky EÚ - chce ju prispôsobiť meniacej sa bezpečnostnej situácii, problémom spojeným s migráciou aj novým príležitostiam, ktoré prináša technologický vývoj. Navrhované zmeny vízového kódexu umožnia legálne cestujúcim osobám ľahšie získať vízum na cestu do Európy, čím podporia cestovný ruch, obchod aj podnikanie. Zároveň posilnia bezpečnosť a zmiernia riziká spojené s nelegálnou migráciou.

Odvetvie cestovného ruchu zohráva v hospodárstve EÚ kľúčovú úlohu, keďže tvorí približne 10 % jej HDP. Členské štáty EÚ síce patria k najpopulárnejším turistickým destináciám na svete, no zdĺhavé a ťažkopádne postupy môžu turistov od cesty do Európy odradiť. Ich investície a výdavky tak budú smerovať do iných krajín, čo sa nepriaznivo odrazí na hospodárstve EÚ. Výhody cestovania s vízami však treba zároveň vykompenzovať lepším riadením migrácie, bezpečnosti a hraníc, aby sme dokázali primerane reagovať na súčasné aj budúce výzvy v oblasti bezpečnosti a migrácie.

Včerajšie zmeny vízového kódexu sú prvým krokom reformy spoločnej vízovej politiky EÚ, po nich bude na jar tohto roku nasledovať návrh na aktualizáciu vízového informačného systému (VIS).

15.03.2018

Znižovanie rizík v bankovej únii

Európska komisia navrhla ambiciózny a komplexný balík opatrení zameraných na nesplácané úvery v Európe, pričom využíva výrazný pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizík v bankovom sektore.

Včerajšími ďalekosiahlymi opatreniami Komisia plní akčný plán Rady na riešenie vysokého objemu nesplácaných úverov a bráni ich možnej budúcej akumulácii. Opatrenia nadväzujú na prebiehajúce úsilie členských štátov, orgánov dohľadu, úverových inštitúcií a EÚ, ktoré viedlo k tomu, že objem nahromadených nesplácaných úverov vo viacerých bankách a členských štátoch EÚ v posledných rokoch klesá.

Cieľom dnešných opatrení je ďalej spevniť základy bankového sektora EÚ pre budúce generácie a zabezpečiť vysoko stabilné banky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu pri financovaní hospodárstva a podpore rastu. Tento balík dopĺňa opatrenia zamerané na úniu kapitálových trhov a je zásadným krokom na dobudovanie bankovej únie, čo predstavuje jednu z najnaliehavejších priorít, na ktorých sa dohodli vedúci predstavitelia EÚ s cieľom posilniť európsku hospodársku a menovú úniu.

Okrem toho Komisia predstavuje aj svoju druhú správu o pokroku pri znižovaní nesplácaných úverov v Európe, z ktorej vyplýva, že trend poklesu objemu nesplácaných úverov sa nezastavil.

15.03.2018

Európska migračná agenda

Pred pripravovaným marcovým zasadnutím Európskej rady, 14. marca 2018 Komisia predložila správu o pokroku, ktorý sa dosiahol pri realizácii európskej migračnej agendy a vytýčila ďalšie kľúčové opatrenia, ktoré je potrebné ešte prijať, a to aj v súlade s politickým plánom Komisie z decembra 2017, ktorého cieľom je dosiahnuť komplexnú dohodu o migrácii do júna 2018.

V priebehu celého roka 2017 sa potvrdilo znižovanie prílevu neregulárnych migrantov, pričom tento trend pretrvával aj v prvých mesiacoch roku 2018: V roku 2017 neoprávnene prekročilo hranicu 205000 osôb, čo znamená, že počet príchodov do EÚ sa v porovnaní s rokom pred krízou znížil o 28 %. Tlak na vnútroštátne migračné systémy sa síce znížil, zostal však naďalej vysoký, keďže v roku 2017 bolo podaných 685 000 žiadostí o azyl.

Kontinuálne sa pracuje na záchrane ľudských životov, riešení základných príčin neregulárnej migrácie, ochrane vonkajších hraníc Európy či na ďalšom prehlbovaní spolupráce s medzinárodnými partnermi. Celková situácia však zostáva nestabilná, a preto je v záujme zabezpečenia nepretržitej a účinnej reakcie na výzvy, ktoré migrácia prináša, potrebné, aby členské štáty a EÚ spoločne vynaložili ďalšie úsilie a aby najmä vyčlenili dodatočné finančné zdroje.

14.03.2018

Dialóg s občanmi o budúcnosti Európy

Vo štvrtok 15.marca 2018 v čase od 9:30 do 11:30 v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave sa uskutoční Dialóg s občanmi o budúcnosti Európy, ktorého sa zúčastnia:

Helen McEntee, T.D., írska Ministerka pre Európske záležitosti

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Dušan Matulay, Generálny riaditeľ pre Hospodársku spoluprácu, MZVaEZ

Moderátor: Samuel Goda, prodekan Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave .

Do diskusie sa môže zapojiť aj široká verejnosť prostredníctvom aplikácie Sli.do (#Eudialogues). 

13.03.2018

Komisia zakladá vedomostné centrum na zlepšenie kvality potravín a posilnenie boja proti potravinovým podvodom

Komisia reaguje na obavy spotrebiteľov súvisiace s kvalitou potravín a potravinovými podvodmi a zajtra spustí fungovanie Vedomostného centra pre potravinové podvody a kvalitu potravín, ktoré bude pôsobiť v rámci Spoločného výskumného centra a bude v plnej miere financované Komisiou. Toto centrum je sieťou odborníkov z Komisie aj mimo nej, ktorá bude podporovať tvorcov politík EÚ a vnútroštátne orgány poskytovaním a výmenou najaktuálnejších vedeckých poznatkov o potravinových podvodoch a problémoch s kvalitou potravín.

Vedomostné centrum pre boj proti potravinovým podvodom a kvalitu potravín bude:

  • koordinovať činnosti zamerané na dohľad nad trhom, napríklad nad zložením a senzorickými vlastnosťami potravín ponúkaných v rovnakom balení a pod rovnakou značkou na viacerých trhoch v celej EÚ,
  • prevádzkovať systém včasného varovania a informovania o potravinových podvodoch, napríklad monitorovaním médií a poskytovaním týchto informácií širokej verejnosti,
  • prepájať informačné systémy členských štátov a Komisie, napríklad databázy, v ktorých sa opisuje zloženie určitých vysokohodnotných agropotravinárskych výrobkov ako víno a olivový olej,
  • generovať informácie o situácii v jednotlivých krajinách, napríklad mapovaním kompetencií a infraštruktúry laboratórií v členských štátoch.

Vedomostné centrum pre boj proti potravinovým podvodom a kvalitu potravín bude tvoriť vestníky, interaktívne mapy, databázy a pravidelné správy, ktoré budú následne sprístupnené verejnosti.

Spustenie činnosti vedomostného centra sa koná v tom istom čase ako otvorenie výstavy "Veda v centre európskej tvorby politiky" na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ktorá mapuje prácu a históriu Spoločného výskumného centra od jeho založenia v roku 1957.

12.03.2018

Chránime európskych spotrebiteľov: na čele zoznamu odhalených nebezpečných výrobkov figurujú hračky a automobily

Európska komisia dnes zverejnila správu o systéme včasného varovania pred nebezpečnými výrobkami za rok 2017. Zo správy vyplýva, že vnútroštátne orgány využívali tento systém v roku 2017 vo zvýšenej miere, pričom do tohto systému zadali viac ako 2 000 varovaní o nebezpečných výrobkoch. Na čele zoznamu odhalených nebezpečných výrobkov, ktoré boli stiahnuté z trhu, figurujú hračky - niekoľko modelov populárnych fidget spinnerov, automobily a motocykle.

Celkom 2 201 varovaní, ktoré boli zaslané prostredníctvom systému včasného varovania, viedlo k prijatiu takmer 4 000 následných opatrení, ako napr. k stiahnutiu výrobkov z trhu. Svedči to o tom, že všetky vnútroštátne orgány pozorne sledovali varovania v systéme a následne prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zlepšenie ochrany spotrebiteľov na trhu.

Spotrebitelia čoraz častejšie nakupujú výrobky na internete priamo z tretích krajín. Teraz je potrebné zaistiť, aby tieto výrobky spĺňali bezpečnostné štandardy EÚ. V roku 2017 patrili k najviac nahlasovanej kategórii výrobkov "hračky" (29 %), po ktorej nasledovali "motorové vozidlá" (20 %) a "odevy, textil a módne doplnky" (12 %). Pokiaľ ide o druh rizika, v roku 2017 bolo najčastejšie hlásené riziko poranenia (28 %) a následne chemické riziko (22 %).

Na Slovensku v roku 2017 bolo zadaných 77 varovaní a následne prijatých 189 opatrení. Z toho najväčšie riziko predstavovali "hračky" (56%), nasledovali predmety na starostlivosť o deti a zariadenia pre deti (9%) a odevy, textil a módne doplnky (6%). Riziká, ktoré tieto výrobky predstavovali, boli udusenie (40%), chemické riziko (31%) a zranenie (15%).

Systém včasného varovania je dôležitým nástrojom, ktorý vnútroštátnym orgánom na ochranu spotrebiteľa umožňuje presadzovať spotrebiteľské právo EÚ. V záujme dôslednejšieho presadzovania právnych predpisov predstaví Komisia v apríli "Novú dohodu pre spotrebiteľov", ktorej zámerom je zmodernizovať existujúce pravidlá a zlepšiť ochranu spotrebiteľov. Ďalšia etapa modernizácie systému prispeje k tomu, že používatelia si budú môcť jednotlivé varovania pozrieť vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

12.03.2018

Rýchlejší pokrok pri vytváraní únie kapitálových trhov a odstránenie prekážok cezhraničného investovania

Európska komisia dnes významne pokročila k vytvoreniu únie kapitálových trhov - predložila totiž návrhy predpisov, ktoré podporia alternatívne zdroje financovania a odstránia prekážky cezhraničného investovania.

Dnešné návrhy stavajú na úspechu, ktorý sa podarilo dosiahnuť od iniciovania únie kapitálových trhov v roku 2015. Na ich základe sa oživí cezhraničný trh pre investičné fondy, podporí trh EÚ s krytými dlhopismi ako zdroj dlhodobého financovania a investori získajú väčšiu istotu v súvislosti s cezhraničnými transakciami s cennými papiermi a pohľadávkami. Únia kapitálových trhov je jednou z priorít Junckerovej Komisie, pretože posilní európske hospodárstvo a podnieti investície, ktoré povedú k vzniku nových pracovných miest. Mala by mobilizovať kapitál a smerovať ho do všetkých podnikov v EÚ, hlavne tých malých a stredných, ktoré potrebujú zdroje na to, aby mohli expandovať a prosperovať.

Vďaka rýchlemu prijatiu týchto návrhov Európskym parlamentom a Radou budú môcť podniky a investori väčšmi využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh. Komisia súčasne vyzýva spoluzákonodarcov, aby čo najrýchlejšie prijali návrhy týkajúce sa kľúčových reforiem potrebných na dobudovanie únie kapitálových trhov. Ide napríklad o návrh na posilnenie dohľadu nad kapitálovými trhmi, návrh týkajúci sa reštrukturalizácie podnikov a tiež návrh na poskytnutie nových možností sporenia pre spotrebiteľov. Z dvanástich návrhov, ktoré Komisia predložila s cieľom vytvoriť predpoklady pre vznik únie kapitálových trhov, spoluzákonodarcovia doteraz schválili len tri.

09.03.2018

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Bezpečnosť novinárov je podmienkou dobrej žurnalistiky, ktorá slúži spoločnosti a publiku.

Po vraždách novinárov na Slovensku a Malte vyzvala skupina organizácií presadzujúcich slobodu médií v utorok 6. marca Európsku komisiu, aby podnikla kroky na ochranu novinárov a skoncovanie s beztrestnosťou pri zločinoch voči nim.

Pod spoločný otvorený list predsedovi Komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi sa podpísalo 17 organizácií. Apelujú na predstaviteľov európskej exekutívy, aby aj prostredníctvom pravidelného kontaktu s policajnými organizáciami v oboch uvedených krajinách zabezpečili, že vyšetrovania budú úplné, dôkladné a nezávislé.

Signatári listu tiež vyjadrili hlboký smútok i rozhorčenie nad vraždou slovenského novinára Jána Kuciaka a maltskej žurnalistky Daphne Caruany Galiziovej.

09.03.2018

Udržateľné financie

Európska komisia včera prijala dva akčné plány v oblasti udržateľných financií:

Akčný plán pre ekologickejšie a čistejšie hospodárstvoje stratégiou ako zaviesť taký spôsob financovania, ktorý plne podporí agendu EÚ v oblasti klímy a udržateľného rozvoja.

Ak sa majú do roku 2030 dosiahnuť ciele dohodnuté v Paríži (vrátane 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov), je potrebné zrealizovať investície až do výšky 180 miliárd EUR ročne. Dnešný akčný plán vychádza z odporúčaní expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie.

Medzi kľúčové prvky akčného plánu patrí vytvorenie zjednoteného systému EÚ pre klasifikáciu, aby sa zadefinovalo, čo je udržateľné a identifikovali sa oblasti, v ktorých sa udržateľnými investíciami môže dosiahnuť najväčší vplyv. Plánuje sa vytvorenie značiek EÚ pre ekologické finančné produkty na základe klasifikačného systému EÚ, poisťovne a investičné spoločnosti by mali klientom poskytovať poradenstvo na základe ich preferencií v oblasti udržateľnosti.

Druhý prijatý akčný plán sa týka finančných technológií, konkrétne opatrení na vytvorenie finančného trhu s vyššou mierou hospodárskej súťaže a inovácie. Nachádzajú sa v ňom možnosti využitia príležitostí, ktoré ponúkajú inovácie v oblasti finančných služieb poskytovaných prostredníctvom technológií.

Európa by sa mala stať globálnym centrom finančných technológií (FinTech), kde podniky a investori z EÚ môžu čo najlepšie využívať výhody jednotného trhu v tomto rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví.

Akčný plán pre finančné technológie prináša plán na založenie laboratória EÚ v oblasti finančných technológií, v ktorom sa budú európske a vnútroštátne orgány stretávať s poskytovateľmi technológií v neutrálnom a nekomerčnom priestore. V minulosti už vznikne monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu, ktoré bude ešte v tomto roku informovať o výzvach a možnostiach kryptoaktív a pracuje na komplexnej stratégii pre technológiu distribuovanej databázy transakcií a blockchain. Plánuje sa aj konzultácia na tému, ako najlepšie podporiť digitalizáciu informácií zverejnených kótovanými spoločnosťami v Európe, a to aj prostredníctvom využitia inovačných technológií na prepojenie národných databáz.

Komisia včera tiež predložila nové pravidlá, ktoré pomôžu platformám kolektívneho financovania (crowdfunding) rásť v rámci jednotného trhu EÚ. Uľahčia im ponúkanie ich služieb v celej EÚ a podnikom, ktoré potrebujú finančné prostriedky, zlepšia prístup k tejto inovatívnej forme financovania. Navrhované nariadenie po schválení v Európskom parlamente a v Rade umožní platformám požiadať o značku EÚ, ktorá im umožní ponúkať služby v celej EÚ. Investori budú v rámci platforiem kolektívneho financovania chránení jasnými pravidlami pre zverejňovanie informácií, pravidlami týkajúcimi sa správy a riadenia rizík a jednotného prístupu k dohľadu.

08.03.2018

Zasadzujeme sa za lepšie postavenie žien

Komisia pri príležitosti 110. Medzinárodného dňa žien vydáva správu o rovnosti medzi ženami a mužmi a predkladá aj správu o ženách v oblasti technológií. Zároveň s touto správou pripomenula už v minulý rok predložený návrh na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre pracujúce rodiny, akčný plán na boj proti rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a financovanie opatrení na zvyšovanie povedomia vyzvala na ukončenie násilia páchaného na ženách.

V správe sa poukazuje na to, že ženy stále čelia problémom v rôznych oblastiach:

  • Hoci majú európske ženy lepšie vzdelanie ako muži (v roku 2016 malo vysokoškolské vzdelanie 44 % žien vo veku 30 - 34 rokov v porovnaní s 34 % mužov), v rozhodovacích pozíciách v spoločnostiach sú naďalej zväčša nedostatočne zastúpené a ešte stále zarábajú v priemere v celej EÚ o 16 % menej ako muži.
  • ženy sú nedostatočne zastúpené aj v politike. V šiestich krajinách (Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko a Malta) predstavujú ženy menej než 20 % členov parlamentu.
  • V priemere 44 % Európanov si myslí, že ženy by sa mali starať o domácnosť a o rodinu. V jednej tretine členských štátov EÚ zastáva tento názor najmenej 70 % obyvateľov.
  • Násilie je naďalej príliš rozšírené: každá tretia žena v Európe už od svojich 15 rokov zažila fyzické či sexuálne násilie. Takisto 55 % žien v EÚ čelilo sexuálnemu obťažovaniu.

Posilnenie postavenia žien v digitálnom veku

Technologický sektor do roku 2020 vytvorí 500 000 nových pracovných miest. Z dnes uverejnenej štúdie o postavení žien v digitálnom veku vyplýva, že väčší počet žien na digitálnych pracovných miestach by mohol posilniť HDP v EÚ o 16 miliárd EUR ročne. Ženy však predstavujú iba 24,9 % absolventov technicky zameraných vysokých škôl. Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti technológií, majú začínajúce podniky, ktoré vlastnia ženy, väčšiu šancu na úspech, avšak štúdia ukazuje, že len 14,8 % začínajúcich podnikov zakladajú ženy.

07.03.2018

Správa o Slovensku 2018

Európska komisia dnes zverejnila hodnotiace správy všetkých krajín Európskej únie, ktoré sú súčasťou Zimného balíčka Európskeho semestra a analyzujú hospodársku a sociálnu situáciu v krajinách. Zároveň sa v nich hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení minulých odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Analýza vychádza z intenzívneho dialógu, ktorý na technickej a politickej úrovni prebieha s členskými štátmi i so zainteresovanými stranami. Na základe analýz v Správe a následných diskusií, Európska komisia navrhne v máji ďalšie odporúčania.

Tento rok sa v týchto správach po prvýkrát kladie osobitný dôraz aj na analýzu výziev v oblasti pracovných zručností a na monitorovanie ukazovateľov sociálneho prehľadu s priamym prepojením na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol proklamovaný v novembri 2017.

Čo sa týka Správy o Slovensku 2018, tá sa podrobne venuje hospodárskej situácii a trendom, investíciam; zdaňovaniu, zdravotníctvu; politikám zamestnanosti; vzdelávaniu; podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcií, verejné obstarávanie, súdnictvo, EU fondy a riadenie ľudských zdrojov; ako aj sektorovým politikám (výskum a inovácie, energetika a životné prostredie). Správa o Slovensku zároveň vyhodnocuje pokrok a reformné úsilie Slovenska v jednotlivých politikách, poukazuje na pozitívne výsledky a upozorňuje na výzvy a pretrvávajúce problémy.

Správu o Slovensku nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/info/publications/2018-european-semester-country-reports_en  

05.03.2018

Začína týždeň startupov

Dnes začal tretí ročník iniciatívy Startup Europe Week. Pod touto hlavičkou sa po celej Európe, ale aj mimo nej, uskutočnia stovky podujatí. Zapojených je až 50 krajín. Cieľom tejto iniciatívy je informovať podnikateľov o možnostiach podpory a zdrojov, ktoré sú k dispozícii na miestnej a regionálnej úrovni.

Viac informácií nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/startup-europe-week-2018-launch-over-300-events-entrepreneurs-across-more-50-countries 

Zoznam podujatí nájdete na stránke: https://www.f6s.com/events  

02.03.2018

Interrail - bezplatné cestovanie pre mladých Európanov

Európska komisia včera schválila rozhodnutie o financovaní, ktoré sa týka návrhu Európskeho parlamentu o "bezplatnom poukaze na Interrail pre Európanov, ktorí dovŕšia 18 rokov". Na tento program sa v roku 2018 vyčlení 12 miliónov Eur, čo by malo umožniť približne 20 000 až 30 000 mladým ľuďom cestovať a získať skúsenosti, ktoré prispejú k posilneniu európskej identity a spoločných európskych hodnôt a podporia spoznávanie európskych miest a kultúr. Tento návrh je v súlade s ambíciami EÚ na podporu vzdelávacej mobility, aktívneho občianstva, sociálneho začlenenia a solidarity všetkých mladých ľudí. Jeho cieľom bude ponúknuť mladým ľuďom bez ohľadu na ich sociálne zázemie alebo vzdelanie, vrátane mladých ľudí so zníženou pohyblivosťou, možnosť cestovať do zahraničia. Informácie o novej príležitosti pre mladých 18-ročných Európanov prinesie propagačná kampaň, ktorej súčasťou môže byť verejné výberové konanie na výber prvých cestovateľov. Tí by mali na cesty po Európe vyraziť už toto leto. Cestovanie bude vo všeobecnosti prebiehať vlakom, cestujúci by však v prípade potreby mali mať k dispozícii aj alternatívne druhy dopravy zohľadňujúce environmentálne hľadisko, čas a vzdialenosť.

02.03.2018

Ako na nezákonný obsah online?

Komisia v nadväznosti na svoje septembrové oznámenie predložila súbor prevádzkových opatrení a s nimi súvisiacich bezpečnostných opatrení, ktoré majú spoločnosti a členské štáty prijať v záujme boja proti nezákonnému obsahu online. Tieto odporúčania sa vzťahujú na všetky formy nezákonného obsahu vrátane teroristického obsahu, podnecovania k nenávisti a násiliu, materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí, falšovaného tovaru a porušovania autorských práv.

Odporúčané prevádzkové opatrenia:

  • Jasnejšie postupy týkajúce sa oznámenia a následného opatrenia: definovať jednoduché, transparentné pravidlá oznamovania nezákonného obsahu vrátane zrýchlených postupov
  • Efektívnejšie nástroje a proaktívne technológie na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu
  • Posilnené záruky na zaistenie základných práv
  • Osobitná pozornosť venovaná malým spoločnostiam
  • Užšia spolupráca s orgánmi presadzovania práva.
  • Zvýšená ochrana proti teroristickému obsahu na internete

Komisia dodatočne odporúča aj viac konkrétnych opatrení, ktoré majú ešte výraznejšie obmedziť výskyt teroristického internetového obsahu. 

22.02.2018

Kvíz pre študentov o európskom filme

Máte radi európske filmy? Otestujte svoje vedomosti a zapojte sa do súťaže! Európska komisia pripravila aj na tento rok kvíz pre študentov o európskom filme pod názvom European Film Contest. Z pomedzi účastníkov budú vyžrebovaní desiati účastníci, ktorí získajú pobyt na tohtoročnom festivale v Cannes, ktorý sa uskutoční v máji 2018. Bude to pre vás veľká šanca pozrieť sa do európskeho audiovizuálneho sektora a stretnúť sa s filmovými profesionálmi.

Podmienkou účasti je vek najmenej 18 rokov. Uzávierka je do 18. marca.

Bližšie informácie získate na stránke: https://wealllovestories.eu/filmcontest 

Od roku 1991 investuje EÚ finančné prostriedky do európskeho audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom programu MEDIA Creative Europe, ktorý pomáha európskym talentom v cezhraničnej spolupráci. Každoročne podporuje približne 2000 projektov, vrátane filmov, televíznych seriálov, videohier, školiacich programov a mnoho ďalších.

21.02.2018

Európsky deň priemyslu: Modernizácia nášho priemyslu

Európsky deň priemyslu sa po minuloročnom úspešnom vydaní vracia v rozšírenej verzii. V dňoch 22. a 23. februára sa 600 zástupcov hlavných hráčov z oblasti priemyslu, financií, výskumu a inovácií stretne spolu s vysokými politickými predstaviteľmi EÚ v Bruseli. Komisiu budú zastupovať podpredsedovia Maroš Šefčovič a Jyrki Katainen a komisári Elżbieta Bieńkowska a Carlos Moedas. Predseda EK Jean-Claude Juncker sa účastníkom prihovorí prostredníctvom videa.

"Ide o prvý ročník fóra a dúfam, že prvý z mnohých. Jeho lajtmotívom je modernizácia a inovácie v priemysle vzhľadom na bezprecedentnú energetickú transformáciu, ktorej sme svedkami." uviedol Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu.

Účastníci fóra zhodnotia ambiciózny strategický prístup k priemyselnej politike, ktorý predstavil predseda Komisie Juncker minulý rok na jeseň a budú diskutovať o budúcnosti európskeho priemyslu s výhľadom do roku 2030.

Po prvýkrát sa uskutoční okrúhly stôl so zástupcami na vysokej úrovni na tému "Priemysel 2030", ktorý bude slúžiť ako dôležitý poradný nástroj na vykonávanie aktualizovanej stratégie Komisie pre priemyselnú politiku. Vedúce postavenie EÚ pri prechode na čistú a udržateľnú energiu je veľkou prioritou Komisie a dokazuje to otvorenie prvého ročníka priemyselného fóra pre čistú energiu, ktoré sa sústredí na tri iniciatívy pod vedením priemyslu: batérie, obnoviteľné zdroje energie a stavebný priemysel. Zástupcovia odvetvia predstavia 20 prioritných opatrení v rámci novej Európskej aliancie pre batérie. Zároveň sa oznámi začiatok súťaže o cenu programu Horizont EIC v hodnote 10 miliónov EUR za vývoj spoľahlivej, bezpečnej a nízkonákladovej batérie do vozidiel a podpíše úver InnovFin v hodnote 52,6 miliónov EUR pre start-up spoločnosť Northvolt na vybudovanie obrovskej fabriky na výrobu batériových článkov v Európe.

Komisia chce takisto zabezpečiť, aby sa kľúčové podporné technológie, ako je umelá inteligencia, používali rozumne, zodpovedne a eticky. Predbežné výsledky v tejto oblasti predstaví strategická skupina Európskej komisie na vysokej úrovni pre priemyselné technológie. Komisia na jar tohto roku predstaví aj stratégiu v oblasti umelej inteligencie a robotiky. K dispozícii sú štyri špecializované informačné prehľady o kľúčových pilieroch a oznámenia k Európskemu dňu priemyslu: výroba batérií, obnoviteľné zdroje energie, rozvoj zručností a odvetvie stavebníctva.

Vystúpenia bude možné sledovať prostredníctvom web streamingu alebo EbS. 

20.02.2018

Ako vnímame korupciu?

Európska komisia dnes zverejnila výsledky dvoch prieskumov za jednotlivé členské štáty :

  • bleskový eurobarometer na tému Podniky a korupcia,
  • špeciálny eurobarometer, ktorý skúmal postoje občanov voči korupcii.

Európania vnímajú korupciu ako veľký problém a prekážku v podnikaní, najaktuálnejší prieskum však ukazuje, že situácia sa zlepšuje a optimizmus narastá medzi občanmi aj podnikateľmi.

Na Európskej úrovni:

  • Občania (68%) aj podniky (67%) považujú korupciu za menej rozsiahlu ako v roku 2013
  • Korupciu ako problém vníma menej podnikov, medzi jednotlivými členskými štátmi sú však veľké rozdiely. Pre 37% podnikov zostáva korupcia problémom, viac zasiahnuté sú malé podniky.
  • Ľudia majú aj väčšiu tendenciu korupčné správanie nahlasovať, napriek tomu však až 49% ľudí nevie kde ho nahlasovať.
  • Iba jedna tretina podnikov verí tomu, že transparentnosť financovania politických strán je dostatočná
  • 61% verí, že občania a podniky, ktoré podplácajú vysokých úradníkov nie sú dostatočne potrestaní.
  • Až v 19 členských štátoch podniky veria v dostatočnú transparentnosť menej 25% 9priemer EÚ). Výrazne nízku úroveň tejto dôvery majú respondenti v Maďarsku (8%), Španielsku (10%) a na Slovensku (10%).

Z pohľadu slovenských respondentov:

Podniky a korupcia (EB 457):

  • Problémy pri podnikaní - zložitosť administratívnych procedúr považuje pri podnikaní za problém 72% opýtaných, 70% vníma ako problém rýchlo sa meniacu legislatívu a predpisy a 64% daňové sadzby
  • Vnímanie korupcie - 86% respondentov považuje problém korupcie za rozšírený (EÚ28 - 67%), najrozšírenejšie je uprednostňovanie príbuzných a priateľov vo verejných inštitúciách (pre 38%), pre 35% opýtaných je to financovanie politických strán výmenou za verejné zákazky alebo vplyvu na tvorbu politík, provízie predstavujú problém pre 30% opýtaných
  • 40% si myslí, že v posledných troch rokoch im/resp. ich spoločnosti zabránila vyhrať verejný tender alebo získať verejnú zákazku
  • 81% nesúhlasí s výrokom, že na Slovensku sú osoby a firmy pristihnuté pri uplácaní vysokopostavených štátnych úradníkov náležite potrestané

Korupcia očami občanov:

  • 85% (EÚ28 - 68%)opýtaných si myslí, že na Slovensku je problém korupcie rozšírený
  • 48% (EÚ28 - 48%) opýtaných súhlasí, že korupcia sa u nás za posledné tri roky zvýšila
  • pre 53% (EÚ28 - 22%)slovenských respondentov je prijateľné urobiť láskavosť, ak by chceli niečo od verejnej správy alebo úradu, pre 24% (EÚ28 - 14%)je prijateľné dať peniaze a pre 43% (EÚ28 - 21%) dať dar. Neprijateľné dať peniaze je pre 73%, dar pre 53% a urobiť láskavosť pre 40% opýtaných respondentov
  • 74% opýtaných celkovo súhlasí s výrokom, že v miestnych a regionálnych úradoch na Slovensku je korupcia, 83% s tým, že korupcia je v národných verejných inštitúciách
  • branie úplatkov považujú Slováci za najrozšírenejšie v oblasti zdravotnej starostlivosti (55%), súdov (52%) a politických strán (50%),

16.02.2018

Facebook, Twitter a Google+ - budú rešpektovať práva spotrebiteľov

Spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá dnes zverejnili zmeny v podmienkach poskytovania služieb, aby dosiahli súlad s pravidlami EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Tieto zmeny budú prínosné pre viac ako štvrť miliardy spotrebiteľov v EÚ, ktorí používajú sociálne médiá. Reagujú tak na požiadavky, ktoré v tejto oblasti minulý rok v marci predložila Európska komisia a orgány členských štátov. Pre kompletné splnenie požiadaviek je však potrebné urobiť ešte viac, pre firmy tak ostáva priestor na zlepšenie.

Od dnešného dňa napríklad nebudú spotrebitelia nútení vzdávať sa práv spotrebiteľa zaručených legislatívou EÚ, medzi ktoré patrí napríklad právo odstúpiť od nákupu uskutočneného v elektronickom obchode. Budú môcť tiež podávať svoje sťažnosti priamo v Európe, a nie v Kalifornii. Platformy ponesú podobne ako offline poskytovatelia služieb svoj spravodlivý diel zodpovednosti voči spotrebiteľom v EÚ. Spoločnosti sa zaviazali uskutočniť zmeny vo všetkých jazykových zneniach v prvom štvrťroku 2018.

16.02.2018

Preveríme postupy vracania DPH

Európska komisia dnes začala kontrolu s cieľom posúdiť, či je vrátenie DPH podnikom v členských štátoch EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ide o súčasť aktivít smerujúcich k vytvoreniu jednotného priestoru DPH, v ktorom sa výrazne znížiť administratívna záťaž pre podniky.

Nedostatočný prístup k jednoduchému a rýchlemu postupu vrátenia DPH môže významne ovplyvniť peňažné toky a konkurencieschopnosť podnikov. Platí to najmä pre najmenšie podniky, ktoré si nemôžu dovoliť dlhé a náročné postupy získavanie DPH od štátu. Komisia počas nasledujúcich ôsmich mesiacov podrobne preskúma daňové ustanovenia v každom členskom štáte, aby zabezpečila, že postupy vrátenia DPH umožňujú podnikom rýchle a jednoduché získanie zaplatenej DPH späť ako vo svojej krajine ale aj v iných krajinách EÚ.

Komisia preskúma:

  • dĺžku času, ktorý je potrebný na dokončenie postupov v jednotlivých krajinách,
  • všetky zbytočné prekážky v systéme, ktoré môžu spôsobovať finančné riziká pre podniky.

Ak sa zistí nedodržiavanie predpisov, EK môže iniciovať konania o porušení právnych povinnosti. 

15.02.2018

Návrhy na zefektívnenie činnosti Európskej únie

Európska komisia dnes predstavila viacero praktických krokov, ktoré by mohli zefektívniť prácu Európskej únie a zlepšiť prepojenie medzi lídrami inštitúcií EÚ a občanmi Európy. Ide napríklad o návrhy v oblastiach:

  • vedúci kandidáti: využívanie skúseností s tzv. spitzenkandidátmi z roku 2014 proces by mal pokračovať a zároveň sa zlepšiť, od politických strán to vyžaduje skorší výber vedúcich kandidátov, a to do konca roku 2018, a skorší začiatok kampane. EK odporúča, aby sa viac zviditeľnilo prepojenie medzi vnútroštátnymi stranami a európskymi stranami.
  • zloženie Európskeho parlamentu a Európskej komisie jednou z možností, čo urobiť s neobsadenými kreslami v Európskom parlamente po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, je vyhradiť určitý počet týchto kresiel pre nadnárodný volebný obvod
  • dvojitá funkcia predsedu Komisie a Rady pomohla by zefektívniť štruktúru Únie a zároveň nevyžaduje zlúčenie uvedených dvoch inštitúcií
  • dialógy s občanmi od roku 2012 sa uskutočnilo 500 interaktívnych verejných diskusií na 160 miestach, Komisia ich frekvenciu do volieb do EP zvýši s cieľom zorganizovať ďalších 500 podujatí

15.02.2018

Rozpočet EÚ po roku 2020 - aké sú možnosti?

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker včera napoludnie novinárom osobne predstavil rôzne scenáre, ako aj možné finančné dopady nového a zmodernizovaného viacročného finančného rámca (t. j. rozpočtu) EÚ.

Slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol:

"Prichádzame s akýmsi menu otázok, ktoré predkladáme lídrom na diskusiu počas budúcotýždňového summitu. Ilustrujeme pritom na konkrétnych prioritách, čo znamená miera ambícií premenená na čísla - napríklad, keď hovoríme o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, môžeme sa rozhodnúť pre status quo s nákladmi 8 miliárd eur alebo pre maximalistickú verziu v štýle USA s nákladmi 150 mld. eur počas rokov 2021-2027.

Z pohľadu Slovenska je dôležité, že kohézna politika sa tu zmieňuje veľmi pozitívne. Ukazujeme, že pomáha nielen novším, ale aj starším členským krajinám a je dobré ju zachovať.

Teraz bude dôležité, aký politický signál nám vyšlú lídri, aby sme už v máji mohli predstaviť konkrétny návrh a mohli sa začať oficiálne rokovania. Celkovo budeme presadzovať sedemročný rozpočet, ktorý by sa mal prehupnúť nad 1% európskeho HDP, čo by podľa nás dokázalo pokryť nové priority aj pokračovanie súčasných politík.

Zo strany Komisie zaznieva aj apel ohľadom tempa negociácií, aby sa nám podarilo dohodnúť ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Rýchla dohoda však zároveň musí znamenať aj dobrú dohodu."

O deväť dní, 23. februára, budú lídri Európskej únie diskutovať o tom, ako zaistiť primerané financovanie priorít, ktoré pre Úniu spoločne stanovili 16. septembra 2016 v Bratislave a 25. marca 2017 v Rímskej deklarácii.

Komisia do tejto dôležitej debaty prispieva tromi spôsobmi:

  • poskytuje informácie o rozpočte EÚ, jeho prínosoch, úspechoch a pridanej hodnote,
  • vypracúva scenáre, ktoré ilustrujú finančný vplyv rôznych potenciálnych politických rozhodnutí,
  • poukazuje na to, aké dôsledky pre študentov, výskumníkov, infraštruktúrne projekty a mnohé iné oblasti by malo oneskorené prijatie rozpočtu EÚ.
  • Kľúčové témy diskusií o rozpočte:
  • ochrana vonkajších hraníc EÚ,
  • podpora skutočnej európskej obrannej únie,
  • posilnenie digitálnej transformácie Európy,
  • zefektívnenie politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky.
  • Vedúci predstavitelia členských štátov by mali vedieť aký by bol konkrétny vplyv ich rozhodnutí na financovanie na úrovni EÚ. Práve preto EK vyčíslila finančný vplyv rôznych politických alternatív, ktoré prichádzajú do úvahy. Nejde o vlastné návrhy Komisie, ale o príklady založené na nápadoch, ktoré vzišli z verejnej diskusie.

Formálny návrh dlhodobého rozpočtu EÚ predloží Európska komisia najneskôr začiatkom mája 2018. Zohľadní v ňom aj názory zozbierané vo verejných konzultáciách o prioritách EÚ, ktoré sa začali v januári 2018.

09.02.2018

V nedeľu 11.2. bude Európsky deň tiesňového čísla 112

Bezplatné a jednotné celoeurópske číslo tiesňového volania 112 funguje od roku 1991.

V roku 2017 zaznamenala linka 112 na Slovensku 1.289.061 hovorov (1.403.792 v 2016), celkovo bolo tiesňových volaní (aj na iné tiesňové čísla) 3.343.299. Priemerný čas dokedy bol hovor zdvihnutý bol v minulom roku 10,73 sekúnd.

Poskytovanie pomoci prostredníctvom tohto čísla má byť ešte efektívnejšie zavedením moderného systému mobilnej lokalizácie. Asi 300 000 ľudí, ktorí zavolajú na tiesňovú linku nevie z rôznych dôvodov opísať kde sa nachádza, práve tento systém pomáha presnej lokalizácii. Volania z mobilov v krajinách, ktoré službu podporujú, by mali vysielať záchranným službám presnejšie informácie o mieste nehody, alebo akejkoľvek udalosti, kde je potrebná pomoc. Systém zaviedli Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva a Veľká Británia. 

09.02.2018

Výroba batérií v EÚ

V pondelok 12. februára2018 bude Komisia hostiť 2. stretnutie na vysokej úrovni Európskej aliancie pre batérie. Stretnutia sa zúčastnia zástupcovia európskeho priemyslu, politickí predstavitelia zainteresovaných členských štátov, Európska investičná banka, EK, ktorí sa budú zaoberať produkciou batérií v EÚ.

Cieľom bude získať politický záväzok členských štátov na založenie rozsiahlych výrobných kapacít na výrobu batériových článkov v Európe, prediskutovať súčasné aktivity a nájsť a spojiť podporné nástroje na národnej aj európskej úrovni.

"Odhadovaný potenciál tohto trhu v Európe je obrovský, od roku 2025 by mohol dosiahnuť 250 miliárd Eur ročne, keďže náš dopyt po batériových článkoch sa očakáva na úrovni 200 GWh, a 600 GWh globálne. Požadovaný rozsah a rýchlosť produkcie znamenajú, že ani jeden z hráčov to nezvládne dosiahnuť sám. Európska aliancia pre batérie tieto perspektívne partnerstvá v celom hodnotovom reťazci zastreší. " uviedol Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu.

Vývoj a výroba batérií hrajú v modernizácii európskeho hospodárstva a priemyslu strategickú úlohu, rovnako dôležité sú pri budovaní Energetickej únie.

Tlačovú konferenciu po stretnutí, za účasti Maroša Šefčoviča, môžete v pondelok o 16:00 sledovať na stránke: https://ec.europa.eu/avservices/ebs/live.cfm?page=1  

07.02.2018

Zimná hospodárska prognóza: rast a pozitívny vývoj

Európska komisia dnes zverejnila svoju zimnú hospodársku prognózu, ktorá obsahuje informácie k predpokladanému vývoju HDP a inflácie. Od tohto roku bude Komisia uverejňovať dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú).

Európska komisia predpokladá, že na Slovensku rast HDP dosiahne 4 % v 2018 (3,8 % v jesennej prognóze) a 4,2 % v 2019 (4 % v jesennej prognóze). Hlavným dôvodom sú zlepšujúce sa podmienky na trhu práce, ktoré tlačia na rast miezd a zvyšovanie spotreby domácností ako aj nárast súkromných investícií. Investície výraze rástli už v minulom roku a rast ťahá hlavne automobilovým priemyslom a veľkými infraštruktúrnymi projektmi sa očakáva aj v tomto roku. Rizikom pre rast v strednodobom horizonte je zatiaľ slabé využívanie EU fondov, ktoré sú jedným z hlavných ťahúňov investícií na Slovensku. Rásť bude aj inflácia a to 2,2 % v 2018 a 2,0 % v 2019.

Aktuálny odhad rastu na rok 2017 na úrovni 2,4 % HDP prekonáva odhady z novembrovej jesennej hospodárskej prognózy, podľa ktorých mala eurozóna rásť tempom 2,2 % a EÚ ako celok tempom 2,3 %. Zvýšili sa aj novembrové odhady rastu na roky 2018 a 2019, a to tak v prípade eurozóny, ako aj celej EÚ: z úrovne 2,1 % na 2,3 % na tento rok a z úrovne 1,9 % na 2,0 % na rok 2019. Tento vývoj je výsledkom lepšej situácie na trhu práce a oživenia globálnej ekonomickej činnosti a obchodu. Inflácia v eurozóne dosiahla v roku 2017 1,5 %. Očakáva sa, že aj v roku 2018 zotrvá na úrovni 1,5 % a v roku 2019 sa zvýši na 1,6 %.

05.02.2018

Prihláste sa do súťaže o cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku v oblasti rozvoja

Dnes sa začína súťaž Európskej komisie o cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku 2018, ktorá oceňuje výnimočné príspevky novinárov na tému udržateľného rozvoja. Prihlasovanie je otvorené od 5. februára do 5. marca 2018 pre online, tlačené aj audio-vizuálne príspevky. Cena má dve kategórie podľa vekových skupín a v každej kategórii ocení víťaza v každom z týchto regiónov: Afrika, Arabský svet a Blízky východ, Ázia a Tichomorie, Latinská Amerika a Karibská oblasť a Európa. Celkový víťaz bude vybraný spomedzi regionálnych víťazov. Osobitné ocenenie získa príspevok na tému odstránenia násilia páchaného na ženách a dievčatách. Ďalšie informácie o osobitných pravidlách a kritériách nájdete na stránke : https://ec.europa.eu/europeaid/lnp_en

05.02.2018

Svetový deň boja proti rakovine: Komisia zavádza systém na meranie výskytu rakoviny a trendov v rámci EÚ

Európska komisia pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine (4. február) spustila webovú stránku európskeho systému informácií o rakovine. Používatelia v ňom môžu po prvýkrát sledovať zemepisné modely a trendy týkajúce sa výskytu rakoviny a údaje o úmrtnosti a prežití. Do systému sa zbierajú údaje z približne 150 európskych registrov onkologických ochorení obyvateľstva, ktoré pokrývajú 25 členských štátov EÚ a sedem tretích krajín. Európsky systém informácií o rakovine, ktorý vyvinulo Spoločné výskumné centrum (JRC), umožňuje posudzovanie a monitorovanie výskytu rakoviny v jednotlivých regiónoch a krajinách. Zároveň sleduje tieto trendy z časového hľadiska. Porovnateľné štatistiky na úrovni EÚ boli doteraz len ťažko dostupné. Výskyt rakoviny a miera úmrtnosti a prežitia sa v EÚ výrazne líšia. Očakáva sa, že v roku 2018 pribudne 3,9 milióna nových prípadov rakoviny (všetkých typov okrem nemelanómovej rakoviny kože) a viac ako 1,9 milióna ľudí v Európe na rakovinu zomrie. Výskyt rakoviny je najvyšší v oblasti severnej Európy a rakovina je stále druhou najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ. Viac informácií:

05.02.2018

Nádejná mladá prekladateľka zo Slovenska

Víťazkou celoeurópskej prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores sa stala 17-ročná Katarína Kráľová z Piaristickej školy F. Hanáka v Prievidzi. Cenu si víťazka prevezme od komisára Günthera H. Oettingera, zodpovedného za rozpočet a ľudské práva, v apríli v Bruseli.

V histórii súťaže Juvenes Translatores ide už o druhú víťazstvo tejto školy, prvýkrát bodovali v roku 2009. Súťaž, ktorú Generálne riaditeľstvo pre preklad organizuje už 11. krát, sa teší veľkej podpore a početnej účasti. Tento rok sa do nej zapojilo vyše 3 300 študentov z celej Európskej únie, ktorí prekladali texty na tému 60. výročia zrodu EÚ. Slovensko dlhodobo vedie rebríček s najväčším počtom prihlásených škôl. Aj tento rok sa do súťaže zapojilo až 107 slovenských škôl, súťažiť však mohlo len 13 z nich, keďže miesta sú prideľované podľa počtu národných zástupcov v Európskom parlamente.

05.02.2018

Horná Nitra - transformácia regiónu

Dnes sa uskutočnilo spoločné rokovanie predstaviteľov Európskej komisie, vlády Slovenskej republiky, verejnej správy a súkromného sektora k transformácii regiónu hornej Nitry pod názvom "Príprava na prechod od uhlia". Výsledky rokovania boli zhrnuté na tlačovej konferencii podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku na tému Transformácia regiónu hornej Nitry - Príprava na prechod od uhlia.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) vypracovalo predbežnú analýzu vplyvu transformácie na ekonomiku a obyvateľov Hornej Nitry. Analýza potvrdzuje, že prevádzka baní a elektrárne nemá udržateľnú budúcnosť. Vzhľadom na dlhodobý a komplexný charakter transformácie jej úspechov stojí na viacerých elementoch, napr.:

  • Investície do dopravnej infraštruktúry;
  • Nahradenie uhlia alternatívnymi zdrojmi energie;
  • Pritiahnutie investícií a rozvoj nových zručností;
  • Diverzifikácie miestnej ekonomiky.

26.01.2018

Poďte s nami na Európsky road trip - ešte 15 dní na prihlásenie

Do 11. februára, teda ešte 15 dní, sa môžu záujemcovia prihlasovať na road trip po Európe. Projekt, ktorý je iniciatívou Európskej komisie, zahŕňa 4 trasy dlhé viac ako 12 000 kilometrov naprieč Európou: pozdĺž Atlantiku, Baltického mora, Stredozemného mora a Dunaja. Práve posledná cesta má svoje zastávky aj na Slovensku.

Prihlásiť sa môžu mladí ľudia vo veku 18-30 rokov. Na každú trasu sa vyberú dvaja, celkovo tak bude cestovať 8 jednotlivcov. Pre prihlásenie je potrebné natočiť 60-sekundové video (telefónom alebo kamerou), kde záujemca vysvetlí svoju motiváciu, prečo je on ten správny do tímu cestovateľov po Európe. Vyhodnotenie vybraných cestovateľov prebehne v apríli po skupinovom pohovore v Bruseli.

Cestovanie prvou trasou, teda pozdĺž Stredozemného mora, sa začne už v apríli. V máji a júni sa uskutoční trasa popri Atlantiku, jún a júl bude patriť Dunaju a celý road trip ukončí dvojica, ktorá navštívi trasu popri Baltickom mori.

Počas svojej cesty budú môcť mladí ľudia stretnúť domácich, objaviť množstvo zaujímavých a možno aj neznámych miest. Zo svojej cesty budú online zdieľať, čo nové videli a čo sa dozvedeli a nakoniec z nej vznikne aj road movie a online cestovateľská príručka na cesty Európou. Vybraným cestovateľom budú preplatené cestovné výdavky, vybavenie, ubytovanie a strava, takže nebudú musieť znášať žiadne náklady navyše.

Bližšie informácie môžete získať na stránke https://roadtriproject.eu/ .

26.01.2018

Ako trestáme falšovanie liekov v EÚ?

Dnes bola uverejnená správa o uplatňovaní sankcií pre tých, ktorí sú zapojení do výroby a obehu falšovaných liekov. Vyplýva z nej, že v EÚ existujú veľké rozdiely v rozsahu a výške sankcií. Rozsah maximálnych trestov odňatia slobody za falšovanie liekov je od jedného roka vo Švédsku, Fínsku a Grécku do 15 rokov v Rakúsku, Slovinsku a na Slovensku. Maximálna výška sankcií sa pohybuje od 4 300 eur v Litve po 1 milión eur v Španielsku. V Spojenom kráľovstve je dokonca neobmedzená. Správa vychádza v nadväznosti na požiadavku, ktorá je zakotvená v smernici o falšovaných liekoch (2011/62/EÚ), aby všetky členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre tých, ktorí sú zapojení do výroby a obehu falšovaných liekov. Členské štáty a zainteresované strany okrem toho pracujú na celoeurópskom systéme overovania pravosti liekov, ktorý by sa mal začať používať od februára 2019. To znamená, že pravosť liekov na predpis sa bude overovať ešte skôr, ako sa predpíšu pacientom. 

25.01.2018

Prvý samit o vzdelávaní položí základy európskeho vzdelávacieho priestoru

Prvý európsky samit o vzdelávaní sa koná dnes v Bruseli, usporiadal ho komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics. Zišlo sa na ňom 18 ministrov školstva krajín EÚ a 450 odborníkov na vzdelávanie aby spolu diskutovali o budúcnosti vzdelávania v Európe.

V rámci hlavnej témy "Vytváranie základov európskeho vzdelávacieho priestoru: pre inovatívne a inkluzívne vzdelávanie založené na hodnotách" sa diskusie na samite zameriavajú na otázky, ako môže kvalitné a inkluzívne vzdelávanie založené na hodnotách prispieť k úspešnej Európe, aké kompetencie sú potrebné v ďalších desaťročiach a ako môžeme zlepšiť základné digitálne a podnikateľské zručnosti.

Na programe je viac ako 20 zasadnutí, prednášok odborníkov a panelových diskusií na vysokej úrovni. Dnešný samit nadväzuje na göteborský samit v novembri 2017, na ktorom Komisia predstavila svoju víziu vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, a na decembrové zasadnutie Európskej rady, na ktorom členské štáty vyjadrili vôľu urobiť viac v oblasti vzdelávania. 

25.01.2018

EÚ spolu s nadáciou Billa a Melindy Gatesových poskytnú Afrike 100 miliónov

Nadácia manželov Gatesových prispeje k realizácii plánu externých investícií EÚ v Afrike sumou 62,5 miliónov dolárov (asi 50 miliónov eur). Táto finančná pomoc bude poskytnutá prostredníctvom rámca EÚ na zlepšenie stavu udržateľných investícií v Afrike v odvetví zdravotníctva. Európska komisia navýši príspevok manželov Gatesových o ďalších 50 miliónov eur. Spoločný príspevok má prilákať ďalšie investície potrebné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zvýšiť počet úspešných projektov.

Plán externých investícií EÚ bol prijatý v septembri 2017 ako pomoc na zvyšovanie investícií v partnerských krajinách Afriky a európskeho susedstva najmä v podobe záruky Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) v hodnote 1,5 miliardy eur.

24.01.2018

Usmernenie k novým pravidlám ochrany údajov

Pomocou dnes zverejneného usmernenia chce Európska komisia pomôcť bezproblémovému uplatňovaniu nových pravidiel ochrany údajov (tzv. GDPR - General Data Protection Regulation - Všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ktoré nadobudnú účinnosť 25. mája 2018.

Komisia zároveň spustila nový online nástroj, ktorý bude užitočný občanom, podnikom (najmä malým a stredným podnikom) a ďalším organizáciám pri uplatňovaní nových pravidiel tak, aby z nich mali čo najväčší osoh. Dnešné usmernenie sumarizuje už realizované prípravné aktivity, poukáže na oblasti, na ktoré sa treba ešte sústrediť a zároveň podčiarkne novinky a príležitosti, ktoré nové pravidlá prinesú. Komisia už od prijatia nových pravidiel v máji 2016 aktívne komunikuje o prípravách ich uplatňovania so všetkými dotknutými aktérmi - vládami, vnútroštátnymi orgánmi, podnikmi i občianskou spoločnosťou.

Nové pravidlá v kocke:

  • Jeden súbor pravidiel pre celý kontinent - podnikom zaručí právnu istotu a občanom rovnakú úroveň ochrany údajov v celej EÚ
  • Pre všetky spoločnosti ponúkajúce služby v EÚ platia rovnaké pravidlá, a to aj vtedy, keď tieto spoločnosti sídlia mimo EÚ
  • Nové práva pre občanov: posilnené je právo na informácie, právo na prístup a právo na zabudnutie, možnosť presúvať si údaje z jednej spoločnosti do druhej
  • Silnejšia ochrana proti porušeniu ochrany údajov: informovať o ohrozujúcom porušení ochrany údajov do 72 hodín
  • všetky orgány na ochranu údajov budú mať právomoc ukladať pokuty do výšky 20 miliónov eur, resp. v prípade právnických osôb do výšky 4 % ich celosvetového ročného obratu.

22.01.2018

Verejná konzultácia - falšovanie a pirátstvo

Európska komisia dnes spustila verejnú konzultáciu na vytvorenie prvého celosvetového kontrolného zoznamu týkajúceho sa falšovania a pirátstva. Cieľom je identifikovať trhy mimo EÚ, kde sú falšovanie, pirátstvo a iné formy zneužívania duševného vlastníctva bežnou praxou.

Na základe vstupov zozbieraných od zainteresovaných strán vznikne kontrolný zoznam, ktorý pomôže zvýšiť informovanosť spotrebiteľov, ktorí nakupujú na rizikových trhoch, a zároveň posmeliť ich prevádzkovateľov a majiteľov, aby proti porušovaniu duševného vlastníctva zakročili.

Komisia bude monitorovať aj opatrenia prijaté miestnymi orgánmi na zníženie prístupnosti tovarov a služieb porušujúcich duševné vlastníctvo na identifikovaných trhoch.

Podľa informácií Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a OECD obchod s falošným a pirátskym tovarom má hodnotu okolo €338 miliárd eur na celom svete. V Európskej únii tvoria falšované a pirátske tovary až okolo 5% všetkých dovezených tovarov, ich hodnota dosahuje 85 miliárd eur.

Táto konzultácia je súčasťou stratégie na vytvorenie Vyváženého systému presadzovania práv duševného vlastníctva v reakcii na aktuálne spoločenské výzvy. Potrvá do 31. marca 2018. 

22.01.2018

Verejná konzultácia - rozvoj vidieka

Dnes začína aj verejná konzultácia, v ktorej môžu občania a zainteresované strany vyjadriť svoje názory a skúsenosti na fungovanie programov rozvoja vidieka realizovaných v období 2007 až 2013. Hlavným cieľom je získať celkový obraz o silných a slabých stránkach politiky rozvoja vidieka v kontexte príprav na zjednodušenie a modernizáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Zozbierané názory sa využijú pri tvorbe legislatívnych návrhov v nadväznosti na novembrové Oznámenie o budúcnosti poľnohospodárstva a potravín. Politika rozvoja vidieka pomáha vidieckym oblastiam EÚ zvládať široké spektrum hospodárskych a environmentálnych výziev modernej doby.

V období 2007 - 2013 mal rozvoj vidieka k dispozícii rozpočet vo výške 98 miliárd eur, na obdobie 2014 - 2020 je to o 2 miliardy eur viac. Spolufinancované projekty môžu zahŕňať podporu malých podnikov vo vidieckych oblastiach, investície do agroturistiky či odbornú prípravu mladých poľnohospodárov.

Prispievať do verejnej konzultácie môžete do 20. apríla 2018.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/consultations/performance-rural-development-programmes-2007-2013-period_en 

12.01.2018

Komisia navrhuje investovať do špičkových európskych superpočítačov

Aj napriek doterajším snahám a investíciám nemá Európska únia k dispozícii najvýkonnejšie superpočítače, a tie ktoré má, závisia od neeurópskych technológií. Európsky vedci a priemysel spracovávajú svoje dáta mimo EÚ. Toto môže spôsobovať problémy súvisiace s ochranou súkromia, údajov, obchodných tajomstiev či s vlastníctvom dát v citlivých aplikáciách.

Preto sa Európska komisia spoločne s členskými štátmi rozhodli investovať do budovania a rozširovania infraštruktúry špičkovej vysokovýkonnej výpočtovej techniky (high-performance computing - HPC) v Európe. Ako aj podporovať výskumno-inovačný program zameraný na rozvoj technológií a strojov (hardvéru), ako aj aplikácií (softvéru), ktoré budú nainštalované na týchto najvýkonnejších superpočítačoch. Už v máji minulého roku EK prisľúbila, že vytvorí nový právny nástroj s cieľom nájsť spôsob ako Európa a členské štáty môžu spoločne investovať do vytvorenia špičkového európskeho ekosystému HPC a veľkých dát. Výsledkom je dnes predstavený nový právny rámec a štruktúra financovania - spoločný podnik EuroHPC.

Príspevok EÚ do EuroHPC bude v súčasnom viacročnom finančnom rámci (2014-2020) približne 486 miliónov EUR a podobnú sumu poskytnú členské štáty a pridružené krajiny. Celkovo by sa teda do roku 2020 mala investovať 1 miliarda EUR z verejných financií a súkromní členovia iniciatívy by okrem toho mali prispieť aj nepeňažnými príspevkami.

08.01.2018

Európske hlavné mestá kultúry v roku 2018: Valletta a Leeuwarden

Od 1. januára 2018 sú maltské hlavné mesto Valletta a holandské mesto Leeuwarden-Fryslân držiteľmi titulu Európske hlavné mesto kultúry. Obidve mestá pripravili program, ktorý je prehliadkou kultúrnych tradícií a inovatívnych kultúrnych podujatí, predstavení a projektov.

Titul Európske hlavné mesto kultúry je jedinečnou príležitosťou spájať spoločenstvá prostredníctvom kultúry a podporovať pevné lokálne, európske a medzinárodné partnerstvá pre budúcnosť.

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry iniciovala v roku 1985 vtedajšia grécka ministerka kultúry Melina Mercouriová. Odvtedy sa stal jednou najvýznamnejších kultúrnych iniciatív v Európe. Mestá sa vyberajú na základe kultúrneho programu, ktorý musí mať silný európsky rozmer, musí podporovať účasť a aktívne zapojenie obyvateľov mesta a prispievať k jeho dlhodobému rozvoju.

Pre mestá je to aj vynikajúca príležitosť na zmenu ich pôsobenia navonok, zviditeľnenie sa na mape sveta, prilákanie väčšieho množstva turistov a prehodnotenie svojho vlastného rozvoja prostredníctvom kultúry. Titul má dlhodobý vplyv na mestá i okolité regióny, a to nielen z kultúrneho, ale aj zo sociálno-ekonomického hľadiska. Napríklad na základe jednej štúdie sa ukázalo, že počet turistov, ktorí navštívili Európske hlavné mesto kultúry a prespali v ňom aspoň jednu noc, sa v porovnaní s rokom pred udelením titulu zvýšil v priemere o 12 %.

V roku 2017 boli Európskymi hlavnými mestami kultúry dánsky Aarhus a cyperský Pafos. V roku 2019 budú ďalšími Európskymi hlavnými mestami kultúry Plovdiv (Bulharsko) a Matera (Taliansko), Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko) v roku 2020.

05.01.2018

Prvá rýchlo nabíjacia stanica v strednej a východnej Európe s využitím batérie

Včera 4.1.2018 o 10:00hod., v priestoroch Avion Shopping Park, podzemné parkovisko H12, bola  slávnostne otvorená prvá rýchlo nabíjacia stanica v strednej a východnej Európe s využitím batérie. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj Maroš Šefčovič - podpredseda Európskej komisie.

Ide o batérie, ktoré predstavujú dôležitý medzník v energetickej revolúcii, kedže sa v nich kombinuje prínos pre elektromobilitu aj pre uskladňovanie energie. Predstavený nabíjací systém, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie (Connecting Europe Facility), dokáže rýchlo a súčasne nabíjať až štyri vozidlá. 

05.01.2018

Nitra - Európske mesto športu 2018

Po Košiciach a Banskej Bystrici si titul Európske mesto športu prebrala Nitra. Nitra sa môže pochváliť viacerými športovými talentmi. Medzi najznámejších patrí majster sveta a olympijský víťaz Matej Tóth, ale aj majstrovské tímy hokejistov, volejbalistov či basketbalistov. Titul Európske mesto športu 2018 môže pritiahnuť k športu aj ďalších. Za tým účelom sú v Nitre plánované rekonštrukcie starších športovísk. Modernizácia čaká futbalový štadión. Rozsiahlou opravou prechádza v súčasnosti zimný štadión. V meste majú pribudnúť aj úplne nové športoviská. Športovú halu plánuje radnica vybudovať v mestskej časti Čermáň na mieste, kde vlani v decembri zhorela do tla budova bývalej telocvične.

Nová hala vyrastie aj na sídlisku Diely a bude vhodná pre všetky druhy halových športov, ako sú hádzaná, futbal či volejbal, ale aj na organizáciu kultúrnych podujatí. Plánované je tiež rozšírenie siete cyklotrás o takmer 14 kilometrov.

V budúcom roku budú pokračovať tradičné športové podujatia, ktoré sú určené všetkým vekovým kategóriám, no priestor dostanú aj nové. Návrhmi a nápadmi sa bude môcť zapojiť aj verejnosť. Novinkou budú plavecké kurzy pre deti a otvorenie všetkých dostupných športovísk pre verejnosť. Pribudnúť by mala aj online prezentácia športových klubov a športovísk. Najpopulárnejším a najnavštevovanejším športom v Nitre je dlhodobo hokej, ďalej sú to futbal a volejbal. V mestskom rozpočte je pre tento rok vyčlenených 738-tisíc eur na dotácie na telesnú kultúru. Celková podpora športu zo strany mesta je ročne okolo 1,8 milióna eur. Titul Európske mesto športu 2018 si Nitra oficiálne prevzala 6. decembra v Bruseli.

Košice boli prvým slovenským mestom, ktoré v roku 2016 získalo titul Európske mesto športu. O rok na to vybrala komisia Banskú Bystricu. V kategórii Európske hlavné mesto športu, ktoré sa udeľuje mestám nad 499-tisíc obyvateľov, zatiaľ Slovensko titul nezískalo. V roku 2016 sa ušiel Prahe. Bez slovenského zastúpenia je zatiaľ aj titul Európske malomesto športu.

04.01.2018

"Naša sila je v jednote" je motto bulharského predsedníctva Rady EÚ

Od 1. január 2018 prebralo Bulharsko od Estónska predsedníctvo Rady EÚ.

Priority bulharského predsedníctva sa riadia jeho mottom: "Naša sila je v jednote", ktoré je tiež mottom štátneho znaku Bulharskej republiky. Predsedníctvo bude spolupracovať so svojimi partnermi na jednote medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ s cieľom nájsť konkrétne riešenia na vybudovanie silnejšej, bezpečnejšej a solidárnej Európy.

Počas nasledujúcich 6 mesiacov sa predsedníctvo zameria na štyri kľúčové oblasti: budúcnosť Európy a mladých ľudí, západný Balkán, bezpečnosť a stabilitu a digitálne hospodárstvo.

Každá členská krajina EÚ vykonáva polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko predsedalo Rade Európskej únie nedávno, v druhej polovici roku 2016. Od júla 2018 vystrieda Bulharsko pri predsedníckom kormidle Rakúsko.

Ďakujeme za prejavenú dôveru a spoluprácu v roku 2017, želáme

príjemné prežitie vianočných sviatkov

a

veľmi šťastný a úspešný Nový rok 2018!

EUROPE DIRECT Komárno

21.12.2017

Ako zvýšiť úroveň zaočkovania: konzultácia s verejnosťou o možných opatreniach EÚ

Európska komisia dnes spúšťa verejnú konzultáciu k aktivitám, ktoré sa majú začleniť do návrhu na užšiu spoluprácu s EÚ v oblasti boja proti očkovateľným chorobám. Návrh bude prijatý v budúcom roku. Zainteresované osoby a organizácie môžu prispieť k formovaniu tejto dôležitej iniciatívy vyplnením dotazníka, ktorý sa skladá z troch oblastí: riešenie odporu voči očkovaniu, udržateľné politiky vakcinácie v EÚ a spolupráca v rámci EÚ vrátane podpory dialógu zainteresovaných strán a celosvetového zdravia. Konzultácia, ktorú nájdete na stránke:              https://ec.europa.eu/info/consultations/open-public-consultation-strengthened-cooperation-against-vaccine-preventable-diseases_en , bude pre všetkých dostupná do 15. marca 2018. Po tomto dátume sa z pripomienok vypracuje správa. 

21.12.2017

Ubytovanie od súkromných osôb si za posledný rok on-line objednal každý šiesty Európan

Až 17% ľudí v EÚ si za posledný rok objednalo ubytovanie (izbu, byt, dom, chatu, atď.) od súkromných osôb cez internet. Väčšina z nich pritom použila špecializované weby, aplikácie aj sociálne siete. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurostatu, ktorý okrem iného mapoval využívanie online poskytovanie ubytovania a dopravných služieb od súkromných osôb. Venoval sa tak fenoménu zdieľanej ekonomiky.

Online rezervácia ubytovania od súkromných osôb bola najčastejšia medzi ľuďmi vo veku 25-54 rokov (22%), najmenej to bolo u vyššej vekovej kategórie 55-74 rokov (10%). Najčastejší je takýto typ online rezervácie vo Veľkej Británii a Luxembursku. Slovensko sa ocitlo tesne pod priemerom EÚ, takéto služby online využilo 16% ľudí. Na poslednom mieste sa v tomto rebríčku nachádza Česká republika, len 1% Čechov využilo rezerváciu ubytovania od súkromných osôb cez internet.

Objednanie dopravných služieb od súkromných osôb online bolo za posledný rok menej obvyklé, len 8% Európanov využilo takéto služby, čomu zodpovedá aj slovenský priemer v tejto kategórii. Slováci však využívajú rezerváciu dopravných služieb cez internet najviac z celej V4.

V rámci EÚ ich najviac využili mladí vo veku 16-24 rokov (14%). Najobľúbenejšie sú vo Veľkej Británii, Estónsku a Írsku. Naopak najmenej využívaná objednávka dopravných služieb od súkromných osôb cez internet bola na Cypre (1%), v Českej republike, Rakúsku, Portugalsku a Rumunsku (každá krajina po 2%). Takmer vo všetkých členských krajinách bol počet jednotlivcov, ktorí pri objednávke ubytovania využili internet od iných súkromných osôb vyšší ako tých, ktorí si takto objednali dopravu. Výnimkou je Estónsko (15% ubytovanie a 20% doprava) a Česká republika (1% ubytovanie, 2% doprava).

20.12.2017

Už 10 rokov bez hraníc: Slovensko oslavuje desaťročie v Schengene

Presne pred desiatimi rokmi, v noci z 20. na 21. decembra 2007, pristúpilo Slovensko do schengenského priestoru. Je tak súčasťou najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete, v ktorej môže v 26 krajinách Európy cestovať viac ako 400 miliónov ľudí. Zahŕňa 22 členských štátov Európskej únie, Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek uviedol: "10 rokov v Schengenskom priestore Slovensku veľmi pomohlo. Prinieslo konkrétne výhody slovenským podnikom, ale aj ľuďom. Veľkou výhodou nášho členstva v Schengenskom priestore je, že nás v Európe nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné hodnoty. Práve pre nás, ktorých od západnej Európy dlhé roky oddeľoval ostnatý plot a ľudia zomierali pri pokuse o prekročenie hraníc, je odstránenie hraníc veľmi cenné a predstavuje symbol zjednotenia Európy. Slobodu pohybu a pobytu si Slováci veľmi vážia a túto slobodu aj často využívajú."

Schengenskú dohodu podpísalo 14. júna 1985 päť z desiatich vtedajších členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Začal sa tým proces odstraňovania vnútorných hraničných kontrol medzi členskými štátmi.

Vedeli ste?

  • Vonkajšie hranice schengenského priestoru majú dĺžku viac ako 50 000 km (z toho 80 % tvoria morské a 20 % pozemné hranice) a zahŕňajú stovky letísk a námorných prístavov, ako aj pozemných hraničných priechodov (42 672 km námorných hraníc a 7 721 km pozemných hraníc).
  • Voľný pohyb osôb dlhodobo patrí k najoceňovanejším výhodám Únie, v poslednom tohoročnom prieskume Eurobarometer ho podporovalo až 85 percent Slovákov.
  • Zrušenie hraničných kontrol a prijatie spoločnej európskej meny, voľný pohyb osôb ešte viac zjednodušilo. Dnes už len virtuálne hranice v rámci Schengenu prekročia Európania každý rok až 1,25-miliárd krát.
  • Schengenský priestor vplýva aj na prosperitu a výrazne posilňuje objem obchodu v Európe. Podľa odhadov EK by znovuzavedenie kontrol v rámci schengenského priestoru znamenalo pre európske hospodárstvo okamžité priame náklady od 5 do 18 miliárd eur ročne.
  • Vďaka Schengenskému informačnému systému bolo zatknutých už 25-tisíc hľadaných osôb, 79-tisíc ľuďom sme zamietli vstup na hraniciach a nájsť sa podarilo aj 12-tisíc nezvestných.

20.12.2017

Takmer pol milióna eur na podporu slovenských obcí a miest

Prostredníctvom programu Európa pre občanov podporuje EÚ projekty medzinárodných stretnutí družobných miest a obcí, budovanie sietí medzi takýmito mestami alebo obcami, projekty občianskej spoločnosti a projekty zachytávajúce pamäť ľudí na udalosti 20. a 21. storočia. Podľa poslednej uzávierky programu Európa pre občanov získa Slovensko 451 000 Eur na podporu 14 projektov, až 13 projektov tvoria jednorazové stretnutia občanov partnerských miest alebo obcí. Celkovo bolo v rámci programu Európa pre občanov v roku 2017 podporených 42 projektov v celkovej hodnote 1,413mil. Eur. 

20.12.2017

Lepšie pravidlá pre investičné spoločnosti

Európska komisia dnes navrhla reformu pravidiel pre investičné spoločnosti, ktorej cieľom je zjednodušiť život menším investičným spoločnostiam a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky. Po novom by väčšina investičných spoločností v EÚ už nemala ďalej podliehať pravidlám pôvodne určeným bankám. Tým sa zníži administratívna záťaž, posilní sa hospodárska súťaž a zvýšia sa investičné toky bez ohrozenia finančnej stability. Najväčšie a najsystémovejšie investičné spoločnosti by však podliehali rovnakým pravidlám a dohľadu ako banky.

Tieto opatrenia majú prispieť k lepšiemu fungovaniu únie kapitálových trhov.

Okrem bánk sa kapitálové trhy EÚ opierajú aj o niekoľko tisíc malých a veľkých investičných spoločností, ktoré poskytujú klientom poradenstvo, pomáhajú podnikom využívať kapitálové trhy, spravujú aktíva a zabezpečujú likviditu na trhu, čím uľahčujú investície v celej EÚ. 

20.12.2017

Nové pravidlá na ochranu obchodu

Dnes vstupuje do platnosti nová legislatíva EÚ na ochranu obchodu, ktorá mení reakcie EÚ na dumpingový a subvencovaný dovoz z krajín s výraznými deformáciami trhu spôsobenými štátom.

Okrem toho Komisia vydala aj prvú správu o takýchto štátom spôsobených deformáciách zameranú na konkrétnu krajinu.

Cieľom novej legislatívy je zabezpečiť, aby Európa mala nástroje na ochranu obchodu, ktorými dokáže riešiť aktuálne problémy v prostredí medzinárodného obchodu, hlavne štátom spôsobené deformácie trhu vedúce často k nadmerným kapacitám. Zároveň ale plne rešpektuje medzinárodné záväzky EÚ vyplývajúce z právneho rámca Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Dnes uverejnená správa vecne opisuje niektoré aspekty čínskeho hospodárstva a zameriava sa na makroekonomiku krajiny, hlavné výrobné faktory, ktoré sa používajú vo všetkých výrobných procesoch (napr. pracovná sila, energia) a niektoré odvetvia čínskeho hospodárstva vrátane ocele a keramiky.

13.12.2017

Ste kompatibilní s Galileom?

Včera boli na obežnú dráhu vypustené ďalšie štyri satelity navigačného systému Galileo, čím sa súčasná konštelácia rozrástla na 22 satelitov.

Galileo podporuje núdzové operácie, poskytuje presnejšie navigačné služby, ponúka lepšiu časovú synchronizáciu kritických infraštruktúr a zaručuje bezpečné služby pre verejné orgány. Systém bol spustený presne pred rokom a odvtedy ho využíva čoraz viac podnikov či start-upov a sprístupňujú tomuto systému svoje zariadenia, vrátane nového iPhone 7. Či je zariadenie kompatibilné s Galileo sa dá overiť tu: https://www.usegalileo.eu/SK/

Akonáhle bude konštelácia satelitov kompletná, zlepší sa signál pre navigácie do áut ale aj pre mobilné zariadenia. 

13.12.2017

278 miliárd EUR z eurofondov v reálnej ekonomike EÚ

Dnes bola zverejnená Strategická správa o implementácii Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) za rok 2017.

Do októbra 2017 bola takmer polovica prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na obdobie 2014 - 2020 vyčlenená na konkrétne projekty. Do konca roka 2016 podporu z fondov získalo takmer 793 500 podnikov a bolo vytvorených približne 154 000 nových pracovných miest. Celkom boli do konca roka 2016 vybrané dva milióny projektov financovaných z prostriedkov EÚ, čo je o milión viac ako v predchádzajúcom roku.

V správe sa uvádza aj to, že členské štáty čoraz častejšie využívajú možnosti zjednodušenia rámca politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 - 2020, najmä online postupy na riadenie fondov ("e-súdržnosť"), zjednodušené postupy podávania žiadostí pre podniky (tzv. jednotné kontaktné miesta) a jednoduchšie spôsoby, ako môžu prijímatelia žiadať o úhradu od EÚ. Tieto opatrenia totiž znižujú byrokraciu a zefektívňujú čerpanie.

Prostredníctvom finančných nástrojov z EŠIF je podporovaných viac ako 76 000 podnikov cez projekty v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), v hodnote 11,5 miliárd EUR.

Slovensku je prostredníctvom 9 operačných programov k dispozícii 15,3 miliárd eur. Čo v programovom období 2014 -2020 predstavuje v priemere sumu 2830 eur na osobu z európskeho rozpočtu.  

12.12.2017

"SatCab" smernica o vysielaní online aj mimo svojej domovskej krajiny

Nie všetci Slováci žijúci mimo Slovenska môžu sledovať vysielanie slovenských televízií online aj mimo svojej domovskej krajiny. Väčšinu obsahu našich televízií nie je možné sledovať za hranicami, aj napriek tomu, že tisícky Slovákov žijúcich v zahraničí by boli ochotné za takýto obsah platiť a vysielatelia by boli ochotní svoj obsah šíriť aj mimo Slovenska. Prekážkou je príliš komplikovaný systém vysporiadania vysielacích práv.

Európska komisia navrhla riešenie tohto problému a chce umožniť, aby v prípade záujmu mohli vysielatelia svoj obsah vysielať aj v zahraničí bez zbytočných komplikácií. V súčasnosti je to komplikované kvôli pravidlám udeľovania licencií, ktoré musia byť vydané zvlášť v každom členskom štáte, kde chce svoj obsah vysielateľ šíriť. Európska komisia navrhuje princíp schválenia všetkých potrebných práv v krajine kde obsah (dokument, film, relácia, serial...) vznikol, čo by stačilo k tomu aby sa obsah mohol šíriť do celej EÚ.

Cieľom EK je riešenie ťažkostí súvisiacich s vysporiadaním práv, ktoré vysielateľom a operátorom služieb retransmisie umožňujú ponúkať širší prístup k televíznym a rozhlasovým programom v celej EÚ. Návrhom EK sa podporí prístup spotrebiteľov k viacerým televíznym a rozhlasovým programom s pôvodom v iných členských štátoch, a to pokiaľ ide o doplnkové online služby vysielacích organizácií, aj služby retransmisie. Návrhom sa zavádza jednotný prístup v Únii a zachováva sa vysoká miera ochrany držiteľov práv. Tým návrh prispieva k fungovaniu vnútorného trhu ako oblasti bez vnútorných hraníc.

Nové pravidlá by pomohli všetkým, ktorí žijú mimo svoju domovskú krajinu, ale radi by ostali v kontakte s domovinou aj prostredníctvom online sledovania domáceho vysielania. O osude tohto návrhu EK sa bude v Európskom parlamente hlasovať už dnes. 

12.12.2017

Akčný plán pre lepšiu planétu

Dva roky od Parížskej dohody je EÚ v popredí boja proti klimatickým zmenám. Na samite Jedna planéta v Paríži, ktorý zorganizoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, dnes Európska komisia predstavila niekoľko iniciatív s cieľom modernej a čistej ekonomiky. Ide o nový Akčný plán pre planétu, ktorý zahŕňa 10 prelomových iniciatív smerom k modernej ekonomike a spravodlivej spoločnosti:

1. Finančný sektor v službách klímy

2. Plán EÚ pre vonkajšie investície - príležitosti pre Afriku a susedné regióny EÚ

3. Podpora mestských investícií

4. Čistá energia pre ostrovy

5. Štrukturálna podpora pre uhoľné regióny

6. Zapojenie mladých Európanov do boja proti klimatickým zmenám

7. Inteligentné financovanie smart budov

8. Súbor pravidiel EÚ o investíciách do energetickej hospodárnosti budov

9. Investície do ekologických priemyselných technológií

10. Čistá, prepojená a konkurencieschopná mobilita

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: "Globálny prechod na čisté a moderné hospodárstvo si vyžaduje skutočné vodcovstvo, ktoré Európska komisia dva roky po uzavretí historickej Parížskej dohody naďalej zabezpečuje - intenzívnejšou prácou na úrovni miest, ktoré z veľkej časti prechádzajú na nízkouhlíkové hospodárstvo, prostredníctvom podpory inovácií a výskumu v oblasti technológií budúcnosti; posilnením postavenia mladých Európanov, aby ovládli zručnosti, ktoré im umožnia tvoriť ich vlastnú klimaticky bezproblémovú budúcnosť. A zabezpečením toho, aby sa nezabudlo na žiadny región v Európe a žiadnu krajinu na svete. Zainvestujme do našej planéty."

07.12.2017

Európsky zbor solidarity má jeden rok

Rok po tom, ako Európska komisia zriadila Európsky zbor solidarity, je v ňom zaregistrovaných 42 745 mladých ľudí zo všetkých členských štátov. Z nich 2 166 začalo reálne pôsobiť v 1 434 organizáciách. Zo Slovenska je momentálne v Zbore zaregistrovaných 417 záujemcov. Cieľom je dosiahnuť aby sa do roku 2020 zaregistrovalo až 100 000 mladých ľudí v celej EÚ.

Dobrovoľníci Zboru solidarity pôsobia v celej Európe na rôznorodých projektoch od prírodných katastrof až po pomoc so vzdelávaním detí. Napríklad v auguste 2017 pricestovala skupina dobrovoľníkov do talianskeho mesta Norcia, aby pomohla s odstraňovaním škôd a obnovením sociálnych služieb pre miestnu komunitu zasiahnutú silnými zemetraseniami, ktoré týmto regiónom otriasli rok predtým.

Európska komisia v novembri 2017 navrhla posilnenie Európskeho zboru solidarity, plánuje rozšíriť jeho činnosť, stanoviť mu vlastný právny základ a rozpočet.  

07.12.2017

Riadenie migrácie, ktoré obstojí v budúcnosti: Európska komisia stanovuje ďalší postup

Európska komisia dnes predložila svoj plán ako dosiahnuť definitívnu dohodu o migračnej politike do leta budúceho roku. O tomto politickom pláne bude Komisie rokovať s vedúcimi predstaviteľmi EÚ 14. decembra. Európa sa v oblasti migrácie postupne odkláňa od krízového riadenia a je preto potrebné vytvoriť stabilnú dohodu o nadčasovej migračnej a azylovej politike EÚ.

Tromi základnými piliermi dohody by podľa EK mali byť:

Solidarita a zodpovednosť v oblasti azylu a hraníc

  • reforma spoločného európskeho azylového systému - povinné premiestňovanie by sa mohlo uplatňovať len na vážne krízové situácie, v menej problematických situáciách by premiestňovanie bolo založené na dobrovoľných záväzkoch členských štátov
  • v oblasti ochrany vonkajších hraníc sem patrí úplné sfunkčnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž do marca 2018

Posilnenie spolupráce a podpory tretím krajinám

  • ďalšie zdroje pre nástroj EÚ pre utečencov v Turecku, posilnenie strategického partnerstva s Africkou úniou a jej členskými štátmi
  • účinnejší boj s prevádzačmi
  • návraty a readmisie tých, ktorí nemajú právo zdržiavať sa na území EÚ

Viac finančných prostriedkov a flexibilné financovanie pre riadenie migrácie

  • flexibilné nástroje k reakcii na budúce výzvy v oblasti migrácie ako súčasť budúceho 7-ročného rozpočtu EÚ
  • od roku 2015 EÚ zvýšila finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť a pre agentúry EÚ o takmer 75 %.

07.12.2017

Najnovší prieskum o menšinách a diskriminácii

Najnovší prieskum o menšinách a diskriminácii, ktorý tento týždeň uverejnila Agentúra EÚ pre základné práva, poukazuje na potrebu zavedenia špecifických opatrení pre lepšiu legislatívnu ochranu proti diskriminácii. Prieskum okrem iného poukazuje na rozšírenú diskrimináciu, nedostatočnú toleranciu a nenávisť naprieč EÚ, ktorá môže ohroziť marginalizované komunity.

Niektoré z kľúčových zistení prieskumu:

  • 38% respondentov bolo za posledných 5 rokov diskriminovaných. Týka sa to najmä Severoafričanov (45%), Rómov (41%), občanov pôvodom zo subsaharskej Afriky (39%). Diskriminácia bola najzreteľnejšia v prípadoch hľadania si práce.
  • 31% imigrantov druhej generácie zažilo nenávisťou motivované obťažovanie za posledný rok, 50% z nich ho zažilo najmenej 6x v danom roku
  • menej ľudí patriacich k menšinám ukončilo najmenej stredoškolské vzdelanie (61%) v porovnaní s bežnou populáciou (74%). Tento faktor znižuje ich šancu zamestnať sa.

prieskum tiež ukazuje, že tí, ktorí boli obeťami diskriminácie, násilia či obťažovania dôverujú verejným inštitúciám menej a cítia sa menej viazaní ku krajine, v ktorej žijú.

Prieskum uskutočnila Agentúra EÚ pre základné práva vo všetkých 28 členských štátoch EÚ na vzorke viac ako 25 500 respondentov s rôznym etnickým a migračným pozadím. Výsledky prieskumu boli prezentované počas zasadnutia Európskej rady 6. decembra. 

6.12.2017

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

Európska komisia dnes predkladá akčný plán a návrhy konkrétnych krokov na nadchádzajúcich 18 mesiacov s cieľom posilniť jednotnosť, účinnosť a demokratickú zodpovednosť hospodárskej a menovej únie v Európe do roku 2025.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá postihla Európu, sa nezačala v eurozóne, odhalila však niektoré jej inštitucionálne nedostatky. O necelých desať rokov neskôr všetky európske štáty rastú a nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008.

"V prípade eurozóny stojíme pred úplne základnou otázkou, či budeme schopní projekt eura ako spoločnej jednotnej meny dotiahnuť. To znamená prijať ako fakt, že o silu a stabilitu každej meny sa treba starať a vytvoriť nato treba aj nástroje. Platí to pre každú menu na svete, platí to aj pre euro.

Ak nechceme eurozónu ponechať zraniteľnú voči ďalším výkyvom, ktoré nepochybne prídu, mali by sme dobudovať bankovú úniu. Prakticky nie je možné, aby sme mali silnú a stabilnú spoločnú menu, ale pravidlá a prostriedky na ochranu bankového systému si bude každá krajina riešiť po svojom." uviedol v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. (nahrávka citátu v prílohe)

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie povedie k väčšej zamestnanosti, vyššiemu rastu, väčším investíciám, väčšej sociálnej spravodlivosti a makroekonomickej stabilite. Jednotná mena Európanov chráni a prináša im príležitosti, pričom silná a stabilná eurozóna má zásadný význam nielen pre jej členov, ale aj pre celú EÚ.

Dnes predkladaný balík opatrení nie je prvým ani posledným krokom v procese dobudovávania hospodárskej a menovej únie v Európe, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít Junckerovej Komisie, ako o tom svedčia jeho politické usmernenia, správa piatich predsedov a diskusné dokumenty o prehĺbení hospodárskej a menovej únie a o budúcnosti financií EÚ. Všetky doteraz podniknuté reformy viedla snaha o zlúčenie solidarity a zodpovednosti na všetkých úrovniach. Táto snaha je aj ústrednou prioritou dnešného balíka.

Dnešný balík obsahuje okrem plánu štyri hlavné iniciatívy:

  • Návrh na zriadenie Európskeho menového fondu (EMF) - vychádzal by z modelu Európskeho mechanizmu stability
  • Návrh na začlenenie podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie
  • Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie
  • Oznámenie, v ktorom sa objasňujú možné funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií - mohol by pôsobiť ako podpredseda Komisie a predseda Euroskupiny, čo umožňujú platné zmluvy EÚ

Pri tejto príležitosti bol zverejnený aj prieskum Eurobarometer o podpore spoločnej meny euro. Z prieskumu vychádza, že 67% Slovákov súhlasí, že euro je pre našu krajinu dobrá vec, pre EÚ je euro dobrá vec podľa 79% respondentov. 23% opýtaných Slovákov sa vďaka euru cíti ako väčší Európan. 

06.12.2017

Prezident Kiska udelil ďakovnú medailu vedúcemu Zastúpenia EK na Slovensku Dušanovi Chrenekovi

Pri príležitosti ukončenia diplomatického pôsobenia na Slovensku dnes prezident Andrej Kiska osobne udelil ďakovnú medailu Dušanovi Chrenekovi za príkladnú činnosť v prospech šírenia významu európskych hodnôt a spolupráce v Slovenskej republike.

Vedúci Zastúpenia poďakoval prezidentovi za ocenenie a vyzdvihol iniciatívu spred niekoľkých týždňov, kedy sa traja najvyšší ústavní činitelia prihlásili k pro-európskej konštruktívnej politike, a teda k účasti Slovenska na ďalšej užitočnej spolupráci a integrácii v EÚ.

"Je to mimoriadne dôležité, pretože vzťah slovenských občanov k EÚ sa odvíja aj od toho, ako k EÚ pristupujú politickí predstavitelia doma," konštatoval Dušan Chrenek.

Zároveň ocenil, že prezident od začiatku svojho pôsobenia zaradil otázky EÚ veľmi vysoko vo svojich aktivitách a dôležitých vystúpeniach a, samozrejme, najmä jeho konštruktívny tón. V tomto smere vyzdvihol vystúpenie prezidenta v Európskom parlamente, ktoré malo veľmi dobrý ohlas na európskej úrovni. Taktiež poďakoval za jeho spoluprácu so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku so spoločným cieľom: zvýšiť dôveru v budúcnosť EÚ a v dobré fungovanie EÚ, osobitne v časoch, kedy sa ľahko šíri demagógia, zjednodušovanie a vyslovené nepravdy.

Dušan Chrenek sa počas svojho pôsobenia zameral na tri základné ciele. Na zabezpečenie dobrej spolupráce medzi slovenskými inštitúciami a Európskou komisiou. Vysoká kvalita tejto spolupráce sa prejavila najmä počas mimoriadne úspešného slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Druhým cieľom bolo pomáhať Slovensku napredovať v mnohých oblastiach dôležitých pre kvalitu života na Slovensku. Tretím cieľom bolo, aby ľudia na Slovensku vedeli, aké práva a príležitosti im Európska únia prináša a aby ich aj vedeli využívať. 

30.11.2017

Výsledky programu Erasmus+ za minulý rok s rekordnými číslami

Program Erasmus+ má za sebou ďalší rekordný rok. Oproti minulému roku sa rozpočet programu Erasmus+ zvýšil o 7,5 %. EÚ tak investovala rekordných 2,27 mld. eur na podporu mobility 725 000 Európanov, ktorí prostredníctvom grantu mohli študovať, vyučovať, absolvovať odbornú prípravu, pracovať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť v zahraničí.

V roku 2016 sa z rozpočtu financovalo celkom 21 000 projektov, do ktorých sa zapojilo 79 000 organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, t. j. o 15 % viac ako v roku 2015. Vďaka programu mohli vysokoškolské inštitúcie v akademickom roku 2015/2016 vyslať a prijať 330 000 študentov a vyučujúcich vrátane 26 000 osôb, ktoré vycestovali do partnerských krajín alebo z nich pricestovali. Najviac účastníkov vysielajú Francúzsko, Nemecko a Španielsko. Medzi krajiny s najväčším počtom prijatých účastníkov patria Španielsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. Tieto výsledky svedčia o tom, že program Erasmus+ je na dobrej ceste k naplneniu svojho cieľa, ktorým je podporiť 3,7 % mladých ľudí v EÚ v období rokov 2014 až 2020.

Uverejnenie tejto správy prichádza v čase ukončenia kampane na oslavu 30. výročia programu Erasmus. V rámci osláv sa počas roka 2017 uskutočnilo v 44 krajinách viac ako 1 900 podujatí, na ktorých viac ako 750 000 ľudí diskutovalo o jeho vplyve a budúcnosti. O programe bolo uverejnených 65 000 článkov, ktoré dosiahli viac než dvojmiliónové zdieľanie v sociálnych médiách a prečítalo si ich vyše 90 miliónov čitateľov. Novú mobilnú aplikáciu Erasmus+, ktorá bola spustená v júni 2017, si stiahlo už vyše 22 000 používateľov.

V rámci mobility v oblasti vzdelávania a stáží sa do 338 slovenských projektov vlani zapojilo 11 184 účastníkov, ktorí celkovo využili granty v hodnote 19,03 milióna eur. Najviac študentov a pracovníkov z vysokých škôl na Slovensku posielali do zahraničia v rámci programu Erasmus+ Univerzita Komenského v Bratislave, Ekonomická univerzita v Bratislave a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Medzi najčastejšie hostiteľské krajiny Slovákov patrila Česká republika, Poľsko a Španielsko. Zo Slovenska využilo program na štúdium alebo stáž v zahraničnej firme v akademickom roku 2015/2016 spolu 3849 ľudí. Naopak, na Slovensko takto za minulý akademický rok prišlo 1992 študentov a stážistov. 

30.11.2017

Nové nástroje na boj proti podvodom v oblasti DPH

Nové nástroje, ktoré dnes navrhla Európska komisia, majú za cieľ posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a umožniť im rýchlejšie a efektívnejšie riešiť podvody v oblasti DPH, a to aj tie, ku ktorým dochádza online. Návrhy by mali celkovo výrazne posilniť našu schopnosť identifikovať podvodníkov a páchateľov trestnej činnosti, ktorí sa obohacujú na daňových príjmoch, a zakročiť proti nim.

Hlavné opatrenia uvedené v týchto právnych predpisoch zahŕňajú:

  • posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi: uskutočniť podvod v oblasti DPH netrvá viac než pár minút, členské štáty preto musia mať také nástroje, aby mohli zakročiť čo najpohotovejšie. Dnešným návrhom by sa mal zaviesť do praxe online systém na zdieľanie informácií v rámci siete Eurofisc. Sieť už existuje a spája odborníkov na boj proti podvodom. Tento systém by mal členským štátom umožniť spracovávať a analyzovať údaje o cezhraničnej činnosti a vykonávať ich audit tak, aby sa riziko mohlo posúdiť čo najrýchlejšie a najpresnejšie.
  • spoluprácu orgánov presadzovania práva: Nové opatrenia by poskytli aj nové možnosti na komunikáciu a výmenu údajov medzi daňovými orgánmi a európskymi orgánmi presadzovania práva o cezhraničných aktivitách, pri ktorých existuje podozrenie z toho, že by mohli viesť k podvodom v oblasti DPH. Bude sa to týkať úradu OLAF, Europolu a novo vytvorenej Európskej prokuratúry (EPPO).
  • zdieľanie kľúčových informácií o dovoze z krajín mimo EÚ: ďalej by sa zlepšilo zdieľanie informácií medzi daňovými a colnými orgánmi v prípade určitých colných režimov, ktoré sa v súčasnosti využívajú na páchanie podvodov v oblasti DPH.
  • Zdieľanie informácií o motorových vozidlách: k podvodom neraz dochádza aj pri obchodovaní s vozidlami, a to pre rozdiely v uplatňovaní DPH na nové a ojazdené vozidlá. Na riešenie tohto druhu podvodov by pracovníci siete Eurofisc mali takisto prístup k údajom o registrácii vozidiel z iných členských štátov.

Tieto legislatívne návrhy budú teraz predložené Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na prijatie.

29.11.2017

Modernejšia poľnohospodárska politika

Zmodernizovaná Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) prinesie vďaka jednoduchším pravidlám a flexibilnejšiemu prístupu lepšiu podporu poľnohospodárom a ďalší rozvoj poľnohospodárstva EÚ. Vyplýva to z dnešného oznámenia Európskej komisie pod názvom "Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva".

"Spoločná poľnohospodárska politika EÚ musí kráčať s dobou a poskytovať účinnejšie riešenia na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pre poľnohospodárov, dostatku kvalitných zdravých potravín, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy. Musí byť jednoduchšia, flexibilnejšia a viac zameraná na výsledky. Európska komisia navrhuje, aby členské štáty mali väčšiu samostatnosť pri nastavení národného systému čo so sebou prinesie aj viac zodpovednosti za výsledky. Väčšia pozornosť sa bude venovať využívaniu moderných technológií, podpore mladých poľnohospodárov, zdravej výžive, zabráneniu plytvaniu s potravinami, ako aj zníženiu rizík pre poľnohospodárov." uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

SPP je jednou z najstarších politík EÚ, vznikla v roku 1962 odkedy prešla mnohými zmenami. Momentálne je na stole jej budúce smerovanie a modernizácia. Namiesto dodržiavania súladu sa bude klásť väčší dôraz na monitorovanie pokroku a cielené financovanie konkrétnych výsledkov. Prechod od univerzálneho prístupu k riešeniam na mieru znamená, že samotná politika a jej skutočné dôsledky budú lepšie prispôsobené tým, ktorí ju v praxi vykonávajú.

V dnešnom oznámení sa navrhuje:

  • rozšíriť využívanie moderných technológií na podporu poľnohospodárov v praxi a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istoty na trhu
  • podporiť zapojenie mladých ľudí do poľnohospodárstva, čo treba koordinovať s právomocami členských štátov v oblastiach ako zdaňovanie pôdy, územné plánovanie a rozvoj zručností
  • riešiť obavy občanov spojené s udržateľnosťou poľnohospodárskej výroby vrátane zdravia, výživy, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat
  • prepojiť politické opatrenia v globálnom kontexte, najmä v oblasti obchodu, migrácie a udržateľného rozvoja
  • vytvoriť platformu EÚ pre riadenie rizík s cieľom čo najlepšie pomôcť poľnohospodárom pri zvládaní neistoty v oblasti klímy, volatility trhov a iných rizík

Komisia do leta 2018 v nadväznosti na návrh viacročného rozpočtu predloží príslušné legislatívne návrhy na dosiahnutie cieľov uvedených v oznámení.

28.11.2017

Nová poradenská služba pomôže mestám plánovať investície

Služba URBIS (z anglického "Urban Investment Support" - investičná podpora miest) pomôže mestám pri plánovaní investícií na podporu vlastných stratégií mestského rozvoja a uľahčí im prístup k financiám. Služba poradí mestám pri navrhovaní, plánovaní a realizácii investičných stratégií a projektov, a jej podstatou bude technické a finančné poradenstvo na mieru, okrem iného aj k inovatívnym možnostiam financovania.

"Starostovia a primátori chcú prijať opatrenia, vďaka ktorým sa mestá stanú inteligentnejšie a udržateľnejšie. Služba URBIS im uľahčí prístup k investíciám, ktoré na tento účel potrebujú, konkrétne vďaka poradenstvu na mieru a mobilizácii existujúcich finančných prostriedkov a aktív. Inovácia miest musí byť prístupnejšia, mať dostatočný rozsah a mala by sa rozšíriť v celej Európe." uviedol v tejto súvislosti Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie a komisár zodpovedný za energetickú úniu.

28.11.2017

Podpora vedeckých projektov

Európske výskumné centrum (ERC) dnes udelilo granty ERC pre konsolidátorov (Consolidator Grants) viac ako 300 výskumníkom v celej Európe. Ide o granty z programu Horizont 2020 vo výške 630 miliónov Eur na podporu excelentnosti a konkurencieschopnosti. Projekty budú mať rôzne zameranie a prinesú odpoveď na mnoho súčasných vedeckých výziev ako antibiotická rezistencia, mechanizmy kolektívneho rozhodovania v spoločnosti či forenzné praktiky.

Tieto granty sú udeľované vynikajúcim výskumným pracovníkom z rôznych krajín, ktorí majú 7 až 12 rokov skúseností od ukončenia svojich doktorandských prác (PhD) a vďaka svojim vedeckým výsledkom ich čaká sľubná budúcnosť v oblasti vedy. 

27.11.2017

Verejná konzultácia o Európskom orgáne práce a o Európskom čísle sociálneho zabezpečenia

Európska komisia dnes, 27. novembra 2017, spustila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory širšej verejnosti o zriadení Európskeho úradu práce a o zavedení európskeho čísla sociálneho zabezpečenia. Obe iniciatívy oznámil predseda EK Juncker vo svojom prejave v roku 2017 o stave Únie.

Európsky orgán práce (ELA - European Labour Authority) by mal zabezpečiť, aby sa pravidlá EÚ týkajúce sa pracovnej mobility uplatňovali spravodlivým, jednoduchým a účinným spôsobom. Takisto by sa tým zlepšil prístup k informáciám pre orgány verejnej moci a mobilných pracovníkov a zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti.

Európske číslo sociálneho zabezpečenia (ESSN) sa zameriava na zjednodušenie a modernizáciu interakcie občanov s administratívami v rôznych oblastiach politiky. Číslo sociálneho poistenia EÚ by uľahčilo identifikáciu osôb cez hranice na účely koordinácie sociálneho zabezpečenia a umožnilo rýchle a presné overenie ich štatútu sociálneho poistenia.

Legislatívne návrhy pre obe iniciatívy sú oznámené v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2018 a plánujú sa predložiť do jari 2018. Verejné konzultácie, prebiehajúce do 7. januára 2018.

27.11.2017

Bezpečnejšie a modernejšie elektronické platby pre spotrebiteľov

Európska komisia dnes, 27. novembra 2017, prijala pravidlá, vďaka ktorým budú elektronické platby v obchodoch a na internete bezpečnejšie. Týmito pravidlami sa zavádza do praxe smernica EÚ o platobných službách (tzv. PSD2 - Payment Services Directive), ktorej cieľom je modernizovať európske platobné služby v súlade s potrebami rýchlo sa vyvíjajúceho trhu a elektronického obchodu, ako napríklad bezpečné platobné riešenia a nástroje na riadenie osobných financií cez aplikácie, ktoré združujú informácie z rôznych účtov.

Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov k tomu povedal: "Tieto nové pravidlá budú smerodajné pre všetkých hráčov na trhu, starých i nových, s cieľom ponúkať spotrebiteľom lepšie služby a zaistiť ich bezpečnosť."

Kľúčovým cieľom smernice EÚ o platobných službách je zvýšiť úroveň bezpečnosti a dôveryhodnosti elektronických platieb. Vyžaduje sa v nej predovšetkým, aby poskytovatelia platobných služieb vyvinuli silné overenie/autentifikáciu zákazníka. Dnes prijaté pravidlá teda zahŕňajú prísne ustanovenia v oblasti bezpečnosti s cieľom podstatne znížiť objem platobných podvodov a chrániť dôvernosť finančných údajov používateľov pri online platbách. Pred uskutočnením platby vyžadujú spojenie aspoň dvoch samostatných prvkov, konkrétnej položky, ako je platobná karta alebo mobilný telefón, v kombinácii s heslom alebo biometrickým znakom, ako sú napríklad odtlačky prstov.

22.11.2017

Jesenný balík európskeho semestra: snaha o udržateľný a inkluzívny rast

V dnešnom balíku európskeho semestra Európska komisia stanovila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, vydala aj politické odporúčania pre eurozónu a dokončila posúdenie návrhov rozpočtových plánov členských štátov eurozóny.

"Hospodársky rast v EÚ sa zvyšuje, eurozóna tento rok porastie najrýchlejšie za uplynulé desaťročie, a verejné financie v krajinách eurozóny sa zlepšujú. Pozitívna je aj situácia na trhoch práce. Dôležité je tento trend udržať. Európska komisia preto odporúča naďalej vykonávať zodpovedné fiškálne politiky, realizovať štrukturálne reformy, ale aj vytvárať podmienky pre rast investícií a reálnych miezd. Pozitívne vnímam fakt, že slovenský návrh rozpočtového plánu bol ohodnotený ako vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu na rok 2018." uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. (nahrávku citátu nájdete v prílohe)

Cyklus koordinácie hospodárskej, fiškálnej a sociálnej politiky v rámci európskeho semestra 2018 začína v kontexte silnej hospodárskej aktivity v eurozóne a EÚ, rekordne vysokých mier zamestnanosti a mier nezamestnanosti klesajúcich na predkrízové úrovne. V situácii, keď k tejto výraznej rastovej dynamike prispievajú všetky členské štáty, je momentálne prioritou zaistiť, aby tento trend pokračoval a aby z neho mali prospech všetky zložky našej spoločnosti. Okrem zodpovedných fiškálnych politík by sa malo vykonávanie štrukturálnych reforiem sústrediť na vytváranie podmienok pre zvýšenie investícií a rastu reálnych miezd, ktorý by podporil domáci dopyt.

Dnešný balík je založený na hospodárskej prognóze Komisie z jesene 2017 a vychádza z priorít oznámených v prejave predsedu Junckera o stave Únie v roku 2017. Je v ňom zohľadnené aj nedávne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv na sociálnom samite v Göteborgu.

Komisia teraz vyzvala Radu (teda členské štáty), aby prerokovala predložený balík a schválila dnes navrhnuté usmernenia, a teší sa na plodnú diskusiu o politických prioritách EÚ a eurozóny s Európskym parlamentom.

21.11.2017

Koniec neodôvodneného geografického blokovania

Európsky parlament, Rada a Komisia sa dnes dohodli na ukončení neodôvodneného geografického blokovania pre spotrebiteľov, ktorí majú záujem nakupovať produkty alebo služby na internete v rámci EÚ.

"Podarilo sa nám odstrániť ďalšiu prekážku na digitálnom trhu. Ľudia budú mať väčšiu voľnosť pri nákupoch na internete. Európske inštitúcie a členské krajiny sa dohodli na ukončení neodôvodneného geoblockingu. Vďaka tomu budú mať Európania možnosť nakupovať svoje nové spotrebiče, lístky na koncert alebo si prenajať auto v celej Európskej únii podobne ako doma. Zahraniční obchodníci už od nich nebudú môcť žiadať, aby platbu uhradili debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. Pre podniky sú zas nové pravidlá zárukou väčšej právnej istoty pri cezhraničnom podnikaní." uviedol v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ukončenie neodôvodneného geografického blokovania je jednou z priorít Únie na rok 2017. Cieľom nových pravidiel je podporiť elektronický obchod v prospech spotrebiteľov a podnikov, ktorí chcú využívať výhody rastúceho európskeho online trhu. To znamená, že občania budú mať možnosť nakupovať svoje nové elektrospotrebiče, lístky na koncert alebo si prenajať auto v zahraničí podobne ako doma. Zahraniční obchodníci už od nich nebudú môcť žiadať, aby platbu uhradili debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. Pre podniky sú zas nové pravidlá zárukou väčšej právnej istoty pri cezhraničnom podnikaní. V nových pravidlách sa vymedzujú tri osobitné situácie, v ktorých od začiatku nie sú predstaviteľné žiadne odôvodnenia a žiadne objektívne kritériá pre rozdielny prístup k zákazníkom z iných členských štátov EÚ.

Konkrétne ide o tieto situácie:

  • predaj tovaru bez fyzického doručenia
  • predaj elektronicky poskytovaných služieb
  • predaj služieb poskytovaných na určitom fyzickom mieste
  • V nariadení sa neukladá povinnosť predaja, ani sa ním neharmonizujú ceny. Rieši však diskrimináciu v prístupe k tovaru a službám v prípadoch, v ktorých ju nie je možné objektívne odôvodniť (napr. povinnosti týkajúce sa DPH alebo iné právne požiadavky).

Nové pravidlá nadobudnú účinnosť priamo do deviatich mesiacov od ich uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Cieľom je, aby sa im mohli prispôsobiť najmä malí obchodníci.  

20.11.2017

Týždeň odborných zručností

Dnes začal v poradí už druhý Európsky týždeň odborných zručností. Ide o iniciatívu s cieľom inšpirovať ľudí aby čo najlepšie využívali a zlepšovali svoj talent a schopnosti prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy. Počas tohto týždňa predstavíme iniciatívy, ktorých cieľom je poskytnúť ľuďom zručnosti, potrebné na rýchlo sa meniacom trhu práce. V celej Európe, sa koná viac než tisíc podujatí, vrátane podujatí na Slovensku.

20.11.2017

Sociálna ochrana pre všetkých

Komisia dnes začala druhé kolo rokovaní s odbormi a zamestnávateľskými organizáciami na úrovni EÚ o tom, ako podporiť prístup k sociálnej ochrane pre všetkých ľudí v zamestnaní a ľudí samostatne zárobkovo činných.

V roku 2016 bolo takmer 40 % zamestnaných ľudí v EÚ v neštandardnom zamestnaní alebo samostatne zárobkovo činných, pričom podľa odhadov polovici z nich hrozí, že nebude mať dostatočný prístup k sociálnej ochrane a súvisiacim službám zamestnanosti. Na dnešnom trhu práce vznikajú nové formy zamestnaní a narastá podiel neštandardných zamestnaní a samostatnej zárobkovej činnosti, najmä medzi mladými ľuďmi.

Komisia sa v súlade s príslušnými zásadami Európskeho piliera sociálnych práv snaží podporovať prístup k sociálnej ochrane pre všetkých. Vzhľadom na pracovné postavenie majú niektoré osoby, napríklad tie, ktoré majú neštandardné formy zamestnania a osoby venujúce sa samostatnej zárobkovej činnosti, nedostatočný prístup k ochrane a sú v dôsledku toho vystavení vyššej ekonomickej neistote a nižšej úrovni ochrany pred sociálnymi rizikami. 

20.11.2017

Európska komisia za práva žien v búrlivých časoch

"Práva žien v búrlivých časoch", tak znie nanajvýš aktuálna hlavná téma tohtoročného výročného kolokvia o základných právach organizovaného Európskou komisiou. Na tomto dvojdňovom podujatí sa stretnú politici, výskumní pracovníci, novinári, mimovládne organizácie, aktivisti, podnikateľské subjekty a medzinárodné organizácie, aby diskutovali aj o otázkach ako sexuálne obťažovanie, násilie páchané na ženách, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien či rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.

Najaktuálnejší prieskum Eurobarometer ukazuje, že v členských štátoch EÚ sme ešte stále nedosiahli rodovú rovnosť. Pritom deväť z desiatich Európanov sa domnieva, že rodová rovnosť je dôležitá pre spoločnosť, hospodárstvo a aj pre nich osobne. Polovica Európanov sa domnieva, že by v politike malo byť viac žien s rozhodovacou právomocou, až sedem z desiatich opýtaných by súhlasilo s právnymi opatreniami na zabezpečenie rovnakého zastúpenia mužov a žien v politike.

Realitou stále nie je ani rovnomerné rozdelenie úloh v domácnosti a starostlivosť o deti: viac ako osem z desiatich Európanov sa domnieva, že muž by sa mal na domácnosti podieľať rovnakým dielom, alebo by si mal zobrať rodičovskú dovolenku, aby sa mohol starať o svoje deti. Väčšina respondentov zastáva názor, že ženy stále trávia viac času vykonávaním domácich prác a opatrovateľských činností než muži (73 %). Rovnaká odmena tiež stále rezonuje, 90 % Európanov tvrdí, že nie je prijateľné, aby ženy zarábali menej ako muži, a 64 % z nich podporuje transparentnosť miezd ako prostriedok na docielenie zmeny.

S cieľom riešiť tento problém Komisia dnes predložila akčný plán na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov na roky 2018 - 2019. Európske ženy majú ešte stále priemerne o 16,3 % nižšiu mzdu než muži. Je to aj preto, lebo ženy bývajú menej zamestnané, pracujú v horšie platených odvetviach, sú menej často povyšované, častejšie prerušujú pracovnú kariéru a vykonávajú viac neplatenej práce.

17.11.2017

Výsledky v oblasti migrácie: pomaly opúšťame krízový režim

Riešenie hlavných príčin migrácie a záchrana životov, solidarita a podpora EÚ zameraná na utečencov a hostiteľské krajiny, dosahovanie výsledkov v oblasti návratu a readmisie, či ďalšie kroky smerom k lepšej migračnej a azylovej politike EÚ. Európska komisia a vysoká predstaviteľka Federica Mogherini dnes zhrnuli dosiahnutý pokrok v migračných otázkach a načrtli kroky, ktoré je ešte potrebné podniknúť.

Spoločné úsilie EÚ prináša výsledky - celkový počet neoprávnených prekročení hraníc na hlavných migračných trasách klesol v roku 2017 o 63 %. EÚ tiež od septembra zvyšovala svoju podporu s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie - posilňuje sa trustový fond EÚ pre Afriku, v Líbyi dostali tisíce migrantov lekársku pomoc a základnú podporu, v Turecku je EÚ na dobrej ceste uzavrieť zmluvy v hodnote 3 mld. eur v rámci nástroja pre utečencov.

Blíži sa úspešné zavŕšenie realizácie európskeho systému presídľovania (resettlement) prijatého v júli 2015. Presídľovanie na základe vyhlásenia EÚ a Turecka pokračuje stabilným tempom - celkovo bolo od spustenia systému presídlených spolu viac ako 25 700 osôb. Slovensko v rámci svojho záväzku presídliť 100 migrantov do 10. novembra nepresídlilo ani jedného.

Realizácia európskeho systému premiestňovania (relocation) sa po dvoch rokoch chýli ku koncu, pričom v Grécku zostáva len okolo 750 a v Taliansku len okolo 3 100 migrantov, ktorí majú byť premiestnení. Doteraz bolo premiestnených viac ako 31 500 osôb. Slovensko doteraz premiestnilo celkovo 16 ľudí z Grécka.

Pokiaľ ide o budúci vývoj, EK a vysoká predstaviteľka vzhľadom na úzke prepojenie vonkajších a vnútorných záväzkov v oblasti migrácie vyzývajú EÚ, členské štáty a partnerské krajiny, aby naďalej vystupovali jednotne s cieľom postupovať súbežne a na všetkých frontoch zachovať intenzitu úsilia EÚ, a tým spolu lepšie riadiť migráciu.

Na to, aby bolo možné pokračovať vo financovaní podporných programov z trustového fondu pre Afriku, najmä v Líbyi a Severnej Afrike, je potrebné, aby členské štáty zvýšili svoje finančné príspevky.

Pokiaľ ide o presídľovanie, členské štáty by mali aj naďalej poskytovať prísľuby, aby sa dosiahol cieľ najmenej 50 000 miest a mohlo sa začať plánovanie konkrétnych procesov presídľovania, a mali by podporovať mechanizmus na evakuáciu z Líbye v spolupráci s UNHCR. Miery návratu na úrovni EÚ zostávajú neuspokojivé. V tejto oblasti sa vyžaduje nasadenie od všetkých aktérov, aby sa zaistilo dosiahnutie konkrétneho pokroku. Pokiaľ ide o vyhlásenie EÚ a Turecka, grécke orgány musia zintenzívniť úsilie a poskytnúť primerané zdroje, aby zaistili účinné navracanie migrantov do Turecka a dosahovanie výsledkov v prípade tohto kľúčového prvku vyhlásenia.

15.11.2017

Rezistencia voči antibiotikám je jednou z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie

Dnes si pripomíname 10. výročie Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách. Snažíme sa tak zvýšiť informovanosti o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) - jednej z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie. V EÚ kvôli nej ročne zomrie až 25 000 ľudí, na náklady na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity stratí až 1,5 miliardy eur, a preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné o tomto probléme zvyšovať povedomie.

S rastúcou rezistenciou voči antibiotikám, dokonca aj voči antibiotikám poslednej možnosti, čelíme znepokojivej budúcnosti možnej éry "po antibiotikách", v ktorej by sme mohli stratiť schopnosť vykonať akékoľvek väčšie operácie, transplantáciu orgánov alebo úspešných implantácií - napríklad nových bedrových kĺbov alebo srdcových chlopní. Do roku 2050 by antimikrobiálna rezistencia mohla potenciálne usmrtiť jednu osobu každé tri sekundy a stať sa častejšou príčinou úmrtia než rakovina.

Práve s cieľom vyhnúť sa tejto nepredstaviteľnej budúcnosti EK v júni predložila nový akčný plán "jedno zdravie" proti AMR. Vyplýva z neho, že musíme bojovať proti používaniu antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat súčasne a lepšie riešiť otázku, akú úlohu zohráva antimikrobiálna rezistencia v životnom prostredí. Zdôrazňuje sa v ňom, že EÚ by mala mať vedúce postavenie v boji proti AMR a poskytovať pridanú hodnotu opatreniam členských štátov.

14.11.2017

Nový vedúci Zastúpenia EK na Slovensku

Európska komisia dnes vymenovala Ladislava Miku za nového vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave. Svojej funkcie sa ujme 1. januára 2018. Na túto pozíciu prinesie rozsiahle znalosti o inštitúciách EÚ, ktoré získal počas svojho viac ako desaťročného pôsobenia na vysokých postoch v Európskej komisii, a takmer dvadsaťročné skúsenosti z českej a slovenskej verejnej správy. Ladislav Miko v tejto pozícii nahradí Dušana Chreneka, ktorý ju zastával od roku 2012.

14.11.2017

EK zriadila osobitnú skupinu: preskúma, aké kompetencie možno vrátiť členským štátom

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes oficiálne vytvoril osobitnú skupinu, ktorej úlohou bude identifikovať oblasti, v ktorých by bolo možné prácu delegovať späť na členské štáty, prípadne im ju definitívne vrátiť, ako aj hľadať spôsoby na lepšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do tvorby a uskutočňovania politík EÚ.

Skupinu, ktorá začne pracovať od 1. januára 2018, povedie prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Jej ďalších deväť členov budú tvoriť traja zástupcovia z národných parlamentov, traja z Európskeho parlamentu a traja z Výboru regiónov. Svoje závery podá do 15. júla 2018 predsedovi Európskej komisie J.C. Junckerovi a odporučí, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality.  

14.11.2017

Vízia vzdelávania naprieč EÚ do roku 2025

Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 je súčasťou predstavy EK o tom, ako viac spolupracovať v oblasti vzdelávania. Tento spoločný vzdelávací priestor by mal zahŕňať:

  • mobilitu pre všetkých: vytvorenie študentského preukazu EÚ
  • vzájomné uznávanie diplomov: zavedenie nového "sorbonského procesu"
  • lepšia spolupráca pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové
  • kvalitnejšia výučba jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky,
  • podporu učiteľov,
  • vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných,
  • investovanie do vzdelávania: napríklad stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5 % HDP do vzdelávania.

13.11.2017

Bojujeme proti falošným správam: verejná konzultácia a expertná skupina

Európska komisia dnes spustila verejnú konzultáciu zameranú na falošné správy a online dezinformácie a plánuje založiť aj expertnú skupinu na vysokej úrovni . Výsledky týchto krokov prispejú k vzniku celoeurópskej stratégie boja proti šíreniu falošných správ, ktorá má byť predložená na jar 2018.

Svoje názory môžu až do polovice februára vyjadriť občania, platformy sociálnych médií, spravodajské organizácie, výskumní pracovníci či verejné orgány. Očakávajú sa príspevky v troch hlavných oblastiach:

Rozsah problému, t. j. ako falošné správy vnímajú občania a zainteresované strany, do akej miery sú si vedomí problému online dezinformácií alebo nakoľko dôverujú rôznym médiám.

Posúdenie opatrení, ktoré už boli prijaté.

Možné budúce opatrenia na zlepšenie prístupu občanov k spoľahlivým a overeným informáciám a na zabránenie šíreniu dezinformácií online.

Prihlášky do expertnej skupiny je možné podávať do polovice decembra (výzva na podávanie prihlášok). V skupine majú byť zástupcovia z akademickej obce ale aj občianskej spoločnosti, aby bol výber expertov vyvážený. Skupina by mala začať fungovať v januári 2018, pričom bude pôsobiť niekoľko mesiacov.

Čo už funguje:

East StratCom Task Force - vznikla v marci 2015, úlohou tejto skupiny je každodenne zvyšovať povedomie o neustálych dezinformačných kampaniach Ruska, identifikovať a analyzovať ich. www.euromyty.sk - na tejto stránke Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, vysvetľuje a uvádza na pravú mieru mýty o opatreniach EÚ, ktoré sú bulvárom často zbytočne nafúknuté, vytrhnuté z kontextu a neraz zavádzajúce, napríklad: zákaz hranoliek, hriankovačov a podobne

09.11.2017

EK predstavila "Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017"

Európska komisia dnes predstavila "Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017", ktorý mapuje vývoj v tejto oblasti v členských štátoch Európskej únie.

Ako sme na tom so vzdelávaním v EU?

Monitor ukazuje, že hoci inkluzívnosť a účinnosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov sa zlepšuje, stále platí, že dosiahnuté vzdelanie do veľkej miery závisí od sociálno-ekonomickej situácie študentov. Aj keď členské štáty v mnohých oblastiach reformy vzdelávania napredujú, inkluzívnosť vo vzdelávaní pokrivkáva a vyžaduje si intenzívnejšie úsilie.

  • U ľudí so základným vzdelaním je pravdepodobnosť, že budú zažívať chudobu alebo sociálne vylúčenie takmer trikrát väčšia, než u ľudí s terciárnym vzdelaním. V roku 2016 bolo zamestnaných iba 44 % mladých ľudí vo veku 18 - 24 rokov, ktorí ukončili školskú dochádzku s nižším sekundárnym stupňom vzdelania.
  • Sociálno-ekonomická situácia zároveň určuje, ako si žiaci vedú: až 33,8 % žiakov z najviac znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia dosahuje slabé výsledky, pričom medzi ich najprivilegovanejšími rovesníkmi je to len 7,6 %.
  • Jedným z cieľov EÚ do roku 2020 je znížiť podiel 15-ročných žiakov, ktorí nedosahujú dostatočné výsledky v základných zručnostiach čítania, matematiky a prírodných vied, na 15 %. Celkovo sa však EÚ od tohto cieľa vzďaľuje, najmä v oblasti prírodných vied, v ktorej sa počet ľudí so slabými výsledkami zvýšil zo 16 % v roku 2012 na 20,6 % v roku 2015.
  • Investície do vzdelávania v celej EÚ sa zotavili z finančnej krízy a mierne vzrástli (v reálnom vyjadrení medziročne o 1 %). Nárast investícií zaznamenali asi dve tretiny členských štátov. Štyri krajiny zvýšili investície o viac ako 5 %, medzi nimi aj Slovensko.

Ako je na tom Slovensko?

  • Slovensko má ambíciu podporovať strategickejší prístup k vzdelávaniu.
  • Vzdelávanie je, aj napriek zvýšenej podpore v roku 2015 (investície sa zvýšili o 5%) stále relatívne málo financované na všetkých úrovniach.
  • Výsledky PISA 2015 ukazujú pokles v základných schopnostiach a vysokú úroveň nerovnosti. Slabé výsledky sú výrazne spojené so socioekonomickou situáciou. Existujú veľké regionálne rozdiely, týkajúce sa hlavne rómskej komunity.
  • Učitelia sú nedostatočne finančne ohodnotení a ich postavenie v spoločnosti je nízke, čo znižuje atraktivitu tohto povolania. Vzdelávanie učiteľov nie je jasne zamerané na prípravu praktického vyučovania.
  • Podiel osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním sa zvýšil na 31,5%, avšak kvalita vyššieho vzdelávania stále nedosahuje medzinárodné štandardy; sektor je nedostatočne internacionalizovaný a chýba väčšia ponuka profesionálne zameraného krátkodobého vzdelávania bakalárskeho typu.
  • Účasť dospelých na vzdelávaní je nízka, len 2,9% v porovnaní s EU priemerom 10,8%
  • Účasť detí na vzdelávaní a starostlivosti v rannom detstve sa síce mierne zvýšila na 78,4%, avšak je stále hlboko pod EU priemerom 94,8%.
  • Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 7,4% zostáva v porovnaní s priemerom EU 10,7% nízka, avšak ma stúpajúcu tendenciu.

08.11.2017

EÚ na ceste k čistej mobilite

Európska komisia dnes v rámci očakávaného "dopravného balíčka" navrhla opatrenia, ktoré urýchlia prechod k vozidlám s nízkymi a nulovými emisiami. Boli navrhnuté aj nové ciele priemerných emisií CO2 pre všetky nové osobné a nákladné automobily v EÚ, ktoré sa budú uplatňovať od roku 2025, resp. 2030.

Keďže Spojené štáty a Čína v oblasti čistej mobility napredujú míľovými krokmi, nové opatrenia by mali EÚ pomôcť udržať si podiel na trhu a pokúsiť sa získať postavenie svetového lídra v oblasti produkcie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami.

Slovenský eurokomisár a podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: "Vstupujeme do éry hospodárskej transformácie šetrnej voči životnému prostrediu. Dnešný balík návrhov vytvára európskym výrobcom podmienky na to, aby v rámci tejto transformácie nenasledovali konkurentov, ale aby stáli na jej čele. Chceme, aby to bola Európa, kde sa vyrábajú najlepšie, najčistejšie a najkonkurencieschopnejšie autá, ktoré majú dôveru spotrebiteľov. Ide o veľký krok vpred správnym smerom - k modernej udržateľnej ekonomike, k čistejšiemu ovzdušiu v mestách a lepšej integrácii obnoviteľných zdrojov energie do súčasných a budúcich energetických systémov."

Balík čistej mobility zahŕňa tieto dokumenty:

  • nové normy týkajúce sa CO2
  • smernicu o ekologických vozidlách
  • akčný plán a investičné riešenia pre celoeurópske zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá
  • revíziu smernice o kombinovanej doprave
  • smernicu o službách osobnej autokarovej dopravy
  • iniciatívu v oblastí batérií 

06.11.2017

Klimatická konferencia v Bonne - EÚ očakáva pokrok v Parížskej dohode

Dnes, 6. novembra, začína v nemeckom Bonne 23. konferencia OSN o zmene klímy (COP 23). Európska únia očakáva, že sa na konferencii opätovne potvrdí záväzok medzinárodného spoločenstva zintenzívniť globálnu reakciu na zmenu klímy a dosiahnuť ciele Parížskej dohody. Tiež by sa mal preukázať jasný pokrok, pokiaľ ide o vypracovanie technických predpisov a usmernení na vykonávanie jej ustanovení.

EÚ budú v Bonne zastupovať Miguel Arias Cañete, komisár EÚ pre oblasť klímy a energetiky a Siim Kiisler, minister životného prostredia Estónska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade ministrov EÚ.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker to vo svojom tohtoročnom prejave o stave Európskej únie v Európskom parlamente jasne zdôraznil: "Želám si , aby Európa bola lídrom v boji proti zmene klímy. Minulý rok sme nastavili globálne pravidlá hry v podobe Parížskej dohody, ktorá bola ratifikovaná práve tu v tomto Parlamente. Po rozplynutí sa ambícií v Spojených štátoch musí Európa zaistiť, aby sme z našej planéty znova urobili skvelé miesto. Je spoločným dedičstvom celého ľudstva."

Podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovičsa zúčastní na konferencii 11.-12. novembra, okrem iného aj v časti venovanej klimatickému samitu miestnych a regionálnych lídrov. V tejto súvislosti povedal: " Som presvedčený, že väčšinu opatrení v prospech klimaticky udržateľnej budúcnosti majú v rukách miestni a regionálni lídri. Prestavba budov na mikro-elektrárne, podpora nízkoemisnej mobility, zavádzanie inovatívnych technológií - to všetko si vyžaduje lokálne vlastníctvo a silnú angažovanosť na miestnej úrovni. Mestá a regióny nielenže konajú v záujme zastavenia klimatických zmien, ale sú na čele klimatických opatrení. Práve o tom bude aj klimatický samit miestnych a regionálnych lídrov v rámci COP23."

Konferencia potrvá do 17. novembra. Zúčastnia sa na nej ministri a vládni úradníci, ako aj celý rad zástupcov občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora.

26.10.2017

Eurojust má nového predsedu

Kolégium Eurojustu zvolilo v utorkovom hlasovaní Slováka Ladislava Hamrana za svojho nového predsedu. Hamran, súčasný podpredseda Eurojustu a národný zástupca Slovenskej republiky, nahradí Belgičanku Michele Coninsxovú, ktorá z Eurojustu odchádza. V utorok o tom informoval Denník N a na svojej webovej stránke aj samotná inštitúcia so sídlom v holandskom Haagu. Výsledok hlasovania bude ešte na schválenie predložený Rade EÚ.

Eurojust bol založený v roku 2002 a jeho úlohou je zvýšiť účinnosť spolupráce vnútroštátnych orgánov činných v trestnom konaní v boji proti terorizmu a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti v Európskej únii. Každý z členských štátov EÚ vysiela na prácu v Eurojuste svojho zástupcu. Sú to skúsení prokurátori, sudcovia alebo policajní dôstojníci so zodpovedajúcimi kompetenciami. Každý z týchto členov je zodpovedný za svoju národnú sekciu. Vzájomnou spoluprácou prispievajú k výkonu mandátu Eurojustu, ktorý spočíva hlavne v koordinácii národných orgánov v každej fáze vyšetrovania a trestného stíhania zločinov páchaných v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ. 

25.10.2017

Viac peňazí na program Erasmus+ v roku 2018

Rozpočet na program Erasmus+ by sa mal v roku 2018 navýšiť o viac ako 200 mil. EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o 8 %.

Európska komisia dnes zverejnila výzvy na predloženie návrhov na rok 2018 v rámci programu Erasmus+, programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Vďaka predpokladanému nárastu rozpočtu programu o 200 miliónov EUR bude môcť Erasmus+ poskytnúť nebývalé množstvo príležitostí pre jednotlivcov a organizácie v Európe aj mimo nej.

"Navýšenie finančných prostriedkov pre program Erasmus+ je veľmi dobrá investícia do budúcnosti Európy. Najúspešnejší európsky program bude mať na budúci rok 2,7 miliardy eur. To umožní, aby sa k doterajším deviatim miliónom ľudí, ktorí využili tento program, pridali mnohí ďalší, vrátane tisícov Slovákov. Program umožňuje mladým ľuďom získať nové vedomosti a skúsenosti, zdokonaliť si znalosť cudzích jazykov a lepšie sa uplatniť na pracovnom trhu." uviedol v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. (nahrávku citátu nájdete v prílohe)

Celkovo by mal mať program Erasmus+ v roku 2018 k dispozícii 2,7 miliardy EUR. Z nich sa bude financovať:

  • podpora príležitostí mobility pre mladých ľudí, študentov, stážistov, učňov a medzinárodných dobrovoľníkov, ako aj pre učiteľov, školiteľov a pracovníkov s mládežou;
  • vytvorenie a skvalitnenie partnerstiev organizácií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s trhom práce;
  • podpora dialógu a získavania dôkazov, ktoré sú potrebné na reformu systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;
  • podpora excelentnosti vo výučbe a výskume v oblasti európskych štúdií prostredníctvom aktivít v rámci programu Jean Monnet a
  • podpora nadnárodných projektov v oblasti športu so zameraním na šport na miestnej úrovni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2018 budú mať prednosť projekty Erasmus+ zamerané na podporu sociálneho začlenenia prostredníctvom vzdelávania a činností v oblasti mládeže a športu.

24.10.2017

Pracovný program Komisie na rok 2018

Európska komisia dnes predstavila svoj pracovný program na nasledujúci rok. Konečným cieľom navrhovaných opatrení je jednotnejšia, silnejšia a demokratickejšia Únia. Súčasná Komisia sa od začiatku svojho funkčného obdobia zameriava na podstatné veci, pri ktorých môžu účinné európske opatrenia skutočne niečo zmeniť.

Dnes prednesený pracovný program prináša 26 nových iniciatív, ktoré sa týkajú:

  • cielených legislatívnych opatrení na dokončenie práce EK v prioritných oblastiach (budú predložené do mája 2018)
  • budúcnosti Únie 27 členov do roku 2025 a neskôr

V programe sa nachádzajú aj prioritné návrhy (66), ktoré sú už v štádiu schvaľovania, ale aj návrhy, ktoré by mohli byť stiahnuté buď pre nízku pravdepodobnosť realizácie alebo technickú zastaranosť. 

24.10.2017

Reforma smernice o vysielaní pracovníkov

Európska komisia víta schválenie reformy smernice o vysielaní pracovníkov. Na smerovaní ohľadom návrhu Európskej komisie na revíziu pravidiel v tejto oblasti sa včera 23. októbra dohodli ministri na zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti. Ministri tiež jednomyseľne prijali európsky pilier sociálnych práv, ktorý EK predstavila pred pol rokom.

Politickou dohodou o vysielaní pracovníkov sa potvrdzuje kľúčová zásada Komisie, že za rovnakú prácu na rovnakom mieste prináleží rovnaká odmena.

Formálny návrh na zmenu smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996 predložila Komisia 8. marca 2016. Návrh stanovuje, že na vyslaných pracovníkov sa majú všeobecne vzťahovať tie isté pravidlá odmeňovania a pracovných podmienok ako na miestnych pracovníkov. Dopĺňa sa ním aj smernica z roku 2014 o presadzovaní pravidiel vysielania pracovníkov, ktorou sa zavádzajú nové nástroje na boj proti podvodom a zneužívaniu a na zlepšenie administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vysielanie.

18.10.2017

Nové opatrenia na zlepšenie ochrany pred teroristickými hrozbami

Európska komisia dnes predstavila súbor praktických opatrení s cieľom lepšie chrániť občanov Únie pred teroristickými hrozbami. Opatrenia sú zamerané na riešenie nedostatkov, ktoré odhalili nedávne útoky. Členské štáty tak získajú podporu najmä v troch kľúčových oblastiach: zabezpečení verejných priestorov, zamedzení prístupu teroristov k prostriedkom aposilnení vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu.

Ochrana verejných priestranstiev

· Zvýšená finančná podpora

  • Komisia dnes vyčlenila 18,5 milióna eur z Fondu pre vnútornú bezpečnosť na podporu nadnárodných projektov, ktoré zlepšujú ochranu verejných priestranstiev.
  • V roku 2018 budú môcť mestá využiť ďalších 100 miliónov eur z mestských inovačných opatrení na investovanie do bezpečnostných riešení.

· Výmena osvedčených postupov

· Zlepšenie spolupráce medzi miestnymi aktérmi a súkromným sektorom

Zamedzenie prístupu k prostriedkom

  •  Obmedzenie prístupu k látkam používaným na domácu výrobu výbušnín
  • Podpora orgánov presadzovania práva a justičných orgánov pri spracovávaní zašifrovaných údajov v rámci vyšetrovania trestných činov bez toho, aby bolo oslabené šifrovanie alebo aby to malo vplyv na veľké alebo nediferencované množstvo ľudí.

Posilnenie vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu

  • Komisia odporučí Rade, aby schválila začatie rokovaní o revidovanej dohode s Kanadou o osobných záznamoch o cestujúcich.
  • EK posilní spoluprácu Europolu s tretími krajinami

Komisia okrem týchto praktických krátkodobých opatrení, naplánovaných na nasledujúcich 16 mesiacov, pracuje aj na budúcej európskej spravodajskej jednotke, ako to uviedol predseda Juncker vo svojej vízii Európskej únie do roku 2025. EK tiež dnes predstavila 11. správu o pokroku k dosiahnutiu bezpečnostnej únie.

17.10.2017

Ako využívať európsky zatykač?

Európska komisia dnes vydala príručku pre súdne orgány, ktorá im má pomôcť účinnejšie využívať európsky zatykač v boji s cezhraničným zločinom. Príručka obsahuje tipy a odporúčania pre vydávanie a vykonávanie európskeho zatykača. Od svojho zavedenia v roku 2004 je európsky zatykač najviac využívaným nástrojom justičnej spolupráce v trestných veciach. V roku 2015 bolo vydaných 16,144 európskych zatykačov. Vďaka európskemu zatykaču bolo možné urýchlene vydať teroristu zapojeného do parížskych útokov, ktorého nakoniec zadržali v Bruseli.

Európsky zatykač je právny nástroj urýchľujúci vydávanie páchateľov trestných činov medzi členskými štátmi EÚ, aby boli odsúdení, alebo aby si odpykali trest vo väzení v krajine, kde zločin spáchali. Justičným orgánom v členských štátoch umožňuje európsky zatykač priamy kontakt a spolupráca funguje aj vďaka vzájomnej dôvere.

Príručku, fakty a štatistiky nájdete tu:

https://ec.europa.eu/newsroom/just/item-detail.cfm?item_id=603873 

13.10.2017

Komisia vydala usmernenie pre členské štáty k predaju pôdy

Európska komisia včera vydala usmernenie, ktorým chce členským štátom pomôcť pri ochrane poľnohospodárskej pôdy pred hrozbami, akými sú nadmerné špekulácie s cenami a koncentrácia vlastníctva. Krajiny EÚ majú právo obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy, aby zachovali poľnohospodárske spoločenstvá a podporovali udržateľné poľnohospodárstvo. Musia však pritom dodržiavať právne predpisy EÚ, najmä predpisy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu. V roku 2015 Komisia začala konanie o porušení právnych predpisov proti členským štátom, ktoré diskriminujú investorov z iných krajín EÚ a neprimerane obmedzujú cezhraničné investície.

Medzi kľúčové prvky usmernenia patrí:

  • predchádzajúce povolenie od vnútroštátnych orgánov na nadobudnutie pôdy;
  • limity týkajúce sa maximálnej veľkosti pozemku, ktorý má byť nadobudnutý;
  • predkupné právo umožňujúce predať pôdu určitým kategóriám kupujúcich skôr, ako sa ponúkne na predaj iným subjektom. Medzi kupujúcich s týmto právom môžu patriť nájomní poľnohospodári, susedia, spoluvlastníci a štát;
  • cenová intervencia zo strany štátu.

V právnych predpisoch EÚ sa však neumožňujú diskriminačné obmedzenia, ako napríklad všeobecné požiadavky týkajúce sa pobytu, ktoré sú základnými podmienkami pre nadobúdanie pôdy.

Rovnako nezákonné sú neprimerané obmedzenia cezhraničných investícií. Na základe judikatúry sa za neprimerané považuje predovšetkým:

  • uložiť povinnosť vlastného obhospodarovania;
  • zakázať spoločnostiam nákup pôdy;
  • vyžadovať kvalifikáciu v oblasti poľnohospodárstva ako predpoklad na nákup pôdy.

13.10.2017

Európska prokuratúra dostala zelenú

Európska komisia víta rozhodnutie Rady EÚ vytvoriť Európsku prokuratúru. Vďaka zapojeniu 20 členských štátov, vrátane Slovenska, vznikne silný, nezávislý a efektívny orgán, ktorý bude bojovať proti nadnárodnej trestnej činnosti poškodzujúcej rozpočet EÚ a cezhraničné podvody s DPH. EK verí, že spoločné úsilie chrániť rozpočet EÚ pred korupciou a podvodmi podporia všetky členské štáty EÚ.

Teraz bude nasledovať úsilie, aby bola Európska prokuratúra plne funkčná začiatkom roku 2020. Európska komisia zabezpečí potrebné zdroje, aby sa výsledky jej činnosti dostavili čo najskôr. V budúcom roku Komisia predstaví ďalšie kroky, ktorými by sa v budúcnosti úlohy prokuratúry rozšírili aj na teroristické trestné činy.

12.10.2017

Európska komisia na samite v Bratislave

Na samite venovanom dvojakej kvalite produktov, ktorý sa uskutoční v Bratislave v piatok 13. októbra 2017, bude mať svoje zastúpenie aj Európska komisia. Stanoviská EK ako aj ochotu a odhodlanie túto problematiku riešiť na celoeurópskej úrovni budú v Bratislave reprezentovať Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť a jej kolega Vytenis Andriukaitis, komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín.

Pri tejto príležitosti sa v piatok o 14:15 na Bratislavskom hrade v Rytierskej sále uskutoční tlačová konferencia, na ktorej budú prítomní:

Věra Jourová - európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť

Vytenis Andriukaitis - európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín

Gabriela Matečná - ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Peter Žiga - minister hospodárstva SR

Komisári v súvislosti so samitom uviedli:

Věra Jourová - európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť:

"Mojím hlavným cieľom na samite v Bratislave je poskytnúť vnútroštátnym orgánom to, čo im Komisia prisľúbila - pomoc pri riešení problému dvojakých potravinových noriem. Predstavím novú skúšobnú metódu, vďaka ktorej budeme môcť získať spoľahlivé a porovnateľné výsledky a prichytiť podvodníkov priamo pri čine. Je najvyšší čas, aby sme skoncovali s týmito praktikami. Náš jednotný trh nie je trhom dvojakých noriem. Je zrejmé, že náš spoločný tlak prináša ovocie. Niektoré podniky už začali meniť svoje postupyTlak Komisie spolu s praktickými krokmi, ktoré prijímajú vlády členských štátov EÚ a príslušné orgány, môže výrazne zlepšiť situáciu a obnoviť pocit spravodlivosti medzi spotrebiteľmi. V prvom rade chceme spolupracovať s vládami štátov EÚ, nie prijímať nové právne predpisy. Podľa zásady subsidiarity by Komisia nemala zasahovať, ak sú krajiny schopné vyriešiť problém svojpomocne."

Vytenis Andriukaitis - európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín:

"Na samite sa zúčastním ako európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín a ako občan Litvy, aby som znovu potvrdil, že v Únii majú všetci občania rovnaký status. V EÚ nie je miesto pre občanov ani spotrebiteľov druhej triedy. V oblasti bezpečnosti potravín sme zaviedli viacero dôležitých opatrení, ktoré majú zaručiť jednotné normy. Ide o ucelený súbor pravidiel, ktorý zaručuje bezpečnosť našich potravín vo všetkých fázach, od poľnohospodárov po spotrebiteľov. Osobne som pevne odhodlaný podporiť členské štáty v úprave zloženia potravín na ich vnútroštátnych trhoch, napríklad postupným znižovaním obsahu cukru alebo soli. Môže ísť o postupný proces, ktorý sa môže realizovať v rôznych členských štátoch rôznymi rýchlosťami. Jeho konečným cieľom je však podporovať u spotrebiteľov zdravší výber potravín. Naozaj chcem, aby sa naši občania starali o svoje zdravie a kupovali zdravšie výrobky."

12.10.2017

V4  hovorí o prioritách pre novú agropolitiku

Vyšehradská štvorka na Rade ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo, ktorá sa konala 10.10.2017, predostrela svoju predstavu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. K vyšehradskej deklarácii sa pridali aj Lotyšsko a Litva.

Deklarácia obsahuje aj požiadavku na úplne vyrovnanie priamych platieb na hektár medzi členskými krajinami a posilnenie krízových nástrojov. K požiadavke posilnenia krízových nástrojov sa v debate pripojili aj niektoré ďalšie krajiny. Slovensko na Rade zastupoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai.

Ministri na Rade rozhodovali aj o o výlovných kvótach pre Baltské more a bilaterálnej dohode s Nórskom.

Slovensko tiež zaujímala debata o situácii na poľnohospodárskych trhoch, príspevok Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) k Agende 2030, ako aj informácia o najnovších krokoch Európskej komisie pri riešení problému vajíčok kontaminovaných fipronilom. V súvislosti s fipronilovou kauzou Rada EÚ podporila závery konferencie na vysokej úrovni a volá po zlepšení komunikácie medzi členskými štátmi a vytvorením kontaktných miest v jednotlivých členských štátoch.

EK na základe prijatých záverov pripravuje vylepšenia systému využívaného pri prepuknutí podobných káuz v budúcnosti.

11.10.2017

Komisia vyzýva na dokončenie všetkých súčastí bankovej únie v roku 2018

Európska komisia chce dosiahnuť, aby už v roku 2018 existovala kompletná a fungujúca banková únia, vďaka ktorej budú môcť európski občania a podniky naplno využívať výhody hlbšej finančnej integrácie a stabilnejší finančný systém.

"Naším cieľom je dosiahnuť bankový sektor, ktorý absorbuje krízy a zdieľa riziká súkromnými kanálmi, čiže daňoví poplatníci nie sú prví, čo platia. Dnes predkladáme pragmatické myšlienky na to, aby sme súbežne riešili zdieľanie rizika a zníženie rizika." uviedol v tejto súvislosti podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis.

Európska komisia vo svojom dnešnom oznámení navrhuje postup na zabezpečenie dohody o všetkých zostávajúcich prvkoch bankovej únie. Kľúčové prvky oznámenia sú nasledovné:

  • Rýchla dohoda o bankovom balíku - čo najrýchlejšie prijatie návrhov EK s cieľom znížiť riziká a posilniť odolnosť bánk EÚ
  • Pokrok v oblasti európskeho systému ochrany vkladov - všetci vkladatelia by v bankovej únii mali požívať rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, v ktorom kúte Európy majú svoje úspory
  • Spoločný fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu - dohodli sa na ňom všetky členské štáty EU
  • Zníženie objemu nesplácaných úverov - balík opatrení na zníženie existujúcej úrovne nesplácaných úverov a zabránenie kumulácii nesplácaných úverov prijme EK na jar 2018
  • Možné opatrenia pre cenné papiere kryté štátnymi dlhopismi
  • Neprerušená vysoká kvalita dohľadu - EK v decembri 2017 navrhne, aby sa aj veľké investičné spoločnosti vykonávajúce činnosti podobné činnostiam bánk považovali za úverové inštitúcie a podliehali bankovému dohľadu.

Dokončená banková únia bude spolu s úniou kapitálových trhov (CMU) podporovať stabilný a integrovaný finančný systém v EÚ.

09.10.2017

Ďalšia úspešná občianska iniciatíva

Európska komisia obdržala v piatok 6. októbra už štvrtú občiansku iniciatívu. Zástupcovia združenia Stop glyfozátu v rámci iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby členským štátom navrhla zakázať glyfozát, zreformovala postup schvaľovania pesticídov a stanovila záväzné ciele pre celú EÚ týkajúce sa znižovania používania pesticídov. Podľa nich sa vystavenie herbicídom na báze glyfozátu spája u ľudí s rakovinou. Tvrdia tiež, že tieto prípravky vedú k degradácii ekosystémov. Iniciatívu podpísalo spolu 1,07 milióna občanov EÚ z 22 členských krajín (nezapojili sa Slovensko, Česká republika, Estónsko, Rumunsko, Portugalsko a Veľká Británia).

Európska komisia pozve hlavných organizátorov iniciatívy do 3 mesiacov do Bruselu, na pôde Európskeho parlamentu sa uskutoční verejné vypočutie so všetkými zainteresovanými stranami a následne sa EK rozhodne, či na túto iniciatívu bude reagovať zmenou legislatívy, nejakou inou formou, alebo na ňu nebude reagovať. Svoje rozhodnutie zdôvodní a zverejní. Občianska iniciatíva je hodnotným nástrojom, ako ovplyvňovať európsku politiku už z úrovne občana. Na to, aby sa ňou Európska komisia začala zaoberať, je potrebných aspoň 1 milión podpisov od občanov z aspoň 7 členských krajín. 

09.10.2017

Výsledky kohéznej politiky EÚ: ako ovplyvnila Slovensko

Európska komisia dnes uverejnila 7. správu o súdržnosti, v ktorej mapuje situáciu v regiónoch EÚ. Ide o podrobnú a komplexnú analýzu súčasného stavu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, na základe ktorej tiež vidno, aký vplyv mala kohézna politika na jednotlivé členské štáty EÚ.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek v tejto súvislosti uviedol:

"Slovensko môže pre svoj rozvoj využívať značné finančné prostriedky z EÚ. V rokoch 2014-2020 môže z európskeho rozpočtu získať o 13,5 miliardy eur viac ako do neho prispeje. Tieto financie zvýšia HDP Slovenska o 3%. Mali by byť efektívne využité aj pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktoré sú na Slovensku stále vysoké. Ďalšie možnosti pre investície do rozvoja má Slovensko z rôznych európskych finančných nástrojov. Je to šanca, ktorú by sme mali dobre využiť v prospech slovenských občanov. "

Zo správy vyplýva, že európske hospodárstvo sa zotavuje, naďalej však pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, či v rámci nich. Slovensko sa spolu s Gréckom, Rumunskom, Bulharskom a Francúzskom vyznačuje najväčšími regionálnymi disparitami vo všetkých oblastiach:

- regióny podľa správy zaznamenávajú rast, no nie rovnakým tempom. Mnohé regióny, ktorých bohatstvo sa blíži k priemeru EÚ, akoby uviazli v pasci priemerných príjmov. Niektoré znášajú náklady globalizácie, no zatiaľ bez toho, aby pocítili jej prínosy: Bratislavský kraj je jediný región v rámci V4 krajín, ktorý sa podľa tejto správy radí medzi hospodársky vysoko rozvinuté regióny (rozhodujúce faktory pri tomto hodnotení boli príjmy, vzdelanie obyvateľstva, infraštruktúra, inovačná kapacita, či inštitucionálna kvalita)

- dopad kohéznej politiky EÚ: vďaka investíciám prostredníctvom kohéznej politiky EÚ sa pre Slovensko predpokladá v období 2014-2020 nárast HDP o 3%; dnes Slovensko patrí k stredne rozvinutým krajinám v EÚ spolu s Portugalskom, Cyprom, Slovinskom a Českou republikou, pričom v rámci tejto skupiny malo v rokoch 2009-2016 najvyšší rast HDP na hlavu a najvyššiu produktivitu

- správa spomína aj proces verejného obstarávania a korupciu: jedným z ukazovateľov korupcie alebo nedostatočnej hospodárskej súťaže v krajine je počet prípadov, kedy v procese udeľovanie zmlúv cez verejné obstarávanie figuruje iba jediný účastník. Na Slovensku sa to deje vo viac ako 40 % všetkých prípadov.

05.10.2017

Podpora učňovskej prípravy v Európe

Európska komisia dnes prijala návrh na Európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu. Na základe rozsiahlej konzultácie EK odporúča 14 kľúčových kritérií, ktoré by členské štáty a zainteresované strany mali použiť pri vytváraní programov kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy. Cieľom iniciatívy je zvýšiť zamestnateľnosť učňov a vytvoriť vysokokvalifikovanú a zručnú pracovnú silu.

Kľúčové kritériá:

  • na posúdenie kvality programov učňovskej prípravy: 1. písomná zmluva 2. výsledky vzdelávania 3. pedagogická podpora 4. časť prípravy na pracovisku 5. odmena a/alebo náhrada 6. sociálna ochrana 7. pracovné, zdravotné a bezpečnostné podmienky
  • týkajúce sa rámcových podmienok: 8. regulačný rámec 9. zapojenie sociálnych partnerov 10. podpora pre spoločnosti 11. flexibilné vzdelávacie dráhy a mobilita 12. profesijné poradenstvo a zvyšovanie informovanosti 13. transparentnosť 14. zabezpečenie kvality a sledovanie uplatnenia absolventov

Ako EÚ pomáha pri podpore učňov:

  • Európsky sociálny fond na vzdelávanie a odbornú prípravu prispieva sumou až do výšky 27 miliárd EUR
  • Európske združenie učňovskej prípravy sprostredkovalo viac ako 750 000 miest v programoch učňovskej prípravy pre mladých ľudí
  • V rámci záruky pre mladých ľudí bolo ponúknutých už najmenej 390 000 miest v programoch učňovskej prípravy
  • Mobilita učňov je možná aj v rámci programu Erasmus+ vrátane novej iniciatívy ErasmusPro, ktorej cieľom je podporiť 50 000 stáží študentov odbornej prípravy
  • Európsky týždeň odborných zručností - podujatie na s cieľom zatraktívniť odborné vzdelávanie a prípravu (20. do 24. novembra 2017)

05.10.2017

Granty na informovanie o úlohách kohéznej politiky v regiónoch

Európska komisia vypísala výzvu na predkladanie žiadostí o grant na podporu informovania o úlohách kohéznej politiky v regiónoch. Cieľom výzvy okrem iného je:

  • zvyšovať informovanosť o projektoch financovaných EÚ, najmä prostredníctvom politiky súdržnosti, a o ich vplyve na život ľudí,
  • šíriť informácie a podporovať otvorený dialóg o politike súdržnosti, jej výsledkoch, jej úlohe pri plnení politických priorít EÚ, ako aj o jej budúcnosti,
  • podnecovať účasť občanov na záležitostiach týkajúcich sa politiky súdržnosti a podporovať ich zapojenie do procesu stanovovania priorít pre budúcnosť tejto politiky.

Oprávnení žiadatelia musia byť právnické osoby usadené a zaregistrované v členskom štáte EÚ. Môže ísť napríklad o mediálne organizácie/spravodajské agentúry (televízia, rozhlas, tlač, online médiá, nové médiá), neziskové organizácie, univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie, výskumné centrá, think-tanky, či orgány verejnej moci. Minimálna výška grantu je 70 000 EUR a maximálna 500 000 EUR. Grant EÚ bude mať formu náhrady do výšky 80 % skutočných oprávnených nákladov akcie. Žiadateľ musí zaručiť spolufinancovanie . Formuláre žiadostí, ako aj dodatočné informácie o výzve na predkladanie návrhov možno nájsť v usmerneniach pre žiadateľov dostupných na adrese: 

https://ec.europa.eu/regional_policy/en/newsroom/fundingopportunities/calls-for-proposal/ 

29.09.2017

Dróny: európske pravidlá na ich používanie

V minulom roku bolo zaznamenaných až 1200 prípadov ohrozenia bezpečnosti súvisiacich s používaním drónov. Európska komisia preto tlačí na rýchlejšie zavedenie celoeurópskych pravidiel na ich používanie. V roku 2015 predložila návrh na zostavenie celoeurópskeho rámca a vyzýva Európsky parlament a Radu EÚ (členské štáty) aby sa na spoločných pravidlách čoskoro dohodli. 

29.09.2017

Projekty pre regióny

Do 31. októbra 2017 sa môžu regióny prihlasovať do výziev na dva pilotné projekty, ktoré Európska komisia vypísala s cieľom pomáhať európskym regiónom investovať do nových konkurencieschopných špecializovaných oblastí a zabezpečovaní inovácií, odolnosti a rastu potrebných na využitie prínosov globalizácie:

Výzva č. 1: Cielená podpora pre regióny, ktoré čelia priemyselným zmenám

Výzva č. 2: Medziregionálne partnerstvá na vytvorenie konkurencieschopných                                                          európsky hodnotových reťazcov

O podporu Komisie pri príprave projektov a vstupe na nové trhy môžu požiadať nadnárodné partnerstvá medzi regionálnymi orgánmi z najmenej štyroch rôznych krajín EÚ v spojení s univerzitami, výskumnými strediskami, podnikateľskými klastrami a firmami.

29.09.2017

Ochrana pred nelegálnym obsahom na internete

Komisia predložila 28. septembra usmernenia a zásady pre online platformy v oblasti boja s nelegálnym obsahom v digitálnom prostredí. Ciele sú nasledovné:

  • zintenzívniť proaktívnu prevenciu
  • odhaľovať a odstraňovať nelegálny obsah, ktorý podnecuje k nenávisti, násiliu a terorizmu na internete

Tieto opatrenia sú reakciou na čoraz väčšiu online dostupnosť a šírenie teroristického materiálu, ako aj obsahu, ktorý podnecuje k násiliu a nenávisti. Takýto obsah je vážnou hrozbou pre bezpečnosť a ochranu občanov EÚ, navyše oslabuje dôveru v digitálne prostredie. 

29.09.2017

Koniec kvót na cukor

30. septembra 2017 sa po takmer 50 rokoch skončí posledný poľnohospodársky systém kvót, ktorým sa v Európskej únii riadila výroba cukru. Ukončenie systému kvót poskytne výrobcom možnosť prispôsobiť svoju výrobu skutočným obchodným príležitostiam, najmä vďaka možnostiam preskúmať nové vývozné trhy a zlepší sa aj transparentnosť na trhu s cukrom. Podpora EÚ pre sektor cukru sa však nekončí, v prípade neočakávaných narušení trhu bude možné využiť rôzne opatrenia spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Systém kvót na cukor bol zavedený v roku 1968, rozhodnutie ukončiť ho prijali členské štáty v roku 2006. EÚ je najväčším svetovým výrobcom repného cukru (približne 50 % celkovej výroby). 

28.09.2017

Lepšia migračná a azylová politika EÚ

Včera (27.09.2017) Európska komisia predložila súbor nových iniciatív v oblasti migračnej a azylovej politiky:

· nový systém presídľovania pre najmenej 50 000 utečencov

· pilotné projekty legálnej migrácie

· nové opatrenia na zvýšenie efektivity návratovej politiky

Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby urýchlene pokročili v reforme spoločného európskeho azylového systému a vyvinuli ďalšie úsilie o spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu migrácie, najmä poskytnutím ďalších príspevkov do trustového fondu EÚ pre Afriku.

Európska migračná agenda je v polovici a z toho, čo sa zatiaľ dosiahlo, je vidieť jej kladný vplyv na znižovanie stimulov nelegálnej migrácie, posilnenie ochrany našich vonkajších hraníc, dodržiavanie našej povinnosti pomáhať utečencom a zlepšenie legálnych migračných ciest do Európy.

Na podporu úsilia členských štátov v oblasti presídľovania vyčlenila Komisia 500 miliónov eur. Presídľovanie z Turecka a Blízkeho východu musí pokračovať, treba však klásť väčší dôraz na presídľovanie zraniteľných osôb zo severnej Afriky a Afrického rohu, najmä Líbye, Egypta, Nigeru, Sudánu, Čadu a Etiópie. 

28.09.2017

Zachovanie a posilnenie schengenského priestoru

V nadväznosti na vyhlásenie v Správe o stave Únie Európska komisia včera predložila návrhy opatrení na zachovanie a posilnenie schengenského priestoru. Najdôležitejšie z nich sú:

  • návrh aktualizovať Kódex schengenských hraníc s cieľom prispôsobiť pravidlá dočasného obnovenia kontrol vnútorných hraníc súčasnej potrebe reagovať na závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.
  • zavádzajú sa tiež posilnené procesné záruky v snahe zaistiť, aby kontroly vnútorných hraníc zostali výnimkou - poslednou možnosťou - a boli použité len vtedy, keď sú potrebné a primerané, čím sa zníži vplyv takýchto opatrení na voľný pohyb.
  • oznámenie o opatreniach, ktoré už boli prijaté v reakcii na bezpečnostné výzvy na vonkajších hraniciach a v rámci schengenského priestoru, a odporúčanie pre členské štáty, ako v prípade potreby lepšie uplatňovať súčasné pravidlá o dočasných kontrolách hraníc.
  • okrem toho Komisia v záujme ďalšieho zlepšenia spoločného vykonávania Kódexu schengenských hraníc a širších schengenských pravidiel a v nadväznosti na výzvu, ktorú predniesol predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie, vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o plnom začlenení Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru a aby sa Chorvátsko stalo jeho plnoprávnym členom hneď, ako splní všetky podmienky.

27.09.2017

Grécko musí byť opäť finančne nezávislé

Predseda Euroskupiny - zoskupenia ministrov financií eurozóny- Jeroen Dijsselbloem sa po dvoch rokoch opäť stretol v Aténach s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom.

Dijsselbloem podporil grécke snahy, aby sa hodnotenie úsporného programu skončilo ešte tento rok. Otvorí sa tým cesta pre čistý odchod Grécka zo záchranného programu.

Hodnotenie predošlého, druhého programu trvalo až 6 mesiacov. Rokovania sa predĺžili hlavne kvôli nezhodám ohľadom gréckych reforiem, jeho fiškálnych cieľov a odpisu dlhu.

Grécko si v priebehu siedmych rokov zo záchranných programov požičalo dokopy 270 miliárd eur. Tretí záchranný balík z trvalého eurovalu (Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM) mal hodnotu 86 miliárd eur. Grécko chce takzvaný čistý odchod z programu v auguste 2018.

Pod dohľadom Európskeho stabilizačného mechanizmu však Grécko zostane aj po opustení záchranného programu. Ako uviedol holandský minister financií, ide o štandardný postup, ktorý sa uplatňoval aj v prípade ostatných štátov, ktoré čerpali pomoc z eurovalov.

Dijsselbloem upozorňuje, že "silu a stabilitu" budú musieť preukázať aj grécke banky. To má posúdiť predovšetkým Európska centrálna banka (ECB).

Predtým než rekapitalizácia gréckych bánk z trvalého eurovalu skončí, ECB vykoná záťažový test gréckych bánk, aby tak odhalila ich prípadný kapitálový schodok.

Dijsselblomové vyhlásenia zazneli v čase, kedy Rada Európskej únie pre všeobecné záležitosti rozhodla ukončiť procedúru pri nadmernom deficite verejných financií, ktorú pre Grécko spustila v roku 2009.

Deficit krajiny je dnes nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je referenčná hodnota EÚ pre schodok verejných financií. Možno konštatovať, že od deficitu vo výške 15,1 % HDP v roku 2009 sa fiškálne saldo Grécka neustále zlepšuje a za minulý rok bol dosiahnutý prebytok v hodnote 0,7 % HDP.

Grécka vláda sa zaviazala zachovať primárny prebytok vo výške 3,5 % HDP do roku 2022, nasledovný fiškálny vývoj už má byť v súlade s požiadavkami EÚ. 

27.09.2017

Dvojaká kvalita potravín: ako účinnejšie zakročiť proti nekalým praktikám

Európska komisia včera (26.09.2017) vydala súbor usmernení k tomu, ako uplatňovať predpisy EÚ v oblasti potravín a ochrany spotrebiteľa v prípadoch dvojakej kvality výrobkov. Ide o konkrétne rady, ktoré vnútroštátnym orgánom pomôžu určiť, či spoločnosť porušuje právne predpisy EÚ, keď predáva výrobky dvojakej kvality v rôznych krajinách.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojej Správe o stave Únie povedal: "Nebudem tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné. Teraz musíme dať vnútroštátnym orgánom väčšie právomoci, aby odstránili všetky existujúce nezákonné praktiky."

Komisia okrem týchto usmernení momentálne pracuje aj na novej metodike, ktorá povedie k lepšiemu testovaniu kvality potravín. Na vypracovanie tejto metodiky poskytla Komisia Spoločnému výskumnému centru (JRC) 1 milión eur. 

27.09.2017

Prvé leto bez roamingových poplatkov - Európania oceňujú nové výhody

Včera zverejnené výsledky Eurobarometra, ukazujú, že veľká väčšina Európanov vie o výhodách bezplatného roamingu. Od 15. júna 2017 sú roamingové poplatky v EÚ zrušené, čo znamená, že spotrebitelia môžu využívať mobilné služby pri zahraničných cestách po EÚ za domáce ceny. Významný nárast vidieť pri prenose dát, v porovnaní s letom 2016 ide o niekoľkonásobný nárast (3 až 6-násobný).

Zrušenia roamingových poplatkov si je vedomých až 71 % Európanov a 72 % si myslí, že z odstránenia týchto poplatkov budú mať oni alebo niekto, koho poznajú, prospech. Miera informovanosti je ešte vyššia u občanov, ktorí už po 15. júni v zahraničí boli (86 %).

Prieskum ukazuje aj to, že podiel dovolenkárov používajúcich mobilné dátové služby v roamingu tak často ako doma sa zdvojnásobil u tých, ktorí vycestovali po 15. júni 2017 (31 %) v porovnaní s tými, ktorí cestovali ešte pred týmto dátumom (15 %).

V dôsledku zrušenia roamingových poplatkov klesá aj obmedzovanie používania mobilu v zahraničí, po 15.júni 2017 si svoj mobil vyplo 12% dovolenkárov v porovnaní s 20% pred 15. Júnom.

Na Slovensku bolo o zrušení roamingových poplatkov dobre informovaných až 78% opýtaných, 65% sa domnieva, že z tohto zrušenia budú mať osoh oni alebo niekto koho poznajú. 

26.09.2017

Prejav britskej premiérky vo Florencii znel optimisticky ale bez uvedenia konkrétnosti

Theresa Mayová chce pre občanov Európskej únie vytvoriť lepšiu a jasnejšiu budúcnosť a na nadchádzajúce obdobie odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ sa pozerá s optimizmom. Britská premiérka Mayová to uviedla v úvode svojho očakávaného prejavu o odchode svojej krajiny z Európskej únie, s ktorým vystúpila v bazilike Santa Maria Novello v talianskej Florencii.

Premiérka sa tiež pokúsila vysvetliť, prečo si Briti odhlasovali brexit. Podľa nej hlasovali pre vystúpenie z EÚ, pretože chceli "priamejšiu kontrolu nad rozhodnutiami, ktoré ovplyvňujú ich dennodenný život".

Mayová sa dotkla tiež práv občanov EÚ žijúcich a pracujúcich v Spojenom kráľovstve. Táto otázka predstavovala dosiaľ jednu z najväčších prekážok v rokovaniach. "Chceme, aby ste ostali, ceníme si vás a ďakujeme vám za váš príspevok k nášmu dennodennému životu," odkázala premiérka 600 tisíc Talianom a ďalším Európanom, žijúcim v Spojenom Kráľovstve.

Svoj prejav ukončila potvrdením zámeru viesť rokovania s Bruselom v priateľskom a partnerskom tóne. Mayová verí, že si tak britskú epizódu v Únii dejiny zapamätajú "nie ako vzťah, ktorý skončil, ale ako partnerstvo, ktoré vzniklo".

Premiérka Theresa Mayová si pre svoj prejav zvolila Florenciu pre jej štatút historického a kultúrneho srdca Európy. Vo svojom prejave tiež načrtla niekoľko paralel medzi brexitom a obdobím renesancie, ktorého centrom bola Florencia. 

25.09.2017

Európsky deň jazykov

Zajtra (26.9. 2017) sa bude v celej Európe oslavovať Európsky deň jazykov. Nebude tomu inak ani na Slovensku. Európsky deň jazykov po prvýkrát usporiadala Rada Európy v roku 2001 ako súčasť Európskeho roka jazykov. Odvtedy si ho každoročne pripomíname v snahe zvýšiť povedomie o európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a potrebe celoživotnom jazykovom vzdelávaní.

"Vďaka ovládaniu cudzích jazykov stretávame zaujímavých ľudí, ale aj sami sa stávame zaujímavejšími. S novým jazykom získavame prístup k novým informáciám, záujmom a kultúram. A kto by si neželal mať priateľa, ktorý Vám vie pútavo porozprávať o neznámych témach, o ktorých sa dozvedel v inom jazyku?" uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Vedeli ste, že:

  • Na slovenských základných školách sa v roku 2015 učilo cudzí jazyk 85,9 %, pričom 80,4 % sa učí jeden jazyk a 5,5 % sa učí dva a viac jazykov. Najobľúbenejšia je angličtina, učí sa ju až 82,6 % žiakov.
  • V Európskej únii je 24 úradných jazykov, približne 60 regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín a viac než 175 jazykov migrantov.
  • Vo svete existuje 6 000 až 7 000 jazykov, z ktorých väčšina sa vyskytuje v Ázii a v Afrike.
  • Aspoň polovica svetovej populácie je dvojjazyčná alebo viacjazyčná, t. j. ovláda alebo rozumie dvom alebo viacerým jazykom.

21.09.2017

Európsky týždeň športu

V sobotu 23. septembra začína v poradí už tretí Európsky týždeň športu. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoluorganizuje jedno z jeho hlavných podujatí na Slovensku - BRATISLAVA, ŠPORTUJÚCE MESTO.

"Pohyb je dôležitou súčasťou života každého z nás. Má pozitívny vplyv nielen na naše fyzické zdravie, ale aj na psychickú pohodu. Preto som rád, že aj prostredníctvom podujatia Bratislava športujúce mesto môžeme ľudí inšpirovať k pohybu a ukázať im, že šport nie len námaha, ale aj zábava. Spoluprácu na tomto podujatí podporuje celý tím Zastúpenia Európskej komisie, nikomu z nás nie je šport cudzí, niektorí kolegovia pravidelne behajú, iní napríklad cvičia jogu. " uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

21.09.2017

Spravodlivé zdaňovanie digitálnych spoločností

Dnes Európska komisia spustila agendu na zaistenie férového zdaňovania spoločností v oblasti digitálneho hospodárstva. Formou Oznámenia sú zadefinované prvé kroky k legislatívnemu návrhu európskych pravidiel na zdaňovanie ziskov v digitálnej ekonomike. Tieto pravidlá by mali uzrieť svetlo sveta už na jar 2018. Dnešné oznámenie zohľadňuje aj medzinárodné snahy v tejto oblasti na úrovni G20 a OECD.

Daňové pravidlá platné v súčasnosti boli navrhnuté pre podmienky tradičného hospodárstva a nepočítali so súčasnými novými trendmi. Výsledkom je, že skutočná sadzba dane pre digitálne spoločnosti v EÚ sa odhaduje na polovicu sadzby pre tradičné podniky, či ešte nižšiu. Zmes jednostranných vlastných pravidiel jednotlivých členských štátov v reakcii na tieto rozdiely by hrozila vytvorením ďalších prekážok a medzier na jednotnom trhu. Cieľom nových pravidiel je jednotný európsky prístup k zdaňovaniu digitálnych spoločností , čo prispeje aj k dokončeniu Jednotného digitálneho trhu. 

20.09.2017

Obchodná dohoda CETA vstúpi zajtra do platnosti

Zajtra, 21. septembra 2017, predbežne nadobudne platnosť Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), takže väčšina dohodnutých bodov začne platiť už dnes - zrušené clá na 98 % výrobkov, či zlepšený prístup ku kanadským verejným zákazkám pre podniky z EÚ. Plnú a definitívnu platnosť však nadobudne až po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ. Kanadská strana dohodu CETA ratifikovala 16. mája 2017.

Hlavné prínosy dohody:

  • nové možnosti vývozu do Kanady
  • zrušia sa clá na 98 % výrobkov; európskym podnikom to ročne ušetrí 590 miliónov EUR
  • podniky z EÚ získajú prístup ku kanadským verejným zákazkám
  • časové a finančné úspory pri testovaní produktov
  • nové príležitosti pre európskych poľnohospodárov a výrobcov potravín, a to pri plnej ochrane citlivých odvetví EÚ
  • 143 regionálnych potravinových výrobkov a nápojov vysokej kvality s tzv. zemepisným označením bude chránených aj v Kanade
  • väčšia právna istota v oblasti ekonomiky služieb, lepšia mobilita pre zamestnancov
  • rámec pre vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií od architektov po žeriavnikov
  • urovnávania sporov medzi investorom a štátom cez nový systém investičného súdu (až keď CETA nadobudne plnú platnosť).

20.09.2017

Lepšia pohraničná spolupráca

Komisia dnes zriaďuje hraničné kontaktné miesto, ktoré umožní naplno využiť hospodársky potenciál pohraničných regiónov EÚ, kde žije 150 miliónov občanov. Bude fungovať od januára 2018.

Výhody:

  • lepší prístup k pracovným miestam pre asi 2 milióny pracovníkov a študentov, ktorí denne alebo týždenne cestujú za hranice
  • lepší prístup k službám ako zdravotná starostlivosť a verejná doprava
  • ľahšie cezhraničné podnikanie

Toto kontaktné miesto je súčasťou oznámenia s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, ktoré prináša nové opatrenia a zoznam už existujúcich iniciatív s cieľom pomôcť pohraničným regiónom rýchlejšie rásť a približovať sa navzájom.

Komisia vyberie 20 projektov, ktoré ponúkajú inovatívne riešenia na riešenie cezhraničných prekážok. Výzva na predkladanie projektov bude vyhlásená do konca roka 2017.

20.09.2017

Zapojte sa do Európskeho týždňa odborných zručností

Záleží vám na zvýšení atraktívnosti odborného vzdelávanie a prípravy? Ak ÁNO, je tu šanca pre vás: Európska komisia vyhlásila druhý Európsky týždeň odborných zručností, ktorý bude prebiehať v dňoch 20. - 24. novembra 2017. Zahŕňa podujatia, ktoré sa konajú na miestnej, regionálnej, národnej, prípadne európskej úrovni v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie, kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu, a to od 1. septembra do 31. decembra 2017.

Viac informácií nájdete na: www.erasmusplus.sk/vsw  

19.09.2017

Posilňujeme kybernetickú bezpečnosť

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom minulotýždňovom prejave hovoril aj o význame bezpečnosti v online prostredí a potrebe reagovať navýzvy, ktoré prináša digitálna doba. Medzi jej riziká patrí počítačová kriminalita, ktorej hospodársky vplyv sa len za posledné štyri roky späťnásobil. A keďže digitalizácia sa šíri do všetkých oblastí nášho života bude tento vplyv len narastať. Dochádza k pokusom o krádeže údajov, podvody či dokonca destabilizáciu vlád. Len v minulom roku došlo každý deň k viac ako 4 000 útokom vydieračského softvéru (ransomware) a 80 % európskych podnikov zaznamenalo aspoň jeden kybernetický incident. V prieskumoch až 87 % respondentov považuje počítačovú kriminalitu za dôležitú výzvu pre vnútornú bezpečnosť EÚ.

EK navrhuje opatrenia na princípe troch O:

  • ODOLNOSŤ - rozsiahly súbor opatrení zameraných na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v EÚ. Patrí medzi ne Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá má pomáhať členským štátom pri zvládaní kybernetických útokov, ako aj nový európsky certifikačný systém na zaručenie bezpečnosti produktov a služieb v digitálnom svete.
  • OBRANA - Európske stredisko výskumu a kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť (pilotný projekt v 2018) pomôže v spolupráci s členskými štátmi pomôže vyvíjať a zavádzať nástroje a technológie potrebné na to, aby sme mohli držať krok s neustále sa meniacimi hrozbami a aby naše obranné mechanizmy boli rovnako moderné ako zbrane v rukách páchateľov počítačovej trestnej činnosti. Vznikne ajKoncepcia, vďaka ktorej Európa a členské štátybudú môcť rýchlo, operatívne a jednotne reagovať na rozsiahle kybernetické útoky. Zintenzívni sa medzinárodná spolupráca.
  • ODRADENIE - efektívne odrádzať páchateľov výraznejšou reakciou orgánov presadzovania práva s dôrazom na odhaľovanie, sledovanie a stíhanie páchateľov takýchto zločinov. V tejto oblasti EK navrhuje nové opatrenia na boj proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov. Rozšíri sa rozsah deliktov týkajúcich sa informačných systémov na všetky platobné transakcie vrátane transakcií vo virtuálnych menách. Začiatkom roka 2018 predložíme aj návrhy na uľahčenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

19.09.2017

Rámec pre voľný pohyb iných ako osobných údajov v EÚ

Európska komisia dnes navrhla nový súbor pravidiel, ktoré prispejú k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho a integrovanejšieho trhu EÚ so službami ukladania a spracúvania údajov, zároveň zvýšia právnu istotu a dôveru podnikov a organizácií.

  • Zásada voľného toku iných ako osobných údajov cez hranice: členské štáty už nemôžu od organizácií požadovať, aby ukladali alebo spracúvali údaje v rámci svojich hraníc. Členské štáty budú musieť oznámiť Komisii nové alebo existujúce požiadavky na lokalizáciu údajov. Voľný tok iných ako osobných údajov zjednoduší a zlacní cezhraničné pôsobenie podnikov, ktoré nebudú musieť mať duplicitné informačné systémy ani ukladať rovnaké údaje na rôznych miestach.
  • Zásada dostupnosti údajov pre regulačnú kontrolu: príslušné orgány budú môcť uplatňovať právo na prístup k údajom bez ohľadu na to, kde sú v EÚ uložené alebo spracúvané. Voľný tok iných ako osobných údajov nebude mať vplyv na povinnosti podnikov a iných organizácií poskytovať určité údaje na účely regulačnej kontroly.
  • Rozvoj kódexov správania EÚ, ktorých cieľom je odstrániť prekážky brániace zmene poskytovateľa služieb cloudového úložiska a prenosu údajov naspäť do informačných systémov používateľov.

Tieto opatrenia prispejú aj k vytvoreniu jednotného trhu EÚ v oblasti ukladania a spracúvania údajov, čo vedie ku konkurencieschopnému, k bezpečnému a spoľahlivému európskemu cloudovému sektoru a k nižším cenám pre používateľov služieb ukladania a spracúvania údajov. 

18.09.2017

Stratégia pre priemyselnú politiku: investície do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu

Európska komisia dnes predstavila tretí balíček legislatív avizovaný predsedom EK JC Junckerom v jeho prejave o stave Únie. Jedná sa o novú stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ, ktorá zlúči všetky súčasné a nové iniciatívy do jednej.

Európsky priemysel si v mnohých odvetviach udržiava na svetovom trhu vedúcu pozíciu. Pripadajú naň dve tretiny vývozu EÚ a zamestnáva 32 miliónov ľudí. Aby si však priemysel udržal a posilnil svoju konkurenčnú výhodu, je potrebné ho výrazne zmodernizovať.

K najdôležitejším novým prvkom stratégie pre priemyselnú politiku EÚ patria:

  • Komplexný súbor opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti nášho priemyslu
  • Návrh nariadenia o voľnom pohybe iných ako osobných údajov, ktorým sa umožní voľný cezhraničný pohyb údajov
  • Nový súbor opatrení týkajúci sa obehového hospodárstva vrátane stratégie zameranej na plasty a opatrení na zlepšenie výroby obnoviteľných biologických zdrojov a ich premeny na biovýrobky a bioenergiu

Stratégia neopomína ani práva duševného vlastníctva, zlepšenie fungovania verejného obstarávania v EÚ či rozšírenie programu v oblasti zručností na nové kľúčové odvetvia, ako sú stavebníctvo, oceliarstvo, papierenský priemysel, ekologické technológie a energie z obnoviteľných zdrojov. 

18.09.2017

Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018: výzva na predkladanie návrhov

Komisia dnes v rámci svojho programu Kreatívna Európa pre kultúrne a kreatívne sektory uverejnila výzvu na predkladanie návrhov, ktorá sa týka financovania nadnárodných projektov spolupráce v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva 2018. Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018: výzva na predkladanie návrhov

Komisia dnes v rámci svojho programu Kreatívna Európa pre kultúrne a kreatívne sektory uverejnila výzvu na predkladanie návrhov, ktorá sa týka financovania nadnárodných projektov spolupráce v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva 2018. Výzva je určená kultúrnym subjektom, ako sú opery, koncertné siene a divadelné skupiny v celej EÚ, aby sa zapojili do aktivít v rámci Európskeho roka. Komisia uprednostní projekty, ktoré sa zameriavajú na zvyšovanie informovanosti a komunikačné činnosti s dlhodobým účinkom. Konečný termín na predloženie je 22. novembra 2017. Projekty by sa mali začať v období od januára do septembra 2018 a môžu trvať najviac 24 mesiacov. Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics v tejto súvislosti uviedol: "Dnešná výzva je ďalším krokom k zrealizovaniu Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. Naše bohaté kultúrne dedičstvo je veľkou devízou nielen z pohľadu minulosti. Zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní našej budúcnosti. Hľadáme projekty, ktoré poukážu na európsky rozmer nášho kultúrneho dedičstva vo všetkých jeho formách. Ako povedal predseda Komisie Juncker vo svojej správe o stave Únie, v roku 2018 musíme osláviť kultúrnu rozmanitosť." "Dnešná výzva je ďalším krokom k zrealizovaniu Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. Naše bohaté kultúrne dedičstvo je veľkou devízou nielen z pohľadu minulosti. Zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní našej budúcnosti. Hľadáme projekty, ktoré poukážu na európsky rozmer nášho kultúrneho dedičstva vo všetkých jeho formách. Ako povedal predseda Komisie Juncker vo svojej správe o stave Únie, v roku 2018 musíme osláviť kultúrnu rozmanitosť." 

14.09.2017

Tretina svetovej pôdy je akútne znehodnotená, môže za to poľnohospodárstvo

Podľa správy OSN sa úrodná pôda stráca tempom miliárd ton za rok. V súvislosti s rastom populácie to predstavuje vážny problém. Ak sa nepokúsime o nápravu, strata úrodnej pôdy zvýši riziko konfliktov, aké sme mohli sledovať v Sudáne a Čade, varuje Organizácia spojených národov. Strata sa podľa predpovedí bude ešte zvyšovať z dôvodu rastúceho dopytu po potravinách a úrodnej pôde.

Globálny výhľad v oblasti pôdy je považovaný za najkomplexnejšiu štúdiu tohto typu, ktorá skúma prepojené dôsledky urbanizácie, klimatických zmien, erózie a deforestácie. Najväčším faktorom je však rozmach intenzívneho poľnohospodárstva. Intenzívne obrábanie pôdy, viacnásobné zbieranie úrody a výdatné používanie agrochemikálií síce zvýšili úrodu, avšak na úkor dlhodobej udržateľnosti. Za posledných 20 rokov poľnohospodárska produkcia trojnásobne vzrástla a množstvo zavlažovanej pôdy sa zdvojnásobilo. To však časom znižuje úrodnosť pôdy a môže viesť k jej opusteniu a nakoniec aj k jej premene na púšť. Vyplýva to z dokumentu, ktorý vo výhľade zverejnilo Spoločné výskumné stredisko (SVS) Európskej komisie. Pôdu v EÚ bude chrániť smernica SVS odhalilo, že úbytok produktivity sa dá pozorovať v 20 percentách svetovej ornej pôdy, 16 percentách lesnej pôdy, 19 percentách trávnatých plôch a 27 percentách pastvín.

Dôsledky pre jednotlivé regióny sa rôznia. Najviac ovplyvnená je subsaharská Afrika, no aj v Európe je nesprávne spravovanie každý rok dôvodom straty odhadom 970 miliónov ton pôdy v dôsledku erózie. To ovplyvňuje nielen produkciu potravín, ale aj biodiverzitu, stratu obsahu organického uhlíka a odolnosť voči katastrofám. Vysoká úroveň spotreby potravín v bohatých krajinách je tiež hlavným dôvodom degradácie pôdy na druhej strane planéty.

Štúdia bola zverejnená na stretnutí Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v čínskom Ordose, kde krajiny, ktoré Dohovor podpísali, predkladali dobrovoľné ciele, ktoré majú obmedziť degradáciu pôdy a pomôcť jej obnoveniu. V pondelok 11. septembra predstavili svoj plán na dosiahnutie "neutrality v degradácii pôdy" aj posledné štáty, Brazília a India. Štúdia však upozorňuje, že tlak bude rásť. V sérii predpovedí používania pôdy do roku 2050 autori varujú, že pokiaľ sa na svete nezníži úroveň spotreby mäsa, nezlepší regulácia pôdy a efektivita jej obrábania, subsaharská Afrika, južná Ázia, Stredný východ a severná Afrika budú čeliť obrovským ťažkostiam.

13.09.2017

Správa o stave únie 2017

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dnes predniesol pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu svoju správu o stave Únie v roku 2017, v ktorej predstavil svoje priority na budúci rok a načrtol svoju víziu toho, ako by sa Európska únia mohla vyvíjať do roku 2025.

Na úvod Jean-Claude Juncker uviedol: "Pri pohľade do budúcnosti nesmieme dopustiť, aby sme sa vychýlili z kurzu. Musíme dokončiť prácu začatú v Bratislave." V závere zdôraznil, že "Naša budúcnosť však nemôže zostať v rovine scenára, Úniu zajtrajška musíme pripraviť už dnes. "

Nechýbala aktuálna problematika dvojitej kvality potravín: "V Únii rovných nie je priestor pre spotrebiteľov druhej triedy. Nebudem tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách. Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde. "

Predsedu Európskej komisie sa vyjadril aj k ďalším kľúčovým témam ako sú zlúčenie funkcie predsedov Európskej komisie a Európskej rady, vytvorenie pozície európskeho ministra hospodárstva a financií, migrácia, schengenský priestor, eurozóna, vysielanie pracovníkov, zásady právneho štátu, rozširovanie a ďalšie.

V prejave odzneli aj konkrétne iniciatívy prijaté Európskou komisiou. Slová tak okamžite sprevádzajú činy. Európska komisia v nasledujúcich dňoch, na svojej každodennej tlačovej konferencii o 12.00, predstaví balíčky konkrétnych legislatívnych návrhov, vďaka ktorým dosiahneme ciele načrtnuté v Správe o stave EÚ. Bude sa jednať o tieto štyri oblasti:

14. 09. 2017 - Obchod

15. 09. 2017 - Demokracia

18. 09. 2017 - Priemyselná stratégia

19. 09. 2017 - Kybernetická bezpečnosť a dáta

07.09.2017

Bezpečnostná únia: priority na rok 2017 splnené

Európska komisia dnes predložila správu, ktorá mapuje už prijaté opatrenia na posilnenie bezpečnosti za posledný rok a zároveň načrtáva čo nás čaká v ďalšom roku. Cieľom týchto opatrení, je posilniť bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi, eliminovať priestor na pôsobenie teroristov a predchádzať radikalizácii.

Komisia podporila členské štáty v ich úsilí, ktoré za posledný rok vynaložili v súvislosti s dvoma hlavnými piliermi: bojom proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ako aj prostriedkom na ich podporu a posilňovaním našej obranyschopnosti a budovaním odolnosti proti týmto hrozbám. Patrí sem napríklad zavedenie systematického vyhľadávania v bezpečnostných databázach, posilnenie Schengenského informačného systému, vytváranie európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), smernica o boji proti terorizmu a mnohé iné. 

07.09.2017

EÚ zakladá globálnu Alianciu za obchod bez mučenia

Táto dnes oznámená iniciatíva, ktorú EÚ realizuje spoločne s Argentínou a Mongolskom, má za cieľ ukončiť obchodovanie s tovarom používaným na popravy a mučenie. Očakáva sa, že 18. septembra 2017 sa k iniciatíve pripojí 50 členských krajín OSN z celého sveta. Medzinárodné právo zakazuje mučenie za akýchkoľvek okolností. Napriek tomu sa však s nástrojmi smrti a bolesti stále obchoduje po celom svete. Patria k nim okrem iného obušky s kovovými hrotmi, elektrošokové pásy a nástroje slúžiace na zovretie ľudí v páse alebo v oblasti končatín a ich súčasné vystavovanie elektrošokom, ako aj chemické látky používané na popravu ľudí a injekčné systémy na ich nedobrovoľnú aplikáciu.

V EÚ je už dnes ťažšie získať chemické látky do smrtiacich injekcií a ich cena stúpla. Právne predpisy EÚ však platia iba v Európe. Výrobcovia a predajcovia tohto tovaru sa snažia predpisy EÚ obchádzať, čo znamená, že čím viac krajín sa prihlási k zákazu vyvážania tohto tovaru, tým účinnejšie budú snahy o zastavenie obchodovania s ním. 

07.09.2017

Tlak na Volkswagen opraviť vozidlá poškodené v škandále s emisiami

Úrady EÚ na ochranu spotrebiteľa spolu s Európskou komisiou apelujú na spoločnosť Volkswagen aby neodkladne dokončila opravy všetkých automobilov, ktorých sa týka emisný škandál známy ako dieselgate. V nadväznosti na rozhovory, ktoré sa uskutočnili s komisárkou Jourovou v roku 2016, sa spoločnosť Volkswagen zaviazala opraviť všetky dotknuté automobily do jesene 2017.

Spoločnosť Volkswagen by predovšetkým mala:

  • čo najskôr jednotlivo informovať spotrebiteľov o nastávajúcej oprave
  • poskytnúť spotrebiteľom dostatočné informácie, o tom čo oprava obnáša, čo musí spotrebiteľ urobiť, aby bol jeho automobil opravený, čo sa stane alebo môže stať, ak si nedá automobil opraviť a v ktorých členských štátoch a odkedy prestanú byť neopravené automobily spôsobilé na používanie v cestnej premávke
  • informovať aj majiteľov ojazdených automobilov ktorí automobil nekúpili v sieti autorizovaných obchodných zástupcov spoločnosti Volkswagen
  • poskytnúť v súvislosti s vykonávaním opráv podporu aj predajcom automobilov
  • predĺžiť lehotu na vykonanie opráv: pokiaľ sa opravy nedokončia do jesene 2017, spoločnosť Volkswagen by sa mala zaviazať, že predĺži lehotu na bezplatnú opravu softvéru na tak dlho, ako bude potrebné.

06.09.2017

Prejav o stave Únie v roku 2017

Európska komisia venuje veľkú pozornosť diskusii o budúcnosti Európy. Túto diskusiu odštartoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker 1. marca 2017 svojou Bielou knihou o budúcnosti Európy, kde opísal 5 možných scenárov vývoja EÚ do roku 2025. Následne Komisia publikovala 5 diskusných dokumentov o tom, aké sú možnosti ďalšieho vývoja v kľúčových oblastiach - sociálna dimenzia, reakcia na globalizáciu, eurozóna, európska obrana a napokon rozpočet.

Ako hodnotí uplynulý rok predseda Európskej komisie?

V stredu 13. septembra 2017 so začiatkom o 9:00 hod. prednesie predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker na pôde Európskeho parlamentu (EP) svoj tradičný prejav o stave Únie.

Jean-Claude Juncker sa počas prejavu obzrie za úspechmi za posledný rok a uvedie hlavné priority na ďalších 12 mesiacov. Predseda EK tiež predostrie najvážnejšie výzvy, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí. Tohtoročná správa o stave Únie bude reflektovať kontext meniaceho sa politického a hospodárskeho prostredia a reakcie EÚ na zaistenie bezpečnej, prosperujúcej a inkluzívnej budúcnosti Európy.

Po Junckerovej správe bude nasledovať plenárna schôdza parlamentu. Správa o stave Únie už tradične odštartuje dialóg medzi EP a Radou, ktorý podľa Lisabonskej zmluvy slúži ako príprava na pracovný program Komisie na rok 2018.

PRIAMY PRENOS z Junckerovho vystúpenia v Európskom parlamente môžete sledovať 13. septembra 2017 tu.

Sledujte viac o správe o stave Únie na sociálnych sieťach pod hashtagom #SOTEU. Viac sa dočítate na webe https://ec.europa.eu/commission/state-union-2017_sk. 

02.09.2017

Mesiac kybernetickej bezpečnosti

Tento rok je už po piaty krát október vyhlásený za mesiac kybernetickej bezpečnosti. Počas tohto mesiaca sa bude po celej EÚ konať viac ako 300 podujatí s cieľom podporiť bezpečnosť. Tento rok sa zameriava najmä na kybernetickú bezpečnosť na pracovisku, správu vecí verejných, ochranu súkromia a údajov, kybernetickú bezpečnosť v domácnostiach a kyberneticko-bezpečnostné zručnosti.

Prečo je dôležitá osveta v tejto oblasti?

  • Hospodársky dopad kybernetickej kriminality vzrástol medzi rokmi 2013 a 2017 päťnásobne.
  • V niektorých členských štátoch tvorí kybernetická trestná činnosť až 50% všetkých trestných činov.
  • Až 80% európskych spoločností zaznamenalo v minulom roku aspoň jeden incident v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
  • 69% spoločností nemajú žiadnu alebo len základnú vedomosť o svojho vystavenia sa kybernetickým rizikám.
  • Až 60% spoločností si nikdy nevyčíslilo potenciálne finančné straty veľkého kybernetického útoku.
  • Polovica (51%) občanov EÚ má pocit, že nie sú dobre, alebo vôbec informovaní o kybernetických útokoch.

Tematické rozdelenie mesiaca kybernetickej bezpečnosti:

1. týždeň - 2. - 6. októbra: Kybernetická bezpečnosť na pracovisku

2. týždeň - 9. - 13. októbra: Správa vecí verejných, ochrana súkromia a údajov

3. týždeň - 16. - 20. októbra: Kybernetická bezpečnosť v domácnostiach

4. týždeň - 23. - 27. októbra: Kyberneticko-bezpečnostné zručnosti

30.08.2017

Začleňovanie Rómov

Komisia dnes uverejnila výsledky hodnotenia, ktoré sa zameriava na to, ako členské štáty vykonávajú svoje vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a ako sa situácia Rómov od roku 2011 zmenila. Situácia sa celkovo pomaly zlepšuje, napríklad rómske deti sa v súčasnosti viac zúčastňujú na vzdelávaní v ranom detstve a znižuje sa podiel osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku. Na druhej strane z hodnotenia takisto vyplýva, že až 80 % Rómov je stále vystavených riziku chudoby, hoci toto číslo je nižšie ako v roku 2011.

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová dodala: "Dôležitým, avšak zatiaľ len prvým krokom je, že vlády členských štátov EÚ vypracovali s podporou Komisie stratégie na integráciu Rómov. Teraz musia členské štáty tieto stratégie vykonať, aby boli skutočným prínosom pre život ľudí. Najdôležitejšie je to v oblasti vzdelávania. Rómske deti by mali mať úplne rovnaký prístup k vzdelávaniu ako ostatné deti. Vzdelávanie je kľúčom k lepšej integrácii do spoločnosti a otvára dvere k zamestnaniu a lepšiemu životu pre všetkých."

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek k tomu uviedol: "Rómovia na Slovensku majú veľmi ťažkú situáciu. Sú najviac ohrození chudobou, sociálnym vylúčením, diskrimináciou a segregáciou. Ich začleňovanie do spoločnosti napreduje len veľmi pomaly. Medzi majoritnou populáciou a Rómami existuje značné sociálne napätie a nedôvera. Je však dobré, že na Slovensku máme viacero pozitívnych príkladov ako zlepšiť vzájomné spolužitie a integráciu rómskej komunity. Situácia sa taktiež zlepšila v oblasti vzdelávania v rannom detstve a v prístupe k základným službám. Veľkým problémom však ostáva prechod Rómov zo vzdelávania do zamestnania. Verím, že Slovensko dokáže v tejto oblasti efektívne využiť existujúce európske prostriedky na zlepšenie integrácie Rómov do spoločnosti."

Podľa hodnotenia sú však zlepšenia v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania nerovnomerné a mierne. Na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sa zúčastňuje viac rómskych detí (53 % v roku 2016 oproti 47 % v roku 2011), pričom najvýraznejšie zlepšenie bolo zaznamenané na Slovensku, v Španielsku, Bulharsku, Maďarsku a v Rumunsku - a menej ich ukončuje školskú dochádzku predčasne (68 % v roku 2016 oproti 87 % v roku 2011). Bývanie, prístup rómskych domácností k základným službám (pitná voda a elektrina) sa zlepšuje, a to najmä na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku a v Českej republike.

29.08.2017

Bayer-Monsanto, ich spojením by vznikla najväčšia svetová korporácia v sektore produkcie semien a pesticídov.

V septembri minulého roku ohlásil nemecký chemický gigant Bayer meganákup americkej agrochemickej spoločnosti Monsanto. Európska komisia teraz začína hĺbkové preskúmanie celej transakcie.

Komisia sa pokúsi zistiť, či fúzia nemôže ohroziť konkurenciu na viacerých poľnohospodárskych trhoch. Kým Monsanto dominuje na trhu so semenami rastlín a geneticky modifikovanými plodinami, Bayer je kľúčovým hráčom vo svetovej produkcii pesticídov. Nákup v hodnote 66 miliárd dolárov by tak z nemeckej spoločnosti spravil suverénneho celosvetového lídra na trhoch vo všetkých spomínaných oblastiach.

Podľa štúdie environmentálnej neziskovej organizácie American Center for Food Safety z roku 2013 by prípadné spojenie oboch spoločností znamenalo nevyhnutný nárast cien potravín. Rastúca trhová sila umožňuje veľkým podnikom obmedziť prístup k cenovo dostupnejším rastlinným semenám a zvyšovať ceny ostatných semien. To komplikuje situáciu malých a nových firiem na trhu.

Obmedzenie konkurencie v sektore by podľa Európskej komisie mohlo priniesť aj ďalšie neželané dôsledky- pokles kvality produkcie, zabrzdenie výskumu a inovácii v sektore a v neposlednom rade riziká spojené s rozvojom digitálneho poľnohospodárstva. Obe spoločnosti do neho investujú nemalé prostriedky, vďaka čomu disponujú obrovským množstvom dát o pestovateľoch. Spojenie ich digitálnych nástrojov by podľa EÚ mohlo predstavovať ďalšie obmedzenia prístupu konkurentov na trh.

25.08.2017

Francúzsko a Slavkovský formát idú spolu bojovať proti sociálnemu dumpingu.

O sociálnej a fiškálnej harmonizácii už nehovorí len francúzsky prezident. Slovník Emmanuela Macrona prebrali na Salzburskom summite aj český a slovenský premiér.

Pre Sobotku je sociálna a fiškálna konvergencia prioritou. Fico sa vyjadril, že sociálny dumping sa stáva problémom aj v našich krajinách, a preto ho v slovenskej legislatíve prisľúbil zakázať. Prvým krokom k sociálnej únii má byť dohoda na revízie smernice o vyslaných pracovníkoch. Tá dlhodobo rozdeľuje západoeurópske a východoeurópske štáty. Slovensko v tejto veci otočilo a prispelo tak k principiálnej dohode s Francúzskom, Českom, a hosťujúcim Rakúskom. Ich predstavitelia ju oznámili v Salzburgu.

Prezident a premiéri dosiahli podľa vlastných slov principiálnu dohodu na revízii smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá reguluje dočasné vysielanie zamestnancov v jednom štáte na práce v inom štáte. Súčasné uplatňovanie smernice je podľa Macrona zradou "európskeho ducha". Dohoda by mala byť spečatená na októbrovom zasadnutí Európskej rady, po ktorom nasleduje schôdzka ministrov sociálnych vecí.

Kontroverznou otázkou bola maximálna doba vyslania; Francúzsko trvalo na 12 mesiacoch, stredoeurópske krajiny 24 mesiacoch. Macron na tlačovke jednoznačne nepovedal, či Česko a Slovensko ustúpili.

Ďalším sporným bodom bolo zaručenie bežnej mzdy v hostiteľskej krajine namiesto dnešnej úpravy, ktorá hovorí o minimálnej mzde. Česko-slovenské výroky o potrebe zbližovania platov so západom môžu byť znakom, že krajiny sa posunuli k francúzskej pozícii.

23.08.2017

Vyhlásenie prvého podpredsedu Timmermansa a komisárky Jourovej k európskemu dňu spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov

Dnes, 23. augusta, si pripomíname európsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov. Spomíname na obete týchto režimov a opätovne zdôrazňujeme, že odmietame ideológie, na ktorých boli tieto režimy vystavané.

Dňa 23. augusta 1939 nacistické Nemecko a Sovietsky zväz podpísali pakt Molotov - Ribbentrop, ktorý znamenal začiatok jedného z najtemnejších období v nedávnych dejinách nášho kontinentu. Totalitné režimy v Európe obmedzovali slobody občanov, porušovali ich práva, pričom milióny občanov padli za obeť ich ideológii.

Musíme mať na pamäti hrôzy minulosti, aby sme mali dostatok rozvahy a sily odmietnuť tých, ktorí sa snažia tieto ideológie oživiť. Európska únia bola založená na spoločných hodnotách ľudskej dôstojnosti, základných práv, právneho štátu a demokracie, a zamietnutí extrémneho nacionalizmu. Nikdy nesmieme považovať tieto práva a slobody za samozrejmosť. Zaviazali sme sa, že za ne budeme bojovať.

Extrémizmus, nacionalizmus, xenofóbiu a nenávisť je ešte aj dnes stále možno vybadať v rozličných verejných prejavoch v Európe. Tragické udalosti si pripomíname nielen preto, aby sme prejavili úctu tým, ktorí padli za obeť týmto režimom, ale je to aj spôsob, ako zabezpečiť, aby tieto ideológie mohli byť rázne odmietnuté a aby sa podobné ohavné činy už nikdy nezopakovali.

Pokiaľ ide o obranu našej demokracie, právneho štátu a základných práv v Európe a na celom svete, zostávame neoblomní. V Európskej únii neexistuje miesto pre extrémizmus, neznášanlivosť a útlak.

21.08.20127

Rumunsko prijme takmer 2000 utečencov z Grécka a Talianska

Rumunsko kvóty odmietlo, no utečencov prijíma. V počtoch je rekordérom spomedzi "nových" členských krajín. Prijme 1942 utečencov, ktorí sa po úteku z Blízkeho východu dostali do Grécka či Talianska. Pre televíznu stanicu Realitatea to dnes povedal rumunský minister zahraničných vecí Teodor Melescanu. Bukurešť podľa jeho slov už o tomto rozhodnutí upovedomila Európsku komisiu.

V Rumunsku sa momentálne nachádza zhruba 700 utečencov. Toto nízke číslo odráža podľa tamojších úradov ich pomerne malý záujem utečencov o túto malú krajinu, uviedla agentúra DPA.

Rumunsko odmietlo systém povinných kvót, ktoré Európska únia prijala na vrchole migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016. Bukurešť však zároveň deklarovala svoj zámer prijať na dobrovoľnej báze 1785 migrantov.

Rumunsko sa síce vyslovilo proti povinným kvótam, na rozdiel od Slovenska a Maďarska však systém prerozdeľovania právne nenapadlo. Rumunsko sa podieľa aj na operáciách v Čiernom mori zameraným na kontrolu migrácie.

"Samozrejme, migrácia a utečenecký problém sú dve rozdielne kategórie. Prvá kategória zahŕňa tých, čo sa stali utečencami z politických dôvodov, ktorí utekajú pred vojnou, ale máme tu aj ekonomickú migráciu, najmä z krajín so zlyhávajúcimi režimami a s veľmi zložitými životnými podmienkami. Rumunsko vyjadrilo solidaritu, hoci sme začali s postojom, že nie je normálne mať fixné kvóty. Na druhej strane, ukázali sme pripravenosť prijať určitý počet utečencov", povedal minister.

17.08.2017

Dnes začína 44. ročník výstavy Agrokomplex, chýbať na ňom nebude ani Zastúpenie EK na Slovensku

Tento týždeň (17. - 20. augusta 2017) sa v Nitre uskutoční 44. ročník medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex. Ani tentoraz na ňom nebude chýbať stánok Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Okrem rôznych zaujímavostí prinesie aj sériu Diskusných stolov na aktuálne témy, ktoré hýbu agrorezortom. ZEK na Slovensku ich pripravili v spolupráci s Agroinštitútom Nitra a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou.

"Agrokomplex je jedinečná výstava, ktorá ukazuje ľuďom hodnoty, ktoré poľnohospodári tvoria pre nás všetkých. Pre odbornú, ale aj širokú verejnosť sme na výstave pripravili zaujímavé diskusie na aktuálne témy. Budeme diskutovať o tom, aká je situácia v poľnohospodárstve, v potravinárstve, ako lepšie reagovať na krízy a aká bude budúca európska poľnohospodárska politiky a čo prinesie slovenským poľnohospodárom. Ukážeme aj pozitívne príklady zlepšenia slovenského zeleninárstva a návštevníci môžu ochutnať aj špičkové mliečne výrobky. Som rád, že naše pozvanie prijala aj pani ministerka Gabriela Matečná," povedal Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Od štvrtka 17. augusta do soboty 19. augusta je pripravených päť diskusií na aktuálne témy. Budú sa konať v pavilóne A, v priestoroch stánku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Účastníkmi okrúhlych stolov budú popredné osobnosti slovenského poľnohospodárskeho života, vrátane pani ministerky Matečnej, predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory pána Semančíka, predstaviteľov zeleninárstva, mliečneho sektora, malých farmárov ako aj odborníkov z viacerých oblastí.

16.08.2017

Výsledky prieskumu o spokojnosti s členstvom v Únii

Najzdržanlivejší vzťah k Európskej únii majú spomedzi obyvateľov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) Česi. S členstvom v Únii tu súhlasí 56 percent oslovených, na Slovensku 74, v Maďarsku 82 a v Poľsku 88 percent respondentov. Vyplýva to z výsledkov nedávneho prieskumu verejnej mienky špecializovaného českého centra CVVM, ako aj jeho partnerských organizácií CBOS z Poľska, Tárki z Maďarska a FOCUS zo Slovenska.

S vplyvom na rozhodovanie Únie je však spokojná iba štvrtina Poliakov a Slovákov, 22 percent Maďarov a 15 percent Čechov. Na otázku, kam by sa ich krajina mala zaradiť v prípade vzniku tzv. dvojrýchlostnej Európy, odpovedalo 36 percent Slovákov, že by sa SR mala rozhodnúť pre najtesnejšiu spoluprácu s Úniou, 51 percent preferovalo voľnejšiu spoluprácu a ostávajúcich 13 percent na otázku nevedelo odpovedať.

Na rozdiel od Slovákov mohli občania ďalších troch krajín V4 odpovedať i s využitím možnosti odísť z EÚ, ktorú využilo až 23 percent respondentov v ČR, kým v Poľsku i v Maďarsku sa k tejto možnosti priklonilo iba po päť percent oslovených.

Za najtesnejšiu spoluprácu s Úniou sa vyslovilo 58 percent Poliakov, 41 percent Maďarov a iba 19 percent Čechov. Česi, Slováci ale v menšej miere aj Maďari a Poliaci uprednostňujú, ako vyplýva z ich odpovedí, národnú suverenitu pred efektívnosťou Únie posilňovanej práve na jej úkor. Rozdiel medzi oboma tábormi je, ako vyplýva z výsledkov prieskumu, najmarkantnejší v ČR (68:16), ale značný je aj na Slovensku (67:22), v Maďarsku (55:33) a v Poľsku (43:34) to už nie je tak jednoznačné.

V SR sa do prieskumu v dňoch 31.5.-4.6. zapojilo 1012 respondentov vo veku nad 18 rokov. 

15.08.2017

Osem krajín EÚ žalujú Čínu za falšovanie zemepisných označení

Podľa dokumentu z gréckeho ministerstva hospodárstva sa Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Grécko, Portugalsko, Nemecko, Maďarsko a Rumunsko dohodli, že na Čínu spoločne podajú žalobu pre 25 ochranných známok v rozpore so zemepisnými označeniami EÚ. Pre spoločný postup sa rozhodli, aby si medzi sebou rozdelili náklady na súdne trovy v Číne. Vo väčšine prípadov ide o víno a ďalšie alkoholické nápoje, grécky syr feta, španielske olivové oleje a taliansky ocot.

"Ak registrácie týchto značiek (v Číne) nebudú na súde zamietnuté, ich držitelia budú mať právo vyrábať tieto výrobky pre domáci trh alebo importovať výrobky v rozpore so zemepisným označením z celého sveta," varuje dokument.

V júni sa Brusel a Peking dohodli, že zverejnia 200 európskych a čínskych zemepisných označení (100 za každú stranu) a zvážia ich ochranu cez bilaterálnu dohodu, ktorá by mala byť uzavretá ešte v roku 2017.

Atény tvrdia, že v jedenástom kole rokovaní s Čínou, ktoré sa konalo 27. júla, Čína súhlasila, že cez špeciálny systém uzná chránené zemepisné označenia EÚ. Jednoznačne však odmietla zrušiť sporné ochranné známky. V dokumente stojí, že kvôli snahám Komisie uzavrieť rokovanie čo najrýchlejšie, ako aj neústupnosti Číny v tejto veci, "vznikla potreba, aby krajiny, ktorých sa to týka, podali žalobu, keďže nemajú právo obrátiť sa na súdy členských krajín EÚ".

11.08.2017

Nákup novej techniky pre slovenskú armádu je nevyhnutný.

Podľa premiéra Roberta Fica by sa Ministerstvo obrany malo zapojiť do všetkých iniciatív, ktoré sa týkajú vojenských spôsobilostí v rámci EÚ. Zároveň pri rozhodnutiach ohľadom nákupu novej vojenskej techniky, má hľadať európske riešenia. Podľa neho je potrebné ukázať partnerom v Európe, že vieme prijímať rozhodnutia na európskej úrovni.

Premiér Fico tiež pripomenul, že Únia na jeseň spúšťa program v oblasti obrany, v ktorom budú môcť krajiny so záujmom užšie spolupracovať. Slovensko by malo byť podľa premiéra súčasťou týchto iniciatív. "Prvá oblasť, kde sa od nás bude očakávať európske správanie, je oblasť vojenských spôsobilostí," dodal premiér.

Ministerstvo obrany chce podľa Gajdoša systémovo riešiť modernizáciu armády. Dôraz bude klásť na projekty pozemných a vzdušných síl. V nasledujúcich rokoch chce rezort obrany nakúpiť spolu 81 bojových obrnených vozidiel na podvozku 8×8 a 404 bojových obrnených vozidiel, respektíve viacúčelových taktických vozidiel na podvozku 4×4. Vyplýva to z projektu ministerstva, ktorý už odobrila vláda s tým, že sa majú využiť aj kapacity slovenského obranného priemyslu. Celkovo by na tieto projekty malo ísť z rozpočtu takmer 1,2 miliardy eur. Do tejto sumy sú zarátané aj náklady na logistickú podporu, muníciu a infraštruktúru.

Rozpracovaná je aj otázka nadzvukového letectva. Ministerstvo chce mať najneskôr do konca septembra pripravenú analýzu ponúk na nové stíhačky. Armáda v prvom rade plánuje obmeniť používanie stíhačiek MIG-29, ktoré už dosluhujú. Ministerstvo ešte koncom minulého roka hovorilo o tom, že očakáva ponuky z viacerých krajín. Slovensko pritom od marca 2015 rokuje aj so Švédmi o stíhačkách JAS-39 Gripen. 

10.08.2017

Pod Spišský hrad prinesú dobrovoľníci Európu

Už túto sobotu (12. augusta) sa v Spišskom podhradí zíde 28 dobrovoľníkov z viacerých európskych miest, aby ľuďom priblížili svoju kultúru, jedlo a zvyky, a priniesli tak na Spiš trochu Európy. Ide o prvý ročník kultúrneho festivalu Európa pod hradom (Europe Under the Castle), ktorý sa uskutoční s podporou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, organizácie Človek v ohrození a viacerých veľvyslanectiev.

Podujatie stavia na spolupráci a dialógu, jeho základom je šírenie európskych hodnôt medzi ľudí a komunikácia s občanmi o kultúrach, spolupráci a solidarite. Spišské Podhradie zaplnia nielen dobrovoľníci z celej Európy, ale aj rôzne stánky, ktoré budú prezentovať rozličné európske kultúry, jedlá a zvyky. Vystúpia netradiční umelci a počas pilotného projektu festivalu sa budú premietať niektoré filmy z festivalu Jeden svet, ako napríklad Švédska teória lásky, Sonita, či Dajte nám peniaze. Nebude chýbať ani trh s ručne vyrobenými vecami, hry pre deti, či diskusie pre dospelých o rôznych aktuálnych témach, napríklad o globalizácii, multikulturalizme či rovnoprávnosti žien.

Oficiálne otvorenie festivalu je v sobotu o 11:00. Viac informácií sa dozviete na FB stránke podujatia. 

08.08.2017

Komisia stopla platby v štyroch výzvach na ministerstve školstva

EK pozastavila štyri výzvy ministerstva školstva. Pozastavenie eurofondov oznámila EK vo varovnom liste minulý štvrtok (3.8.).

EK komunikovala s ministerstvom školstva už od polovice júla. Teraz žiada preveriť, či hodnotitelia majú dostatočné skúsenosti a odbornosť na hodnotenie projektov a či firmy, ktoré dostali granty, majú skutočné skúsenosti s výskumom a inováciou a či sú dostatočne finančne stabilné. Celá záležitosť s eurofondmi sa dostala na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Problémom sa koalícia zaoberala minulý týždeň. Predseda SNS a NRSR Andrej Danko navrhol, aby sa problematická výzva na dlhodobý strategický výskum a vývoj zrušila. Pre vysoké školy sa má vypísať nová výzva. Rozdeľovanie eurofondov rieši okrem OLAF-u aj Národná kriminálna agentúra (NAKA). Ministerstvo školstva sa k policajnej kontrole nevyjadruje, šéf rezortu však víta činnosť kompetentných orgánov.

Výzva na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier je už podľa rezortu školstva uzavretá. Po jej uzavretí už podľa Plavčana prebieha štandardná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR. Pri druhej problematickej výzve na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja, na ktorú upozornili rektori vysokých škôl a predseda Slovenskej akadémie vied, požiadal minister o kontrolu Európsku komisiu. Keďže táto výzva je stále otvorená, do ukončenia kontrol bol proces schvaľovania projektov pozastavený.

03.08.2017

Eurobarometer: Dôvera v EÚ narastá, najväčšou hrozbou ostáva terorizmus

Rok po referende vo Veľkej Británii má čoraz viac ľudí v EÚ optimistický pohľad na budúcnosť Európskej únie, ukázal to najnovší Eurobarometer. Podľa výsledkov, ktoré včera predstavila Európska komisia, dosiahla dôvera v EÚ zatiaľ najvyššiu úroveň od roku 2010 - a podpora eura je väčšia ako kedykoľvek predtým od roku 2004.

Optimistický pohľad na budúcnosť EÚ má dnes väčšina Európanov (56 percent), čo je nárast o šesť percentuálnych bodov v porovnaní s jeseňou 2016, pričom najvýraznejší nárast možno pozorovať vo Francúzsku (55 %, +14 bodov od minulej jesene), v Dánsku (70 %, +13 bodov) a v Portugalsku (64 %, +10 bodov). Na Slovensku EÚ dôveruje 43 percent občanov (+1 bod) - pre porovnanie, vláde a parlamentu dôveruje 26 percent Slovákov.

V odpovediach občanov na otázky týkajúce sa najväčších výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, občania EÚ najčastejšie uvádzali terorizmus (44 %, +12 percentuálnych bodov od jesene 2016), imigráciu (38 %, -7 bodov) a so značným odstupom nasledovala hospodárska situácia (18 %, -2 body). Pre porovnanie, Slováci za najväčšiu výzvu v rámci krajiny považujú rastúce ceny a náklady na život ako aj zdravie a sociálnu istotu (obe 30 %), nasleduje nezamestnanosť (26 % opýtaných). Naopak, imigráciu na Slovensku považuje za hlavný problém len 8 % opýtaných.

Zaujímavosťou je, že pri otázke ohľadom spoločných politík EÚ prejavili Slováci vyšší záujem o takéto riešenie ako bol priemer EÚ - v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky sa vyjadrilo až 78 percent Slovákov (priemer EÚ bol 75 %), v prospech spoločnej zahraničnej politiky 72 percent (priemer EÚ bol 66 %) a v prospech vytvorenia Európskej hospodárskej a menovej únie až 80 percent Slovákov (priemer EÚ bol 60 %). 

02.08.2017

Pamätný deň rómskeho holokaustu

Dnes (2. augusta) si Európska komisia pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu, aby si tak uctila pamiatku tisícok obetí rómskeho pôvodu, ktoré prišli o život počas druhej svetovej vojny.

Na tieto príšerné zločiny voči Rómom nesmieme nikdy zabudnúť. Mladšie generácie, ktorým sa tieto udalosti môžu zdať vzdialené, by o nich mali vedieť a mali by chápať, o akú tragédiu išlo. Prenasledovanie a diskriminácia nemajú v Európskej únii miesto. Tým, že si budeme pripomínať krivdy spáchané v minulosti, máme lepšie predpoklady budovať Európu zajtrajška, vychádzajúc z našich spoločných, európskych hodnotách.

Európska komisia vyzýva členské štáty, aby uznali genocídu Rómov, a opätovne zdôrazňuje svoju podporu uzneseniu Európskeho parlamentu z 15. apríla 2015, ktorým bol 2. august uznaný za Pamätný deň rómskeho holokaustu. Ide o nevyhnutný krok k tomu, aby sme znova nastolili spravodlivosť pre rómske komunity, vrátili im dôstojnosť a aby sme na tieto udalosti nikdy nezabudli. Európska komisia bude aj naďalej podporovať členské štáty v ich úsilí o lepšiu integráciu Rómov.

Predstavitelia EK sa dnes v rámci spomienkovej akcie organizovanej Ústrednou radou nemeckých Sintov a Rómov pripoja v bývalom koncentračnom tábore Osviečim-Birkenau v Poľsku k skupine ľudí, ktorí prežili holokaust, a skupine mladých Rómov. Ide o doplnenie iniciatívy Rady Európy s názvom "Dikh He Na Bister" (Pozrite sa a nezabudnite), ktorá si pripomína genocídu Rómov a združuje 250 mladých ľudí rómskeho aj nerómskeho pôvodu z 20 európskych krajín za cieľov zvýšenia povedomia o rómskom holokauste. 

31.07.2017

Európska komisia predstavila nový program na podporu konzumácie mlieka, ovocia a zeleniny v školách

Od 1. augusta začne v EÚ platiť nový, efektívnejší program na podporu konzumácie mlieka, ovocia a zeleniny v školách, ktorý sa začne realizovať v celej Únii od prvého dňa školského roka 2017/2018. Vznikne zlúčením dvoch súčasných programov - programu na podporu konzumácie ovocia a zeleniny a programu na podporu konzumácie mlieka - do jednotného právneho rámca.

Na jeho financovanie Európska únia tento rok vyčlenila sumu 250 miliónov eur, z toho Slovensko na program dostane vyše 3,2 miliónov eur.

Cieľom programu je podporovať zdravé stravovacie návyky u detí pomocou distribúcie ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, ako aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny. Deťom v školách sa v rámci neho bude prioritne podávať čerstvé ovocie, zelenina a konzumné mlieko. Distribuovať sa môžu takisto spracované výrobky, ako sú polievky, ovocné kompóty, džúsy, jogurty a syr, ak to schvália vnútroštátne zdravotnícke orgány. Nepovoľuje sa žiadny pridaný cukor, soľ a tuk okrem prípadu, že vnútroštátne zdravotnícke orgány ich povolia v obmedzenom množstve.

Členské štáty samy rozhodujú o konkrétnej podobe programu, teda napríklad o tom, aké tematické vzdelávacie opatrenia a iné poľnohospodárske výrobky chcú doň začleniť. Okrem toho majú možnosť doplniť pomoc EÚ na financovanie programu o vnútroštátnu pomoc. Pri výbere výrobkov sa zohľadňujú zdravotné a environmentálne aspekty, sezónnosť, rôznorodosť a dostupnosť, pričom prednosť sa dáva výrobkom z EÚ. Členské štáty môžu podporovať nákup miestnych alebo regionálnych výrobkov, ekologické výrobky, krátke dodávateľské reťazce, environmentálne prínosy a systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky.

Z už spomínaných 250 miliónov eur, ktoré EÚ vyčlenila na financovanie tohto programu v školskom roku 2017/2018, bude približne 150 miliónov eur vyčlenených na ovocie a zeleninu a 100 miliónov eur na mlieko.

V súčasnosti sa na bývalom programe na podporu konzumácie ovocia a zeleniny zúčastňuje 24 členských štátov a na bývalom programe na podporu konzumácie mlieka 28 členských štátov. V minulom roku malo z programu na podporu konzumácie mlieka prínos približne 20 miliónov detí a z programu na podporu konzumácie ovocia a zeleniny okolo 11,7 milióna detí.

26.07.2017

Členské štáty premiestnili rekordný počet utečencov

Európska komisia dnes predstavila 14. správu o pokroku v oblasti premiestňovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ a presídľovaní utečencov z nečlenských krajín. Z nej vyplýva, že v júni 2017 sa podarilo premiestniť rekordný počet osôb (viac ako 2000 osôb z Grécka a takmer 1000 z Talianska). Celkovo počet premiestnení za minulý mesiac dosiahol 24676 osôb, z toho najlepšie svoj záväzok v tejto oblasti plnili Malta (takmer 105 percent), Fínsko (87 percent), Írsko (76,5 percenta) a Lotyšsko (66,7 percenta). Pre porovnanie, Slovensko doposiaľ premiestnilo 16 žiadateľov o azyl z Grécka, z Talianska zatiaľ nikoho. To predstavuje splnenie nášho záväzku na 1,8 percenta.

Voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku dnes Európska komisia pristúpila k ďalšej fáze konania o porušení právnych predpisov z dôvodu neplnenia ich právnych záväzkov týkajúcich sa premiestnenia (viď. tlačová správa nižšie).

V oblasti presídľovania utečencov z nečlenských krajín je celkový pokrok naďalej pozitívny, pričom sa už vykonali približne tri štvrtiny (17 179) z 22 504 presídlení dohodnutých v júli 2015. Viaceré členské štáty, vrátane Estónska, Fínska, Nemecka, Írska, Holandska, Švédska či Veľkej Británie si pritom svoje záväzky týkajúce sa presídľovania už splnili. Slovensko doposiaľ nepresídlilo nikoho. 

17.07.2017

Diskusia o budúcnosti Európy: 1 750 podujatí pre viac než 30 miliónov Európanov

Štyri mesiace po tom, ako Európska komisia 1. marca tohto roku predstavila Bielu knihu o budúcnosti Európy, naberá diskusia o budúcnosti Európy na intenzite. Doposiaľ sa na vyše 1 750 akciách, ktoré zorganizovala alebo podporila EK, zúčastnilo viac než 270 000 občanov a ešte oveľa viac ľudí sa zapojilo cez internet. Do diskusie sa tak do dnešného dňa zapojilo pravdepodobne viac než 30 miliónov občanov.

Akcie a diskusie sa budú naďalej organizovať aj v nadchádzajúcich mesiacoch a slovenskí občania sa k téme budúcnosti EÚ môžu vyjadriť priamo na tomto webovom sídle, a to najmä pred výročným prejavom o stave Európskej únie 13. septembra 2017, kedy predseda Juncker predstaví svoju víziu budúcnosti Európy

Komisia Bielou knihou o budúcnosti Európy začala celoeurópsku diskusiu o fungovaní EÚ-27, teda už po odchode Veľkej Británie. Biela kniha ponúka päť scenárov vývoja Únie do roku 2025:

  • "Pokračovanie v súčasnom smerovaní": EÚ-27 bude pokračovať v plnení svojho pozitívneho programu reforiem,
  • "Iba jednotný trh": EÚ-27 sa zameria na jednotný trh, keďže 27 členských štátov nedokáže nájsť spoločnú reč v čoraz väčšom počte oblastí politiky,
  • "Tí, ktorí chcú, robia viac": EÚ-27 bude fungovať ako dnes, ale umožní členským štátom, ktoré si to želajú, užšie spolupracovať v konkrétnych oblastiach,
  • "Menej, ale efektívnejšie": EÚ-27 sa zameria na vybrané oblasti politiky, v ktorých bude pracovať viac a rýchlejšie, zatiaľ čo v iných oblastiach bude pracovať menej,
  • "Oveľa viac spoločne": členské štáty sa rozhodnú zdieľať viac právomocí, zdrojov a krokov v rámci rozhodovacieho procesu na všetkých úrovniach.

Scenáre zahŕňajú celú škálu možností s výsledkami, ktoré sa odlišujú v závislosti od konkrétnej oblasti politiky. Majú ilustračnú povahu a vzájomne sa nevylučujú

Svoj názor na budúce smerovanie EÚ môžete teraz vyjadriť aj Vy, a to jednoducho na FB stránke Zastúpenia EK na Slovensku. 

17.07.2017

Eurokomisárka Jourová sa vyjadrila k dvojitej kvalite potravín

17. júla sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov, kde sa ministri členských štátov okrem iného venovali aj otázke dvojitej kvality potravín. V rámci stretnutia komisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová pri tejto príležitosti uviedla: "Ide o vážnu a dôležitú otázku. Mnoho ľudí na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a iných krajinách majú pocit, že sa s nimi zaobchádza ako s druhoradými spotrebiteľmi. Urobím preto všetko, čo je v mojich silách, aby som obnovila dôveru ľudí v spravodlivé zaobchádzanie v rámci EÚ. Musíme si byť istí, že náš jednotný trh je skutočne jednotný, a že sa v ňom neuplatňuje dvojaký meter."

Komisárka zároveň dodala: "Stojím na strane spotrebiteľov. To je dôvod, prečo sa v súčasnosti chystám urobiť dve veci. Ako prvé budem spotrebiteľským orgánom dotknutých krajín pomáhať pri využívaní existujúcich právnych nástrojov, ktoré majú k dispozícii, najmä v oblasti pravidiel o nekalých obchodných praktikách. Budeme sa snažiť uľahčiť ich použitie, a to aj koordinovane, s cieľom účinne presadzovať právo EÚ.

Po druhé, budem iniciovať stretnutie výrobcov a maloobchodníkov, aby spolu diskutovali o konkrétnych výrobkoch, kde sme zhromaždili dôkazy. Je dôležité, aby spolu v tejto oblasti obe strany spolupracovali. Pri riešení tohto problému, ktorý je, zdá sa, len v niektorých členských štátoch, musíme spojiť sily. Potrebujeme dôkazy, takže som s radosťou prijala správu, že ministri Českej republiky, Slovenska, Slovinska, Maďarska, ale aj Nemecka a Belgicka hovorili o spoločnom úsilí a spolupráci s cieľom nájsť riešenie. Ak to bude potrebné, Európska komisia je pripravená konať a pomôcť im v tejto oblasti."

14.07.2017

Minulý mesiac sa v Európskej únii predalo 1,49 milióna áut.

Združenie európskych výrobcov áut (ACEA) uvádza, že predaj áut v Európskej únii vzrástol v júni o viac než 2 %, čo predstavuje predaj 1,49 milióna áut. Medziročne to znamená rast o 2,1 %. Na porovnanie, v máji rast dosiahol 7,6 %.S emisiami vraj podvádzal aj Jeep a Suzuki Na druhej strane to znamená najlepší júnový výsledok od roku 2007, posledného roka pred prepadom trhu v reakcii na nástup svetovej finančnej krízy.

Najviac sa pod tento výsledok podpísali Taliansko a Španielsko, kde predaj áut vzrástol o 12,9 %, respektíve o 6,5 %. Naopak, v Nemecku a Veľkej Británii sa predaj áut v júni znížil. V Nemecku klesol o 3,5 % a v Británii o 4,8 %.

Z automobiliek najvýraznejší rast predaja zaznamenala japonská Toyota. Predaj jej áut vzrástol o 12,9 %. Rast zaznamenala aj spoločnosť Fiat Chrysler (7,9 %), ďalej spoločnosť Daimler, ktorá zvýšila predaj o 4,2 %, ako aj francúzske automobilky. Predaj PSA Group vzrástol o 3,9 % a predaj firmy Renault o 3 %. Aj napriek problémom v dôsledku emisnej kauzy rast predaja zaznamenala v júni aj nemecká automobilka Volkswagen, aj keď len mierny. Jej predaj vzrástol o 2,7 %. V rámci koncernu sa menej darilo výrobcovi luxusných vozidiel Audi, ktorého predaj klesol v júni o 1,4 %. Od januára do konca júna bolo v EÚ predaných 8,2 milióna áut. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to predstavuje rast o 4,7 %. Aj za obdobie 1. polroka vykázali spomedzi najväčších trhov EÚ najlepšie výsledky Taliansko a Španielsko. Predaj áut v Taliansku vzrástol za prvých šesť mesiacov medziročne o 8,9 % a v Španielsku o 7,1 %. 

14.07.2017

Vysporiadanie sporov s nízkou hodnotou bude oddnes rýchlejšie, jednoduchšie a lacnejšie

Prostredníctvom Európskeho konania na riešenie sporov budú môcť spotrebitelia a firmy riešiť svoje spory rýchlejšie a menej nákladne. Dnes totiž vstúpilo do platnosti revidované Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Ak si napríklad spotrebiteľ kúpi lyže z inej európskej krajiny a vopred za ne zaplatí, ale tovar nedostane, môže na vrátenie svojich peňazí použiť tento postup.

Európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová uviedla: "Vďaka jednoduchému a účinnému postupu riešenia sporov budú môcť spotrebitelia a malé a stredné podniky nakupovať v iných krajinách EÚ s plnou dôverou. Ak sa vyskytne problém s nákupom alebo jeho nedodaním, budú si môcť rýchlo uplatniť náhradu v prípade cezhraničných nákupov až do výšky 5 000 EUR."

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu existuje od roku 2007. Odvtedy sa osvedčilo: trvanie súdnych konaní ohľadom cezhraničných sporov s nízkou hodnotou sa skrátilo z pôvodných 2,5 roka na priemerne 5 mesiacov. Oddnes sa navyše zvýši strop z 2 000 EUR na 5 000 EUR s cieľom umožniť väčšiemu počtu malých a stredných podnikov, aby takéto riešenie sporov využívali. Postup bude jednoduchší aj vďaka technológiám, keďže sťažovatelia nebudú musieť prísť na súd osobne, ale budú môcť vyriešiť spor online. Nové pravidlá navyše zabezpečia, aby boli súdne poplatky primerané a nedošlo k situácii, kedy by boli vyššie než samotná hodnota sporu. 

13.07.2017

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie otvorí svoje laboratóriá širšej vedeckej obci

Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie otvára svoje vedecké laboratóriá a zariadenia pre vedcov a výskumníkov zo súkromného aj verejného sektora. Už v decembri tohto roka budú môcť vedci využívať výskumné zariadenia v talianskej Ispre, neskôr v belgickom meste Geel, nemeckom Karlsruhe a holandskom Pettene, a tak pomôcť maximalizovať využitie výhod týchto laboratórií na svetovej úrovni.

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport, ktorý je zodpovedný aj za JRC, uviedol: "Centrum hostí niekoľko veľmi kvalitných výskumných zariadení. Niektoré z nich sú jedinečné v Európe aj vo svete. Otvorením našich laboratórií budeme v plnej miere využívať ich potenciál v spolupráci s európskymi výskumnými pracovníkmi a priemyslom, v prospech politických činiteľov, podnikov a predovšetkým občanov."

Úspešná spolupráca s univerzitami, vedeckými inštitútmi a firmami v minulosti dokazuje, že o využívanie týchto zariadení je záujem. Touto iniciatívou sa JRC zameriava na šírenie vedeckých poznatkov, podporu konkurencieschopnosti a pomoc k preklenutiu priepasti medzi výskumom a priemyslom. V rámci pilotnej fázy v rokoch 2017-2018 budú pre externých používateľov otvorené tri zariadenia v Ispre. 

13.07.2017

Komisia sa rozhodla postúpiť prípady 3 členských štátov na Súdny dvor

Európska komisia dnes prijala rozhodnutie o postúpení prípadov Slovenska, Belgicka a Chorvátska na Súdny dvor EÚ pre omeškanie transpozície smernice o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie (smernica 2014/61/EÚ). Členské štáty mali smernicu previesť to svojich národných právnych poriadkov do 1. Januára 2016. Komisia požiada Súdny dvor, aby na tieto tri krajiny uložil penále z omeškania za každý deň odo dňa vynesenia rozsudku, až kým smernica nenadobudne účinnosť v ich národnom práve.

Smernica o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie môže ušetriť až 30 % nákladov na zavedenie vysokorýchlostného internetu. Obsahuje napríklad pravidlá využívania súčasných pevných infraštruktúr (napríklad vedenia, stožiarov, veží a pod.) vysokorýchlostného internetu. Smernica rieši koordináciu stavebných prác v rôznych odvetviach vrátane telekomunikácií, energetiky, odpadových vôd, dopravy a ďalších. Vďaka týmto opatreniam sa vytvoria podmienky na efektívnejšie rozmiestnenie novej pevnej infraštruktúry, aby spojazdnenie sietí zlacnelo. 80 % nákladov tvoria stavebné práce, ako napríklad kopanie ciest, kam sa položí vedenie širokopásmového pripojenia. Tieto pravidlá majú rozšíriť prístup ľudí v EÚ k vysokorýchlostnému internetu. Uplatňovanie smernice o znížení nákladov na širokopásmové pripojenie je veľmi dôležité aj z hľadiska dokončenia jednotného digitálneho trhu a zlepšenia vzájomnej prepojenosti.

11.07.2017

Budúcnosť financií EÚ: Návrhy na zjednodušenie prístupu k fondom EÚ

Skupina nezávislých odborníkov na politiku súdržnosti dnes predložila svoju záverečnú správu o zjednodušenom rámci fondov EÚ po roku 2020.

Hoci úspechy politiky súdržnosti EÚ sú nepopierateľne pozitívne, súčasné množstvo pravidiel často komplikuje život miestnym orgánom, ktoré spravujú fondy EÚ, alebo podnikateľom, ktorí žiadajú financovanie zo zdrojov EÚ. Zjednodušenie je preto kľúčové a Európska komisia by mala preskúmať, ako ešte viac zjednodušiť prístup k fondom EÚ v rozpočtovom rámci po roku 2020. To je hlavný odkaz, ktorý sa skupina na vysokej úrovni pre zjednodušenie usiluje presadiť v diskusii o budúcnosti financií EÚ. Komisia ju otvorila 28. júna, keď publikovala diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ , posledný z piatich, ktoré nasledovali po zverejnení Bielej knihy Komisie o budúcnosti Európy 1. marca.

Komisár Günther H. Oettinger, ktorý je zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, vyhlásil: "Občania očakávajú od EÚ viac, ale jej rozpočet sa zmenšuje. Ak chceme vyriešiť túto dilemu, musíme každé minuté euro využiť čo najlepšie. To dokážu zabezpečiť práve jednoduchšie pravidlá."

Podľa skupiny je súčasná štruktúra pravidiel efektívna, ale potrebuje vhodnú očistu. Malo by sa zachovať riadenie na základe zdieľaného hospodárenia, aby sa zabezpečila vzájomná dôvera a zodpovednosť za spoločné ciele rastu a tvorby pracovných miest. Jednoduchosť ale znamená menej pravidiel. Skupina označila pravidlá, ktoré treba odstrániť alebo radikálne zoškrtať.

10.07.2017

Európsky zbor solidarity: pracovné miesta a stáže na dobrej ceste

Pred pol rokom Európska komisia zahájila činnosť Európskeho zboru solidarity. V marci 2017 začal výber uchádzačov na dobrovoľnícke stáže na základe ich záujmu a zručností a dnes (10. júla) sa začínajú otvárať tisíce pracovných miest a stáží. Európska komisia v tejto súvislosti podporuje dva projekty pod taktovkou talianskych a francúzskych verejných služieb zamestnanosti, ktoré ponúknu zamestnanie alebo stáž spojené s myšlienkou solidarity v inej krajine EÚ až 6 000 mladým ľuďom.

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: "Úloha Európskeho zboru solidarity je vytvárať početnejšie a kvalitnejšie pracovné príležitosti. Som rada, že dnes sa spúšťa aj pracovný rozmer zboru, a mladí ľudia tak už budú môcť využiť jeho plný potenciál. V spolupráci s úradmi práce a partnermi v teréne budeme ponúkať tisíckam mladých ľudí konkrétne príležitosti na zamestnanie alebo stáž spojené s myšlienkou solidarity v celej Európe. Tak si budú môcť rozvíjať zručnosti a zvyšovať budúce vyhliadky na trhu práce."

Od zriadenia Európskeho zboru solidarity 7. decembra 2016 doň vstúpilo viac než 32 000 mladých ľudí, z toho 338 zo Slovenska. Hľadanie umiestnení pre účastníkov v organizáciách na základe ich záujmu a zručností sa začalo v marci 2017. Odvtedy bolo kontaktovaných približne 11 500 účastníkov a akceptovaných 460 miest. Cieľom je zabezpečiť, aby sa do konca roka 2020 do Európskeho zboru solidarity zapojilo 100 000 mladých ľudí.

10.07.2017

Zastúpenie EK na Pohode a prieskum o budúcnosti EÚ

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku si aj tento rok získalo obľubu u návštevníkov najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda 2017. Vyplynulo to aj z dotazníka ktorý vyplnil rekordný počet návštevníkov EÚ Infozóny. Väčšina ľudí, ktorá sa zapojila, označila za hlavné prínosy EÚ najmä voľný pohyb osôb, prístup na jednotný trh, spoločnú menu, roaming bez poplatkov, podporu investícií z európskych fondov a s tým spojený regionálny rozvoj a tiež silnejšiu pozíciu EÚ ako celku vo svete. Medzi výhradami najčastejšie spomínali nedodržiavanie pravidiel všetkými členskými štátmi, silnejšiu pozíciu veľkých štátov voči menším, byrokraciu, pomalé rozhodovanie, zlé využívanie eurofondov, migračnú politiku či nedostatočnú komunikáciu voči občanom. Medzi najčastejšími obavami rezonoval strach z vojny, rozpadu EÚ, zatvárania hraníc, vytvorenia viacrýchlostnej EÚ, korupcie, terorizmu, extrémizmu či xenofóbie. Najviac zase oceňovali hodnoty EÚ ako demokracia, sloboda, solidarita, rovnosť, jednota, mier a právny štát.

EÚ infozóna ponúkala tiež možnosť zúčastniť sa zábavných súťaží, vedomostných kvízov a interaktívnych hier, ktoré preverili, koľko kto vie o ostatných európskych krajinách i samotnej EÚ. Zastúpenie Európskej komisie pokračovalo v prieskume, ktorý si získal obľubu už na Majálese a Dni Európy v máji. Návštevníci festivalu Pohoda tak tiež mali možnosť vyjadriť sa k budúcnosti EÚ. Prieskum bol realizovaný vo forme interaktívnej inštalácie v tvare holubice. Každý tak na ňu mohol nalepiť jednu z piatich nálepiek reprezentujúcich scenáre budúceho fungovania EÚ-27, ktoré Európska komisia predstavila 1. marca vo svojej Bielej knihe o budúcnosti EÚ:

  • Oveľa viac a spoločne 39.89%
  • Menej, ale efektívnejšie 34.40%
  • Tí, ktorí chcú, robia viac 16.60%
  • Pokračovať v súčasnom smerovaní 4.68%
  • Iba jednotný trh 4.42%

Na tomto prieskume sa zúčastnilo spolu 747 ľudí. Z nich drvivá väčšina sa vyjadrila, že si najviac želá, aby EÚ realizovala oveľa viac vecí spoločne - za tento scenár, sa vyjadrilo takmer 40 percent zúčastnených (298 hlasov). 

06.07.2017

Nové krídlo Európskeho parlamentu nesie Havlovo meno

Budova Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, ktorú poslanci využívajú dvanásť krát do roka počas štvordňových plenárnych zasadnutí, sa dnes rozrástla o nové krídlo. Časť budovy, označená skratkou HAV, nesie meno po bývalom českom a československom prezidentovi Václavovi Havlovi. V novom krídle budovy, ktorá kedysi patrila Rade Európy a ktorá prešla rekonštrukčnými prácami, budú mať kancelárie aj poslanci europarlamentu; predovšetkým však bude sídlom európskeho ombudsmana. Funkciu obhajcu ľudských práv v EÚ v súčasnosti zastáva Emily O'Reillyová z Írska. Jej úlohou je vyšetrovať sťažnosti občanov na administratívne postupy inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ.

Predseda EP Antonio Tajani v súvislosti s otvorením nového krídla budovy pripomenul, že Václav Havel bol český spisovateľ, disident a politik, ktorý "tvrdo bojoval za dosiahnutie zmierenia a mieru".

"Jeho život a jeho oddanosť demokracii nás inšpiruje a núti nás pokračovať v našom úsilí o vybudovanie spravodlivejšej a silnejšej Európy, ktorá je bližšie k občanom," uviedol Tajani počas príhovoru pri otvorení nového krídla budovy EP.

Dodal, že pre členov zákonodarného zboru EÚ je cťou symbolicky venovať časť budovy Václavovi Havlovi, ktorý je vnímaný ako "jeden z architektov našej spoločnej európskej identity".

04.07.2017

Komisia navrhla akčný plán na podporu Talianska, zníženie tlaku a zvýšenie solidarity

Vychádzajúc z práce počas posledných dvoch rokov, ktorej cieľom bolo zachraňovať životy na mori a riadiť zvyšujúci sa počet príchodov po trase cez centrálne Stredozemie, všetky zainteresované strany teraz musia zvýšiť a zrýchliť svoje úsilie v súlade sú zvyšujúcou sa naliehavosťou situácie a záväzkami prijatými vedúcimi predstaviteľmi EÚ. Dnešné opatrenia by mali predstavovať základ diskusií na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci vo štvrtok v Tallinne.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal: "Zúfalá situácia v Stredozemnom mori nie je ani novinkou, ani prechodným javom. V priebehu posledného dva a pol roka sme dosiahli obrovský pokrok smerom ku skutočnej migračnej politike EÚ, ale naliehavosť situácie si teraz vyžaduje, aby sme seriózne zrýchlili našu spoločnú prácu a nenechali Taliansko opustené. Cieľom nášho úsilia musí byť solidarita, pretože najväčšiemu tlaku sú vystavení tí, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním, a naše členské štáty. Súčasne musíme konať tak, aby sme podporovali Líbyu v boji proti prevádzačom a posilnili kontrolu hraníc, aby sme znížili počet ľudí, ktorí podstupujú nebezpečné cesty do Európy."

Európska komisia navrhuje množstvo konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať teraz, aby sa zrýchlila spoločná práca Európskej únie na trase cez centrálne Stredozemie. Komisia úzko spolupracuje s estónskym predsedníctvo Rady a opatrenia predstavené dnes by mali vytvárať základ diskusií o okamžitej podpore pre Taliansko, ktoré sa odohrajú na neformálnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci vo štvrtok 6. júla v Tallinne.

Komisia okrem iného:

  • bude ďalej zvyšovať kapacitu líbyjských orgánovprostredníctvom projektu s hodnotou 46 miliónov EUR pripraveného spoločne s Talianskom,
  • podporí vytvorenie úplne funkčného námorného záchranného a koordinačného strediska v Líbyi,
  • zvýši financovanie migračného manažmentu v Taliansku prostredníctvom 35 miliónov EUR pripravených na okamžitú mobilizáciu,
  • zaručí úplnú mobilizáciu agentúr EÚ:
  • Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) je pripravený zvýšiť počet mobilných tímov podporujúcich spracovávanie žiadostí,
  • Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala bezodkladne preskúmať návrhy Talianska ohľadne spoločnej operácie Triton
  • rezerva rýchleho zásahu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s viac ako 500 odborníkmi v oblasti návratu je pripravená na nasadenie na žiadosť Talianska.

03.07.2017

Miera nezamestnanosti klesá v celej EÚ

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu Európskej komisie Eurostat sa miera nezamestnanosti v eurozóne v máji pohybovala na úrovni 9,3%, čo je historicky najnižší údaj od marca 2009. Miera nezamestnanosti 28 členských štátov EÚ bola v máji na úrovni 7,8%. Ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti v EÚ od decembra 2008. Pre porovnanie, v máji 2016 bola miera nezamestnanosti v EÚ 8,7%.

Nezamestnanosť na Slovensku sa stále znižuje a s 8,1% nezamestnanosťou sa nachádza už výrazne pod priemerom eurozóny (9,3%) a len tesne nad priemerom EÚ (7,8%). Pozitívne je, že nezamestnanosť výrazne klesá aj u mladých ľudí a žien. 

03.07.2017

Začína estónske predsedníctvo v Rade EÚ

Od 1. júla sa začalo predsedníctvo Estónska v Rade Európskej únie. Kolégium komisárov na čele s predsedom EK Jean-Claude Junckerom pri tejto príležitosti pricestovalo do Tallinnu na tradičnú úvodnú návštevu, aby prediskutovali s estónskou vládou výzvy a priority EÚ na nadchádzajúcich šesť mesiacov. Zasadnutia sa uskutočnia v štyroch oblastiach, ktoré zodpovedajú prioritám estónskeho predsedníctva, a to:

- oblasť vonkajších vzťahov, bezpečnosti, migrácie a spravodlivosti;

- oblasť energetiky a klímy, dopravy a rozvoja vidieka;

- oblasť rastu, konkurencieschopnosti, vnútorného trhu, jednotného digitálneho trhu a obchodu

- oblasť rozpočtu EÚ, hospodárskej a menovej únii a v sociálnej agendy.

Komisia sa zároveň stretla aj s predsedami skupín a výborov estónskeho parlamentu.

Mottom estónskeho predsedníctva je "Jednota cez rovnováhu". 

29.06.2017

Komisia predstavuje plány na nový produkt celoeurópskych osobných dôchodkov

Európsky trh s osobnými dôchodkami je v súčasnosti roztrieštený a nevyvážený. Ponuky sa sústreďujú v niekoľkých členských štátoch, zatiaľ čo v niektorých iných členských štátoch takmer neexistujú. Tieto rozdiely v ponuke sú spojené s množstvom rôznych pravidiel v EÚ a na vnútroštátnych úrovniach, čo narúša rozvoj veľkého a konkurenčného trhu s osobnými dôchodkovými produktmi na úrovni EÚ.

Európska komisia preto dnes (29. júna) predstavila plány na vytvorenie novej triedy dôchodkových produktov vďaka ktorým budú mať európski spotrebitelia onedlho väčšie možnosti v oblasti sporenia na dôchodok.

Podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis uviedol: "Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je dôležitým míľnikom na ceste k dokončeniu únie kapitálových trhov. Má veľký potenciál, pretože sporiteľom ponúka v celej EÚ viac možností odkladať si peniaze na odchod do dôchodku. Podporuje hospodársku súťaž tým, že umožňuje, aby tento produkt ponúkali viacerí poskytovatelia mimo svojho domáceho trhu. Bude fungovať ako značka kvality a som si istý, že celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podporí aj dlhodobé investície na kapitálových trhoch."

Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt umožní spotrebiteľom dobrovoľne si dopĺňať úspory na dôchodok a zároveň využívať dôkladnú ochranu spotrebiteľa. Niektoré z výhod:

  • Sporitelia celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu budú mať väčší výber zo širokej škály poskytovateľov celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a budú profitovať zo širšej hospodárskej súťaže
  • Na to, aby mohli poskytovatelia poskytovať celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, budú musieť byť schválení Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA).
  • Sporitelia budú mať právo zmeniť poskytovateľa služieb doma aj v zahraničí každých päť rokov, pričom náklady spojené s touto zmenou budú obmedzené.
  • Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt bude prenosný medzi členskými štátmi, čo znamená, že keď sa sporitelia presťahujú do iného členského štátu, budú môcť naďalej prispievať do svojho celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.

28.06.2017

Komisia otvára diskusiu o budúcnosti financií EÚ

Rozpočet EÚ v súčasnosti čelí neľahkej úlohe: dosiahnuť lepšie výsledky za menej peňazí. Očakáva sa, že EÚ bude zohrávať významnejšiu úlohu v nových oblastiach politiky, ako je migrácia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť alebo obrana. Európa by si tiež mala udržať svoje vedúce postavenie na globálnej scéne ako jeden z hlavných darcov humanitárnej a rozvojovej pomoci a líder v boji proti zmene klímy. Toto všetko je však potrebné dosiahnuť s rozpočtom EÚ, ktorý bude po brexite ochudobnený o príspevok Veľkej Británie.

Komisár zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje Günther H. Oettinger v tejto súvislosti vyhlásil: "Ak má Európa čeliť novým výzvam, musíme pre ňu zabezpečiť finančné zdroje. Môžeme buď znížiť výdavky, alebo nájsť nové zdroje príjmov. Avšak bez ohľadu na to, čo urobíme, každé euro investované z rozpočtu EÚ musí priniesť pridanú hodnotu a mať pozitívny vplyv na každodenný život občanov."

Európska komisia preto dnes (28. júna) uverejnila diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ, v ktorom sú predstavené možnosti, ako tento cieľ dosiahnuť. Otázky nastolené v tomto piatom a zároveň poslednom zo série diskusných dokumentov predstavujú jadro diskusie, ktorú Komisia začala 1. marca uverejnením Bielej knihy o budúcnosti Európy.

V diskusnom dokumente sa načrtávajú možné rozpočtové dôsledky alternatív, z ktorých si EÚ môže vybrať: bude EÚ jednoducho pokračovať v súčasnom smerovaní; zameria sa len na jednu spoločnú oblasť; budú niektoré členské štáty spolupracovať viac ako ostatné; bude EÚ robiť menej, ale efektívnejšie alebo oveľa viac spoločne?

Každý z týchto piatich ilustračných scenárov by mal rôzne dôsledky, a to z hľadiska toho, koľko peňazí sa má na daný účel minúť, ako aj odkiaľ by tieto zdroje mohli pochádzať. Možnosti sú rôzne - od znižovania nákladov na existujúce politiky po zvyšovanie príjmov.

Okrem toho sa v diskusnom dokumente uvádzajú základné prvky rozpočtu EÚ a grafy ilustrujúce hlavné trendy a vývoj v kľúčových oblastiach politiky, ako sú politika súdržnosti a poľnohospodárstvo. Dokument sa tiež venuje všeobecným otázkam, ako je pridaná hodnota financovania EÚ alebo prepojenie medzi financovaním EÚ a štrukturálnymi reformami v členských štátoch.

Podrobnosti sa dočítate v priloženej tlačovej správe, kde zároveň nájdete linky na ďalšie podporné dokumenty.

Oblasti financované z rozpočtu EÚ (2014-2020 v mld. EUR)

  • Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť - 142,1 EUR
  • Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť - 371,4 EUR
  • Udržateľný rast: prírodné zdroje - 420 EUR
  • Bezpečnosť a občianstvo - 17,7 EUR
  • Globálna Európa - 66,3 EUR
  • Administratíva - 69,9 EUR

27.06.2017

Prísnejšie pravidlá na boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu v EÚ

Od včera (26. júna) nadobudla účinnosť štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá posilňuje už existujúce pravidlá v tejto oblasti a zefektívňuje boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Pravidlá zároveň zlepšujú transparentnosť, ktorá je potrebná na zamedzenie daňovým únikom. Smernica je odpoveďou na zistenia v súvislosti s aférou Panama Papers.

Smernica zavádza nasledovné zmeny:

• sprísňuje povinnosť bánk, právnikov a účtovníkov, pokiaľ ide o posudzovanie rizík,

• v prípade spoločností stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť ohľadom ich skutočného vlastníctva. Informácie o skutočnom vlastníctve budú uložené v centrálnych registroch, ako sú napríklad obchodné registre, a budú k dispozícii úradom členských štátov a povinným osobám,

• uľahčuje spoluprácu a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami v členských štátoch s cieľom identifikovať a sledovať podozrivé prevody peňazí v záujme predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti alebo teroristickým aktivitám,

• stanovuje jednotnú politiku voči nečlenským, tretím krajinám, ktoré majú nedostatočné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

• posilňuje právomoci príslušných orgánov udeľovať sankcie v tejto oblasti.

Členské štáty mali do včera oznámiť ako sa im podarilo túto smernicu transponovať do svojich právnych predpisov. Európska komisia teraz začne tento stav kontrolovať a v prípade, že členské štáty doposiaľ neprijali potrebné opatrenia, bude s nimi urýchlene hľadať riešenia.

Komisia včera zároveň zverejnila správu, v ktorej v súlade s požiadavkami novej smernice posudzuje riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rôznych odvetviach a v súvislosti s rôznymi finančnými produktmi. Výsledkom je, že správa identifikuje oblasti, v ktorých existuje najväčšie riziko prania špinavých peňazí, ako aj najrozšírenejšie techniky, ktoré používajú páchatelia týchto trestných činov.

27.06.2017

Nové pravidlá EÚ o cezhraničných insolvenčných konaniach

V EÚ od včera (26. júna) začínajú platiť nové pravidlá o cezhraničných insolvenčných konaniach, ktoré sa zameriavajú na účinnejšie a efektívnejšie vymáhania pohľadávok v tejto oblasti. Pre podniky to bude znamenať ľahšiu reštrukturalizáciu a pre veriteľov vyššiu návratnosť. Nariadenie zároveň zabezpečuje uznávanie súdnych rozhodnutí súvisiacich s insolvenčnými konaniami v rámci celej EÚ.

Hlavné prvky nových pravidiel:

• Širší rozsah pôsobnosti: Nové pravidlá sa vzťahujú na širšiu škálu vnútroštátnych reštrukturalizačných konaní. Určité moderné a efektívne typy vnútroštátnych reštrukturalizačných konaní neboli zastrešené starým súborom pravidiel, čiže nemohli byť použité v cezhraničných prípadoch. Odteraz je možné na záchranu podnikov alebo na vymáhanie pohľadávok od dlžníkov v iných krajinách EÚ uplatniť moderné vnútroštátne reštrukturalizačné konania.

• Zvýšená právna istota a ochrana proti bankrotovej turistike: Ak dlžník premiestni svoje sídlo krátko pred tým, ako podá návrh na insolvenčné konanie, súd bude musieť starostlivo preskúmať všetky okolnosti prípadu s cieľom zistiť, či je premiestnenie sídla skutočné a či sa ním nesleduje využitie miernejších pravidiel insolvenčného konania. Vnútroštátny súd bude musieť overiť, že dlžník nekoná ako "bankrotový turista".

• Zvýšené šance na záchranu spoločností: Nové pravidlá vylučujú "vedľajšie konania" (konania začaté súdmi v inom členskom štáte EÚ ako v štáte, v ktorom má spoločnosť sídlo). Uľahčí sa tým reštrukturalizácia podnikov v cezhraničnom kontexte. Pravidlá súčasne poskytnú záruky na zabezpečenie záujmov miestnych veriteľov.

• Insolvenčné konania skupiny spoločností: Novými pravidlami sa zavádza rámec pre insolvenčné konania skupiny spoločností. Zvýši sa tým efektívnosť insolvenčných konaní zahŕňajúcich jednotlivých členov skupiny spoločností. Na druhej strane sa takouto úpravou zvýšia šance na záchranu skupiny ako celku.

• Prepojenie insolvenčných registrov: Vnútroštátne elektronické insolvenčné registre budú do leta 2019 prepojené v celej EÚ. Zjednoduší sa tým získavanie informácií o insolvenčných konaniach v iných krajinách EÚ.

23.06.2017

Komisia navrhuje vyčleniť 2,7 miliardy eur na 152 projektov v oblasti dopravy, vrátane 13 zo Slovenska

Európska komisia dnes (23. júna) predstavila návrh investovať 2,7 miliardy eur do 152 kľúčových dopravných projektov, ktoré podporujú konkurencieschopnú, čistú a prepojenú mobilitu v Európe.

Vybrané projekty sú väčšinou zamerané na strategické úseky európskej dopravnej siete s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu pridanú hodnotu EÚ a prispieť k modernizácii železničných tratí, odstraňovaniu prekážok brzdiacich dopravu a zlepšovaniu cezhraničných prepojení, k inštalácii zariadení na dodávku alternatívnych palív, ako aj k realizácii inovačných riešení riadenia dopravy.  Najväčšia časť finančných prostriedkov sa vyčlení na rozvoj európskej železničnej siete (1,8 mld. eur), dekarbonizáciu a modernizáciu cestnej dopravy a rozvoj inteligentných dopravných systémov (359,2 mil. eur) a zavádzanie systémov manažmentu letovej prevádzky (311,3 mil. eur).

V rámci Slovenska bolo na financovanie vybraných 13 návrhov (z celkovo 18 podaných) za viac ako 153 miliónov eur. Medzi vybranými návrhmi sú napríklad vypracovanie prípravných štúdií na modernizáciu 26 km dlhého úseku železničnej trate Malacky-Kúty, vybudovanie 144 nabíjacích staníc so striedavým a jednosmerným prúdom a 23 rýchlonabíjačkiek pre elektromobily v Bratislave, Ľubľane a Záhrebe, či zavedenie GSM-R na komunikáciu medzi vlakom a kontrolnými centrami železničnej regulácie pozdĺž 329 km dlhého úseku železničnej trate Varín-Košice-Čierna nad Tisou.

Tieto investície sa uskutočnia v rámci Nástroja na prepájanie Európy, finančného mechanizmu EÚ na podporu budovania sietí infraštruktúry a prinesú 4,7 miliardy eur z verejných i zo súkromných zdrojov. Komisia tak dôsledne plní svoj Investičný plán pre Európu a záväzok prepojiť Európu vrátane nedávno vyhláseného programu Európa v pohybe.

23.06.2017

Titul Supertrieda roka 2017 získala trieda z Michaloviec

Včera (22. júna) sa v bratislavskom Spoločenskom dome Nivy uskutočnilo národné finále 12. ročníka výchovno-vzdelávacej súťaže Supertrieda. Cieľom projektu je ponúknuť všetkým deťom na Slovensku tému, ktorou sa budú celý rok zaoberať v rámci vyučovania a na jej základe vytvoria umelecké dielo, ktorým sa budú prezentovať na školskej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni.

Témami tohtoročnej Supertriedy boli heslá "Ako by vyzeral lepší svet?" a "Myslenie je pohyb". V národnom finále sa stretlo 24 tried z celého Slovenska, ktoré súťažili v troch vekových kategóriách. Celkový titul Supertrieda roka 2017 si napokon odniesla trieda 7. AB zo Základnej školy Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach pod vedením pani učiteľky Jany Gombitovej. Trieda získala umelecké dielo, maľbu na skle so Swarovského kryštáľmi s názvom Múza pre Supertriedu 2017, ktorého autorom je pani maliarka Adela Melišeková.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek zároveň vyzdvihol európsky rozmer súťaže: "Supertrieda je ako jediný vzdelávací projekt zo strednej Európy zaradená medzi vzorové projekty v rámci európskej vzdelávacej siete. Tohtoročné témy Supertriedy sú zároveň dokonale v súlade s hodnotami EÚ, ktorej cieľom je budovať lepšiu a modernejšiu spoločnosť založenú na princípoch solidarity a vzájomnej pomoci."

Dobrovoľného výchovno-vzdelávacieho projektu sa doposiaľ za 12 rokov zúčastnilo viac ako 36 tisíc detí. Jeho hlavnou myšlienkou je tvorivá spolupráca všetkých žiakov triedy pri tvorbe vlastného umeleckého diela - filmu a predstavenia, ktoré si sami vymyslia a zrealizujú. Z detí sa tak stávajú scenáristi, režiséri, kameramani, kostyméri, či producenti. Projekt zároveň učí deti navzájom komunikovať, vytvárať tím a integrovať sa bez ohľadu na sociálny či rasový pôvod. 

21.06.2017

Nové transparentné pravidlá pre sprostredkovateľov daňového plánovania

Informácie, ktoré v poslednom čase unikli do médií, ako napríklad dokumenty Panama Papers, ukázali, ako niektorí sprostredkovatelia aktívne pomáhajú spoločnostiam a fyzickým osobám neplatiť dane, zvyčajne pomocou zložitých cezhraničných schém.

Európska komisia preto dnes (21. júna) navrhla nové, prísne pravidlá transparentnosti pre sprostredkovateľov, ako sú daňoví poradcovia, účtovníci, banky a právnici, ktorí pre svojich klientov navrhujú a odporúčajú im schémy daňového plánovania. Tieto pravidlá majú za cieľ zakročiť proti takémuto agresívnemu daňovému plánovaniu tým, že sa sprísni kontrola činností daňových plánovačov a poradcov, ktoré predtým ostávali nepovšimnuté.

Komisia zároveň identifikovala kľúčové typické znaky tohto plánovania, medzi ktoré patrí používanie strát na zníženie daňovej povinnosti, využívanie osobitných priaznivých daňových režimov alebo daňové schémy cez krajiny, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy dobrej správy. Cezhraničné schémy daňového plánovania s týmito znakmi sa budú musieť automaticky oznamovať daňovým orgánom pred tým, ako sa použijú.

Členské štáty si tiež budú pomocou centralizovanej databázy automaticky vymieňať informácie o schémach daňového plánovania, ktoré dostávajú, vďaka čomu budú môcť proti týmto škodlivým schémam zakročiť. Povinnosť oznámiť schému však nemusí znamenať, že je škodlivá, ale len to, že je vhodné, aby ju preskúmali daňové orgány. Členské štáty zároveň budú mať povinnosť zaviesť účinné a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré transparentné opatrenia nedodržiavajú, aby sa tak vytvoril silný nový nástroj na odstrašenie tých, ktorí podporujú alebo uľahčujú zneužívanie daňového systému.

20.06.2017

Komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica na Slovensku

Dnes pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenska komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica. V rámci svojej návštevy sa stretne s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom, s ktorým bude diskutovať o rozvojovej politike v Európe, ako aj o budúcich vzťahoch medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami vzhľadom na to, že v roku 2020 sa končí platnosť dohody z Cotonou. Európska komisia už navrhla scenár toho, ako by sa tieto vzťahy mali vyvíjať.

Po pracovnom obede so štátnym tajomníkom MZVaEZ SR Lukášom Parízkom sa komisár stretne s predstaviteľmi výborov NRSR pre zahraničné veci a pre európske záležitosti, ako aj zástupcami slovenských mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti rozvojovej pomoci.

Návšteva komisára Mimicu na Slovensko prichádza dva týždne po predstavení Európskeho konsenzu o rozvoji, spoločného strategického dokumentu o budúcnosti európskej rozvojovej spolupráce, na ktorom sa dohodli všetky európske inštitúcie a členské štáty EÚ. Jadrom novej stratégie je inkluzívny model spolupráce, ktorý vyzýva členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu pri vykonávaní nového konsenzu vo všetkých oblastiach politiky, ktoré vplývajú na výsledky EÚ v oblasti rozvoja - vrátane humanitárnej pomoci, bezpečnosti, migrácie, obchodu a opatrení v oblasti zmeny klímy.

Komisár Mimica v tejto veci ocenil úsilie Slovenska pri podpore celosvetového rozvoja, keďže krajina zvýšila výdavky na túto oblasť o viac ako 20 percent v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.

20.06.2017

EK predstavila nástroj na stanovenie profilu zručností migrantov

Európska komisia dnes (20. júna) pri príležitosti Svetového dňa utečencov predstavila nový nástroj EÚ na stanovenie profilu zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide o offline a online internetový editor, ktorý umožní štátnym príslušníkom tretích krajín prezentovať ich zručnosti, kvalifikácie a skúsenosti spôsobom prístupným pre zamestnávateľov, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a organizáciám pracujúcim s migrantmi v celej Európskej únii.

Nástroj sa zameriava na riešenie nesúladu medzi pracovnými miestami a zručnosťami ľudí pochádzajúcich z krajín mimo EÚ. Je zacielený nielen na jednotlivcov s vysokou úrovňou vzdelania, ktorí možno potrebujú pomoc pri uznávaní svojej kvalifikácie, ale aj na ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí na získanie zručností potrebných na trhu práce v EÚ potrebujú ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu. V prípade niektorých štátnych príslušníkov tretích krajín môže byť navyše prekážkou ich začlenenia do pracovného trhu nedostatočné ovládanie jazyka. Nástroj na stanovenie profilu zručností pomôže takéto medzery identifikovať. Ide zároveň o prvý nástroj, ktorý budú môcť záchytné centrá, integračné služby, verejné služby zamestnanosti a ďalšie organizácie poskytujúce poradenstvo štátnym príslušníkom tretích krajín využiť na zabezpečenie toho, aby boli zručnosti a vzdelanie týchto osôb uznané a aby ich bolo možné ďalej nasmerovať na odbornú prípravu, vzdelávanie alebo do zamestnania. 

19.06.2017

Slovák medzi 12 víťazmi Európskej výzvy na inovácie v doprave 2017

Európska komisia dnes zverejnila mená dvanástich víťazov Európskej výzvy na inovácie v doprave 2017. Ide o nové ocenenie, ktoré je určené mladým inovátorom, študentom a start-upom v oblasti dopravy vo veku od 18-35 rokov za kreatívne riešenia pre produkty a služby, ktoré prispejú k zníženiu emisií CO2 v doprave. Môže ísť o inováciu v akejkoľvek forme dopravy a v rôznych sektoroch, ktoré sú spojené s dopravou, ako napríklad riešenia v zdravotnej starostlivosti či v potravinovom sektore.

Víťazov vyberala medzinárodná odborná porota zo 110 prihlásených projektov. Jedným z 12 ocenených je aj Tibor Petrov, doktorand Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií na Žilinskej univerzite. Ten predstavil projekt na koordináciu pohotovostných vozidiel (sanitky, polícia, hasičské autá a pod.) s ostatnými vozidlami na cestnej komunikácii pomocou aplikácií ako Waze, či Google Traffic za cieľom rýchlejšieho a bezpečnejšieho tranzitu a zároveň zníženia reakčného času záchranných vozidiel. Víťazi z Francúzska, Holandska, Nemecka, Rumunska, Slovenska, Švajčiarska, Švédska, Talianska, či Veľkej Británie sa v rámci ocenenia zúčastnia na kongrese ITS v Štrasburgu, ktorý sa uskutoční tento týždeň (od 19. do 21. júna 2017) - ide o najväčšie stretnutie odborníkov pracujúcich v oblasti inteligentných dopravných systémov v Európe.  

19.06.2017

Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič na Slovensku

Podpredseda EK pre Energetickú úniu dnes (19. júna) pricestoval do Bratislavy, kde sa zúčastnil na konferencii o stave Európskej únie s názvom "EÚ v roku 2017: ako zaistiť lepšiu budúcnosť Európy", ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku (ZEK). V rámci konferencie diskutoval spolu s Petrom Pellegrinim, podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu na tému inovatívny a modernizačný potenciál Európskej únie.

Podpredseda EK Maroš Šefčovič k tomu uviedol: "Nastal čas, aby sme využili prechodné obdobie a aby sa Európa stala najdigitalizovanejším kontinentom 21. storočia. Mali by sme sa zamerať na budovanie inteligentnej a spravodlivej spoločnosti pomocou vytvárania pozitívnych technologických trendov medzi sektormi ako sú energetika, doprava a poľnohospodárstvo, modernizáciou nášho priemyslu a podporou našich výskumníkov a inovátorov."

Počas svojej oficiálnej návštevy v Bratislave sa podpredseda EK zároveň zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní ocenenia EFEKTIA 2017 za energetickú efektívnosť. 

15.06.2017

Inštitúcie EÚ vítajú zrušenie poplatkov za roaming

Od dnešného dňa (15. júna) sa v celej EÚ rušia roamingové poplatky. Pri tejto príležitosti včera predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani a predseda vlády Malty ako predsedníckej krajiny Rady Európskej únie Joseph Muscat uviedli: "Európska únia je o zbližovaní ľudí a jej cieľom je uľahčovať im život. Koniec roamingových poplatkov je skutočným európskym úspechom. Odteraz občania, ktorí cestujú v rámci EÚ, budú môcť volať, posielať správy a byť pripojení na svojich mobilných zariadeniach za rovnakú cenu, akú platia doma. Odstránenie roamingových poplatkov je jedným z najväčších a najkonkrétnejších úspechov EÚ.

V priebehu posledných 10 rokov naše inštitúcie spoločne tvrdo pracovali s cieľom napraviť tento trhový nedostatok. Vždy, keď európski občania prekročili hranice vo vnútri EÚ, či už kvôli dovolenke, práci, štúdiu alebo len na jeden deň, museli si robiť starosti s používaním svojich mobilných telefónov, a po návrate domov ich čakali vysoké účty za telefón kvôli poplatkom za roaming. Odteraz budú poplatky za roaming vecou minulosti. Od zajtra budete môcť pri cestovaní v rámci EÚ zostať pripojení za rovnakú cenu ako doma."

15.06.2017

Schengenský priestor voľného pohybu oslavuje 32 rokov

Včera, 14. júna 2017, sme si pripomínali 32. výročie vzniku schengenského priestoru voľného pohybu. Slovensko sa jeho súčasťou stalo v decembri roku 2007.

Schengenský priestor znamená voľný pohyb osôb bez hraničných kontrol medzi štátmi, ktoré sú jeho súčasťou - 22 krajín EÚ a Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

"Veľkou výhodou nášho členstva v Schengenskom priestore je, že nás v Európe nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné hodnoty. Práve pre nás, ktorých od západnej Európy dlhé roky oddeľoval ostnatý plot a ľudia zomierali pri pokuse o prekročenie hraníc, je odstránenie hraníc veľmi cenné a predstavuje symbol zjednotenia Európy. Slobodu pohybu a pobytu si Slováci veľmi vážia a túto slobodu aj často využívajú. Vďaka Schengenskej dohode už nemáme hraničné kontroly, cestujeme voľne aj bez pasu a vďaka našej spoločnej mene - euru si už vo väčšine krajín nemusíme ani meniť peniaze," uvádza v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Schengenskú dohodu podpísalo 14. júna 1985 päť z desiatich vtedajších členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Začal sa tým proces odstraňovania vnútorných hraničných kontrol medzi členskými štátmi. Práve Schengen zaručuje neobmedzené cestovanie na území 26 štátov, ktoré sú domovom pre viac ako 400 miliónov ľudí. Dnes patria do schengenského priestoru všetky členské štáty Európskej únie okrem Veľkej Británie, Írska, Bulharska, Cypru, Rumunska a Chorvátska, pridruženými krajinami sú Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Vnútorné hranice sú odstránené a lepšie sa chránia vonkajšie hranice - 42 672 km námorných hraníc a 7 721 km pozemných hraníc. Štáty si na zaručenie bezpečnosti v rámci priestoru bez hraníc vymieňajú informácie na účely boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Zlepšila sa policajná spoluprácu najmä prostredníctvom cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania či založenia spoločných policajných centier a tímov.

V rámci Schengenského priestoru môžu voľne cestovať aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorých kontrolujú iba pri prekračovaní vonkajšej hranice.

14.06.2017

Európsky parlament schválil novú stupnicu pre označenie energetickej účinnosti.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes v Štrasburgu schválili nové označenia energetickej účinnosti domácich spotrebičov, ktoré majú zákazníkom pomôcť znižovať spotrebu a šetriť.

Na základe novej legislatívy bude energetická účinnosť domácich spotrebičov označená písmenami A až G, energetické triedy A+, A++ a A+++ sa tak stanú minulosťou.

Aktualizácia stupnice energetickej účinnosti je reakciou na technologický pokrok v tomto sektore. Spotrebiče označené novými energetickými štítkami so stupnicou A-G sa na trhu objavia najskôr koncom roka 2019. Cieľom nových pravidiel je uľahčiť spotrebiteľom výber energeticky účinnejších produktov, znížiť spotrebu energie a s ňou súvisiacich nákladov a zároveň povzbudiť producentov k inováciám a investíciám do výroby spotrebičov s nižšou spotrebou energie. K ďalšej aktualizácii klasifikácie energetickej účinnosti domácich spotrebičov dôjde v momente, keď sa v dôsledku technologického pokroku 30 % spotrebičov na trhu EÚ dostane do najvyššej triedy A alebo keď sa 50 % spotrebičov umiestni v kategórii A a B.

Európska komisia by mala vypracovať usmernenia týkajúce sa presadzovania nového nariadenia v praxi, a to najmä v súvislosti s osvedčenými postupmi pre testovanie výrobkov a vzájomnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom a Komisiou. 

13.06.2017

Európska komisia sa rozhodla začať konania o porušení povinnosti proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku

Komisia dnes (13. júna) pred budúco týždňovým zasadnutím Európskej rady predkladá štyri správy o pokroku dosiahnutom v súvislosti s opatreniami prijatými v rámci európskej migračnej agendy na stabilizáciu tokov a lepšie riadenie vonkajších hraníc.

Keďže väčšina členských štátov ukázala, že premiestňovanie funguje, ak existuje politická vôľa, Komisia vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby podnikli príslušné kroky a splnili si tak svoje právne záväzky a spravodlivo a primerane prispievali k fungovaniu mechanizmu premiestňovania.

Komisia v posledných mesiacoch opakovane vyzývala členské štáty, ktoré zatiaľ nepremiestnili ani jednu osobu alebo neposkytli žiadny prísľub, aby tak urobili. Napriek opakovaným výzvam, žiaľ, Česká republika, Maďarsko a Poľsko v rozpore so svojimi právnymi záväzkami, ktoré vyplývajú z rozhodnutí Rady a ich záväzkov voči Grécku, Taliansku a iným členským štátom, doteraz neprijali potrebné opatrenia. V tejto súvislosti a ako je uvedené v predchádzajúcej správe o premiestňovaní a presídľovaní, sa Komisia rozhodla začať konania o porušení povinnosti proti týmto trom členským štátom. Európska komisia zároveň vyzvala Slovensko, aby v nadchádzajúcich týždňoch revidovalo svoju politiku pre žiadateľov o premiestnenie, s cieľom zosúladiť ju s rozhodnutiami Rady o premiestnení z Grécka a začať čo najskôr. Slovensko doposiaľ premiestnilo 16 osôb z Grécka, z Talianska nepremiestnilo nikoho. Slovensko pritom prijalo dobrovoľný záväzok premiestniť 100 osôb.

Tempo premiestňovania sa v roku 2017 značne zvýšilo, keď bolo od januára premiestnených takmer 10 300 osôb, čo predstavuje päťnásobný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016. K 9. júnu bolo celkovo uskutočnených 20 869 premiestení. Malta pritom svoj záväzok v oblasti presídlenia už splnila na viac ako 100 percent, na dobrej ceste sú aj Fínsko (78,9%), Írsko (76,5%) a pobaltské krajiny Lotyšsko (65,9%), Litva (45,8%) a Estónsko (39,5%). Čo sa týka presídľovania, pokrok je naďalej na dobrej ceste, pričom sa už vykonali takmer tri štvrtiny (16 419) z 22 504 presídlení dohodnutých v júli 2015. Presídlenia na základe vyhlásenia EÚ a Turecka dosiahli novú rekordnú úroveň v máji 2017, keď bola takmer 1 000 sýrskym utečencom poskytnutá bezpečná a legálna možnosť odchodu do Európy. Celkový počet presídlení z Turecka na základe vyhlásenia doteraz dosiahol 6 254. Slovensko doposiaľ nepresídlilo žiadnu osobu.

Komisia zároveň opätovne vyzýva na ďalšie urýchlenie sfunkčnenia európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a čo najrýchlejšie odstránenie zostávajúcich nedostatkov v oblasti ľudských zdrojov a vybavenia.

13.06.2017

Program Erasmus oslavuje 30 rokov

Európska únia dnes (13. júna) oslavuje 30. výročie vzniku programu zahraničných výmen Erasmus, na ktorom sa doposiaľ zúčastnilo 9 miliónov ľudí, vrátane takmer 108-tisíc Slovákov. Tým program od svojho založenia v roku 1987 poskytol šancu študovať, absolvovať odbornú prípravu, venovať sa dobrovoľníckej činnosti alebo získať profesionálnu skúsenosť v zahraničí. V súčasnosti sa na programe zúčastňuje 33 európskych krajín (všetkých 28 členských štátov EÚ a Turecko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko).

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker k tomu uviedol: "Každé euro investované do programu Erasmus+ je investíciou do budúcnosti mladých ľudí, ako aj do budúcnosti európskej myšlienky. Neviem si predstaviť nič, čo by si zaslúžilo naše investície viac, ako tieto vedúce osobnosti zajtrajška. Keďže dnes oslavujeme deväťmiliónteho účastníka programu, mali by sme urobiť všetko pre to, aby bol v budúcnosti program Erasmus+ deväťkrát ambicióznejší."

Pri tejto príležitosti dnes Komisia zároveň vydáva novú mobilnú aplikáciu Erasmus+, ktorá je určená práve študentom, účastníkom odbornej prípravy a mládežníckych výmen a jej cieľom je zjednodušiť mladým ľuďom zapojenie do programu.

Mobilná aplikácia Erasmus+ účastníkom umožní:

• ľahko sledovať priebeh rôznych administratívnych krokov pred pobytom v zahraničí, počas neho i po ňom. Vďaka aplikácii si budú môcť študenti elektronicky dohodnúť s vysielajúcimi, ako aj prijímajúcimi univerzitami plán štúdia a podpísať ho,

• podeliť sa s ostatnými o obľúbené tipy k integrácii do miestnej komunity a hlasovať o nich, a

• zlepšiť si jazykové zručnosti prostredníctvom priameho linku na platforme online jazykovej podpory programu Erasmus+ s ponukou online kurzov pod odborným vedením tútora s interaktívnymi konzultáciami v reálnom čase.

Prvá verzia aplikácie je už k dispozícii pre iOS a Android. Aplikácia sa čoskoro rozšíri o nové prvky a bude priebežne aktualizovaná a dostupná aj ďalším skupinám účastníkov programu Erasmus+, vďaka čomu bude nápomocná aj budúcej generácii účastníkov.

Od vzniku pôvodného programu Erasmus v roku 1987 využilo možnosť výmenného pobytu v zahraničí už 9 miliónov ľudí. Predseda Európskeho parlamentu a predseda Komisie odovzdajú na dnešnej oslave v Štrasburgu symbolické ocenenie "deväťmilióntemu účastníkovi" 33 zástupcom generácie Erasmus+, t. j. jednému z každej zúčastnenej európskej krajiny. Po odovzdávaní ocenení sú na programe diskusie o budúcnosti programu Erasmus+ po roku 2020, na ktorých sa zúčastnia mladí ľudia, účastníci programu Erasmus+, ako aj organizácie, MVO, poslanci Európskeho parlamentu a súčasní a bývalí členovia Európskej komisie vrátane tých, ktorí prispeli k vytvoreniu pôvodného programu Erasmus.

06.06.2017

Celoslovenská súťaž Mladý Európan pozná mená víťazov

Dnes (6. júna) sa v Bratislave uskutočnilo finále 12. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Víťazi si hodnotné ceny v podobe študijno-informačnej návštevy inštitúcií Európskej únie v Bruseli, laptopov či tabletov a iných zaujímavých cien prevzali od vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka a riaditeľky Odboru informovanosti a publicity Úradu vlády Ingrid Šramkovej.

Vo finále sa stretlo 13 súťažných družstiev - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín. Súťaž je určená študentom 2. a 3. ročníkov gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Organizuje ju Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoločne s 12 regionálnymi informačnými centrami Europe Direct.

Tohtoroční víťazi:

1. miesto: Gymnázium Grösslingová, Bratislava

2. miesto: Gymnázium Javorová, Spišská Nová Ves

3. miesto: Gymnázium Dominika Tatarku, Poprad

4. miesto: Gymnázium Šurany

"Blahoželám víťazom 12. ročníka Mladého Európana, ktorí preukázali skvelé vedomosti o Európskej únii a jej hodnotách. Odmenou sú im okrem nadobudnutého rozhľadu aj zaujímavé ceny. Som rád, že záujem o súťaž každoročne stúpa. Dokazuje to, že medzi študentmi a mladými ľuďmi je stále záujem o európske záležitosti a dianie okolo nás. Rastie nám nová generácia, ktorá bude vedieť dobre využívať rozsiahle európske príležitosti a práva," uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Záštitu nad súťažou tento rok prevzali predseda vlády SR Robert Fico a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Spoluorganizátorom a partnerom súťaže bol Úrad vlády Slovenskej republiky ako Riadiaci orgán Operačného programu Technická pomoc.

1.6.2017

Komisia predstavila možnosti prehĺbenia európskej hospodárskej a menovej únie

Európska komisia 31. mája predstavila diskusný dokument, ktorý sa venuje možnosti prehĺbenia európskej hospodárskej a menovej únie (eurozóny). Obsahuje konkrétne kroky, ktoré by sa dali uskutočniť do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019, ako aj niekoľko možností, ako by sa mohlo postupovať v nasledujúcich rokoch.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek pri príležitosti zverejnenia dokumentu uviedol: "Slovensko má veľké výhody zo svojho členstva v eurozóne. Prináša nám väčšiu finančnú stabilitu, pevnú svetovú menu, nižšiu infláciu a konkrétne výhody pre ľudí a podniky. Aj zásluhou opatrení prijatých v eurozóne si Slovensko požičiava za historicky najnižšie úroky, čím každoročne ušetrí desiatky milióny eur. Výrazne klesli aj úroky pri pôžičkách pre občanov. Ďalšie posilnenie eurozóny môže pomôcť Slovensku pri dobiehaní vyspelejších krajín, pri riešení krízových situácií, lepšej ochrane vkladov, dostupnosti financií pre nové investície, ako aj pri vyrovnávaní sociálnych rozdielov."

Diskusný dokument okrem iného navrhuje opatrenia v troch kľúčových oblastiach:

  1. dobudovanie skutočnej finančnej únie - Patrí tu dobudovanie bankovej únie a dosiahnutie pokroku pri znižovaní a rozložení rizík v bankovom sektore a opatrenia, vďaka ktorým budú európske banky ešte odolnejšie. Na zlepšenie možností financovania je tiež nevyhnutné realizovať úniu kapitálových trhov.
  2. dosiahnutie integrovanejšej hospodárskej a fiškálnej únie - Členské štáty by mohli posilniť už existujúce prvky, ako napríklad európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík alebo prepojenie finančnej podpory z rozpočtu EÚ (štrukturálne a investičné fondy a celoeurópske programy) so štrukturálnymi reformami. Mohli by sa však takisto rozhodnúť zlepšiť možnosti makroekonomickej stabilizácie eurozóny.
  3. zakotvenie demokratickej zodpovednosti a posilnenie inštitúcií eurozóny - zdieľanie väčšej zodpovednosti a rozhodnutí o záležitostiach eurozóny v medziach spoločného právneho rámca. Dosiahnuť by sa to dalo prostredníctvom zmlúv o EÚ a jej inštitúcií, uplatnením medzivládneho prístupu alebo kombináciou oboch možností, ako je to v súčasnosti. Ďalšia politická integrácia by mohla zahŕňať prehodnotenie rovnováhy medzi Komisiou a Euroskupinou a mohla by byť dôvodom na vymenovanie stáleho predsedu Euroskupiny, ako aj zjednotenie vystupovania eurozóny smerom navonok. V rámci verejnej diskusie sa rozoberá aj myšlienka ministerstva financií pre eurozónu - prípadne aj s rozpočtom pre eurozónu - a Európskeho menového fondu, o ktorých by sa dalo uvažovať v neskoršej fáze prehlbovania hospodárskej a menovej únie v rámci EÚ.

30.05.2017

Európsky zbor solidarity: Komisia plánuje na iniciatívu vyčleniť vyše 340 miliónov eur do roku 2020

Komisia dnes predložila návrh rozpočtu pre Európsky zbor solidarity na nasledujúce tri roky a navrhla preň osobitný právny rámec. V súčasnosti sa totiž realizuje prostredníctvom ôsmich rôznych programov, vrátane programu Erasmus+, z ktorých každý má svoj vlastný právny základ, ciele a rozpočet. Pre Európsky zbor solidarity tak Komisia navrhuje na obdobie rokov 2018 - 2020 vyčleniť 341,5 milióna eur, čím sa do konca roka 2020 umožní účasť 100 000 mladých Európanov.

Cieľom nového návrhu je zabezpečiť iniciatíve samostatný právny základ a komplexný nástroj financovania. Európsky zbor solidarity tak už nebude ponúkať len možnosti na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, stáže a pracovné miesta, ale odteraz poskytne účastníkom aj príležitosť na vytváranie vlastných projektov v oblasti solidarity alebo na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti v skupinách. Projekty pre Európsky zbor solidarity môže navrhnúť akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, ktorý dodrží prísne požiadavky na kvalitu. Vykonávaním Európskeho zboru solidarity bude poverená Európska komisia, národné agentúry zodpovedné za program Erasmus+ v členských štátoch a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). Aby sa zlepšila integrácia účastníkov Európskeho zboru solidarity na trhu práce, bude sa podnecovať aktívne zapojenie verejných a súkromných služieb zamestnanosti, ako aj obchodných komôr.

Predložením dnešného návrhu Komisia plní svoj sľub, ku ktorému za zaviazala pri spustení iniciatívy Európskeho zboru solidarity, že do jari 2017 predloží návrh príslušného právneho predpisu. Predtým než navrhované nariadenie nadobudne účinnosť, musí ho prijať Európsky parlament a Rada. Vo svojom spoločnom vyhlásení sa inštitúcie EÚ zaviazali k tomu, že návrh prijmú do konca tohto roka.

30.05.2017

Iniciatíva Európskej Komisie pre mladých ľudí

Komisia dnes prijala nové iniciatívy v oblasti školského a vysokoškolského vzdelávania, ako aj návrh na sledovanie uplatnenia absolventov, aby pomohla členským štátom zhromažďovať informácie o tom, čo absolventi robia po skončení štúdia.

Hlavným cieľom týchto iniciatív je pomáhať členským štátom prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení poskytovať všetkým mladým ľuďom kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, aby získali vedomosti a zručnosti potrebné na plnú účasť v spoločnosti, dokázali reagovať na nové príležitosti a výzvy a aby mohli prispôsobiť svoje vzdelávanie potrebám trhu práce.

Obnovená stratégia vysokoškolského vzdelávania vychádza z programu modernizácie z roku 2011. V oznámení, ktoré bolo dnes prijaté, Komisia stanovuje svoje plány pre štyri kľúčové oblasti:

1. zabezpečiť, aby absolventi opúšťali vysokoškolské vzdelávanie so súborom zručností, ktoré oni a moderné hospodárstvo potrebujú,

2. budovať inkluzívne systémy vysokoškolského vzdelávania,

3. zaistiť, aby zariadenia vysokoškolského vzdelávania prispievali k inováciám v ostatných oblastiach hospodárstva,

4. podporovať zariadenia vysokoškolského vzdelávania a vlády v tom, aby čo najlepšie využívali dostupné ľudské a finančné zdroje.

Na to, aby mohlo vysokoškolské vzdelávanie prispievať k zvyšovaniu rastu a vytváraniu pracovných miest, treba prispôsobiť učebné osnovy súčasným a predpokladaným potrebám hospodárstva a spoločnosti. Budúci študenti potrebujú aktuálne, solídne informácie, aby sa mohli rozhodnúť, ktoré odbory si vyberú. Komisia preto súbežne predkladá návrh odporúčania Rady na sledovanie uplatnenia absolventov ako súčasť nového programu v oblasti zručností pre Európu, ktorý sa bude okrem vysokoškolských absolventov vzťahovať aj na absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy. Tým sa povzbudia a podporia orgány členských štátov v ich úsilí zlepšiť kvalitu a dostupnosť informácií o tom, ako absolventi pokračujú vo svojej kariére alebo v ďalšom vzdelávaní po ukončení štúdia.

30.05.2017

Komisia navrhla rozpočet EÚ na rok 2018: 161 miliárd eur na posilnenie ekonomiky a bezpečnosti, z ktorých bude mať veľký úžitok aj Slovensko

Komisia dnes predložila návrh rozpočtu na rok 2018 vo výške 161 miliárd eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí, a podporovať rast a strategické investície. Rozpočet EÚ rok bude aj naďalej pomáhať riešiť problém migrácie v rámci EÚ aj mimo nej.

"Rozpočet EÚ je relatívne malý, len jedno percento HDP EÚ, ale má veľký význam pre rozvoj európskych regiónov, zamestnanosť, podporu mladým ľuďom a zvýšenie bezpečnosti Európanov. Európske financie výrazne pomáhajú aj Slovensku, ktoré malo v roku 2015 čistý príjem viac ako 3 miliardy eur, čo je 570 eur na obyvateľa, najviac z celej EÚ. Táto podpora bude pokračovať aj v roku 2018. Je to veľká príležitosť na investície do zamestnanosti, rozvoja mladých ľudí a podporu inovácií, ale aj na odstraňovanie sociálnych a regionálnych rozdielov," uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Z rozpočtu pôjdu prostriedky na investície v regiónoch. Európske štrukturálne a investičné fondy budú naďalej hlavným investičným nástrojom EÚ na podporu malých a stredných podnikov a činností predovšetkým v oblastiach výskumu a inovácií, dopravy, životného prostredia a rozvoja vidieka. Z rozpočtu EÚ sa poskytnú 55,4 miliardy eur na štrukturálne a investičné fondy určené regiónom a členským štátom a takmer 59,6 miliardy eur na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Podporené budú aj nové investičné nástroje ako napríklad Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý k dnešnému dňu už mobilizoval investície v hodnote 194 miliárd EUR. Rozpočet podporí aj programy pre mladých ľudí ako Erasmus (2,3 miliardy EUR), Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európsky zbor solidarity.

Komisia plánuje pokračovať v poskytovanie humanitárnej pomoci, posilnenie riadenia vonkajších hraníc, podporovanie najviac postihnutých členských štátov a iné. V návrhu rozpočtu na rok 2018 bola na v oblasti migrácie a bezpečnosti vyčlenená suma 4,1 miliardy EUR. K dispozícii budú aj ďalšie finančné prostriedky na externé riešenie základných príčin migrácie.

Tento návrh teraz spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie.

26.05.2017

Podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič na Slovensku

Tento piatok (26. mája) pricestuje podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovič do Bratislavy pri príležitosti konania medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2017, kde vystúpi v popoludňajšej panelovej diskusii na tému "Navigácia smerom na štvrtú priemyselnú revolúciu." V paneli sa stretne s bývalým bulharským prezidentom Rosenom Plevnelievom, podpredsedom EIB Vazilom Hudákom, bývalou poradkyňou amerického prezidenta Georgea W. Busha Pippou Malmgrenovou, členkou výkonného výboru Svetového ekonomického fóra a vedúcou pre oblasť Európy a Eurázie Martinou Larkinovou a hlavným komentátorom pre oblasť Európy denníka Wall Street Journal Simonom Nixonom.

Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič pred návštevou uviedol: "Štvrtá priemyselná revolúcia sa odohráva v rovnakom čase ako najrýchlejšia urbanizácia v histórii ľudstva. To nám umožňuje premeniť naše mestá zo zasmogovaných, zapchatých a preťažených zhlukov s nefunkčnými zastaranými službami na inteligentné mestá s čistým ovzduším, inteligentnou mobilitou a modernými službami. Európa už dnes v tejto oblasti využíva výhodu prvého ťahu."

25.05.2017

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú podporu vo výške 36 miliónov eur na výstavbu národného futbalového štadiónu v Bratislave

Európska komisia v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ schválila podporu Slovenska na výstavbu národného futbalového štadióna v Bratislave. Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.

Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu národného futbalového štadióna v Bratislave. Slovensko konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. Slovensko okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu. Bratislavský štadión bude spĺňať požiadavky kategórie 4 podľa kategorizácie UEFA.

Komisia posúdila opatrenie podľa článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v súlade s ktorým sa povoľuje pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo oblastí.

25.05.2017

Komisia otvára vyšetrovanie navrhovaného verejného financovania závodu Jaguar Land Rover na Slovensku

Európska komisia začala podrobné vyšetrovanie, ktorého cieľom je posúdiť, či plány Slovenskej republiky poskytnúť 125 miliónov eur spoločnosti Jaguar Land Rover na účely investovania do automobilového závodu v Nitre sú v súlade s pravidlami EÚ o regionálnej štátnej pomoci.

Pravidlá EÚ o štátnej pomoci, konkrétne Usmernenia Komisie o regionálnej štátnej pomoci z roku 2014, členským štátom umožňujú podporovať hospodársky rozvoj a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch EÚ a podporovať regionálnu súdržnosť na jednotnom trhu. Na to, aby mohli byť schválené, musia opatrenia spĺňať určité podmienky, aby sa zabezpečilo, že budú mať zamýšľaný pozitívny účinok. Patrí sem aj požiadavka, že podpora musí stimulovať súkromné investície, mala by byť obmedzená na nevyhnutné minimum a nesmie odlákať investície z regiónu v inom členskom štáte, ktorý je rovnako alebo menej hospodársky rozvinutý (tzv. antikohézny účinok). V tomto štádiu má Komisia pochybnosti o tom, či opatrenie plánovanej pomoci vo výške 125 miliónov eur v Nitre spĺňa všetky kritériá stanovené v usmerneniach o regionálnej pomoci. Komisia má v tomto štádiu predovšetkým pochybnosti o tom, či opatrenie stimuluje súkromné investície. Bude musieť preskúmať aj to, či rozhodnutie spoločnosti Jaguar Land Rover vychádzalo aj z iných úvah, ako je podmienená verejná dotácia vo výške 125 miliónov eur.

23.5.2017

V boji proti trestnej činnosti a terorizmu pomôže európsky vyšetrovací príkaz

Včera (22. mája) nadobudol účinnosť "európsky vyšetrovací príkaz" vďaka ktorému sa zjednoduší práca justičných orgánov v prípade, že žiadajú o dôkazy, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte EÚ. Európsky vyšetrovací príkaz je založený na vzájomnom uznávaní, čo znamená, že každý členský štát EÚ je povinný uznať a vykonať žiadosť druhého štátu rovnako, ako by konal v prípade rozhodnutia vydaného vlastnými orgánmi.

Európsky vyšetrovací príkaz konkrétne umožňuje:

  • dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na získanie dôkazov,
  • kontroly bankových účtov a finančných operácií podozrivých alebo obvinených osôb,
  • utajené vyšetrovania a odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky,
  • opatrenia na zabezpečenie dôkazov

Európsky vyšetrovací príkaz zároveň stanovuje prísne lehoty na zhromažďovanie požadovaných dôkazov - členské štáty musia do 30 dní rozhodnúť, či žiadosť prijmú. Ak ju prijmú, na vykonanie vyšetrovacieho úkonu majú 90-dňovú lehotu. Každé oneskorenie sa oznámi členskému štátu EÚ, ktorý vyšetrovací príkaz vydal. Príkaz zároveň obmedzuje dôvody na zamietnutie takejto žiadosti - prijímajúci orgán môže odmietnuť vykonanie príkazu len za určitých okolností, napr. ak je žiadosť v rozpore so základnými zásadami práva daného štátu alebo porušuje vnútroštátne bezpečnostné záujmy. Členské štáty mali zaviesť európsky vyšetrovací príkaz do svojich právnych poriadkov do 22. mája 2017. Európska komisia bude teraz analyzovať stav jeho implementácie a v prípade, že členské štáty doteraz neprijali potrebné opatrenia, bude s nimi hľadať riešenia.

23.5.2017

Komisia zverejnila výročnú správu o kvalite vody na kúpanie v EÚ

Z výsledkov dnes zverejnenej výročnej správy o kvalite vody na kúpanie vyplýva, že viac ako 85 percent lokalít určených na kúpanie monitorovaných v roku 2016 v celej Európe (EÚ, Albánsko a Švajčiarsko) spĺňa tie najprísnejšie požiadavky na výbornú kvalitu vody, t. j. vody, ktorá je prevažne bez znečisťujúcich látok škodlivých pre ľudské zdravie a životné prostredie. Minimálne požiadavky stanovené v predpisoch Európskej únie spĺňa viac ako 96 percent lokalít určených na kúpanie.

Na Slovensku spĺňa najprísnejšie požiadavky na výbornú kvalitu vody 64 percent monitorovaných lokalít. Vzorky pritom pochádzali z 33 miest na Slovensku určených na kúpanie, z toho 21 dosahovalo výbornú kvalitu a osem dobrú kvalitu vody. Nevyhovujúca bola jedna vzorka.

Najlepšie výsledky v hodnotení kvality vody na kúpanie dosiahlo päť krajín v EÚ, v ktorých až 95 percent či viac lokalít určených na kúpanie získalo hodnotenie "výbornej" kvality, a to Luxembursko (všetkých 11 uvádzaných lokalít), Cyprus (99 % všetkých lokalít), Malta (99 %), Grécko (97 %), a Rakúsko (95 %). Správa, ktorú vypracovala Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s Európskou komisiou, potvrdila už 40 rokov trvajúci trend zvyšovania čistoty vody na plážach a kúpaliskách v Európe. 

23.5.2017

Ceny energií v Európe klesajú, Slovensko má najdrahšiu elektrinu vo V4

Eurostat zverejnil najnovšie štatistiky cien elektriny a plynu pre domácnosti a priemysel.

Ceny elektrickej energie v Európskej únii podľa Európskeho štatistického úradu medziročne poklesli o 2,3 percenta. Priemerná cena za 100 kWh sa v druhej polovici minulého roka zastavila na úrovni 20,50 eur. Najväčší pokles cien elektrickej energie zaznamenalo Holandsko, najvyšší nárast Belgicko.

Ceny zemného plynu v rovnakom období klesli, medziročne až o 10,5 percenta. Za 100kWh plynu Európania zaplatia v priemere 6,40 eur. Okrem Maďarska, Holandska a Švédska ceny plynu pre domácnosti klesali v celej EÚ.

Domácnosti na Slovensku majú v porovnaní s EÚ desiatu najlacnejšiu elektrinu, no len o 1 cent nižšiu, ako domácnosti vo Fínsku. V rámci Vyšehradskej skupiny je však elektrická energia na Slovensku s cenou 15,50 eur za 100 kWh najdrahšia.

Za elektrinu platili koncom roka 2016 najviac v Únii dánske (30,80 eur za 100 kWh) a nemecké domácnosti (29,80 eur za 100kWh). Najlacnejšia je elektrina pre domácnosti posledné tri roky v Bulharsku (9,40 eur za 100 kWh).

17.05.2017

Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby splnili záväzky, ku ktorým sa zaviazali

Komisia 16. mája prijala dvanástu správu o pokroku dosiahnutom v rámci mechanizmu núdzového premiestňovania a systému presídľovania EÚ, v ktorej sa posudzujú opatrenia prijaté od 12. apríla 2017.

V dôsledku zvýšeného úsilia členských štátov je počet dosiaľ premiestnených osôb v roku 2017 takmer rovnako vysoký ako za celý rok 2016. Celkový počet premiestnení v súčasnosti predstavuje 18 418 osôb, čo dokazuje, že proces premiestňovania je účinný. Hoci je však väčšina členských štátov aktívna a premiestnenia pravidelne uskutočňuje, niektoré z nich (konkrétne Maďarsko, Poľsko a Rakúsko) dosiaľ nikoho nepremiestnili, čím ignorujú svoj právny záväzok a záväzky voči Grécku a Taliansku. Rakúsko však formálne prisľúbilo premiestniť 50 osôb z Talianska, čo je rozhodnutie, ktoré Komisia víta. Okrem toho je Česká republika v mechanizme takmer rok nečinná. Rozhodnutia o premiestnení sa týkajú záväzku premiestniť spoločne 98 255 osôb z Grécka a Talianska. Reálny počet žiadateľov je v súčasnosti omnoho nižší. V tejto súvislosti sa odporúčania v dnešnej správe zameriavajú predovšetkým na tie členské štáty, ktoré ešte nevykonali rozhodnutia Rady, pričom sa konkrétne vyzývajú Maďarsko a Poľsko, aby okamžite začali plniť prísľuby a premiestňovať, Česká republika, aby bezodkladne obnovila premiestňovania a Rakúsko, ktoré teraz začalo predkladať prísľuby pre Taliansko, aby to isté začalo pre Grécko. Podľa odporúčaní by zároveň Slovensko a Bulharsko mali preukázať väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o ich preferencie, a mali by čo najskôr začať premiestňovať z Talianska. Slovensko doposiaľ premiestnilo 16 osôb z Grécka, z Talianska sa nám doposiaľ nepodarilo premiestniť nikoho.

Systém presídľovania ako celok naďalej pokračuje podľa plánu. Keďže k 12. máju bolo presídlených 16 163 osôb do 21 krajín, už sa uskutočnili viac ako dve tretiny z 22 504 dohodnutých presídlení v rámci európskeho systému presídľovania.

16.5.2017

Slovenskí včelári dostanú od Únie a štátu každoročne milión eur

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR rozširuje možnosti poskytovania pomoci pre včelárov.

Prostredníctvom nového Národného plánu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva si včelári, začínajúci včelári a včelárske združenia najbližšie tri roky rozdelia každý rok po takmer 1,2 milióna eur, pričom Európska komisia (EK) prispeje zo sumy 1,2 milióna eur čiastkou takmer 590 000 eur.

"Aj keď počet včelstiev je na Slovensku najvyšší za posledných 20 rokov a sme jedna z mála krajín Európskej únie (EÚ), kde ich počet narastá, včelári by o našu podporu nemali prísť. Musíme investovať aj do zvýšenia atraktivity včelárstva pre mladých ľudí. Priemerný vek včelárov je u nás totiž ešte vyšší ako u poľnohospodárov, až 60 rokov," uviedla šéfka MPRV Gabriela Matečná (nominantka SNS).

O poskytnutie pomoci si po novom môžu požiadať včelárske združenia, ktoré združujú najmenej 10 % včelárov (doteraz minimálne 30 % včelárov), čím sa podpora dostane k väčšiemu počtu prijímateľov. K doterajším šiestim opatreniam pribudli ďalšie dve, a to monitorovanie trhu a zvýšenie kvality výrobkov s cieľom využiť ich potenciál na trhu. V rámci technickej pomoci môžu včelári dostať podporu na organizovanie prednášok, seminárov, krúžkov, vzdelávacích programov, výstav, účasť na medzinárodných podujatiach, publikačnú a propagačnú činnosť, na ochranu včelstiev pred voľne žijúcou zverou, náklady na zariadenie na odvčelovanie, na vytáčanie medu, čerpadlo na med, zariadenie na spracovanie včelieho vosku, nákup novej úľovej zostavy.

Nechýba ani príspevok na šľachtenie a ochranu genetických zdrojov autochtónnej domácej včely - slovenská kranská včela.

Nariadenie týkajúce sa podpory nadobúda účinnosť 1. júna 2017 a platí do sezóny 2019/2020. Žiadosť o vyplatenie pomoci musia žiadatelia predložiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) do 31. mája kalendárneho roka. 

12.05.2017

MOJA EURÓPA, MOJE PRÁVA! - Európska fotografická súťaž

Európsky výbor regiónov vyhlásil fotografickú súťaž MOJA EURÓPA , MOJE PRÁVA! Do súťaže sa môže zapojiť každý obyvateľ niektorého z 28 členských štátov Európske únie vo veku nad 18 rokov. Stačí poslať fotografiu so svojou interpretáciou témy "Moja Európa, moje práva!". Súťaž je určená amatérskym, ako aj profesionálnym fotografom. Uzávierka je 30. júna 2017, 23:59 hod. bruselského času. Každý účastník môže zaslať len jednu fotografiu. Budú udelené tri ceny poroty a jedna cena verejnosti. Verejné hlasovanie sa uskutoční v druhej polovici septembra 2017. Výsledky budú uverejnené v októbri 2017. Traja výhercovia ceny poroty budú pozvaní do Bruselu na slávnostné odovzdávanie cien, ktoré je naplánované na november až december 2017.

Viac informácií a inšpiračný materiál nájdete na internetovej stránke súťaže: pescor.eu/myeumyrights .

11.05.2017

Prieskum Zastúpenia EK o budúcnosti EÚ: Najväčšiu podporu u ľudí má intenzívnejšia spolupráca

Zastúpenie Európskej komisie organizovalo v dňoch 5.-9. mája prieskum, v ktorom mali návštevníci Bratislavského majálesu (5.-7. mája) a osláv Dňa Európy (9. mája) v Bratislave možnosť vyjadriť sa k budúcnosti EÚ. Prieskum bol realizovaný vo forme interaktívnej inštalácie v tvare holubice. Na ňu mali okoloidúci a návštevníci stánku Zastúpenia EK na Slovensku možnosť nalepiť jednu zo sady piatich nálepiek reprezentujúcich scenáre budúceho fungovania EÚ-27, ktoré Európska komisia predstavila 1. marca vo svojej Bielej knihe o budúcnosti EÚ.

Týchto 5 scenárov je:

  • Pokračovanie v súčasnom smerovaní
  • Iba jednotný trh
  • Tí, ktorí chcú, robia viac
  • Menej, ale efektívnejšie
  • Oveľa viac spoločne

Na tomto neformálnom prieskume sa zúčastnilo spolu 581 ľudí. Z nich drvivá väčšina sa vyjadrila, že si najviac želá, aby EÚ realizovala oveľa viac vecí spoločne - za piaty scenár, sa vyjadrilo až 42 percent zúčastnených (242 hlasov). Na druhom mieste s 186 hlasmi (32 percent hlasov) skončil 4. scenár Menej, ale efektívnejšie. Nasledoval 3. scenár (Tí, ktorí chcú, robia viac) s 87 hlasmi (15 percent). Pokračovanie v súčasnom smerovaní si podľa prieskumu želá len 7 percent zúčastnených (41) a zúženie spolupráce len na oblasť jednotného trhu dokonca len 4,3 percenta respondentov.

Cieľom inštalácie bolo dať občanom možnosť vyjadriť sa k prebiehajúcej diskusii o smerovaní EÚ. Mapovanie verejnej mienky občanov ohľadom budúcnosti EÚ bude prebiehať aj na ďalších plánovaných podujatiach Zastúpenia EK na Slovensku (napr. na festivale Pohoda).

11.05.2017

"Stupavské zelé" pod ochranou EÚ

Stupavské zelé je ďalšou z radu slovenských potravín, ktorá sa dostala do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení EÚ. Viacero kvalitných tradičných slovenských potravín už európsku ochranu majú. V tomto európskom registri je už 12 slovenských produktov, medzi inými slovenská bryndza, zázrivský korbáčik či skalický trdelník.

"Stupavské zelé", ako sa uvádza v žiadosti o zápis do zoznamu, je spracovaný výrobok - kyslá kapusta, ktorý sa získava mliečnym kvasením surovej kapusty (bielej) vypestovanej vo vymedzenej zemepisnej oblasti, bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok. Narezaná kapusta sa vrství, solí a "šľape" v sudoch z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prirodzenom vonkajšom prostredí pri teplotách do 25 °C . Množstvo soli a šľapanie, ktorým sa vytláča zo suda prebytočný vzduch a šťava, zabezpečujú, že Stupavské zelé zostane pružné a chrumkavé. Vlastnosti výrobku sú získané prirodzeným mliečnym kvasením. Stupavské zelé sa tak dostáva na zoznam takmer 1400 európskych výrobkov, ktorých zemepisné označenie alebo označenie pôvodu je pod ochranou EÚ.

Medzi chránené zemepisné označenia alebo označenia pôvodu, ktoré boli zaregistrované v prospech SR, patria klenovecký syrec, zázrivské vojky, slovenský oštiepok, slovenská bryndza, slovenská parenica, zázrivský korbáčik, oravský korbáčik, tekovský salámový syr, skalický trdelník a žitavská paprika. Celoeurópsku právnu ochranu požíva aj osem tradičných zaručených špecialít, a to bratislavský rožok, liptovská saláma, lovecká saláma, spišské párky, špekáčiky, ovčí hrudkový syr - salašnícky a ovčí salašnícky údený syr.

11.05.2017

Jarná hospodárska prognóza 2017: čaká nás stabilný rast

Európska komisia dnes zverejnila jarnú hospodársku prognózu 2017. V prípade Slovenska sa predpokladá, že rast reálneho HDP v roku 2017 dosiahne solídne tempo vo výške 3 percent a do roku 2018 sa zvýši na 3,6 percenta, pričom hlavným ťahúňom rastu budú výdavky domácností. Očakáva sa, že celkové investície sa v roku 2017 zotavia a následne porastú, ťahané predovšetkým súkromnými investíciami do automobilového priemyslu a do veľkých infraštruktúrnych projektov.

Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič v danej súvislosti uviedol: ,,Jarná hospodárska prognóza Európskej komisie potvrdzuje, že Slovensko je vo výbornej hospodárskej kondícií. Vďaka stabilným výdavkom domácností, rastu miezd, nízkej inflácii, ako aj zlepšenému pracovnému trhu, nás v tomto a budúcom roku čaká rast HDP nad 3 percentá, čo je takmer dvojnásobné tempo oproti priemeru eurozóny. Čo je však dôležitejšie, hospodársky rast sa dobre odzrkadľuje aj na trhu práce, kde by mala koncom budúceho roku miera nezamestnanosti klesnúť pod 8 percent. Týmto Slovensko pokorí nielen svoj historický rekord, ale zároveň bude mať nižšiu nezamestnanosť ako eurozóna a aj Európska únia ako celok. Pozitívnou správou je aj pokračujúca konsolidácia verejných financií. V budúcom roku by Slovensko malo hospodáriť s deficitom už len 0,6 percenta HDP a priblíži sa tak na dosah vyrovnanému rozpočtu a zároveň zníži svoj dlh pod hraničnú hodnotu 50 percent. Určitý pokles Slovensko zaznamenalo v objeme investícií, kde sa však očakáva náprava, a to vďaka súkromným investíciám v automobilovom priemysle. Je dôležité tiež pokračovať v budovaní potrebnej infraštruktúry, ktorá môže prepojiť aj ostatné regióny a pozitívne ovplyvniť ďalšie investície".

V prípade EÚ sa očakáva, že rast HDP bude pokračovať prevažne stabilným tempom v tomto, aj budúcom roku. EK predpokladá, že rast v eurozóne v roku 2017 bude na úrovni 1,7 percenta a v roku 2018 sa bude pohybovať na úrovni 1,8 percenta, pričom rast HDP v EÚ ako celku má podľa očakávaní zotrvať v oboch rokoch nezmenený na úrovni 1,9 percenta.

Nezamestnanosť postupne ďalej klesá, no v mnohých krajinách je naďalej vysoká. V eurozóne sa očakáva jej pokles na 9,4 percenta v roku 2017 a na 8,9 percenta v roku 2018, čo je najnižšia úroveň od začiatku roka 2009. Stane sa tak v dôsledku nárastu domáceho dopytu a vďaka štrukturálnym reformám a ďalším vládnym politikám v určitých krajinách, čo významne podporí tvorbu pracovných miest. Trend v EÚ ako celku bude podľa očakávaní podobný, pričom predpokladaná miera nezamestnanosti má klesnúť na 8,0 percent v roku 2017 a na 7,7 percenta v roku 2018, čo bude najnižšia hodnota zaznamenaná od konca roku 2008.

Prognóza tiež predpokladá, že pomer deficitu verejných financií k HDP i pomer hrubého dlhu k HDP v rokoch 2017 a 2018 poklesnú, a to tak v eurozóne, ako aj v celej EÚ. Riziká sú stále viac negatívne, ale celkovo vyváženejšie oproti zimnej prognóze. Externé riziká súvisia napríklad s budúcou hospodárskou a obchodnou politikou USA a so širším geopolitickým napätím. Ekonomická úprava Číny, zdravie bankového sektora v Európe a nadchádzajúce rokovania so Spojeným kráľovstvom o vystúpení krajiny z EÚ sú takisto považované za možné riziká ohrozujúce naplnenie prognózy.

10.05.2017

Digitálny jednotný trh: Komisia vyzýva na urýchlené prijatie kľúčových návrhov

Európska komisia dnes v polovici svojho funkčného obdobia uverejnila priebežné hodnotenie stratégie digitálneho jednotného trhu. Jeho súčasťou sú bilancia dosiahnutého pokroku ako aj výzva adresovaná spoluzákonodarcom, aby sa urýchlene zaoberali všetkými predloženými návrhmi či náčrt budúcich opatrení týkajúcich sa online platforiem, dátového hospodárstva a kybernetickej bezpečnosti.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek v tejto súvislosti uviedol: "Takmer 80 percent Slovákov zastáva názor, že digitálne technológie majú pozitívny vplyv na našu ekonomiku. Na to, aby sme naplno využili potenciál rýchleho internetu a moderných technológií Európska komisia v posledných dvoch rokoch predložila dôležité návrhy na vybudovanie jednotného digitálneho trhu. Mnohé návrhy sa už dostávajú do praxe aj zásluhou úspešného slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Od 15. júna sa už konečne zbavíme roamingových poplatkov, zjednodušuje sa aj nakupovanie online, lepšie budú chránené naše osobné údaje a spotrebiteľské práva. Pokrok nastal aj príprave nových vysokorýchlostných telekomunikačných sietí piatej generácie. Verím, že čoskoro sa podarí odstrániť ďalšie bariéry a zmodernizovať európske pravidlá v tejto oblasti."

Hlavné zhrnutia hodnotenia:

  • Od roku 2015 predložila Komisia v tejto oblasti 35 legislatívnych návrhov. Teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby ich schválili
  • Na jeseň 2017 chystá iniciatívu k voľnému cezhraničnému toku iných ako osobnych údajov
  • EK tiež preskúma Stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ
  • Do konca tohto roku pripraví iniciatívu k riešeniu nespravodlivých zmluvných podmienok a obchodných praktík medzi online platformami a podnikmi

Plne fungujúci digitálny jednotný trh, ktorý je jednou z hlavných priorít Junckerovej Komisie, by mohol priniesť do nášho hospodárstva 415 miliárd eur ročne a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Dva roky po jeho spustení sa EÚ podarilo uzavrieť dohody o zrušení poplatkov za roaming, ktoré pre všetkých cestujúcich po EÚ prestanú platiť 15. júna tohto roku, o prenosnosti obsahu, vďaka ktorému budú môcť Európania začiatkom roku 2018 cestovať spolu s filmami, hudbou, videohrami či elektronickými knihami, ktoré si doma zakúpili, alebo o zavedení rádiového frekvenčného pásma 700 MHz pre vývoj 5G a nových online služieb. O zvyšných návrhoch sa momentálne rokuje v Európskom parlamente a Rade.

10.05.2017

Komisia otvára diskusiu o využívaní prínosov globalizácie

Komisia dnes zverejnila diskusný dokument o využití prínosov globalizácie. Ten nadväzuje na Bielu knihu o budúcnosti Európy, ktorú EK predstavila 1. marca a v ktorej sa uvádzajú hlavné výzvy a príležitosti pre Európu v nadchádzajúcom desaťročí.

Zhrnutie diskusného dokumentu:

  • v celosvetovom meradle pomohla globalizácia stovkám miliónov ľudí vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie
  • každá miliarda eur dodatočného vývozu podporí 14 000 pracovných miest z lacnejšieho dovozu majú prospech najmä chudobnejšie domácnosti
  • približne 1/3 príjmov členských štátov pochádza z obchodu so zvyškom sveta
  • s globalizáciou sú však spojené aj výzvy. Mnohí Európania sa obávajú, že globalizácia vedie k nerovnosti, strate pracovných miest, sociálnej nespravodlivosti či k znižovaniu noriem životného prostredia, zdravia alebo ochrany súkromia. Niekedy sa cítia ohrození, pokiaľ ide o ich identitu, tradície a spôsob života. Tieto obavy treba pomenovať a riešiť

Kľúčovými prioritami tejto Komisie je preto využiť prínosy globalizácie, formovať svet k lepšiemu, presadzovať vysoké normy a hodnoty mimo Európy, chrániť našich občanov pred nekalými praktikami a zvýšiť odolnosť našich spoločností a konkurencieschopnosť našich hospodárstiev.

Cieľom diskusného dokumentu je na základe objektívneho posúdenia výhod a nevýhod globalizácie slúžiť ako podklad na diskusiu o tom, ako môžu EÚ a jej členské štáty usmerňovať globalizáciu spôsobom, ktorým sa predvída budúci vývoj a zlepšuje život Európanov.

Na dokument o využití prínosov globalizácie bude do konca júna 2017 postupne nadväzovať séria diskusných dokumentov o:

  • prehĺbení hospodárskej a menovej únie
  • budúcnosti európskej obrany
  • budúcnosti financií EÚ

09.05.2017

Noc literatúry 2017 

Zajtra (10. mája) sa v Bratislave a v ďalších slovenských mestách od 18:00 uskutoční Noc literatúry - séria čítaní úryvkov zo slovenských prekladov z kníh súčasných svetových autorov na zaujímavých, bežne s literatúrou nespájaných miestach. Čítať budú známe slovenské herečky a herci - vždy v polhodinových intervaloch.

"Noc literatúry je mimoriadne príjemný spôsob, ako v meste stráviť predlžujúci sa májový večer. Som rád, že na Slovensku sa Európska komisia angažovala už v jej začiatkoch. Tento rok sa z bratislavského uptownu v okolí Európskeho informačného centra presunie vlna čitateľov do downtownu na Kamenné námestie. Príďte si k nám vypočuť Viliama Klimáčka, ako v novozrekonštruovaných priestoroch Hotela Kyjev v Luna Bare prečíta úryvok z nového prekladu diela Orhana Pamuka. Tento rok to aj vďaka rozšírenej spolupráci kultúrnych inštitútov vyzerá naozaj sľubne," komentuje prípravy podujatia vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

V Bratislave sa čítanie uskutoční napríklad na Hlavnej pošte (Námestie SNP 35, Bratislava), v Kaplnke sv. Ladislava (1. nádvorie Primaciálneho paláca), Múzeu J. N. Hummela (dvor, Klobučnícka 2), Hoteli Kyjev - Luna Bar (vchod od parkoviska Kamenné námestie), či v OD Tesco (terasa, služobný vchod od parkoviska Rajská).

Tešiť sa môžete na úryvky z kníh Anne Provoostovej, Andrzeja Sapkowskeho, Orhana Pamuka či Itala Calvina a čítať Vám budú okrem iného Dušan Jamrich, Lenka Košická, Viliam Klimáček a Peter Rúfus.

Noci literatúry sa ale okrem bratislavského Starého Mesta zúčastnia aj ďalšie slovenské mestá - Banská Bystrica, Považská Bystrica, Banská Štiavnica, Modra, Košice, Nitra, Senec, Trenčín, Trnava, Kežmarok či Žilina. Nováčikmi, ktorí si Noc literatúry užijú prvýkrát, budú Martinčania a Popradčania. Noc literatúry začne o 18.00 hodine na všetkých trinástich miestach v Bratislave a na desiatkach ďalších miestach v spomínaných mestách. Podrobnosti o podujatí nájdete na FB a internete.

03.05.2017

Takmer 90 percent respondentov sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ financovala činnosti humanitárnej pomoci

Európska komisia dnes uverejnila výsledky prieskumu Eurobarometra k postoju verejnosti k úlohe Európskej únie v oblasti zásahov v núdzových situáciách. Podľa výsledkov sa až 88 percent respondentov domnieva, že je dôležité, aby EÚ financovala humanitárnu pomoc a 90 percent uviedlo, že je dôležité, aby EÚ pomáhala koordinovať reakciu na katastrofy v oblasti civilnej ochrany EÚ prostredníctvom svojej úlohy. Väčšina občanov EÚ (56 %) si zároveň myslí, že ich vlastná krajina nemá dostatočné prostriedky na riešenie všetkých závažných katastrof z vlastných prostriedkov, na Slovensku je to až 66 percent opýtaných.  

03.05.2017

Štátna pomoc: Európska komisia schválila pomoc pre vnútrozemskú vodnú dopravu na Slovensku

Európska komisia schválila slovenskú schému podpory vnútrozemskej vodnej dopravy vo forme oslobodenia všetkých hospodárskych subjektov od zaplatenia spotrebnej dane na palivo pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.

Cieľom opatrenia je podporiť pokles cestnej nákladnej dopravy na Slovensku v prospech riečnej. Podpora tohto druhu dopravy, ktorý je šetrnejší voči životnému prostrediu, bude mať podľa Komisie pozitívny vplyv na životné prostredie. Schéma štátnej pomoci sa vzťahuje na obdobie 10 rokov, predpokladaný rozpočet je približne 38.4 miliónov eur.

Komisia tak dospela k záveru, že schéma bude podporovať trvalo udržateľný presun z cestnej dopravy na vnútrozemskú vodnú dopravu v súlade s pravidlami EÚ pre štátnu pomoc. Viac informácií bude k dispozícii na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži vo verejnom registri prípadov pod číslom SA.46046.

03.05.2017

V IT Fitness teste 2017 sa zatiaľ otestovalo rekordných 12-tisíc Slovákov

IT Asociácia Slovenska dnes zverejnila priebežné výsledky IT Fitness testu, pomocou ktorého majú Slováci možnosť overiť si svoje počítačové zručnosti, vedomosti o internete a sociálnych sieťach, či online marketingu a pripojiť sa tak k úspešným absolventom predchádzajúcich ročníkov IT Fitness testu. Túto možnosť tento rok od jeho spustenia využilo už rekordných 12-tisíc Slovákov.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek k tomu uviedol: "Rekordne veľký záujem o tohtoročný IT Fitness test, najmä zo strany mladých ľudí ukazuje, že Slováci si uvedomujú význam digitálnych zručností. Predbežné výsledky zároveň dokazujú, že naše poznatky v tejto oblasti sa z roka na rok zlepšujú. Je to dôležité v čase, kedy si takmer 90 percent všetkých pracovných miest v EÚ vyžaduje aspoň základný stupeň digitálnych zručností, ide o dôležitú konkurenčnú výhodu na trhu práce."

Možnosť otestovať sa má každý bez ohľadu na vek z pohodlia domova na www.itfitnesstest.sk dokonca júna. Testy sú dostupné v dvoch verziách - jednoduchšia pre základné školy a náročnejšia pre stredné a vysoké školy, či ostatných záujemcov. V priebežných štatistikách vedú v počte otestovaných v obidvoch verziách muži pred ženami, k najaktívnejším vekovým kategóriám patria vo verzii pre ZŠ mladí ľudia vo veku od 12 do 15 rokov, vo verzii pre SŠ a VŠ je najviac otestovaných medzi 16 a 19 rokom.

Celé testovanie pozostáva z 30 otázok z týchto IT oblastí: internet, bezpečnosť a počítačové systémy, kolaboratívne nástroje a sociálne siete, kancelárske nástroje, komplexné úlohy a online marketing. Po absolvovaní testu získa každý účastník certifikát, ktorý môže priložiť k svojmu CV pri uchádzaní sa o zamestnanie. Navyše, môže podporiť aj svoj kraj či región a vylepšiť mu priemer vo veľkom súboji krajov. 6. ročník IT Fitness testu 2017 organizuje IT Asociácia Slovenska za podpory podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a ďalších partnerov z akademického a súkromného sektora. Zámer realizovať testovanie IT zručností v Slovenskej republike - IT Fitness test - vznikol ešte v roku 2009 ako súčasť iniciatívy Európskej komisie Týždeň IT zručností (eSkills Week). Stal sa jednou z najúspešnejších aktivít kampane Európskej komisie vôbec.

02.05.2017

Začína Minifestival európskeho filmu 7x7

V bratislavskom kine CINEMAX BORY MALL bude zajtra, (v stredu 3. mája 2017) o 19.00 hodine slávnostne otvorený už 11. ročník Minifestivalu európskeho filmu 7x7, ktorý postupne v mesiacoch máj - jún predstaví sedem kvalitných európskych snímok v siedmych slovenských mestách. Vstup do kín je v rámci festivalu pre všetkých účastníkov zadarmo.

Minifestival 7x7, ktorý sa realizuje pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica a vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka, uvedie filmy z Nemecka, Francúzska, Dánska, Španielska a nebude chýbať ani zastúpenie slovensko-českej koprodukcie. Medzi tohtoročnými snímkami figurujú napríklad francúzska romantická komédia Hore za láskou, nemecká komédia A je tu zas, dánske filmy Boj a Odkaz vo fľaši, či film Piata loď nakrútený podľa rovnomennej knižnej predlohy Moniky Kompaníkovej, ktorý na 67. Berlinale získal Krištáľového medveďa za najlepší film sekcie Generation Kplus. Osobne si ju v Berlíne prevzala režisérka Iveta Grófová. Ide vôbec o prvý ocenený slovenský film od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Všetky premietané filmy v rámci festivalu boli podporené finančnými prostriedkami v rámci Programu EU MEDIA.

Cieľom festivalu je získavať slovenských divákov pre filmové umenie predovšetkým európskej tvorby, vzdelávať a vychovávať filmových obdivovateľov a nadšencov.

Po slávnostnom otvorení a premietaniach pre verejnosť v Bratislave (kino CINEMAX BORY MALL, 3.-5.5.) sa Minifestival 7x7 presunie postupne do kín CINEMAX v Trenčíne (15.-17.5), Banskej Bystrici (22.-24.5), Prešove (29.-31.5.), Poprade (5.-7.6.), Žiline (12.-14.6.) a svoju púť ukončí v Košiciach (19.-21.6.).

Kompletný program Minifestivalu 7x7 nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/slovakia/minifestival_of_european_film_7_x_7_2017_en 


28.04.2017

Najlepší budúci novinári budú známi v sobotu 29. apríla

Najlepších budúcich novinárov ocení porota celoslovenskej novinárskej súťaže pre stredné a vysoké školy Štúrovo pero už v sobotu 29. apríla v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene o 12:00 hod. Prvýkrát je partnerom tohto podujatia aj Zastúpenie Európskej komisie (ZEK) na Slovensku. Na 31. ročníku súťaže, ktorý sa tradične uskutoční vo Zvolene, ZEK ocení najlepších žurnalistov vecnými cenami a študijnou cestou do Európskej komisie v Bruseli. Vyhodnotenie prihlásených bude spojené so seminármi o žurnalistike, ktoré povedú vysokoškolskí pedagógovia žurnalistiky a renomovaní publicisti. Tradíciou sú aj tlačové besedy s významnými novinármi a politikmi.

Študenti sa mohli v rámci súťaže prihlásiť do niektorých z piatich kategórií: stredoškolské časopisy, vysokoškolské časopisy, novinárske príspevky stredoškolákov, novinárske príspevky vysokoškolákov a elektronické magazíny. Hlavnými partnermi súťaže sú Nadácie Slovenskej sporiteľne, televízia Markíza a Banskobystrický samosprávny kraj - Krajská knižnica Ľudovíta Štúra.

28.04.2017

13. výročie členstva Slovenska v Európskej únii

V pondelok, 1. mája 2017, si budeme pripomínať už 13. výročie členstva Slovnskej republiky v Európskej únii.

"V Európskej únii je Slovensko rešpektovanou krajinou a jeho hlas je počuť. Za 13 rokov sa výhody členstva v EÚ prejavili na celom Slovensku a pocítil ich každý - či už tým, že cestoval do krajín EÚ bez hraničných kontrol, využíval nové cesty, získal nové pracovné zručnosti, či odprevadil dieťa do zrekonštruovanej školy. Za 13 rokov spravilo Slovensko významný krok vpred, hospodársky rástlo a zvýšila sa životná úroveň ľudí," uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V priebehu 13 rokov sa Slovensko stalo súčasťou Schengenského priestoru, prijalo spoločnú menu Euro a jeho obyvatelia naplno využívajú výhody voľného pohybu osôb tovarov a služieb. 

27.04.2017

Poslanci EP spustili proces pre zrušenie Le Penovej imunity

Európsky parlament (EP) v stredu 26. apríla v rámci miniplenárneho zasadnutia v Bruseli spustil proces, ktorý by mohol viesť k odobratiu poslaneckej imunity francúzskej europoslankyni Marine Le Penovej. Podľa predsedu EP Antonia Tajaniho prezidentská kandidátka Národného frontu (FN) čelí tejto hrozbe za údajné zneužitie verejných prostriedkov Európskej únie.

EP vychádza v ústrety žiadosti francúzskych sudcov, ktorí EP požiadali o zrušenie imunity, aby mohli Le Penovú ďalej vyšetrovať pre obvinenia z fiktívneho zamestnávania svojich straníckych kolegov ako poslaneckých asistentov v Európskom parlamente. Z procedurálneho hľadiska ide o prvý oficiálny krok v rámci konania pre zbavenie poslaneckej imunity v EP.

26.04.2017

Európska komisia predložila nový Európsky pilier sociálnych práv

Európska komisia dnes prijala návrh Európskeho pilieru sociálnych práv, ktorým zavŕšila viac ako rok trvajúci proces jeho príprav a rozsiahlej diskusie s členskými štátmi, sociálnymi partnermi i verejnosťou. Cieľom procesu bolo nájsť opatrenia, ktorými by sa európsky trh práce prispôsobil hospodárskemu a sociálnemu vývoju v 21. storočí, ktorý poznačila globalizácia, technologický pokrok sprevádzaný automatizáciou a digitálnou revolúciou, či meniace sa pracovné modely a demografický vývoj.

Pilier pozostáva z 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a inklúzia. Primárne je pilier určený pre štáty eurozóny, nakoľko je súčasťou snahy o posilnenie hospodárskej a menovej únie, ale pripojiť sa môžu aj ostatne členské štáty. V snahe lepšie vyhodnotiť a posúdiť pokrok pri dosahovaní hodnotenia AAA v sociálnej oblasti v rámci EÚ ako takej sa tiež zavádza sociálny prehľad na sledovanie trendov a výsledkov vo všetkých krajinách EÚ v 12 oblastiach, ktorý bude súčasťou Európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

Prijatie Európskeho pilieru sociálnych práv sprevádza aj prijatie a spustenie viacerých konkrétnych legislatívnych i nelegislatívnych iniciatív: konkrétne prijatie 1 legislatívneho návrhu týkajúceho sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, spustenie 2 konzultácií a schválenie objasnenia Smernice o pracovnom čase.

V legislatívnom návrhu týkajúcom sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, informovanosti pracovníkov, prístupu k sociálnej ochrane a pracovného času sa stanovujú nové alebo vyššie minimálne štandardy týkajúce sa rodičovskej, otcovskej a opatrovateľskej dovolenky. Ich súčasťou je napríklad:

  • právo pre otcov vziať si minimálne 10 pracovných dní voľna v čase narodenia dieťaťa
  • návrh, aby sa existujúce právo na štyri mesiace rodičovskej dovolenky mohlo využiť až do 12-teho roku veku dieťaťa, v porovnaní s doposiaľ iba nezáväzným usmernením týkajúcim sa veku 8 rokov
  • rodičovská dovolenka by sa mala stať individuálnym právom matiek a otcov bez možnosti previesť túto štvormesačnú dovolenku na druhého rodiča, čo je silný impulz pre mužov, aby túto možnosť takisto využili
  • po prvý raz sa zavádza tzv. opatrovateľská dovolenka v trvaní päť dní do roka, ktorá umožňuje starostlivosť o priameho rodinného príslušníka v prípade choroby
  • možnosť pre rodičov detí vo veku do 12 rokov a opatrovateľov požiadať o pružné formy organizácie práce, ako sú napr. skrátený alebo pružný pracovný čas, či flexibilitu na pracovisku

Navrhované opatrenia sú zamerané predovšetkým na zvýšenie možností mužov podieľať sa na rodičovských a opatrovateľských povinnostiach a zároveň na zvýšenie zamestnanosti žien.

Okrem legislatívneho návrhu dnes Európska komisia spustila aj dve konzultácie so sociálnymi partnermi. Prvá konzultácia sa týka pravidiel pracovných zmlúv a revízie Smernice o písomnom vyhlásení, ktorá dáva zamestnancom začínajúcim na novom pracovnom mieste právo byť písomne informovaný o hlavných aspektoch ich pracovnoprávneho vzťahu.

Druhá konzultácia so sociálnymi partnermi sa týka prístupu k sociálnej ochrane, keďže práva a povinnosti v tejto oblasti boli doteraz vypracované najmä pre pracovníkov zamestnaných na bežné zmluvy, a teda nepostačujú v prípade SZČO a ľudí v neštandardnom pracovnom pomere. Komisia tak chce odstrániť vzniknuté medzery a preskúmať spôsoby, ktorými chce zaručiť, aby mal každý pracujúci prístup k sociálnemu zabezpečeniu a k službám zamestnanosti v závislosti od výšky svojich príspevkov do systému.

Komisia tiež schválila objasnenie Smernice o pracovnom čase poskytnutím usmernení o spôsobe výkladu rozličných aspektov tejto smernice.

26.04.2017

Komisia otvára diskusiu o sociálnom rozmere Európy do roku 2025

Európska Komisia dnes zverejnila diskusný dokument, ktorý nadväzuje na nedávno zverejnenú Bielu knihu o budúcnosti Európy. Ide o prvý zo série piatich diskusných dokumentov na témy, ktoré sú pre EÚ kľúčové a ktoré Komisia plánuje zverejniť do konca júna tohto roku. Dokument sa týka sociálneho rozmeru budúcnosti EÚ do roku 2025 a je príspevkom Komisie do diskusie o tom, ako udržať životnú úroveň, zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest a vybaviť ľudí správnymi zručnosťami. Komisia v ňom predstavuje tri možné scenáre, ktoré sa dajú kombinovať a navzájom sa nevylučujú.

Prvý scenár s názvom "Obmedzenie sociálneho rozmeru na voľný pohyb" opisuje obmedzenie spolupráce v sociálnej oblasti len na voľný pohyb osôb. V rámci tejto možnosti by Komisia zachovala platné pravidlá týkajúce sa cezhraničného pohybu osôb, sociálneho zabezpečenia migrujúcich občanov, vysielania pracovníkov, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pravidlá o uznávaní diplomov. Neexistovali by už však minimálne normy EÚ napríklad v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovného času a času odpočinku ani materskej či otcovskej dovolenky.

Druhý scenár názvom "Kto chce v sociálnej oblasti robiť viac, robí viac" umožňuje prehĺbiť spoluprácu v sociálnej oblasti tej časti členských štátov, ktoré o to prejavia záujem.

Podľa tretieho scenáru s názvom "EÚ27 spoločne prehlbuje sociálny rozmer Európy" by sa posilnila spolupráca v sociálnej oblasti medzi všetkými členskými štátmi, pričom právne predpisy by stanovovali nielen minimálne normy, ale vo vybraných oblastiach by v plnej miere harmonizovali práva všetkých občanov EÚ. 

25.04.2017

Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov v EÚ dosiahla v roku 2016 nový vrchol

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, dnes zverejnil ukazovatele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti. Podľa nich dosiahla v roku 2016 miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov v EÚ nový vrchol na úrovni 71,1 percenta, pričom sedem z 28 členských štátov už zároveň splnilo svoj cieľ na rok 2020 v tejto oblasti.

Na Slovensku dosahovala miera zamestnanosti v roku 2016 úroveň 69,8 percenta, čo predstavuje nárast o viac ako dva percentuálne body oproti roku 2015. Cieľom Slovenska je pritom dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 72 percent.

Cieľom stratégie Európa 2020 je dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov v EÚ aspoň na úrovni 75 percent do roku 2020. Tento cieľ odzrkadľuje národné ciele tak, aby odrážali súčasnú situáciu a možnosti jednotlivých členských štátov prispievať k spoločným cieľom.

25.04.2017

Budúcnosť EÚ a inteligentných miest - regionálne diskusné fórum pre širokú verejnosť

Regionálne diskusné fórum na tému: " Budúcnosť EˇU a inteligentných miest" sa uskutoční v piatok 5.mája 2017 v priestoroch Univerzitnej knižnici Technickej univerzity v Košiciach v čase od 10:00 do 11:30.

Diskutovať budú: 

  • Maroš Šefčovič, podpredseda EK
  • Monika Smolková, poslankyňa EP (SMER-SD, S&D)
  • Ivan Štefanec, poslanec EP (KDH, EĽS)
  • Renáta Lenártová, námestníčka primátora mesta Košice.

Viac informácií nájdete na stránke: https://ec.europa.eu/slovakia/events/ed_05052017_sk  

24.04.2017

Energetická únia: EÚ investuje 22.1 miliónov eur do siedmych trvalo udržateľných projektov v sektoroch dopravy a energetiky

Členské štáty EÚ, vrátane Slovenska, dnes schválili návrh Komisie investovať 22.1 miliónov eur do siedmich projektov, ktoré pomôžu rozvíjať trvalo udržateľnú a efektívnu dopravnú a energetickú infraštruktúru v EÚ. Projekty budú financované z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý je jedným z kľúčových nástrojov financovania stratégie energetickej únie EÚ na podporu rastu, vytváranie pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom cielených investícií do infraštruktúry na európskej úrovni.

Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: ,,Energetická únia ide za hranice energetickej politiky, či klimatických zmien. Dotýka sa modernizácie celého hospodárstva, aby bolo nízkouhlíkové a efektívne z hľadiska využívania energie i zdrojov. Fakty hovoria samé za seba: energia z obnoviteľných zdrojov je teraz nákladovo konkurencieschopná, zamestnáva viac ako milión ľudí v Európe a priťahuje viac investícií než mnohé iné odvetvia. Preto vítam projekty, ktoré sú konkrétnym príkladom synergie medzi aktuálnymi potrebami v energetike a doprave a ktoré zároveň prispievajú k energetickej bezpečnosti Európy."

Štyri z vybraných siedmych projektov sa budú vzťahovať na priority v rámci dopravy, ako sú budovanie "námorných diaľnic", "námorných prístavov", či "multimodálnej dopravy" s dôrazom na sektor zemného plynu - na túto oblasť je vyčlenených 8.8 milióna eur z celkového objemu financií. Ďalším 12,3 milióna eur poputuje na dve opatrenia v odvetví elektrickej energie, a to riešenie cestnej a multimodálnej dopravy. Posledné opatrenie, na ktoré je vyčlenený 1 milión eur, sa týka inteligentných sietí, so zameraním na železničnú dopravu. Zoznam vybraných projektov nájdete na stránke

https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/2016-cef-synergy-call-actions-selected-for-funding.pdf 

21.04.2017

Poznáme víťazov Ceny Európskej únie za literatúru 2017

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics dnes oznámil mená víťazov Ceny EÚ za literatúru 2017, ktorá sa každoročne udeľuje novým nádejným a začínajúcim autorom zo všetkých kútov Európy. Ocenených bolo 12 autorov, a to: Rudi Erebara (Albánsko), Ina Vultchanova (Bulharsko), Bianca Bellová (Česká republika), Kallia Papadaki, (Grécko), K. Thoroddsen Halldóra (Island), Osvalds Zebris (Lotyšsko), Walida Nabhan (Malta), Aleksandar Bečanović (Čierna Hora), Jamal Ouariachi (Holandsko), Darko Tuševljaković (Srbsko), Sine Ergün (Turecko) a Sunjeev Sahota (Spojené kráľovstvo).

Súťaž je otvorená pre všetky krajiny zapojené do programu Kreatívna Európa, pričom každý rok je na rotujúcom princípe vybraných 12 krajín, v rámci ktorých sa nominujú autori. Z nich potom vyberá víťazov národná porota zložená zo spisovateľov, vydavateľov, či kritikov daného štátu. Tohtoroční víťazi, z ktorých každý dostane odmenu 5000 eur, si prevezmú ocenenia počas slávnostného odovzdávania cien v Bruseli 23. mája 2017.

Minulý rok toto ocenenie získala slovenská spisovateľka a prekladateľka Svetlana Žuchová za knihu Obrazy zo života M

21.04.2017

V roku 2015 poklesol počet udelených občianstiev v krajinách

Podľa Eurostatu, štatistický úrad Európskej únie, v roku 2015 získalo občianstvo niektorého štátu Európskej únie približne 840 000 ľudí, čo predstavuje pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Z celkového počtu občianstiev EÚ bolo pritom 87 percent udelených občanom z krajín mimo EÚ.

Najväčšiu skupinu občanov, ktorí získali občianstvo EÚ, tvorili v roku 2015 Maročania (získali občianstvo najmä v Taliansku, Španielsku alebo Francúzsku), nasledovali Albánci (prevažne v Taliansku alebo Grécku), Turci ( najmä v Nemecku), Indovia (prevažne vo Veľkej Británii), Rumuni (polovica z nich v Taliansku), Pakistanci (polovica z nich vo Veľkej Británii) a Alžírčania (prevažne vo Francúzsku). Rumuni (28 400 osôb) a Poliaci (17 800) tvoria dve najväčšie skupiny občanov členských štátov Únie, ktorí získali občianstvo iného štátu EÚ.

Na Slovensku bolo v roku 2015 celkovo udelených 309 občianstiev, z toho 66 percent bolo udelených občanom krajín mimo EÚ. Najúspešnejšími uchádzačmi o slovenské občianstvo boli pritom občania Ukrajiny (23,6 percent všetkých udelených občianstiev), nasledovali Česká republika (22,7 percenta) a Spojené štáty (10 percent). Naopak, Slováci boli 3. najúspešnejší uchádzači o občianstvo v Maďarsku.

18.04.2017

Výsledky tureckého referenda nepresvedčili

Atmosféra počas nedele bola v Turecku podľa pozorovateľov, sociálnych sietí a médií pomerne napätá. Počas dňa sa navyše objavilo veľa informácií o incidentoch, videá, fotografie, ktoré dokazujú, že niektoré výsledky by mohli byť spochybniteľné. Opozičné strany CHP a HDP už avizovali, že výsledok referenda nebudú akceptovať. Podľa nich sú obvinenia z manipulácie s hlasmi natoľko závažné, že budú žiadať prepočítanie hlasov.

Lídri Európskej únie, vrátane predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, či vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné vzťahy, komentovali výsledky referenda veľmi opatrne. Chceli počkať na vyhlásenie pozorovateľov z OBSE. Predbežná, 14-stranová správa OBSE, ktorá bola zverejnená v pondelok, potvrdila obavy opozície a znepokojila aj európskych predstaviteľov. Správa kritizuje už predreferendovú kampaň, pričom ju označila za neférovú. "Nedostatok rovnakých príležitostí, jednostranné informácie zo strany médií a obmedzenia základných slobôd vytvoril nerovnaké podmienky v ústavnom referende Turecka," uvádza správa už na svojom začiatku.

13.04.2017

Preplnené lety nie sú výnimkou ani v EÚ. Vieme o našich právach?

Aerolinky môžu podľa pravidiel predávať viac leteniek ako je miest na palube letu. Nakoľko sa stáva, že niektorí pasažieri sa napriek zakúpeniu letenky na let z rôznych dôvodov nedostavia (tzv. no-show), spoločnosť si týmto predajom dokáže zaistiť plný let i príjem navyše. Ide však o prax, ktorú využívajú aj letecké spoločnosti v EÚ.

Regulácie Európskej únie sa venujú rozličným oblastiam ochrany pasažiera. Odmietnutie nástupu do lietadla spôsobené napríklad predajom väčšieho počtu leteniek jednoznačne patrí medzi ne. Letecká spoločnosť musí v tomto prípade pasažierom poskytnúť dostatočnú starostlivosť, pomoc, alebo aj finančnú náhradu. Aerolinka v prípade nadmernej rezervácie miest musí osloviť cestujúcich a požiadať o dobrovoľnú výmenu letenky. Ak sa na palube dobrovoľník nenájde, nastupuje náhodný, zväčša počítačový výber.

Podľa platnej európskej legislatívy musí letecká spoločnosť zabezpečiť dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa - pasažiera. "Odmietnutie nástupu na palubu dáva cestujúcemu právo na "náhradu", právo vybrať si medzi úhradou ceny letenky, presmerovaním alebo zmenou rezervácie na neskôr, ako aj právo na "starostlivosť"," uvádza sa v usmernení k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004, ktorá tvorí základ spoločných pravidiel náhrad a pomoci cestujúcim v EÚ.

Pasažier má rovnako nárok aj na finančnú kompenzáciu vo výške 250 až 600 eur, v závislosti od špecifických podmienok letu. Dobrovoľník, ktorý sa k výmene letenky prihlási, však o toto právo prichádza.

Základom kompenzácie v prípade odmietnutého nástupu do lietadla na základe európskeho práva je, aby miesto odletu alebo príletu bola jedna z krajín Európskej únie. V prípade, ak pasažier prilieta do Únie z krajiny, ktorá nie je jej členom bloku, ďalšou podmienkou kompenzácie je, aby bola prepravná spoločnosť prevádzkovaná z členského štátu.

Pojem "odmietnutie nástupu do lietadla" sa však nevzťahuje len na odmietnutie, ktoré bolo spôsobené prekročením kapacity rezervácií, ale uplatňuje sa aj na odmietnutie nástupu do lietadla z iných dôvodov, medzi ktoré patria prevádzkové problémy.

Európska únia je zmluvnou stranou dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, všeobecne známy ako Montrealský dohovor. Jeho súčasti, ktoré chránia práva cestujúcich v leteckej doprave, sú tak platné aj v členských krajinách EÚ. Okrem odmietnutia nástupu sa dotýkajú aj oblastí ako meškanie letu, štrajky, prírodné katastrofy či iných výnimočných okolností, súvisiacich s leteckou prepravou. 

10.04.2017

Nové európske pravidlá zdržujú dovolenkárov

Nové systematickejšie kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru majú predovšetkým zamedziť nepozorovanému návratu radikalizovaných Európanov, ktorí v Sýrii či Iraku bojovali po boku tzv. Islamského štátu. Tzv. entry-exist systém znamená, že všetky cestovné doklady sa po novom kontrolujú zoči-voči viacerým databázam podozrivých osôb, či ukradnutých dokladov. S kontrolami sa začalo od 7. apríla. Počas víkendu spôsobili na slovinsko-chorvátskych hraniciach chaos a zápchy. Kým Slovinsko je súčasťou Schengenu, Chorvátsko ako najčerstvejší člen EÚ zatiaľ nie. V sobotu sa obaja premiéri zhodli, že situácia je neakceptovateľná a plánujú predložiť Európskej komisii návrh na zmiernenie tejto situácie. 

07.04.2017

EÚ zavádza povinné systematické kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru

Od dnešného dňa sú členské štáty povinné vykonávať systematické kontroly občanov EÚ, ktorí prekračujú vonkajšie hranice Únie pri vstupe, ako aj pri výstupe. Cieľom zistiť, či medzi nimi nie sú osoby vedené v bezpečnostných databázach alebo v databázach osôb podozrivých z terorizmu. Systematická kontrola štátnych príslušníkov tretích krajín bola zavedená už dávnejšie. Tento návrh Komisie je priamou odpoveďou na útoky v Paríži v novembri 2015 a na rastúci hrozbu zo strany najmä tých občanov EÚ, ktorí vycestovali do konfliktných oblastí a stali sa zahraničnými bojovníkmi. Nové pravidlá, ktoré prijala Rada 7.marca tohto roku, tak posilnia kontrolu vonkajších hraniciach EÚ, a to takým spôsobom, aby príliš nezaťažovali plynulosť dopravy. Spolu s prebiehajúcim spúšťaním Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a posilnením Kódexu schengenských hraníc je tento krok ďalším dôkazom spoločného záväzku EÚ zachovať slobodný pohyb občanov EÚ v Schengenskom priestore a pritom zároveň zabezpečiť ich maximálnu bezpečnosť. 

06.04.2017

Európsky parlament dnes schválil zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu.

Ukrajinskí občania, cestujúci do Únie z pracovných, turistických alebo rodinných dôvodov, už nebudú potrebovať víza. Dnes tieto pravidlá schválil Európsky parlament. Členské štáty EÚ musia bezvízový styk ešte formálne potvrdiť, no očakáva sa, že už v lete budú môcť Ukrajinci cestovať do EÚ bez víz.

O bezvízovom styku začala Ukrajina s Európskou úniou rokovať v roku 2008. Koncom roka 2015 Európska komisia potvrdila, že ukrajinská strana splnila všetky Úniou stanovené požiadavky. Podľa nových pravidiel budú môcť Ukrajinci cestovať a zotrvať v schengenskom priestore maximálne 90 dní v rámci 180-dňového obdobia. Bezvízový styk sa bude týkať všetkých členských štátov s výnimkou Veľkej Británie a Írska. Zrušenie víz však neumožňuje, aby Ukrajinci na základe nich mohli automaticky začať pracovať na území EÚ.

So zrušením víz úzko súvisí schválený mechanizmus, ktorý umožňuje jednoduchšie prerušenie platnosti dohôd o bezvízovom styku pri porušovaní pravidiel. Mechanizmus vstúpil do platnosti v marci, súčasne so schválením bezvízového styku s Gruzínskom. 

04.04.2017

Vinohrady v EÚ za rok 2015

Z prieskumu Eurostatu vyplýva, že v roku 2015 bolo v Európskej únii 2,4 milióna poľnohospodárskych podnikov, ktoré spolu pestujú 3,2 milióna ha vinohradov. Priemerná plocha na podnik je 1,3 ha. Z toho 2,5 mil. ha (78 %) pokrývajú vinohrady určené na produkciu hrozna, z ktorého sa vyrába akostné víno. Na akostné víno sa vzťahuje chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie.

V roku 2015 malo najväčšie územie určené na pestovanie viniča Španielsko s 941 000 ha, čo predstavuje až 30 % z celkovej plochy vinohradov v EÚ. Po ňom nasledovali Francúzsko (803 000 ha alebo 25 %) a Taliansko (610 000 ha alebo o 19 % v roku 2010). S odstupom po nich nasledovalo Portugalsko (199 000 ha alebo 6 %), Rumunsko (184 000 ha alebo 6 %), Grécko a Nemecko (v obidvoch prípadoch približne 103 000 ha alebo 3 %). Regiónom s najväčšou plochou vinohradov bola v roku 2015 Castilla-La Mancha v Španielsku (434 000 ha, čiže takmer 14 % celkovej plochy vinohradov v EÚ), pred francúzskymi regiónmi Languedoc-Roussillon (239 000 ha alebo 7 %) a Akvitánsko (144 000 ha alebo 5 %).

Na Slovensku bolo v roku 2015 spolu takmer 6000 vinohradníckych podnikov a viac ako 12 000 hektárov vinohradov, pričom najviac ich bolo v regióne Západné Slovensko (62,5 percent). Z celkovej vinohradníckej plochy bolo na Slovensku až 98,3 percent určených na akostné vína, vrátane Karpatskej perly, či Vinohradníckej oblasti Tokaj, na ktoré sa vzťahuje chránené označenie pôvodu. O toto označenie sa v súčasnosti uchádza aj červené víno Skalický rubín. 

28.03.2017

Komisia zverejnila štatistiku o bezpečnosti na cestách v EÚ za rok 2016

Podľa štatistiky bezpečnosti cestnej premávky za rok 2016, ktorú dnes uverejnila Komisia, došlo v minulom roku k 2-percentnému zníženiu počtu úmrtí v celej EÚ. V roku 2016 tak prišlo na cestách EÚ o život 25 500 ľudí, čo je o 600 menej ako v roku 2015 a o 6 000 menej ako v roku 2010. Podľa odhadov Komisie bolo na cestách vážne zranených 135 000 osôb.

Hoci je toto tempo povzbudzujúce, nemusí postačovať na to, aby EÚ dosiahla svoj cieľ znížiť počet úmrtí na cestách v období medzi rokmi 2010 a 2020 o polovicu. To si vyžaduje ďalšie úsilie zo strany všetkých aktérov, a najmä zo strany vnútroštátnych a miestnych orgánov, ktoré vykonávajú väčšinu každodenných činností, ako napríklad presadzovanie právnych predpisov a zvyšovanie povedomia.

Komisárka pre dopravu Violeta Bulcová v tejto súvislosti uviedla: "Dnešná štatistika svedčí o zlepšení a predstavuje pozitívny základ, na ktorom možno stavať. Samotné čísla mi však neležia na srdci tak ako straty na životoch a rodiny, ktoré sa s nimi musia vyrovnať. Dnes príde na cestách EÚ o život ďalších 70 ľudí a päťkrát toľko ľudí utrpí vážne zranenia! Chcela by som preto vyzvať všetky zainteresované strany, aby zintenzívnili svoje úsilie a pomohli nám dosiahnuť cieľ znížiť počet úmrtí na cestách v období medzi rokmi 2010 a 2020 o polovicu."

Podľa štatistiky bol počet úmrtí na cestách na milión obyvateľov za rok 2016 najvyšší v Bulharsku (99), nasledovaliRumunsko (97), Lotyšsko (80), Poľsko (79) a Chorvátsko (73). Naopak, najnižší bol vo Švédsku(27), vo Veľkej Británii (28), Holandsku (33), Španielsku a Dánsku (obe 37). Slovensko s 50 úmrtiami na milión obyvateľov za rok 2016 zodpovedalo presne priemeru EÚ.

27.03.2017

Komisia posilňuje mobilitu mládeže v Európe pomocou novej iniciatívy programu Erasmus+

Európska komisia dnes predstavila iniciatívu v rámci programu Erasmus+, ktorou sa má prehĺbiť podpora vzdelávania a mobility mladých Európanov. Nesie názov "Move2Learn, Learn2Move" a umožní najmenej piatim tisícom mladých občanov udržateľným spôsobom cestovať do inej krajiny EÚ - individuálne alebo spolu s ich triedou. Táto jednorazová iniciatíva, ktorá je spojená s 30. výročím programu Erasmus, je v súlade s dvoma hlavnými prioritami Komisie: opätovne sa sústrediť na mládež Európy a uľahčiť mobilitu občanov EÚ, najmä nízkoemisnú mobilitu. Iniciatívy sa budú môcť zúčastniť školské triedy so študentmi vo veku 16 rokov, ktoré sú súčasťou platformy eTwinning. Na Slovensku je do tejto platformy zapojených 2574 škôl.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek to privítal slovami: "Teší ma, že pri príležitosti 30. výročia programu Erasmus dostane až 5 000 európskych žiakov príležitosť objavovať Európu a spoznávať nové krajiny. Zo Slovenska sa môže do projektu zapojiť viac ako 2 500 škôl, ktoré sú súčasťou platformy eTwinning. Verím, že mnohé školy túto príležitosť využijú a aj slovenskí žiaci lepšie spoznajú, čo to znamená byť Európanom a aké možnosti im to prináša."

Triedy sa môžu rozhodnúť, či sa chcú zúčastniť súťaže o cestovné lístky, ktorými budú odmenené najlepšie eTwinning projekty v každej zúčastnenej krajine. Sociálne začlenenie bude pri výbere najlepších projektov dôležitým kritériom. Víťazi si budú môcť vybrať termín cesty od augusta 2017 do decembra 2018. Študenti môžu vycestovať buď v skupine v rámci školských výletov alebo individuálne v závislosti od rozhodnutia rodičov a učiteľov. Študenti, ktorí sa cesty zúčastnia, si môžu vybrať spomedzi všetkých druhov dopravy, prevádzkovateľov a liniek, pričom vezmú do úvahy kritériá udržateľnosti a ich východiskové a cieľové miesto. Niektorí prevádzkovatelia podporujú túto iniciatívu tým, že ponúkajú osobitnú zľavu pre účastníkov. Týmito prevádzkovateľmi sú: Aegean Airlines, Air Dolomiti, ALSA Grupo, Azores Airlines, Brussels Airlines, Comboios de Portugal, Croatia Airlines, Deutsche Bahn, Hahn Air, Iberia Express, Interrail, Luxair, Naviera Armas, Olibus, SNCF, Transferoviar Calatori, Trenitalia, Vueling a Westbahn.

24.03.2017

Komisia si pripomína úspechy Európy a vedie diskusiu o budúcnosti Únie zloženej z 27 členských štátov

Vedúci predstavitelia EÚ sa 25. marca stretnú v Ríme pri príležitosti osláv 60. výročia Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v tento deň v roku 1957. Predseda Komisie Jean-Claude Juncker sa zúčastní na samite v Ríme, kde sa uskutoční viacero podujatí na počesť tohto výročia, ktoré zároveň poskytnú príležitosť na diskusiu o spoločnej budúcnosti Európy.

Rímske zmluvy, podpísané šiestimi zakladajúcimi členskými štátmi, pripravili pôdu pre Európsku úniu, ako ju poznáme dnes: opätovne zjednotený kontinent, kde panuje mier, založený na hodnotách solidarity, demokracie a právneho štátu.

Toto výročie je príležitosťou pripomenúť si naše spoločné úspechy a diskutovať o budúcnosti EÚ-27. V nadväznosti na predloženie bielej knihy Komisie o budúcnosti Európy by vedúci predstavitelia EÚ mali prijať Rímske vyhlásenie, v ktorom budú spomenuté doterajšie úspechy Únie a jej súčasné výzvy a súčasne uvedený záväzok usilovať sa o jednotnosť Únie s jej 27 členmi a posilniť spoločné opatrenia v kľúčových oblastiach politiky v prospech občanov.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil: "Naši rodičia a starí rodičia založili túto Úniu s jedným spoločným cieľom: už nikdy viac vojnu. Boli pevne presvedčení o tom, že nás zrušenie prekážok a spolupráca bez vzájomnej nevraživosti všetkých posilnia. História im dala za pravdu. Hodnoty, na ktorých je táto Únia založená, sa za celých 60 rokov nezmenili: mier, sloboda, tolerancia, solidarita a zásady právneho štátu nás zaväzujú a spájajú. Nesmieme ich považovať za samozrejmosť a musíme za ne každý deň bojovať . Naša demokracia, naša rozmanitosť a naša nezávislá a slobodná tlač sú základnými piliermi sily Európy - žiadny človek ani inštitúcia nestojí nad zákonmi. Európska únia zmenila naše životy k lepšiemu. Musíme zabezpečiť, aby tomu tak bolo aj naďalej, v záujme generácií, ktoré prídu po nás. Momentálne vedú všetky cesty do Ríma. Po Ríme existuje len jediná cesta vpred, bez ohľadu na to, čím bude dláždená: európska jednota."

22.03.2017

Protimonopolná politika EÚ

Európska komisia dnes predstavila nové pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby mohli vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže účinnejšie presadzovať efektívnejšie presadzovať protimonopolné pravidlá EÚ . Keď sa navrhované pravidlá prijmú, poskytnú vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže minimálny spoločný súbor nástrojov, ktoré zabezpečí okrem iného, aby:

  • konali nezávisle pri presadzovaní protimonopolných pravidiel EÚ a pracovali úplne nestranne bez toho, aby sa riadili pokynmi verejných alebo súkromných subjektov;
  • mali potrebné finančné a ľudské zdroje na vykonávanie svojej práce;
  • mali všetky právomoci potrebné na získanie všetkých relevantných dôkazov, ako napr. právo prehľadať mobilné telefóny, laptopy a tablety;
  • mali vhodné nástroje na ukladanie primeraných a odradzujúcich sankcií za porušenie protimonopolných pravidiel EÚ. Návrh obsahuje pravidlá o zodpovednosti materských spoločností a nástupníctve, aby sa spoločnosti nemohli vyhnúť pokutám tak, že zmenia štruktúru podniku. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú môcť okrem toho vymáhať pokuty od spoločností porušujúcich pravidlá, ktoré na území danej krajiny nemajú sídlo ani pobočku, čo je dôležitý prvok, keďže stále väčší počet spoločností vykonáva medzinárodnú činnosť;
  • mali koordinované programy zhovievavosti, ktoré podnietia spoločnosti k tomu, aby predkladali dôkazy o nezákonných kartelových dohodách. Zvýši sa tým celková motivácia spoločností, aby sa zúčastnili na programoch zhovievavosti a aby oznamovali svoju účasť na kartelovej dohode.

Nové pravidlá sa navrhujú vo forme smernice, ktorá umožní, aby sa zohľadnila osobitná situácia jednotlivých členských štátov. Smernica sa teraz predloží na prijatie Európskemu parlamentu a Rade v súlade s bežným legislatívnym postupom. Členské štáty musia smernicu po jej prijatí transponovať do vnútroštátneho práva.

22.03.2017

Európsky sociálny fond oslavuje 60. výročie svojho vzniku

V roku 2017 si pripomíname 60. výročie založenia Európskeho sociálneho fondu (ESF), hlavného a najstaršieho európskeho nástroja na investovanie do ľudského potenciálu. Dnes je tento fond dôležitou hnacou silou vytvárania pracovných miest, podpory lepšieho vzdelávania, modernej verejnej správy a sociálneho začlenenia, a predstavuje preto kľúčový nástroj, ako zabezpečiť spravodlivejšie pracovné príležitosti pre všetkých občanov.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek k tomu dodáva: "Európsky sociálny fond výrazne pomáha aj Slovensku. Viac ako 2 miliardy eur pôjdu v období rokov 2014-2020 na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, zlepšenie kvality vzdelávania, ochranu znevýhodnených skupín a skvalitnenie verejnej správy. Európske prostriedky pomôžu nájsť uplatnenie pre 80-tisíc mladých ľudí; desaťtisícom nezamestnaných zvýšia šance na uplatnenie sa na trhu práce a podporia lepšie začlenenie znevýhodnených skupín do spoločnosti. Prospech zo spoločnej Európy by sme totiž mali cítiť všetci, a najmä tí, čo to najviac potrebujú."

Počas súčasného programového obdobia sa ESF zameriava na vybraný počet priorít s cieľom zabezpečiť maximálny vplyv, pričom dôraz sa kladie na zamestnanosť mladých ľudí a sociálne začlenenie. 

22.03.2017

Vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera k 1.výročiu bruselských útokov

"Presne rok po desivých útokoch z 22.marca 2016, nad ktorými smútila celá Európa, ostáva a navždy ostane spomienka na obete v našich mysliach a v našich srdciach. S hlbokým zármutkom premýšľam nad zmarenými životmi, jedným z ktorých bola aj naša kolegyňa Patricia Rizzo, na utrpením ranených a žiaľ ich rodín a príbuzných. Chcel by som vyjadriť svoju najhlbšiu sústrasť každému jednému z nich.

Tieto ohavné teroristické útoky udreli priamo v srdci Európy, v Belgicku, v našom hlavnom meste Bruseli - mnohojazyčnom a mnohonárodnostnom meste, kde si spolunažívame v harmónii. Tvárou v tvár tomuto bezprecedentnému a nepochopiteľnému násiliu sme sa my, ktorí žijeme v Bruseli a v Belgicku, s podporou ľudí v Európe rozhodli zaujať pevný postoj a nestrácať nádej. Počas tohto strašného údelu, sa Európania spoločne zomkli v boji proti terorizmu, ktorý ohrozuje našu bezpečnosť a mier na celom svete. Ukázali sme naše odhodlanie brániť naše hodnoty a naše slobody, nech to stojí čokoľvek.

To je dôvod, prečo teroristi neuspeli, pretože sme na nenávisť a násilie reagovali s ešte väčším odhodlaním hájiť demokraciu a mierové spolužitie v rozmanitosti. Našu spoločnú budúcnosť musíme budovať na týchto ušľachtilých myšlienkach, ktoré sú nám, Európanom, také drahé. Dlhujeme to obetiam týchto útokov, každej jednej z nich."

22.03.2017

Európska komisia víta dohodu o jasnejších pravidlách označovania energetickej účinnosti elektrospotrebičov

Dnes sa Európsky parlament a Rada EÚ dohodli na úprave označenia energetickej účinnosti domácich elektrospotrebičov. Súčasné označenia výrobkov A+++ až G budú nahradené jasnejšími a užívateľsky jednoduchšími označeniami A až G. To spôsobí, že energetické označenia budú zrozumiteľnejšie a spotrebitelia budú lepšie informovaní pri nákupoch elektrospotrebičov. Spotrebiteľské prieskumy ukazujú, že približne 85 percent európskych občanov hľadí pri nákupe výrobkov na označenia energetickej účinnosti. Označenia tých najlepších v rozmedzí kategórií A+ až A+++ boli zavádzajúce a skrývali potenciálne zásadné rozdiely v energetickej úspornosti. Poskytnutie prístupnejších informácií o energetickej spotrebe domácich spotrebičov zákazníkom uľahčí identifikáciu najúspornejších spotrebičov a zároveň prispeje k realizácii energetických a klimatických cieľov do roku 2020 a 2030.

Slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič k tomu povedal: ,,Vítam dohodu o novom označovaní energetickej účinnosti domácich elektrospotrebičov, ktorú sme avizovali ako súčasť stratégie Energetickej únie spustenej vo februári 2015. Prax, a hlavne skúsenosti ukázali, že bude lepšie sa vrátiť ku stupnici označovania energetickej účinnosti výrobkov od A po G, ktorú sme aktualizovali vzhľadom na neustály rozvoj technológií, ktoré prinášajú čoraz modernejšie výrobky na trh. Veríme, že nové označenia uľahčia spotrebiteľom pochopenie a porovnávanie výrobkov tak aby kupovali len ti energeticky najúčinnejšie, čím sa zároveň zníži spotreba energie a pozitívne sa to prejaví aj na ich účtoch za energie. Predpokladá sa, že nové označenia energetickej účinnosti môžu domácnostiam ušetriť ročne až 480 eur, zvýšiť celkové ročné zisky výrobcov a predajcov o viac ako 10 miliárd eur a ušetriť ročnú spotrebu energie v rozsahu spotreby troch pobaltských štátov".

15.03.2017

Prestížna Európska rada pre výskum oslavuje 10 rokov, grant od nej získal aj slovenský vedec

Výskum novej liečby rakoviny alebo Parkinsonovej choroby, objav nových planét vo vesmíre, vývoj batérií do smartfónov s dlhšou výdržou. To je len pár príkladov tzv. hraničného výskumu, ktorý Európska komisia podporuje prostredníctvom prestížnej Európskej rady pre výskum (ERC). Tá vznikla presne pred 10 rokmi a doteraz podporila sumou približne 12 miliárd eur viac ako 7000 špičkových vedcov, z ktorých šiesti sa dokonca stali držiteľmi Nobelovej ceny. Vďaka grantom, ktoré ERC poskytuje, našlo zároveň pracovnú príležitosť približne 50 000 výskumníkov, ktorí spolu vo vedeckých časopisoch uverejnili viac ako 100 000 článkov. Navyše, doteraz bolo aj vďaka pomoci ERC zaregistrovaných až 75 nových objavov a podaných 800 žiadostí o patent.

Zo Slovenska sa prestížny grant od ERC podarilo získať zatiaľ jedinému Slovákovi. Je ním Ján Tkáč, predseda vedeckej rady na Chemickom ústave SAV, ktorý sa zaoberá využitím nanotechnológií pri konštrukcii rôznych zariadení aplikovateľných v oblasti glykomiky a diagnostiky rozličných ochorení, vrátane rakoviny prostaty. V roku 2015 získal na Slovensku titul Vedec roka.

Podľa jeho slov mu grant od ERC poskytuje najmä slobodu a dobré podmienky pri práci: "Hlavným prínosom ERC Starting grantu pri jeho financovaní je značná sloboda, ktorú mám vo svojej vedeckej práci a za to som veľmi povďačný. Projekt mi nielen umožňuje maximálne efektívne pracovať vo veľmi progresívnej vednej oblasti, ale zároveň vytvoril podmienky na udržanie si kľúčových riešiteľov v skupine a na získanie ďalších šikovných kolegov, čo je v súčasnosti značným problémom viacerých progresívnych vedeckých skupín na Slovensku."

14.03.2017

Na Slovensko pricestuje zástupca generálneho tajomníka EK

Zajtra, 15.marca, na Slovensko pricestuje zástupca generálneho tajomníka EK Jean-Eric Paquet. Ide o druhú najvyššiu pozíciu v rámci administratívy Európskej komisie. Počas svojej cesty absolvuje stretnutia so štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva Rastislavom Chovancom, ministrom financií Petrom Kažimírom a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom. Zároveň navštívi NRSR, kde bude diskutovať s členmi Výborov NRSR pre európske záležitosti, pre financie a rozpočet a pre hospodárske záležitosti a rovnako sa tiež stretne so sociálnymi partnermi.

Cieľom návštevy je diskusia o Správe o Slovensku na rok 2017, ktorú Komisia predstavila 22. februára. V správe sa Komisia podrobne venuje makroekonomickému vývoju na Slovensku, investíciám, politikám zamestnanosti, vzdelávaniu, daniam, zdravotníctvu, podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcií, verejné obstarávanie, súdnictvo, manažment EU fondov a riadenie ľudských zdrojov. 

14.03.2017

Podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v EÚ stále rastie

V roku 2015 dosiahol podiel energie získanej z obnoviteľných zdrojov 16,7 percenta na hrubej konečnej spotrebe energie v Európskej únii (EÚ) čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2004 (8,5 percenta), teda prvým rokom, pre ktorý sú dostupné údaje. V porovnaní s predošlým rokom zároveň narástol podiel obnoviteľných zdrojov až v 22 z 28 členských štátov, vrátane Slovenska. Cieľom na rok 2020 pre EÚ, definovaný v stratégii Európa 2020, je pritom dosiahnuť 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie.

V rámci členských štátov zaznamenalo zďaleka najvyšší podiel Švédsko, kde energia z obnoviteľných zdrojov tvorila až 53,9 percentný podiel na hrubej konečnej spotrebe energie, nasledovali Fínsko (39,3 percenta), Lotyšsko (37,6 percenta), Rakúsko (33 percent) a Dánsko (30,8 percenta). Naopak, najnižší podiel obnoviteľných zdrojov bol zaznamenaný v Luxembursku a na Malte (oba 5 percent), v Holandsku (5,8 percenta), Belgicku (7,9 percent) a vo Veľkej Británii (8,2 percent). Na Slovensku predstavoval tento podiel 12,9 percenta.

Každý členský štát EÚ má zároveň v rámci stratégie Európa 2020 stanovený vlastný národný cieľ. Tie berú do úvahy rozdielne východiská členských štátov, ich potenciál v oblasti obnoviteľnej energie a ekonomickú výkonnosť. Od nášho národného cieľa 14 percent, ktorý by malo Slovensko dosiahnuť v 2020, nás delí už len 1,1 percentuálneho bodu.V rámci 28 členských štátov EÚ dosiahlo už hodnoty požadované v rámci národných cieľov do roku 2020 jedenásť z nich, a to: Bulharsko, Česká Republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko. Najhoršie v tomto ohľade sú na tom Holandsko (8,2 percentuálnych bodov od dosiahnutia svojho národného cieľa na rok 2020), Francúzsko (7,8 pb), Írsko, Veľká Británia (obe 6,8 pb) a Luxembursko (6 pb).

13.03.2017

Zapojte sa do vedomostnej súťaže "Mladý Európan 2017"

Zastúpenie Európskej komisie a 12 regionálnych informačných centier Europe Direct vyhlasujú tento rok už dvanásty ročník celoslovenskej súťaže Mladý Európan. Súťaž je určená študentom druhých a tretích ročníkov gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska.

"Súťaž Mladý Európan dáva študentom možnosť zmerať si svoje sily vo vedomostiach o Európe a vyhrať zaujímavé ceny. Zároveň sa zábavnou formou naučia veľa nového napríklad o histórii, geografii, osobnostiach či najvýznamnejších pamätihodnostiach v EÚ. Verím, že aj vďaka Mladému Európanovi získajú mladí ľudia lepší prehľad o výhodách spoločnej Európy ako aj o možnostiach, ktoré im Európska únia prináša a ktoré si v rýchlosti bežného dňa nestihnú uvedomiť," povedal v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Záštitu nad súťažou v roku 2017 prevzal predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže je Úrad vlády SR. Prihlášky tímov z jednotlivých škôl je možné posielať do 20. marca 2017 regionálnym infocentrám Europe Direct. Europe Direct Komárno dnešným dňom rozposlala prihlášky, štatút ako aj súťažné podmienky všetkým stredným školám v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Levice. 

13.03.2017

Komisia proti monopolom: Gazprom na našich trhoch s plynom pod drobnohľadom

Gazprom je dominantným dodávateľom zemného plynu vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy. V apríli 2015 Komisia vyjadrila svoje predbežné stanovisko, podľa ktorého Gazprom porušoval protimonopolné pravidlá EÚ, pretože presadzoval celkovú stratégiu na rozdelenie stredoeurópskych a východoeurópskych trhov so zemným plynom. Plynárenský gigant navrhol, že prijme záväzky, aby rozohnal obavy Komisie o hospodársku súťaž na stredo a východoeurópskych trhoch so zemným plynom. Gazprom sa zaviazal, že umožní toky plynu cez hranice za konkurenčné ceny. Európska komisia dnes vyzvala všetkých zainteresovaných, aj Slovensko, aby sa vyjadrili k novým záväzkom Gazpromu.

9.3.2017

Európsky zbor solidarity: začína sa prepájanie mladých ľudí s organizáciami

Tri mesiace po uvedení do činnosti Európskeho zboru solidarity, ktorého cieľom je umožnil mladým Európanom začať sa prihlasovať na stáže v oblasti solidarity, môžu teraz akreditované organizácie, ktoré stáže poskytujú, použiť túto databázu na vyhľadanie potenciálnych zamestnancov, stážistov alebo dobrovoľníkov. Stáže v rámci európskeho zboru solidarity môžu ponúkať napríklad mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, národné, regionálne a miestne orgány alebo sociálne podniky. Organizácie, ktoré majú záujem zapojiť sa do Európskeho zboru solidarity, môžu zároveň v tejto prvej fáze požiadať o financovanie prostredníctvom existujúcich programov financovania EÚ.

Podmienkou účasti je, že každá organizácia musí súhlasiť s poslaním európskeho zboru solidarity a jeho zásadami a dodržiavať Chartu európskeho zboru solidarity, v ktorej sú stanovené práva a povinnosti vo všetkých fázach solidárnej činnosti. Organizácie, ktoré sú už akreditované v niektorom z programov financovania, majú prístup k online nástrojom automaticky.

Už túto jar budú k dispozícii stovky stáží a v nasledujúcich mesiacoch pribudnú ďalšie tisíce.

9.3.2017

Cena EÚ pre ženy- inovátorky 2017 pozná víťazov

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa včera (8.marca) uskutočnilo slávnostné udeľovanie Ceny EÚ pre ženy inovátorky. Do súťaže sa mohli zapojiť všetky podnikateľky, ktoré založili alebo sa podieľali na založení úspešnej spoločnosti v EÚ s ročným obratom vyše 100-tisíc eur a ktoré v určitom bode získali na svoju činnosť financie z prostriedkov EÚ.

Prvú cenu (100 000 eur) získala Michaela Magas, zakladateľka spoločnosti Stromatolite. Druhá cena vo výške 50 000 eur putovala Petre Wadström, majiteľke spoločnosti Solvatten, ktorá vyrába prenosný čistič vody dobíjaný prostredníctvom slnečnej energie. Tretiu cenu (30 000 eur) získala Claudia Gärtner, zakladateľka obchodu ChipShop, ktorý ponúka miniaturizované riešenia pre lepšiu diagnostiku. Tento rok sa zároveň po prvý raz udeľovalo Ocenenie pre začínajúce inovátorky, ktoré získala Kristina Tsvetanova, výkonná riaditeľka a spoluzakladateľka BLITAB Technology, ktorý vypracoval prvý tablet pre nevidiacich.

Cieľom ocenenia je zvýšiť povedomie verejnosti o tom, že ženy zohrávajú čoraz aktívnejšiu úlohu v oblasti výskumu a inovácií. Cenu odovzdávali komisár pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas a podpredsedníčka EP Mairead McGuinness.  

8.3.2017

V EÚ sa v roku 2015 narodilo vyše 5 miliónov detí

V roku 2015 sa v Európskej únii narodilo 5,103 milióna detí, z toho najviac vo Francúzsku (799 700), vo Veľkej Británii (776 700), Nemecku (737 600), Taliansku (485 800), Španielsku (418 400) a v Poľsku (369 300), pričom priemerný vek žien- prvorodičiek bol takmer 29 rokov.

Na Slovensku sa minulý rok narodilo 55 602 detí a priemerný vek žien- prvorodičiek bol 27,1 roka.

Najmladšie prvorodičky v EÚ boli v Bulharsku (26,0), Rumunsku (26,3), Lotyšsku (26,5) a Poľsku (27). Naproti tomu, vek 30 a viac mali v priemere prvorodičky v Taliansku (30,8), Španielsku (30,7), Luxembursku a Grécku (obe 30,2). Z členských štátov EÚ bola zároveň v roku 2015 miera plodnosti najvyššia vo Francúzsku (1,96) a v Írsku (1,92), nasledovali Švédsko (1,85) a Veľká Británia (1,80). Naopak, najhoršie na tom v tomto ohľade boli Portugalsko (1,31), Cyprus, Poľsko (obe 1,32), Grécko, Španielsko (obe 1,33) a Taliansko (1,35).

Výsledky priniesol Eurostat, štatistický úrad EÚ. 

8.3.2017

Komisia schválila 2.fázu projektu výstavby úseku D3 v hodnote takmer 150 miliónov eur

Európska komisia dnes Slovensku schválila investíciu vo výške takmer 150 miliónov eur z Kohézneho fondu na výstavbu úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno. Projekt zahŕňa výstavbu tunela Považský Chlmec, ktorý bol slávnostne prerazený už v prvej fáze projektu v roku 2016, a dvoch diaľničných mostov nad týmto strategickým úsekom medzi diaľnicami D1 a D3. Cieľom dobudovania komunikácie je zlepšiť cestné spojenie s Poľskom a Českou republikou a zároveň znížiť dopravné zápchy neďaleko mesta Žilina, čím sa zlepší bezpečnosť cestnej premávky a kvalita života v regióne.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek k tomu uviedol: "Európska komisia schválila vyše 147 miliónov eur na vybudovanie diaľničného úseku D3 Žilina-Strážov a Žilina-Brodno. Je to ďalší príklad toho, ako európske prostriedky skvalitňujú dopravu pre slovenských obyvateľov. V období rokov 2014-2020 ide viac ako 3 miliardy eur na rozšírenie dopravných sietí na Slovensku."

Plánované dokončenie 2.fázy projektu je v októbri tohto roku. Slovensko dostalo celkovo z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na obdobie rokov 2014 - 2020 viac ako 15 miliárd eur.

7.3.2017

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii funguje už 10 rokov

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vznikol s cieľom pomáhať pracovníkom, ktorých postihlo zrušenie podniku alebo úpadok konkrétneho hospodárskeho odvetvia. Fond je príkladom európskej solidarity v praxi, keďže poskytuje finančnú podporu členským štátom, aby pomáhali pracujúcim a firmám prispôsobiť sa zmenám v pravidlách obchodu.

Od svojho založenia v roku 2007 bolo Komisii doručených 148 žiadostí z 21 členských štátov, ktoré dosahujú takmer 600 miliónov EUR spolufinancovaných z EGF na podporu 138 888 prepustených pracovníkov a 2 944 osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Aby členské štáty mohli využívať finančnú podporu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, musia predložiť príslušnú žiadosť. EÚ môže spolufinancovať až 60 % nákladov na reintegráciu prepustených pracovníkov na trh práce. Presnejšie, EGF spolufinancuje projekty vrátane opatrení, ako sú napríklad pomoc pri hľadaní práce, kariérne poradenstvo; vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia; mentorstvo a koučovanie; podnikanie a zakladanie podnikov.

7.3.2017

EÚ dnes v noci vypustila nový satelit programu Copernicus na pozorovanie Zeme

Vďaka novému satelitu sa skráti čas potrebný na získanie presných zemepisných údajov na polovicu. Jeho služby ocenia najmä poľnohospodári, stavitelia, rybári a všetci tí, ktorí potrebujú okamžitý prístup k aktualizovaným údajom o teréne.

Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič k tomu uviedol: "Európania majú byť na čo hrdí. Najprv sme predstavili vesmírnu stratégiu EÚ, potom sme s raketou Ariane 5 vypustili štyri satelity programu Galileo, ktoré začali poskytovať prvé služby. Teraz urobil veľký skok vpred Copernicus. Je to dobrá správa pre poľnohospodárstvo, klímu aj životné prostredie. Jeho služby nám zjednodušia odhaľovanie znečistenia vody a našu schopnosť vyrovnať sa s katastrofami."

Copernicus je európsky program na sledovanie Zeme. V súčasnosti je schopný vytvoriť obraz celej planéty už za 5 dní, čím sa potrebný čas podarilo skrátiť na polovicu. Najnovší satelit programu s názvom Sentinel-2B vypustili dnes, 7. marca nadránom o 2:49 SEČ z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guajane. Pripojí sa k satelitu Sentinel-2A, ktorý je na obežnej dráhe od 23. júna 2015. Zavŕši sa tým misia satelitov programu Copernicus Sentinel 2. Spomínané satelity poskytujú údaje vo vysokom rozlíšení, ktoré sa využívajú v rôznych satelitných službách a produktoch. To prinesie nové príležitosti pre podniky a tvorbu nových vysoko kvalifikovaných pracovných miest v EÚ, keďže Európska únia sprístupňuje získané údaje každému, bezplatne a v plnom rozsahu. Z rýchlejších a presnejších údajov budú mať zároveň úžitok ľudia po celom svete. Vďaka nim sa napríklad znížia náklady na služby tzv. presného poľnohospodárstva. Bude tiež možné presnejšie monitorovať toxické šírenie rias a tak zvýšiť produktivitu chovateľov rýb. Vylepšené aplikácie sledovania prebiehajúcich prác zas ušetria výdavky stavebným spoločnostiam.

06.03.2017

Len 1 z 3 riadiacich pracovníkov v EÚ sú ženy, prekvapivo vedie Východná Európa

Pri príležitosti nadchádzajúceho Medzinárodného dňa žien dnes Eurostat uverejnil štatistiku, z ktorej vyplýva, že riadiacu pozíciu zastáva vo firmách s 10 a viac zamestnancami so sídlom v Európskej únii približne 7,3 milióna osôb - z toho ženy tvoria len 35 percent, hoci ich zastúpenie na pracovnom trhu v rámci EÚ je podobné ako v prípade mužov.

Na Slovensku dosahuje podiel žien na riadiacich pozíciách 38 percent, čo je mierne nad priemerom EÚ. Najlepšie v tomto ohľade je na tom Lotyšsko, ktoré je zároveň jediným členským štátom EÚ, kde riadiacu pozíciu zastáva viac žien ako mužov (53 percent). Nasledujú Bulharsko, Poľsko (obe 44 percent), Írsko (43 percent), Estónsko (42 percent), Litva, Maďarsko a Rumunsko (všetky 41 percent). Naopak, žien na riadiacich pozíciách bolo najmenej v Nemecku, Taliansku, na Cypre (všetky 22 percent), v Belgicku, Rakúsku (obe 23 percent) a v Luxembursku (24 percent).

Z najnovších údajov, ktoré sú z roku 2014, zároveň vyplýva, že ženy na riadiacich pozíciách v EÚ zarábajú v priemere o 23,4 percenta menej ako muži. Tieto rozdiely boli najnižšie v Rumunsku (5 percent), nasledovali Slovinsko (12,4 percenta), Belgicko (13,6 percenta) a Bulharsko (15 percent). Naopak, ženy na riadiacich pozíciách zarábali až o takmer tretinu menej ako ich mužskí kolegovia v Maďarsku (33,7 percenta), Taliansku (33,5 percenta) a v Českej republike (29,7 percenta).

Slovensko je krajina so 4.najvyšším rozdielom v odmeňovaní mužov a žien a dosahuje mieru 28,3 percenta.

06.03.2017

Viete o regionálnom projekte, ktorý si zaslúži cenu? Prihláste ho do prestížnej súťaže RegioStars Awards

Máte pocit, že viete o dobrom regionálnom projekte, o ktorom by sa mali dozvedieť aj ostatní? Prihláste ho do prestížnej súťaže RegioStars Awards do 10. apríla.

Európske ocenenie RegioStars Awards chce vyzdvihnúť najlepšie príklady projektov z jednotlivých regiónov a zároveň sa podeliť o pozitívne skúsenosti v oblasti regionálneho rozvoja. Kladie dôraz najmä na originálne a inovatívne projekty, ktoré sú atraktívne a inšpirujúce. Tento rok ocenenie oslávi svoje už 10. narodeniny.

Ak vás vyberie nezávislá porota, budete pozvaní na vyhodnotenie v utorok, 10. októbra tohto roka počas Európskeho týždňa regiónov a miest. Víťazi získajú okrem cien aj certifikát od Európskej komisie a možnosť promo balíčka, ktorý zahŕňa napríklad natočenie videa, prezentáciu v brožúrach a na stránkach Európskej komisie.

Projekty musia byť zadelené do jednej z nasledovných kategórií:

1. Smart inovácie v malých a stredných podnikoch

2. Energetická únia: Opatrenia v oblasti klímy

3. Podpora žien a ich aktívna účasť

4. Vzdelávanie a školenie

5. CityStars: Mestá počas digitálnych zmien

Všetko o konkrétnych podmienkach prihlasovania ako aj prihlasovací formulár nájdete na stránke https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/regio-stars-awards/#1. Pre vyplnenie prihlášky sa odporúča najlepšie anglický jazyk, prípadne francúzština alebo nemčina. Ak máte akékoľvek otázky, napíšte na regiostars2016@iservice-europa.eu.

03.03.2017

Nadbytočnú elektrinu z jadra bude Slovensko vyvážať do Maďarska

Prevádzkovatelia slovenskej a maďarskej sústavy podpísali zmluvu o nových vedeniach. Na južnom Slovensku vyrastú nové elektrizačné prepojenia s Maďarskom.

Zmluvu o dvoch nových prepojeniach podpísali v stredu 1. marca prevádzkovatelia prenosových sústav oboch krajín. Slovensku to v budúcnosti umožní vyvážať prebytkovú elektrinu z dvoch nových jadrových reaktorov v Mochovciach. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a jeho maďarský partner MAVIR sa dohodli na vybudovaní prepojení Gabčíkovo - Gönyű - Veľký Ďur a Rimavská Sobota - Sajóivánka. Obe prepojenia budú mať kapacitu 2×400 kV a súčasná cezhraničná kapacita sa tak zdvojnásobí. Vedenia začnú fungovať v roku 2020. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) spresnil, že si budú vyžadovať investície vo výške 80 miliónov eur, z toho 60 miliónov eur na slovenskej strane.

03.03.2017

Digitálna pripravenosť Európy sa zlepšuje

Európska komisia dnes uverejnila výsledky Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2017, ktorý je nástrojom na prezentáciu výkonnosti 28 členských štátov smerom k digitálnej ekonomike a spoločnosti. Medzi meranými ukazovateľmi sú napríklad miera pokrytia pevného a mobilného širokopásmového pripojenia, používanie internetu medzi občanmi, miera elektronického obchodu, či elektronická štátna správa. Celkovo si EÚ v porovnaní s minulým rokom polepšila, ale pokrok by mohol byť rýchlejší a situácia sa v jednotlivých členských štátoch značne líši. Najlepšie hodnotenie v DESI tento rok dosiahli Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko. Najväčší pokrok zasa zaznamenali a Slovensko, ktoré obsadilo 20. priečku a Slovinsko. Naopak, najhoršie sa z členských štátov umiestnili Rumunsko, Bulharsko a Grécko.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek tento výsledok uvítal slovami: "Slovensko si polepšilo v oblasti využívania digitálnych technológii. Výrazne sa rozšírilo najmä využívanie mobilného širokopásmového pripojenia a zlepšili sa digitálne verejné služby, a to aj vďaka využitiu európskych fondov na nové inovatívne projekty. Európska únia výrazne podporuje Slovensko, aby ľudia a podniky mali možnosť plne využívať príležitosti, ktoré nám ponúka rýchly internet a moderné digitálne technológie."

02.03.2017

Komisia predstavila prelomovú Bielu knihu o budúcnosti Európy

Európska komisia predložila správu s názvom Biela kniha o budúcnosti Európy, ktorá predstavuje päť scenárov, ako by sa Únia mohla vyvíjať do roku 2025 po odchode Veľkej Británie v závislosti od toho, ako sa členské štáty rozhodnú reagovať, a to:

  • Pokračovanie v súčasnom smerovaní - EÚ-27 sa sústredí na presadzovanie svojho pozitívneho programu reforiem v duchu dokumentu Komisie s názvom Nový začiatok pre Európu z roku 2014 a Bratislavského vyhlásenia, ktoré v roku 2016 schválilo všetkých 27 členských štátov.
  • Výlučne jednotný trh - EÚ-27 sa postupne zameria len na jednotný trh, keďže 27 členských štátov nedokáže nájsť spoločnú reč v čoraz väčšom počte oblastí.
  • Tí, ktorí chcú, robia viac - EÚ-27 bude pokračovať ako dnes, ale umožní členským štátom, ktoré si to želajú, aby spoločne konali viac vo vybraných oblastiach, ako napríklad obrana, vnútorná bezpečnosť a sociálne veci. Vznikne jedna alebo viac "koalícií ochotných".
  • Menej, ale efektívnejšie - EÚ-27 bude vo vybraných oblastiach politiky iniciatívnejšia a rýchlejšia, zatiaľ čo v iných, pri ktorých sa usúdi, že nemá pridanú hodnotu, bude menej aktívna. Pozornosť a obmedzené zdroje sa sústredia na vybrané oblasti.
  • Oveľa viac spoločne - Členské štáty sa rozhodnú zdieľať viac právomocí, zdrojov a robiť spoločné rozhodnutia na všetkých úrovniach. Rozhodnutia na európskej úrovni sú prijímané rýchlejšie a promptne sa vykonávajú.

Jednotlivé scenáre sa navzájom nevylučujú a konečné smerovanie EÚ bude závisieť od samotných členských štátov. Predseda Komisie Jean-Claude Juncker dokument predstavil 1.marca v Európskom parlamente.

Slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič:

,,Dnes Európska komisia predstavila dokument, ktorý obsahuje päť možných scenárov, ktorými by sa mohla uberať Európska únia v najbližších desiatich rokoch. O tomto dokumente sa bude diskutovať počas mimoriadneho európskeho samitu v Ríme dňa 25. marca, ktorý sa koná pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv o založení Európskej únie.

Týmto dokumentom Európska komisia poskytuje členským krajinám dostatočný podkladový materiál na to, aby začali viesť medzi sebou naozaj hĺbkovú a štruktúrovanú diskusiu o tom, ako by mala EÚ vyzerať po odchode Veľkej Británie, vo formáte EÚ27". 

28.02.2017

Európske referenčné siete: 900 lekárskych tímov z 26 krajín v celej Európe bude vzájomne prepojených v prospech pacientov

Od zajtra (1. marca) začne spolu 24 tematických Európskych referenčných sietí (ERS), ktoré združujú viac ako 900 vysoko špecializovaných zdravotníckych jednotiek z 26 krajín (25 členských štátov plus Nórsko), spoločne pracovať na širokej škále otázok od ochorení kostí cez hematologické choroby, rakovinu detí až po imunitnú nedostatočnosť.

Spojenie najlepších odborných poznatkov v EÚ v tomto rozsahu by malo byť prínosom pre tisícky pacientov trpiacich chorobami, ktoré si vyžadujú osobitnú koncentráciu vysoko špecializovanej zdravotnej starostlivosti v tých oblastiach medicíny, v ktorých sú odborné poznatky vzácne. Zriedkavými chorobami sú také choroby, ktoré postihujú najviac 5 osôb na 10 000 obyvateľov. Celkovo existuje 6 000 až 8 000 zriedkavých chorôb, ktoré majú vplyv na každodenný život približne 30 miliónov ľudí v EÚ, pričom v mnohých prípadoch ide o deti.

28.02.2017

Európska komisia ukladá konečné antidumpingové clá na dovoz ťažkých oceľových platní z Číny

Komisia rozhodla o uložení konečných antidumpingových ciel na dovoz ťažkých oceľových platní z Číny. Dôvodom sú zistenia prešetrovania EK, ktoré preukázalo, že čínske spoločnosti na svoje výrobky na trhu EÚ uplatňovali dumpingové ceny, a to v rozpätí 120 až 127 percent. Výsledkom je, že na čínsky vývoz ťažkých oceľových platní budú zavedené antidumpingové clá v rozsahu od 65 do 73 percent. Ide o rovnaké clá, aké boli dočasne zavedené v októbri minulého roku. Konečné opatrenia prispejú k ochrane výrobcov ocele z EÚ.  

27.02.2017

Obchodné dohody stimulujú agropotravinársky sektor EÚ

Z nezávislej štúdie vypracovanej pre Európsku komisiu vyplýva, že obchodné dohody prispeli k zvýšeniu vývozu poľnohospodárskych produktov EÚ a podporili zamestnanosť v agropotravinárskom sektore, ako aj v iných odvetviach hospodárstva. Štúdia podrobne skúmala obchodné dohody s tromi krajinami, a to s Mexikom, Južnou Kóreou a so Švajčiarskom. Zo štúdie vyplýva, že dohody prispeli aj k zvýšeniu objemu obchodu v oboch smeroch. Dôležitým zistením štúdie je, že tento nárast dovozu má len nepatrný vplyv na domácu produkciu EÚ. Nahrádza skôr dovoz z iných tretích krajín alebo sa za ním skrýva nárast spotreby v EÚ.

Konkrétne, vo vzťahu k týmto trom dohodám vyplývajú zo štúdie tieto skutočnosti:

  • Vďaka dohode medzi EÚ a Mexikom sa v roku 2013 zvýšil vývoz agropotravinárskych produktov EÚ o 105 miliónov eur. Stalo sa tak tri roky po tom, čo obe strany odstránili všetky prekážky obchodu, ktoré sa zmluvne zaviazali odstrániť. Vo väčšine prípadov išlo o spracované potraviny a nápoje. Ďalší dovoz vo výške 316 miliónov eur v tom istom roku sa týkal najmä primárnych produktov. V štúdii sa takisto identifikovali potenciálne prínosy ďalšieho odstránenia súčasných ciel a prekážok v agropotravinárskom sektore EÚ. Na to sú v súčasnosti zamerané rokovania o modernizácii dohody medzi EÚ a Mexikom.
  • Hoci dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou ešte nebola v plnej miere vykonaná, v roku 2015 (posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje) sa zvýšil vývoz agropotravinárskych produktov EÚ o 439 miliónov eur, a to najmä vo forme primárnych produktov a komodít. Ďalší dovoz vo výške 116 miliónov eur v tom istom roku sa týkal najmä spracovaných potravín a nápojov.
  • Vďaka obchodným dohodám medzi EÚ a Švajčiarskom týkajúcim sa poľnohospodárskych výrobkov a spracovaných poľnohospodárskych výrobkov sa v roku 2010, t. j. tri roky po ich úplnom vykonaní, zvýšil vývoz agropotravinárskych produktov EÚ o 532 miliónov eur. Vo väčšine prípadov išlo o spracované potraviny a nápoje. Ďalší dovoz vo výške 1,17 milióna eur v tom istom roku sa týkal najmä primárnych produktov.

Štúdia poukazuje na to, že je dôležité dôkladne sledovať obchodné rokovania hlavných konkurentov EÚ, aby sa zabezpečilo, že EÚ nebude zaostávať, pokiaľ ide o podmienky prístupu na dôležité trhy pre agropotravinárske produkty. Zároveň zo štúdie vyplýva, že novšie ambiciózne dohody ako obchodná dohoda medzi EÚ a Kóreou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2011, majú väčší pozitívny vplyv než staršie a menej komplexné dohody ako dohoda medzi EÚ a Mexikom. To svedčí o lepšej kvalite a účinnosti obchodných dohôd EÚ z hľadiska odstraňovania prekážok a úspešnosti sektora, pokiaľ ide o zlepšenie konkurencieschopnosti.


24.02.2017

Dôvera voči Európskej únii sa znovu zvyšuje

Aktuálne výsledky prieskumu Eurobarometer ukazujú, že pozitívne vnímanie EÚ na Slovensku rastie. Tento trend je založený na zlepšení výsledkov vo všetkých troch kľúčových parametroch podpory EÚ (celková podpora, dôvera voči inštitúciám a podpora politík). V porovnaní s priemernými hodnotami všetkých členských štátov EÚ, občania Slovenska vnímajú EÚ pozitívnejšie. Vo všeobecnosti sa zlepšilo aj vnímanie ekonomickej situácie v Európskej únii. Ďalším hlavným záverom prieskumu je, že vplyv migračnej krízy na verejnú mienku dosiahol svoj vrchol a názory na túto tematiku sa v roku 2016 posunuli k pozitívnejšiemu vnímaniu migrácie.

Väčšina sledovaných parametrov v Národnej správe naznačuje pozitívny vývoj postojov k EÚ. Na všeobecnej úrovni podpory nastal posun v pozitívnom vnímaní EÚ (z 30% na 34%), podiel ľudí, ktorí vnímajú EÚ negatívne klesol z 26% na 20%. Najväčšia časť respondentov vníma EÚ netruálne (45%). Posun nastal aj v miere dôvery voči EÚ zo 40% na 42%. V novembri 2016 sa takmer polovica respondentov (48%) vyjadrila, že sú spokojní s fungovaním demokracie v EÚ, je to nárast o 6 percentuálnych bodov a v porovnaní s priemerom EÚ28 vyššia miera spokojnosti o 3 percentuálne body. Dôvera voči Európskemu parlamentu je na úrovni 46%, čo predstavuje nárast o 7 percentuálnych bodov. Priemerná hodnota podpory Európskeho parlamentu na úrovni EÚ28 je 40%. Európskej komisii dôveruje 43% respondentov, je to nárast o 6 percentuálnych bodov, priemer EÚ28 je na úrovni 38%.

V prípade poslednej úrovne podpory EÚ - podpora politík - respondenti vo vysokej miere podporujú spoločnú energetickú politiku (69%). Nadpolovičná väčšina respondentov podporuje aj jednotnú migračnú politiku (54%), v porovnaní s predchádzajúcou vlnou prieskumu je to zvýšenie o 4 percentuálne body.

23.02.2017

Takmer 60 percent stredoškolákov v EÚ študuje viac ako jeden cudzí jazyk, na Slovensku až 78

Podľa celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer výučby cudzích jazykov v rámci krajín EÚ za rok 2015 študuje až 98,6 percenta stredoškolákov aspoň jeden cudzí jazyk, čo predstavuje viac ako 17 miliónov študentov. Takmer 60 percent všetkých študentov stredných škôl pritom študuje dva a viac jazykov. Najlepšie sú na tom v tomto ohľade v Luxembursku (100%), vo Fínsku (98,4%), v Taliansku (95,8%), Estónsku (95,4%) a Rumunsku (95,2%), kde sa všetci alebo takmer všetci stredoškoláci učili minimálne dva cudzie jazyky. Naopak, menej ako 10 percent stredoškolákov sa učilo dva alebo viac jazykov v Maďarsku (6,0%) a vRakúsku (8,8%).

Najpopulárnejším jazykom ostáva angličtina, ktorá sa vyučuje ako prvý cudzí jazyk na stredných školách v prevažnej väčšine členských štátov, nasledujú francúzsky, nemecký, španielsky, ruský a taliansky jazyk.

Na Slovensku študuje jeden a viac cudzích jazykov takmer 98 percent všetkých stredoškolákov, z toho takmer 20 percent študuje len jeden cudzí jazyk a až 78 percent absolvuje výučbu dvoch a viac cudzích jazykov. Slovensko je tak nad priemerom EÚ. Najpopulárnejším cudzím jazykom na Slovensku je angličtina, ktorú študuje až 96,5 percenta všetkých stredoškolákov, nasleduje nemecký jazyk, ktorý sa u nás učí 53,6 percenta stredoškolákov. 

22.02.2017

Slovensko očami Európskej komisie

Dnes vyšli hodnotiace správy EK o členských štátoch. Európska komisia sa pozrela na hlavné výzvy, pred ktorými jednotlivé krajiny stoja.

"Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským výzvam. Hospodárstvo slušne rastie, rast HDP bol vlani 5. najvyšší v Únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ. O kríze teda môžeme hovoriť v minulom čase. Ako problémové oblasti Komisia vidí obrovské regionálne rozdiely, vysokú dlhodobú nezamestnanosť, kvalitu vzdelávania, sociálne vylúčenie rómskych komunít, či nižšiu kvalitu podnikateľského prostredia a verejnej správy. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie." uviedol v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Slovensko v mnohých oblastiach kľúčových pre kvalitný život ľudí naďalej zaostáva. Krajinu trápi predovšetkým vysoká dlhodobá nezamestnanosť a vylúčenie niektorých skupín z trhu práce, narastajúce regionálne rozdiely spôsobené okrem iného zlou dopravnou infraštruktúrou, zhoršujúce sa výsledky v školstve, nelichotivé indikátory v oblasti verejného zdravia, ako aj pretrvávajúce problémy vo verejnej správe, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú priestor na korupciu. 

20.02.2017

Na Berlinale bodovali filmy s finančnou podporou EÚ

Jedného zlatého a štyroch strieborných medveďov si na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne odniesli filmy, ktoré získali finančnú podporu z Programu Kreatívna Európa MEDIA. Je medzi nimi aj koprodukčný poľsko-nemecko-česko-švédsko-slovenský film Agniezsky Holland Cez kosti mŕtvych, ktorý získal Cenu Alfreda Bauera pre titul, ktorý otvára nové perspektívy a slovenský film Piata loď natočený podľa knihy Moniky Kompaníkovej, ktorý bodoval u detskej poroty a získal Krištáľového medveďa v sekcii Generation Kplus.

"Podpora filmových projektov z európskych prostriedkov prináša svoje ovocie. Filmy, ktoré boli podporené z programu Kreatívna Európa, medzi inými aj film natočený v slovenskej koprodukcii Cez kosti mŕtvych režisérky Agnieszky Holland, alebo slovenský film Piata loď sa dokázali presadiť medzi silnou konkurenciou. Európska kinematografia, ktorá vzniká aj vďaka finančnej podpore EÚ, má svoje neoceniteľné miesto vo svete filmu," uviedol vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek.

Z filmov podporených z EÚ sa najlepšie umiestnila maďarská dráma Testről és lélekről (O tele a duši) režisérky Ildikó Enyedi, ktorý získal hlavnú cenu, Zlatého medveďa pre najlepší film 67. ročníka Berlinale. Ďalšími ocenenými filmami, ktoré vznikli aj vďaka finančnej podpore programu Kreatívna Európa MEDIA sú koprodukčná snímka Felicité režiséra Alaina Gornisa, ktorá si odniesla Veľkú cenu poroty, Aki Kaurismäki dostal za fínsko-nemecký film Toivon tuolla puolen (Odvrátená strana nádeje) Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu a Ocenenie za umelecký prínos získala Dana Bunescu za strih filmu Ana, mon amour (Ana, moja láska).

20.02.2017

Spotreba energie v EÚ je nižšia ako v roku 1990

Podľa Eurostatu v roku 2015 dosiahla hrubá domáca spotreba energie v EÚ 1,626 mld. ton ropného ekvivalentu, čo predstavuje pokles o 2,5 percenta oproti roku 1990 a pokles o 11,6 percenta oproti rekordnému roku 2006, kedy sa spotreba energie v Európskej únii vyšplhala až na 1,840 mld. ton ropného ekvivalentu. Fosílne palivá predstavovali v roku 2015 s podielom takmer tri štvrtiny naďalej hlavný zdroj energie, hoci jej podiel rokmi postupne klesá - zatiaľ čo v roku 1990 predstavovali fosílne palivá 83 percent, minulý rok to už bolo 73 percent. Naproti tomu ale vzrástla závislosť EÚ na dovoze fosílnych palív - zatiaľ čo v roku 1990 to bolo 53 percent, v roku 2015 tento podiel predstavoval už 73 percent. Väčšina členských štátov tak ostáva vysoko závislá na fosílnych palivách. Na Slovensku predstavovali v roku 2015 fosílne palivá podiel 65 percent na celkovej spotrebe energie, pričom v roku 1990 to bolo 82 percent. Závislosť Slovenska od dovozu fosílnych palív však naďalej ostáva nad priemerom EÚ, a predstavuje 90 percent. Oproti roku 1990 ide o zlepšenie o dve percentá.  

17.02.2017

Podpora pre energetickú infraštruktúru

Členské štáty EÚ dnes odobrili návrh Komisie, ktorá chce vložiť 444 miliónov eur do prioritných európskych projektov energetickej infraštruktúry. Ako najvhodnejšie na plnenie cieľov energetickej únie vybrala 18 projektov zameraných na elektrinu, tzv. inteligentné siete a plyn. Cez ne chce pokročiť vo vzájomnom prepájaní európskych energetických sietí, zvýšiť bezpečnosť dodávok a zlepšiť perspektívu využívania obnoviteľných zdrojov v celej EÚ. Investície do udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie urýchľujú premenu európskej energetiky a umožňujú rásť hospodárstvu aj zamestnanosti ohľaduplne voči životnému prostrediu - a to všetko sú dôležité priority Junckerovej Komisie.

Podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovič povedal: " Vítam dnešné rozhodnutie členských štátov, ktorým odsúhlasili 444 miliónov eur na projekty navrhnuté Európskou komisiou v oblasti energetickej infraštruktúry. Na spolufinancovanie z prostriedkov fondu - Nástroja na spájanie Európy (Connecting Europe Facility - CEF) bolo vybraných až 18 projektov. Ide najmä o projekty, ktoré prepájajú sever s juhom Európy dobudovaním infraštruktúry v sektoroch elektriny, plynu či inteligentných sietí. Som rád, že medzi projektmi, ktoré dostanú pomoc , sú aj dva spojené so Slovenskom - práce na slovensko-poľskom plynovom prepojení vo výške 107 miliónov eur a projekt štúdie týkajúcej sa plynového potrubia medzi Bulharskom a Slovenskom (Eastring projekt) vo výške 1 milióna eur."

Peniaze na vybraté projekty sa čerpajú z Nástroja na spájanie Európy (CEF), podporného programu EÚ na financovanie infraštruktúry.

17.02.2017

Súťaž pre digitálne nadanú mládež - Junior Internet

Zastúpenie Európskej komisie ja hlavným partnerom súťaže Junior Internet. Ešte viac ako týždeň majú nádejní blogeri, youtuberi, programátori webových stránok, vývojári mobilných aplikácií, grafickí dizajnéri, ale aj copywriteri a textári na to, aby sa do tejto súťaže prihlásili a zmerali si sily vo viacerých kategóriách.

V kategórii JuniorText môžu študenti napísať úvahu, esej, poviedku, príbeh, reportáž, rozhovor či báseň na tému Je tajomstvom šťastia nezištná pomoc iným?

"Hovorí sa, že cesta k skutočnému šťastiu vedie cez to, ako vie človek nezištne pomáhať iným. Pocit radosti a zadosťučinenia nám prináša dobre vykonaná práca, z ktorej má osoh nielen jedinec, ale aj naše najbližšie okolie, či celá spoločnosť. Možností, ktoré dnes môžu mladí ľudia využiť a pozitívne prostredníctvom nich ovplyvniť ich svoje okolie, je mnoho. Jednou z nich je napríklad Európsky zbor solidarity, ktorý mladým ľuďom ponúka zapojiť sa do rôznych projektov ako dobrovoľníci. Solidarita je v súčasnosti mimoriadne dôležitá, preto som rád, že túto tému reflektuje aj taká súťaž, akou je Junior Internet," uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek.

Do 12. ročníka súťaže JUNIOR INTERNET sa môžu žiaci základných a stredných škôl registrovať ešte viac ako týždeň, do 26. februára (vrátane). Prihlásiť svoje práce môžu na stránkewww.juniorinternet.sk.

14.02.2017

Zimná hospodárska prognóza Európskej komisie

"Zimná hospodárska prognóza Európskej komisie je pozitívna - tak pre Európsku úniu, ako aj pre Slovensko. Všetky krajiny EÚ mali minulý rok pozitívny hospodársky rast a tento rast bude pokračovať aj v najbližších rokoch. Nezamestnanosť v EÚ celkovo klesla a znižuje sa aj verejný deficit a mierne aj verejný dlh. Slovensko po výraznom raste v roku 2015 o 3,8% ťahanom hlavne investíciami z európskych fondov, pokračovalo v raste aj v roku 2016 o 3,3% založenom na exporte a domácej spotrebe. Rast bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Výrazne klesla aj nezamestnanosť a Komisia predpokladá, že sa v roku 2018 dostane na 7,9% čo bude zhruba na úrovni európskeho priemeru a výrazne pod priemerom eurozóny." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek.

Po prvý raz za takmer desaťročie sa očakáva, že ekonomiky všetkých členských štátov EÚ budú rásť počas celého prognózovaného obdobia (2016, 2017 a 2018). Európska komisia očakáva rast HDP v eurozóne na úrovni 1,6 % v roku 2017 a 1,8 % v roku 2018. V nadväznosti na rozsiahle štrukturálne reformy vo viacerých členských štátoch má hospodárske oživenie naďalej výrazne priaznivý vplyv na trhy práce. Miera nezamestnanosti v eurozóne bude podľa predpokladov ďalej klesať a pokles nezamestnanosti sa očakáva aj na úrovni EÚ ako celku. V rokoch 2017 a 2018 sa očakáva ďalší pokles deficitu verejných financií v eurozóne a pomeru verejného dlhu k HDP. Čo sa týka Slovenska, rast HDP by mal dosiahnuť 3,3% v 2016, 2,9% v 2017 a 3,6% v 2018. Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť 9% v 2017 a poklesnúť až pod 8% v 2018. Deficit ako aj dlh majú mierne klesajúcu tendenciu. Inflácia podobne ako v iných krajinách eurozóny by sa mala prehupnúť do pozitívnych čísel.

10.02.2017

Deň jednotného čísla tiesňového volania 112

Európska únia zajtra (11. februára) oslavuje Deň jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112. Volanie na túto linku je v rámci celej EÚ zadarmo, a to vďaka európskej legislatíve z roku 1991. Tento rok zároveň prináša niektoré výrazné zlepšenia vďaka navigačnému systému Galileo: podľa nedávno zverejnenej správy sa podarilo vylepšiť určovanie presnej polohy volajúceho z tiesňovej linky vo viacerých členských štátoch, vrátane Litvy, Estónska a Veľkej Británie.

Každoročne sa stane, že približne 300-tisíc volajúcich nie je schopných presne určiť alebo popísať polohu, kde sa práve nachádza, a to z dôvodu zlého zdravotného stavu, neznalosti okolia alebo zo stresu. V snahe riešiť tento problém EÚ finančne podporila projekt HELP 112, ktorý testoval používanie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) v snahe zlepšiť lokalizovanie volajúceho v Litve, Taliansku, Rakúsku a častiach Spojeného kráľovstva, čo nedávno prispelo k záchrane mnohých životov.

09.02.2017

V Škótskom parlamente sa hlasovalo o brexite

Z iniciatívy škótskej premiérky Nicoly Sturgeonovej prebehlo v utorok večer v Edinburgu v Škótskom nezávislom parlamente hlasovanie o brexite. Veľkou väčšinou hlasov parlament odmietol vystúpenie Británie z Európskej únie. V symbolickom nezáväznom hlasovaní sa proti brexitu vyslovilo 90 zo 129 poslancov. Proti návrhu na odmietnutie brexitu, boli väčšinou členovia Konzervatívnej strany britskej premiérky Theresy Mayovej. Podľa škótskych poslancov zatiaľ nemožno odštartovať rokovania o brexite s Bruselom, keďže britská vláda premiérky Theresy Mayovej stále nezodpovedala množstvo otázok týkajúcich sa celého procesu. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová preto požaduje, aby sa v nadchádzajúcich rokovaniach o odchode Británie z EÚ brali do úvahy aj záujmy a návrhy Škótska. V opačnom prípade hrozí vypísaním nového referenda o škótskej nezávislosti. Dnes večer bude dolná komora britského parlamentu hlasovať o zákone, ktorý umožní vláde Theresy Mayovej otvoriť rokovania o vystúpení krajiny z EÚ.

08.02.2017

Počet presídľovaní stúpa

Európska komisia každé dva mesiace vydáva hodnotiacu správu o fungovaní núdzového systému premiestňovania (relocation) a presídľovania (resettlement) migrantov. Dnes vyšla v poradí už ôsma a konštatuje pozitívne napredovanie.

Za sledované obdobie, tj. od 8.12.2016 bolo premiestnených 3 813 osôb, pričom v decembri bol zaznamenaný zatiaľ ich najvyšší počet za mesiac: 1 926 (z Talianska 764 a z Grécka 1 162). Celkový počet premiestnení je 11 966: z Talianska 3 200 a z Grécka 8 766. Slovensko premiestnilo v rámci tejto schémy 9 osôb z Grécka a ani jednu z Talianska. Od júla 2015 bolo v rámci systému presídľovania EÚ presídlených 13 968 osôb z dohodnutých 22 504 osôb. Od predloženia predchádzajúcej správy bolo presídlených 913 osôb, najmä z Turecka, Jordánska a Libanonu. Presídlenia sa uskutočnili do 21 štátov presídlenia (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Island, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo). Zvyšoval sa aj počet presídlení z Turecka na základe dohody EÚ a Turecka. Od 4. apríla 2016 bolo z Turecka do EÚ presídlených 3 098 Sýrčanov, z toho bolo od vydania poslednej správy presídlených 487 Sýrčanov.  

08.02.2017

Mladých ľudí zo Slovenska budú reprezentovať študenti zo Súkromnej strednej odbornej školy z Bátorových Kosíh.

Členka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV), pani Martina Širhalová, dnes navštívi študentov zo Súkromnej strednej odbornej školy v Bátorových Kosihách. Cieľom jej návštevy je pripraviť študentov na podujatie "Vaša Európa, váš názor" ("Your Europe, Your Say"). Ide o zhromaždenie európskej mládeže, ktoré sa uskutoční v sídle EHSV v Bruseli 30. - 31. marca 2017, na ktorom sa zídu zástupcovia 33 škôl z EÚ a kandidátskych krajín, aby diskutovali o budúcnosti Európy.

Pani Martina Širhalová bude pred marcovým stretnutím spolupracovať so študentmi a s jedným učiteľom na príprave odpovedí na niektoré kľúčové otázky týkajúce sa súčasnosti Európy:

  • výhody, úspechy a zlyhania Európskej únie;
  • výzvy a príležitosti, ktoré čakajú Európsku úniu v budúcnosti;
  • budúcnosť Európy z pohľadu mladých Európanov a návrhy na jej zlepšenie.

Pani Širhalová má dnes poskytnúť študentom usmernenie k priebehu diskusie v Bruseli a bude ich informovať o činnosti EHSV a ako výbor zastupuje občiansku spoločnosť v celej Európe.

Súkromná stredná odborná školav Bátorových Kosihách je jednou z 33 škôl vybraných spomedzi vyše 680 záujemcov z 28 členských štátov EÚ a 5 kandidátskych krajín (Albánska, Turecka, Čiernej hory, Srbska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko). Študenti budú mať príležitosť predložiť členom EHSV svoje odporúčania týkajúce sa budúcnosti Európy. Na konci dvojdňového podujatia budú všetci študenti následne hlasovať za tri návrhy, ktoré sú podľa ich názoru najefektívnejšie pre zmenu budúcnosti Európy.

08.02.2017

Európsky zbor solidarity - verejná konzultácia

V pondelok 6. februára bola Európskou komisiou (EK) spustená verejná konzultácia týkajúca sa Európskeho zboru solidarity. Pomocou tejto konzultácie chce EK získaťspätnú väzbu od odbornej verejnosti z členských štátov a zohľadniť ju pri dobudovávaní celej iniciatívy. Cieľom Európskeho zboru solidarity je poskytovať dobrovoľnícke a profesionálne pracovné príležitosti.

Konzultácia potrvá do 2.4.2016, zapojiť sa do nej dá na stránke:

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/EU-Solidarity-Corps-public-consultation (dostupná aj v SK verzii https://goo.gl/pAO3Vu)

07.02.2017

"NEXIT" - realita alebo len fámy?

Holandský labouristický poslanec Michiel Servaes vyzval holandskú vládu, aby preverila fámy, ktoré majú šíriť britskí diplomati vo svete, o tom, že aj Holandsko sa chystá opustiť EÚ. Britskí diplomati hovorili o možnom "nexite" predovšetkým v Ázii. Dôvodom tejto kampane má byť snaha zabrániť spoločnostiam so sídlom v Británii, ktoré kvôli brexitu zvažujú premiestnenie z Británie do Holandska.

Holandsko je pre medzinárodné spoločnosti lákavé. Nachádza sa v tesnom susedstve Británie a blízko k Bruselu a inštitúcií EÚ, má dobre rozvinutú infraštruktúru služieb a dopravy, populáciu so znalosťou angličtiny a povesť demokratickej a stabilnej krajiny ústretovej voči investorom.

Servaes prezradil, že jeho zdroje mu naznačili, že táto kampaň je riadená priamo z prostredia britskej vlády, ktorá si po brexite neželá oslabenie podnikateľského a finančného prostredia. Poslanec zo Strany práce preto vyzval holandskú vládu, aby využila oficiálne kanály a dozvedela sa o tejto záležitosti viac. Premiér Mark Rutte sa vyjadril, že ak sú tieto fámy pravdivé, poukazujú na paniku, ktorá je t.č. v Londýne. Podľa premiéra "nexit", lebo podpora verejnosti pre prípadný rozchod s EÚ prudko klesla. Ľudia si uvedomujú, aký dopad by to mal na bezpečnosť ako aj ekonomiku Holandska. Podľa prieskumu verejnej mienky zo septembra 2016 by odchod z Únie podporilo iba 20 percent Holanďanov.

07.02.2017

Deň bezpečnejšieho internetu - Čo vieme o cookies?

7. február je Dňom bezpečnejšieho internetu. Okrem iného nám pripomína, aké je čoraz dôležitejšie byť zodpovedný a obozretný v online priestore pri používaní rôznych technológií a smartfónov.

V roku 2016 používalo internet až 80% ľudí v EÚ, a to aj na viacerých zariadeniach. Najčastejšie išlo o smartfóny (79%), nasledovali laptopy a netbooky (64%), stolové počítače (54%) a tablety (44%).

Podľa najnovšieho prieskumu o používaní internetu v si je až 71% užívateľov internetu vo veku 16-74 rokov v EÚ vedomých, že cookies môžu byť použité na sledovanie správania ľudí na internete. U nás len približne polovica Slovákov vo veku 16-74 rokov vie o cookies, čím sme sa zaradili na štvrté miesto odspodu - pred Cyprus, Lotyšsko a posledné Rumunsko. Naopak, najlepšie vedomosti o cookies majú v Holandsku, Nemecku a vo Fínsku. Celkom jedna tretina európskych internetových používateľov, ktorí sú si vedomí používania cookies, uviedla, že si v nastaveniach internetového prehliadača zmenila nastavenia tak, aby predišla detekovaniu pomocou cookies. Čo sa týka Slovenska, len 20% Slovákov, ktorí o cookies vedia, si zároveň niekedy zmenili nastavenia v internetovom prehliadači, aby cookies zamedzili. Potrebu čoraz prísnejšej ochrany súkromia a údajov vo všetkých spôsoboch elektronickej komunikácie zdôraznila Európska komisia v nedávnom návrhu, podľa ktorého by sa pravidlá ochrany súkromia mali vzťahovať aj na nové služby elektronickej komunikácie, ako napríklad WhatsApp, Facebook Messenger, Skype, Gmail, iMessage alebo Viber.

EK tiež predstavila jednoduchšie pravidlá ohľadom cookies. Tie umožnia používateľom lepšiu kontrolu ich nastavení tým, že v prípade rizika ohrozenia súkromia budú môcť jednoduchým spôsobom prijať alebo odmietnuť permanentné súbory cookies. V návrhu je tiež vysvetlené, že také druhy súborov cookies, ktoré nemajú dôverný charakter a majú uľahčiť používanie internetu (napr. zapamätaním si predchádzajúceho obsahu elektronického nákupného košíka), viac nebudú potrebovať súhlas. Súhlas už nebude potrebný ani v prípade súborov cookies, ktoré sú v nastavení navštívených webových stránok v snahe zistiť počet návštevníkov.

06.02.2017

Slovensko a životné prostredie

Európska komisia dnes zverejnila Hodnotenie implementácie environmentálnych politík EÚ (EIR), ktorého cieľom je zlepšiť uplatňovanie spoločne dohodnutých pravidiel v oblastiach odpadového hospodárstva, prírody, biodiverzity, kvality ovzdušia, kvality vody a vodného hospodárstva. Súčasťou hodnotenia sú správy o plneniach v jednotlivých členských štátoch Únie. Pre Slovensko sú podľa správy hlavnými výzvami v oblasti životného prostredia zlepšovanie odpadového hospodárstva, kvality ovzdušia a vodného hospodárstva. Nízka miera recyklácie a silná závislosť od skládok zároveň zapríčinili, že Slovensko obsadilo v recyklácii komunálneho odpadu v EÚ spolu s Maltou poslednú priečku.

V prípade Slovenska, správa identifikuje nasledovné výzvy:

• Zlepšiť odpadové hospodárstvo, najmä lepším využívaním recyklácie, zavádzaním separovaného zberu a menším využívaním skládok. Slabá úroveň odpadového hospodárstva je správou identifikovaná ako jeden z hlavných problémov krajiny v oblasti životného prostredia

• Zlepšiť kvalitu ovzdušia v dôležitých regiónoch krajiny, predovšetkým v mestských oblastiach, ako sú Bratislava a Košice. Vyradiť environmentálne škodlivé dotácie na hnedé uhlie.

• Zlepšiť vodné hospodárstvo, najmä v súvislosti s infraštruktúrnymi projektmi, ale aj v rámci prístupov k poľnohospodárskemu využitiu a riadeniu krajiny (hydromeliorácie alebo znečistenie pôdy dusičnanmi) a k modernejšiemu spracovaniu odpadových vôd.

01.02.2017

Theresa Mayová dostala od Škótov ultimátum

Britská premiérka chce aktivovať Článok 50 už v marci. Tým sa začne dvojročné odpočítavanie formálneho odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ, počas ktorého musí Londýn dohodnúť s Bruselom podobu vzájomných vzťahov. Škótska prvá ministerka Nicola Sturgeon dala britskej premiérke ultimátum - do marca má prísť s kompromisným plánom o postavení Škótska po brexite. Škótsko, ktorého obyvatelia hlasovali minulý rok za zotrvanie v EÚ (62%), žiada, aby sa v rokovaniach prihliadalo aj na jeho záujem udržať s Úniou čo najužšie vzťahy.

V pondelok sa vo waleskom Cardiffe stretli šéfovia regionálnych vlád Škótska Nicola Sturgeon, Škótska národná strana), Walesu (Carwyn Jones, Labouristická strana), a Severného Írska (Arlene Foster, Sinn Fein), s britským ministrom pre brexit Davidom Daviesom a ministrom pre medzinárodný obchod Liamom Foxom. Podľa škótskej prvej ministerky Londýn nedostatočne počúva požiadavky jej vlády. Na hľadanie kompromisu, je podľa nej zatiaľ pripravené len Škótsko. Škótska národná strana bude mať v marci stranícky kongres. Mohla by to byť príležitosť na oznámenie druhého referenda o škótskej nezávislosti. Podľa prieskumov verejnej mienky je však podpora pre nezávislosť ešte o niečo menšia, než v referende v 2014 (45% za, 55% proti) - za zotrvanie v Spojenom kráľovstve je 51% Škótov, za nezávislosť 43%. Regionálna vláda vo Walese je v komplikovanejšej situácii. Autonomistické hnutie nie je v tejto časti Británie tak silné, ako v Škótsku. Väčšina obyvateľov regiónu hlasovala za odchod z Británie, vláda v Cardiffe teda nemá silnú pozíciu na požadovanie špeciálneho režimu. Na druhej strane, Wales je už štyri desaťročia veľkým prijímateľom regionálnej pomoci EÚ.

Dosiahnutie dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ-27 môžu skomplikovať aj členské štáty. Napríklad 56% Írov podporuje, aby sa o takejto dohode hlasovalo v referende. V Írsku má vláda povinnosť predložiť a referendum akékoľvek väčšie zmeny zmlúv EÚ. Íri tak hlasovali o Zmluve z Nice aj Lisabonskej zmluve. V oboch prípadoch prešli až na druhý krát po tom, čo Dublin špeciálne ústupky.

27.01.2017

EK navrhuje nové právne predpisy na prísnejšiu ochranu súkromia v elektronickej komunikácii

Len 15% ľudí má pocit, že má úplnú kontrolu nad informáciami, ktoré poskytuje online. Európska komisia aj kvôli väčšej ochrane osobných údajov sprísnila pravidlá, ktoré začnú platiť od mája 2018. Tie zaručia, že občania budú mať väčšiu kontrolu nad svojimi údajmi a podniky budú využívať výhody za rovnakých podmienok. Ide o jeden súbor pravidiel pre všetky spoločnosti pôsobiace v EÚ bez ohľadu na to, kde majú sídlo. Namiesto spleti 28 rôznych národných pravidiel tu bude 1 sada európskych pravidiel, čo zníži náklady pre podniky a odbúra byrokratickú záťaž.

"Mali by sme lepšie dbať na toto aké stopy v digitálnom svete po sebe zanechávame a uvedomiť si, že naše údaje môžu byť aj zneužité. Tak ako zneužívanie údajov nepozná hranice, tak aj výmena údajov medzi políciou a súdmi musí prebiehať na európskej úrovni a za prísnych podmienok. Lepšia ochrana dát pomôže aj pri dobudovaní jednotného digitálneho trhu v EÚ a využívaní internetu a moderných informačných technológií. Jasné a jednotné pravidlá zvýšia dôveru zákazníkov pri používaní online služieb a spoločnosti získajú väčšiu právnu istotu." uviedol pri tejto príležitosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

O čom budú prísnejšie pravidlá:

  • Ochrana bude zabezpečená bez ohľadu na to kde sú osobné údaje uložené alebo kde sa s nimi narába. Akonáhle má nejaká zahraničná spoločnosť sídlo v EU bude musieť tieto pravidlá dodržiavať.
  • jednoduchší prístup k vlastným údajom: jednotlivci budú mať viac informácií o tom, ako sa údaje spracúvajú, a tieto informácie by mali byť dostupné v jasnej a zrozumiteľnej forme,
  • právo na prenosnosť údajov: bude jednoduchšie prenášať osobné údaje medzi poskytovateľmi služieb (napr. preniesť fotoalbumy s jednej soc. siete do druhej)
  • jasnejšie vymedzené "právo byť zabudnutý": ak už nebudete chcieť, aby sa vaše údaje ďalej spracúvali, môžete požiadať o ich zmazanie a spracovateľ vám bude musieť vyhovieť
  • právo vedieť, kedy došlo k preniknutiu do vašich údajov: napríklad podniky a organizácie musia oznámiť vnútroštátnemu orgánu dohľadu závažné porušenie ochrany údajov čo najskôr, aby používatelia mohli urobiť potrebné opatrenia.

Spoločnosti nad 250 zamestnancov, ako aj spoločnosti, ktoré masívne spracovávajú osobné údaje budú musieť určiť zamestnanca, ktorý sa bude venovať ochrane osobných údajov.

Očakávame, že v roku 2018 by mali vstúpiť do platnosti aj nové pravidlá na ochranu súkromia online, ktoré sa dotknú napríklad aj nových foriem elektronickej komunikácie (napr. WhatsApp, Messenger, Skype apod.) ako aj spamov a nevyžiadaných reklamných hovorov. Návrh je na stole od 11. januára 2017, EK vyzýva k promptnému schvaľovaciemu procesu, aby vstúpili do platnosti v rovnakom čase ako vyššie zmieňovaný balíček pravidiel. 

27.01.2017

Erasmus oslavuje 30. rokov

Pri príležitosti 30. výročia úspešného programu na podporu mobility v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy Erasmus+ Európska komisia zverejnila výročnú správu za rok 2015 s najaktuálnejšími číslami o počte ľudí, ktorí program absolvovali.

Za posledných 30 rokov sa do neho zapojilo 9 miliónov ľudí. Pôvodne bolo zapojených 11 krajín, dnes už ich je 33 (členské štáty + Turecko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko). Program Erasmus patrí medzi najznámejšie a najúspešnejšie programy Európskej únie. Je pomenovaný podľa svetoznámeho európskeho mysliteľa a automaticky sa spája so štúdiom v zahraničí, s cestovaním a životnými skúsenosťami nielen v oblasti univerzitného vzdelávania.

Slovensko sa po prvýkrát do Erasmu zapojilo v roku 1998, odvtedy až do dnes sa Erasmu zúčastnilo až 40 000 našich vysokoškolákov. Celkový počet Slovákov, ktorí sa doteraz do programu zapojili dosiahol 107 700 osôb. Najčastejšími destináciami našich študentov sú Poľsko, Španielsko a Turecko. Naopak na Slovensko najviac cestujú Česi, Nemci a Španieli. Podľa našich prieskumov sa u východoeurópskych študentov, ktorí využili program Erasmus, znížilo riziko dlhodobej nezamestnanosti až o 83% a ich šanca získať zamestnanie krátko po skončení školy je o 14% vyššia ako u študentov, ktorí sa programu nezúčastnili.

Každá členská krajina včera predstavila v Bruseli aj svoju tvár Erasmu+; na Slovensku sa ambasádorkou tohto programu stala úspešná mladá herečka, absolventka Erasmu, Eva Sakálová. 

26.01.2017

Slovensko doteraz vyčerpalo 5 % z eurofondov určených na roky 2014 - 2020

Podľa včerajších informácií podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pelegrániho, Slovensko doteraz vyčerpalo len 5 % z celkovej sumy 15,5 miliardy eur z eurofondov určených na roky 2014 až 2020. Informoval o tom včera podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Čerpanie sa má podľa neho naplno rozbehnúť tento rok.

Vicepremiér vyčíslil, že k 13. januáru tohto roka bolo v novom programovom období vyhlásených 189 výziev za viac ako 9,6 miliardy eur, čo predstavuje vyše 62 % celkovej alokácie. Uzatvorené boli pritom zmluvy vo výške takmer 3,6 miliardy eur, kontrahovanie je teda na úrovni 20,6 %. Od vzniku úradu podpredsedu vlády v júni 2016 došlo podľa Pellegriniho k nárastu čerpania o 569 miliónov eur, teda o viac ako 300 %. Zazmluvňovanie prostriedkov v tomto období stúplo o vyše 1,1 miliardy eur. Zdôraznil, že to dáva veľmi dobrý základ na to, aby rok 2017 bol rokom intenzívneho čerpania a implementácie eurofondov. Jeho úrad v súčasnosti pracuje na tom, aby sa žiadosti o nenávratný finančný príspevok spolu s prílohami predkladali výhradne elektronickou formou. Zároveň chce dosiahnuť stav, že žiadatelia budú predkladať iba také prílohy, ktoré nemá k dispozícii žiadny subjekt štátnej správy a ktoré sú naozaj nevyhnutné na posúdenie žiadosti. Prvé pilotné výzvy s takto nastavenými podmienkami by mali byť vyhlásené už v prvom polroku 2017. Na informovanie verejnosti o využívaní eurofondov má podľa neho slúžiť webová stránka www.itms2014.sk, kde sú sústredené všetky plánované aj vyhlásené výzvy či všetky schválené aj neschválené žiadosti.

25.01.2017

Predĺženie dočasných kontrol na hraniciach

Európska komisia odporúča Rade schváliť predĺženie dočasných kontrol na vnútorných schengenských hraniciach v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku, na ďalšie tri mesiace. Dôvodom je, že aj napriek stabilizácii situácie a realizovaným opatreniam ešte nie sú podľa Európskej komisie splnené všetky podmienky zadefinované v pláne "Späť k Schengenu", ktorých cieľom je vrátiť sa k normálnemu fungovaniu schengenského priestoru. Napríklad situácia na západobalkánskej trase je naďalej nestabilná, čo so sebou prináša riziko sekundárnych pohybov.

Predĺženie kontrol sa má týkať (naposledy boli odobrené11. novembra 2016) rakúsko-maďarskej a rakúsko-slovinskej pozemnej hranice; nemecko-rakúskej pozemnej hranice; kontrol v dánskych prístavoch s trajektovými spojeniami s Nemeckom a na dánsko-nemeckej pozemnej hranici; v švédskych prístavoch, v policajných oblastiach Juh a Západ a na moste cez Öresundskú úžinu a v nórskych prístavoch s trajektovými spojeniami s Dánskom, Nemeckom a Švédskom.

Členské štáty sú povinné podávať Komisii mesačné správy o nevyhnutnosti vykonávania kontrol.

20.01.2017

Moldavsko stratilo záujem o európsku integráciu

Nový moldavský prezident Igor Dodon vyhlásil, že dohody s EÚ sú pre jeho krajinu nevýhodné a možno ich odvolá. Na návšteve Moskvy vyhlásil, že Dohoda o voľnom obchode (DCFTA) a asociačná dohoda s EÚ vraj Moldavsku priniesli viac škody ako úžitku. Na návšteve Moskvy to vyhlásil Igor Dodon, nový moldavský prezident z tábora socialistov.

Nový moldavský prezident z tábora socialistov spochybňoval európsku integráciu už počas volebnej kampane. V prospech Ruska sa vyjadril napríklad v otázke Krymu. Neskôr z tohto stanoviska mierne vycúval. Nedávno totiž povedal, že anexiu oficiálne neuzná v záujme dobrých vzťahov s Ukrajinou. Počas návštevy Kremľa uviedol, že kľúčom k odvolaniu asociačnej dohody budú parlamentné voľby v roku 2018. Ak jeho socialisti získajú väčšinu, dohodu odvolá. Medzitým sa pokúsi prijať memorandum o spolupráci s Eurázijskou úniou. Už v roku 2015 sa viac Moldavcov prikláňalo k integrácii do Euroázijskej únie. Ako je možné, že sa to stalo v krajine, ktorej Európska únia finančne pomáha, analyzoval napríklad Hrant Kostanyan z bruselského think tanku Centre for European Policy Studies (CEPS). Kostanyan tvrdí, že EÚ vsadila na podporu skorumpovaných oligarchov, ktorí sa zahalili názvom Aliancia pre európsku integráciu. Preto podľa neho nie je prekvapenie, že si verejnosť spája EÚ s nepoctivým domácimi politikmi.

Moldavské obchodné vzťahy s Ruskom poškodilo najmä to, že Moskva v roku 2014 ako odpoveď na zbližovanie s EÚ obmedzila dovoz potravín z Moldavska. 

20.01.2017

Slovensko má zastúpenie v predsedníctve EP

Europoslanec Vladimír Maňka bol zvolený za jedného z 5 kvestorov Európskeho parlamentu. Ide o funkciu, ktorá rieši administratívne a finančné otázky týkajúce sa europoslancov. Plénum Európskeho parlamentu včera volilo ďalších členov svojho vedenia. Okrem 14 podpredsedov EP vyberali v tajnej voľbe poslanci aj piatich kvestorov. Vladimír Maňka (SMER-SD, S&D) bol zvolený za jedného z 5 kvestorov Európskeho parlamentu. Ide o funkciu, ktorá rieši administratívne a finančné otázky týkajúce sa europoslancov. Môžu predkladať návrhy na zmeny, doplnenia alebo prepracovanie textov, ktoré má v pôsobnosti predsedníctvo EP. Je to po prvýkrát, čo sa slovenský europoslanec či europoslankyňa stal jeho členom.

18.01.2016

Ďalšie finančné prostriedky pre inovatívne malé a stredné podniky

Európsky investičný fond (EIF) a skupina UniCredit podpísali dohodu InnovFinSME o zárukách na zvýšenie úverovania inovatívnych malých a stredných podnikov v ôsmich európskych krajinách vrátane Slovenska.

Táto dohoda umožní skupine UniCredit ponúknuť dodatočné financovanie v objeme 160 miliónov eur. Okrem Slovenska sa dohoda týka Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Srbska. Túto transakciu podporil program Horizon 2020, rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, a tiež Európsky fond pre strategické investície (EFSI), jadro Investičného plánu pre Európu. Dohoda odráža záväzok EÚ rýchlo spustiť konkrétne iniciatívy s cieľom urýchliť poskytovanie úverov a zabezpečiť realizáciu transakcií, ktoré povedú k zvýšeniu zamestnanosti a rastu v EÚ.

18.01.2016

Novým predsedom Európskeho parlamentu sa stal Antonio Tajani

Antonio Tajani (EPP, IT) bol v utorok zvolený za nového predsedu Európskeho parlamentu. Vo štvrtom kole voľby ho podporilo 351 poslancov, jeho protikandidát Gianni Pittella (S&D, IT) získal 282 hlasov.

17.01.2017

Podpredseda EK Maroš Šefčovič na Svetovom hospodárskom fóre v Davose

Dnes po zasadnutí Európskej komisie, ktoré sa konalo v Štrasburgu, cestuje slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič do švajčiarskeho Davosu, kde sa zúčastní 47. ročníka Svetového hospodárskeho fóra, ktoré sa bude konať v dňoch 17. - 20. januára 2017. Podpredseda Šefčovič sa tohto najprestížnejšieho politicko-ekonomického diskusného fóra zúčastňuje už po tretí krát. Súčasný ročník je venovaný otázkam zodpovedného líderstva a schopnosti reagovať na súčasné výzvy. Maroš Šefčovič sa v Davose stretne s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, s prezidentkou Švajčiarskej konfederácie Doris Leuthard,s ministrom zahraničných vecí Nórska Borgeom Brendem, s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatihom Birolom a ďalšími. Zúčastní sa moderovaných diskusií na témy o globálnej energetickej bezpečnosti, reformy trhu s elektrickou energiou, inovácií v energetickom sektore, ako aj inteligentných miest. 

17.01.2017

Komisárka Jourová na Slovensku

Dnes navštívila Slovensko Európska komisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Stretla sa s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Predmetom ich diskusií bol pokrok dosiahnutý v oblasti spravodlivosti počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ a aktuálny stav rokovaní pred schvaľovaním nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry (EPPO).

"Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ bol dosiahnutý veľký pokrok smerom k založeniu Európskej prokuratúry (EPPO). Teším sa na pokračovanie dobrej spolupráce so Slovenskom a som hlboko presvedčená, že EPPO prinesie Európe viac spravodlivosti a lepšie nás vyzbrojí na boj proti veľkým cezhraničným podvodom s DPH a iným podvodom ovplyvňujúcim európske financie," uviedla na úvod stretnutia eurokomisárka Jourová.

Európska prokuratúra má slúžiť aj na účinné stíhanie závažných podvodov s DPH na medzinárodnej úrovni v hodnote viac ako 10 miliónov eur. Táto téma bola jednou z priorít Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ. Ministerka sa s komisárkou zhodli na tom, že problematika veľkých cezhraničných podvodov s DPH je celoeurópskym problémom a preto je potrebné ho riešiť na celoeurópskej úrovni. 

16.01.2017

Otázka stimulov rozdeľuje Výkonnú radu ECB

Členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) nie sú v otázke stimulov na podporu ekonomiky jednotní. Vyplýva to zo zápisnice z decembrového zasadania ECB. Väčšina z nich chcela síce v decembri stimuly predĺžiť, aby chránili hospodárstvo, keďže sa obávajú, že v roku 2017 zasiahnu Európu aj svet turbulencie, rozchádzali sa však v názore na ako dlho. Proti nim stojí malá skupina skeptikov, ktorá takmer od začiatku stimuly kritizuje. Rada nakoniec schválila predĺženie programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorý mal vypršať na konci marca, o ďalších deväť mesiacov, teda do 31. decembra 2017. Zároveň však znížila objem peňazí určených na nákup dlhopisov eurozóny z 80 miliárd na 60 miliárd eur. Väčšina členov Rady sa zhodla na tom, že predĺženie QE poskytne oporu ekonomike regiónu v prípade otrasov na trhoch v dôsledku politického vývoja, a to ako v eurozóne, tak vo svete. Viaceré veľké štáty eurozóny totiž čakajú tento rok dôležité voľby. Konkrétne sú to Holandsko, Francúzsko, Nemecko a zrejme aj Taliansko. Preferencie populistov aj odporcov Európskej únie (EÚ) v týchto štátoch sa pritom zvyšujú. V marci chce navyše Británia odštartovať proces svojho odchodu z EÚ, čo môže viesť k ďalším turbulenciám.

V USA sa zase tento mesiac ujme funkcie prezidenta Donald Trump, ktorý už počas predvolebnej kampane spochybnil viaceré obchodné dohody, čo vyvoláva neistotu.

Výkonnú radu tvorí šesť členov predstavenstva ECB a 19 guvernérov centrálnych bánk z eurozóny. Na jej čele stojí prezident ECB Mario Draghi. 

13.01.2017

Spotreba rýb v EÚ a na Slovensku

Spotreba rýb v Európe rastie, 42% Európanov konzumuje ryby doma aspoň raz za týždeň. Na Slovensku je toto číslo výrazne menšie, len 18% si najmenej raz za týždeň dopraje rybu. Väčšina ľudí v Európe, ktorí jedia ryby, hovorí, že sú zdravé. Podľa najnovšieho eurobarometra Európania jedia ryby pravidelne, hoci ich konzumáciu ovplyvňuje aj to, ako ďaleko žijú od mora. Z prieskumu vyplynulo, že Slováci (58%) podobne ako priemer EÚ (60%) radi skúšajú nové produkty a druhy rýb. Až 61% Slovákov na novinky nalákajú akcie napríklad v supermarketoch. Takmer všetci (92%) si navyše kupujú ryby v predajni potravín, supermarkete alebo hypermarkete. Viac ako ostatné európske štáty si Slováci kupujú ryby napríklad na rybej farme alebo od rybára. Pri ich kúpe je pre obyvateľov EÚ najdôležitejší vzhľad produktu, na Slovensku v tomto viac zaváži najskôr cena. Viac Slovákov preferuje sladkovodné ryby ako morské. Na druhej strane až 15% ľudí nevie, či produkty, ktoré kupuje, pochádzajú z mora alebo sladkovodných zdrojov. Európsky priemer je v tomto lepší, iba 7% ľudí nevie rozlíšiť morské a sladkovodné ryby pri ich kúpe. 39% Európanov uprednostní morské živočíchy pred sladkovodnými (11%). Až 80% Európanov si kupuje ryby zo svojho regiónu, štátu, alebo EÚ. 66% ľudí si zároveň myslí, že informácie na týchto produktoch sú jasné a jednoduché na porozumenie, čo potvrdzuje funkčnosť EÚ pravidiel na označovanie výrobkov. 

12.01.2017

Pomoc utečencom v Turecku

V Turecku je momentálne registrovaných viac ako 2,7 milióna sýrskych utečencov. V rámci najnovšieho hodnotenia riadiaceho výboru nástroja pre utečencov v Turecku Európska komisia informovala o vývoji pomoci EÚ v tejto oblasti: doteraz sa podpísali zmluvy v hodnote vyššej ako 200 miliónov eur na stavbu a zariadenie budov škôl pre deti utečencov a pre ich hostiteľské zariadenia, ako aj na zvýšenie humanitárnej pomoci pre utečencov prostredníctvom núdzovej záchrannej sociálnej siete. Celkovo sa v rámci nástroja pre utečencov v Turecku vyčlenilo 3 miliardy eur, približne polovica z toho bola zazmluvnená za posledných 10 mesiacov. Celkovo bolo zatiaľ alokovaných 2,2 miliárd eur.

12.01.2017

Predseda EK Juncker: Všetci Cyperčania si zaslúžia lepšiu európsku budúcnosť

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa dnes v Ženeve zúčastnil rokovaní o zjednotení Cypru. Na ceste do Ženevy uviedol: "Odkedy som sa stal predsedom komisie, mám osobný záujem v otázke zjednotenia Cypru. Teraz sa musíme chopiť šance na jeho zjednotenie. Všetci Cyperčania si zaslúžia lepšiu európsku budúcnosť. Keď sa jedná o mier, musíte si sadnúť do lietadla. Je to riskantné, ale keď sa jedná o mieri, musíte podstúpiť riziká. Tí, ktorí neriskujú vôbec, riskujú oveľa viac."

Európska komisia už dlhodobo politicky a technicky podporuje vyjednávania lídrov oboch cyperských komunít, ktoré sa uskutočňujú pod záštitou OSN. Už počas svojej kampane na post predsedu komisie Juncker podporoval proces urovnania konfliktu na Cypre a po zvolení bol v neustálom kontakte so všetkými kľúčovými aktérmi procesu. Komisia poskytuje technickú a právnu podporu pre proces urovnania konfliktu prostredníctvom OSN. Takisto podporuje turecko-cyperskú komunitu, aby sa uľahčilo zjednotenie Cypru. V rámci tohto rozvojového programu EK poskytla 449 miliónov eur v rokoch 2006-2016 a v rokoch 2014-2020 plánuje poskytnúť ďalších 30 miliónov ročne. Táto pomoc by bola prehodnotená v prípade úspešného urovnania cyperského problému. Európska komisia považuje urovnanie cyperského konfliktu za prospešné pre Cyprus a Európsku úniu a taktiež pre väčšiu bezpečnosť a stabilitu v regióne. 

11.01.2017

EÚ a jej Sociálne politiky a zamestnanosť v roku 2017

Únia chce posilňovať "sociálnu dimenziu" integrácie. V roku 2017 sa zameria na zamestnanosť mladých, či lepšiu koordináciu sociálnych systémov. Očakáva sa tiež pokračovanie diskusie o pracovnej mobilite. Lídri EÚ znovuobjavili potrebu "sociálnej dimenzie" integrácie pred pár rokmi - nie náhodou v čase rastúcej popularity extrémistov a klesajúcej legitimity integračného procesu, i takzvaných mainstreamových strán. Verejné konzultácie k takzvanému Európskemu pilieru sociálnych práv spustila Komisia na jeseň minulého roka. Očakáva sa, že sa téme bude venovať aj Biela kniha o budúcnosti európskej integrácie. Legislatívne právomoci európskych inštitúcií v sociálnej oblasti sú však minimálne, členské štáty nemajú veľkú ochotu ich posilňovať. Dôraz bude preto na témy, v ktorých môže EÚ niečo urobiť: podpora zamestnanosti, či lepšia koordinácia politík. Sociálne otázky a zamestnanosť však budú nepriamo ovplyvňovať rozhodnutia EÚ v iných oblastiach ako nastavenie makroekonomickej koordinácie, mobilita pracovnej sily na jednotnom trhu, či podoba, a spôsob uplatňovania rozpočtových pravidiel. Vo všeobecnosti platí, že rok 2017 bude v oblasti sociálnych politík a zamestnanosti skôr rokom pokračujúcich diskusií, než konkrétnych rozhodnutí.

10.01.2016

Do Bieloruska na päť dní už aj bez víz

Prezident Lukašenko podpísal dekrét, v ktorom ruší víza pre krátke cesty pre občanov 80 krajín sveta, vrátane všetkých členských štátov Európskej únie, Japonska a Spojených štátov, bezvízový pobyt v Bielorusku na päť dní. Izolované Bielorusko, ktoré je bývalým štátom Sovietskeho zväzu a blízkym spojencom Ruska, sa považuje za jednu z najchudobnejších krajín v Európe. Cieľom tohto kroku je podpora turizmu, ako aj obchodných ciest. Citovaný dekrét sa bude zrejme vzťahovať iba na turistov, ktorí budú do Bieloruska vstupovať cez medzinárodné letisko v Minsku. Podmienkou je platný cestovný pas a zdravotné poistenie s minimálnym krytím 10.000 eur platným počas celého pobytu v krajine. Turisti tiež nemôžu používať priame lety z Ruska, pretože tieto nepodliehajú v Bielorusku popríletovej kontrole. Dokument vstúpi do platnosti mesiac po svojom zverejnení, špecifikovalo vyhlásenie kancelárie, pričom presný termín úradnej publikácie neuviedlo. 

09.01.2017

Vo Francúzsku stavební robotníci potrebujú špeciálnu kartu

Každý pracovník v stavebníctve vo Francúzsku bude musieť mať špeciálnu identifikačnú kartu. Paríž sa snaží bojovať s nelegálnym zamestnávaním, a zneužívaním smernice o vyslaných pracovníkoch.

Karty obsahujú fotografiu, osobné informácie a informácie o zamestnaní, a unikátny čiarový kód, ktorý môžu inšpektori prečítať špeciálnou mobilnou aplikáciou. Sú vyrábané v tých istých tlačiarňach, ako francúzske pasy, občianske, či vodičské preukazy. Zástupcovia zamestnancov v stavebníctve a v sektore verejných prác krok podporujú. Identifikačné karty sa stali povinnými zákonom iniciovaným v roku 2015. Povinnosť bude rozšírená aj na pracovníkov na dočasný úväzok, a pracovníkov vyslaných zahraničnými firmami.

Hlavným cieľom kariet je zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu, a zneužívaniu inštitútu vyslaných pracovníkov na obchádzanie sociálnych zákonov krajiny. V sektore stavebníctva prudko rastie využívanie outsourcingu, aj zneužívania vyslaných pracovníkov. Z dôvodu porušovania zákonov o zamestnanosti francúzske úrady v roku 2016 suspendovali alebo ukončili 33 stavieb.

Za vydanie karty budú zamestnávatelia platiť administratívny poplatok 10,80 EUR. 

05.01.2017

Na Slovensku si vďaka ESF našlo v rokoch 2007-2013 prácu okolo 180 000 ľudí

Európska komisia dnes zverejnila hodnotiacu správu o investíciách v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) za obdobie rokov 2007 - 2013. Prostriedky z tohto najstaršieho fondu Európskej únie využilo všetkých 28 členských štátov prostredníctvom celkovo 117 operačných programov. Zo správy vyplýva, že vďaka pomoci ESF si do konca roka 2014 našlo prácu celkovo 9,4 milióna Európanov, na Slovensku to bolo približne 180 000 ľudí. Celkovo bolo v danom období podporených 33 slovenských projektov v hodnote 1,746 miliardy eur. Až 85% (1,484 miliardy) z tejto sumy išlo práve z európskych prostriedkov. 

05.01.2017

158 miliárd eur na posilnenie ekonomiky a bezpečnosti

Európska únia v roku 2017 hospodári s rozpočtom 157,9 miliardy eur, čo predstavuje zhruba 1% HDP EÚ. Financie pôjdu najmä na investície, ktoré zvyšujú hospodársky rast, a zamestnanosť, ako aj globálnu konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. V porovnaní s minulosťou došlo aj k výraznému navýšeniu rozpočtu na posilnenie bezpečnosti, vonkajších hraníc Európskej únie, ako aj na zmierňovania príčin a dôsledkov migrácie. Slovensko naďalej ostáva takzvaným čistým prijímateľom z rozpočtu Európskej únie. V roku 2015 Slovensko dostalo z európskeho rozpočtu o 3 miliardy viac ako bol jeho príspevok.

04.01.2017

Pracovný program EK na rok 2017: Európa, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje

Európska komisia sa v roku 2017 plne sústredí na napĺňanie svojho pracovného programu, ktorý oficiálne predstavila ešte v októbri minulého roka. Pracovný program sa zameriava na konkrétne opatrenia, ktoré ovplyvnia životy ľudí a jeho základom je 10 priorít Junckerovej komisie zadefinovaných tak, aby riešili najpálčivejšie výzvy, ktorým dnes Európa čelí.

V pracovnom programe 2017 je 21 kľúčových iniciatív vrátane vytvárania bezpečnostnej únie, implementácie Stratégie jednotného digitálneho trhu, Európskej migračnej agendy či Európskeho piliera sociálnych práv. V záujme zamerania sa na výsledky sa v pracovnom program Komisie stanovuje 34 prioritných návrhov v štádiu schvaľovania, ktoré Komisia predložila v posledných dvoch rokoch a ktorých urýchlené prijatie Parlamentom a Radou sa môže v praxi zreteľne prejaviť. 

03.01.2017

Európske hlavné mestá kultúry v roku 2017 sú v Dánsku a na Cypre

Držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry sú od 1. januára tohto roku druhé najväčšie mesto v Dánsku Aarhus a historický Pafos na Cypre. Dejiskom jedného z najpopulárnejších projektov EÚ je tak cyperské mesto vôbec po prvýkrát.

Ústrednou témou podujatí na Cypre je "spájanie kontinentov, premosťovanie kultúr". Mesto tak chce využiť a ukázať svoje skúsenosti s multikulturalizmom a vzhľadom na zemepisnú blízkosť Blízkeho východu a Severnej Afriky posilniť vzťahy medzi krajinami a kultúrami. Dánsky Aarhus sa sústredil najmä na tému premostenia minulosti s tvorivými nápadmi pre súčasnosť a budúcnosť.

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry sa už od svojho vzniku v roku 1985 radí medzi najvýznamnejšie kultúrne iniciatívy v Európe. Titul má dlhodobý vplyv na mestá i okolité regióny, a to nielen z kultúrneho, ale aj zo sociálno-ekonomického hľadiska. Napríklad na základe jednej štúdie sa ukázalo, že počet turistov, ktorí navštívili Európske hlavné mesto kultúry a prespali v ňom aspoň jednu noc, sa v porovnaní s rokom pred udelením titulu zvýšil v priemere o 12 %.

31.12.2016

PF 2017

Centrum Europe Direct Komárno ďakuje všetkým za doterajšiu spoluprácu a praje pevné zdravie a veľa šťastia, osobných a pracovných úspechov v Novom roku! 

Napíšte nám: