Aktuality - EU News

Váš úspech je pre nás motiváciou. 


22.10.2019

Aké sú výsledky Junckerovho plánu?

Dnes (22.10.2019) predniesol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v Európskom parlamente prejav, v ktorom sa obzrel za piatimi rokmi pôsobenia tejto inštitúcie pod jeho vedením.

"Vždy budem pozorne sledovať vývoj Európy - mojej najväčšej celoživotnej lásky. Som hrdý na to, že som mohol aj svojou troškou prispieť k tejto veľkolepej ceste, vďaka ktorej sme dosiahli to, čo sa pred približne 60 rokmi zdalo nemožné. A viem, že budúcim generáciám, ktoré poznajú len zjednotenú a mierovú Európu, sa zajtra podarí dosiahnuť to, čo sa nám dnes zdá nemožné." uviedol vo svojom prejave Jean-Claude Juncker.

Pri tejto príležitosti dnes EK vydala zhrnutie výsledkov Investičného plánu pre Európu - nazývaného aj Junckerov plán, ktorý sa veľmi osvedčil pri podpore zamestnanosti a rastu v celej EÚ. Investície, ktoré uskutočnila skupina Európskej investičnej banky (EIB) s podporou Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý bol zriadený v rámci Junckerovho plánu, pomohli zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) EÚ o 0,9 % a vytvoriť 1,1 milióna pracovných miest. Do roku 2022 sa HDP EÚ v dôsledku Junckerovho plánu zvýši o 1,8 % a vznikne 1,7 milióna pracovných miest (podľa najnovších výpočtov Spoločného výskumného centra (JRC) a ekonomického oddelenia skupiny EIB)

K októbru 2019 má Junckerov plán podľa očakávaní zmobilizovať v celej EÚ dodatočné investície v hodnote 439,4 miliardy eur. Očakáva sa, že lepší prístup k financiám bude odteraz mať viac než jeden milión startupov a malých podnikov. Približne 70 % z očakávaných zmobilizovaných investícií pochádza zo súkromných zdrojov. Junckerov plán teda splnil svoj cieľ prilákať súkromné investície.

Kto získal finančné prostriedky?

Vďaka Junckerovmu plánu EIB a jej dcérska spoločnosť na financovanie malých podnikov Európsky investičný fond (EIF) schválili financovanie takmer pre 1 200 operácií a sú pripravené poskytnúť rizikové financovanie viac než miliónu startupov a MSP v najrôznejších sektoroch hospodárstva a vo všetkých 28 krajinách EÚ.

Aký prínos má Junckerov plán pre občanov a podniky?

Okrem financovania inovačných projektov a nových technológií podporil Junckerov plán aj iné ciele EÚ, napríklad v oblasti klímy, sociálnej a dopravnej politiky.

  • viac než 10 miliónov domácností má prístup k energii z obnoviteľných zdrojov,
  • 20 miliónov Európanov využíva lepšie služby zdravotnej starostlivosti,
  • 182 miliónov cestujúcich ročne využíva lepšiu železničnú a mestskú infraštruktúru.

Od septembra 2019 bolo okrem toho na Európskom portáli investičných projektov, čo je online miesto stretávania pre predkladateľov projektov a investorov, uverejnených viac než 890 projektov. Pochádzajú zo všetkých hlavných odvetví hospodárstva EÚ a celková navrhovaná výška investícií dosahuje 65 miliárd eur. Viac než 60 projektov uverejnených na portáli dostalo finančné prostriedky. Portál zároveň ponúka aj ďalšie služby - organizuje napríklad podujatia, ktorých cieľom je sprostredkúvanie obchodných partnerstiev.

16.10.2019

Európsky orgán práce začína svoju činnosť

Slávnostnou inauguráciou a prvým zasadnutím správnej rady dnes začína fungovať Európsky orgán práce ("European Labour Authority", ELA), ktorý bude sídliť v Bratislave. Myšlienku zriadiť takýto orgán predstavil pred dvoma rokmi vo svojej správe o stave Únie 2017 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Spolu s predsedom Junckerom sa dnes na slávnostnom otvorení v Bruseli zúčastní slovenský premiér Peter Pellegrini a účasť prisľúbili aj podpredsedovia Komisie Maroš Šefčovič aValdis Dombrovskis, komisárka Marianne Thyssenová a ďalší hostia.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič sa vyjadril: "V čase rastúcich cezhraničných prepojení Európa potrebuje agentúru, ktorá ľuďom uľahčí pracovnú mobilitu a členským štátom pomôže zakročiť pri porušovaní pravidiel. Pre Slovensko ako také ide o ďalšiu kapitolu jeho úspešného príbehu v únii. Som si istý, že tento silný prejav dôvery zúročí a agentúre ELA vytvorí vynikajúce zázemie."

Správnu radu ELA tvoria zástupcovia členských štátov, Komisie, sociálnych partnerov na úrovni EÚ, Európskeho parlamentu, ako aj pozorovatelia z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a iných agentúr EÚ pôsobiacich v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Jej činnosť bude zameraná na oblasť mobility pracovnej sily: voľného pohybu pracovníkov a vysielania pracovníkov, koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a konkrétnych právnych predpisov v sektore cestnej dopravy. Nevytvorí žiadne nové kompetencie na úrovni EÚ a členské štáty zostanú plne zodpovedné za presadzovanie pravidiel v oblasti práce a sociálneho zabezpečenia. Pridaná hodnota ELA spočíva v skutočnosti, že uľahčí spoluprácu medzi členskými štátmi, zjednoduší existujúce štruktúry a bude poskytovať operačnú podporu. Takisto bude umožňovať aj spájanie zdrojov na spoločné činnosti, ako je organizovanie spoločných inšpekcií či odborná príprava vnútroštátnych pracovníkov, aby vedeli riešiť cezhraničné prípady. ELA svoju činnosť začína v Bruseli, no oficiálnym sídlom bude čoskoro Bratislava. Postupne si vybuduje svoju finančnú a personálnu kapacitu. Do roku 2024 by mal mať 140 zamestnancov a jeho ročný rozpočet by mal byť 50 miliónov EUR. 

09.10.2019

Sú Slováci informovaní o regionálnej politike EÚ?

Boli zverejnené výsledky prieskumu Eurobarometra o regionálnej politike. Prieskum prináša najaktuálnejšie informácie o tom, ako sú Európania informovaní o regionálnej politike a ako ju vnímajú. Tento dokument, spolu s aktuálnym indexom regionálnej konkurencieschopnosti za rok 2019, tvoria dôležité zdroje informácií, ktoré napomáhajú členským štátom EÚ pri navrhovaní budúcich programov politiky súdržnosti (na obdobie EÚ 2021 - 2027), pri hodnotení verejnej mienky, identifikácií regionálnych aktív a lepšom zameraní investícií.

Dnes prinášame podrobné výsledky tohto prieskumu pre Slovensko:

  • 77 % opýtaných Slovákov počulo o konkrétnych projektoch podporených Európskou úniou, ktoré prispeli k zlepšeniu života v ich regióne
  • 86 % opýtaných sa vyjadrilo, že EÚ podpora ich regiónu mala pozitívny vplyv jeho ďalší rozvoj
  • 56 % Slovákov vie, že existuje Fond solidarity EÚ, ktorý reaguje na živelné katastrofy, z toho 12 % vie o tom, že sa využil aj na Slovensku
  • Slováci by nasmerovali investície v rámci regionálnej politiky EÚ najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou (58 %), do chudobných mestských oblastí (40 %) a odľahlejších vidieckych alebo horských oblastí (36 %)
  • Za najdôležitejšie odvetvia investícií regionálnej politiky EÚ považujú opýtaní Slováci najmä oblasť životného prostredia (95 %), oblasť vzdelávania, zdravotnej alebo sociálnej infraštruktúry (94 %), obnoviteľných a čistých energií (82 %) a oblasť podpory pre malé a stredne veľké podniky (75 %)
  • Podľa slovenských respondentov by mali byť rozhodnutia o projektoch regionálnej politiky EÚ primárne prijímané na regionálnej úrovni (preferencia 31 % opýtaných Slovákov), 25 % respondentov by preferovalo prijímať tieto rozhodnutia na miestnej úrovni, 19 % na národnej a 14 % na úrovni celej EÚ.

09.10.2019

Monitor kultúrnych a tvorivých miest

Komisia dnes uverejnila 2. vydanie svojho Monitora kultúrnych a tvorivých miest. Ide o nástroj na porovnávanie a podporu kreatívneho a kultúrneho potenciálu európskych miest, ktorý je kľúčom k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Aktuálne vydanie zachytáva súčasnú podobu európskeho kultúrneho a kreatívneho bohatstva v rozšírenej vzorke 190 miest v 30 krajinách. Monitor je dielom Spoločného výskumného centra. Jeho súčasťou je aj prepracovaný online nástroj, vďaka ktorému môžu mestá dopĺňať svoje vlastné údaje na spresnenie situácie a precíznejšie porovnávanie.

Kľúčové zistenia z druhého vydania:

  • U konkrétnych skupín publika sa na popredných miestach rebríčka umiestnili Paríž (Francúzsko), Kodaň (Dánsko), Florencia (Taliansko).
  • Počet pracovných miest v kultúrnych a tvorivých sektoroch rástol predovšetkým v mestách na severe a východe Európy.
  • Najlepšie makroregionálne výsledky dosahuje severná Európa. Západná Európa vedie v kategórii "kultúrna vitalita" a v kategórii "tvorivé hospodárstvo.
  • V analyzovanej vzorke miest sú kultúrne stánky spravidla vzdialené 30 minút chôdze od bydlísk Európanov.
  • Vedúce kultúrne a tvorivé mestá viac prosperujú: medzi výsledkami hodnotenia kultúrnych a tvorivých miest a úrovňou príjmu daných miest existuje neprehliadnuteľný a pozitívny súvis.

Monitor kultúrnych a tvorivých miest bol spustený v júli 2017, na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov meria kultúrny a tvorivý potenciál miest. Monitor sa má aktualizovať každé 2 roky. V rámci najnovšieho Monitora sú hodnotené aj 4 slovenské mestá, a to Bratislava, Nitra, Košice a Prešov.  

09.10.2019

Príležitosti pre novinárov: kurzy a semináre prestížnej univerzity College of Europe v Natoline

Otvorilo sa nové kolo prihlášok v rámci projektu financovaného z rozpočtu EÚ: Rozvíjanie Európskeho žurnalizmu založeného na vedomostiach v rámci susediacich krajín Európy, prostredníctvom vzdelávacích aktivít poskytnutých univerzitou College of Europe z mesta Natolin. Cieľom projektu je posilniť žurnalizmus založený na vedomostiach a kapacity komunikácie/centier médií, externých prekladateľov a multiplikátorov z krajín EÚ a ESP (Východné partnerstvo a južný rozmer), ako aj spoľahlivé, profesionálne a faktovo orientované spravodajstvo, ktoré zahŕňa národné charakteristiky a expertízu vo vzájomných vzťahoch a miestnej etnografii krajín EÚ a ESP. Tiež ponúka jedinečnú príležitosť vyvinúť sieť kontaktov medzi pracovníkmi médií z členských štátov EÚ a krajín ESP.

Projekt zahŕňa internetové kurzy a možnosť zúčastniť sa seminárov s autormi kurzov, ktoré organizuje univerzita College of Europe v meste Natolin. Kurzy, vytvorené expertmi z oblasti žurnalizmu, zahŕňajú témy ako napr.: Dezinformácie v médiách; Investigatívny a žurnalizmus voľných faktov; Multimediálny žurnalizmus; Spravodajstvo zamerané na hodnoty a vnímavé voči konfliktom; Speňažovanie, financovanie a finančná stabilita EÚ a ďalšie.

Po seminároch na pôde univerzity College of Europe bude nasledovať príprava v teréne v podobe výmenných pobytov do krajiny EÚ pre účastníkov krajín ESP, alebo do krajiny ESP pre účastníkov krajín EÚ, kde budú skúmané miestne problémy týkajúce sa médií. Semináre a výmenné pobyty budú pre účastníkov programu bez poplatkov (cestovné náklady, ubytovanie, miestna preprava). Od účastníkov, ktorý majú záujem zúčastniť sa seminárov sa očakáva splnenie aspoň 1 internetového kurzu spojeného so žurnalistikou. Väčší počet splnených kurzov a získaných bodov prináša väčšiu šancu kvalifikovať sa na semináre, aj keď podmienky výberu budú zahŕňať aj geografické a rodové rozdelenie uchádzačov. Medzi úspešných kandidátov sa zaradia pracovníci médií, no niekoľko miest je tiež zarezervovaných pre kandidátov, ktorý nepracujú priamo v mediálnom sektore, ale sú zapojený do aktivít, ktoré súvisia s médiami (študenti žurnalistiky, aktívny používatelia sociálnych médií spojený s aktivitami, ktoré sú dôležité pre verejnosť, atď.).

Registrácia je otvorená na projektovej stránke. Konečný termín na splnenie internetových kurzov je 13. Október 2019.

Pre ďalšie informácie a podmienky súťaže navštívte: https://e-jcn.eu/  alebo kontaktujte projektový tím: journalists.euproject.pl@coleurope.eu 

08.10.2019

Ako sme na tom v EÚ s konkurencieschopnosťou + Eurobarometer o vnímaní regionálnej politiky EÚ

Európska komisia včera zverejňuje index regionálnej konkurencieschopnosti za rok 2019 a výsledky prieskumu Eurobarometra o regionálnej politike. Tieto pomôžu orgánom členských štátov, ktoré sú zodpovedné za navrhovanie budúcich programov politiky súdržnosti na rozpočtové obdobie EÚ 2021 - 2027, pri hodnotení verejnej mienky, identifikácií regionálnych aktív a lepšom zameraní investícií.

Index regionálnej konkurencieschopnosti za rok 2019 sa aktualizuje každé 3 roky, umožňuje regiónom monitorovať a hodnotiť ich vývoj v priebehu času a v porovnaní s inými regiónmi. Pomocou neho tak môžu tvorcovia politík i občania sledovať, aké hodnotenia dosahuje ich región, pokiaľ ide o inovácie, riadenie, dopravu, digitálnu infraštruktúru, zdravie alebo ľudský kapitál.

Prieskum Eurobarometra o informovanosti občanov a vnímaní regionálnej politiky- rýchly prieskum Eurobarometra o informovanosti občanov a vnímaní regionálnej politiky ukazuje, že prevažná väčšina Európanov (81 %) zastáva názor, že projekty financované EÚ majú pozitívny vplyv na ich život - pokiaľ skutočne o týchto projektoch vedia (iba 40 %). Podľa Eurobarometra väčšina respondentov uviedla, že EÚ by mala viac investovať do vzdelávania, zdravia alebo sociálnej infraštruktúry (91 %), životného prostredia (90 %) a mala by sa zamerať na regióny s vysokou mierou nezamestnanosti (69 %), na znevýhodnené mestské oblasti (54 %) a odľahlé a horské oblasti (52 %). 

08.10.2019

Ochrana oznamovateľov v EÚ: Komisia víta prijatie Radou

Rada ministrov EÚ dnes prijala smernicu o ochrane oznamovateľov na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu. Smernicou sa zaručí vysoká úroveň ochrany oznamovateľov tým, že sa zavedú bezpečné kanály podávania správ v rámci konkrétnej organizácie, ako aj vo vzťahu k verejným orgánom, pričom sa stanovia normy platné v celej EÚ. Smernica bude chrániť oznamovateľov pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu a inými formami odvetných opatrení. Od vnútroštátnych orgánov sa bude vyžadovať, aby informovali občanov a poskytli orgánom verejnej moci odbornú prípravu o tom, ako postupovať v prípade oznamovateľov.

Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť: "Oznamovatelia by nemali byť trestaní za to, že robia správnu vec. Naše nové celoeurópske pravidlá zabezpečia, aby mohli bezpečne podávať správy o porušeniach práva EÚ v mnohých oblastiach. Oznamovatelia môžu byť kľúčovými zdrojmi investigatívnych novinárov. Preto ich ochrana podporuje aj slobodu médií. Vyzývam členské štáty, aby bezodkladne zaviedli nové pravidlá."

Smernica o ochrane oznamovateľov sa vzťahuje na mnohé oblasti práva EÚ, od boja proti praniu špinavých peňazí cez ochranu údajov, ochranu finančných záujmov Únie, bezpečnosť potravín a výrobkov, verejné zdravie, ochranu životného prostredia až po jadrovú bezpečnosť. Keď bude smernica uverejnená v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne 20 dní po uverejnení. Od nadobudnutia účinnosti smernice budú mať členské štáty 2 roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva. 

01.10.2019

Nové pravidlá EÚ zvyšujú udržateľnosť domácich spotrebičov

Európska komisia dnes v snahe o ďalšie zníženie uhlíkovej stopy Európy a cien energie pre európskych spotrebiteľov prijala nové opatrenia v oblasti ekodizajnu pre výrobky, ako sú chladničky, práčky, umývačky riadu a televízory. Zlepšenie ekodizajnu výrobkov prispieva k uplatňovaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá je prioritou EÚ v oblasti energetickej únie. Tieto opatrenia po prvýkrát zahŕňajú požiadavky na opraviteľnosť a recyklovateľnosť, čím prispievajú k cieľom obehového hospodárstva prostredníctvom zlepšenia životnosti spotrebičov, ich údržby, opätovného použitia, modernizácie, recyklovateľnosti a nakladania s odpadom.

"Obehové hospodárstvo je určite jedným z najlepších prístupov k zvýšeniu udržateľnosti spotreby ľudskej spoločnosti. Dnes schválené podmienky pre ekodizajn vybraných bežne používaných spotrebičov k nej môžu výrazne prispieť. Všetci vieme, že je nehospodárne vyhadzovať vyhovujúci výrobok namiesto jeho opravy. Táto ekologická možnosť šetrí nielen klímu a životné prostredie, ale aj vaše vlastné financie," uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

S cieľom podporiť opraviteľnosť, a teda zvýšiť životnosť spotrebičov, sa viaceré opatrenia v oblasti ekodizajnu zameriavajú na uľahčenie opráv výrobkov zabezpečením dostupnosti náhradných dielov, a to najmä tým, že náhradné diely sú dostupné počas dlhého obdobia po nákupe výrobku, napr.:

  • minimálne 7 rokov pre chladiace spotrebiče (10 rokov pre tesnenia dverí);
  • minimálne 10 rokov v prípade práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť;
  • minimálne 10 rokov pre umývačky riadu pre domácnosť (7 rokov v prípade niektorých častí umývačiek riadu pre domácnosť, ktoré môžu opravovať len špecializovaní opravári);
  • počas tohto stanoveného obdobia výrobca zabezpečí dodávku náhradných dielov do 15 pracovných dní.

S cieľom zlepšiť trh opráv musia výrobcovia vo vzťahu k profesionálnym opravárom zabezpečiť dostupnosť informácií o opravách a o odbornej údržbe ich výrobkov.

Komisia prijala 10 vykonávacích nariadení o ekodizajne, v ktorých stanovila energetickú účinnosť a ďalšie požiadavky na vybrané skupiny výrobkov:

chladničky, práčky, umývačky riadu, elektronické displeje (vrátane televízorov), svetelné zdroje a samostatné ovládacie zariadenia, externé zdroje energie, elektromotory, chladničky s funkciou priameho predaja (napr. chladničky v supermarketoch, predajné automaty na chladené nápoje), výkonové transformátory a zváracie zariadenia.

Prínosy balíka opatrení v oblasti ekodizajnu a energetického označovania:

  • tento balík opatrení prinesie do roku 2030 ročne 167 TWh konečných úspor energie, toto množstvo zodpovedá ročnej spotrebe energie v Dánsku a tieto úspory zodpovedajú tiež zníženiu o viac ako 46 milión ton CO2,
  • prostredníctvom týchto opatrení európske domácnosti ušetria v priemere 150 EUR ročne, úspory sa dosiahnu nad rámec úspor dosiahnutých už existujúcimi opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetickými štítkami,
  • tieto opatrenia významne prispejú aj k dosiahnutiu cieľov EÚ v obehovom hospodárstve,
  • opatrenia prinášajú aj výhody na makroekonomickej úrovni, a to znížením európskych nákladov na energie prostredníctvom úspor energie a znížením emisií skleníkových plynov. Týmto spôsobom nové opatrenia priamo prispievajú k vykonávaniu Parížskej dohody.

Nové opatrenia EÚ o ekodizajne sa uplatňujú len na výrobky uvedené na trh Únie bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú. Mnohé ďalšie krajiny sa však pri tvorbe vlastných politík v tejto oblasti inšpirujú krokmi EÚ.

Rámcová smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní sa vykonávajú prostredníctvom vykonávacích predpisov a delegovaných nariadení k jednotlivým výrobkom. Priemyselné odvetvie môže predložiť dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívu k povinným požiadavkám na ekodizajn (viac v článku 17 rámcovej smernice o ekodizajne). Ak sú splnené určité kritériá, Komisia formálne uznáva tieto dobrovoľné dohody.

30.09.2019

Pomoc EÚ pre ľudí zasiahnutých zemetraseniami a záplavami v Albánsku

V nadväznosti na rozsiahle škody spôsobené dvoma silnými zemetraseniami, ktoré zasiahli Albánsko 21. septembra 2019, a silnými dažďami, ktoré krátko na to zasiahli tú istú oblasť, albánske orgány požiadali o medzinárodnú pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Vďaka koordinácii EÚ sa už do postihnutých oblastí dostávajú prostriedky prvej pomoci a zásielky núdzovej pomoci, ako sú napríklad núdzové stany, generátory elektrickej energie a balíky potravinovej pomoci.

Materiálnu pomoc ponúklo 10 členských štátov v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Ide o Čiernu Horu, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko. V súčasnosti prebieha hodnotenie potrieb s cieľom čo najlepšie usmerniť ponúknutú pomoc na pokrytie bezprostredných potrieb a pomôcť albánskym orgánom pri budovaní kapacít pre budúce nepredvídané výdavky.

Koordinačné centrum Európskej únie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré funguje nepretržite 7 dní v týždni, je v neustálom kontakte s albánskymi orgánmi s cieľom monitorovať vývoj v teréne a reagovať na akékoľvek ďalšie žiadosti o pomoc EÚ.  

26.09.2019

Pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru zohrávajú rozhodujúcu úlohu učitelia

Európska komisia dnes pri príležitosti 2. európskeho samitu o vzdelávaní uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Z monitora 2019 vyplýva, že sa dosiahol ďalší pokrok pri plnení dôležitých cieľov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zároveň však poukazuje na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tohtoročné 8. vydanie Monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila OECD. Prieskum zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy tak, aby mohli učitelia lepšie zvládať naliehavé úlohy súčasnosti, t.j. využívanie informačných a komunikačných technológií, výučba žiakov so špeciálnymi potrebami a výučba v multikultúrnych triedach. Monitor odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Je potrebné pritiahnuť medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Slovensko - hlavné zistenia:

  • Postupne zlepšuje vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, čo je obzvlášť pozitívne pre deti zo znevýhodnených rodín
  • Prijíma strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu zručností a rekvalifikácii
  • Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa však od roku 2010 výrazne zvyšuje a na východnom Slovensku dosahuje 14%.
  • Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nedostatočné, čo sa odráža na platoch učiteľov, ktoré sú napriek nedávnemu zvyšovaniu stále nízke

Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, vďaka ktorým môžu tieto systémy lepšie reagovať na sociálne potreby a potreby trhu práce. Súčasťou monitoru je aj 28 podrobných správ o jednotlivých členských štátoch EÚ. Meria pokrok v plnení cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave pre rok 2020 a poskytuje informácie dôležité k riešeniu záležitostí v oblasti vzdelávania v rámci každoročného cyklu európskeho semestra. Monitor zároveň napomáha určiť, na čo by sa malo zamerať financovanie EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvíjania zručností. 

25.09.52019

Prebieha Európsky týždeň športu 2019

Od pondelka prebieha už 5. ročník Európskeho týždňa športu (23/9 - 30/9/2019). Po celej Európe, vrátane Slovenska, sa konajú rôzne tematické športové podujatia. Len na Slovensku zaregistrovali pri príležitosti celoeurópskej športovej akcie organizátori z Národného športového centra veľké množstvo rôznych podujatí. Zapojiť sa do nich môžu všetci. Európsky týždeň športu je iniciatívou Európskej komisie na podporu športu a fyzickej aktivity v Európe.

"Tento rok tu máme už piaty ročník Európskeho týždňa športu. Počas tohto týždňa môžeme s miliónmi ďalších Európanov športovať a utužovať si svoje fyzické, ale aj duševné zdravie. Mnohí iste nezaháľajú ani v iné týždne roka, tí ostatní môžu Európsky týždeň športu využiť ako príležitosť začať - veď šport je nielen námaha, ale aj zábava, a začať nie je nikdy neskoro. Začnite teda s čímkoľvek čo vás baví, a radosť z pohybu aj dobrá nálada sa nepochybne dostavia," povedal pri tejto príležitosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Z nedávneho prieskumu Eurobarometra na tému výdavkov verejnej správy na rekreáciu a šport v EÚ vyplynulo, že členské štáty v roku 2017 vyčlenili 51,3 miliardy eur. Pomer výdavkov verejnej správy na rekreáciu a šport z celkových výdavkov jednotlivých členských štátov sa v EÚ pohyboval od 0,2 % v Chorvátsku, 0,4 % v Írsku, na Malte, na Slovensku a v Spojenom kráľovstve až do výšky 1,2 % v Luxembursku, 1,4 % v Estónsku a 2,5 % v Maďarsku.

Luxembursko použilo v prepočte na jedného obyvateľa na rekreáciu a šport najviac prostriedkov, naopak najmenej to bolo v Chorvátsku a Bulharsku. V roku 2017 prekročili výdavky verejnej správy na rekreáciu a šport hranicu 200 € na jedného obyvateľa v 3 štátoch EÚ: Luxembursku (492 € na obyvateľa), Švédsku (256 €) a Fínsku (206 €). Naopak najnižšie rekreačné a športové výdavky na obyvateľa zaznamenali v Chorvátsku (13 € na obyvateľa) a Bulharsku (16 €) i na Slovensku (23 €).

25.09.2019

Komisia víta dohodu o vymenovaní Laury Kövesiovej za prvú hlavnú európsku prokurátorku

Európsky parlament a Rada EÚ sa dohodli na vymenovaní Laury Codruty Kövesiovej za prvú hlavnú európsku prokurátorku. Vnútroštátne rozpočty v celej Európe každoročne prichádzajú minimálne o 50 miliárd EUR na príjmoch z DPH z dôvodu cezhraničných podvodov. Európska prokuratúra bude nezávislou a decentralizovanou prokuratúrou Európskej únie s právomocou vyšetrovať, trestne stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Nariadenie, ktorým sa v rámci posilnenej spolupráce zriaďuje Európska prokuratúra, bolo prijaté 12. októbra 2017 a účinnosť nadobudlo 20. novembra 2017. V tejto fáze sa na ňom zúčastňuje 22 krajín EÚ.

Sídlom Európskej prokuratúry bude Luxemburg a Laura Kövesiová bude túto funkciu zastávať počas neobnoviteľného obdobia 7 rokov. Jej úlohou bude organizovať prácu Európskej prokuratúry, teda zastupovať ju, riadiť jej činnosť a zaistiť jej efektívne fungovanie.

20.09.2019

Viac než 100 subjektov sa zaviaže používať do roku 2025 v nových výrobkoch 10 miliónov ton recyklovaných plastov

Viac ako 100 subjektov z verejného a súkromného sektora zastupujúcich celý hodnotový reťazec plastov dnes podpíše vyhlásenie Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorým sa majú podporiť dobrovoľné kroky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu EÚ s recyklovanými plastmi. Vo vyhlásení sa objasňuje, ako aliancia do roku 2025 dosiahne cieľ zvýšenia objemu recyklovaných plastov, ktoré sa v Európe každý rok použijú na výrobu nových výrobkov, na 10 miliónov ton. Tento cieľ stanovila Európska komisia vo svojej Stratégii pre plasty z roku 2018 v snahe zvýšiť mieru recyklovania plastov v Európe. Vo vyhlásení participujúce subjekty mimo iného aj vyzývajú na prechod k nulovému množstvu plastového odpadu v prírode a nulovému skládkovaniu. Popritom sa vo vyhlásení stanovujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad:

  1. zlepšiť dizajn plastových výrobkov tak, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť a zväčšil podiel recyklovaných plastov, ktoré obsahujú,
  2. identifikovať nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o rozsiahlejší zber plastového odpadu, jeho triedenie a recykláciu v celej EÚ, ako aj medzery v investíciách,
  3. vypracovať program výskumu a vývoja v oblasti obehového využívania plastov,

zaviesť transparentný a spoľahlivý monitorovací systém na sledovanie všetkých tokov plastového odpadu v EÚ.

Vyhlásenie aliancie zostane na webovom sídle Komisie prístupné pre ďalšie subjekty, ktoré by ho v budúcnosti chceli podpísať. Záujmovým združeniam a podnikom sa zároveň adresuje výzva, aby predložili dobrovoľné záväzky týkajúce sa intenzívnejšieho využívania alebo výroby recyklovaných plastov. Ďalšie informácie možno v prípade záujmu získať na adrese: GROW-ENV-RPLASTICS-PLEDGE@ec.europa.eu 

20.09.2019

EÚ organizuje rekordný počet čistení pláží na celom svete, spolupracuje aj s OSN a so Šmolkami

Na plážach v Európe a vo svete sa zamestnanci EÚ pripájajú k miestnym komunitám pri čistení morského odpadu v rámci kampane #EUBeachCleanUp. Tento rok sa kampaň začala 19. augusta a bude prebiehať do októbra, pričom čistenie sa uskutoční vo viac ako 80 krajinách na všetkých obývaných kontinentoch. Kampaň vyvrcholí v sobotu 21. septembra na Medzinárodný deň čistenia pobrežia.

Tohtoročná kampaň sa vďaka inovatívnym partnerstvám s OSN a so Šmolkami dostane k tisícom občanov každého veku. Každý rok sa do mora vyhadzuje 8 miliónov ton plastového odpadu a čistenie pláží samo osebe nevyrieši tento obrovský problém. Preto EÚ prijala Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve spolu s legislatívnymi opatrenia na zníženie výroby a spotreby 10 jednorazových plastových predmetov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v morskom odpade.

20.09.2019

Európski colníci v roku 2018 zadržali falšovaný a možno nebezpečný tovar v hodnote bezmála trištvrte miliardy eur

Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, sa v roku 2018 zvýšil počet prípadov, keď bol pri dovoze do EÚ zachytený falšovaný tovar. Príčinou je veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. Počet zaistených zásielok narástol z 57 433 v roku 2017 na 69 354 v roku 2018, hoci celkové množstvo zaisteného tovaru sa oproti minulému roku znížilo. V roku 2018 sa zaistilo 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala takmer 740 miliónov eur. Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety (15 % z celkového množstva zaistených výrobkov). Nasledovali hračky, obalový materiál, štítky, etikety a nálepky a odevy. Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti (telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče) spolu tvorili takmer 37 % z celkového množstva zaisteného tovaru.

Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfumy a kozmetika pochádzali najmä z Turecka. Veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek bolo z Hongkongu (Číny). Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigariet najmä Kambodža a obalového materiálu Bosna a Hercegovina.

Zo skoršej štúdie vyplynulo, že vinou falšovaného tovaru dosahujú straty na priamom predaji európskych podnikov 56 miliárd eur ročne, čo zodpovedá strate takmer 468 000 pracovných miest.

12.09.2019

Lepšie cesty medzi Maďarskom a Slovenskom vďaka EÚ

Európska únia investuje 552,6 milióna eur na rozšírenie diaľnice M30 a prepojenie maďarského Miškovca a mesta Tornyosnémeti na hraniciach so Slovenskom. Investícia z Kohézneho fondu nielen urýchli dopravu, ale aj zlepší bezpečnosť cestnej premávky a zníži jej preťaženie. Projekt prispeje k realizácii plánu európskej dopravnej siete Via Carpathia, ktorá má prepojiť Baltské, Čierne a Egejské more. Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics povedal: "Na toto spojenie sme dlho čakali. Bude mať priamy prínos pre milión obyvateľov Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, ktorým prinesie rýchlejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie podmienky na cestovanie. Lepšie cestné spojenie bude mať pozitívny prínos pre Maďarsko a Slovensko, či už v oblasti pracovných miest, rastu, cestovného ruchu, alebo obchodu."

Práce, ktoré financuje EÚ, zahŕňajú výstavbu úseku diaľnice v dĺžke 60 km a 48 mostov. Výstavbu budú realizovať miestne firmy a mala by byť dokončená do februára 2022.

12.09.2019

Únia naďalej vedie celosvetový boj proti zmene klímy

Európska komisia včera prijala oznámenie, v ktorom opätovne potvrdila záväzok EÚ zvýšiť ambície v oblasti klímy. V rámci príprav na samit o opatreniach v oblasti klímy, ktorý organizuje generálny tajomník OSN 23. septembra v New Yorku, Komisia pripomína, že Európska únia stojí na čele globálnych opatrení v oblasti klímy, pričom na domácom trhu koná jednotne, rýchlo a rozhodne. EÚ v rámci svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody prijala už viaceré konkrétne opatrenia.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: "V Parížskej dohode sa po prvýkrát všetky strany zaviazali znížiť emisie. Teraz sa musíme postarať o to, aby zníženiu došlo čo najskôr a predišli sme tak najhoršej klimatickej kríze. Na samite v New Yorku predstavíme výsledky našej práce v oblasti energetickej únie, realistický pohľad na klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050, ktorý sa bude opierať o ambiciózne politiky stanovené v záväzných právnych predpisoch. Zabezpečili sme, aby k prechodu prispeli všetky sektory. Dúfame, že na samite o opatreniach v oblasti klímy budú naše plány inšpiráciou pre ostatné krajiny, ako aj že sa budeme môcť inšpirovať my inými. Náš odkaz je jednoduchý: Európa plní svoje záväzky."

Podľa dnes zverejneného osobitného prieskumu Eurobarometra 92 % Európanov podporuje klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 a 93 % občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém.

Niektoré zo zistení pre Slovensko:

  • viac ako tri štvrtiny respondentov považuje klimatické zmeny za "veľmi vážny" problém: SK 78 %, EÚ 79 %)
  • dve tretiny respondentov (SK 66 %, čo je nárast o viac ako 22 percentuálnych bodov a viac ako priemer EÚ - 60 %) tvrdia, že v posledných 6 mesiacoch osobne podnikli kroky na boj proti klimatickým zmenám
  • podiel respondentov, ktorí pravidelne používajú alternatívy šetrné k životnému prostrediu nahrádzajúce ich súkromné vozidlo, sa tiež zvýšil o 11 percentuálnych bodov na 29%, (EÚ 37 %)
  • veľká väčšina respondentov na Slovensku sa domnieva, že je dôležité, aby ich vláda stanovila ciele na zvýšenie množstva využívanej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 (SK 89 % , EÚ 92 %) a poskytovala podporu na zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2030 (SK 88 %, EÚ 89 %).
  • viac ako 9 z 10 respondentov (91 %, EÚ 92 %) podporuje cieľ, aby sa EÚ stala do roka 2050 klimaticky neutrálnou.
  • 53 % respondentov uviedlo, že EÚ musí zabezpečiť prístup k energiám pre všetkých občanov (EÚ 61 %)
  • 44 % respondentov podporuje viac investícií do obnoviteľných zdrojov energie (EÚ 60 %)
  • v rámci energetických priorít Únie na nasledujúcich 10 rokov 42 % slovenských respondentov považuje za dôležité udržať ceny energií na čo najnižšej možnej cenovej úrovni (EÚ 37 %), 37 % respondentov požaduje znížiť celkovú spotrebu energií v EÚ (EÚ 30 %), 21 % požaduje znížiť dovoz energií (EÚ 13 %), 32 % investovať do rozvoja technológií na výrobu čistej energie (EÚ 47 %)
  • 74 % respondentov pozná energetické štítky EÚ (EÚ 79 %), 86 % z nich tieto štítky ovplyvnili pri nákupe elektrických spotrebičov.

11.09.2019

Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej: ambicióznejšia Únia

Zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová dnes predstavila svoj tím, ako aj novú štruktúru budúcej Európskej komisie. V stredobode snáh novej Komisie je potreba riešiť zmeny v klíme, technológiách a demografii. EÚ musí byť na čele prechodu smerom k zdravej planéte a novému digitálnemu svetu. Na to však musí zbližovať ľudí a pretvoriť jedinečné európske sociálne trhové hospodárstvo tak, aby vyhovovalo dnešným novým ambíciám. Chce sa zamerať na rovnosť a vytváranie šancí pre všetkých. Považuje za nutné brániť spoločné hodnoty a dodržiavať zásadu právneho štátu. V nasledujúcich piatich rokoch musia všetky európske inštitúcie spoločne úzko spolupracovať na zmierňovaní obáv a vytváraní príležitostí.

V dnes navrhnutom zložení nového kolégia komisárov je 13 žien (vrátane predsedníčky) a 14 mužov. Kolégium pod vedením Ursuly von der Leyenovej bude mať 8 podpredsedov, na jeden z týchto postov bol navrhnutý aj súčasný podpredseda EK pre energetickú úniu a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Maroš Šefčovič k svojej nominácii na podpredsedu Európskej komisie uviedol: "Fakt, že v novej Európskej komisii by som mal tretíkrát zastávať post jej podpredsedu, považujem nielen za osobné vyznamenanie, ale aj za vyznamenanie pre našu krajinu. Odráža to podľa mňa aj pro-európske smerovanie Slovenska. Na jednej strane som rád, že mám byť pravou rukou Ursuly von der Leyen pre citlivé rokovania s Európskym parlamentom, pre národné parlamenty a pre znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže, osobitne pre biznis. A zároveň ma teší, že dostávam portfólio, ktoré predstavuje nóvum - strategický výhľad - v rámci ktorého chceme identifikovať dlhodobé mega trendy, od ktorých závisí konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. V mnohom nám na krk dýcha Čína, ale aj Spojené štáty, a preto potrebujeme strategický pohľad s presahom na legislatívu a iné iniciatívy Komisie. Aj preto by som mal politicky zodpovedať za Spoločné výskumné centrum, čo je akýsi mozgový trust Komisie.

Inšpiráciou bola naša práca v rámci Európskej batériovej aliancie, ktorá nastolila novú víziu a zároveň posunula mantinely čo do spôsobu práce. Som rád, že ju budem viesť aj naďalej."

Nominácie a portfóliá:

3 výkonní podpredsedovia:

  • Frans Timmermans (Holandsko) bude koordinovať prácu na Európskom ekologickom dohovore. Zároveň bude riadiť politiku v oblasti zmeny klímy.
  • Margrethe Vestagerová (Dánsko) bude koordinovať celý program v oblasti iniciatívy "Európa pripravená na digitálny vek" a zároveň bude komisárkou zodpovednou za hospodársku súťaž.
  • Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) bude koordinovať prácu na hospodárstve, ktoré pracuje v prospech ľudí, a zároveň bude zastávať funkciu komisára pre finančné služby.

5 ďalšími podpredsedami sa stávajú:

  • Josep Borrell (Španielsko): dezignovaný vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie, Silnejšia Európa vo svete;
  • Věra Jourová (Česká republika): Hodnoty a transparentnosť;
  • Margaritis Schinas (Grécko): Ochrana nášho európskeho spôsobu života;
  • Dubravka Šuicová (Chorvátsko): Demokracia a demografia;
  • Maroš Šefčovič (Slovensko): Medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Ďalšími dezignovanými komisármi sú:

  • Johannes Hahn (Rakúsko) bude zodpovedný za "rozpočet a administratívu", pričom podliehať bude priamo predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej.
  • Didier Reynders (Belgicko) bude v rámci novej Komisie zodpovedať za "súdnictvo" (vrátane problematiky právneho štátu).
  • Mariya Gabrielová (Bulharsko) sa presunie do oblasti tvorby nových perspektív pre mladú generáciu (portfólio "Inovácie a mládež").
  • Stella Kyriakidesová (Cyprus) bude na čele portfólia nazvaného "Zdravie".
  • Kadri Simsonová (Estónsko) bude zodpovedať za portfólio "Energetika".
  • Jutta Urpilainenová (Fínsko) preberá zodpovednosť za "Medzinárodné partnerstvá".
  • Sylvie Goulardová (Francúzsko) ako komisárka pre "vnútorný trh" bude viesť našu činnosť v oblasti priemyselnej politiky a presadzovať digitálny jednotný trh. Zároveň bude zodpovedať za nové Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír.
  • László Trócsányi (Maďarsko) bude mať na starosti portfólio "Susedská politika a rozširovanie".
  • Phil Hogan (Írsko) bude Komisii poskytovať svoje odborné znalosti v oblasti portfólia "Obchod".
  • Paolo Gentiloni (Taliansko) zameria svoje rozsiahle skúsenosti na portfólio nazvané "Hospodárstvo".
  • Virginijus Sinkevičius (Litva) bude mať na starosti "Životné prostredie a oceány".
  • Nicolas Schmit (Luxembursko) bude odteraz zodpovedať za portfólio "Pracovné miesta".
  • Helena Dalliová (Malta) bude mať na starosti portfólio nazvané "Rovnosť".
  • Janusz Wojciechowski (Poľsko) bude zodpovedať za portfólio "Poľnohospodárstvo".
  • Elisa Ferreirová (Portugalsko) bude zodpovedať za portfólio "Kohézia a reformy".
  • Rovana Plumbová (Rumunsko) bude zodpovedať za portfólio "Doprava".
  • Janez Lenarčič (Slovinsko) bude zodpovedný za portfólio "Krízové riadenie".
  • Ylva Johanssonová (Švédsko) povedie činnosť v oblasti portfólia "Vnútorné záležitosti".

Celé kolégium komisárov vrátane vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musí schváliť Európsky parlament. Tomu predchádza vypočutie (tzv. grilovanie) dezignovaných komisárov v príslušných parlamentných výboroch v súlade s rokovacím poriadkom Parlamentu. Keď Európsky parlament vyjadrí svoj súhlas, Európska rada formálne vymenuje Európsku komisiu.

Všetci členovia kolégia v priebehu prvej polovice svojho mandátu navštívia každý členský štát EÚ. Zasadnutia kolégia budú prebiehať bezpapierovo a digitálne a pri vypracúvaní nových právnych predpisov a nariadení bude Komisia uplatňovať zásadu "jeden za jeden" (one-in, one-out), aby sa obmedzila byrokracia.

09.09.2019

Európsky systém satelitnej navigácie Galileo využíva už miliarda používateľov smartfónov

Počet používateľov smartfónov na celom svete, ktorí využívajú európsky systém satelitnej navigácie Galileo, zajtra dosiahne miliardu. Tento míľnik sa prekrýva s 15. výročím vzniku Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA), ktorá je kľúčovým partnerom Komisie pri prevádzkovaní systému Galileo. Od decembra 2016 poskytuje Galileo "počiatočné služby", ktoré pomocou signálov na presné určovanie polohy, navigáciu a určovanie času už teraz zlepšujú každodenný život občanov a podnikov.

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu sa pri tejto príležitosti vyjadril: "Na kozmickom priestore naozaj záleží. Vo vysokej miere ovplyvňuje životy nás tu dole na Zemi. V mnohých oblastiach, ako napríklad záchranné pátrania, inteligentné hodinky, poľnohospodárstvo či navigácia lietadiel, sme závislí od technológií, dát a služieb, ktoré získavame aj pomocou kozmického priestoru. Tento priestor sa stáva novou hospodárskou hranicou a hnacím motorom zásadnej modernizácie našich hospodárstiev, a preto sa musíme usilovať o celosvetové vedúce postavenie Európy a strategickú autonómiu. Aj z tohto dôvodu som hrdý na to, že Komisia navrhla rozpočet vo výške 16 miliárd eur na politiku v oblasti kozmického priestoru na roky 2021 - 2027."

Európsky kozmický priemysel, ktorý je v hodnotovom vyjadrení 2. najväčším na svete. Na zachovanie a ďalšie upevnenie vedúcej pozície EÚ v oblasti vesmíru navrhla Komisia v nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027 vyčleniť 16 miliárd EUR na vesmírny program.

V čom nám pomáha Galileo?

V Európe sú všetky nové modely vozidiel, ktoré sú schválené pre trh, vybavené systémom eCall, ktorý využíva systém Galileo na oznámenie polohy vozidla záchranným službám. Od tohto roku je systém Galileo integrovaný aj do digitálnych tachografov nákladných automobilov. Galileo poskytuje kľúčovú pátraciu a záchrannú službu (SAR), vďaka ktorej sa čas potrebný na zistenie polohy osoby vybavenej vysielačom núdzového signálu znížil na menej než 10 minút. Vďaka Galileu sa presnosť lokalizácie zlepšila z 10 km na menej než 2 km. 

02.09.2019

Európska komisia vyhlásila 13. ročník súťaže Juvenes Translatores

Európska komisia dnes vyhlásila 13. ročník každoročnej súťaže Juvenes Translatores pre študentov stredných škôl z celej Európy. Od 2. septembra sa školy zo všetkých členských štátov EÚ budú môcť zaregistrovať online a umožniť tak svojim študentom súťažiť s vrstovníkmi z celej Európy. Tohto roku budú musieť mladí súťažiaci preložiť text o tom, ako môže mládež pomôcť pri formovaní budúcnosti Európy. Súťažiaci si budú môcť vybrať jednu z 552 možných jazykových kombinácií, pričom každá z nich obsahuje dva z 24 úradných jazykov EÚ. V minulom ročníku študenti využili celkovo 154 jazykových kombinácií.

Registrácia pre školy je prvou fázou dvojfázového procesu a končí sa 20. októbra 2019 napoludnie. Prihlášku možno vyplniť v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. Európska komisia potom vyzve 751 škôl do ďalšej fázy. Počet zúčastnených škôl z každej krajiny sa bude rovnať počtu kresiel, ktoré má daná krajina v Európskom parlamente, pričom školy náhodne vyberie počítač. Vybrané školy potom musia do súťaže nominovať dvoch až piatich študentov. Študenti môžu mať akúkoľvek štátnu príslušnosť, no musia byť narodení v roku 2002. Súťaž sa uskutoční 21. novembra 2019, a to v rovnakom čase vo všetkých vybraných školách. Od tohto roka sa bude súťažiť online. Víťazov (jedného za každú krajinu) vyhlásia začiatkom februára 2020. Ceny im slávnostne odovzdajú na jar 2020 v Bruseli.

Študenti sa počas návštevy belgickej metropoly budú môcť stretnúť s profesionálnymi prekladateľmi z Európskej komisie, ktorí hodnotili ich preklady, a porozprávať sa s nimi o práci s jazykmi.

Kontext

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad organizuje súťaž Juvenes Translatores (v latinčine "mladí prekladatelia") každoročne už od roku 2007. Cieľom súťaže je podporovať jazykové vzdelávanie na školách a poskytnúť mladým ľuďom príležitosť vyskúšať si prácu prekladateľa. Do súťaže, ktorá sa koná naraz vo všetkých vybraných školách v celej EÚ, sa môžu zapojiť sedemnásťroční študenti stredných škôl. Súťaž niektorých účastníkov inšpirovala a povzbudila, aby pokračovali v štúdiu jazykov na vysokej škole a aby sa z nich stali profesionálni prekladatelia. Zároveň je príležitosťou na vyzdvihnutie bohatej jazykovej rozmanitosti Európy.

Ďalšie informácie:

https://ec.europa.eu/info/education/skills-and-qualifications/develop-your-skills/language-skills/juvenes-translatores 

Sledujte Generálne riaditeľstvo Komisie pre preklad na Twitteri: @Translatores

02.09.2019

Program EÚ školákom opäť prináša mlieko, ovocie a zeleninu

Opäť sa rozbieha program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách na obdobie 2019 - 2020. Školský program EÚ sa zameriava na podporu zdravého a vyváženého stravovania, a to distribúciou ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, no ponúka aj vzdelávacie programy o poľnohospodárstve a správnej výžive. V školskom roku 2017/2018 využilo tento program viac ako 20 miliónov detí (20 % detí v celej EÚ). Na obdobie 2019 - 2020 sa na ovocie a zeleninu vyhradilo 145 miliónov EUR a na mlieko a iné mliečne výrobky 105 miliónov EUR (spolu 250 miliónov EUR). Účasť v programe je dobrovoľná, no zapojili sa doň všetky členské štáty EÚ, či už do celého programu alebo len do jeho časti. Krajiny môžu doplniť pomoc EÚ aj finančnými prostriedkami z vnútroštátnych zdrojov. O konkrétnej podobe programu rozhodujú členské štáty - môžu si zvoliť druh produktov, ktoré budú deti dostávať, alebo tému vzdelávacích opatrení. Výber distribuovaných produktov musí zohľadňovať zdravotné a environmentálne aspekty, sezónnosť, dostupnosť a rozmanitosť.

Slovensko získalo na školský rok 2019-2020 v rámci programu rozpočet vo výške 2 115 888 EUR na distribúciu ovocia a zeleniny, 1 011 357 EUR na mlieko a mliečne výrobky.   

23.08.2019

Európsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov

Pri príležitosti dnešného Európskeho dňa spomienky na obete všetkých totalitných a autoritatívnych režimov podpredseda EK Frans Timmermans a komisárka Věra Jourová vydali nasledovné spoločné vyhlásenie:

"23. augusta každý rok vzdávame česť pamiatke miliónov obetí všetkých totalitných režimov.

V tento deň v roku 1939 podpísali Molotov a Ribbentrop pakt medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom a začala sa temná kapitola európskych dejín. Občania vtedy nemohli prijímať vlastné politické rozhodnutia, ani sa k nim vyjadrovať. Európa tak vtedy bola miestom, kde sa dalo o slobode a demokracii len snívať. Totalitné režimy v Európe deportovali, mučili a zavraždili desiatky miliónov obetí. Vinou tejto krutosti, neslobody a nerešpektovania základných práv prišlo v určitých častiach Európy niekoľko generácií o možnosť zažiť slobodu a demokraciu. Tento rok si zároveň pripomíname 30. výročie udalostí z roku 1989, kedy občania strednej a východnej Európy povstali, prelomili železnú oponu a urýchlili jej pád. Vďaka odvážnym občianskym činom sa sloboda a demokracia vrátila do celej Európy. Vďaka nim sa podarilo prekonať rozdiely a zjednotiť Európu. Je to naše spoločné európske dedičstvo, ktoré musíme všetci opatrovať, živiť a chrániť. Od roku 1939 prešlo 80 rokov a generácia, ktorá bola svedkom totalitnej skazy, už takmer nie je medzi nami; prežité udalosti sa tak menia históriu, ktorú poznáme z kníh. Aby tieto spomienky inšpirovali a sprevádzali nové generácie pri ochrane základných práv, právneho štátu a demokracie, musíme ich udržať živé. Vďaka nim sme tým, kým sme. Stojíme spolu v jednote proti totalitným a autoritatívnym režimom akéhokoľvek druhu. Slobodná Európa nie je samozrejmosť, ale každodenná voľba."

Na pripomenutie: 23. augusta 1939 podpísali nacistické Nemecko a Sovietsky zväz pakt Molotov - Ribbentrop, ktorým sa rozdelila stredná a východná Európa a v jednom z najtemnejších dejinných období nášho kontinentu sa porušovali základné práva desiatok miliónov ľudí. Mnohí Európania trpeli v totalitných režimoch aj po skončení druhej svetovej vojny.

15.08.2019

Pracovná mobilita umelcov v EÚ

Včera bola spustená tretia a zároveň posledná tohtoročná výzva na posielanie žiadostí o podporu z programu i-Portunus.

I-Portunus je pilotný projekt financovaný Európskou komisiou, ktorý poskytuje umelcom finančnú podporu na prácu v inej krajine v trvaní od 15 do 85 dní. Do prvého a druhého výberového kola sa zapojilo viac ako 2300 umelcov. Dohromady bolo v rámci programu zatiaľ vybratých 253 ľudí. Tretie výberové kolo i-Portunus je na tento rok posledná šanca zúčastniť sa programu pre tých, ktorí sa venujú múzickému a vizuálnemu umeniu. Po investícii vo výške 1 milión eur počas tohto roku plánuje Komisia investovať ďalšieho 1,5 milióna eur do podobných skúšobných výberových kôl aj v roku 2020. Cieľom je príprava na rok 2021, kedy by sa mala mobilita umelcov stať trvalým projektom v rámci nového programu Kreatívna Európa. Tretie výberové okolo i-Portunus bude otvorené do 5. septembra do 14:00.

Bližšie informácie na stránke: https://www.i-portunus.eu/  

06.08.2019

Eurobarometer -Európania vnímajú stav Európskej únie optimisticky

Pozrite si výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometer (EB 91), ktorý prebehol po voľbách do Európskeho parlamentu od 7. júna do 1. júla 2019 vo všetkých 28 krajinách EÚ a piatich kandidátskych krajinách.

Z prieskumu vyplýva výrazné zlepšenie názoru občanov na Európsku úniu, a to pri všetkých aspektoch: od ekonomiky až po stav demokracie. Sú to najlepšie výsledky od júna 2014 pred tým, než Komisia pod vedením Junckera začala svoju činnosť.

Medzi hlavné zistenia patrí rekordne vysoká podpora eura a skutočnosť, že zmena klímy sa dostala na druhé miesto rebríčka najväčších obáv občanov EÚ, hneď po imigrácii.

  • Dôvera a optimizmus do budúcnosti sú na najvyššej úrovni od roku 2014 - miera dôvery v EÚ narástla v 20 členských štátoch, najviac v Litve (72 %), Dánsku (68 %) a Estónsku (60 %).
  • Od posledného prieskumu (jeseň 2018) narástol podiel respondentov s pozitívnou mienkou o EÚ v 23 členských štátoch EÚ - najviac na Cypre (47 %), v Maďarsku (52 %), Grécku (33 %) a v Rumunsku (60 %). EÚ vníma negatívne menej než pätina respondentov (17 %), čo je najmenej za posledných 10 rokov.
  • Väčšina hľadí na budúcnosť EÚ vníma väčšina Európanov optimisticky - 61 %- a len 34 % pesimisticky. Naj EU pozitívnejší sú v Írsku (85 %), Dánsku (79 %) a v Litve (76 %). Najviac EU pesimistov je v Spojenom kráľovstve (47 % vs 46 %) a vo Francúzsku (50 % vs 45 %).
  • 55 % Európanov vyjadrilo svoju spokojnosť so spôsobom, ako v EÚ funguje demokracia, čo je najvyšší počet od jesene 2004.
  • spoločná mena euro má rekordne vysokú podporu - vyše tri štvrtiny respondentov (76 %) v eurozóne jej zástancami
  • vo všetkých 28 členských štátoch vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 %, najviac Európanmi sa cítia Luxemburčania (93 %), Nemci (88 %) a Španieli (87 %).
  • Prevažná väčšina občanov Únie podporuje "voľný pohyb občanov EÚ", teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ" (81 %). V každom členskom štáte EÚ tento názor zastávajú vyše dve tretiny respondentov.
  • Najväčšou obavou na úrovni EÚ zostáva imigrácia: tento názor vyslovilo 34 % respondentov.. Zmena klímy, teraz figuruje ako druhá najväčšia obava (výrazný nárast: +6 od jesene 2018).

06.08.2019

Eurobarometer - A ako odpovedali slovenskí respondenti?

Slováci majú prevažne pozitívny názor na súčasnú situáciu slovenskej ekonomiky (49 % ju považuje za dobrú, 46% za zlú)

Čo sa týka finančnej situácie vo vlastnej domácnosti, Slováci sa cítia z veľkej časti stabilne - až 60% vníma svoju finančnú situáciu ako dobrú, 34% ako zlú.

Pohľad na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu, štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší a 55 %, že zostane stabilná.

Podľa opýtaných čelí Slovensko momentálne problémom najmä v nasledovných oblastiach: zvyšovanie cien/inflácia/životné náklady (37 %), zdravie a sociálne zabezpečenie (36 %) a hospodárska situácia(17 %).

Pri otázke čomu momentálne najviac čelí Európska únia, Slováci identifikovali ako výzvy: imigráciu (35 %), terorizmus (20 %) a stav verejných financií členských štátov/infláciu (18 %).

Dôvera v Európsku úniu je na úrovni 44 % (EÚ 46 %), nedôvera 46 % (EÚ 44 %). Svojmu parlamentu dôveruje 27 % opýtaných Slovákov (64 % mu nedôveruje). Vládu vidí pozitívne 29 % opýtaných, nedôveruje jej 65 %.

Až 82 % respondentov podporuje voľný pohyb v EU, 77 % respondentov sa vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky a jednotnej meny euro.

Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb, spoločnú menu (41 %) a mier (40 %).

Európskymi občanmi sa cíti byť až 80 % Slovákov, tu je Slovensko nad Európskym priemerom, ktorý je 73 %. 77 % opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ, 63% tvrdí, že tieto práva pozná. 

02.08.201E

Európsky deň pamiatky rómskych obetí holokaustu

Európsky parlament v roku 2015 vyhlásil 2. august za "Európsky deň pamiatky rómskych obetí holokaustu", s cieľom pripomenúť si 500 000 Rómov - čo v tom čase predstavovalo minimálne štvrtinu celkovej rómskej populácie - ktorí boli zavraždení v nacistami okupovanej Európe.

"Pri príležitosti Dňa pamiatky rómskych obetí holokaustu si chceme uctiť pamiatku 500 000 rómskych obetí holokaustu. Tento rok si s hlbokým zármutkom pripomíname 75. výročie zavraždenia posledných Rómov, ktorí boli neprávom a brutálne uväznení v tzv. cigánskom rodinnom tábore v Osvienčime - ľudí, ktorí boli odsúdení na smrť len za to, kým boli.

V našich moderných európskych spoločnostiach a politických diskusiách neexistuje priestor pre dehumanizáciu Rómov alebo iných menšín. Zverstvá z minulosti pripomínajú, že rovnosť a nediskriminácia sú hodnoty, ktoré nemožno považovať za samozrejmé: ich obrana si vyžaduje našu neustálu pozornosť a pripravenosť postaviť sa tým, ktorí by ich chceli spochybniť.Uplynulo 75 rokov, ale nezabúdame. Spomienka na hrôzy minulosti nás všetkých musí inšpirovať k tomu, aby sme sa postavili za hodnoty, v ktoré veríme. Aby sme na každého z našich spoluobčanov hľadeli ako na ľudskú bytosť, ako na jednotlivcov, a aby sme si uvedomovali, ako by sme sa cítili, keby sme boli na ich mieste. To je poznatok, ktorý sme získali od našich rodičov a starých rodičov, ktorí zažili tieto najtemnejšie časy. Spolu s našimi členskými štátmi a miestnymi komunitami budeme preto naďalej bojovať proti všetkým formám rasizmu a etnickej diskriminácie tu v Európe a na celom svete.

Vyzývame všetky členské štáty, aby uznali rómsky holokaust a pripomenuli si 2. august ako Deň pamiatky rómskych obetí holokaustu v celej EÚ." uvádzajú vo svojom vyhlásení prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a komisárka Věra Jourová.

26.07.2019

Sedem upozornení pre Slovensko

Európska komisia oznámila vo štvrtok vo svojom mesačnom súbore rozhodnutí týkajúcich sa prípadov porušenia legislatívy EÚ, aké právne kroky podniká proti tým členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Cieľom rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ, je zaistiť riadne uplatňovanie práva EÚ.

V júlovom súbore rozhodnutí je Slovensko spomínané v nasledovných oblastiach:

  • Digitálny jednotný trh - oneskorenie s transpozíciou nariadenia EÚ o geografickom blokovaní do vnútroštátneho práva
  • Energetická efektívnosť - transpozícia pravidiel EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do vnútroštátneho práva a ich riadne vykonávanie
  • Udržateľné biopalivá - neúplná transpozícia pravidiel EÚ, ktorými sa posilňuje udržateľnosť biopalív
  • Ochrana prírody - výzva Komisie na rozšírenie slovenskej sústavy NATURA 2000 a dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajú zo smernice o biotopoch
  • Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP - transpozícia nových pravidiel EÚ týkajúcich sa strelných zbraní do vnútroštátnych právnych predpisov, neoznámenie transpozičných opatrení
  • Ochrana detí - nevykonávanie pravidiel EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii
  • Cestná doprava - nezmodernizovanie prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov cestných dopravcov s novou verziou európskych registrov podnikov cestnej dopravy

24.07.2019

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia posudzuje riziká a vyzýva na lepšie vykonávanie pravidiel, preto dnes prijme oznámenie a 4 správy, ktoré pomôžu európskym a vnútroštátnym orgánom lepšie zvládať riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Junckerova Komisia zaviedla na úrovni EÚ prísne pravidlá prostredníctvom štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a posilnila dozornú úlohu Európskeho orgánu pre bankovníctvo. V správach sa zdôrazňuje, že smernice je nutné implementovať v plnej miere, a zároveň sa v nich poukazuje aj na potrebu doriešiť viacero štrukturálnych nedostatkov. 4 správy, ktoré dnes boli uverejnené:

Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a navrhujú spôsoby ich riešenia.

24.07.2019

GDPR prináša výsledky

Európska komisia dnes uverejnila správu, v ktorej sa zaoberá pozitívnym vplyvom pravidiel EÚ na ochranu údajov a možnosťami ďalšieho zlepšenia jeho uplatňovania. V správe sa konštatuje, že väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec a že nový systém na posilnenie presadzovania pravidiel na ochranu údajov sa uplatňuje. Podniky vytvárajú prostredie dodržiavania týchto pravidiel, zatiaľ čo občania si čoraz viac uvedomujú svoje práva. Zároveň pokračuje konvergencia k vyšším štandardom ochrany údajov na medzinárodnej úrovni.

V oznámení Komisie sa stanovujú aj konkrétne kroky na ďalšie posilnenie týchto pravidiel a ich uplatňovania:

  • jeden kontinent, jeden právny rámec - v súčasnosti všetky členské štáty okrem Grécka, Portugalska a Slovinska aktualizovali svoje vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov pravidlám EÚ. Komisia bude naďalej monitorovať právne predpisy členských štátov.
  • podniky prispôsobujú svoje postupy - súlad s GDPR pomohol spoločnostiam zvýšiť bezpečnosť ich údajov a rozvíjať ochranu súkromia ako konkurenčnú výhodu. Komisia podporí súbor nástrojov GDPR pre podniky s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, ako sú napr. štandardné zmluvné doložky, kódexy správania a nový certifikačný mechanizmus.
  • silnejšia úloha orgánov pre ochranu údajov - GDPR poskytlo vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov väčšie právomoci na presadzovanie pravidiel. Orgány pre ochranu údajov takisto užšie spolupracujú v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov. Do konca júna 2019 bolo prostredníctvom mechanizmu spolupráce riešených 516 cezhraničných prípadov. Komisia nabáda vnútroštátne orgány na ochranu údajov aj napríklad k realizácii spoločných vyšetrovaní.
  • pravidlá EÚ sú referenčným bodom pre kvalitnejšiu ochranu údajov po celom svete - keďže čoraz viac krajín na celom svete pristupuje k moderným pravidlám ochrany údajov, ako referenčný bod používajú štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018

24.07.2019

Komisia vydáva usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ

Toto usmernenie je súčasťou balíka iniciatív Komisie na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, vysokej kvality a rovnakých podmienok na trhoch verejného obstarávania. Je to zároveň prvý výsledok desiatich opatrení stanovených v oznámení o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, ktoré podporila Európska rada vo svojich záveroch z marca 2019. V usmernení sú uvedené praktické rady pre verejných obstarávateľov v členských štátoch. Slúži ako pomôcka na identifikáciu tých uchádzačov z tretích krajín, ktorí získali prístup na trh verejného obstarávania v EÚ.

Usmernenie sa zameriava sa na tieto oblasti:

  • Prístup zahraničných uchádzačov - pravidlá EÚ vo všeobecnosti nerozlišujú medzi spoločnosťami z EÚ a z tretích krajín. V usmernení sa však objasňuje, že zaručený prístup na trh verejného obstarávania v EÚ majú len spoločnosti z tretích krajín, s ktorými EÚ podpísala záväzné dohody o voľnom obchode vzťahujúce sa na verejné obstarávanie. V usmernení sa ďalej potvrdzuje, že členské štáty majú naďalej možnosť obmedziť prístup na svoje trhy v oblastiach obrany a bezpečnosti.
  • Odmietnutie ponúk s neobvykle nízkou cenou - usmernenie obsahuje kontrolný zoznam otázok, ktoré môžu obstarávatelia položiť uchádzačovi, aby im vysvetlil nízku cenu.
  • Verejné obstarávanie založené na kvalite - usmernenie obsahuje konkrétne príklady strategického obstarávania (inovatívne, sociálne zodpovedné a udržateľné) a vysvetľuje sa v ňom, ako pri postupe verejného obstarávania stanoviť a presadzovať sociálne, environmentálne a pracovné normy.
  • Praktická pomoc Komisie - v usmernení sa pripomína aj to, že verejné orgány môžu Komisiu požiadať, aby pred prijatím dôležitých krokov, posúdila zlučiteľnosť projektu s pravidlami verejného obstarávania EÚ (tzv. mechanizmus "posudzovania ex ante").

24.07.2019

Dušan Chrenek - hlavný poradca na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu

Európska komisia dnes vymenovala, Dušana Chreneka, bývalého vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, do prestížnej pozície hlavného poradcu pre riadenie Energetickej únie na svojom Generálnom riaditeľstve pre klímu. Riadenie Energetickej únie je jedinečný systém v oblasti energetiky a klímy, v rámci ktorého Únia a členské štáty spoločne plánujú a kolektívne plnia ciele stanovené na rok 2030 a zabezpečujú sociálne spravodlivý a nákladovo efektívny prechod na hospodárstvo, ktoré by bolo neutrálne z hľadiska klímy, do roku 2050. Vo svojej novej pozícii sa Dušan Chrenek bude podieľať na napĺňaní ambicióznych cieľov Energetickej únie, vrátane znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie a dosahovaní vyššej energetickej efektívnosti.

K svojej nominácii Dušan Chrenek uviedol: "Klimatické zmeny sú ohrozením pre celý svet. Európania právom očakávajú reálne kroky v boji proti zmene klímy a Európa má na to, aby išla príkladom. Stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete je najväčšou výzvou a príležitosťou našich čias. Na to, aby sme ju zvládli a zabránili tak obrovským škodám, potrebujeme viaceré rozhodné opatrenia. Musíme investovať do inovácií a výskumu, obnoviteľných zdrojov energie a čistejšej dopravy. Klimatické opatrenia nám však zároveň dávajú veľkú príležitosť na zlepšenie života na zemi. Na to, aby sme mali kvalitnejšie životné prostredie, zdravšie potraviny, dýchali lepší vzduch a mali planétu v dobrom stave. Som rád, že v pozícii hlavného poradcu na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu budem môcť prispieť k boju proti klimatickým zmenám a k modernizácii európskeho hospodárstva."

18.07.2019

Obe slovenské europoslankyne s funkciami v EP.

Luciu Ďuriš Nicholsonovú zvolili za predsedníčku výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v dôsledku situácie, kedy bola pôvodná nominácia bývalej poľskej premiérky Szydlo politicky nepriechodná. Druhá slovenská europoslankyňa vo vedúcej funkcii, Monika Beňová, zase spoznala svoje portfólio kvestorky.

Za potvrdenie slovenskej europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS, ECR) do funkcie predsedníčky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) hlasovalo 38 členov 55-členného výboru, 14 bolo proti a traja sa hlasovania zdržali.

Pôvodne bola za šéfku tohto výboru, ktorý v rámci politických dohôd medzi siedmimi politickými frakciami pripadol frakcii ECR, nominovaná bývalá poľská premiérka a teraz europoslankyňa Beata Szydlová.

Tá však doplatila na blokovanie zo strany liberálnej frakcie Obnovme Európu, ktorej členovia sa rozhodli bojkotovať kandidátov na predsednícke a podpredsednícke funkcie vo výboroch EP z populistických hnutí a tiež z tých politických strán a krajín, voči ktorým má Európska komisia výhrady pre porušovanie princípov právneho štátu.

17.07.2019

Zahájenie 11. ročníka oceňovania Roma Spirit 2019

Dnes sa v priestoroch Európskeho informačného centra konala tlačová konferencia k vyhláseniu 11. ročníka prestížneho oceňovania Roma Spirit 2019. Široká verejnosť od dnešného dňa do 20. septembra 2019 môže v siedmych kategóriách nominovať jednotlivcov, organizácie alebo aktivity, ktoré prispievajú k tomu, aby sa situácia Rómov na Slovensku zlepšovala.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, sa na úvod tlačovej konferencie vyjadril: "Som rád, že opäť môžeme podporiť projekt Roma Spirit, ktorý každý rok poukazuje na to, ako dokáže rómska komunita obohacovať našu spoločnosť a celkovo život na Slovensku. Verím, že aj touto cestou prispievame, spoločne s aktérmi Roma Spirit, k zlepšeniu situácie a integrácie Rómov do majoritnej spoločnosti. Takéto projekty majú hlboký a dlhodobý zmysel, záštita Zastúpenia EK na Slovensku je pre mňa samozrejmosťou a odkazuje prirodzene aj na európske politiky a ciele v tejto oblasti."

Vyhlasovateľmi ocenenia Roma Spirit 2019 sú Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Záštitu nad ocenením tento rok prijala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Roma Spirit 2019 už tradične vyvrcholí slávnostným galavečerom, na ktorom budú ocenení siedmi víťazi, ktorých z 21 finalistov určí medzinárodná Odborná porota a Porota činu roka.   

17.07.2019

Na Slovensku lepšie cestné spojenie z východu na západ vďaka financovaniu z Kohézneho fondu

Z Kohézneho fondu sa investuje viac ako 173 miliónov eur na vybudovanie úseku diaľnice D1 Budimír - Bidovce a úseku diaľnice R2 - R4 medzi Košickými Oľšanmi a Hrašovíkom. Vďaka tomuto projektu financovanému z prostriedkov EÚ sa zlepší cestná sieť neďaleko Košíc. 240 000 obyvateľov Košíc sa tak bude môcť presúvať rýchlejšie a cítiť sa na cestách bezpečnejšie. Týmto projektom financovaným z prostriedkov EÚ sa zaistí aj lepšia prepojenosť medzi Slovenskom a jeho susedmi v rámci tejto časti tzv. transeurópskej dopravnej siete. Podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol: "Z tohto projektu budú mať v prvom rade prospech najmä obyvatelia Košického kraja, ktorí sa budú tešiť bezpečnejším a rýchlejším cestám. V konečnom dôsledku to však bude predstavovať prínos pre všetkých Európanov a celé európske hospodárstvo, keďže región bude lepšie prepojený, čo pozitívne ovplyvní rast, obchod i cestovný ruch." Práce zahŕňajú štyri mimoúrovňové križovatky, jeden kruhový objazd, 23 mostov a rôzne protihlukové zábrany. Projekt by sa mal dokončiť v decembri 2019. EÚ v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 až 2020 investuje do dopravných a energetických sietí na Slovensku takmer 3,5 miliardy eur.

15.07.2019

Turecku hrozí hospodársky kolaps

Turecko je v recesii. Trh, ktorého hodnotu ekonómovia vyčísľujú na približne 784 miliárd dolárov, sa stále nespamätal z menovej krízy, ktorá ju zasiahla presne pred rokom. Turecká líra odvtedy oslabila až o 30 percent svojej hodnoty. Investori sa navyše obávajú možnosti, že krajinu zasiahnu nové americké, ale aj európske sankcie.

Agentúry informujú, že komponenty ruských protivzdušných systémov, pre ktoré pri ich spustení hrozí Washington sankciami, dnes dorazili do Turecka. Navyše, druhé prieskumné plavidlo podmorských plynových zásob je na severe Cypru už niekoľko dní a ministri zahraničných vecí EÚ budú reakciu Bruselu formulovať už dnes, t.j. v pondelok (15. júla).

Turecké podniky sú zaťažené dlhmi v cudzích menách rovnako, ako veriteľmi. Inflácia sa vyšplhala v októbri až na 25 percent, odvtedy lavíruje medzi 20 a 15 percentami. Znižovanie úrokových sadzieb, na ktorej prezident a minister financií trvajú, môže ale podľa ekonómov tureckú menu ešte viac oslabiť. Problematická je nielen menová politika, ale aj rastúci počet zásahov predstaviteľov krajiny do domáceho trhu. Odvolanie guvernéra centrálnej banky, ktorý celé mesiace odolával tlaku prezidenta, zatriaslo dôverou investorov naposledy.

11.07.2019

Zastúpenie Európskej komisie bude aj tento rok na Pohode

Spolu s festivalom Pohoda otvára dnes na trenčianskom letisku svoje brány aj EÚ Fun zóna. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku už po 11. krát prináša návštevníkom tohto festivalu zábavu aj informácie. V EÚ Fun zóne sú pripravené súťaže a zábavné aktivity a tento rok bude okrem tradičných partnerov IUVENTA a SAAIC prítomné aj Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC). 

Na Pohode nebudú chýbať ani diskusie Café Európa, ktoré sa uskutočnia v stane EÚropa Stage:

Piatok 12/7:

12:00 hod - Diskusia s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, moderuje Š. Hríb

naživo: https://www.facebook.com/zekvsr/videos/490759998365492/ 

13:30 hod - Dezinformácie na Slovensku a v EÚ, hostia: L. Miko, M. Richter, K. Klingová a V. Šucha

naživo: https://www.facebook.com/zekvsr/videos/2373280476070731/ 

Sobota, 13/7:

15:50 hod - Can guitars save the world?, G. Masson/F. Szép, Ch. Huber, A. Sarmast, E. Jal a A. Kreslina

naživo: https://www.facebook.com/zekvsr/videos/2391928284463728 /

16:50 hod - Nežný zamat?, hostia: F. Gál, J. Urban a M. Kocáb

naživo: https://www.facebook.com/zekvsr/videos/871449199888587/ 

11.07.2019

Airbnb v súlade s pravidlami EÚ na ochranu spotrebiteľa

Spoločnosť Airbnb reagovala na všetky požiadavky Európskej komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov pod vedením nórskeho orgánu na ochranu spotrebiteľa, aby svoje postupy a podmienky úplne zosúladila s pravidlami EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Hlavné zlepšenia a zmeny, ktoré zaviedlo Airbnb:

  • Pri vyhľadávaní ubytovania vo vybraných dátumoch používatelia vidia na stránke s výsledkami celkovú sumu vrátane všetkých povinných poplatkov (ako je miestna daň či poplatky za služby a upratovanie).
  • Jasné odlíšenie, či ponuku ubytovania uverejňuje súkromný alebo profesionálny hostiteľ.
  • Ľahko dostupný odkaz na platformu na riešenie sporov online a informácie, ktoré sa týkajú riešenia sporov.

Úpravy v podmienkach poskytovania služieb, v ktorých Airbnb:

  • jasne uvádza, že používatelia môžu podať žalobu proti Airbnb na súde vo svojej krajine pobytu,
  • rešpektuje základné právo používateľov žalovať hostiteľa v prípade osobnej ujmy alebo inej škody,
  • sa zaväzuje, že nebude jednostranne meniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom vopred jasne informovala používateľov a dala im možnosť odstúpiť od zmluvy.

10.07.2019

Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov.

Slovenská vláda na svojom poslednom predprázdninovom rokovaní schválila materiál Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach SR z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

V preklade ide o dokument, ktorý má zabezpečiť, že čerpanie peňazí v eurofondovom cykle po roku 2020 začne bezproblémovo a načas.

Členské štáty totiž musia aj na štarte nového programového obdobia splniť viacero podmienok, bez ktorých nedostanú prístup k európskym dotáciám. Ako naznačuje minuloročný návrh všeobecných nariadení o fondoch EÚ, kritériá čerpania eurofondov po roku 2020 zrejme budú prísnejšie, pričom pribudnú aj nové podmienky čerpania.

Vstupná podmienenosť čerpania má podľa Európskej komisie hlavne zabezpečiť, aby sa eurofondy využívali zmysluplne a aby skutočne pomáhali plniť ciele na, ktorých sa EÚ dohodla. Prínos ex ante kondicionalít skúmali európski audítori a Európska komisia.

Ako vyplýva zo správy Európskeho dvora audítorov, členské štáty nesplnili veľké množstvo podmienok. Audítori súčasne poukazujú na to, že Komisia nepozastavila platby v prípade nedokončenia akčných plánov.

Systém ex ante kondicionalít sa preto pred štartom nového programového obdobia bude reformovať. Postupy súvisiace so základnými podmienkami majú byť podľa návrhu Komisie jednoduchšie. To znamená, že ich počet bude nižší (spolu 24), no ak ich členský štát nesplní, dotknutý operačný program automaticky stratí nárok na žiadosti o platbu z fondov EÚ.

Tentokrát tak členské štáty budú pod väčším tlakom, aby splnili všetky požadované kritériá načas. V opačnom prípade im hrozí strata alebo spomalenie čerpania eurofondov. S tým, ako pre EURACTIV priznala Žiláková, Slovensko zápasilo už aj pred štartom aktuálneho programového obdobia. Problémy s plnením podmienok mal hlavne rezort školstva v OP veda a výskum.

10.07.2019

Hospodárska prognóza z leta 2019: rast poznačený vonkajšími faktormi

Rok 2019 bude pre európske hospodárstvo už 7. rokom nepretržitého rastu, pričom porastú hospodárstva všetkých členských štátov. Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom (mierna zima či oživenie predaja automobilov). K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi. Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 %. Prognóza HDP pre EÚ zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).

Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.

Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020

Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit. 

09.07.2019

Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom

EÚ a Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) dospeli k politickej zhode o ambicióznej, vyváženej a komplexnej obchodnej dohode. Nový obchodný rámec - ktorý je súčasťou širšej dohody o pridružení medzi oboma regiónmi - upevní strategické politické a hospodárske partnerstvo a vytvorí významné príležitosti pre udržateľný rast na oboch stranách, pričom bude rešpektovať životné prostredie a chrániť záujmy spotrebiteľov EÚ i citlivé hospodárske odvetvia. EÚ je 1. hlavným partnerom, ktorý uzatvoril obchodný pakt s Mercosurom. Dosiahnutá dohoda sa bude vzťahovať na 780 miliónov obyvateľov, zastreší významné hospodárske reformy a modernizáciu, ktoré prebiehajú v krajinách Mercosuru. Dohoda dodržiava najvyššie normy bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a obsahuje aj zásadu predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a pravidlá v oblasti životného prostredia. Jej súčasťou sú aj záväzky týkajúce sa pracovných práv a ochrany životného prostredia vrátane vykonávania Parížskej dohody o zmene klímy.

Hlavné črty obchodnej dohody EÚ - Mercosur

V rámci medziregionálnej dohody medzi EÚ a Mercosurom sa odstráni väčšina ciel na vývoz z EÚ do krajín Mercosuru, čím sa zvýši konkurencieschopnosť podnikov EÚ, keďže nebudú musieť uhrádzať clá vo výške 4 miliardy EUR ročne.

  • Pokiaľ ide o priemyselné odvetvia EÚ, prispeje to k zvýšeniu vývozu výrobkov z EÚ, za ktoré sa doteraz museli platiť vysoké a niekedy prohibitívne clá (napr. autá- sadzba 35 %, stroje - 14 až 20 %, chemikálie - 18 %, farmaceutické výrobky- 14 %, odevy a obuv - 35 % a i.
  • Agropotravinársky sektor EÚ bude môcť využívať zníženie existujúcich vysokých ciel Mercosuru na vývoz čokolády a cukroviniek (20 %), vín (27 %), liehovín (20 až 35 %) a nealkoholických nápojov (20 až 35 %) z EÚ. Touto dohodou sa takisto zabezpečí bezcolný prístup k mliečnym výrobkom EÚ podliehajúcim kvótam (v súčasnosti sadzba 28 %), najmä v prípade syrov. Krajiny Mercosuru zavedú aj právne záruky na ochranu pred imitáciou 357 kvalitných európskych potravín a nápojov, ktorým sa priznalo zemepisné označenie.

Dohoda zjednoduší hraničné kontroly, zníži byrokraciu a obmedzí využívanie vývozných daní v krajinách Mercosuru. Vďaka novej online platforme poskytujúcej jednoduchý prístup ku všetkým relevantným informáciám bude prospešná aj pre menšie spoločnosti na oboch stranách. Osobitná kapitola dohody venovaná udržateľnému rozvoju bude zahŕňať otázky ako udržateľné obhospodarovanie a ochrana lesov, dodržiavanie pracovných práv a podpora zodpovedného správania sa podnikov. Dohoda tiež chráni právo EÚ a Mercosuru regulovať vo verejnom záujme. Normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín zostanú nezmenené. 

04.07.2019

Cena pre občiansku spoločnosť 2019 venovaná posilneniu postavenia žien a boju za rodovú rovnosť

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyhlasuje súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2019, ktorej témou je Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve. Ocenia sa ňou inovatívne iniciatívy a projekty, ktorých zámerom je bojovať za rovnaké príležitosti žien a mužov a rovnaké zaobchádzanie s nimi vo všetkých sférach hospodárskeho a sociálneho života.

O túto cenu sa môžu uchádzať všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii a pôsobiace na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Prihlásiť sa môžu aj jednotlivci. Konečný termín na zaslanie prihlášok je 6. septembra 2019 do 10.00 hod. a slávnostné odovzdanie ceny sa uskutoční 12. decembra 2019 v Bruseli.

Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. 

04.07.2019

Boj proti zmenám klímy môže zvýšiť hospodársky rast a počet pracovných miest, tvrdí sa v prieskume 2019

Komisia dnes uverejnila ročný prieskum vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za rok 2019. Na pozadí celosvetových dlhodobých trendov, akými sú starnutie, globalizácia, technologické transformácie a zmena klímy, je prieskum ESDE 2019 venovaný téme udržateľnosti. Zo správy vyplýva, že boj proti zmenám klímy úzko súvisí s udržaním hospodárskeho rastu. Je v nej navrhnutých niekoľko politických riešení, ktoré umožnia zachovať konkurencieschopnosť EÚ, udržať rast a umožniť, aby z neho mali prínos všetci obyvatelia EÚ i budúce generácie a zároveň napĺňať ambiciózny plán prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Ak chce EÚ aj naďalej hospodársky rásť, potrebuje investovať do zručností svojich ľudí a do inovácie. Najlepšie hospodárske výsledky v EÚ dosahujú práve spoločnosti, ktoré čo najviac investujú do odbornej prípravy svojich zamestnancov a do skvalitňovania ich pracovných podmienok. Prieskum tiež potvrdil, že sociálne investície (ako napr. dostupnosť zariadení ponúkajúcich starostlivosť o dieťa alebo jeho predškolské vzdelávanie) zvyšuje produktivitu práce a kvalitu života ľudí. Vďaka cenovo dostupnému a adekvátnemu bývaniu môžu Európania využiť svoj potenciál na trhu práce a nájsť si svoje miesto v spoločnosti.

04.07.2019

Dodržiavanie práva EÚ členskými štátmi v roku 2018

Dnešná výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva EÚ poskytuje prehľad o tom, ako Komisia monitorovala a presadzovala právo EÚ v roku 2018. V prehľade výsledkov jednotného trhu, ktorý bol dnes takisto uverejnený, sa hodnotia výsledky krajín EÚ/EHP na jednotnom trhu EÚ a identifikujú sa nedostatky, v súvislosti s ktorými by jednotlivé krajiny a Komisia mali zintenzívniť svoje úsilie.

Jednotný trh môže občanom a podnikom prinášať množstvo výhod len vtedy, ak spoločne odsúhlasené pravidlá v praxi skutočne fungujú. Komisia vyzvala členské štáty, aby pravidlá EÚ zavádzali, uplatňovali a presadzovali pozorne a aby nevytvárali nové prekážky. Ide o také oblasti ako emisie z automobilov, elektronický obchod, sociálne médiá, sektor služieb a mnohé ďalšie.

Podľa aktuálnej výročnej správy došlo k miernemu nárastu (o 0,8 %) otvorených prípadov nesplnenia povinnosti (1 571) v porovnaní s rokom 2017 (1 559 prípadov). Hlavnými oblasťami boli okrem iných životné prostredie, mobilita a doprava, ako aj vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP. Pri každom nesprávnom uplatnení práva EÚ občania a podniky prichádzajú o práva a výhody, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov EÚ. 

03.07.2019

Maroš Šefčovič dočasne povedie aj portfólio Jednotného digitálneho trhu

Maroš Šefčovič má vďaka svojej doterajšej skúsenosti podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu vynikajúcu expertízu aj sieť kontaktov. To z neho robí ideálneho člena Komisie, ktorý dokáže zabezpečiť kontinuitu v rámci portfólia Jednotného digitálneho trhu - píše sa v stanovisku predsedu Európskej komisie J. C. Junckera. Andrus Ansip, ktorý zastával portfólio doteraz, sa stal poslancom Európskeho parlamentu.

Eurokomisár M. Šefčovič v danom kontexte uviedol: "Som poctený možnosťou dočasne prevziať štafetu jednotného digitálneho trhu. Digitalizácia predstavuje rýchlo napredujúci svet, v ktorom Európa musí dominovať, ak chceme, aby toto storočie bolo európske a nie americké alebo čínske. Jednotný digitálny trh je pritom vynikajúci príklad toho, kde má európska spolupráca silný zmysel a vysokú pridanú hodnotu".   

03.07.2019

Boli zaregistrované tri nové európske iniciatívy občanov

Európska komisia dnes rozhodla, že zaregistruje tieto 3 nové európske iniciatívy občanov:

  • Cena uhlíka na boj proti zmene klímy - organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby "predložila návrh právnych predpisov EÚ s cieľom odrádzať od spotreby fosílnych palív, podporovať šetrenie energie a využívanie obnoviteľných zdrojov na boj proti globálnemu otepľovaniu a obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C". Cieľom iniciatívy je zaviesť minimálnu cenu emisií CO2, zrušiť súčasný systém bezodplatných kvót pre znečisťovateľov životného prostredia v EÚ, zaviesť mechanizmus kompenzácie na hraniciach a zároveň vyčleniť príjmy plynúce z ceny emisií oxidu uhličitého "na účely európskych politík, ktoré podporujú šetrenie energie a využívanie obnoviteľných zdrojov, a na zníženie zdanenia nižších príjmov". Iniciatíva bude zaregistrovaná 22.7.2019.
  • Pestujeme vedecký pokrok: na plodinách záleží! - organizátori iniciatívy uvádzajú, že smernica 2001/18/ES o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) je "zastaraná" a žiadajú o prehodnotenie jej ustanovení o nových technikách šľachtenia rastlín s cieľom zjednodušiť "proces schvaľovania v prípade výrobkov získaných prostredníctvom nových techník šľachtenia rastlín". Iniciatíva bude zaregistrovaná 25.7.2019.
  • Skoncujme s érou plastov v Európe - organizátori tejto iniciatívy "vyzývajú Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu o vplyve určitých plastov na životné prostredie s cieľom zakázať v Európe všetky jednorazové plasty". Cieľom iniciatívy je zakázať používanie "všetkých plastových obalov a fliaš do roku 2027 tak, aby sa mohli zaviesť konkrétne opatrenia s cieľom dodržania limitov našich zdrojov". Iniciatíva bude zaregistrovaná 26.7.2019.

Komisia zároveň určila, že navrhovanú európsku iniciatívu občanov s názvom "Právo EÚ, práva menšín a demokratizácia španielskych inštitúcií" nemôže zaregistrovať, pretože neobsahuje výzvu pre Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu. V tejto fáze procesu Komisia neanalyzovala podstatu iniciatív, ale iba ich právnu prípustnosť. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre niektorú z 3 zaregistrovaných iniciatív 1 milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich najmenej zo 7 členských štátov, Komisia vykoná analýzu iniciatívy a vyjadrí sa k nej. Môže sa rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, pričom v oboch prípadoch to bude musieť odôvodniť.

03.07.2019

Komisia dospela k záveru, že postup pri nadmernom deficite už nie je v prípade Talianska v súčasnej situácii opodstatnený

Komisia dnes vyhodnotila dodatočné fiškálne úsilie, ktoré tento týždeň oznámili talianske orgány, a dospela k záveru, že je dostatočne významné na to, aby Rade v súčasnej situácii nenavrhla začať voči krajine postup pri nadmernom deficite (tzv. EDP) v dôsledku nesplnenia dlhového kritéria. Komisia 5. júna 2019 vo svojej správe posúdila faktory, ktoré v roku 2018 viedli k porušeniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu v Taliansku. V správe sa preskúmal výsledok rozpočtového hospodárenia Talianska v roku 2018 a fiškálne prognózy na roky 2019 a 2020 a dospelo sa k záveru, že postup pri nadmernom deficite je opodstatnený. Talianska vláda 1. júla schválila svoj priebežný rozpočet na rok 2019 a zákonný dekrét, ktoré obsahujú korekciu na rok 2019 vo výške 7,6 mld. EUR, resp. 0,42 % HDP v nominálnom vyjadrení. V dôsledku toho sa očakáva, že celkový deficit Talianska v roku 2019 dosiahne 2,04 % HDP (oproti prognóze Komisie z jari 2019 na úrovni 2,5 %), čo bola cieľová hodnota zakotvená v rozpočte na rok 2019 v tej podobe, akú napokon prijal taliansky parlament. Vzhľadom na ustanovenia prijaté 1. júla sa očakáva, že Taliansko v roku 2019 vo všeobecnosti dodrží požadované úsilie na základe preventívnej časti Paktu stability a rastu, čím eliminuje nedostatok vo výške 0,3 % HDP, ako ho odhadla Komisia vo svojej jarnej prognóze.

Komisia bude naďalej dohliadať na účinné vykonávanie tohto balíka opatrení: bude dôsledne monitorovať plnenie rozpočtu na rok 2019 a posúdi, či je návrh rozpočtového plánu Talianska na rok 2020 v súlade s Paktom stability a rastu. Komisia posúdi vykonávanie týchto reforiem v kontexte európskeho semestra. Základom pre spustenie postupu pri nadmernom deficite je deficit verejných financií, ktorý prekročil 3 % HDP, a/alebo úroveň dlhu, ktorá presiahla 60 % HDP, pričom sa dostatočne nepribližuje k uvedenej úrovni. V nápravnej časti paktu sa momentálne nenachádza žiadny členský štát, keďže postup vzťahujúci sa na Španielsko bol ukončený v júni 2019.

01.07.2019

Oddnes fungujú nové celoeurópske pravidlá na riešenie daňových sporov medzi členskými štátmi

Dnes začínajú platiť nové pravidlá EÚ, ktoré majú zabezpečiť rýchlejšie a účinnejšie riešenie daňových sporov medzi členskými štátmi. Nový systém pomôže riešiť daňové spory pri odstraňovaní dvojitého zdanenia, ktoré môžu medzi členskými štátmi vzniknúť pri výklade a vykonávaní medzinárodných dohôd a dohovorov. V Únii v súčasnosti prebieha odhadom 2 000 takýchto sporov, pričom 900 z nich trvá už viac ako 2 roky. Vďaka novému mechanizmu budú môcť podniky a občania svižnejšie a účinnejšie vyriešiť spory súvisiace s daňovými zmluvami. Ide v prvom rade o spory súvisiace s dvojitým zdanením, ktoré pre podniky a jednotlivcov predstavujú jednu z hlavných prekážok podnikania, spôsobujú neistotu, zbytočné náklady a viažu likviditu. Nová smernica zároveň vnáša do daňových sporov v EÚ väčšiu transparentnosť.

Ako bude mechanizmus na riešenie sporov fungovať?

Nová smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia by mala pomôcť lepšie riešiť daňové spory, pretože členské štáty budú mať teraz zákonnú povinnosť prijímať konečné rozhodnutia:

  • Daňovníci, ktorí sa ocitnú v daňových sporoch plynúcich z bilaterálnych daňových dohôd alebo dohovorov, v ktorých sa ustanovuje odstránenie dvojitého zdanenia, môžu teraz iniciovať postup vzájomnej dohody, pričom dotknuté členské štáty sa musia pokúsiť urovnať spor zmierom do 2 rokov.
  • Ak sa koncom tejto 2-ročnej lehoty nenájde riešenie, daňovník môže požiadať o zriadenie poradnej komisie, ktorá vydá svoje stanovisko. Ak mu členské štáty nevyhovejú, daňovník môže podať žalobu na vnútroštátny súd svojej krajiny a donútiť členské štáty konať.
  • Táto poradná komisia sa bude skladať z 3 nezávislých členov vymenovaných dotknutými členskými štátmi a zo zástupcov dotknutých príslušných orgánov. Svoje stanovisko musí vydať do 6 mesiacov a členské štáty sú povinné sa ním riadiť, pokiaľ sa v lehote 6 mesiacov od vydania stanoviska nedohodnú na inom riešení.
  • Ak dotknuté daňové orgány nevykonajú konečné rozhodnutie, daňovník, ktorý s ním súhlasil a vzdal sa práva na vnútroštátne opravné prostriedky do 60 dní od oznámenia rozhodnutia, sa môže domáhať výkonu rozhodnutia na vnútroštátnom súde. Členské štáty sú povinné oznámiť daňovníkom konečné rozhodnutie a uverejniť jeho plné znenie alebo výťah.

Nová smernica sa vzťahuje na sťažnosti predložené 1. júla 2019 a neskôr vo veci spornej otázky týkajúcej sa príjmu alebo kapitálu za daňový rok začínajúci 1. januára 2018 alebo neskôr. Príslušné orgány však môžu smernicu uplatňovať aj na žiadosti predložené pred uvedeným dňom alebo na skoršie daňové roky.

27.06.2019

Európsky akt o kybernetickej bezpečnosti prináša nové celoeurópske pravidlá

Dnes vstupuje do platnosti Európsky akt o kybernetickej bezpečnosti, ktorý má vo všeobecnosti posilniť kybernetickú bezpečnosť online služieb a spotrebiteľských zariadení.

Novostanovené pravidlá poskytujú Európe základný rámec pre certifikáciu produktov, procesov a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom taktiež posilňujú mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť. Tento permanentný mandát zahŕňa od dnešného dňa väčšie zodpovednosti a taktiež i zdroje na lepšiu podporu členských štátov pri riešení hrozieb a útokov v danej oblasti.

Európska komisia však okrem týchto pravidiel navrhla v septembri 2018 aj vytvorenie Európskej siete a centra kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom lepšie zamerať a koordinovať dostupné finančné prostriedky na spoluprácu, výskum a inovácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V súvislosti so aktom o kybernetickej bezpečnosti stanovila Európska rada v máji 2019 i sankčný režim, ktorý umožňuje Európskej únii zaviesť reštriktívne opatrenia na odradenie od kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre členské štáty EÚ.

27.06.2019

Prieskum o geoblokingu

Z dnes publikovaného prieskumu Eurobarometra týkajúceho sa geoblokingu, vyplýva, že len niekoľko mesiacov po začatí uplatňovania nariadenia o geoblokingu si je až 50% európskych občanov vedomých opatrení Európskej únie na riešenie neodôvodnenej diskriminácie zo strany obchodníkov. Stále je však potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zvýšenie informovanosti o osobitných digitálnych právach zakotvených v práve EÚ, nakoľko iba 29% respondentov malo vedomosť o tom, ktoré práva sa týkajú konkrétne ich.

Tento prieskum je súčasťou prebiehajúceho hodnotenia potrieb spotrebiteľov a trhovej reality v sektoroch, ktoré v súčasnej dobe nie sú (alebo sú iba čiastočne) pokryté pravidlami geografického blokovania. Toto hodnotenie bude podkladom pre prvé preskúmanie pravidiel (naplánované na marec 2020), ktoré zhodnotí, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia. Z prieskumu napríklad jasne vyplýva, že spotrebitelia cezhranične s najväčšou obľubou vyhľadávajú audiovizuálne a iné elektronické diela chránené autorskými právami, ako sú streaming a sťahovanie hudby, elektronické knihy či hry. Súčasné pravidlá sa však na tento druh obsahu nevzťahujú.

Za posledné štyri roky sa počet používateľov internetu, ktorí sa snažia získať cezhraničný prístup k obsahu, takmer zdvojnásobil (z 8% v roku 2015 na 15% v roku 2019). Z prieskumu vyplýva, že tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Od 3. decembra 2018 platí Nariadenie proti neoprávnenému geografickému blokovaniu, ktoré rieši neoprávnenú diskrimináciu online predaja na základe štátnej príslušnosti zákazníka, jeho bydliska alebo miesta pobytu na vnútornom trhu. Nezaväzuje obchodníkov k tomu, aby umožnili prístup k ich obsahu, ani aby predávali alebo dodávali obsah v rámci celej EÚ - ale skôr obchodníkom zakazuje diskriminovať zákazníkov na základe ich štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo miesta pobytu, ak sa už obchodník rozhodol do príslušného členského štátu svoje produkty doručovať. 

27.06.2019

Tretina všetkých Európanov cestuje v rámci vlastnej krajiny

Vyplýva to z aktuálne zverejnenej štatistiky Eurostatu. V roku 2017 absolvovali obyvatelia Európskej únie 1,3 miliardy výletov s následným pobytom cez noc, čo v konečnom dôsledku činí takmer 6,4 miliardy nocí. V porovnaní s rokom 2016 sa pritom počet výletov jednoznačne zvýšil.

Najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom na tieto výlety patrí vlastné alebo požičané vozidlo (predovšetkým auto) - 64%. Na druhom mieste sa umiestnila letecká doprava (17%), nasledujú vlaky (11%) a autobusy (6%). Slováci využívali na cestovanie taktiež prednostne motorové vozidlá (67%) a leteckú prepravu (11%).

Čo sa týka Slovenska, celkový počet výletov dosiahol počet 10 970 (1 255 347 v EÚ), z čoho viac ako polovica - 64,7% (73,3% v EÚ) boli domáce výlety a 35,3% (26,7% v EÚ) výletov smerovalo za hranice Slovenska. Priemerná dĺžka pobytu Slovákov boli 4 noci, zatiaľ čo v EÚ 5,1 noci. 

25.06.2019

Rýchlejšia železničná doprava na severnom Slovensku vďaka politike súdržnosti

Z kohézneho fondu sa investuje takmer 285,5 mil. EUR na rýchlejšiu dopravu na severnom Slovensku v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na úseku medzi mestami Žilina a Púchov, blízko hranice s Českom. Projekt financovaný z rozpočtu EÚ zmodernizuje úsek trate medzi mestami Púchov a Považská Teplá tak, aby mohli vlaky na tomto úseku jazdiť rýchlosťou do 160 km/h. EÚ takisto poskytne finančné prostriedky na výstavbu dvoch tunelov, troch veľkých mostov a renováciu dvoch železničných staníc v mestách Považská Teplá a Považská Bystrica. Komisárka pre regionálnu politiku Corina Crețuová vyhlásila: "EÚ financuje modernizáciu železničnej siete v regióne mestaTrenčín. Vďaka týmto investíciám budú cestujúci profitovať zo zvýšenej bezpečnosti a pohodlia na trati a z rýchlejšieho spojenia medzi slovenskými regiónmi a Českom. Keďže tento projekt podporuje ekologickú mobilitu v regióne, zlepší sa aj kvalita ovzdušia pre miestnych obyvateľov." Tento projekt by sa mal dokončiť do konca roku 2021. EÚ investuje z politiky súdržnosti na roky 2014 - 2020 skoro 3,5 miliardy EUR do dopravnej a energetickej siete na Slovensku. 

24.06.2019

Dvojaká kvalita potravín - výsledky testovania

Dnes boli zverejnené výsledky testovania potravinových výrobkov v celej EÚ, ktoré ukázali, že dvojaká kvalita potravín nie je záležitosťou len niektorých členských krajín.

Hlavné zistenia po posúdení 1 380 vzoriek 128 rôznych potravinových výrobkov z 19 členských štátov:

  • vo väčšine prípadov zloženie zodpovedá tomu, ako boli výrobky prezentované: 23 % výrobkov malo rovnakú prednú stranu balenia a rovnaké zloženie a 27 % výrobkov malo uvedené odlišné zloženie v rôznych krajinách EÚ a odlišnú prednú stranu balenia.
  • V 9 % prípadov mali výrobky prezentované ako rovnaké v celej EÚ odlišné zloženie: mali rovnakú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
  • Ďalších 22 % výrobkov, ktoré boli prezentované podobne, malo odlišné zloženie: mali podobnú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
  • Pokiaľ ide o používanie rovnakého alebo podobného balenia výrobkov s rôznym zložením, neexistuje konzistentný geografický model. Rozdiel v zložení testovaných výrobkov navyše nemusí nevyhnutne predstavovať rozdiel v kvalite výrobku.

Na základe spoločnej metodiky budú môcť príslušné vnútroštátne orgány vykonať analýzu jednotlivých prípadov potrebnú na odhalenie zavádzajúcich praktík, ktoré sú podľa spotrebiteľského práva EÚ zakázané.

19.06.2019

Členské štáty sa dohodli o náhradnom cestovnom doklade EÚ

Európska komisia privítala konečné schválenie svojho návrhu na vytvorenie moderného náhradného cestovného dokladu EÚ zo strany ministrov členských štátov. Od roku 1996 môžu občania EÚ, ktorým počas ich ciest v zahraničí ukradnú pas alebo ho stratia, získať náhradné cestovné doklady aj na veľvyslanectvách alebo konzulátoch členských štátov EÚ, ktorých nie sú štátnymi príslušníkmi. Stratené alebo odcudzené pasy tvoria viac ako 60 % prípadov konzulárnej pomoci poskytovanej občanom EÚ. Starý formát však nespĺňal moderné bezpečnostné normy, ako sú moderné tlačiarenské techniky alebo ochrana pred kopírovaním prostredníctvom bezpečnostných hologramov. Niektoré členské štáty ich preto prestali používať. Nový náhradný cestovný doklad EÚ bude vychádzať z formátu a bezpečnostných prvkov nálepky pre schengenské víza. Súčasťou tohto formátu, ktorý sa bude ľahko používať, bude aj priestor na potrebné tranzitné vízum a vydať by vám ho mali do 7 pracovných dní (s niekoľkými výnimkami). Členské štáty musia nové pravidlá transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 2 rokov po tom, ako Komisia prijme zostávajúce technické predpisy o požiadavkách na dizajn a bezpečnosť. 

19.06.2019

Komisárka Gabrielová sa zúčastní na 11. zasadnutí skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby

Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabrielová sa zajtra v Bratislave zúčastní na 11. zasadnutí skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). V rámci tejto skupiny sa stretávajú zástupcovia národných regulačných orgánov v oblasti audiovizuálnych služieb, aby radili Komisii pri vykonávaní smernice EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách. Komisárka Gabrielová prednesie prejav o posilnenej úlohe skupiny ERGA v rámci revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách s cieľom formovať a zachovať vnútorný trh, o úlohe mediálnej gramotnosti v boji proti dezinformáciám a podpore rodovej rovnosti v audiovizuálnom sektore. Poukáže aj na potrebu spoločného úsilia EÚ, členských štátov a rôznych zainteresovaných strán v oblasti posilnenia mediálnej gramotnosti, ktorá je predpokladom dynamickej a modernej demokracie. Komisárka okrem toho spolu s pracovnou skupinou ERGA pre rodovú rovnosť posúdi pokrok oproti minulému roku v súvislosti so zastúpením žien v audiovizuálnom sektore. 

18.16.2019

Komisia vyzýva členské štáty, aby prijali ambicióznejšie plány na vykonanie Parížskej dohody

EÚ je prvou veľkou ekonomikou, ktorá zaviedla právne záväzný rámec na splnenie svojich záväzkov podľa Parížskej dohody, a členské štáty teraz po prvý raz vypracovali návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy (NPEK). Komisia dnes uverejnila posúdenie týchto navrhovaných plánov a zhodnotila, že národné plány síce ukazujú značné úsilie, ale vo viacerých oblastiach je priestor na zlepšenie, najmä v oblasti opatrení na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2030. Národné plány sú nedostatočné v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj energetickej efektívnosti a dosiahnutie celkových cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

Podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič vyhlásil: "Prostredníctvom týchto prvých národných plánov v oblasti energetiky a klímy preniká problematika energetickej únie na národnú úroveň: všetky členské štáty vypracúvajú rovnako ako EÚ politiky zamerané na transformáciu v oblasti klímy a energetiky integrovaným spôsobom a s desaťročným výhľadom. Všetky členské štáty dodali v pomerne krátkom čase pôsobivé návrhy. Žiadny z návrhov však nie je perfektný. Konečné plány je potrebné predložiť do konca roka a naše odporúčania ukazujú, kde je potrebné vynaložiť viac úsilia: niekde sú potrebné vyššie ambície, inde je potrebné bližšie rozpracovať politiku, lepšie špecifikovať investičné potreby alebo klásť väčší dôraz na sociálnu spravodlivosť. Jasnosť a predvídateľnosť sú skutočnou konkurenčnou výhodou európskej politiky v oblasti energetiky a klímy. Preto by sme sa tejto príležitosti mali čo najlepšie chopiť a dať národným plánom poriadny záverečný impulz."

Cieľom odporúčaní a podrobných hodnotení Komisie je pomôcť členským štátom dokončiť ich plány do konca roku 2019 a účinne ich vykonávať v nasledujúcom období. Národné plány by mali zabezpečiť jasnosť a predvídateľnosť pre podniky a finančný sektor s cieľom stimulovať potrebné súkromné investície. Zároveň členským štátom uľahčia programovanie financovania v rámci budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027. Podľa právnych predpisov EÚ týkajúcich sa energetickej únie musia členské štáty náležite zohľadniť odporúčania Komisie alebo verejne odôvodniť, prečo tak neurobili. Členské štáty sú takisto povinné zapojiť do vypracúvania konečných plánov verejnosť a tieto plány predložiť do konca tohto roka. Termín na predloženie konečných plánov je 31. decembra 2019.

Odporúčania Komisie pre Slovensko:

  • zvýšiť úroveň ambícií na rok 2030 na podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 24 %
  • zvýšiť ambície v oblasti konečnej aj primárnej energetickej spotreby, poskytnúť riadnu kvantifikáciu očakávaných úspor energie
  • konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti, opatrení na zabezpečenie flexibility a dlhodobých dodávok jadrových materiálov a paliva vzhľadom na rozvoj výroby jadrovej energie
  • určiť výhľadové ciele a cieľové hodnoty, pokiaľ ide o integráciu trhu, a najmä opatrenia na rozvoj konkurenčnejších veľkoobchodných a maloobchodných trhov vrátane pokroku smerom k plne trhovým cenám
  • objasniť národné ciele a ciele financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré súvisia s energetickou úniou a ktoré majú byť dosiahnuté medzi rokmi 2023 - 2030, aby boli ľahko merateľné. Podporiť takéto ciele konkrétnymi a primeranými politikami a opatreniami vrátane tých, ktoré sa majú vypracovať v spolupráci s inými členskými štátmi, ako je napríklad strategický plán pre energetické technológie.
  • pokračovať v konzultáciách so susednými členskými štátmi a v regionálnej spolupráci v rámci Vyšehradskej skupiny a v rámci skupiny CESEC i v dvojstranných spoluprácach; regionálna spolupráca sa môže zamerať na ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou, dekarbonizáciu a spravodlivý prechod a ďalšie oblasti
  • rozšíriť analýzu investičných potrieb a zdrojov vrátane primeraného financovania na národnej, regionálnej a únijnej úrovni
  • vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií, najmä dotácií na fosílne palivá, a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie
  • doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia, v ktorej sa predložia a kvantifikujú vplyvy znečistenia ovzdušia v rôznych scenároch

17.06.2019

EÚ a inovácie

V júni 2018 a v marci 2019 Európska rada vo svojej výzve uviedla, že Európa potrebuje zvýšiť svoje inovačné schopnosti, ak chce konkurovať na svetových trhoch, udržať si európsky spôsob života a zlepšiť ho. Z dnes zverejneného európskeho prehľadu výsledkov inovácií a regionálneho prehľadu výsledkov inovácií na rok 2019, vyplýva, že inovačná výkonnosť EÚ sa už štyri roky po sebe zlepšuje.

Kľúčové zistenia:

· Na základe počtu bodov sa krajiny EÚ delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni novátori a skromní inovátori. Lídrom v oblasti inovácií v EÚ na rok 2019 je opäť Švédsko, za ktorým nasleduje Fínsko, Dánsko a Holandsko. Spojené kráľovstvo a Luxembursko klesli z najvyššej skupiny inovačných lídrov do skupiny silných inovátorov. Estónsko, naopak, vstupuje do skupiny silných inovátorov po prvýkrát.

· V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2011 zvýšila o 8,8 %, najviac v Litve, Grécku, Lotyšsku, na Malte, v Spojenom kráľovstve, Estónsku a Holandsku, najviac sa znížila v Rumunsku a Slovinsku.

· Na globálnej úrovni EÚ po prvý krát predstihla Spojené štáty. EÚ má vo výkonnosti aj naďalej výrazný náskok pred Brazíliou, Indiou, Ruskom a Južnou Afrikou. Dobieha nás však Čína, ktorej inovačná výkonnosť rastie trikrát rýchlejšie než výkonnosť EÚ. V porovnaní s Japonskom a Južnou Kóreou EÚ zaostáva.

· Vo vybratých oblastiach inovácií majú najvyššiu výkonnosť tieto krajiny EÚ: Dánsko - ľudské zdroje a prostredie priaznivé pre inovácie; Luxembursko - atraktívne výskumné systémy; Francúzsko - financie a podpora; Nemecko - podnikové investície; Portugalsko - inovátori z radov MSP; Rakúsko - prepojenia; Malta - duševné vlastníctvo; Írsko - inovácie a ich vplyv na zamestnanosť a predaje;

Ako je na tom Slovensko?

K európskemu prehľadu na rok 2019 je pripojený aj regionálny prehľad výsledkov inovácií. Ide o porovnávacie hodnotenie výkonnosti inovačných systémov vo všetkých 238 regiónoch 23 členských štátov EÚ. Slovensko a ďalších 13 členských štátov patrí do kategórie miernych inovátorov. Inovačná výkonnosť sa zvýšila o 5.8 percentuálnych bodov.

Čo sa týka regiónov, Bratislavský kraj a západné Slovensko patria medzi rastúcich miernych inovátorov a stredné a východné Slovensko sú hodnotené ako mierni inovátori, kde výkonnosť inovácií klesla. 

17.06.2019

EÚ pokračuje v otváraní vývozných trhov pre európske firmy

Európska komisia dnes zverejnila správu, v ktorej potvrdzuje, že európske spoločnosti čelia na zahraničných trhoch čoraz väčšiemu počtu prekážok. Vďaka ráznej reakcii EÚ sa od začiatku funkčného obdobia súčasnej Komisie podarilo odstrániť 123 takýchto prekážok, čo v roku 2018 umožnilo zvýšiť vývoz o ďalších viac ako šesť miliárd eur.

V dnešnej správe sa uvádza 45 nových prekážok obchodu, ktoré boli v roku 2018 zavedené v krajinách mimo EÚ. Celkový počet sa tak vyšplhal na rekordných 425 opatrení v 59 rôznych krajinách. Tieto prekážky stoja európske podniky každoročne miliardy eur.

Na prvých dvoch priečkach celkového zoznamu sa nachádza Čína s tridsiatimi siedmimi a Rusko s tridsiatimi štyrmi problematickými obchodnými opatreniami. Najväčší vplyv na vývoz EÚ majú opatrenia, ktoré zaviedli Čína, USA, India a Alžírsko. Týkajú sa 80 % všetkého vývozu EÚ dotknutého novými opatreniami. Zameriavajú sa predovšetkým na oceľ a hliník a sektor informačných a komunikačných technológií (IKT).

Komisia vďaka intervenciám, ktoré vykonala v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a podnikmi v rámci posilnenej stratégie EÚ pre prístup na trh, odstránila v minulom roku až 35 prekážok obchodu, okrem iného v Číne, Japonsku, Indii a Rusku. Tieto opatrenia sa týkali ôsmich kľúčových odvetví vrátane poľnohospodárstva a rybolovu, automobilového priemyslu, odvetvia textilu a kože, vína a liehovín, kozmetiky, minerálnych výrobkov, dielov lietadiel a zariadení IKT. Niektoré z nich zasiahli aj viacero odvetví súčasne.

Konkrétne sa v roku 2018 podarilo odstrániť aj tieto prekážky:

  • čínske obmedzenia na dovoz výrobkov z hovädzieho a ovčieho mäsa,
  • ruské nezákonné antidumpingové opatrenia týkajúce sa ľahkých úžitkových vozidiel,
  • clá na elektroniku a povinné veterinárne osvedčenia obmedzujúce vývoz kožených výrobkov do Indie,
  • obmedzenia týkajúce sa používania povolených prídavných látok vo vínach a liehovinách v Japonsku.

14.06.2019

Slovensko bude mať prvú agentúru EÚ

Európsky orgán práce (ELA) bude sídliť v Bratislave. Vo štvrtok o tom rozhodla Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu.

Slovensko vyhralo súťaž o ELA presvedčivým spôsobom. Hlasovanie si nevyžiadalo ani viac kôl, keď slovenskú kandidatúru podporila väčšina - až 15 - členských štátov hneď v prvom hlasovaní. Na Slovensku tak vznikne prvá inštitúcia Európskej únie.

Hlasovanie bolo tajné, no už krátko po ňom sa verejne hovorilo o tom, že Bratislavu podporili krajiny Vyšehradskej skupiny, Veľká Británia, ale aj štáty zo severu Únie.

Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšskom a Cyprom. Spočiatku sa chceli o sídlo tejto inštitúcie uchádzať aj Rumunsko a Chorvátsko.

17.06.2019

Rok od zavedenia GDPR: 73% Európanov počulo aspoň o jednom zo svojich práv

Na piatkovom hodnotiacom podujatí pri príležitosti prvého roka uplatňovania všeobecného nariadenia EÚ o ochrane údajov (GDPR) Európska komisia uverejnila výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra o ochrane údajov. Z výsledkov vyplýva, že Európania sú relatívne dobre informovaní o nových pravidlách na ochranu údajov, o svojich právach a existencii vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov, na ktoré sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc pri porušení svojich práv.

Výsledky Eurobarometra na základe názorov 27 000 Európanov ukazujú, že 73 % respondentov počulo o aspoň jednom zo šiestich posudzovaných práv zaručených všeobecným nariadením o ochrane údajov. Najvyššia informovanosť občanov je zaznamenaná v súvislosti s právom na prístup k vlastným údajom (EÚ 65 %, Slovensko 70 %), právom na opravu chybných údajov (EÚ 61 %, Slovensko 66 %), právom namietať proti zasielaniu priamych marketingových materiálov (EÚ 59 %, Slovensko 61 %) a právom na vymazanie svojich údajov (EÚ 57 %, Slovensko 64%). Najlepšie informovaní respondenti o právach v súvislosti s GDPR boli zo všetkých členských štátov respondenti z Írska (51 %), Slovenska (46 %) a Poľska (43 %). Z prieskumu rovnako vyplynulo, že oproti prieskumu z roku 2015 sa v súčasnosti až 77 % slovenských respondentov (nárast o 8pp oproti roku 2015 - najväčší nárast v rámci celej EU 28) cíti, že má svoje dáta viac pod kontrolou.

O všeobecnom nariadení o ochrane údajov počulo v priemere 67 % Európanov (83% Slovákov) a 57 % európskych respondentov (67 % slovenských respondentov) pozná vnútroštátne orgány pre ochranu údajov. Výsledky rovnako ukazujú, že ochrana údajov je zdrojom obáv, pričom 62 % európskych respondentov sa obáva, že nemajú úplnú kontrolu nad osobnými údajmi poskytovanými online.

17.06.2019

Rozpočet EÚ 2021- 2027: Komisia vyzýva lídrov členských krajín, aby stanovili plán na dosiahnutie dohody do jesene

Európska komisia pred zasadnutím Európskej rady 20. a 21. júna vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby sa snažili napredovať v rokovaniach o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie rokov 2021 - 2027, aby sa rozpočtová dohoda mohla dosiahnuť do jesene 2019. Neskoré dosiahnutie dohody o rozpočte môže negatívne ovplyvniť študentov, poľnohospodárov či výskumných pracovníkov, ako aj všetkých ostatných, ktorí čerpajú z rozpočtu EÚ. Súčasný dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2014 - 2020 bol prijatý o 6 mesiacov neskôr, čo malo negatívne dôsledky pre občanov v EÚ.

Mnohé prvky z rozpočtu, ktoré Európska komisia pôvodne navrhla, už získali širokú podporu od Európskeho parlamentu a Rady. Tieto zahŕňajú:

  • Silné zameranie na európsku pridanú hodnotu;
  • Efektívnejšia a transparentnejšia štruktúra budúceho rozpočtu;
  • Zníženie počtu programov a vytvorenie nových integrovaných programov
  • Zvýšené zameranie na synergie medzi nástrojmi;
  • Zjednodušenie pravidiel financovania;
  • Väčšiu flexibilitu na zabezpečenie rýchlej reakcie v rýchlo sa meniacom svete.

Pokrok sa dosiahol aj v rámci diskusií o týchto návrhoch:

  • Rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť eurozóny;
  • Nový mechanizmus na zabezpečenie toho, aby všeobecné nedostatky v oblasti právneho štátu nepredstavovali riziko pre rozpočet EÚ;
  • Návrhy Komisie na modernizáciu príjmovej strany rozpočtu EÚ.

Cieľom je dosiahnuť včasnú dohodu, aby sa nové programy začali realizovať 1. januára 2021.

14.06.2019

Finále vedomostnej súťaže "Mladý Európan 2019"

Včera (13. júna) sa v Košiciach uskutočnilo finále 14. ročníka vedomostnej súťaže "Mladý Európan", ako aj finále súťaže Mladý digitálny Európan. Víťazi si hodnotné ceny v podobe študijno-informačnej návštevy inštitúcií Európskej únie v Bruseli, či tabletov a iných zaujímavých cien prevzali od vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika.

"Súťaž sa odohrávala v Košiciach pri týchto mimoriadne vysokých teplotách, takže môžeme povedať, že tu bolo dosť horúco. Medzi mladými ľuďmi, ktorí sa jej zúčastnili, však panovala výborná atmosféra a boli veľmi dobre pripravení. Ja osobne mám z celého priebehu súťaže a celkovej atmosféry radosť. Veľmi ma teší, že na Slovensku existuje súťaž Mladý Európan, pretože je svojim spôsobom unikátna. Za 15 rokov členstva Slovenska v EÚ je to už 14. ročník, čo je dôkazom, že aj medzi mladými ľuďmi je veľká skupina tých, ktorí majú záujem o informácie o EÚ v tom najširšom zmysle a nie len o tie základné, a snažia sa o Únii vedieť čo najviac - a na to nie sme príliš zvyknutí. Toto sa dnes jednoznačne ukázalo na súťaži Mladý Európan aj na súťaži Mladý digitálny Európan, takže mám z toho veľkú radosť a teším sa na ďalšie ročníky", povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Vo finále Mladého Európana sa stretlo 13 súťažných družstiev - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín.

Tohtoroční víťazi Mladého Európana:

1. miesto: Súkromné gymnázium Bardejov , 2. miesto: Gymnázium Párovská, Nitra, 3. miesto: Gymnázium Grösslingová, Bratislava.

Vo finále Mladého digitálneho Európana si zmeralo sily 16 účastníkov.

12.06.2019

Finále súťaže Mladý Európan 2019

Vo štvrtok 13. júna 2019 sa uskutoční tohtoročné celoslovenské kolo vedomostnej súťaže MLADÝ EURÓPAN. Zúčastní sa ho 13 víťazných družstiev z regionálnych kôl. V súťaži Mladý Európan si zúčastnené družstvá zmerajú svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín.

Zároveň sa uskutoční aj vyhodnotenie celoslovenskej súťaže Mladý digitálny Európan.

Záštitu nad súťažou tento rok prevzal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. 

11.06.2019

V indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2019 patrí Slovensku 21. miesto

Európska komisia dnes zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019, ktorý monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín EÚ, pokiaľ ide o ich digitálnu konkurencieschopnosť. Krajiny, ktoré si v súlade so stratégiou EÚ pre jednotný digitálny trh stanovili ambiciózne ciele a prispôsobili im svoje investície, dosiahli v relatívne krátkom čase lepšie výsledky. To je jeden z hlavných záverov tohtoročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI ). Skutočnosť, že najväčšie ekonomiky EÚ nepatria k digitálnym lídrom, však naznačuje, že pokiaľ má EÚ zostať na svetovej úrovni konkurencieschopná, musí sa rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť.

Ako je na tom Slovensko?

  • Slovensko obsadilo v rámci indexu DESI 2019 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti minulému roku
  • dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu (podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ), zlepšenie v oblasti prepojiteľností na internet, využívaní internetových služieb a verejných digitálnych služieb
  • Pripojenie na internet: Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste, pokles o 1 miesto oproti 2018; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (97 %). Slovensko sa zlepšilo v oblasti rýchleho širokopásmového pokrytia (NGA) pripojením 86 % domácností (čo je nad priemerom EÚ, ktorý je 83%)
  • Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá (13%). V oblasti ľudského kapitálu je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ (skóre 44.2), čo je pod priemerom Únie (skóre 48,0). 60 % slovenských firiem uviedlo, že nedokáže obsadiť pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornosť v oblasti ICT (priemer v EÚ je 53 %)
  • Internetové obchody na nákup a predaj tovaru a služieb využíva na Slovensku čoraz viac ľudí, pričom takmer tri štvrtiny z nich sú zapojené do sociálnych sietí. V oblasti integrácie digitálnych technológií podnikmi skončilo Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ. každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie (52 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46 %) a iba 13 % firiem je vysoko digitalizovaných (priemer EÚ 18 %
  • Slovensku sa dobre darí aj v ukazovateli otvorených údajov (Slovensko dosiahlo rekordné 8. miesto a prekročilo priemer EÚ) a zlepšuje sa v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre podniky. V oblasti digitálnych verejných služieb je Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je hlboko pod priemerom Únie.

Závery DESI 2019 v rámci EÚ:

  • Pripojiteľnosť (konektivita) sa zlepšila, ale naďalej nepostačuje na riešenie čoraz náročnejších potrieb.
  • Viac ako tretina ekonomicky aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti,aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti a len 31 % má pokročilé zručnosti pri používaní internetu.
  • 83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne ( v roku 2017 to bolo 75) len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online.
  • Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly.
  • V dnes uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Avšak v sfére IKT pretrvávajú veľké nerovnosti medzi mužmi a ženami- ženy zarábajú v týchto odvetviach v priemere o 19% menej ako muži a tvoria len 17% odborníkov na IKT.

07.06.2019

Európa vybrala 8 lokalít pre umiestnenie superpočítačov svetovej úrovne

Z celej EÚ bolo vybraných 8 miest, kde umiestnia prvé európske superpočítače. Tie budú európskych výskumníkov, priemysel a podniky podporovať pri vývoji nových aplikácií v mnohých rôznych oblastiach od vývoja liečiv a nových materiálov až po boj proti zmene klímy. EÚ sa snaží vytvoriť z Európy celosvetový špičkový superpočítačový región. Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) vybral zatiaľ tieto hostiteľské mestá:

  • Sofia (Bulharsko), Ostrava (Česko), Kajaani (Fínsko), Boloňa (Taliansko), Bissen (Luxembursko), Minho (Portugalsko), Maribor (Slovinsko) a Barcelona (Španielsko)

Tieto centrá podporia vývoj významných aplikácií v oblastiach ako personalizovaná medicína, vývoj liekov a materiálov, bioinžinierstvo, predpovede počasia a zmena klímy. Celkovo bude do konzorcií prevádzkujúcich tieto centrá zapojených 19 z 28 krajín spoločného podniku. Spolu s prostriedkami EÚ majú celkový rozpočet 840 miliónov eur. Spoločný podnik spolu s vybranými hostiteľskými lokalitami má v pláne obstarať 8 superpočítačov: 3 predexaflopové stroje (schopné vykonať viac ako 150 petaflopov, teda 150 miliónov miliárd operácií za sekundu), ktoré budú globálne v hornej päťke, a 5 petaflopových strojov (schopných vykonať aspoň 4 petaflopy, teda štyri milióny miliárd operácií za sekundu). Predexaflopové systémy podľa očakávaní prinesú 4 až 5-krát viac výpočtovej kapacity než najvýkonnejšie systémy, ktorými v súčasnosti disponuje Partnerstvo pre vyspelú výpočtovú techniku v Európe (PRACE). Spolu s petaflopovými systémami zdvojnásobia supervýpočtové zdroje k dispozícii na európskej úrovni, takže k nim bude mať prístup omnoho viac používateľov. Očakáva sa, že superpočítače sa pre európskych používateľov z radov akademickej obce, podnikov a verejného sektora sprevádzkujú v druhej polovici roka 2020. Všetky nové superpočítače budú pripojené k vysokorýchlostnej celoeurópskej sieti GEANT - podobne ako existujúce superpočítače, ktoré sú súčasťou PRACE.

07.06.2019

DiscoverEU: ďalších 20 000 mladých ľudí dostáva šancu prebádať Európu

Do 3. kola iniciatívy EÚ pre mládež sa prihlásilo takmer 95 tisíc 18-ročných Európanov zo všetkých členských štátov EÚ. Z nich tentokrát cestovné poukazy DiscoverEU získalo vyše 20 000 z nich. Celkovo sa do iniciatívy hlásili skôr dievčatá (59,8%) ako chlapci (39,8%). Najviac sa hlásilo stredoškolákov (75%) a vysokoškolákov (18%). Do 3. kola iniciatívy DiscoverEU sa prihlásilo aj 1260 Slovákov a 212 z nich získalo cestovné poukazy. Úspešní uchádzači 3.kola budú v najbližšej dobe kontaktovaní a dobrodružnú cestu budú môcť podniknúť sami alebo v maximálne 5-členných skupinách, počas maximálne 30 dní v období od 1. augusta 2019 do 31. januára 2020. Cestovať budú prevažne vlakom, vo výnimočných prípadoch budú môcť využiť aj iné spôsoby dopravy.

Tento mesiac oslavujeme 1. výročie iniciatívy DiscoverEU. Počas prvého roku jej existencie sa prihlásilo približne 275 000 mladých Európanov, ktorí mali záujem o túto skúsenosť. Cestovný poukaz získalo približne 50 000 z nich. Iniciatíva DiscoverEU bola na základe návrhu Európskeho parlamentu na prípravnú činnosť spustená nedávno, v júni 2018. Rozpočet na ňu v roku 2018 predstavuje 12 miliónov EUR. Na rok 2019 Európsky parlament na iniciatívu schválil 16 miliónov EUR. Komisia v máji 2018 na iniciatívu DiscoverEU ako súčasť budúceho programu Erasmus v dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 - 2027 navrhla sumu 700 miliónov EUR. Ak Európsky parlament a Rada tento návrh odsúhlasia, bude ďalších 1,5 milióna mladých ľudí vo veku 18 rokov počas týchto 7 rokov môcť cestovať týmto spôsobom.

Komisia plánuje otvoriť ďalšie kolo prihlášok pred koncom roka 2019, pričom k dispozícii bude ďalších 20 000 cestovných poukazov.

04.06.2019

Prezident na Zastúpení

Dnes 4. júna 2019 navštívi Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pán prezident Andrej Kiska. Cieľom tejto návštevy je poďakovanie celému tímu Zastúpenia za jeho dlhoročnú aktívnu činnosť v oblasti komunikácie európskych tém, ako aj intenzívnu prácu v období pred voľbami do európskeho parlamentu.

Na záver návštevy sa uskutoční vyhlásenie prezidenta pre médiá za prítomnosti pána Ladislava Mika, vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku. Vyhlásenie sa uskutoční o 13.30 hod v priestoroch Európskeho informačného centra, Palisády 29, Bratislava. 

30.05.2019

Európska centrálna banka sa kvôli Taliansku obáva krízy.

Správa ECB prišla iba deň po tom, čo taliansky podpredseda vlády Matteo Salvini oznámil svoj zámer reformovať fiškálne pravidlá EÚ, ktoré považuje za prísne.

Ignorovaním pravidiel rozpočtovej disciplíny alebo vyhýbaním sa reformám riskujú štáty s vysokým dlhom, ako je Taliansko, novú krízu. Uviedla to v najnovšej správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka (ECB).

Talianska vláda ustúpila od pôvodne plánovaných úsporných opatrení a, naopak, podpredseda vlády a líder pravicovo-populistickej strany Liga Matteo Salvini, podporený úspešným výsledkom vo voľbách do Európskeho parlamentu, sľubuje Talianom výrazne daňové škrty.

Talianska vláda počíta na budúci rok s rastom verejného dlhu na 132,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročnej odhadovanej úrovne 132,2 percent HDP. Európska komisia však odhaduje, že tento rok by dlh mohol vzrásť na 133,7 percenta HDP a v roku 2020 až na 135,2 percenta HDP. Pravidlá Európskej únie (EÚ) pritom v prípade dlhu stanovujú strop 60 percent HDP.

Očakáva sa, že Európska komisia v najbližšom čase odštartuje voči Taliansku disciplinárne konanie. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k pokute vo výške 3,5 miliardy eur.

Salvini však dal najavo, že nemieni ustúpiť. V pondelok (27. 5.) vyhlásil, že víťazstvo Ligy Severu vo voľbách do Európskeho parlamentu dáva strane mandát na presadenie daňových škrtov a zmien v rozpočtových pravidlách Európskej únie. Na informácie o plánoch Komisie začať proti Taliansku disciplinárne konanie uviedol, že použije všetku svoju energiu, aby tomu zabránil. Navyše, navrhol zmeny v úlohe ECB, ktorá by mala najnovšie garantovať vládny dlh krajín eurozóny, čím by udržiavala výnosy dlhopisov na nízkej úrovni.

Olli Rehn, člen Rady guvernérov ECB, však takýto krok vylučuje. Nie je naklonený tejto myšlienke, pretože ide proti princípom moderného centrálneho bankovníctva, ktoré nepovoľuje monetárne financovanie.

29.05.2019

Digitálny jednotný trh: Komisia vydala usmernenia k voľnému toku iných ako osobných údajov Európska komisia dnes vydala nové usmernenia týkajúce sa vzájomného vzťahu medzi voľným tokom iných ako osobných údajov a pravidlami EÚ na ochranu údajov.

Nové nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov, ktoré je súčasťou stratégie pre digitálny jednotný trh a ktoré sa začalo uplatňovať v členských štátoch, umožní uchovávať a spracúvať údaje kdekoľvek v EÚ bez neodôvodnených obmedzení. Cieľom dnešných usmernení je pomôcť používateľom - predovšetkým malým a stredným podnikom - pochopiť vzájomný vzťah medzi týmito novými pravidlami a všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR) - najmä v prípadoch, keď súbory údajov pozostávajú z osobných a iných ako osobných údajov.

Spolu so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR), ktoré sa začalo uplatňovať pred rokom, vytvára nové nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov stabilné právne a podnikateľské prostredie v oblasti spracúvania údajov. Novým nariadením sa zamedzuje, aby členské štáty EÚ zavádzali právne predpisy, ktoré by neodôvodnene vyžadovali, aby sa údaje uchovávali výlučne na území daného štátu. Ide o prvý právny predpis tohto druhu na svete. Nové pravidlá zvyšujú právnu istotu a dôveru podnikov a vďaka nim budú môcť MSP a začínajúce podniky vyvíjať nové inovatívne služby, využívať najvýhodnejšie služby spracúvania údajov na vnútornom trhu a rozširovať svoje podnikanie do zahraničia.

29.05.2019

Vyhlásenie komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenisa Andriukaitisa pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku: Spojme svoje úsilie, aby sa fajčenie stalo minulosťou

Dňa 31. mája sa pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku snažíme zvyšovať povedomie o škodlivých a smrteľných účinkoch fajčenia a požívania tabakových výrobkov. Celkové čísla sú šokujúce: každý rok na následky požívania tabaku vo svete zomrie viac než sedem miliónov ľudí. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo EÚ a jej členské štáty aktívne podporujú celosvetovú dohodu v oblasti zdravia, konkrétne Rámcový dohovor o kontrole tabaku, ktorý vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia.

Konzumácia tabaku je zďaleka najväčším zdravotným rizikom, ktorému sa dá vyhnúť, a zároveň najčastejšou príčinou predčasných úmrtí v EÚ, ktorá má na svedomí takmer 700 000 úmrtí ročne. Nie je to len obyčajné číslo, pretože ide o našich rodinných príslušníkov, priateľov či kolegov. Znepokojuje ma najmä fakt, že medzi mládežou sa rozmáha vaping (vdychovanie vodnej pary) a rôzne nové produkty, ako napríklad zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré sa čoraz viac predávajú na základe zavádzajúcich tvrdení. Fajčí 29 % mladých Európanov vo veku 15 - 24 rokov. Koľkí z nich používajú tieto alternatívne produkty, ktoré poškodzujú mladé pľúca?

28.05.2019

Emisie z dopravy stále rastú

Podľa Európskej environmentálnej agentúry, pri súčasných trendoch nie je doprava schopná splniť klimatické záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody.

V máji 2018 predstavila Komisia návrh legislatívy, ktorá stanoví po prvýkrát emisné limity pre nákladné automobily, ktoré predstavujú 27% emisií CO2, pochádzajúcich z cestnej dopravy v EÚ 28. Podiel cestnej dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov rastie, a preto je obmedzovanie emisií v doprave dôležitou súčasťou klimatických plánov.

Nákladná a autobusová doprava vyprodukuje 1/3 CO2 emisií cestnej dopravy a 7% celkových emisií skleníkových plynov v EÚ 28. Na Slovensku je to dlhodobo asi 45%, vysoko nad priemerom EÚ-18. 

23.05.2019

Poznáme mená víťazov Ceny Európskej únie za literatúru za rok 2019, vrátane slovenskej laureátky

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport a Valier-Daniel Breaz, rumunský minister kultúry, včera oznámili mená 14 víťazov tohtoročnej Ceny Európskej únie za literatúru. Táto cena sa každoročne udeľuje novým a začínajúcim autorom s cieľom oceniť literárne talenty zo všetkých kútov Európy. Poukazuje na bohatstvo súčasnej európskej literatúry aj na bohaté kultúrne a jazykové dedičstvo Európy.

Tohtoroční laureáti sú: Laura Fredenthaler (Rakúsko), Piia Leino (Fínsko), Sophie Daull (Francúzsko), Réka Mát-Várhegyi (Maďarsko), Beqa Adamashvili (Gruzínsko), Nikos Chryssos (Grécko), Jan Carson (Írsko), Giovanni Dozzini (Taliansko), Daina Opolskaite (Litva), Marta Dzido (Poľsko), Tatiana Țîbuleac (Rumunsko), Ivana Dobrakovová (Slovensko), Halya Shyyan (Ukrajina) a Melissa Harrison (Spojené kráľovstvo).

Európska komisia organizuje Cenu Európskej únie za literatúru od roku 2009 v rámci programu Kreatívna Európa v spolupráci s knižným sektorom.

Do súťaže sa môžu zapojiť krajiny, ktoré sa podieľajú na programe Kreatívna Európa. Národné poroty zložené z vydavateľov, kníhkupcov, autorov a kritikov vyberajú víťazov spomedzi účastníckych krajín na základe rotácie. Víťazi si prevezmú ocenenie na slávnostnej ceremónii, ktorá sa bude konať v Bruseli 2. októbra pod záštitou komisára Navracsicsa. Každý víťaz získa aj finančnú odmenu vo výške 5 000 eur.

22.05.2019

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov - situácia po roku

Dňa 25. mája 2019 uplynie rok od vstupu do platnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Podpredseda pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová pri tejto príležitosti uviedli: "Dňa 25. mája si pripomíname výročie zavedenia nových európskych pravidiel o ochrane údajov - všeobecného nariadenia o ochrane údajov, bežne označovaného aj skratkou GDPR. Tieto prelomové pravidlá nielenže pripravili Európu na digitálnu éru, ale zároveň sa stali referenčným bodom pre celý svet. Hlavným cieľom pravidiel je posilniť postavenie ľudí a pomôcť im získať väčšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. To sa podarilo, pretože ľudia začínajú využívať svoje nové práva a viac ako tretina Európanov už o tomto nariadení počula."

A ako sme na tom my Slováci? Na otázku, či už niekedy počuli o GDPR odpovedalo pozitívne 83 % Slovákov a až 49 % Slovákov uviedlo, že vie, čo znamená GDPR. Týmito číslami sme sa dostali na piate miesto v rebríčku o vedomostiach k GDPR. Najlepším prehľadom o ochrane osobných údajov spomedzi členských štátov sa môžu pochváliť obyvatelia Švédska.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov je jednotný súbor pravidiel založených na spoločnom prístupe EÚ k ochrane osobných údajov, ktoré sú priamo uplatniteľné v členských štátoch. Posilňuje dôveru, keďže poskytuje jednotlivcovi kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, a zároveň zaručuje voľný tok osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ. Ochrana osobných údajov je v Európskej únii základným právom.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje od 25. mája 2018. Takmer všetky členské štáty odvtedy prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy v zmysle nariadenia GDPR. Za presadzovanie nových pravidiel sú zodpovedné vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a túto činnosť dokážu lepšie koordinovať vďaka novým mechanizmom spolupráce a Európskemu výboru pre ochranu údajov. Vydávajú usmernenia o kľúčových aspektoch nariadenia GDPR, ktoré majú podporiť vykonávanie nových pravidiel.

Dnes budú zverejnené prvé výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra o ochrane údajov, v rámci ktorého sa zhromaždili názory viac ako 27 000 ľudí z celej EÚ. Európska komisia zverejní úplné výsledky Eurobarometra pri príležitosti výročného podujatia, ktoré sa uskutoční 13. júna.

22.05.2019

Spravodlivosť v potravinovom dodávateľskom reťazci: Komisia navrhuje posilniť cenovú transparentnosť

Po zákaze nekalých obchodných praktík a zlepšení spolupráce výrobcov dnes Komisia predkladá tretí prvok na zlepšenie spravodlivosti v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorým sa zavádza väčšia transparentnosť v súvislosti so spôsobom informovania o cenách v rámci reťazca. Európska komisia dnes predložila návrh, na základe ktorého sa sprístupnia kľúčové informácie o spôsobe určovania cien agropotravinových výrobkov v jednotlivých fázach potravinového dodávateľského reťazca.

Rozdiely v nákupnej a predajnej cene môžu poskytnúť informácie o nákladoch na jednotlivých stupňoch (ako sú doprava, poistenie, uskladnenie atď.) medzi predávajúcim a kupujúcim. Väčšia transparentnosť môže viesť k lepším obchodným rozhodnutiam a prehĺbiť dôveru v čestné obchodovanie v jednotlivých fázach potravinového dodávateľského reťazca. Prístup k včasným a ľahko dostupným informáciám o vývoji na trhu je kľúčový aj z hľadiska efektívnej hospodárskej súťaže na svetových trhoch.

V súlade s postupmi Komisie týkajúcimi sa lepšej tvorby práva sa teraz tento návrh uverejňuje na účely 4-týždňovej verejnej konzultácie. Následne ho Európska komisia prijme a plánovaný termín nadobudnutia účinnosti je šesť mesiacov po prijatí.

21.5.2019

Prvá spoločná operácia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže mimo EÚ

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začína v spolupráci s albánskymi orgánmi uskutočňovať historicky prvú spoločnú operáciu na území susednej krajiny mimo EÚ. Od 22. mája začnú tímy z agentúry pôsobiť na grécko-albánskej hranici spolu s albánskymi príslušníkmi pohraničnej stráže. Cieľom operácie je posilniť riadenie hraníc a zvýšiť bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ s plným súhlasom všetkých dotknutých krajín. Operácia je začiatkom novej etapy pohraničnej spolupráce medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a je aj ďalším krokom k úplnému sfunkčneniu agentúry.

Albánsko zostáva ďalej zodpovedné za ochranu svojich hraníc, ale Európska pohraničná a pobrežná stráž mu môže poskytnúť technickú a operačnú podporu aj pomoc. Všetky operácie a nasadzovanie jednotiek na albánskej hranici s Gréckom sa budú uskutočňovať s plným súhlasom albánskych aj gréckych orgánov. Cieľom je podporiť Albánsko pri kontrole hraníc a v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Posilnená spolupráca medzi prioritnými tretími krajinami a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž prispeje k lepšiemu riadeniu nelegálnej migrácie, k ďalšiemu zvýšeniu bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ a k posilneniu schopnosti agentúry konať v bezprostrednom susedstve EÚ. 

16.05.2019

Predvolebná roadshow v Nových Zámkoch aj so Zuzanou Čaputovou

Ďalšou zastávkou predvolebnej roadshow Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ,,Tentoraz idem voliť - Doma v EÚ" je dnes 16. mája 2019 Nové Zámky. Na podujatí bude prítomná aj novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová.

Zuzana Čaputová vystúpi o 16.00 na pódiu na Hlavnom námestí a pripojí sa aj do diskusie s občanmi a zástupcami európskych inštitúcií o 16.30 v novozámockej Poetry Café, Hlavné Námestie 7.

Roadshow "Tentoraz idem voliť - Doma v EÚ" je vlajkovou aktivitou zameranou na informovanie o eurovoľbách a EÚ. Okrem nej sú súčasťou mobilizačnej kampane aj diskusie so študentmi na vysokých školách a širokou verejnosťou, zapojenie influencerov a tiež iniciatíva "Tentoraz idem voliť". 

15.05.2019

Nový nástroj pomôže členským štátom EÚ zatočiť s podvodmi s DPH a získať ušlé miliardy eur

Členské štáty si budú môcť vďaka tomuto novému systému navzájom promptne vymieňať údaje o DPH a spoločne ich spracúvať, čo povedie k skoršiemu odhaleniu podozrivých sietí. Je ním analýza transakčných sietí (z angl. Transaction Network Analysis - TNA) a prichádza v čase, keď sa v médiách opäť objavili reportáže odhaľujúce obrovské škody, ktoré kriminálne skupiny podvodmi s DPH páchajú na verejných financiách a obohacujú sa tak na úkor čestných daňovníkov.

Na podvod s DPH stačí len chvíľka. Členské štáty preto musia mať k dispozícii nástroje, ktoré im umožnia konať čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Nástroj TNA, ktorý členské štáty začali dnes používať, umožní daňovým orgánom rýchly a jednoduchý prístup k informáciám o cezhraničných transakciách. Budú tak môcť promptne zasiahnuť, keď sa objaví upozornenie na potenciálny podvod s DPH. Tento nástroj vznikol vďaka úzkej spolupráci medzi členskými štátmi a Komisiou. Umožní aj oveľa užšiu spoluprácu v rámci siete odborníkov EÚ na boj proti podvodom (tzv. Eurofisc) pri spoločnej analýze informácií, vďaka ktorej bude možné odhaliť a zachytiť kolotočové podvody tak rýchlo a účinne, ako sa len dá. Zároveň zintenzívni spoluprácu a výmenu informácií medzi daňovými úradníkmi členských štátov. Úradníci združení v sieti Eurofisc tak budú môcť overovať informácie ich porovnaním so záznamami v registroch trestov, s databázami a informáciami, ktorými disponuje Europol a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), a koordinovať cezhraničné vyšetrovania.

10.05.2019

Štátna pomoc: Komisia súhlasí s dočasným opatrením na zaistenie bezpečnosti miestnych dodávok elektrickej energie na Slovensku

Európska komisia v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci schválila poskytnutie náhrady za dočasnú dodávku povinného objemu elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov do uzlového bodu slovenskej elektrizačnej sústavy v lokalite Bystričany, poskytnutej Slovenskom akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.

V rámci záväzku poskytovať službu vo verejnom záujme zabezpečia Slovenské elektrárne dodávku povinného množstva elektrickej energie zo svojej elektrárne v Novákoch v objeme minimálne 870 gigawatthodín až 1 100 gigawatthodín elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov ročne, ktorá bude smerovať do zemepisnej oblasti v okolí uzla národnej elektrizačnej sústavy Bystričany.

Dočasný záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme sa bude plniť až do zrealizovania investícií slúžiacich na skvalitnenie elektrizačnej sústavy (s cieľom vyriešiť technické otázky súvisiace s problémom bezpečnosti dodávok). Opatrenie sa musí dokončiť najneskôr do konca roku 2023.

Slovenská republika poskytne Slovenským elektrárňam náhradu za plnenie tohto záväzku, aby sa vyrovnal rozdiel medzi príjmami podniku z predaja elektrickej energie a z ďalších služieb a jeho výrobnými nákladmi. Túto náhradu získajú Slovenské elektrárne na základe mechanizmu zavedeného národným regulačným úradom.

Komisia posúdila dané opatrenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Na základe týchto pravidiel môžu členské štáty za určitých podmienok poskytnúť podnikom, ktoré boli poverené plnením záväzkov poskytovať služby vo verejnom záujme, náhradu za dodatočné náklady spojené s ich poskytovaním.

Komisia zistila, že:

  • v blízkosti bystričianskeho uzla elektrizačnej sústavy sa nachádza iba elektráreň Nováky a niekoľko veľmi malých vodných elektrární, ktorých výrobné kapacity vo veľkej miere závisia od tokov vody a ročných období. Bez daného záväzku poskytovania služby vo verejnom záujme by pomocou súčasnej výrobnej infraštruktúry nebolo možné zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektrickej energie pre zemepisnú oblasť situovanú v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany.
  • Opatrenie je primerané, keďže v prípade elektrárne Nováky zodpovedá očakávaná miera návratnosti miere návratnosti podobných prevádzok a nevedie k vyplácaniu nadmernej náhrady.
  • Je časovo obmedzené a skončí sa po uvedení novej dodávateľskej infraštruktúry do prevádzky, v každom prípade však najneskôr do konca roku 2023.

Komisia preto skonštatovala, že opatrenie zo strany Slovenska je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, keďže slúži na podporu zabezpečenia dodávok energie v zemepisnej oblasti nachádzajúcej sa v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany, pričom neprimerane nenarúša hospodárska súťaž.

08.05.2019

9. máj - Deň Európy

Ako to celé začalo?

Vo štvrtok 9. mája Slováci ako aj občania všetkých ostatných členských štátov EÚ oslávia Deň Európy, symbolické narodeniny Európskej únie. Prečo ich ale oslavujeme práve 9. mája?

Práve 9.mája 1950, krátko po skončení druhej svetovej vojny, ktorá po sebe, tak ako jej predchodkyňa, zanechala obrovskú materiálnu a morálnu skazu, Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, predstavil návrh ako ukončiť vojnové besnenie v Európe. V prvom rade bolo nutné efektívne zmieriť odvekých mocenských rivalov - Francúzsko a Nemecko. Francúzsky minister sa preto zameral na reguláciu produkcie vojensky strategických surovín - uhlia a ocele. Spojením týchto priemyselných odvetví silných štátov pod nadnárodnou európskou inštitúciou - Európskym spoločenstvom uhlia a ocele - sa deklarovalo vzájomné zmierenie združených mocností. Vojna medzi nimi sa stala nielen nemysliteľnou, ale najmä hmotne nemožnou. Návrh francúzskeho ministra vstúpil do povedomia ako Schumanova deklarácia a pokladá sa za začiatok budovania Európskej únie.

Európskym spoločenstvom uhlia a ocele sa však vývoj európskej integrácie len začal. Veľký míľnik prišiel v roku 1957 v podobe Rímskych zmlúv, ktorými šesť zakladajúcich krajín (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko)založilo Európske hospodárske spoločenstvo a odštartovali skutočný proces hlbšej európskej integrácie. Otvorili sa nové možnosti spolupráce - začalo sa s budovaním colnej únie, naštartovala sa spolupráca v oblasti poľnohospodárstva či dopravy a došlo aj k vzniku Európskeho sociálneho fondu i Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

V roku 1968 si členské štáty EHS odstránili vzájomné clá, čo neskôr napomohlo k tomu, aby dnes mohla byť EÚ najväčším obchodným blokom na svete. O 18 rokov neskôr, v roku 1986, bola pred budovou Európskej komisie za tónov melódie symbolizujúcej EÚ - Beethovenovej 9. symfónie d moll, známej aj ako Óda na radosť - prvý krát vztýčená spoločná európska vlajka. 12 zlatých hviezd na modrom pozadí sa stalo symbolom spoločnej identity a celistvosti EÚ, vzájomnej solidarity, harmónie a jednoty medzi občanmi Európy. Deň Európy - 9.máj, európska vlajka, hymna EÚ a jej motto - "Zjednotení v rozmanitosti" symbolizujú zjednotenie Európanov v ich spoločnom úsilí o mier a prosperitu a vyjadrujú, že množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe vie byť pozitívnym prínosom pre celý kontinent.

V roku 1993 sa Európske spoločenstvá oficiálne premenovali na Európsku úniu, dohodli sa tzv. Maastrichtské kritériá dôležité pre prijímanie nových členov do Únie a dobudoval sa jednotný trh. O dva roky neskôr vstúpila do platnosti Schengenská dohoda, vďaka čomu mohli obyvatelia Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Španielska a Portugalska medzi sebou skutočne bezbariérovo a slobodne cestovať. Postupne sa pridali ďalšie členské štáty, Slovensko tak urobilo v roku 2007. V 2002 došlo k veľkému kroku vpred aj v monetárnej oblasti. Euro sa stalo oficiálnou menou 12 členských štátov EÚ. A už je tomu celých 10 rokov, čo Slováci zamenili svoje slovenské koruny za euro.

V roku 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá upravila vnútornú organizáciu Európskej únie a dala si za cieľ EÚ ešte viac zdemokratizovať, zjednotiť a urobiť ju aj viac transparentnou. V súčasnosti EÚ viac ako zoštvornásobila počet svojich členov oproti pôvodnej šestke zakladateľov a spoločný priestor únie sa teší viac ako 70-ročnému obdobiu mieru. Toto zohľadnil aj Nórsky Nobelov výbor pri udeľovaní Nobelovej ceny za mier v roku 2012 a udelil toto prestížne ocenenie Európskej únii za to, akú úlohu zohrala EÚ pri premene väčšiny Európy z kontinentu zmietaného vojnami na kontinent mieru.

Európska únia je aj priestorom zdieľania spoločných hodnôt, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou európskeho spôsobu života. Patrí medzi ne rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ochrana slobôd a ľudských práv uvedených v Charte základných práv EÚ, presadzovanie demokracie a rovnosti v právach všetkých občanov pred zákonom, rovnosti mužov a žien. Fungovanie EÚ sa opiera o zásadu právneho štátu. Členské štáty preto aj odovzdali najvyššiu súdnu právomoc Európskemu súdnemu dvoru. Európa sa však nezameriava iba na seba, ale pozitívne sa angažuje aj za svojimi hranicami. Každý rok podporí vyše 100 miliónov ľudí po celom svete, ktorí potrebujú pomoc. EÚ a jej členské štáty sa tak zaraďujú medzi najväčších darcov humanitárnej pomoci na svete.

Už od 9. mája 1950 si európske štáty uvedomujú dôsledky svojho prvotného spoločného rozhodnutia vzájomne sa prepojiť. Členským štátom únia prináša dlhotrvajúci mier, prosperitu, vzájomnú solidaritu, bezpečie či rešpektovanie a ochranu práv a slobôd občanov, no súčasne Európa neustále rieši aj nové výzvy a krízy. Faktom však zostáva, že aj 69 rokov od Schumanovej deklarácie sa na našom kontinente oslavuje deň, kedy si národy v Európe uvedomili, že akákoľvek namáhavá spolupráca za účelom mieru a spoločnej prosperity prináša oveľa viac ako individuálna mocenská konkurencia a ničivé dôsledky vojen.

Tohtoročné oslavy Dňa Európy sa na Slovensku budú niesť aj v duchu nášho 15 ročného členstva v EÚ. 

07.05.2019

Jarná hospodárska prognóza EK

V roku 2019 bude európske hospodárstvo podľa prognózy rásť už siedmy rok po sebe, pričom rast sa očakáva v každom členskom štáte. Vyhliadky rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2019 a 2020 sú ohrozené nedávnym spomalením globálneho rastu spolu s veľkou mierou neistoty v oblasti obchodu. Svoju rolu zohráva aj pretrvávajúce oslabenie výrobného sektora, predovšetkým v automobilovom priemysle. Hospodársky rast v Európe bude v plnej miere závisieť od domácej aktivity. Dnes pracuje viac Európanov ako kedykoľvek predtým a očakáva sa, že zamestnanosť by mala naďalej rásť, hoci pomalšie. To by spolu so zvyšovaním miezd, tlmenou infláciou, priaznivými podmienkami financovania a podpornými fiškálnymi opatreniami v niektorých členských štátoch malo povzbudiť domáci dopyt. HDP sa podľa prognózy zvýši tento rok o 1,4 % v EÚ a o 1,2 % v eurozóne. Napriek spomaleniu rastu koncom roka 2018 sa podmienky na trhu práce naďalej zlepšovali. Hoci v niektorých členských štátoch je nezamestnanosť stále príliš vysoká, v EÚ ako celku klesla v marci 2019 na 6,4 %, čo je najnižšia miera zaznamenaná od januára 2000. Očakáva sa, že inflácia v EÚ v tomto roku klesne na 1,6 % a následne sa v roku 2020 zvýši na 1,7 %.

V rokoch 2019 a 2020 by mal pomer dlhu k HDP podľa prognóz vo väčšine členských štátov klesať, pretože deficity sú naďalej nízke a rast nominálneho HDP by mal zostať vyšší než priemerná úroková sadzba nesplateného dlhu. Pomer dlhu k HDP by mal podľa prognózy klesnúť z úrovne 81,5 % v roku 2018 na 80,2 % v roku 2019 v EÚ a z úrovne 87,1 % v roku 2018 na 85,8 % v roku 2019 v eurozóne. Deficit verejných financií v EÚ sa má podľa predpokladov zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 1 % v roku 2019 a 2020. Očakáva sa, že aj v eurozóne dôjde k jeho rastu z 0,5 % HDP v roku 2018 na 0,9 % HDP v roku 2019. Tohtoročné zvýšenie sa pripisuje najmä pomalšiemu rastu HDP a expanzívnym fiškálnym politikám v niektorých členských štátoch.

Slovensko by malo dosiahnuť v 2019 spolu s Írskom tretí najvyšší rast HDP na úrovni 3,8%; čo je o 0,3 pp menej ako predpokladala zimná prognóza 2019 či jesenná prognóza 2018. V 2020 by mal rast mierne klesnúť na 3,4%. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti bude najväčším ťahúňom rastu. Miera nezamestnanosti je na historicky nízkych úrovniach. Zlepšujú sa aj verejné financie - dlh by mal klesnúť tento rok na 47,3% a v 2020 na 46%. Deficit verejných financií dosiahol v 2018 -0,7% HDP a v rokoch 2019 a 2020 by mal mierne klesnúť na -0,5% resp. 0,6%. Nadchádzajúce parlamentné voľby a návrhy na zníženie daní či sociálne balíčky predstavujú hlavné riziká. 

07.05.2019

V jednote je sila: lídri EÚ naplánujú na samite v Sibiu našu spoločnú budúcnosť

9. mája 2019 sa v rumunskom Sibiu stretnú lídri EÚ, aby diskutovali o svojich názoroch na výzvy a priority, ktoré čakajú EÚ v nasledujúcich rokoch. Očakáva sa, že lídri obnovia záväzok budovať EÚ, ktorá sa zameriava na riešenie skutočných problémov občanov. Budú sa zamýšľať nad politickými cieľmi Únie a pripravia strategický program na nasledujúcich päť rokov (2019 - 2024).

Na svojom súčasnom programe sa Európska rada dohodla v júni 2014 a Junckerova Komisia ho pretavila do svojich 10 politických priorít. Tieto priority sa zamerali na otázky, na ktorých Európanom najviac záleží: obnova pracovných miest, rastu a investícií, posilnenie sociálnej spravodlivosti, riadenie migrácie, zmierňovanie bezpečnostných hrozieb, využitie potenciálu digitálnej a energetickej transformácie, premena EÚ na silnejšieho globálneho aktéra a posilnenie transparentnosti a demokratickej legitimity.

Junckerova Komisia predložila všetky legislatívne návrhy, ku ktorým sa zaviazala na začiatku svojho funkčného obdobia, do leta 2018. Celkovo to bolo 471 nových legislatívnych návrhov a prebralo sa 44 dodatočných návrhov, ktoré predložili predchádzajúce Komisie. 348 z týchto návrhov už prijali alebo schválili Európsky parlament a Rada ešte v tomto funkčnom období.

Komisia dnes vydala aj sériu 20 informačných hárkov, na ktorých ukazuje, ako sa EÚ podarilo splniť si záväzky prijaté v roku 2014.

Minulý týždeň predstavila EK niekoľko politických odporúčaní, ako môže Európa formovať svoju budúcnosť. Podľa Komisie by sa strategický program EÚ na obdobie 2019 - 2024 mal zamerať na týchto 5 oblastí:

· chrániaca Európa, pretože v dnešnom svete mier znamená moc;

· konkurencieschopná Európa, ktorá investuje do technológií zajtrajška a podporuje našu najväčšiu devízu: jednotný trh, priemysel a spoločnú menu;

· spravodlivá Európa, ktorá dodržiava základné princípy rovnosti, právneho štátu a sociálnej spravodlivosti v modernom svete;

· udržateľná Európa, ktorá preberá iniciatívu v udržateľnom rozvoji a boji proti zmene klímy;

· a vplyvná Európa zameraná na udržanie a aktualizovanie systému založeného na pravidlách, ktorý nám tak dlho a dobre slúži.

Európsku komisiu bude na neformálnom stretnutí hláv štátov a vlád EÚ27 9. mája 2019 v Sibiu zastupovať jej predseda Juncker a zúčastnia sa aj komisári Thyssenová a Navracsics. 

03.05.2019

Komisár Hahn v Bratislave pred 10. výročím Východného partnerstva

Komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, Johannes Hahn, 6. mája 2019 navštívi Slovensko, aby sa zúčastnil na neformálnom stretnutí ministrov krajín Východného partnerstva a V4. Stretnutie organizuje Vyšehradská skupina a predchádza 10. výročiu podujatia Východné partnerstvo, ktoré sa bude konať v Bruseli od 13. do 14. mája. Bratislavské stretnutie sa zameria na budúcnosť Východného partnerstva, regionálnu bezpečnosť, hospodársku spoluprácu, konektivitu, infraštruktúru a energetiku.

"Tento rok EÚ a jej šesť východných partnerských krajín oslavuje 10 rokov posilnenej spolupráce v rámci Východného partnerstva," povedal komisár Hahn. "Toto stretnutie poskytne všetkým partnerom príležitosť predviesť naše mnohé spoločné úspechy. Realizácia reforiem a dosiahnutie konkrétnych prínosov pre občanov zostane kľúčovou prioritou v nadchádzajúcich rokoch. V tejto súvislosti záväzok krajín V4 voči Východnému partnerstvu ukazuje, že sme silnejší".

Komisár Hahn sa stretne s ministrami zahraničných vecí V4 - Českou republikou, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom - a krajinami Východného partnerstva - Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavská republika a Ukrajina.

02.05.2019

4. a 5. mája 2019 na Bratislavský Majáles

Zastúpenie Európskej komisie vás srdečne pozýva 04/05/2019 - 13:00 - 05/05/2019 - 20:00 na Tyršovo nábrežie v Bratislave.

S rastúcimi teplotami je už asi všetkým jasné, že sa pomaly blíži letná sezóna. A tú už tradične v Bratislave otvára Bratislavský majáles! Tyršovo nábrežie opäť ožije zábavou, hudbou, dobrým jedlom, zaujímavými diskusiami a na záver aj pôsobivým ohňostrojom nad Dunajom. Čo sme si pre vás počas tohtoročného majálesu pripravili my?

Tento rok vám na Bratislavskom majálese ponúkneme opäť tri pútavé diskusie Café Európa:

Sobota 4.5.2019 (17:20 - 18:20) "Dvojitá kvalita potravín - mýtus alebo fakt?"

Nedeľa 5.5.2019 (16:00 - 17:00) "Naozaj europoslanci nič nezmôžu?"

Nedeľa 5.5.2019 (17:20 - 18:20) "Ako ďalej Bratislava?" 

02.05.2019

DiscoverEU: dodatočných 20 000 cestovných poukazov pre 18-ročných cestovateľov, ktorí chcú objavovať Európu

Európska komisia dnes otvára novú výzvu na podanie žiadostí o cestovné poukazy iniciatívy DiscoverEU. Všetci mladí ľudia vo veku 18 rokov v EÚ sa môžu do 16. mája 2019 prihlásiť a uchádzať sa o príležitosť v období od 1. augusta 2019 do 31. januára 2020 objavovať Európu.

Toto nové kolo nasleduje po veľmi úspešnom prvom roku iniciatívy, ktorá mladým ľuďom umožnila objavovať kultúrnu rozmanitosť a spoločné hodnoty v Európe. Zámerom Európskej komisie v tomto druhom roku je rozšíriť vzdelávací rozmer projektu. Účastníkom poskytne informácie a tipy, kam cestovať a čo navštíviť v Európe. V prípade záujmu im zabezpečí aj cestovný denník, aby mohli svoje skúsenosti zaznamenať a zamyslieť sa nad nimi. Rovnako budú na cestách mať možnosť zapojiť sa do podujatí zameraných na budovanie komunít.

Uchádzači musia byť narodení medzi 2. júlom 2000 (vrátane) a 1. júlom 2001 (vrátane) a pripravení podniknúť maximálne 30-dňovú cestu od 1. augusta 2019 do 31. januára 2020. Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá vyberie úspešných uchádzačov. O výsledkoch výberového konania budú uchádzači informovaní v júni 2019.

Úspešní uchádzači budú môcť cestovať individuálne alebo v najviac 5-člennej skupine. Pravidlom je cestovanie železničnou dopravou. Aby však nič nebránilo voľnému pohybu po celom kontinente, cestovatelia budú môcť využívať aj alternatívne spôsoby dopravy, ako sú autobusy alebo trajekty či (vo výnimočných prípadoch) aj letecká doprava. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch v EÚ.

30.04.2019

Vyhlásenie komisárky Thyssenovej pri príležitosti Medzinárodného sviatku pracujúcich

"Zajtra opäť oslávime Medzinárodný sviatok pracujúcich, známy aj ako Sviatok práce. Tento rok je obzvlášť vhodné obzrieť sa späť, ale zároveň sa dívať aj do budúcnosti. Za posledných dvanásť mesiacov EÚ na základe návrhov Európskej komisie dosiahla veľký pokrok v zlepšovaní práv pracujúcich. Vďaka novým pravidlám týkajúcim sa transparentných a predvídateľných pracovných podmienok sme zvýšili ochranu najzraniteľnejších pracovníkov v novom svete práce, najmä pokiaľ ide o osoby s atypickými pracovnými zmluvami."

30.04.2019

V jednote je sila: Komisia vydáva odporúčania týkajúce sa nasledujúceho strategického programu EÚ na roky 2019 - 2024

Ešte pred tým, ako sa lídri EÚ27 stretnú 9. mája 2019 v rumunskom Sibiu, Európska komisia dnes vytyčuje niekoľko politických odporúčaní, ako by mohla Európa ovplyvňovať svoju budúcnosť v čoraz viac multipolárnom a neistom svete.

Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 23. - 26. mája 2019, a zmenu politického vedenia inštitúcií EÚ, ktorá bude nasledovať, nadišiel čas na novú politickú orientáciu a nové priority. Keďže priority, ktoré si stanovujeme, a spôsob, akým podávame občanom vysvetlenia a ako s nimi komunikujeme, zohrá rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní našej Únie, Komisia predkladá aj návrhy, ako by sa dalo lepšie komunikovať o našich kolektívnych rozhodnutiach. Tým všetkým chce Európska komisia prispieť k nadchádzajúcemu strategickému programu EÚ na roky 2019 - 2024.

29.04.2019

Európsky týždeň mládeže

Dnes začal už v poradí deviaty ročník Európskeho týždňa mládeže s hlavnou témou "Demokracia a ja". V súvislosti s touto iniciatívou bol dnes zverejnený aj prieskum Eurobarometer, o názoroch mladých ľudí na to, ako vytvoriť silnejšiu a jednotnejšiu Európu.

Z prieskumu vyplýva, že pre viac ako dve tretiny mladých ľudí (67 %) by hlavnou prioritou činnosti EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch mala byť ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy. Ako druhú a tretiu prioritu určili zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy vrátane voľného pohybu študentov, učňov a žiakov (56 %) a boj proti chudobe, hospodárskym a sociálnym nerovnostiam (56 %).

Slovenskí respondenti sa vyjadrili, že hlavnou prioritou činnosti EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch by mala byť ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy (57%), boj s chudobou a ekonomickou nerovnosťou (46%) a podpora zamestnanosti a boj s nezamestnanosťou (46%).

Až 72 % (SK - 77%) opýtaných mladých ľudí uviedlo, že od chvíle, keď mohli voliť až do dnešného dňa hlasovali na miestnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni.


26.04.2019

Ako je na tom súdnictvo v EÚ?

Európska komisia dnes zverejnila v poradí už siedmy porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2019, ktorý poskytuje komparatívny prehľad nezávislosti, kvality a efektívnosti justičných systémov v členských štátoch EÚ.

Tento prehľad prináša vnútroštátnym orgánom informácie, ktoré im majú pomôcť zlepšiť ich justičné systémy. Výsledky sú rôzne a ukazujú relatívne zlepšenie, pokiaľ ide o efektivitu justičných systémov a kvalitu súdnictva. Porovnávací prehľad zároveň poukazuje na čoraz väčšie problémy, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva.

Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

  • efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
  • kvalita: ukazovatele týkajúce sa prístupnosti (napr. právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, monitorovania činností súdov, rozpočtu, ľudských zdrojov a noriem pre kvalitu rozsudkov,
  • nezávislosť: ukazovatele týkajúce sa vnímania nezávislosti súdnictva zo strany širokej verejnosti a podnikov a záruk vo vzťahu k sudcom a fungovaniu vnútroštátnych prokuratúr.

Jedným z nových prvkov tohtoročného prehľadu je aj prehľad disciplinárnych režimov pre sudcov v rámci vnútroštátnych justičných systémov a prehľad záruk, ktoré majú zabrániť politickej kontrole súdnych rozhodnutí. Porovnávací prehľad sa venuje aj riadiacim právomociam vo vzťahu k prokurátorom vo vnútroštátnych justičných systémoch vrátane ich vymenúvania a odvolávania, ktoré sa považujú za kľúčové ukazovatele nezávislosti prokuratúry.

26.04.2019

Očkovanie: neakceptujme dezinformácie

Pri príležitosti Európskeho týždňa imunizácie zverejnila dnes Európska komisia prieskum Eurobarometra týkajúci sa postojov Európanov k očkovaniu. Z prieskumu vyplýva, že 85 % občanov EÚ (SK 84%) je presvedčených, že očkovanie je účinný spôsob prevencie infekčných chorôb a ochrany seba aj iných. Počas posledných piatich rokov sa dala zaočkovať približne polovica občanov EÚ a veľká väčšina (79 %) konzultuje zdravotnícky personál, ktorému dôveruje, s cieľom získať informácie o očkovaní.

Z prieskumu však vyplývajú aj znepokojujúce zistenia: 48 % Európanov je mylne presvedčených, že očkovacie látky môžu často vyvolať vážne vedľajšie účinky a 38 % si myslí, že vakcíny môžu spôsobiť choroby, proti ktorým majú chrániť.

Podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen v tejto súvislosti uviedol, že "Očkovanie je doteraz jedným z najúspešnejších opatrení v oblasti verejného zdravia. Očkovacie látky nielen bránia chorobám a zachraňujú životy, ale takisto znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Počas posledných dvoch storočí sa systematicky dokazuje, že očkovacie látky fungujú. To je skutočnosť, nie otázka názoru. Žiaľ tí z nás, ktorí čítajú správy, nepochybne zaznamenali v posledných rokoch výrazné titulky o zvyšujúcom sa výskyte chorôb, ktorým je možné predchádzať očkovaním; tieto choroby majú vážne zdravotné následky a niekedy sa končia aj smrťou, ktorej sa dalo predísť. "

V rámci posilnenej spolupráce proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním plánuje Komisia a WHO usporiadať 12. septembra 2019 v Bruseli celosvetový samit o očkovaní. Bude to jasný signál politickej podpory, pokiaľ ide o výhody očkovania, význam ďalšieho výskumu pre zlepšenie očkovacích látok a potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k očkovacím látkam pre všetkých." 

24.04.2019

Bezpečnosť potravín: Komisia prijala nové nariadenie s cieľom znížiť prítomnosť trans-mastných kyselín

Komisia dnes prijala nové nariadenie, ktorým sa stanovuje maximálny limit pre používanie priemyselne vyrábaných transmastných kyselín v potravinách v EÚ. Cieľom tohto nariadenia je chrániť zdravie spotrebiteľov a poskytnúť Európanom zdravšie možnosti stravovania. V priebehu rokov sa vo viacerých vedeckých štúdiách, vrátane štúdie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, poukazovalo na to, že príjem transmastných kyselín v strave by mal byť z hľadiska predchádzania zdravotným rizikám čo najnižší. Maximálny limit, ktorý sa stanovuje dnes prijatým nariadením, zodpovedá 2 gramom priemyselne vyrábaných transmastných kyselín na 100 gramov tuku v potravinách určených pre konečného spotrebiteľa a potravinách určených na maloobchodný predaj. Podniky tiež musia informovať o množstve transmastných kyselín v potravinách dodávaných iným podnikom v prípade prekročenia tohto limitu. Uvedené nariadenie nadobudne účinnosť 2. apríla 2021.

23.04.2019

Štartuje predvolebná roadshow ,,Tentoraz idem voliť - Doma v EÚ".

Kancelária Európskeho parlamentu a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku tento týždeň spoločne odštartujú roadshow s názvom ,,Tentoraz idem voliť - Doma v EÚ". V rámci okružnej jazdy po Slovensku postupne navštívia 17 okresných a krajských miest. Začínajú v piatok 26. apríla v Martine a končia 21. mája v Trenčíne a 22. mája v Krupine - tri dni pred eurovoľbami.

23.04.2019

Kódex postupov proti dezinformáciám: marcová správa o opatreniach online spoločností

Európska komisia dnes zverejnila najnovšie správy spoločností Facebook, Google a Twitter o ich pokroku a činnostiach v oblasti boja s dezinformáciami. Tieto tri online platformy sú signatármi Kódexu postupov proti dezinformáciám a v období pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu podávajú takéto správy každý mesiac.

Spoločnosť Google informovala o konkrétnych opatreniach prijatých na zlepšenie kontroly umiestnenia reklamy v EÚ vrátane členenia podľa členských štátov. Poskytla aktualizáciu o svojej politike v oblasti volebných reklám, s ktorou začala 21. marca 2019, a oznámila, že v apríli bude uverejnená správa o transparentnosti prehľadov o voľbách do EÚ. Podobne ako pri poslednej správe boli poskytnuté údaje o odstránení významného počtu kanálov YouTube pre porušenie zásad týkajúcich sa spamu či podvodných praktík.

Facebook informoval o opatreniach prijatých proti reklamám, ktoré porušili jej pravidlá pre obsah s nízkou kvalitou, rušivým, zavádzajúcim alebo falošným obsahom alebo obchádzali jeho systémy. Poskytol ďalšie informácie o pravidlách týkajúcich sa politickej reklamy, ktorá sa bude vzťahovať aj na Instagram. Facebook informoval aj o počte falošných účtov, ktoré boli globálne zakázané v prvom štvrťroku 2019, a o počte 8 koordinovaných sietí s neautentickým správaním, pochádzajúcich zo Severnej Macedónie, Kosova a Ruska. Správa neuviedla, či tieto siete ovplyvnili aj používateľov v EÚ.

Twitter oznámil aktualizáciu pravidiel inzercie v oblasti politických kampaní a poskytol ďalšie podrobnosti o zverejňovaní politických reklám v Centre reklamnej transparentnosti služby Twitter. Twitter poskytol údaje o opatreniach prijatých proti spamu a falošným účtom, ale neposkytol ďalšie informácie o týchto činnostiach a o tom, ako súvisia s činnosťou v EÚ. Twitter neoznámil žiadne kroky na zlepšenie kontroly umiestnení reklamy ani neposkytol žiadne metriky s ohľadom na svoje záväzky v tejto oblasti.

V rámci napĺňania Kódexu postupov sa platformy 16. apríla 2019 stretli s národnými regulačnými orgánmi, ktoré sú súčasťou skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), s cieľom prediskutovať funkčnosť ich archívov politických reklám.

18.04.2019

Rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027: Parlament dal zelenú Programu InvestEU

Európska komisia víta dnešné hlasovanie v Európskom parlamente o Programe InvestEU, ktorý by mal v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ slúžiť na podporu investícií v Európe. Program sa tak dostal o krok bližšie k vytvoreniu. Program InvestEU umožní jednoduchšie získavať a efektívnejšie poskytovať financovanie EÚ na investičné projekty. Nadväzujúc na úspech Junckerovho plánu sa v ňom "pod jednou strechou" a jednou značkou spojí Európsky fond pre strategické investície s 13 ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, z ktorých sa v súčasnosti podporujú investície v Únii.

18.04.2019

Únia kapitálových trhov: Európsky parlament podporil zásadné kroky na podporu zamestnanosti a rastu

Komisia uvítala, že Európsky parlament napokon schválil právne predpisy, ktorými sa položia základné kamene únie kapitálových trhov (CMU). Prijatím tohto významného počtu návrhov urobil ďalší krok k dokončeniu CMU, ktorá predstavuje jednu z najdôležitejších politických priorít Komisie. Projekt únie kapitálových trhov je v centre úsilia Komisie o posilnenie rastu v Európe, investícií do inovácie a konkurencieschopnosti EÚ vo svete. Vďaka tomu, že už bolo 11 z 13 návrhov schválených, CMU bude môcť poskytnúť európskym firmám ďalšie zdroje financovania a občanom nové možnosti sporiť na svoju budúcnosť. Tak sa stane skutočnou hnacou silou investícií na jednotnom trhu. CMU investuje do projektov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, čím prispieva k udržateľnému a uhlíkovo neutrálnemu programu EÚ.

17.04.2019

Starnutie obyvateľstva

Kombinácia starnúceho obyvateľstva, ústavných stropov na dôchodkový vek a nižšieho potenciálu na rast zamestnanosti ohrozuje dlhodobú stabilitu verejných financií. Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie stúpne podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac na počte ľudí vo veku 15-64 rokov z 20 % v roku 2016 na 60 % v roku 2060. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. Pre udržateľné verejné financie potrebovalo Slovensko už aj bez ústavných stropov na dôchodkový vek okamžite prijať opatrenia v objeme 1,09 % HDP, čiže 927 miliónov eur v cenách roku 2017. Po zavedení stropov môže ich potreba stúpnuť na dvojnásobok.

Otázke pripravenosti Slovenska na starnutie obyvateľstva sa venoval spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO, ktorý sa uskutočnil 15. apríla Bratislave. Väčšina účastníkov považuje za najefektívnejšie riešenie dôsledkov starnutia zvyšovanie produktivity práce. To sa dá dosiahnuť vykonávaním kvalitnej hospodárskej politiky, lepším podnikateľským prostredím a kvalitnejším vzdelávaním. Medzi ďalšími riešeniami uviedli znižovanie miery náhrady pri starobných dôchodkoch, znižovanie iných výdavkov mimo dôchodkov a zvyšovanie zamestnanosti.

"Starnutie obyvateľstva sa týka nás všetkých. Európska populácia starne, celkový počet obyvateľov síce vzrastie z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale zmení sa jeho veková štruktúra. Počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov výrazne klesne z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070," povedal na úvod seminára vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

12.04.2019

Bežím za Európu: Beh Devín - Bratislava 2019

Takmer 200 ľudí pobeží v nedeľu 14. apríla za Európu v rámci národného behu Devín - Bratislava 2019. Cieľom tímu "Bežím za Európu" je prispieť k väčšej informovanosti o Európskych voľbách, ktoré sa na Slovensku budú konať 25. mája 2019.

Európsky tím bežecky podporia niektorí poslanci Národnej rady SR, kandidáti v eurovoľbách, zástupcovia viacerých ministerstiev, verejnej správy, inštitúcií EÚ, diplomatickej komunity, vrátane bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu.

Slovensko vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 zaznamenalo najnižšiu účasť zo všetkých členských krajín EÚ. Členovia tímu "Bežím za Európu" svojou účasťou na tomto najstaršom atletickom podujatí na Slovensku pomôžu zvýšiť povedomie o eurovoľbách a zviditeľniť iniciatívu tentorazidemvolit.eu. Bežci tiež podporia dôležitosť kvality ovzdušia a jeho vplyv na naše zdravie. Podľa Európskej environmentálnej agentúry je znečistenie ovzdušia každoročne zodpovedné za viac ako 400.000 predčasných úmrtí v EÚ. Komisia je odhodlaná prispievať k väčšej spolupráci v oblasti čistejšieho ovzdušia a v úzkej spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky organizuje 28. a 29. novembra 2019 druhé fórum EÚ o čistom ovzduší.

Európsky tím bude bežať s podporou Európskej investičnej banky, Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

V prípade záujmu médií o rozhovor budú v "Európskom stane" na Vajanského nábreží v čase od 10:30 do 11:30 prítomní zástupcovia inštitúcií podporujúcich tím "Bežím za Európu": vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, zastupujúci riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Dionýz Hochel a zástupca Skupiny Európskej investičnej banky na Slovensku Radoslaw Ossowski-Barbetti.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: "Účasťou na behu Devín - Bratislava môžeme spojiť zdravý pohyb s hodnotami ako zdravé ovzdušie či zdravá príroda, ale aj s demokratickou potrebou zdravej Európskej únie. Keď chceme mať telo v dobrej kondícii, musíme pre to niečo urobiť- a to platí aj keď chceme žiť v zdravom prostredí a v zdravej spoločnosti. Beh môže v tomto byť pekným symbolom. Trocha námahy predsa stojí za dobrý pocit z podpory správnej veci! Rovnako verím, že tak aktívne ako pristupujeme k behu Devín - Bratislava, Slováci pristúpia aj k účasti v eurovoľbách 25. mája a pričiníme sa tak spoločne o to, aby sme mali Úniu podľa našich predstáv."

Bežci európskeho tímu budú oblečení v modrých tričkách s nápisom "Bežím za Európu" a hashtagmi #tentorazidemvoliť a #CleanAirEU.

10.04.2019

Vedci s finančnou podporou EÚ predstavili vôbec prvú snímku čiernej diery

Komisia dnes predstavuje historicky prvú snímku čiernej diery, ktorú získala vďaka iniciatíve Event Horizon Telescope. Ide o globálnu vedeckú spoluprácu, na ktorej sa zúčastňujú aj vedci s finančnou podporou EÚ. Tento významný objav je vizuálnym dôkazom o výskyte čiernych dier a posúva hranice modernej vedy.Historicky prvé pozorovanie čiernej diery je výsledkom rozsiahlej medzinárodnej výskumnej spolupráce v rámci programu Event Horizon Telescope (EHT), kde zohrávali kľúčovú úlohu výskumníci financovaní z prostriedkov EÚ. Tento významný vedecký úspech predstavuje prelom v našom chápaní čiernych dier, potvrdzuje predpovede Alberta Einsteina o všeobecnej teórii relativity a otvára nové brány pátraniu v našom vesmíre. Prvá úspešne zachytená snímka čiernej diery bola predstavená na šiestich tlačových konferenciách, ktoré prebiehali v rovnakom čase na celom svete.

10.04.2019

Junior Internet Amavet 2019

Finále súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET 2019 sa uskutočnilo 5. a 6. apríla 2019 na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Už 14 rokov je súťaž pre žiakov základných a stredných škôl živnou pôdou na objavovanie ich talentu v oblasti informačných technológií. Zúčastňujú sa jej začínajúci tvorcovia webu, grafici, dizajnéri, programátori mobilných aplikácií a blogeri, ktorých práce boli odbornou komisiou vybrané na celoslovenské finále.

Prehliadka kreativity, odbornosti, ale i zábavy bola v tomto roku zameraná aj na bezpečnosť internetu a komunikáciu.

Pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odborná komisia vyhodnotila kategóriu JuniorTEXT, ktorá motivovala súťažiacich zamyslieť sa nad otázkami participácie v rámci Európskej únie. Súťažiaci písali texty na tému "Tentoraz hlasujem za..." Prezentácie prác ukázali, že mladí ľudia sa veľmi intenzívne zamýšľajú nad problémami, ktoré sú pálčivé a väčšina z nich si zvolila tému ochrany životného prostredia. "Touto témou sme chceli v mladých ľuďoch vyprovokovať úvahu o tom, za čo by oni v európskych voľbách zahlasovali, ak by mali možnosť ísť voliť. Veľmi milo ma prekvapili žiaci základných aj stredných škôl, ktorí túto tému vynikajúco zvládli. Som rád, že aj mladí ľudia na Slovensku si uvedomujú pálčivosť niektorých tém, ktorými žije nielen Slovensko, ale aj celá Európska únia. Najviac by som chcel vyzdvihnúť práce, ktoré veľmi pútavo písali o lepšej ochrane životného prostredia, ale aj tie texty, ktoré mapovali nebezpečnú radikalizáciu spoločnosti alebo zhoršujúcu sa úroveň školstva. Verím, že aj vďaka týmto prácam sa študentom podarilo motivovať nielen starších spolužiakov, ale aj ich učiteľov či rodičov, aby využili svoje právo a šli voliť v európskych voľbách, ktoré sa budú na Slovensku konať už 25. mája," uviedol pri tejto príležitosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý poskytol súťažnej konferencii aj záštitu.

09.04.2019

Energetická únia: od vízie k realite

Zo štvrtej správy o stave energetickej únie, ktorá bola prijatá dnes, vyplýva, že Komisia v plnej miere realizovala svoju víziu - stratégiu energetickej únie, ktorá všetkým Európanom zaručuje prístupnú, cenovo dostupnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a udržateľnú energiu.

Európa sa už stala globálnym lídrom v boji proti zmene klímy. Európske politiky realizované počas posledných piatich rokov vo všetkých oblastiach nasmerovali EÚ správnou cestou, takže si mohla plne osvojiť zásadu prechodu na čistú energiu, využiť hospodárske príležitosti, ktoré z toho vyplývajú, vytvárať rast a pracovné miesta a zdravšie životné prostredie pre spotrebiteľov.Budovanie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti klímy a energetiky je jednou z politických priorít Junckerovej Komisie. Dnes hodnotíme úspešnú realizáciu toho, čo bolo v roku 2014 ešte len víziou jednotnej, prepojenej, bezpečnej a udržateľnej energetickej únie. K správe sú priložené dva dokumenty preukazujúce pokrok dosiahnutý v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Komisia zároveň predkladá aj správu o vykonávaní strategického akčného plánu pre batérie a oznámenie o efektívnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v politike EÚ v oblasti energetiky a klímy.

09.04.2019

Bezpečnostná únia: Európska komisia víta konečné prijatie nového Európskeho informačného systému registrov trestov o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích krajín

Rada dnes schválila návrh Komisie na vytvorenie Európskeho informačného systému registrov trestov o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Cieľom tohto centrálneho systému je zlepšiť výmenu informácií z registrov trestov týkajúcich sa odsúdených občanov z krajín mimo EÚ a osôb bez štátnej príslušnosti prostredníctvom existujúceho Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS).

  • Databáza bude dostupná online a orgány budú môcť jednoducho vyhľadávať na základe nájdených záznamov: pri nájdenom zázname sa určia členské štáty, z ktorých možno o fyzickej osobe získať úplné informácie z registrov trestov.
  • Systém bude obsahovať len informácie o totožnosti vrátane odtlačkov prstov a, ak je k dispozícii, podoby tváre.
  • Systém bude spravovať eu-LISA, agentúra EÚ zodpovedná za riadenie rozsiahlych informačných systémov v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
  • Tento systém sa okrem používania na účely trestného konania môže použiť aj na iné povolené účely, napríklad na preverenie osôb na prácu s deťmi alebo na získanie povolenia na manipuláciu so strelnými zbraňami.

Keďže Európsky parlament už nové pravidlá prijal, vo všetkých členských štátoch nadobudnú účinnosť po uverejnení v Úradnom vestníku v najbližších týždňoch.

05.04.2019

Ako si členské štáty plnia povinnosti v oblasti životného prostredia?

Európa má prísne právne predpisy a politiky na ochranu ovzdušia a vody. Ich vykonávanie je kľúčové pri dosahovaní environmentálnych cieľov. Európska komisia preto zahájila preskúmavanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a politík (EIR - Environmental Implementation Review), nástroj, ktorý pomáha krajinám riešiť systémové prekážky environmentálnej integrácie prostredníctvom identifikovania príčin slabého uplatňovania predpisov a politík. EIR pozostáva z pravidelného cyklu analýzy, dialógu a partnerskej podpory.

Toto sú najaktuálnejšie výsledky za Slovensko:

  • Vodné hospodárstvo: Slovensko je ďaleko od dosiahnutia potenciálnych cieľov pre vodné útvary v dôsledku nepostačujúcej vodohospodárskej politiky vrátane nedostatkov z minulosti pri uplatňovaní výnimiek z cieľov rámcovej smernice o vode. Aktuálne investovanie do infraštruktúrnych projektov, ktoré sú predovšetkým spolufinancované z EÚ, nepostačuje na dosiahnutie úplného súladu so smernicou o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami.
  • Kvalita ovzdušia: Je nevyhnutné znížiť emisie zo spaľovania pevných palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Úsilie politiky ďalej sťažuje nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia a chýbajúce dáta.
  • Odpad: Slabá výkonnosť v oblasti odpadového hospodárstva, pričom zdrojom obáv je nízka miera recyklácie a silná závislosť od skládkovania. Podľa správy Komisie o včasnom varovaní z roku 2018 Slovensku hrozí, že do roku 2020 nesplní cieľ 50 % recyklácie komunálneho odpadu. Nutné zmeny v odpadovom hospodárstve budú výrazne závisieť od uplatňovania novoprijatých právnych predpisov o odpadoch a ďalších daňových stimulov.

05.04.2019

Na čele zoznamu nebezpečných výrobkov sú hračky a automobily

Európska komisia dnes zverejnila správu za rok 2018 o systéme Safety Gate pre nebezpečné výrobky (bývalý systém včasného varovania).

Zo správy vyplýva, že si príslušné orgány si navzájom vymenili 2 257 varovaní o nebezpečných výrobkoch. K najviac nahlasovanej kategórii výrobkov patrili hračky (31 %), po ktorých nasledovali motorové vozidlá (19 %) a na treťom mieste boli odevy, textil a módne doplnky (10 %).medzi najviac nahlasované riziká patrili: chemické riziká a riziká poranenia (po 25 %) a ďalej riziko zadusenia v prípade detí (18 %).

Na Slovensku patrili medzi najčastejšie oznamované výrobky hračky, svietiace reťaze a šperky, čo sa týka rizík išlo o chemikálie, riziko zadusenia či elektrického šoku. Varovaní bolo 50 a následne prijatých opatrení 231.

Jedným z najbežnejších opatrení na zníženie rizík, ktoré nebezpečné výrobky predstavujú je ich stiahnutie od používateľa. Podľa správy však podiel úspešne stiahnutých zostáva vo všeobecnosti nízky. Výsledky správy poukazujú na to, že až jedna tretina respondentov vedome naďalej používa výrobky stiahnuté od používateľov.

Viac ako polovica všetkých zistených nebezpečných výrobkov pochádza z Číny. Spolupráca s čínskymi orgánmi v oblasti bezpečnosti výrobkov zostáva prioritou, no jej výsledky sú neisté. Komisia v tejto súvislosti naďalej spolupracuje s príslušnými čínskymi orgánmi. Týka sa to aj zvyšovania informovanosti o pravidlách bezpečnosti výrobkov, ktoré treba spĺňať pri predaji spotrebiteľom v EÚ.

04.04.2019

Jazyky sú bránou do celého sveta - Sofii z Lučenca otvorili cestu do Bruselu

Sofia Gregorová je aktuálnou slovenskou víťazkou európskej súťaže 17-ročných prekladateľov Juvenes Translatores (po latinsky "mladí prekladatelia"). Jej preklad z nemčiny očaril porotu a priniesol jej pozvanie na slávnostné odovzdávanie cien v Bruseli, ktoré sa konalo dnes, 4. apríla 2019. Pri tejto príležitosti sa Sofia osobne stretla aj s komisárom pre ľudské zdroje Güntherom Oettingerom.

28 šikovných jazykárov z celej Európskej únie zvíťazilo v konkurencii 3 200 študentov zo 751 škôl a 154 jazykových kombinácií. Témou jednostranových súťažných textov bol Európsky rok kultúrneho dedičstva. Za Slovensko súťažilo celkovo 13 škôl a 58 žiakov, no práve Sofiin text presvedčil odbornú porotu zloženú z prekladateľov Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad o jej kvalitách. Sofia ovláda nemčinu aj angličtinu, ale nemčina je jej o čosi bližšia. Podľa nej je to veľmi logický jazyk, ktorý sa je ľahké naučiť, ak ovládate pravidlá. Sofia vidí za jazykmi možnosť cestovať, pracovať alebo žiť kdekoľvek na svete. Ak by mala možnosť cestovať v čase, vybrala by sa do starovekého Grécka, pretože má veľmi rada šport a zaujíma ju, ako vyzerali staroveké olympijské hry.

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad organizuje súťaž Juvenes Translatores každoročne od roku 2007. Jej cieľom je podporovať jazykové vzdelávanie na školách a poskytnúť mladým ľuďom príležitosť vyskúšať si, aké je byť prekladateľom. Do súťaže sa môžu zapojiť sedemnásťroční žiaci stredných škôl a súťaž sa koná v rovnakom čase na všetkých vybraných školách v celej EÚ.

04.04.2019

Bezpečnosť na cestách: ako sme na tom?

Minulý rok zomrelo na európskych cestách menej ľudí, ale podľa nových predbežných údajov za rok 2018, je potrebné vyvinúť v tomto smere väčšie úsilie. V roku 2018 bolo v EÚ 28 približne 25 100 smrteľných nehôd spôsobených dopravnými nehodami. Ide o pokles o 21% v porovnaní s rokom 2010 a o 1% v porovnaní s rokom 2017. S priemerom 49 úmrtí na jeden milión obyvateľov to potvrdzuje, že európske cesty sú zďaleka najbezpečnejšie na svete. Celkovým cieľom je znížiť počet úmrtí na cestách do roku 2020 na polovicu, čo vyžaduje od členských štátov a celého spoločenstva v oblasti bezpečnosti cestnej premávky rýchly postup.

Čo sa týka Slovenska, v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa od roku 2010 zlepšilo o 28% - viac ako je priemer v EÚ. Okrem toho, od roku 2017 do roku 2018 Slovensko zaznamenalo pokles počtu úmrtí na cestách o 8%, čo predstavuje 46 úmrtí na milión obyvateľov.

Krajiny EÚ s najlepšími výsledkami cestnej bezpečnosti v roku 2018 boli Spojené kráľovstvo (28 úmrtí / milión obyvateľov), Dánsko (30 úmrtí / milión obyvateľov), Írsko (31 úmrtí / milión obyvateľov) a Švédsko (32 úmrtí / milión obyvateľov). Krajiny s vyšším ako priemerným poklesom počtu úmrtí na cestách od roku 2017 do roku 2018 boli Slovinsko (-13%), Litva (-11%), Bulharsko (-9%) a Slovensko a Cyprus (obe krajiny -8%).

Krajiny s najvyššou úmrtnosťou boli Rumunsko (96 úmrtí / milión obyvateľov, Bulharsko (88 úmrtí / milión obyvateľov), Lotyšsko (78 úmrtí / milión obyvateľov) a Chorvátsko (77 úmrtí / milión obyvateľov).

02.04.2019

Nová dohoda pre spotrebiteľov: Európska komisia víta predbežnú dohodu o posilnení pravidiel EÚ na ochranu spotrebiteľa

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o prísnejších pravidlách na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa dajú lepšie presadzovať. Medzi najvýznamnejšie zlepšenia patrí väčšia transparentnosť pre spotrebiteľov pri nakupovaní online, účinnejšie sankcie a jasné pravidlá pre riešenie problému dvojakej kvality výrobkov v EÚ. Tieto nové pravidlá navrhla Európska komisia v apríli minulého roka ako súčasť balíka s názvom Nová dohoda pre spotrebiteľov.

Prijaté opatrenia prinesú spotrebiteľom konkrétne výhody:

  • Účinné sankcie za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa
  • Riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru
  • Posilnené spotrebiteľské práva na internete

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne prijať Európsky parlament a Rada (členské štáty). 

01.04.2019

Nová výzva pre obce v rámci iniciatívy WiFi4EU

Komisia uverejní 4. apríla o 13.00 h novú výzvu na predkladanie žiadostí v rámci iniciatívy WiFi4EU. Táto výzva, do ktorej sa môžu prihlásiť obce alebo skupiny obcí v EÚ, potrvá jeden a pol dňa do 5. apríla 2019 17.00 h. Obce sa budú môcť uchádzať o 3 400 poukazov, každý v hodnote 15 000 EUR, ktoré môžu použiť na bezplatné pripojenie Wi-Fi vo verejných priestoroch vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí. Program WiFi4EU s celkovým rozpočtom 120 miliónov EUR sa realizuje formou viacerých výziev a okrem všetkých 28 členských štátov EÚ sa doň môžu zapojiť aj Nórsko a Island. O poukaz môžu jedným kliknutím požiadať obce, ktoré sa predtým zaregistrovali na špecializovanom portáli WiFi4EU. Komisia vyberá príjemcov v poradí, v akom o poukaz požiadali, pričom sa usiluje o zabezpečenie geografickej rovnováhy. Do prvej výzvy na predkladanie žiadostí v novembri 2018 sa zapojilo viac ako 13 000 obcí z celej EÚ a pridelených bolo 2 800 poukazov.

01.04.2019

Takmer polovica cestujúcich využila svoje online predplatné vďaka digitálnemu jednotnému trhu

Práve dnes je to už rok od momentu, kedy Európania získali vďaka nariadeniu o prenosnosti online obsahových služieb možnosť cestovať po celej EÚ a využívať pri tom svoje predplatné filmov, športových podujatí, elektronických kníh, videohier alebo hudobných služieb. Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že túto možnosť využilo 49 % ľudí a 52 % Európanov si ju uvedomuje. Vo všeobecnosti považuje predplatený online obsah 55 % respondentov ako službu, ktorá predstavuje dobrý pomer medzi kvalitou a cenou.

26.03.2019

Bezpečnosť na cestách: Komisia víta dohodu o nových pravidlách EÚ na záchranu životov

Inštitúcie EÚ dosiahli predbežnú politickú dohodu o revidovanom nariadení o všeobecnej bezpečnosti. Od roku 2022 budú v európskych vozidlách povinné nové bezpečnostné technológie, ktorých cieľom je ochrana cestujúcich, chodcov a cyklistov. Nové technológie na trhu môžu prispieť k zníženiu počtu smrteľných nehôd a zranení na našich cestách, z ktorých 90 % je spôsobených ľudskou chybou. Nové povinné bezpečnostné prvky zahŕňajú varovanie vodiča pred ospalosťou a rozptýlením, systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, bezpečné cúvanie s kamerou alebo snímačmi a zariadenie na záznam údajov o nehodách ("čierna skrinka"), systém na zobrazovanie vybočenia z jazdného pruhu, systém zdokonaleného núdzového brzdenia a zdokonalené bezpečnostné pásy, osobitné požiadavky na zlepšenie priamej viditeľnosti u vodičov autobusov a nákladných vozidiel a odstránenie mŕtvych uhlov, systémy vpredu a na bočných stranách vozidla, ktoré rozpoznajú zraniteľných účastníkov cestnej premávky a upozornia na nich, najmä pri zmene smeru jazdy.

25.03.2019

Prípravy na brexit: EÚ hotová s prípravami na scenár bez dohody

Európska komisia dnes dokončila prípravy na scenár, že Spojené kráľovstvo 12. apríla vystúpi z Európskej únie bez dohody (tzv. tvrdý brexit). Zároveň naďalej podporuje správne orgány členských štátov v ich prípravách a vyzýva všetkých občanov a podniky v EÚ, aby sa aj naďalej informovali o dôsledkoch možného brexitu bez dohody a aby dokončili prípravy na neriadený odchod.

Ak dohoda o vystúpení nebude do piatku 29. marca ratifikovaná, 12. apríla by mohlo dôjsť k brexitu bez dohody. EÚ sa na túto možnosť pripravila a počas príprav zostala jednotná. Teraz je dôležité, aby si boli všetci vedomí, aké môže mať brexit bez dohody praktické dopady a ako sa na ne pripraviť.

V scenári bez dohody sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou bez akýchkoľvek prechodných opatrení. Od toho momentu sa na Spojené kráľovstvo prestanú vzťahovať všetky primárne a sekundárne právne predpisy EÚ a nebude sa uplatňovať žiadne prechodné obdobie stanovené v dohode o vystúpení. To bude mať samozrejme značne rušivý vplyv na občanov a podniky.

Na následky brexitu bez dohody sa členské štáty intenzívne pripravovali aj na národnej úrovni. V oznámeniach Komisie o pripravenosti na brexit sa uvádza, že krízové opatrenia EÚ nezmiernia - a ani nemôžu zmierniť - celkový vplyv vystúpenia bez dohody, žiadnym spôsobom nenahradia nedostatočnú pripravenosť ani nereprodukujú plnohodnotné výhody členstva v EÚ či výhodné podmienky prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení. Tieto návrhy majú dočasný charakter, ich rozsah je obmedzený a EÚ ich prijme jednostranne. Nejde o žiadne "minidohody" a so Spojeným kráľovstvom sa o nich nerokovalo.

Krízové opatrenia pre prípad brexitu bez dohody zahŕňajú napríklad: Rozpočet EÚ, Prepojenosť a bezpečnosť v leteckej doprave, Prepojenosť v cestnej a železničnej doprave, Program Erasmus+, Nároky na sociálne zabezpečenie, Reciprocita v oblasti víz a iné...

Občania EÚ, ktorí chcú vedieť viac o tom, ako sa dá pripraviť na scenár bez dohody, môžu v prípade akýchkoľvek otázok kontaktovať Europe Direct. Na bezplatné telefónne číslo 00 800 6 7 8 9 10 11 môžete volať z celej EÚ a v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ. Komisia dnes uverejnila viacero jednoduchých informačných prehľadov vo všetkých jazykoch EÚ. 

25.03.2019

Požičiavate si auto? Vďaka EÚ budete mať lepší prehľad o cenách

Päť najväčších autopožičovní - Avis, Europcar, Enterprise, Hertz a Sixt - reagovalo na výzvu Európskej komisie a orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa a zmenilo alebo zmení spôsob, akým prezentujú ceny za požičanie áut. Ceny tak budú pre spotrebiteľov plne transparentné.

Spoločnosti sa zaviazali:

· zahrnúť všetky poplatky do celkovej ceny rezervácie: cena ponúknutá spotrebiteľom na webovej stránke bude zároveň konečnou cenou, ktorú budú musieť zaplatiť. Tá musí zahŕňať všetky dodatočné náklady, ako napríklad osobitné poplatky za dotankovanie, letiskové poplatky, príplatky za mladých vodičov alebo poplatok za vrátenie auta na inom mieste;

· jasne opísať základné služby zahrnuté do prenájmu v obchodných podmienkach, a to vo všetkých jazykoch daného štátu: spotrebitelia sa už nebudú musieť boriť s nejasnými alebo zavádzajúcimi informáciami o základných podmienkach prenájmu, ako napríklad počte kilometrov zahrnutých v cene, pravidlách týkajúcich sa stavu nádrže, podmienkach zrušenia rezervácie či požadovanej zálohe.

· v cenovej ponuke jasne uviesť podrobné informácie o voliteľných službách a ich cene, najmä o poistení pre prípad nehody, vďaka ktorému sa zníži spoluúčasť pri poškodení auta. Malo by byť jasne uvedené, aké poškodenie je zahrnuté v základnej cene za prenájom, a najmä čo by ešte musel doplatiť vodič. Pri doplnkovom poistení alebo poistení pre prípad nehody musí mať spotrebiteľ jasné informácie o tom, na čo sa vzťahuje alebo nevzťahuje, ešte pre tým, než si ho prikúpi.

15.03.2019

Únia kapitálových trhov: Komisia informuje o dosiahnutom pokroku pred zasadnutím Európskej rady

Komisia dnes hodnotí pokrok dosiahnutý pri budovaní jednotného kapitálového trhu, a to aj z hľadiska udržateľného financovania, a vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby nepoľavili v úsilí vybudovať základy únie kapitálových trhov.

Cieľom únie kapitálových trhov je uľahčiť spoločnostiam z EÚ získavať finančné prostriedky, ktoré potrebujú na rast. Únia kapitálových trhov predstavuje dôležitý projekt jednotného trhu, pretože odstraňuje prekážky pre cezhraničné investície v EÚ. Súčasťou je udržať v Európe rast, investovať do inovácií a podporovať globálnu konkurencieschopnosť EÚ. Cieľom únie kapitálových trhov je zároveň nasmerovať investície do projektov šetrných k životnému prostrediu, čím prispieva k udržateľnému a uhlíkovo neutrálnemu programu EÚ. Silná únia kapitálových trhov je potrebná aj na dobudovanie bankovej únie a na posilnenie hospodárskej a menovej únie a medzinárodnej úlohy eura.

V nadväznosti na poslednú správu o pokroku v novembri 2018 a na výzvu lídrov EÚ na dosiahnutie ambiciózneho pokroku v oblasti únie kapitálových trhov do jari 2019 sa v dnešnom oznámení hodnotia významné míľniky dosiahnuté vďaka politickým kompromisom o viacerých návrhoch Komisie, ako aj dôležité nelegislatívna opatrenia.

Komisia prijala všetky opatrenia, ku ktorým sa zaviazala v akčnom pláne únie kapitálových trhov zo septembra 2015, ako aj vo svojom preskúmaní v polovici trvania z júna 2017, čím položila základy na vybudovanie kľúčových prvkov únie kapitálových trhov. Patria k nim dôležité návrhy na vytvorenie nových príležitostí na jednotnom trhu pre podniky a investorov prostredníctvom nových produktov a služieb v rámci celej EÚ, jednoduchších, jasnejších a primeranejších pravidiel, ako aj efektívnejší dohľad nad finančným sektorom.

  • 10 z 13 legislatívnych návrhov týkajúcich sa únie kapitálových trhov, ktoré predložila Komisia, bolo schválených a tri už boli s konečnou platnosťou prijaté.
  • Okrem toho sa podarilo dosiahnuť schválenie dvoch z troch návrhov Komisie týkajúcich sa dohôd o udržateľnom financovaní.

Komisia okrem toho prijala dve delegované nariadenia obsahujúce väčšinu vykonávacích opatrení na dokončenie reformy prospektu, ktoré sú ďalším dôležitým míľnikom na ceste k dobudovaniu únie kapitálových trhov. Prijaté pravidlá určujú formát a obsah prospektu a dokumentov, ktoré obsahuje. Tieto opatrenia pomôžu dosiahnuť kľúčové ciele spočívajúce v uľahčení získavania finančných prostriedkov na kapitálových trhoch, ochrane investorov a zvyšovaní konvergencie v oblasti dohľadu v EÚ.

13.03.2019

Rozpočet EÚ na roky 2021 - 2027: Predbežná dohoda o finančnej podpore opatrení v oblasti životného prostredia a klímy

Európska komisia víta predbežnú dohodu, ku ktorej dospel Európsky parlament a Rada, o Programe pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE ako súčasť dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027. Pôjde o jeden z nástrojov, ktorý EÚ umožní dosiahnuť jej klimatické ciele a stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Program LIFE patrí medzi finančné programy EÚ, v prípade ktorých Komisia navrhuje najväčšie pomerné zvýšenie financovania na roky 2021 až 2027. Komisia navyše navrhla výdavky vo výške najmenej 25 % zo všetkých programov EÚ na boj proti klimatickým zmenám.

Hlavné prvky nového programu LIFE (2021 - 2027):

· Pokračujúca podpora obehového hospodárstva a posilnenie zmiernenia zmeny klímy;

· Zvýšená podpora prechodu na čistú energiu (nový špecifický podprogram, ktorý stimuluje investície a podporuje činnosti zamerané na energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä v regiónoch Európy, ktoré zaostávajú v prechode na čistú energiu);

· Zvýšená podpora ochrany prírody a biodiverzity (súčasťou budú i nové, osobitné "strategické projekty v oblasti ochrany prírody", ktoré umožnia členským štátom začleniť ciele politiky v oblasti prírody a biodiverzity do iných politík a programov financovania, napr. poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka);

· Jednoduchý a flexibilný prístup so zameraním na rozvoj a realizáciu inovatívnych spôsobov riešenia výziev v oblasti životného prostredia a klímy.

Predbežnú dohodu musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Podmienkou zavedenia rozpočtových aspektov a príslušných horizontálnych ustanovení návrhu o budúcom programe LIFE je celková dohoda o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorého návrh Komisia predložila v máji 2018. Program pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE existuje od roku 1992 a je jedným z hlavných nástrojov EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy. 

12.03.2019

Posun k lepšej ochrane oznamovateľov v celej EÚ

Európsky parlament a členské štáty dnes dosiahli predbežnú dohodu o nových pravidlách, ktorými sa zaručí vysoká úroveň ochrany oznamovateľov porušenia práva EÚ. Nové pravidlá sa týkajú širokého spektra oblastí, ktoré upravuje právo EÚ. Patrí medzi ne boj proti praniu špinavých peňazí a zdaňovanie právnických osôb, ochrana údajov, ochrana finančných záujmov Únie, bezpečnosť potravín a výrobkov, ako aj ochrana životného prostredia a jadrová bezpečnosť. Členské štáty môžu okrem toho rozšíriť uplatňovanie týchto pravidiel na iné oblasti. Komisia privíta, ak členské štáty zavedú komplexné rámce na ochranu oznamovateľov, ktoré budú vychádzať z rovnakých zásad.

  • Zrozumiteľné postupy oznamovania a povinnosti zamestnávateľov (systém bezpečných kanálov na oznamovanie v rámci organizácie, ako aj smerom k orgánom verejnej moci)
  • Vnútorné oznamovacie kanály - ak sa po oznámení záležitosti príslušným orgánom nepodniknú primerané opatrenia alebo v prípade bezprostredného alebo zjavného ohrozenia verejného záujmu, prípadne ak by orgány nekonali, môžu oznamovatelia predmetné informácie zverejniť, ako aj poskytnúť médiám. Tým budú oznamovatelia chránení v situáciách, keď vystupujú ako zdroje investigatívnych novinárov.
  • Zabránenie odvetným opatreniam a účinná ochrana - pravidlá budú oznamovateľov chrániť pred prepustením zo zamestnania, preradením na nižšiu pozíciu a inými formami odvetných opatrení.

Túto predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament aj Rada. 

12.03.2019

Lepší výber DPH z predaja online možný vďaka novým pravidlám

Komisia uvítala dohodu, ku ktorej členské štáty EÚ dospeli v otázke konkrétnych opatrení potrebných na zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa DPH pri online predaji tovaru. Opatreniami sa má zároveň zabezpečiť, aby si aj online trhoviská plnili svoju úlohu v boji proti daňovým podvodom. Vďaka dnes schváleným novým pravidlám sa zaistí bezproblémové zavedenie nových opatrení týkajúcich sa DPH pri elektronickom obchodovaní, ktoré boli schválené v decembri 2017. Takisto by členským štátom mali pomôcť znovu získať daňové príjmy vo výške 5 miliárd eur, o ktoré každoročne prichádzajú v tomto sektore (strata by mala do roku 2020 narásť na 7 mld. eur).

Online platformy uľahčia boj proti nedodržiavaniu predpisov v oblasti DPH pri predaji - podľa opatrení z decembra 2017 v prípade, že online trhoviská sprostredkúvajú zákazníkom v EÚ od podnikov so sídlom mimo Únie, ktoré využívajú ich platformu, predaj tovaru s hodnotou do 150 eur, konajú ako predajca. Rovnaké pravidlá sa budú uplatňovať aj vtedy, ak mimoúniové spoločnosti využijú online platformy na predaj tovaru z "centier spracovania" v EÚ, a to bez ohľadu na jeho hodnotu, vďaka čomu budú môcť daňové orgány uplatňovať nárok na DPH splatnú z tohto predaja. Online platformy by tiež mali uchovávať záznamy o predaji tovaru alebo služieb, ktoré zrealizovali podniky využívajúce platformu.

Nový systém DPH pre internetových predajcov - dnes schválené vykonávacie pravidlá zabezpečia, aby bol úplne nový systém DPH pre všetky podniky, ktoré predávajú tovar online, pripravený do roku 2021. Aktualizovaný elektronický obchodný portál pre DPH alebo "jednotné kontaktné miesto", ktorý je súčasťou týchto opatrení, umožní spoločnostiam, ktoré svojim zákazníkom predávajú tovar online, aby si plnili povinnosti súvisiace s DPH v EÚ pomocou jedného jednoduchého internetového portálu v ich vlastnom jazyku. Bez tohto portálu by sa museli zaregistrovať pre DPH v každom členskom štáte EÚ, do ktorého chcú predávať. Túto povinnosť podniky uvádzajú ako jednu z najväčších prekážok cezhraničného obchodovania pre malé podniky.

Nové pravidlá bude možné prijať s konečnou platnosťou, keď bude k dispozícii poradné stanovisko Európskeho parlamentu. Nové pravidlá týkajúce sa DPH sa budú uplatňovať od 1. januára 2021, pričom členské štáty musia transponovať nové pravidlá smernice o DPH do vnútroštátnych právnych predpisov do konca roku 2020. Podniky, ktoré by chceli využívať rozšírený režim jednotného kontaktného miesta, sa môžu začať registrovať v členských štátoch od 1. októbra 2020.

08.03.2019

Medzinárodný deň žien 2019

"Rovnosť je základnou hodnotou Európskej únie, za ktorú budeme aj naďalej bojovať. Rovnosť medzi ženami a mužmi nie je výnimkou. Európa predstavuje pre dievčatá a ženy jedno z najbezpečnejších a najrovnoprávnejších miest na svete. Zamestnanosť žien dosiahla v EÚ najvyššiu úroveň v dejinách. Čoraz viac žien dnes zastáva vplyvné pozície. Na to môžeme byť hrdí." píše sa vo vyhlásení EK pri príležitosti Medzinárodného dňa žien.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vydala Komisia svoju tohtoročnú správu o rovnosti medzi ženami a mužmi v EÚ. Dobrou správou je, že Európa napreduje; na druhej strane zmenu treba urýchliť.

V dnešnej správe sa ukazuje, že hoci sa v rodovej rovnosti dosiahol určitý pokrok, ženy sa aj naďalej v mnohých oblastiach stretávajú s nerovnosťou:

  • v roku 2017 dosiahla zamestnanosť žien v EÚ rekordných 66,4 %, ale situácia je v každom členskom štáte iná. Minulý rok dostalo v rámci európskeho semestra 8 členských štátov odporúčanie, aby zvýšili účasť žien na trhu práce (Rakúsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko)
  • ženy majú v priemere o 16 % nižšie platy ako muži, takže ich viac ohrozuje chudoba. To sa premieta do rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, ktorý v roku 2017 dosiahol 35,7 %
  • ženy stále zďaleka nie sú dostatočne zastúpené v parlamentoch a vo vládach (v EÚ stoja ženy na čele len 6 z 28 národných parlamentov a 7 z 10 poslancov národných parlamentov v EÚ sú muži. Zastúpenie žien v ministerských funkciách sa dostalo na 30,5 %
  • ženy stále zďaleka nie sú dostatočne zastúpené v parlamentoch a vo vládach (v EÚ stoja ženy na čele len 6 z 28 národných parlamentov a 7 z 10 poslancov národných parlamentov v EÚ sú muži. Zastúpenie žien v ministerských funkciách sa dostalo na 30,5 %
  • v podnikateľskom svete je naďalej realitou tzv. sklenený strop, vo veľkých kótovaných spoločnostiach v EÚ zastávajú ženy len 6,3 % najvyšších výkonných pozícií

Podľa nedávnej dohody na smernici o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom budú mať otcovia po narodení dieťaťa nárok na minimálny európsky štandard 10-dňovej platenej otcovskej dovolenky s príspevkom na úrovni nemocenských dávok. Posilní sa súčasné právo na 4 mesiace rodičovskej dovolenky, z ktorých budú 2 mesiace medzi rodičmi neprenosné. Výšku príspevku za tieto 2 mesiace stanovia členské štáty. Smernica obsahuje aj ustanovenia o novom európskom nároku každého opatrovateľa na 5 dní opatrovateľskej dovolenky ročne.

V novembri 2018 bolo zo 749 poslancov Európskeho parlamentu (EP) 36,4 % žien, čo je oproti najvyššej úrovni z roku 2016 mierny pokles. Vytrvalé úsilie Európskej komisie dosiahnuť do roku 2019 40-percentné zastúpenie žien vo svojom strednom a vyššom manažmente však prináša výsledky. Podiel žien vo vedúcich pozíciách dosiahol na všetkých úrovniach 39 %. Činnosť Komisie v oblasti politiky rodovej rovnosti je založená na dokumente "Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 - 2019".

Dnes zverejnil Eurostat aktuálne štatistiky týkajúce sa zastúpenia žien na rôznych úrovniach riadenia. Najviac žien v manažérskych pozíciách má Lotyšsko (56%), je to jediný členský štát, kde sú ženy v tejto kategórii vo väčšine. So 49% manažérok nasledujú Bulharsko a Estónsko, Poľsko a Slovinsko majú 47% manažérok. Na Slovensku je to 40%, čo je ešte stále viac ako priemer EÚ (36%). Na opačnom konci rebríčka sú Luxembursko (15%), Cyprus (23%), Česko, Dánsko, Taliansko a Holandsko - 29%. Ďalšie zaujímavé čísla nájdete v priloženom prieskume. 

22.02.2019

Nové pravidlá štátnej pomoci: Komisia zvyšuje maximálnu vnútroštátnu podporu pre poľnohospodárov na 25 000 eur

Komisia dnes schválila zrevidované pravidlá štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (tzv. pomoc de minimis), vďaka čomu sa zvýši maximálna suma, ktorú môžu vnútroštátne orgány použiť na podporu poľnohospodárov bez predchádzajúceho schválenia Komisie. Na základe tohto rozhodnutia budú môcť krajiny EÚ zvýšiť podporu pre poľnohospodárov bez narušenia trhu a zároveň sa vďaka tomu zníži administratívna záťaž vnútroštátnych orgánov.

Maximálna výška pomoci, ktorú možno rozdeliť jednotlivým poľnohospodárskym podnikom za tri roky, sa zvýši z 15 000 eur na 20 000 eur. Aby sa predišlo prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže, je pre každú krajinu EÚ stanovená maximálna výška vnútroštátnej pomoci, ktorú nemožno prekročiť.

Ak krajina nepoužije na jeden konkrétny sektor poľnohospodárstva viac ako 50 % celkových prostriedkov štátnej pomoci, môže zvýšiť pomoc de minimis na 25 000 eur na jeden poľnohospodársky podnik a vnútroštátne maximum na 1,5 % ročnej produkcie. To zodpovedá zvýšeniu stropu na poľnohospodára o 66 % a vnútroštátneho stropu o 50 %.

Podľa nových pravidiel sa vyžaduje, aby krajiny, ktoré si zvolia najvyšší strop pomoci, povinne viedli centrálne registre na vnútroštátnej úrovni.

Zvýšenie stropov nadobudne účinnosť 14. marca a môže sa uplatniť spätne na pomoc, ktorá spĺňa všetky podmienky.

Komisia viedla konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami, aby získala ich pripomienky k revízii pravidiel pomoci de minimis. Tieto príspevky zohľadnila pri zapracúvaní zmien.

21.02.2019

Pozvánka na podujatie #MYSMEEÚ

Diskusia o aktuálnych témach EÚ pokračuje! Aké je postavenie Slovenska v nej? Akým smerom by sa mala Únia uberať? Ale hlavne, akú ju chceme mať? Váš názor nás zaujíma, pretože Zahraničná politika sa nás týka!

František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a György Juhász, rektor Selye János Egyetem - Univerzita J. Selyeho v Komárne si Vás dovoľujú pozvať na podujatie #MYSMEEÚ , ktoré sa bude konať 27. februára 2019 od 15:30 hod. v konferenčnom centre Univerzity J. Selyeho v Komárne.

PROGRAM

15:30 - 15 45 Oficiálne otvorenie
György Juhász, rektor Univerzity J Selyeho v Komárne
František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
15:45 - 16:25 Panel I - cezhraničná a medziregionálna spolupráca
Vystúpenie: Katarina Csefalvayova, poslankyňa a predsedníčka Zahraničného výboru Národná Rada Slovenskej Republiky (NRSR)
Moderovaná diskusia
Panelisti:
Katarína Cséfalvayová, poslankyňa a predsedníčka Zahraničného výboru NR SR
Igor Éder - podpredseda NSK, podpredseda Nitriansky samosprávny kraj
Béla Keszegh, primátor mesta Komárno
16:45 - 18:00 Panel II - význam EÚ
Vystúpenie: Michael Roth, Auswärtiges Amt štátny minister pre európske záležitosti Ministerstva zahraničných vecí Nemecka
Moderovaná diskusia
Panelisti:
František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Michael Roth, štátny minister pre európske záležitosti Ministerstva zahraničných vecí Nemecka
Kamilla Sánta, študentka Univerzity J. Selyeho
Ľudovít Belák, študent Univerzity J. Selyeho

Podujatie bude moderované Martin Strižinec.

Na podujatí sa zúčastnia aj zástupcovia viacerých regionálnych a mimovládnych organizácií: Sebavedomé Slovensko, Pons Danubii EGTC, Visit Danube, Via Cultura Inštitút pre kultúrnu politiku, RRA Komárno a nebude chýbať ani Europe Direct Komárno.

21.02.2018

Hodnotili Junkcerovu Komisiu

Maroš Šefčovič dostal v nereprezentatívnom prieskume medzi zainteresovanou verejnosťou v Bruseli a členských štátoch hodnotenie na úrovni 30 %, čo stačilo na 9. miesto spomedzi 28 členov Komisie.

Agentúra Burson Cohn&Wolfe (BCW) v spolupráci s EURACTIV pripravila anketu zameranú na výkon Junckerovej Komisie a jednotlivých komisárov. Účastníci prieskumu, ktorých bolo spolu 1769 mali komisárov ohodnotiť známkou od jedna do desať.

Z prieskumu vyšla najlepšie dánska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager so skóre 50,2 %. Vestager je jedinou členkou Komisie, ktorej sa podarilo prekonať hranicu 50 percent. Za ňou nasleduje šéfka unijnej diplomacie Federica Mogherini so 49,6 %, prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans s 46,9 %, a komisárka pre obchod Cecilia Mälmstrom so 44,7 %.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker skončil piaty so skóre 44,4 %. S 30 % skončil komisár pre energetickú úniu a súčasný slovenský kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič. Radí ho to v rebríčku vnímanej úspešnosti na 9. miesto z 28 členov Komisie.

Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 Juncker svoj tím prezentoval ako Komisiu "poslednej šance".

Po piatich rokoch hodnotia respondenti Junckerov výkon so zmiešanými pocitmi. Agentúra BCW výsledok celkového hodnotenia vníma ako "mierne sklamanie", veľmi sa ale nelíši od výsledkov minulých Komisií.

Celkovo považuje 41 % respondentov Junckerovu Komisiu za lepšiu v porovnaní s výkonom jeho predchodcu José Manuela Barrosa. 34 % si naopak myslí, že lepšiu prácu odviedla Barrosova Komisia.

14.02.2019

Do eurovolieb zostáva už len 100 dní

Slováci si už o 100 dní - v sobotu 25. mája- zvolia v eurovoľbách svojich 14 zástupcovdo Európskeho parlamentu. Pre Slovensko to budú už 4. eurovoľby od nášho vstupu do EÚ. Priame voľby sa budú v Únii konať v dňoch 23. - 26. mája 2019.

Čísla a fakty o eurovoľbách:

  • v 5 krajinách EÚ sú voľby povinné - Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko
  • počet poslancov nového europarlamentu sa v prípade brexitu zníži zo 751 na 705
  • najviac zástupcov v europarlamente bude mať Nemecko (96), po ňom Francúzsko (79) a Taliansko (76), najmenej - po 6 mandátov- bude mať Malta, Luxembursko a Cyprus
  • občania 4 krajín, vrátane Slovenska, nemôžu voliť svojich zástupcov zo zahraničia, rovnako to majú aj Česi, Íri a Malťania

14.02.2019

Sme bližšie k zriadeniu Európskeho orgánu práce

Európsky parlament a Rada (členské štáty) dospeli k predbežnej dohode o návrhu Komisie zriadiť Európsky orgán práce (ELA). Tento nový orgán EÚ bude podporovať mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ za spravodlivých podmienok. Predbežná dohoda bude predložená na schválenie Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), ktorý funguje v rámci Rady. Keď ju stáli predstavitelia členských štátov potvrdia, bude predmetom záverečného hlasovania na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Európsky orgán práce bude mať podobu novej agentúry EÚ a po konečnom prijatí základného nariadenia svoju činnosť začne v roku 2019 a stane sa plne funkčným v roku 2023.

Konkrétnymi úlohami Európskeho orgánu práce budú:

  • podpora členským štátom pri uľahčovaní prístupu jednotlivcov a zamestnávateľov k informáciám o ich právach a povinnostiach v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia, ako aj prístupu k relevantným službám;
  • podporovanie operačnej spolupráce medzi jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi pri cezhraničnom presadzovaní príslušných právnych predpisov Únie vrátane podpory spoločných inšpekcií;
  • poskytovanie mediácie a sprostredkovanie riešení v prípade sporov medzi vnútroštátnymi orgánmi.

13.02.2019

Európska iniciatíva občanov: "Žiadajme inteligentnejšiu reguláciu vapingu!"

Európska komisia dnes rozhodla o zaregistrovaní európskej iniciatívy občanov žiadajúcu inteligentnejšiu reguláciu vapingu (fajčenie elektronických cigariet). Cieľom iniciatívy je vytvoriť "osobitný právny predpis, ktorý jednoznačne odlíši vapingové výrobky od tabakových a farmaceutických výrobkov." Organizátori vyzývajú Komisiu, aby zabezpečila "nový právny predpis [o vapingových výrobkoch], základom ktorého bude povinný súlad s prísnymi normami v oblasti kvality a bezpečnosti výrobkov a ich výroby, ako aj zodpovedné marketingové praktiky, ktoré zaručujú ochranu mládeže".

Rozhodnutie Európskej komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu, Komisia zatiaľ neanalyzuje jeho obsah. Iniciatíva bude zaregistrovaná 20. 2. 2019 a ak sa v priebehu jedného roka podarí získať pre iniciatívu 1 milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z najmenej 7 rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do 3 mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa ňou bude zaoberať alebo nie, pričom svoje rozhodnutie musí odôvodniť.

12.02.2019

Pripravenosť na brexit: Európska komisia prijala krízové opatrenie (brexit bez dohody) v oblasti železničnej bezpečnosti a prepojenosti

Európska komisia v reakcii na zvyšujúce sa riziko, že Spojené kráľovstvo 30. marca tohto roku opustí EÚ bez dohody (tzv. scenár bez dohody), dnes prijala návrh na zmiernenie významného vplyvu, ktorý by takýto scenár mal na železničnú dopravu a prepojenie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Dnešný návrh zabezpečí platnosť bezpečnostných povolení pre určité časti železničnej infraštruktúry na striktne obmedzené obdobie 3 mesiacov, aby sa umožnilo zavedenie dlhodobých riešení v súlade s právnymi predpismi EÚ. Tento návrh sa týka najmä tunela pod Lamanšským prielivom a bude podmienený tým, že Spojené kráľovstvo si zachová bezpečnostné normy, ktoré sú totožné s požiadavkami EÚ. Tým sa zabezpečí ochrana cestujúcich v železničnej doprave, bezpečnosť občanov a zabráni sa veľkým prerušeniam cezhraničných železničných operácií po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ .

07.02.2019

Európska komisia zverejnila Zimnú hospodársku prognózu

V roku 2019 bude európske hospodárstvo podľa prognózy rásť už siedmy rok po sebe, pričom rast sa očakáva v každom členskom štáte. V porovnaní s vysokými mierami rastu z posledných rokov sa očakáva celkové zmiernenie tempa, s výhľadom sa navyše spája veľká neistota.

Hospodárska činnosť v druhej polovici minulého roka naďalej klesala, keďže rast svetového obchodu sa spomaľoval, dôveru pohltila neistota a výstupy niektorých členských štátov boli negatívne ovplyvnené dočasnými faktormi, napríklad prerušeniami automobilovej výroby, sociálnym napätím a neistotou v oblasti fiškálnej politiky. Z týchto dôvodov sme v roku 2018 zrejme zaznamenali spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne aj v EÚ na 1,9 %, a to z úrovne 2,4 % v roku 2017. Dynamika hospodárstva zo začiatku tohto roka sa utlmila, ale základy sú stále zdravé. Hospodársky rast bude pokračovať, i keď v miernejšom tempe. Európske hospodárstvo by malo naďalej ťažiť zo zlepšenia podmienok na trhu práce, priaznivých podmienok financovania a mierne expanzívnej fiškálnej politiky. HDP eurozóny sa podľa súčasnej prognózy zvýši o 1,3 % v roku 2019 a o 1,6 % v roku 2020 (jesenná prognóza: 1,9 % v roku 2019, 1,7 % v roku 2020). Smerom nadol sa upravuje aj prognóza rastu HDP EÚ, a to na úroveň 1,5 % v roku 2019 a 1,7 % v roku 2020 (jesenná prognóza: 1,9 % v roku 2019, 1,8 % v roku 2020). Pokiaľ ide o väčšie členské štáty, údaje o raste v roku 2019 sa výrazne upravovali smerom nadol pre Nemecko, Taliansko a Holandsko. Mnoho členských štátov naďalej ťahá silný domáci dopyt, podporovaný aj fondmi EÚ.

Inflácia v eurozóne sa ku koncu roka 2018 znížila v dôsledku prudkého poklesu cien energií a nižšej inflácie cien potravín. Celková inflácia podľa HICP dosiahla v roku 2018 priemernú hodnotu 1,7 %, čo je nárast oproti 1,5 % v roku 2017. Keďže v tomto a budúcom roku sa predpokladajú nižšie ceny ropy, ako sme očakávali na jeseň, inflácia v eurozóne sa podľa prognóz v roku 2019 mierne zníži na 1,4 % a v roku 2020 sa mierne zvýši na 1,5 %. Inflácia v EÚ by v tomto roku mala dosiahnuť v priemere 1,6 % a v roku 2020 by sa mala zvýšiť na 1,8 %.

Slovensko by malo dosiahnuť v 2019 spolu s Írskom druhý najvyšší rast HDP na úrovni 4,1%, čo je rovnako ako predpokladala prognóza z jesene 2018. V 2020 by mal rast mierne klesnúť na 3,5%. Napriek globálnej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Klesajúca nezamestnanosť a rastúce mzdy ťahajú hore aj infláciu a to na 2,5% v rokoch 2018 a 2019, ktorá je tak treťou najvyššou v eurozóne (po Estónsku a Lotyšsku). V 2020 by mala inflácia mierne klesnúť na 2,4, bola by však najvyššou v rámci krajín eurozóny.

Dnešná prognóza obsahuje len informácie k predpokladanému vývoju HDP a inflácie. Od 2018 Európska komisia zverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú) za rok namiesto troch súhrnných prognóz v zime, na jar a na jeseň, ktoré každoročne uverejňovala od roku 2012. Priebežné prognózy budú zahŕňať ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za daný rok a na nasledujúce roky. Ďalšou prognózou Európskej komisie bude májová súhrnná hospodárska prognóza z jari 2019.

05.02.2019

Boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete - kódex správania EÚ prináša výsledky

Zo štvrtého hodnotenia kódexu správania EÚ vyplýva, že táto iniciatíva Komisie je úspešná. Dnes IT spoločnosti posúdia 89 % označeného obsahu do 24 hodín a 72 % obsahu považovaného za nenávistný prejav, sa odstráni. To je významný pokrok v porovnaní s rokom 2016, keď sa kódex prijal - vtedy bolo posúdených 40 % označeného obsahu a k odstráneniu došlo v prípade 28 % označeného obsahu.

Dnešná hodnotiaca správa potvrdzuje, že spoločnosti z oblasti informačných technológií rýchlo reagujú na obsah s rasistickými a xenofóbnymi nenávistnými prejavmi, ktorý im bol oznámený. Je však nutné, aby dosiahli zlepšenie, pokiaľ ide o spätnú väzbu, ktorú poskytujú používateľom nahlasujúcim obsah, ako aj vyššiu transparentnosť, pokiaľ ide o oznámenia a odstraňovanie.

Spoločnosti odstraňujú nezákonný obsah čoraz rýchlejšie, čo však nevedie k nadmernému odstraňovaniu: podiel odstráneného obsahu naznačuje, že spoločnosti naďalej dodržiavajú slobodu prejavu. Okrem toho sa vďaka kódexu vytvorili partnerstvá medzi organizáciami občianskej spoločnosti, vnútroštátnymi orgánmi a platformami z oblasti informačných technológií zamerané na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie činnosti.

V roku 2018 sa ku tomuto kódexu rozhodli pripojiť štyri nové spoločnosti: Google+, Instagram, Snapchat a Dailymotion. Svoju účasť na kódexe oznámila včera aj francúzska herná platforma Webedia (jeuxvideo.com). 

04.02.2019

Slovenská víťazka európskej prekladateľskej súťaže pre mladých - Sofia Gregorová zo Súkromného gymnázia v Lučenci

Európska komisia dnes oznámila mená autorov najlepších 28 prekladov textov venovaných téme Európskeho roka kultúrneho dedičstva v rámci súťaže Juvenes Translatores (z latinčiny "mladí prekladatelia"), ktorú organizuje každý rok pre žiakov stredných škôl. Prekladatelia Európskej komisie zapojení do organizácie súťaže ich vybrali z 3 252 účastníkov zo 751 európskych škôl, ktoré sa tento rok zapojili do súťaže. Za Slovensko súťažilo celkovo 13 škôl a 58 žiakov.

Tento rok sa súťaž Juvenes Translatores konala 22. novembra súčasne vo všetkých prihlásených školách. Súťažiaci využili 154 z 552 možných jazykových kombinácií v rámci 24 úradných jazykov EÚ. Jednými z najzaujímavejších boli jazykové kombinácie prekladu z portugalčiny do holandčiny a z maďarčiny do fínčiny. Najbežnejšia jazyková kombinácia na Slovensku bol preklad z angličtiny do slovenčiny, ale najlepší preklad bol práve ten Sofiin z nemčiny do slovenčiny.

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad organizuje súťaž Juvenes Translatores každoročne už od roku 2007. Za tie roky sa zo súťaže stal pre mnohých z jej účastníkov a víťazov jedinečný zážitok. Takto na víťazstvo spomína aj minuloročná víťazka Katarína Kráľová: "Táto súťaž bola pre mňa veľmi obohacujúca skúsenosť a musím sa priznať, že informácia o mojom víťazstve ma zaskočila a zároveň veľmi potešila. Výlet do Bruselu bol neopísateľný zážitok a toto mesto ma očarilo."

Využiť svoje skúsenosti v praxi sa podarilo aj ďalšej slovenskej víťazke Agáte Brozovej, ktorá vyhrala v roku 2016: "Juvenes Translatores je jedinečná súťaž, s akou som sa nikdy pred tým nestretla. Prepája znalosti z rôznych jazykov a odvetví a ťažko sa dá v pár vetách vyjadriť, koľko mi účasť a víťazstvo v tejto súťaži toho priniesli. Nielenže mám teraz kamarátov v každej členskej krajine EÚ, ale dokonca sa mi naskytla príležitosť preložiť do slovenčiny naozajstnú knihu od anglicky hovoriaceho autora."

Najlepší mladí prekladatelia z 28 členských krajín EÚ si v apríli pôjdu do Bruselu prevziať cenu a stretnú sa s profesionálnymi prekladateľmi pracujúcimi pre Európsku komisiu.

Zoznam 28 víťazov a ich prekladov: https://bit.ly/2DRyY9j

31.01.2019

EÚ a Japonsko - obchodná dohoda otvára novú éru vzťahov

Zajtra, 1. februára 2019 nadobudne platnosť Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (EPA). Podniky a spotrebitelia v celej Európe i v Japonsku môžu teraz ťažiť z najväčšej zóny voľného obchodu na svete. Dohoda o hospodárskom partnerstve ruší prevažnú väčšinu ciel, ktoré každý rok zaplatia spoločnosti EÚ vyvážajúce do Japonska v úhrnnej výške 1 miliardy eur. Keď sa bude dohoda plne vykonávať, Japonsko odstráni clá na 97 % tovaru dovážaného z EÚ. Dohoda zruší prekážky, ktoré stoja najvýznamnejším európskym vývozcom potravín a nápojov v ceste k 127 miliónom japonských spotrebiteľov. Keď sa bude dohoda plne vykonávať, ročný obchod medzi EÚ a Japonskom by sa mohol zvýšiť takmer o 36 miliárd eur. Text dohody EÚ a Japonska po prvý raz zahŕňa aj konkrétny záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy.

Hlavné prvky dohody o hospodárskom partnerstve (vývoz poľnohospodárskych výrobkov z EÚ):

  • ruší japonské clá na viaceré druhy syrov, ako aj na vývoz vína;
  • umožňuje výrazný nárast vývozu hovädzieho mäsa z EÚ do Japonska, spracované bravčové mäso sa bude obchodovať bez cla, čerstvé bravčové mäso takmer bez cla
  • zaručuje v Japonsku ochranu viac ako 200 vysoko kvalitných európskych poľnohospodárskych výrobkov i ochranu vybraných japonských zemepisných označení v EÚ

Slovensko a Japonsko v číslach:

  • Hodnota slovenského vývozu do Japonska: 108 mil. €, hodnota slovenského dovozu z Japonska: 212 mil. €
  • 201 slovenských spoločností vyváža do Japonska
  • Slovensko vyváža do Japonska napríklad želatínu a agar (Liptovský Mikuláš), sklenený tovar, topánky, lampy (Bratislava)
  • obchod s Japonskom podporuje na Slovensku 4 306 pracovných miest, v priemere ide o lepšie pracovné miesta, v prípade ktorých sú mzdy o 12 % vyššie
  • Japonsko je 13. najväčším obchodným partnerom Slovenska mimo EÚ

Dohodou sa zabezpečí aj otvorenie trhov so službami (najmä pokiaľ ide o finančné služby, elektronický obchod, telekomunikácie a dopravu). V oblasti ochrany údajov EÚ a Japonsko prijali 23. januára 2019 rozhodnutia, ktoré umožňujú voľný a bezpečný tok osobných údajov medzi nimi. Od 1. februára sa bude predbežne vykonávať aj veľká časť ďalšej dohody - dohody o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Dohoda formálne nadobudne platnosť, keď ju ratifikujú všetky členské štáty EÚ.

30.01.2019

Prípravy na brexit bez dohody: krízové opatrenia týkajúce sa programu Erasmus+, pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a rozpočtu EÚ

Európska komisia v reakcii na zvyšujúce sa riziko, že Spojené kráľovstvo 30. marca tohto roku opustí EÚ bez dohody (tzv. scenár bez dohody), dnes prijala poslednú sériu krízových návrhov, ktoré sa týkajú programu Erasmus+, koordinácie sociálneho zabezpečenia a rozpočtu EÚ.

Dnešné opatrenia v prípade scenára bez dohody zaistia, že:

· mladí ľudia z EÚ a zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa 30. marca 2019 zúčastňujú na programe Erasmus +, budú môcť dokončiť svoj pobyt bez prerušenia,

· orgány členských štátov EÚ budú aj naďalej pri výpočte dávok sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad dôchodky, brať do úvahy obdobia poistenia, zamestnania (aj ako samostatne zárobkovo činná osoba) alebo pobytu v Spojenom kráľovstve,

· prijímatelia finančných prostriedkov EÚ zo Spojeného kráľovstva by aj naďalej dostávali platby na základe ich platných kontraktov za predpokladu, že si Spojené kráľovstvo bude aj naďalej plniť svoje finančné záväzky v rámci rozpočtu EÚ. Táto otázka nesúvisí s finančným vyrovnaním medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.

Erasmus+ je jedným z vlajkových programov EÚ a vďaka nemu sa bude 14 000 mladých ľudí z krajín EÚ27 (vrátane študentov, stážistov na vysokých a odborných školách, učiacich sa mládežníkov a pedagogických zamestnancov) bude 30. marca nachádzať v Spojenom kráľovstve a 7 000 takýchto účastníkov zo Spojeného kráľovstva bude v krajinách EÚ27. V prípade "scenára bez dohody" by títo mladí ľudia nemohli dokončiť svoj pobyt Erasmus+ a je možné, že by už nemali nárok na granty. Cieľom dnešného návrhu je toto napraviť a zabezpečiť, aby pri takomto scenári študenti a stážisti, ktorí sú v čase vystúpenia Spojeného kráľovstva na pobyte Erasmus+ v zahraničí, mohli svoje štúdium dokončiť a naďalej čerpať príslušné financovanie alebo granty.

Komisia konzistentne a jasne deklaruje, že práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve a štátnych príslušníkoch Spojeného kráľovstva v EÚ sú našou prioritou. Občania by nemali doplácať na brexit. Cieľom dnešného návrhu je v prípade scenára bez dohody zabezpečiť, aby nároky osôb, ktoré pred vystúpením Spojeného kráľovstva využili svoje právo na voľný pohyb, zostali naďalej garantované.

Ako sa už veľakrát zdôraznilo, všetky záväzky, ktoré prijalo 28 členských štátov, by malo splniť všetkých 28 členských štátov. To platí aj v prípade scenára bez dohody, pri ktorom by sa od Spojeného kráľovstva očakávalo, že si bude aj naďalej plniť všetky záväzky prijaté v čase, keď bolo členom EÚ.

Dnešný návrh umožní, aby EÚ v prípade scenára bez dohody bola schopná plniť v roku 2019 svoje záväzky a naďalej vyplácať platby prijímateľom v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o kontrakty a rozhodnutia podpísané a vydané pred 30. marcom 2019, a to pod podmienkou, že si Spojené kráľovstvo splní svoje záväzky v rámci rozpočtu na rok 2019 a že akceptuje potrebné audity a kontroly. To by pomohlo zmierniť tvrdý vplyv "scenára bez dohody" v širokej škále oblastí, v ktorých sa čerpajú finančné prostriedky EÚ, ako sú napríklad výskum, inovácie alebo poľnohospodárstvo.

Finančné vyrovnanie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade scenára bez dohody s týmto opatrením nesúvisí a nie je ním dotknuté.

30.01.2019

Komisia predkladá diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030

V rámci diskusie o budúcnosti Európy, ktorá sa začala bielou knihou Komisie z 1. marca 2017, Komisia dnes uverejňuje diskusný dokument z názvom Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030.

Zámerom tohto dokumentu je smerovať diskusiu k tomu, ako dosiahnuť tieto ciele čo najlepšie a ako môže Európska únia do roku 2030 k tomuto procesu čo najviac prispieť. Zameriava sa na kľúčové politické základy pre prechod na udržateľnosť ( prechod od lineárneho na obehové hospodárstvo ako aj na horizontálne faktory, podporujúce prechod na udržateľnosť (vzdelávanie, veda, technológia, výskum, a pod.).

EK predkladá tri rôzne scenáre, ktorých cieľom je podnietiť diskusiu o tom, ako nadviazať na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci EÚ. Tieto scenáre sú názorné: ich cieľom je ponúknuť rôzne názory a podnietiť úvahy a debaty. 

29.01.2019

Majetkové pomery medzinárodných párov v Európe: od dnes platia nové pravidlá v 18 členských štátoch

Dnešným dňom začínajú platiť nariadenia EÚ, ktoré objasňujú pravidlá pre majetkové režimy medzinárodných manželských párov alebo registrovaných partnerstiev.

Nové nariadenia stanovujú jasné pravidlá v prípadoch rozvodu alebo rozchodu a znamenajú koniec paralelných a niekedy aj protichodných konaní v rôznych členských štátoch, napríklad vo veci majetku alebo bankových účtov. Stručne povedané, prinesú väčšiu právnu jasnosť pre medzinárodné páry.

Keďže nedošlo k jednomyseľnej dohode všetkých členských štátov, nové pravidlá budú platiť v týchto 18 členských štátoch: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Pravidlá neplatia na Slovensku.

Vďaka novým nariadeniam sa:

  • objasní, ktorý vnútroštátny súd má právomoc pomôcť párom spravovať ich majetok alebo ho medzi nich rozdeliť v prípade rozvodu, rozchodu alebo smrti,
  • objasní, ktoré vnútroštátne právo platí v prípade, keď by sa mohli potenciálne uplatniť predpisy viacerých krajín,
  • uľahčí uznanie a výkon rozsudku vydaného v jednom členskom štáte o majetkových veciach v inom členskom štáte.

18 členských štátov, ktoré sa na posilnenej spolupráci zúčastňujú, predstavuje 70 % obyvateľstva EÚ a reprezentuje väčšinu medzinárodných párov žijúcich v Európskej únii. 

24.01.2019

Rok 2017 bol ďalším rekordným rokom pre program Erasmus+

Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o programe Erasmus+, z ktorej vyplýva, že sa na ňom zúčastňuje viac ľudí než kedykoľvek predtým, počet podporovaných projektov rastie a Erasmus+ sa stáva inkluzívnejším a posilňuje sa aj jeho medzinárodný rozmer. V roku 2017 investovala EÚ do tohto programu rekordných 2,6 miliardy EUR, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 13 %.

V roku 2017 prebehli oslavy 30. výročia programu Erasmus (1 900 podujatí v 44 krajinách). V rámci programu Erasmus+ sa v 2017 poskytla podpora takmer 800 000 ľuďom na štúdium, odbornú prípravu alebo dobrovoľnícku činnosť v zahraničí (o 10 % viac ako v roku 2016). Najviac študentov vysielajú 3 krajiny: Francúzsko, Nemecko a Španielsko. Medzi 3 najobľúbenejšie destinácie študentov patria Španielsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Program Erasmus+ môžu využívať aj študenti a zamestnanci odbornej prípravy (160 000), mladí ľudia a pracovníci s mládežou (158 000) a zamestnanci v oblasti vzdelávania dospelých (6 400). Okrem toho boli projekty spolupráce prínosom aj pre učiteľov a zamestnancov škôl (47 000) a ich žiakov (110 000). V rámci programu sa financovalo i 162 športových projektov, do ktorých sa zapojilo 930 organizácií. Erasmus+ sa stáva čoraz dostupnejším. Ponúka viac príležitostí a poskytuje dodatočné finančné prostriedky aj účastníkom zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia. V roku 2017 sa do mobilitných aktivít programu Erasmus+ v oblasti vysokoškolského vzdelávania zapojilo takmer 21 000 znevýhodnených študentov a zamestnancov.

Program bol v roku 2017 navyše obohatený o strategické priority EÚ zamerané na digitálne zručnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže (nová mobilná aplikácia Erasmus+, online jazykové vzdelávanie). Súčasný program Erasmus+ (2014 - 2020) má rozpočet 14,7 miliardy EUR, vďaka ktorému bude mať viac než 3,7 % mladých ľudí v EÚ príležitosť študovať, absolvovať odbornú prípravu, získať pracovné skúsenosti a venovať sa dobrovoľníctvu v zahraničí. Program bude tiež oporou v úsilí o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025.

Informácie pre Slovensko:

  • v roku 2017 využilo 13 149 účastníkov 370 slovenských projektov mobilitu vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, školskom vzdelávaní, vzdelávaní dospelých a mládeži v celkovej výške 22,56 milióna EUR
  • 3 najaktívnejšie vysielajúce slovenské inštitúcie: 1. Univerzita Komenského v Bratislave, 2. Ekonomická univerzita v Bratislave, 3. Žilinská univerzita
  • 3 najobľúbenejšie prijímajúce krajiny Slovákov participujúcich na programe Erasmus+: Česká republika, Poľsko a Španielsko 

23.01.2019

Aktuálne výsledky prieskumu Eurobarometra o antisemitizme v Európe

27. január je vyhlásený za Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Je to deň, keď pred 74 rokmi spojenecké sily oslobodili koncentračný tábor Osvienčim-Birkenau. Aké je však aktuálne vnímanie antisemitizmu v Európe? Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu Eurobarometra o antisemitizme v Európe. Výsledky prieskumu ukazujú, že zatiaľ čo 89% židov tvrdí, že antisemitizmus sa za posledných 5 rokov výrazne zintenzívnil, v rámci širokej verejnosti to takto vníma iba 36%. V priemere iba 4 z 10 Európanov si myslia, že holokaust je v školách dostatočne vyučovaný. 34% respondentov nevie, že popieranie holokaustu je kvalifikované ako trestný čin (na Slovensku je to 20% respondentov).

Antisemitizmus je vnímaný ako problém viac ako dvomi tretinami obyvateľstva vo Švédsku (81%), Francúzsku (72%) a v Nemecku (66%). Viac ako polovica obyvateľstva 5 štátov Únie (Švédska (73%), Nemecka (61%), Holandska (55%), Francúzska (51%) a Dánska (50%) si myslí, že antisemitizmus sa zintenzívnil.

Výsledky pre Slovensko:

  • 20% opýtaných vníma antisemitizmus ako problém na Slovensku (v rámci celej EÚ je to 50%), 70% nevníma antisemitizmus u nás ako problém (EÚ 43%)
  • pálčivejšie u nás antisemitizmus vnímajú skôr ľudia vo veku nad 25 rokov (23 - 20%), u mladých Slovákov do 25 rokov je na úrovni približne 11%
  • antisemitizmus v médiách u nás nie je problémom podľa 66% Slovákov (EÚ 49%)
  • antisemitizmus v politickom živote na Slovensku nie je problémom podľa 64% opýtaných (EÚ 46%)
  • antisemitizmus na internete, vrátane online sociálnych sietí u nás nie je problémom podľa 56% opýtaných (EÚ 33%)
  • popieranie genocídy židovského ľudu, holokaustu u nás je problémom podľa 32% respondentov (EÚ 53%)
  • 29% Slovákov si myslí, že ľudia sú vo všeobecnosti dobre informovaní o histórii, zvykoch a tradíciách slovenských židov (EÚ 27%)

Prieskumu sa zúčastnilo 27 600 občanov z 28 členských štátov EÚ. 

23.01.2019

JUNIOR INTERNET hľadá online talenty

Na súťaž Junior Internet 2019 pozýva AMAVET všetkých nadšencov internetu a programovania. Projekty webových stránok, mobilných aplikácií, blogov alebo vlogov, dizajnov, grafiky a textov na webe sú viac než vítané. Prihlasovať svoje projekty môžu žiaci základných a stredných škôl do 28. februára 2019. Po tomto termíne hodnotiaca komisia vyhodnotí prihlásené práce a najzaujímavejšie projekty budú pozvané na prezentáciu počas finále súťažnej konferencie (5-6/4/2019, FIIT STU, BA). Prihlasovanie projektov: https://www.juniorinternet.sk/. Prihlásiť sa môže individuálny súťažiaci alebo tím autorov (max 3 členovia).

Súťažné kategórie:

JuniorWEB - naprogramované webové stránky, JuniorDESIGN - digitálne grafické práce na rôzne témy, JuniorTEXT - súťažné texty na vyhlásenú tému, JuniorBLOG - blogy, vlogy, JuniorAPP - aplikácie, JuniorLEARN - vzdelávacie projekty.

Spolu so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku vyhlasujeme súťažnú tému pre kategóriu JuniorTEXT. Pre 14. ročník je témou "Tentoraz hlasujem za...". "Pre ľudí na Slovensku je pred voľbami do Európskeho parlamentu dôležité zlepšiť ochranu životného prostredia, želajú si viac financií do študijných programov a športu, chcú obmedzenie nelegálnej migrácie, lepšie pracovné podmienky, či väčšiu podporu pre zaostalé regióny. Za čo by ste zahlasovali vy, ak by ste mali možnosť ísť voliť?" uviedol pri tejto príležitosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

22.01.2019

Veľká Británia má novú aplikáciu pre registráciu občanov Únie po brexite.

Britská vláda v pondelok (21. januára) spustila prevádzku aplikácie pre mobilné telefóny, ktorá umožní občanom členských krajín Európskej únie požiadať o povolenie zotrvať v Británii po brexite. Približne 3,5 milióna občanov iných štátov EÚ, ktorí v súčasnosti žijú v Spojenom kráľovstve, bude musieť požiadať o tzv. štatút usídlenia, aby mohli aj po brexite naďalej v krajine pracovať a poberať štátne dávky.

Príslušná aplikácia je spustená zatiaľ v testovacej fáze, úplná prevádzka programu podávania žiadostí sa začne 30. marca, deň po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ, a potrvá do konca roka 2020 alebo 2021.

Britská premiérka Theresa Mayová opakovane uviedla, že si želá, aby Európania žijúci v krajine v Británii zostali.

Britskí predstavitelia prisľúbili, že celý proces bude čo najjednoduchší, objavili sa však obavy v súvislosti s tým, ako úrady zvládnu nápor žiadostí. Podľa niektorých odhadov ich môžu dostať až 6000 za deň.

Mobilná aplikácia zatiaľ funguje len na smartfónoch s operačným systémom Android, úrady však pokračujú v rozhovoroch so spoločnosťou Apple, aby mohla bežať aj na iPhonoch.

Ministerstvo vnútra hlásilo pozitívne výsledky skúšky tejto aplikácie, ktorá sa uskutočnila na vzorke 30-tisíc ľudí v priebehu novembra a decembra. Žiadnu zo žiadostí systém neodmietol a 81 percent z nich spracovali do týždňa, aj keď takmer desať percent bolo nevyriešených aj tri týždne po ukončení testu.

Aplikácia používateľov požiada, aby fotoaparátom telefónu nasnímali svoj biometrický pas a tvár pre potvrdenie svojej totožnosti. Následne ich nasmeruje na webovú stránku, kde zadajú svoju adresu a ak si to želajú, súhlasia s kontrolou svojich daňových záznamov v reálnom čase s cieľom potvrdiť, že žijú v Británii.

Tretím krokom je vyhlásenie, či majú alebo nemajú záznamy v registri trestov. Ak boli v minulosti odsúdení za závažné trestné činy, ich žiadosť môže byť zamietnutá.

Pomáhať bude takmer 2000 pracovníkov. Poplatok za žiadosť je 65 libier (74 eur) pre dospelých a 32,50 libry (37 eur) pre deti do 16 rokov. Pre ľudí, ktorí už majú trvalý pobyt alebo časovo neobmedzené povolenie zotrvať v Británii, bude žiadosť bezplatná.

Program sprístupnia 30. marca všetkým žiadateľom vrátane tých, ktorí nemajú biometrické pasy. Tí budú môcť svoje dokumenty zaslať ministerstvu vnútra alebo navštíviť regionálne centrum, kde im pomôžu doklady zoskenovať.

16.01.2019

Diskusia o zefektívnení a demokratizácii rozhodovania o daňovej politike EÚ sa začala

Komisia včera otvorila diskusiu o reforme rozhodovania v oblasti daňovej politiky EÚ. V súčasnosti si daňové otázky vyžadujú jednomyseľnú dohodu všetkých členských štátov. Vo včerajšom oznámení Komisia v niektorých oblastiach spoločnej daňovej politiky navrhuje pracovný plán postupného a cieleného prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v riadnom legislatívnom postupe. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou členským štátom umožní dosiahnuť rýchlejšie, efektívnejšie a demokratickejšie dohody o daňových záležitostiach. Okrem toho by sa do daňových rozhodnutí v riadnom legislatívnom postupe aktívne zapojil Európsky parlament, čím by boli lepšie zastúpené názory občanov a zvýšila by sa adresná zodpovednosť. Komisia nenavrhuje žiadnu zmenu právomocí EÚ v daňovej oblasti, ani práv členských štátov stanovovať sadzby daní z príjmu fyzických či právnických osôb podľa vlastného uváženia.

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici uviedol: "Hoci jednomyseľnosť v tejto oblasti dávala zmysel v 50-tych rokoch, keď malo len šesť členských štátov, dnes už tomu tak nie je. Jednomyseľnosť v daňovej politike sa zdá byť čoraz viac zastaralá, právne problematická a hospodársky kontraproduktívna. Som si plne vedomý, o akú citlivú záležitosť ide, ale to nemôže znamenať, že sa o nej nebude diskutovať."

Návrh 4-stupňového prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou (informačný prehľad):

v 1. kroku by sa členské štáty dohodli, že prejdú na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v prípade opatrení, ktoré zlepšujú spoluprácu a vzájomnú pomoc členských štátov v boji proti daňovým podvodom a únikom, a v prípade administratívnych iniciatív, ktoré majú zjednodušiť život podnikom EÚ (napr. zjednotenie nahlasovacích povinností)

2. krokom by sa zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou ako užitočný nástroj na presadenie opatrení, ktorými daňová politika podporuje ciele iných politík (napr. boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a i.)

3. krokom by sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou zaviedlo tam, kde by zmodernizovalo už zjednotené pravidlá EÚ (napr. pravidlá DPH a spotrebnej dane)

4. krokom by sa umožnilo hlasovať kvalifikovanou väčšinou o veľkých daňových projektoch, napríklad o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) a o novom systéme zdaňovania digitálneho hospodárstva

V uvedených oblastiach by sa opatrenia mohli presadiť vďaka takzvanej premosťovacej doložke, ktorá umožňuje prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup. Žiadna zmena zmlúv EÚ nie je potrebná.

10.01.2019

Michalovce získalo titul Európske mesto športu

Mesto Michalovce získalo titul Európske mesto športu 2019, ako prvé okresné mesto na Slovensku. Našimi predchodcami boli krajské mestá Košice, Banská Bystrica a Nitra.

Získať tento titul znamená medzinárodné uznanie, zviditeľnenie mesta, zvýšenie úrovne športu a cestovného ruchu, zaradenie mesta do siete miest športu v Európe, zdieľanie skúseností medzi jej členmi, podieľanie sa na niekoľkých kongresoch a konferenciách, ktoré organizuje ACES v oblasti športu v priebehu roka a získanie možnosti zapojiť sa do rôznych grantov Európskej komisie s ďalšími mestami EÚ.

Získanie titulu Európske mesto športu prispeje k zvýšeniu úrovne športových klubov a podujatí, ktoré v meste už existujú. Vytvoria sa ďalšie a hlavne nové podnety, vďaka ktorým sa budú vytvárať väčšie možnosti pre športovanie čo najväčšieho okruhu Michalovčanov i návštevníkov nášho mesta. Veríme, že titul Európske mesto športu 2019 prispeje k tomu, že v našom meste budú žiť zdraví a optimizmom naplnení ľudia, pretože šport práve toto vo svojej podstate ponúka a umožňuje.

04.01.2019

Hlavné mestá kultúry pre rok 2019

Od 1. januára 2019 sa o titul Európske hlavné mesto kultúry na jeden rok delia Plovdiv z Bulharska a juhotalianske mesto Matera, oznámila to Európska komisia.

Podľa vyjadrenia eurokomisára pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsicsa programy, ktoré predložili Plovdiv a Matera, ukazujú, ako si obe mestá predstavujú nielen vlastnú budúcnosť, ale aj budúcnosť Európy, pričom dôraz kladú na oslavu svojho výnimočného stáročného dedičstva.

"Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry spája ľudí a zdôrazňuje úlohu kultúry pri budovaní európskej identity. Obe mestá pomôžu zabezpečiť dlhodobý vplyv vlaňajšieho úspešného Európskeho roka kultúrneho dedičstva, ktorý ukázal, ako môže kultúra lepšie zmeniť naše mestá a regióny," uviedol Navracsics.

02.01.2019

Rumunsko prevzalo polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie

Rumunsko prevzalo v utorok (1. januára) od Rakúska rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré bude zastávať nasledujúcich šesť mesiacov v čase, keď čelí kritike Bruselu i vnútropolitickým sporom.

Bukurešť chce podľa rumunskej vlády byť "nestranným sprostredkovateľom" medzi členskými štátmi v úsilí presadzovať agendu Únie. Tú čakajú v prvom polroku 2019 viaceré náročné skúšky ako vystúpenie Spojeného kráľovstva, známe ako Brexit, voľby do Európskeho parlamentu, ktoré by mohli posilniť euroskeptické sily v ďalších krajinách, i rokovania o rozpočte po roku 2020.

Na stole má dnes Rada Európskej únie 257 návrhov.

Mottom rumunského predsedníctva je "Súdržnosť, spoločná európska hodnota". Hlavné priority svojho šesťmesačného mandátu Bukurešť formulovala do štyroch oblastí:

  • Zbiehavá Európa,
  • Bezpečnejšia Európa,
  • Európa ako silnejší globálny aktér,
  • Európa spoločných hodnôt.

PRAJEME VÁM ŠŤASTNÝ A ÚSPEŠNÝ NOVÝ ROK 2019

21.12.2018

Jesenný Eurobarometer: päť mesiacov pred eurovoľbami prevláda pozitívny imidž EÚ

Podľa dnes zverejneného prieskumu Eurobarometer sa zvýšil počet občanov, v očiach ktorých má EÚ pozitívny imidž na 43%, čo je od roku 2009 najvyššia hodnota. Zo slovenských respondentov vníma EÚ pozitívne 33% a neutrálne 49%.

Po prvý krát odkedy prieskum kladie otázku, či si občania myslia, že ich hlas v EÚ sa počíta, pozitívne na túto otázku odpovedalo 49% respondentov v EÚ aj na Slovensku.

Dôvera v EÚ je na úrovni 42% stabilná a najvyššia od jesene 2010. Čo sa týka Slovenska, aj tu dôveru v EÚ vyjadrilo 42% respondentov.

Dnešný Eurobarometer potvrdzuje už dlhodobejší trend kedy opýtaní uvádzajú vyššiu dôveru v EÚ ako v národné vlády či parlamenty.

Európskymi občanmi sa cíti byť celkovo 71% respondentov v celej EÚ, na Slovensku je to ešte viac: až 77%.

Až 83% respondentov podporuje voľný pohyb občanov, vo všetkých členských štátoch EÚ túto výhodu oceňujú viac ako dve tretiny opýtaných, na Slovensku 81%.

Spoločná mena Euro oslávi 1. januára 2019 svoje 20. narodeniny a jej podpora je na rekordne vysokej úrovni - až 75% respondentov v krajinách eurozóny spoločnú menu podporuje.

Čo sa týka obáv Európanov, 40% opýtaných za najväčšiu obavu považuje imigráciu, 20% terorizmus. Slovenskí respondenti sa vyjadrili podobne: 48% považuje za obavu imigráciu a 23% terorizmus.

Zber dát do tohto prieskumu prebiehal 8. - 22. novembra 2018, oslovených bolo viac ako 30,000 ľudí v členských štátoch EÚ a kandidátskych krajinách. 

20.12.2018

Dohoda o nových pravidlách znižovania odpadu v moriach

Európsky parlament a Rada EÚ dosiahli predbežnú politickú dohodu o nových opatreniach navrhnutých Komisiou na riešenie problému morského odpadu, ktoré sú zamerané na 10 najčastejšie sa vyskytujúcich plastových výrobkov na našich plážach, ako aj na odhodený rybársky výstroj.

Dnešná dohoda vychádza z návrhu o jednorazových plastoch, ktorý Komisia predložila v máji ako súčasť prvej komplexnej globálnej stratégie pre plasty. Nové pravidlá prispievajú k širšiemu úsiliu premeniť hospodárstvo Európy na udržateľnejšie a obehové (Akčný plán pre obehové hospodárstvo). Vďaka nim sa z európskych podnikov a spotrebiteľov stanú poprední producenti a používatelia udržateľných alternatívnych metód na svete bez ďalšieho odpadu v moriach a oceánoch, čo pomôže riešiť problémy celosvetového dosahu. Dnešnú predbežnú dohodu musí teraz oficiálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Po jej schválení bude nová smernica uverejnená v Úradnom vestníku EÚ a členské štáty ju budú musieť po 2 rokoch zapracovať do svojich právnych predpisov.

19.12.2018

Dohoda o lacnejších cezhraničných platbách a spravodlivejších poplatkoch za menový prepočet

Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie, podľa ktorého budú cezhraničné platby realizované v eurách lacnejšie v celej EÚ. Dohodnuté pravidlá prinesú aj úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o menový prepočet v prípade, že spotrebitelia platia kartou.

Cezhraničné platby v eurách z členských štátov mimo eurozóny mohli doposiaľ v niektorých krajinách dosahovať až 20 EUR, zatiaľ čo rovnocenné cezhraničné platby z členských krajín eurozóny sú veľmi lacné alebo dokonca bezplatné. Dohodnuté pravidlá umožnia spotrebiteľom a podnikom mimo eurozóny v plnej miere využívať výhody jednotného trhu a efektívnu infraštruktúru pre platby v eurách. Všetky platby v eurách mimo eurozóny (v rámci EÚ) budú odteraz oceňované rovnako ako domáce platby v miestnej oficiálnej mene. Za cezhraničné platby v eurách sa budú platiť veľmi nízke alebo dokonca nulové poplatky.

Všetci spotrebitelia v EÚ budú môcť porovnávať poplatky za menový prepočet pri platení platobnou kartou v inej mene EÚ. Spotrebitelia budú informovaní aj o poplatkoch za menový prepočet, ktoré im účtujú ich banky pri zasielaní peňazí do zahraničia prostredníctvom online bankových platforiem. 

19.12.2018

Dohoda o balíku Čistá energia pre všetkých Európanov

Európsky parlament, Rada EÚ a Komisia dosiahli predbežnú dohodu týkajúcu sa nových pravidiel pre zlepšenie fungovania trhu s elektrinou v EÚ.

" Ide o veľký krok k dokončeniu Energetickej únie. Dohodou na nových pravidlách pre trh s elektrinou totiž kompletizujeme mozaiku legislatívneho balíka s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. V praxi to znamená najmodernejší systém výroby, distribúcie a obchodovania s elektrinou vrátane lepšej integrácie obnoviteľných zdrojov energie a silnejších práv pre spotrebiteľov. Tí by to mali eventuálne pocítiť v lepších službách aj cenách." uviedol v tejto súvislosti slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. 

19.12.2018

Brexit: krízový akčný plán vo vybraných oblastiach

Spojené kráľovstvo o 100 dní opustí Európsku úniu.

"Ide o smutný vývoj a ťažké rozhodnutia v tomto predsviatočnom období, no situácia vyzerá tak dramaticky, že sa nedá vylúčiť žiaden scenár vrátane tvrdého, neorganizovaného rozchodu. Komisia musí dodržať isté schvaľovacie lehoty, a preto sme považovali za nevyhnutné prijať opatrenia vo vybraných oblastiach, kde sú otázniky a možné dopady na ľudí alebo biznis najpálčivejšie." uviedol slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu v Spojenom kráľovstve okolo ratifikácie dohody o vystúpení, na ktorej sa EÚ a Spojené kráľovstvo dohodli 25. novembra 2018, a vzhľadom na minulotýždňovú výzvu Európskej rady (článok 50) na zintenzívnenie príprav na všetkých úrovniach, začala dnes Európska komisia realizovať svoj krízový akčný plán pre vystúpenie bez dohody.

Dnešný balík obsahuje 14 opatrení v oblastiach, v ktorých by "scenár bez dohody" spôsobil pre občanov a podniky v EÚ27 vážne narušenia. Tieto oblasti zahŕňajú okrem iného finančné služby, leteckú dopravu, colníctvo a politiku v oblasti klímy.

Z pohľadu Komisie je nevyhnutné a naliehavé dnes prijať tieto opatrenia, aby sa krízové opatrenia mohli začať uplatňovať 30. marca 2019 a aby sa tak obmedzili najvýraznejšie škody, ktoré môže vystúpenie bez dohody v týchto oblastiach spôsobiť.

14.12.2018

Rok a pol od zrušenia roamingu: viac voláme aj dátujeme zo zahraničia

Podľa priebežnej správy Európskej komisie o účinkoch ukončenia roamingových poplatkov 15. júna 2017 Európania svoje digitálne práva najviac využili na cestách v EÚ a v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Používanie mobilných dát sa v porovnaní s úrovňami pred júnom 2017 zvýšilo v priemere päťkrát. Počet telefonátov uskutočnených cestovateľmi sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zhruba zdvojnásobil.

Všetky členské štáty zaznamenali veľký nárast roamingovej spotreby, ale zvýšenie bolo obzvlášť významné v Bulharsku, Chorvátsku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku, kde používatelia volali alebo prijímali hovory trikrát viac v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Pokiaľ ide o používanie mobilných dát, najaktívnejší boli používatelia z Bulharska, Česka, Chorvátska, Lotyšska, Poľska a Španielska, ich spotreba dát stúpla desaťnásobne alebo viac.

Trend smerom k zvýšenému dopytu po zrušení roamingových poplatkoch je jednoznačný. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra nastala zmena návykov, napríklad 34 % cestujúcich spokojne využíva v roamingu internet tak často ako doma, zatiaľ čo pred júnom 2017 ich bolo iba 15 %. Naopak podiel tých, ktorí nikdy nepoužívajú svoje mobilné dáta v zahraničí, klesol na 19 % v porovnaní so 42 % pred skončením roamingových poplatkov.

12.12.2018

Dohoda o posilnení kybernetickej bezpečnosti

Európsky parlament, Rada a Európska komisia dospeli k politickej dohode v súvislosti s právnym aktom o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa posilňuje mandát agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť, ENISA). Vďaka tomu môže agentúra lepšie podporovať členské štáty pri riešení kybernetických hrozieb a útokov. Týmto aktom sa vytvára aj rámec EÚ pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, čím sa posilní kybernetická bezpečnosť online služieb a spotrebiteľských zariadení.

12.12.2018

Podľa prieskumu v Európe rastie antisemitizmus

Nový prieskum Európskej agentúry pre základné práva odhaľuje, že 9 z 10 európskych Židov má pocit, že antisemitizmus za posledných 5 rokov zosilnel. Ide o vôbec najväčší prieskum svojho druhu, do ktorého sa zapojilo 16 300 respondentov v 12 domovských krajinách 96 % európskych Židov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo).

Výsledky posledného prieskumu agentúry EÚ pre základné práva o antisemitizme vyvolávajú veľké obavy: 85 % európskych Židov považuje antisemitizmus za najväčší sociálny a politický problém vo svojej krajine.

Z ďalších údajov vyplýva, že antisemitizmus je prítomný a má vplyv na každodenný život európskych Židov v celej EÚ:

  • 89 % Židov považuje antisemitizmus za najproblematickejší na internete a sociálnych médiách;
  • 28 % respondentov bolo v uplynulom roku aspoň raz obeťou antisemitského obťažovania;
  • 79 % Židov, ktorí v posledných piatich rokoch zažili antisemitské obťažovanie, to neohlásilo polícii ani inej organizácii;
  • 34 % respondentov sa vyhýba židovským podujatiam a miestam, pretože sa necítia bezpečne;
  • 38 % zvažovalo emigráciu, pretože sa ako Židia v Európe necítili bezpečne;
  • 70 % sa domnieva, že úsilie členských štátov potlačiť antisemitizmus je neúčinné.

Na rast antisemitizmu Komisia v roku 2015 reagovala menovaním koordinátora pre boj proti antisemitizmu. Dnešná štúdia odhalila, že najväčšie obavy vyvoláva rast antisemitizmu v online prostredí. Komisia na jeho potlačení pracuje od roku 2016, kedy vydala etický kódex boja proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete. 

12.12.2018

Pokrok v oblasti bezpečnosti

Komisia predložila správu o pokroku dosiahnutom pri budovaní bezpečnostnej únie.

Sľubný pokrok sa dosahuje napríklad pri návrhoch na odstránenie teroristického obsahu z internetu a posilnenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Komisia sa v dnešnej správe zameriava na 3 hlavné aspekty:

  • Realizácia bezpečnostných iniciatív (návrhy na zabezpečenie interoperability informačných systémov EÚ pre bezpečnosť, migráciu a správu hraníc, návrhy na posilnenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a i.)
  • Presadzovanie nových pravidiel (členské štáty by mali zaviesť dohodnuté pravidlá týkajúce sa osobných záznamov o cestujúcich, boja proti terorizmu, kybernetickej bezpečnosti, dostupnosti zbraní, prania špinavých peňazí a presadzovania predpisov o ochrane údajov).
  • Budovanie odolnosti (EÚ stanovila konkrétne opatrenia na boj proti dezinformáciám v Európe aj mimo nej, v ktorých vyzýva online platformy, aby pristupovali zodpovedne k zabezpečeniu slobodných a férových volieb)

11.12.2018

Rola online trhovísk pri výbere DPH a v boji proti daňovým podvodom

Komisia predstavila nové opatrenia, ktoré pripravia pôdu pre hladký prechod na nové pravidlá pre DPH pri elektronickom obchodovaní, platné od januára 2021.

Opatrenia by mali pomôcť členským štátom získať daňové príjmy vo výške 5 miliárd eur, o ktoré každoročne v tomto sektore prichádzajú. Táto strata má pritom do roku 2020 narásť až na 7 miliárd eur.

Navrhované právne predpisy sú zamerané aj na zníženie administratívnej záťaže pre podniky predávajúce tovar online. Jedným z opatrení je zavedenie elektronického obchodného portálu pre DPH alebo "jednotného kontaktného miesta". Bez tohto portálu by sa spoločnosti museli zaregistrovať v každom členskom štáte EÚ, do ktorého chcú predávať; takto všetko čo sa týka platby DPH zariadia na jednom mieste.

Od roku 2021 budú veľké online trhoviská zodpovedné za výber DPH z predaja tovaru, ktorý predávajú na ich platformách mimoúniové spoločnosti zákazníkom v EÚ. Keďže online trhoviská ponesú zodpovednosť za chýbajúcu DPH, daňové orgány budú mať istotu, že si môžu uplatniť nárok na splatnú daň aj vtedy, keď mimoúnioví predajcovia nedodržali pravidlá.

11.12.2018

Závery seminára Ako zvýšiť kvalitu slovenských úradníkov?

Jedným zo záverov včerajšieho spoločného seminára Zastúpenia EK na Slovensku a Transparency International Slovensko bolo, že snaha reformátorov by sa mala viac sústrediť na podmienky, za akých vie verejná správa plniť svoje úlohy.

Počas podujatia bola konštatovaná prítomnosť politizácie stredného a vyššieho úradníckeho stavu na slovenských ministerstvách, zhodnotená priemerná fluktuácia na týchto pozíciách vo volebných rokoch či pri výmene ministrov.

Medzi témy patrili aj prebiehajúce reformy štátnej správy, zužovanie priestoru pre politizáciu či vplyv politikov a politických nominantov na zmenu podmienok pre verejnú správu.

Prezentácie účastníkov seminára nájdete na stránke Transparency International Slovensko.  

10.12.2018

Stav slovenských lesov je jedna z top environmentálnych výziev na Slovensku.

Vďaka pomerne vysokému podielu lesov Slovensko presadzovalo využívanie biomasy prostredníctvom fondov EÚ ako príspevok k cieľom politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov.

Využívanie (drevnej) biomasy v určitých regiónoch Slovenska sa stalo problémom, pretože sa na energetické účely dochádzalo k výrubu a spaľovaniu dreva vysokej kvality.

Z trendov už vidno, že dochádza k znehodnocovaniu zásob dreva v lesných porastoch a krajinných prvkov v mestských oblastiach a v okolí riek a ciest. V záujme zabránenia ďalšiemu zhoršovaniu bola Slovenská republika požiadaná o vypracovanie analýzy udržateľného využívania zdrojov biomasy v kontexte financovania zo strany EÚ. Boli tiež hlásené prípady nezákonného používania kvalitného dreva na spaľovanie biomasy.

Podľa znenia Envirostratégia 2030 z dielne ministerstva životného prostredia medzi hlavné činitele nepriaznivého zdravotného stavu slovenských lesov patria zmena klímy a s ňou spojené výkyvy počasia (najmä vietor), podkôrny hmyz a vplyv človeka, činnosťou ktorého sú na mnohých miestach vekovo a druhovo málo diverzifikované, a tým pádom väčšinou zraniteľné, lesy.

Indikátorom poškodenia lesov je aj tzv. defoliácia, teda odlistnenie stromov. Viac ako tretina stromov na Slovensku je vo vysokom stupni defoliácie, kedy je aspoň štvrtina ich listov poškodená. To je dlhodobo viac, než je celoeurópsky priemer. Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť sú oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov. Na Slovensku sa zachovalo 10,5 tisíc hektárov pralesov a ich zvyškov.

Stretégia navrhuje viaceré opatrenia. V prvom rade sa má ťažba dreva uplatňovať udržateľným spôsobom. V oblastiach s najvyšším stupňom ochrany bude zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom sa bude uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva.

Dokument Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ - Slovensko, 2017 hovorí o nesúlade medzi rôznymi prístupmi v oblasti obhospodarovania lesov, ktorý je jedna z troch najvýznamnejších výziev v oblasti životného prostredia na Slovensku. Intenzita využívania lesov podľa niektorých ukazovateľov za posledných desať rokov vzrástla, pričom holoruby sa používajú mimoriadne často.

Väčšina lesov je vo vlastníctve štátu, niektoré časti sú však v súkromnom vlastníctve napr. mimovládnych organizácií, ktoré ich obhospodarujú. Obhospodarovanie štátnych lesov sa riadi plánmi obhospodarovania lesov zameranými na produkčnú funkciu lesa. Pokiaľ ide o zdravie lesa, aj keď sa trend od 90. rokov minulého storočia stabilizoval, oslabovanie stability ekosystémov počas desaťročí spôsobilo, že lesné ekosystémy utrpeli vplyvom prudkých víchric (napr. v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách v roku 2004).

06.12.2018

Bezpečné výrobky pod stromčekom

Na deň svätého Mikuláša, menej ako dva týždne pred Vianocami, predstavila komisárka Jourová výsledky testovania hračiek a vianočných svetielok. Vyplýva z neho, že takmer 90 % hračiek testovaných v EÚ nepredstavuje chemické riziká a 80 % vianočných svetielok spĺňa bezpečnostné normy. "Všetci chceme prežiť pokojné a bezpečné sviatky so svojimi rodinami a deťmi. V EÚ dbáme na bezpečnosť spotrebiteľov a máme jedny z najprísnejších bezpečnostných noriem na svete. Vďaka systému včasného varovania budú všetky výrobky predstavujúce potenciálne bezpečnostné riziko rýchlo odstránené z trhu. Verím, že náš nový balíček zlepšení spotrebiteľských práv, známy ako nová dohoda pre spotrebiteľov, bude prijatý už začiatkom budúceho roka," uviedla Věra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť. Prostredníctvom systému včasného varovania si orgány v celej EÚ denne vymieňajú upozornenia, aby zabezpečili, že výrobky predávané v EÚ zodpovedajú príslušným bezpečnostným predpisom a nepredstavujú riziká pre spotrebiteľov. Fotografie nebezpečných výrobkov, ktoré boli stiahnuté z trhu, nájdete tu. Komisárka tiež pripomenula, že mnohí spotrebitelia na seba berú vysoké riziko v podobe pôžičiek, ktoré sa im môžu zdať výhodné a pripomenula im ich práva v týchto situáciách. Spotrebitelia konečne môžu využiť novú platformu na riešenie sporov online (RSO) v prípade, že majú akýkoľvek problém s výrobkom zakúpeným online a obchodník nedodržiava ich práva.

05.12.2018

Komisia navrhuje, ako ešte väčšmi posilniť globálnu úlohu eura

Jednotná mena euro má strategický význam a je potrebné zabezpečiť, aby mohla zohrávať na medzinárodnej scéne plnohodnotnú úlohu. Globálnu úlohu eura treba rozvíjať tak, aby plne odrážalo politickú, hospodársku a finančnú váhu eurozóny, opierajúc sa o nadchádzajúce rozhodnutia o posilnení hospodárskej a menovej únie v Európe, dobudovaní bankovej únie a rozvoji únie kapitálových trhov.

Komisia vo svojom dnešnom oznámení predostiera výhody, ktoré z takejto silnejšej medzinárodnej úlohy eura plynú pre EÚ a medzinárodný finančný systém, a navrhuje iniciatívy, ktorými sa to dosiahne.

Iniciatívy na posilnenie úlohy eura

  • dobudovanie hospodárskej a menovej únie, bankovej únie a únie kapitálových trhov v Európe. Len sedem zo 40 kľúčových návrhov, ktoré Komisia v týchto oblastiach predložila spoluzákonodarcom, bolo prijatých.
  • ďalšie opatrenia na podporu efektívneho európskeho finančného sektora vrátane silnejších infraštruktúr európskeho finančného trhu; stabilné referenčné hodnoty úrokových mier a integrovaný systém okamžitých platieb v EÚ.
  • iniciatívy spojené s medzinárodným finančným sektorom: neustála spolupráca medzi centrálnymi bankami v záujme zaistenia finančnej stability; rozvíjanie hospodárskej diplomacie s cieľom podporovať používanie eura a poskytovanie technickej pomoci na zlepšenie prístupu k systému platieb v eurách pre zahraničné subjekty, najmä v kontexte európskeho vonkajšieho investičného plánu.

Komisia spustí aj celý rad cielených konzultácií so zainteresovanými stranami, o výsledkoch ktorých bude informovať v lete 2019.

  • Komisia začne konzultácie o trhovom potenciáli rozsiahlejšieho využívania transakcií v oblasti ropy, rafinovaných produktov a zemného plynu, denominovaných v eurách.
  • V súvislosti so surovinami (kovmi a minerálmi) a agropotravinárskymi komoditami sa Komisia bude so zainteresovanými stranami radiť o možnostiach zvýšenia objemu obchodu denominovaného v eurách.
  • Začne sa aj konzultácia s cieľom preskúmať možné opatrenia na podporu používania eura v odvetví výroby dopravných prostriedkov.

05.12.2018

EÚ intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám

EÚ dnes prezentovala akčný plán, na základe ktorého intenzívnejšie zakročí proti dezinformáciám v Európe aj za jej hranicami. Robí tak v záujme ochrany demokratických systémov a verejných diskusií, vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019 i ďalšie vnútroštátne a miestne voľby, ktoré sa budú v členských štátoch konať do roku 2020. Bol zhodnotený aj doterajší pokrok a v nadväznosti na výzvu európskych lídrov z júna 2018 sa stanovili konkrétne opatrenia na boj proti dezinformáciám. V akčnom pláne sa počíta aj so zvýšením prostriedkov vyčlenených na túto problematiku.

Akčný plán sa zameriava na 4 oblasti, ktoré majú kľúčový význam pre efektívne budovanie kapacít EÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ:

  • Lepšie odhaľovanie: osobitné skupiny pre strategickú komunikáciu, stredisko EÚ pre hybridné hrozby v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj delegácie EÚ v susedných krajinách budú posilnené o ďalších špecialistov a nástroje na analýzu údajov.
  • Koordinovaná reakcia: zriadi sa osobitný systém včasného varovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ktorý uľahčí výmenu údajov a hodnotení dezinformačných kampaní a umožní zasielať varovania pred dezinformáciami v reálnom čase. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu sa systém včasného varovania zriadi do marca 2019.
  • Online platformy a odvetvie: subjekty, ktoré podpísali kódex postupov, by mali urýchlene a účinne plniť záväzky prijaté v rámci tohto kódexu. Mali by sa pritom zamerať na opatrenia, ktoré treba urýchlene vykonať vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. Ide najmä o zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, zintenzívnenie úsilia o zrušenie aktívnych falošných účtov, označovanie nehumánnych interakcií (správ šírených automaticky internetovými "botmi") a spoluprácu s overovateľmi faktov a akademickými výskumnými pracovníkmi s cieľom odhaľovať dezinformačné kampane a zviditeľniť a šíriť overený obsah. Komisia s pomocou európskej skupiny regulačných orgánov pre oblasť služieb audiovizuálnych médií zabezpečí sledovanie plnenia týchto záväzkov.
  • Zvyšovanie informovanosti a posilnenie postavenia občanov: popri cielených informačných kampaniach budú inštitúcie EÚ a členské štáty prostredníctvom osobitných programov podporovať mediálnu gramotnosť.

3.12.2018

Geoblocking od dnes končí

Dnes (3. 12. 2018) končí geoblocking, čiže pravidlá zabraňujúce neodôvodnenému geografickému blokovaniu pri online nákupoch. Obchodníci mali od marca tohto roku deväť mesiacov na to, aby sa včas dokázali prispôsobiť novým pravidlám a zaviesť potrebné zmeny.

Tieto pravidlá odstránia ďalšiu prekážku na digitálnom trhu a prinesú ľuďom väčšiu voľnosť pri online nákupoch.Občania budú môcť nakupovať elektrospotrebiče, lístky na koncert alebo si prenajať auto v zahraničí podobne ako doma. Zahraniční obchodníci nebudú môcť žiadať uhradenie platby debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. Pre podniky sú nové pravidlá zárukou väčšej právnej istoty pri cezhraničnom podnikaní.  

29.11.2018

Ďalších 12 000 bezplatných cestovných poukazov na objavovanie Európy

Európska komisia spúšťa 2. kolo iniciatívy DiscoverEU. Od dnes, 29.11. 2018, do 11.12. 2019 (12:00 SEČ) majú mladí ľudia, ktorí dovŕšili 18 rokov, možnosť uchádzať sa o poukaz na bezplatné cestovanie po Európe na budúce leto. V prvom kole takto objavovalo Európu až 15 tisíc mladých ľudí. Zo Slovenska sa do prvého kola prihlásilo 2 254 záujemcov a z toho poukazy získalo 160 z nich.

Kto sa môže prihlásiť a ako?

Do 2. kola sa môže zapojiť ktokoľvek, kto je občanom EÚ a narodil sa medzi 1.1.2000 a 31.12. 2000.

Prihlásiť sa dá cez stránku Európskeho portálu pre mládež, kde je potrebné sa zaregistrovať a uviesť svoje cestovateľské plány. Uchádzači budú vybraní na základe odpovedí na 5 kvízových otázok s voliteľnými odpoveďami.

Úspešní uchádzači vycestujú medzi 15. aprílom a 31. októbrom 2019 na 1 až 30 dní, môžu vycestovať sami alebo v skupine (maximálne 5 ľudí v jednej skupine). Odporúča sa, aby cestovali vlakom, avšak v prípade potreby bude možné využiť aj alternatívne spôsoby dopravy.

Komisia vyzýva najmä ľudí so špecifickými potrebami alebo sociálnymi problémami, aby sa do tohto kola tiež zapojili. Týmto uchádzačom v prípade získania poukazu Komisia poskytne informácie a tipy a pokryje všetky náklady na osobitnú pomoc. 

28.11.2018

Komisia sa zasadzuje za klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050

Európska komisia dnes prijala dlhodobú strategickú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 - Čistá planéta pre všetkých.

Stratégia ukazuje, ako môže Európa viesť úsilie o klimatickú neutralitu investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v oblastiach, ako je priemyselná politika, financie či výskum, a zároveň sa postarať to, aby bol tento prechod spravodlivý aj zo sociálneho hľadiska. Podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu M.Šefčovičuviedol: "Ak nebudeme mať klímu pod kontrolou, život na našej planéte nebude bezpečný. To však neznamená, že zníženie emisií by malo ísť na úkor životnej úrovne Európanov."

Vízia Komisie o klimaticky neutrálnej budúcnosti sa zameriava na takmer všetky politiky EÚ a je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a pokračovať v snahe neprekročiť 1,5 °C. Byť lídrom v oblasti klimatickej neutrálnosti pre EÚ znamená dosiahnuť ju do roku 2050.

Výsledky najnovšieho osobitného prieskumu Eurobarometra (z 11/2018):

  • 93 % Európanov myslí, že zmena klímy je spôsobená ľudskou činnosťou,
  • 85 % súhlasí s tým, že boj proti zmene klímy a efektívnejšie využívanie energie môžu viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Európe

Cesta ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu by si vyžadovala spoločné opatrenia v 7 strategických oblastiach (energetická efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čistá, bezpečná a prepojená mobilita, konkurencieschopný priemysel a obehové hospodárstvo, infraštruktúra a energetické prepojenia, biohospodárstvo a prírodné záchyty uhlíka i zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého na riešenie zostávajúcich emisií). Členské štáty do konca roka 2018 predložia Európskej komisii svoje návrhy národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. 

28.11.2018

Dohoda o nových pravidlách pre liehoviny

Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu, za účasti Európskej komisie, včera dospeli k politickej dohode o nových pravidlách výroby a označovania liehovín a tiež registrácie a ochrany liehovín s chráneným zemepisným označením. Komisár pre poľnohospodárstvo, Phil Hogan, ktorý sa zúčastnil záverečného rokovania, v tejto súvislosti uviedol: "Tešíme sa z úspešného záveru dnešného trialógu a rovnako z dosiahnutej dohody. Som presvedčený, že nové pravidlá pre liehoviny, ktoré sú výsledkom dnešných rokovaní sa stanú vhodným právnym základom pre tento sektor a aj naďalej budú podporovať jeho neustály a výrazný rast. Modernizované pravidlá tiež zabezpečia, aby boli spotrebitelia podrobne informovaní o metódach použitých pri výrobe liehovín."

Dnešná dohoda znamená záruku, že liehoviny v celej EÚ budú jasnejšie a jednotne označované. Vytvorenie registra kontrolných orgánov členských štátov tiež uľahčí prácu vnútroštátnych orgánov presadzovania v dohliadaní na to, aby sa k spotrebiteľom dostávali originálne výrobky. Liehoviny s chráneným zemepisným označením, ako sú napríklad Koňak, Irish Cream, Genever alebo Ouzo, budú taktiež lepšie chránené proti zneužitiu ako prísady a proti registrácii podobných ochranných známok.

26.11.2018

Obavy zo zasahovania do volieb do Európskeho parlamentu

Najnovší prieskum Eurobarometra odhaľuje, aké majú Európania očakávania od budúcoročných májových volieb do Európskeho parlamentu a čo by ich motivovalo ísť voliť. Väčšina občanov EÚ sa obáva, že do volieb zasiahnu dezinformačné kampane, zneužívanie údajov a kybernetické útoky.

V roku 2014 sa na voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnilo 42 % Európanov (13,05 % Slovákov). Z Eurobarometra vyplýva, že volebnú účasť v budúcich európskych voľbách by mohlo pomôcť zvýšiť nasledovné:

  • 43% respondentov by chcelo viac informácií o EÚ a o jej vplyve na ich každodenný život (na Slovensku to uviedlo 35% respondentov);
  • 31% respondentov chce, aby kandidovalo viac mladých ľudí (na Slovensku to uviedlo 33% respondentov)

Slovenskí voliči by podľa prieskumu uvítali aj väčšie zastúpenie žien medzi kandidátmi (uviedlo to 21% respondentov) a viac kandidátov z radov nedostatočne zastúpených skupín obyvateľstva (11% respondentov).

Obavy v súvislosti s voľbami:

  • 61 % Európanov sa obáva, že voľby možno zmanipulovať kybernetickými útokmi (SK: 45%),
  • 59 % Európanov sa obáva, že voľby ovplyvnia zahraniční aktéri a zločinecké skupiny (SK: 48%),
  • 67 % Európanov sa obáva, že osobné údaje uvedené na internete by sa mohli použiť na zobrazovanie cielených politických posolstiev (SK: 57%).

Ale zároveň sa veľká väčšina Európanov zhoduje, ako tieto hrozby riešiť:

  • zvýšiť transparentnosť sociálnych médií na internete, a to aj tým, že sa bude zreteľne uvádzať sponzor online inzercie (EU: 81%, SK: 76%);
  • dať všetkým politickým stranám rovnaké možnosti prístupu k internetovým službám, keď sa budú uchádzať o hlasy voličov (EU: 81%, SK: 78%);
  • poskytnúť kandidátom a politickým stranám právo na odpoveď na sociálnych médiách(EU: 79%, SK: 76%);
  • zaviesť na internete rovnaké moratórium, aké platí pre tradičné médiá (EU: 74%, SK: 75%).

Európska komisia už v septembri predložila súbor konkrétnych opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť slobodný, spravodlivý a bezpečný priebeh volieb do Európskeho parlamentu. Komisia vytvorila aj európsku sieť pre spoluprácu na voľbách, ktorá sa po prvý raz stretne v januári 2019.

22.11.2018

Pohľad na zdravie v Európe: Prevencia a ochrana pre dlhší a zdravší život

Európska komisia a organizácia OECD dnes spoločne uverejnili správu "Stručný pohľad na zdravie: Európa 2018", prezentujúcu analýzy zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti zdravotníctva v 28 členských štátoch, 5 kandidátskych krajinách a 3 krajinách krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Cieľom je pomôcť členským štátom reagovať na výzvy a podporiť ich snahu na získavanie poznatkov.

Dnešná správa je prvým krokom v dvojročnom cykle, ďalej bude v roku 2019 nasledovať vypracovanie zdravotných profilov všetkých členských krajín EÚ, z ktorých vyplynú osobitné charakteristiky a posledným je séria diskusií v jednotlivých štátoch.

"Priemerná dĺžka života v EÚ je jednou z najvyšších na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Veľa životov sa môže zachrániť zvýšením úsilia na podporu zdravého životného štýlu," uviedol Komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis.

Priemerná dĺžka života v krajinách EÚ stabilne rastie, ale od roku 2011 sa značne spomalila. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia.

Na Slovensku bola v roku 2016 predpokladaná dĺžka života 77 rokov, pričom európsky priemer je 81 rokov. Veľké rozdiely v priemernej dĺžke života pretrvávajú nielen medzi pohlaviami, ale aj v rámci sociálno-ekonomického postavenia. Na Slovensku môže 30 ročný muž s vysokou úrovňou vzdelania očakávať, že bude žiť o 15 rokov viac, v porovnaní s tým, keby dosiahol len nízku úroveň vzdelania. 30 ročná vzdelaná žena môže očakávať dlhší život o 7 rokov, v porovnaní so ženou s nízkou úrovňou vzdelania. Najčastejšou príčinou úmrtia sú na Slovensku sú ochorenia obehového systému a rakovina.

Ďalšie zistenia z dnešnej správy, ktorá varuje aj pred rizikovými faktormi, ako fajčenie, alkohol, obezita a vyžaduje univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a posilnenie zdravotného systému:

  • Výsledky z viacerých krajín ukazujú, že 20% výdavkov na zdravotníctvo by mohlo byť rozdelených lepšie.
  • V roku 2015 zomrelo v dôsledku duševných chorôb viac ako 84 000 ľudí. Celkové výdavky na boj proti nim sa odhadujú na 600 miliárd eur ročne. Duševné choroby nemajú len sociálny, ale aj ekonomický dopad.
  • Skoro 40% mladých zažilo v predchádzajúcom mesiaci najmenej jednu udalosť s nadpriemernou konzumáciou alkoholu (tzv. binge drinking). Napriek tomu, že celková spotreba alkoholu sa znížila, naďalej ostáva zníženie jeho konzumácie prioritou.

21.11.2018

Jesenný balík európskeho semestra: ako udržať rast a rozšíriť jeho prínos na celú spoločnosť

Európska komisia dnes predstavila hospodárske a sociálne priority EÚ na nasledujúci rok, vydala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov na rok 2019 a v prípade Talianska potvrdila, že je v mimoriadne závažnom nesúlade s Paktom stability a rastu. Grécko sa po prvýkrát zapojilo do európskeho semestra.

V prípade Slovenska, ktoré je v skupine spolu s Estónskom a Lotyšskom, Komisia dospela k záveru, že návrh rozpočtového plánu je vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu v roku 2019. Tieto krajiny predložili plány, ktoré by mohli viesť k určitej odchýlke od ich strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu úprav smerom k tomuto cieľu.

Európsky semester 2019 sa začína v období ustáleného, aj keď menej dynamického rastu a vysokej neistoty. Od roku 2014, keď nastúpila Komisia pod vedením J.C. Junckera, sa veľa dosiahlo, ale sú potrebné ďalšie opatrenia. Na európskej úrovni to znamená prijatie rozhodnutí ohľadom dokončenia Hospodárskej a menovej únie. Na národnej úrovni, je potrebné využiť dobré ekonomické časy na vytváranie fiškálnych vankúšov a znižovanie dlhu ako aj podporiť investície a štrukturálne reformy na zvýšenie produktivity a rastového potenciálu.

20.11.2018

Euro nestráca popularitu, eurodrobné by väčšina Slovákov zrušila

Dnes bol zverejnený už v poradí sedemnásty prieskum na tému obľúbenosti spoločnej meny Euro medzi občanmi krajín eurozóny.

Výsledky prieskumu ukazujú, že podpora Eura medzi občanmi eurozóny je najvyššia už v poradí druhý rok za sebou. Až 74% opýtaných z krajín eurozóny súhlasí s tvrdením, že Euro je pre EÚ ako celok dobrá vec. Na Slovensku tento názor zdieľa 79% respondentov. Až 69% slovenských respondentov si myslí, že Euro je dobré pre ich krajinu, teda pre Slovensko.

27% opýtaných občanov eurozóny a rovnako aj slovenských respondentov, sa v prieskume vyjadrilo, že vďaka Euru sa cítia byť viac Európanmi, ako predtým než ich krajina zaviedla spoločnú menu. Viac ako dve tretiny (69%) opýtaných sa vyjadrilo, že medzi krajinami Eurozóny by mala byť väčšia koordinácia hospodárskych politík. Na Slovensku má tento názor 53% opýtaných.

Súčasťou prieskumu bola aj otázka týkajúca sa zrušenia 1 a 2 centových mincí. Celkovo sa v prospech zrušenia týchto mincí vyslovilo 64% opýtaných v eurozóne. Zo slovenských respondentov by tieto "drobné" mince zrušilo až 73% opýtaných. 

15.11.2018

Európsky deň antibiotík 2018: musíme spojiť sily, aby sme prestali používať antibiotiká zbytočne

V predvečer 11. Európskeho dňa antibiotík Komisia zverejnila výsledky novej štúdie Eurobarometra o znalostiach verejnosti o antibiotikách a celkových trendoch ich používania.

Zo štúdie vyplýva, že v používaní antibiotík došlo k pozitívnemu vývoju: 32 % ľudí uviedlo, že v posledných dvanástich mesiacoch brali antibiotiká, kým v prieskume z roku 2009 to bolo 40 %. Mnohé z týchto antibiotík sa však užívali zbytočne: 20 % antibiotík sa užívalo na chrípku alebo prechladnutie a 7 % ľudí ich bralo bez lekárskeho predpisu. 66 % respondentov vie, že je zbytočné užívať antibiotiká na prechladnutie a 43 % je si vedomých, že antibiotiká sú neúčinné proti vírusom. Viac ako dve tretiny ľudí by radi získali viac informácií o antibiotikách.

Minulý rok bol prijatý nový a komplexný akčný plán EÚ, v ktorom sa stanovujú ciele Komisie pre boj proti antimikrobiálnej rezistencii v rámci politík ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia.

A aké majú vedomosti o antibiotikách Slováci? 64% respondentov neužívalo antibiotiká posledných 12 mesiacov, 34% antibiotiká užilo. Až 55% si nesprávne myslí, že antibiotiká zabíjajú vírusy. Správnu odpoveď poznalo 39%. 58 % opýtaných vie, že nádchu antibiotiká nevyliečia a až 91% vedelo, že zbytočné užívanie antibiotík znižuje ich účinky.

08.11.2018

Hospodárska prognóza z jesene 2018: pokračujúca, no menej výrazná dynamika rastu a vyššia neistota

Rast v eurozóne sa má spomaliť z 10-ročného maxima na úrovni 2,4 % v roku 2017 na 2,1 % v roku 2018, pričom v rokoch 2019 a 2020 treba počítať s ďalším poklesom na 1,9 %, resp. 1,7 %. Rovnaký vývoj sa očakáva v EÚ27, v prípade ktorej prognóza rastu dosahuje v roku 2018 úroveň 2,2 %, v roku 2019 úroveň 2,0 % a v roku 2020 úroveň 1,9 %. Ak nedôjde k významnejším otrasom, Európa by mala naďalej rásť, hoci pomalším tempom, a nezamestnanosť klesať. Tento scenár však závisí od čoraz väčšieho počtu vzájomne prepojených rizík. Celková inflácia má v prognózovanom období zostať mierna. V eurozóne by mala dosiahnuť 1,8 % v rokoch 2018 a 2019 hlavne v dôsledku zvýšenia cien ropy. Predpokladá sa, že deficit verejných financií eurozóny bude v tomto roku naďalej klesať voči HDP, a to vďaka nižším úrokovým výdavkom. Deficit verejných financií eurozóny sa má podľa predpokladov zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 0,8 % v roku 2019, pričom v roku 2020 klesne na 0,7 %. Deficit verejných financií EÚ27 sa má podľa očakávaní zvýšiť z 0,6 % HDP v roku 2018 na 0,8 % v roku 2019, pričom v roku 2020 klesne na 0,6 %. V eurozóne a takmer vo všetkých členských štátoch sa bude podľa prognóz naďalej znižovať pomer dlhu k HDP. Tento by mal v eurozóne klesnúť z úrovne 86,9 % v roku 2018 na 84,9 % v roku 2019 a 82,8 % v roku 2020.

V prípade Slovenska Európska komisia predpokladá, že hospodársky rast sa ďalej zvýši z 4 % v roku 2018 na 4,1% v 2019. Súkromná spotreba ťahaná rastom platov a zamestnanosti zostane hlavným prispievateľom rastu. V roku 2020 by sa v dôsledku spomalenia vývozov mal spomaliť aj hospodársky rast na 3,5%. Nezamestnanosť klesá na rekordne nízku úroveň 6,9% v roku 2018 a očakáva sa jej ďalší pokles na 6% do roku 2020. Rastúce mzdy a silná domáca spotreba ťahajú hore aj infláciu a to na 2,6% v rokoch 2018 a 2019. Deficit verejných financií sa znížil na 0,8% v roku 2017 a má ďalej klesať až k skoro vyrovnanému rozpočtu v roku 2020.

06.11.2018

Program WiFi4EU: od 7. novembra môžu obce v EÚ požiadať o bezplatné Wi-Fi hotspoty vo verejných priestoroch

Komisia vyhlási 7. novembra 2018 o 13:00 (SEČ) výzvu na predkladanie žiadostí v rámci programu WiFi4EU. Výzva, na ktorú môžu reagovať obce alebo skupiny obcí v EÚ, bude otvorená do 17:00 (SEČ) 9. novembra 2018. Rozpočet programu do roku 2020 je 120 miliónov EUR, ktoré sú určené pre ca. 8 000 obcí v celej EÚ. S cieľom spracovať veľmi veľký počet žiadostí z celej Európy je postup podávania žiadostí jednoduchý a plne elektronický. Obce, ktoré sa zaregistrovali na portáli WiFi4EU, budú môcť jedným kliknutím požiadať o poukaz WiFi4EU v hodnote 15 000 EUR. Obce, ktoré sa nestihli zaregistrovať a majú záujem požiadať o poukaz, tak môžu urobiť do začiatku vyhlásenia výzvy 7. novembra. Poukaz budú môcť obce použiť na zriadenie pripojenia Wi-Fi vo verejných priestoroch (vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí). Komisia vyberá projekty v poradí, v akom boli predložené. V rámci nadchádzajúcej výzvy dostane poukaz WiFi4EU prvých 2 800 obcí, pričom každý členský štát EÚ dostane aspoň 15 poukazov. V nasledujúcich dvoch rokoch budú vyhlásené ďalšie tri výzvy, približne raz za 6 mesiacov. Siete financované cez program WiFi4EU budú sprístupnené bez poplatku, reklám a zberu údajov. Finančné prostriedky sa poskytnú pre siete, ktoré nekopírujú existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky podobnej kvality. Viac informácií nájdete na stránke: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/wifi4eu-call-launch-date-confirmed 

06.11.2018

Zastúpenie Európskej komisie na najväčšom knižnom veľtrhu Bibliotéka

Zastúpenie EK na Slovensku je aj tento rok jedným z vystavovateľov na najväčšom knižnom veľtrhu Bibliotéka, ktorý sa koná v dňoch 8-11. novembra v bratislavskej Inchebe. Okrem zaujímavých publikácií a informácií o Európskej únii sme pre návštevníkov pripravili rôzne kvízy a najmä detských návštevníkov určite zaujme výstava 40 jazykových verzií knihy o Pinocchiovi, ktorá je jednou z najprekladanejších kníh na svete. Deti, ale aj dospelí si budú môcť vysúťažiť rôzne pekné ceny a vyrobiť vlastnú papierovú bábku Pinocchia. Nájdete nás v hale D, stánok č. 416.

02.11.2018

Odborné vzdelávanie a príprava v srdci Európy: prichádza tretí Európsky týždeň odborných zručností

Európska komisia v spolupráci s rakúskym predsedníctvom organizujú vo Viedni od 5. do 9. novembra 2018 tretí Európsky týždeň odborných zručností, ktorý bude vychádzať z úspechu prvých dvoch ročníkov.

Pod heslom "Objav svoj talent" budú mať tisíce mladých ľudí v celej Európe príležitosť dozvedieť sa viac o možnostiach odbornej prípravy a kariérneho rozvoja vďaka vzdelávaniu a odbornej príprave počas viac ako tisícky podujatí, ktoré sa budú konať v celej Európe až do decembra 2018. Táto iniciatíva združuje poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, organizácie občianskej spoločnosti, verejné orgány, obchodné organizácie, odborové zväzy a širokú verejnosť v záujme lepšej informovanosti o výhodách odborného vzdelávania a prípravy (OVP).

Cieľom tohto podujatia je ukázať, že odborné vzdelávanie a príprava je inteligentnou voľbou pre mladých ľudí aj dospelých, lebo vedie k excelentnosti vo vzdelávaní, ku kvalitným pracovným miestam a k zvyšovaniu zamestnateľnosti. Ide zároveň o príspevok k programu v oblasti zručností pre Európu a k zavádzaniu Európskeho piliera sociálnych práv. Prostredníctvom Európskeho týždňa odborných zručností chce Európska komisia zvýšiť povedomie o širokej škále príležitostí, ktoré ponúka OVP, a povzbudiť viac ľudí, aby si zvolili túto cestu a zistili, čo ponúka. Tento rok sa podujatie intenzívne zameria aj na budúcnosť odborného vzdelávania a prípravy. Bude sa diskutovať o témach, ako je digitalizácia a internacionalizácia v tejto oblasti.

26.10.2018

Európsky deň rovnosti odmeňovania: Ženy zarábajú na Slovensku stále skoro o pätinu menej ako muži

Na Slovensku predstavuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 19 %. V rebríčku EÚ tak Slovensko ostáva šiestou krajinou v poradí s najväčším rozdielom. Tento rozdiel predstavuje v Európskej únii v priemere 16,2%. Európsky deň rovnosti odmeňovania, ktorý tento rok pripadá na 3. novembra, je momentom, keď ženy oproti mužom akoby prestali dostávať odmenu - takmer dva mesiace pred koncom roka.

Pod rozdielom v odmeňovaní žien a mužov sa rozumie rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou mužov a žien v rámci hospodárstva. Medzi faktory, ktoré podľa Európskej komisie prispievajú k takýmto rozdielom, sú okrem iného:

- riadiace a dozorné funkcie vykonávajú prevažne muži

- zodpovednosť za dôležité neplatené úlohy (napr. starostlivosť o príbuzných) preberajú väčšinou ženy

- sklon tráviť viac času mimo trh práce majú viac ženy ako muži

- v niektorých odvetviach sú nadmerne zastúpené ženy, v iných zas muži. Je to kvôli segregácii v oblasti vzdelávania a na trhu práce.

25.10.2018

SELFIE - nový nástroj na podporu digitálneho vyučovania a učenia sa v školách

Európska komisia dnes predstavila nový nástroj, ktorý má pomôcť všetkým školám v EÚ, ako aj v Rusku, Gruzínsku a Srbsku posúdiť, ako využívajú digitálne technológie na vyučovanie a učenie sa. Nástroj SELFIE (Self-reflection on Effective Learning by Fostering the use of Innovative Educational Technologies, t. j. sebareflexia o efektívnom učení sa s podporou využívania inovačných vzdelávacích technológií) bude mať v EÚ k dispozícii 76,7 milióna študentov a učiteľov v 250 000 školách, pričom ho budú môcť využívať dobrovoľne. Teraz sa zavádza v 24 jazykoch EÚ a v budúcnosti budú nasledovať ďalšie mutácie. Na platforme SELFIE sa môže zaregistrovať akákoľvek zainteresovaná škola (školy vyššieho primárneho, sekundárneho a odborného vzdelávania) a začať tak viesť sebareflexiu. Cieľom Komisie je do konca roka 2019 zapojiť milión študentov, učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl.

25.10.2018

Program LIFE: viac než štvrť miliardy EUR na investície do životného prostredia, ochrany prírody a opatrení v oblasti zmeny klímy

Európska komisia schválila investičný balík vo výške 243 miliónov EUR na projekty na podporu prírody, životného prostredia a kvality života v rámci programu LIFE, vďaka ktorým sa má podporiť prechod Európy na udržateľnejšiu a nízkouhlíkovú budúcnosť. Financovanie EÚ z Programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy zmobilizuje dodatočné investície v celkovej výške 430,7 milióna EUR na 142 nových projektov. Podporených bude mnoho nadnárodných projektov, program LIFE bude mať teda vplyv v každom členskom štáte EÚ. V zozname sú aj projekty týkajúce sa Slovenska.

Suma 196,2 milióna EUR bude určená na projekty v oblasti životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov, prírody a biodiverzity, ako aj správy a informovania v oblasti životného prostredia.

Patria sem aj významné investície do projektov, ktoré umožnia opätovné použitie väčšieho množstva plastov. Premena tohto odpadu na vysokokvalitné suroviny v automobilovom, stavebnom a baliarenskom priemysle je len jedným zo spôsobov, ktorým LIFE poskytuje praktickú podporu pri dosahovaní cieľov Európskej stratégie Európskej komisie pre plasty v obehovom hospodárstve.

Projekty, v ktorých je Slovensko vedúcim (koordinátorom) projektu:

Príroda a biodiverzita (2 projekty - 8,7 milióna)

Obnova a prepojenie suchých trávnych porastov

Záchrana hraboša severského pred stratou biotope

Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov (2 projekty - 4,3 milióna)

Testovanie zdravotných prínosov pridávania minerálov do mäkkej vody

Monitorovanie vrcholových predátorov na podporu ľudského zdravia

Adaptácia na zmenu klímy (1 projekt - 2,4 milióna)

Zvyšovanie odolnosti sídlisk voči zmene klímy

Projekty, v ktorých je Slovensko partnerom:

  • Správa a informovanie v oblasti životného prostredia: Presadzovanie právnych predpisov proti nezákonnému obchodovaniu s odpadom
  • Zmierňovanie zmeny klímy: Znižovanie potenciálu klimatizačných zariadení vplývať na globálne otepľovanie
  • Správa a informovanie v oblasti životného prostredia: Premena pracovných priestorov na oázu biodiverzity

23.10.2018

Lepšia právna regulácia: ako posilniť subsidiaritu a proporcionalitu pri tvorbe politík EÚ

S blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu a v kontexte rozpravy o budúcnosti Európy dnes Európska komisia predostrela zmeny, ktoré hodlá zaviesť do procesu tvorby politík EÚ, aby svoje obmedzené zdroje sústredila na menší počet činností a efektívnejšie realizovala svoje politické priority. Dnes predložené oznámenie o tom, ako posilniť zásady proporcionality a subsidiarity pri rozhodovaní EÚ, má zároveň za cieľ vykonať odporúčania "osobitnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár Menej, ale efektívnejšie".

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti vyhlásil: "Vítam závery osobitnej skupiny, z ktorých vyplýva, že EÚ je pridanou hodnotou vo všetkých oblastiach, v ktorých v súčasnosti koná. V určitom momente však zákonite dospejeme k zisteniu, že so zdrojmi, ktoré máme k dispozícii, nemôžeme donekonečna robiť viac, aby sme sa vyrovnali s čoraz závažnejšími výzvami. V budúcnosti si Komisia bude musieť stanoviť priority pri čoraz väčšom počte činností a zdrojov."

23.10.2018

Pracovný program Komisie na rok 2019: plnenie sľubov a príprava na budúcnosť

Európska komisia dnes predstavila aj svoj pracovný program na rok 2019, v ktorom stanovila tri hlavné priority na nadchádzajúci rok: urýchlené dosiahnutie dohody o už predložených legislatívnych návrhoch s cieľom realizovať svojich desať politických priorít; prijatie obmedzeného počtu nových iniciatív na riešenie zostávajúcich výziev a predloženie niekoľkých iniciatív týkajúcich sa budúcnosti Únie s 27 členskými štátmi, ktoré upevnia základy silnej, jednotnej a zvrchovanej Európy.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti povedal: "O sedem mesiacov zažije Európa pri voľbách do Európskeho parlamentu svoj najdôležitejší stret s voličmi za celú generáciu. Vyzývam Európsky parlament a Radu, aby prijali návrhy, ktoré Komisia predložila za ostatné štyri roky. Občanom nezáleží na návrhoch - im záleží na platných zákonoch, ktoré im dávajú práva. Najlepším signálom pre voličov, ktorí sa budúci rok vyberú k volebným urnám, bude, keď im ukážeme, že táto Únia prináša konkrétne, hmatateľné výsledky."

17.10.2018

DiscoverEU: 18-roční môžu opäť objavovať Európu

Koncom roka spustí Európska komisia druhé kolo podávania žiadostí o cestovné poukazy pre najmenej 12 000 mladých cestovateľov. Žiadatelia musia k 31. decembru 2018 dovŕšiť vek 18 rokov a byť pripravení vydať sa od 15. apríla do 31. októbra 2019 [TBC] na cestu v trvaní najviac 30 dní.

Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá následne vyberie úspešných uchádzačov.

Počas uplynulého leta malo možnosť objavovať Európu vďaka DiscoverEU približne 15 000 mladých ľudí z celej EÚ.

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsics uviedol: "Vďaka našej iniciatíve sa na cesty po EÚ vydalo asi 15 000 mladých Európanov vo veku 18 rokov. Mali tak možnosť bezprostredne pochopiť podstatu slobody pohybu, objaviť rozmanitosť a kultúrne bohatstvo Európy a stretnúť sa s ľuďmi z iných krajín. Som presvedčený, že pre týchto mladých ľudí to bol zážitok na celý život. Preto som veľmi rád, že túto príležitosť bude môcť na budúci rok využiť ešte viac mladých ľudí."

17.10.2018

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na Slovensku

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan navštívi 17. - 18. októbra 2018 Slovensko. Vo štvrtok 18. októbra sa zúčastní konferencie Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore.

Počas svojej návštevy sa komisár Hogan stretne aj so zástupcami slovenského agropotravinárskeho sektora a zúčastní sa stretnutia s predstaviteľmi výborov NR SR pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, financie a rozpočet a hospodárske záležitosti. 

16.10.2018

Vzdelávanie a odborná príprava v Európe

Európska komisia dnes uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018, v ktorom sa uvádza, že členské štáty dosiahli určitý pokrok a priblížili sa k cieľom EÚ stanoveným do roku 2020.

Tohtoročný monitor sa zameriava najmä na vzdelávanie občanov a odráža sa v ňom aj úloha vzdelávania pri posilňovaní angažovanosti, inklúzie a porozumenia občianskym právam. V monitore sa uvádza celý rad príkladov, čo robia členské štáty pre to, aby zabezpečili, že sa mladí ľudia naučia, ako funguje demokracia a naše inštitúcie, a zoznámia sa s hodnotami, na ktorých je vybudovaná Európska únia.

Vyberáme zo zistení o Slovensku:

  • priepastné rozdiely v úrovni dosiahnutého vzdelania: výsledky študentov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie;
  • napriek neustálemu hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania hlboko pod priemerom krajín OECD a EÚ. Nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva;
  • vysokoškolské vzdelávanie treba zmodernizovať, aby získalo medzinárodnejší rozmer;
  • hoci sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je pomerne nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave;
  • v školách by sa mohol dať väčší priestor občianskej výchove;

Pri testovaní žiakov základných škôl (piatakov) v matematike a v slovenskom jazyku sa potvrdili veľké rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi Slovenska. Najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak, najlepšie výsledky dosiahli žiaci z Bratislavy. Žiaci zo sociálne znevýhodnených

15.10.2018

Nová stratégia biohospodárstva pre udržateľnú Európu

Komisia minulý týždeň predstavila akčný plán na rozvoj udržateľného a obehového biohospodárstva. Novou stratégiou biohospodárstva sa Komisia usiluje oživiť tvorbu pracovných miest, hospodársky rast a investície. Cieľom je zefektívniť trvalo udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov a prispieť tým k riešeniu globálnych i miestnych problémov. Biohospodárstvo dokáže premeniť riasy na pohonné hmoty, recyklovať plasty, z odpadu vytvoriť nový nábytok či oblečenie a z priemyselných vedľajších produktov biohnojivá. Vzťahuje sa na všetky odvetvia a systémy, ktoré využívajú biologické zdroje. Ide o jedno z najväčších a najdôležitejších odvetví EÚ. Jeho ročný obrat dosahuje približne 2 miliardy eur a zamestnáva približne 18 miliónov ľudí. Do roku 2030 by biohospodárstvo mohlo vytvoriť milión nových ekologických pracovných miest.

Na vytvorení udržateľného obehového biohospodárstva sa musia spoločne podieľať verejné orgány i priemyselný sektor.

Na podporu zavedie Komisia v budúcom roku 14 konkrétnych opatrení zameraných na tri hlavné ciele:

1. Rozšíriť a posilniť priemyslové odvetvia založené na biotechnológiách

2. Rýchlo rozšíriť biohospodárstvo po celej Európe

3. Chrániť ekosystém a pochopiť ekologické obmedzenia biohospodárstva.

Na obdobie 2021 - 2027 navrhla Komisia vyčleniť z programu Horizont Európa 10 miliárd eur, ktoré sa použijú na potraviny a prírodné zdroje vrátane biohospodárstva.

15.10.2018

Komisia chráni Európanov pred nebezpečnými chemickými látkami v oblečení a textile

Za posledných 10 rokov EÚ výrazne obmedzila vystavenie občanov škodlivým chemickým látkam a Komisia sa neustále snaží zlepšovať ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia. V tejto súvislosti dnes prijala nové obmedzenia týkajúce sa používania 33 látok, o ktorých je známe, že spôsobujú rakovinu a problémy s reprodukčným zdravím (tzv. látky CMR) tým, že sa používajú v oblečení, obuvi a iných textilných výrobkoch. Nové pravidlá boli prijaté na základe zmeny nariadenia REACH - najpokročilejších a najkomplexnejších právnych predpisov o chemických látkach na svete. Opatrenia, ktoré Komisia dnes prijala, sú zamerané na ochranu zdravia európskych občanov obmedzením ich vystavenia chemickým látkam CMR, ktoré môžu byť obzvlášť škodlivé pri častom kontakte s ľudskou pokožkou. V nových pravidlách sa stanovujú maximálne koncentračné limity pre používanie látok CMR v oblečení a textile, ako aj zákaz uvádzania výrobkov, ktoré tieto limity prekračujú, na trh EÚ, bez ohľadu na ich pôvod. Nové obmedzenia boli vypracované na základe vedeckých a technických odporúčaní Európskej chemickej agentúry a po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami. Začnú sa uplatňovať 24 mesiacov po uverejnení nariadenia v Úradnom vestníku EÚ. 

04.10.2018

Európska komisia schválila investičnú pomoc Slovenska pre Jaguar Land Rover

Európska komisia dospela k záveru, že investičná pomoc Slovenska pre Jaguar Land Rover vo výške 125 mil. EUR je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Táto podpora prispeje k hospodárskemu rozvoju a konkurencieschopnosti nitrianskeho regiónu, k vytvoreniu pracovných miest a zároveň nenaruší hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

Komisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová uviedla: "Naše vyšetrovanie potvrdilo, že verejná podpora Slovenska pre Jaguar Land Rover vo výške 125 miliónov EUR na projekt výstavby nového automobilového závodu v Nitre je v súlade s našimi pravidlami o štátnej pomoci. Naše vyšetrovanie odhalilo, že pomoc bola nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover investovala v Európe, a nie v Mexiku. Takisto sme zistili, že opatrenie prispeje k vytvoreniu pracovných miest a k hospodárskemu rozvoju tohto znevýhodneného regiónu bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž."

Podrobné vyšetrovanie Komisie začalo v máji 2017 a potvrdilo, že keď sa spoločnosť Jaguar Land Rover v roku 2015 rozhodovala, kde vybudovať novú automobilku, uvažovala nad rôznymi lokalitami v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ako aj v Severnej Amerike. V Európe nakoniec vyhrala Nitra, zatiaľ čo v Severnej Amerike bolo zvolené ako alternatívna lokalita jedno mexické mesto. Komisia pri vyšetrovaní zistila, že bez investičnej pomoci by sa projekt nebol realizoval v Európe, ale v Mexiku.

Z vyšetrovania Komisie takisto vyplynulo, že pomoc bola obmedzená na minimum, ktoré spoločnosť Jaguar Land Rover potrebovala na to, aby sa rozhodla investovať na Slovensku, pretože z nej kompenzovala finančné nevýhody súvisiace s realizáciou projektu v Nitre v porovnaní s Mexikom.

01.10.2018

Začína Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti 2018

Práve dnes sa v celej EÚ začína šiesty ročník Európskeho mesiaca kybernetickej bezpečnosti (ECSM). Túto kampaň, ktorá bude prebiehať celý október, organizujú Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA, Európska komisia a viac ako 200 partnerov z celej Európy.

Cieľom ECSM je zvyšovanie informovanosti a podpora kybernetickej bezpečnosti medzi občanmi a organizáciami, ako aj poskytovanie aktuálnych bezpečnostných informácií prostredníctvom vzdelávania a výmeny osvedčených postupov.

Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti sa v roku 2018 zameriava na štyri témy, pričom každej z nich sa bude venovať jeden októbrový týždeň:

1. týždeň - 1. až 7. októbra: "Venujte sa základnej kybernetickej hygiene",

2. týždeň - 8. až 14. októbra: "Rozšírte svoje digitálne zručnosti a znalosti",

3. týždeň - 15. až 21. októbra: "Rozpoznajte kybernetické podvody",

4. týždeň - 22. až 28. októbra: "Nové technológie a súkromie".

Počas Európskeho mesiaca kybernetickej bezpečnosti sa v celej Európe bude konať viac než 400 aktivít, ako sú konferencie, workshopy, školenia, všeobecné prezentácie pre používateľov, webové semináre, online kampane s cieľom podporiť bezpečnosť na internete.

Oficiálne webové sídlo kampane je www.cybersecuritymonth.eu. Používatelia tu môžu nájsť tipy a rady v 23 jazykoch EÚ, pozrieť si informačné materiály a nájsť koordinátorov ECSM vo všetkých členských štátoch. Môžu si tiež otestovať vedomosti v online kvíze o kybernetickej bezpečnosti. Na stránke nájdete aj interaktívnu mapu, na ktorej môžete nájsť, aké aktivity sa v každom meste organizujú.

28.09.2018

V EÚ sa začnú uplatňovať nové pravidlá o cezhraničnom používaní elektronických identifikačných preukazov

Od zajtra, 29. septembra, nadobudnú účinnosť celoeurópske právne predpisy o elektronickej identifikácii (nariadenie eIDAS), ktoré umožnia cezhraničné uznávanie elektronických identifikačných preukazov a umožnia občanom a podnikom EÚ prístup k online službám aj v prípade, že pochádzajú z iného členského štátu. Okrem iného budú napríklad môcť podávať daňové priznanie online, vytvoriť si bankový účet alebo založiť spoločnosť na diaľku, zapísať sa na školu alebo získať prístup k osobným zdravotným záznamom online, a to všetko v súlade s najvyššími normami na ochranu osobných údajov. Od zajtra budú mať krajiny EÚ povinnosť uznávať vnútroštátne systémy elektronickej identifikácie z inej krajiny EÚ, ktoré už boli oznámené členskými štátmi a sú v súlade s nariadením eIDAS. Nemecko a Taliansko ukončili proces oznamovania, Luxembursko a Španielsko sa chystajú ho ukončiť, zatiaľ čo Chorvátsko, Estónsko, Belgicko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo ho už tiež začali. Využívanie elektronických identifikácií môže európskym podnikom a správnym orgánom ušetriť viac ako 11 miliárd EUR ročne. Celoeurópska elektronická identifikácia je dôležitá aj pre cezhraničné uplatňovanie zásady "jedenkrát a dosť", čím sa významne znižuje administratívna záťaž. 

24.09.2018

14 členských štátov EÚ zaostáva v plnení stanovených recyklačných cieľov - Komisia navrhuje opatrenia ako im s plnením pomôcť

Nedávne odhady Svetovej banky poukazujú na zvýšenie ročnej produkcie odpadov z 2,01 miliárd ton (rok 2016) na 3,40 miliárd ton (rok 2050). V Európe sa recyklácia a hospodárenie s odpadmi zlepšujú, ale stále potrebujeme robiť viac. V tomto kontexte dnes Európska komisia uverejnila najnovšiu správu o dosahovaní cieľov v oblasti recyklácie odpadov v Európe.

Zo správy vychádza, že 14 členským štátom EÚ hrozí, že do roku 2020 nedosiahnu 50%-ný recyklačný cieľ v oblasti komunálneho odpadu. Ide o Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko. Komisia spolu so správou predložila aj plány na zabezpečenie toho, aby tieto krajiny konali v súlade s právnymi predpismi EÚ o odpadoch. Komisia navštívi týchto 14 členských štátov a s ich vnútroštátnymi, regionálnymi či miestnymi orgánmi a príslušnými zainteresovanými stranami prediskutuje ich možnosti a hlavné výzvy v oblasti spracovania odpadov.

Rámcová smernica o odpadoch stanovuje cieľ na rok 2020, ktorým je 70% príprava na opätovné použitie, recykláciu a ďalšie zhodnocovanie týchto odpadov. Výkony členských štátov sa značne líšia, pričom viac ako polovica štátov uvádza, že už dosiahli cieľ na rok 2020 v období rokov 2013 - 2015. Avšak Cyprus, Grécko, Slovensko a Švédsko sú stále nižšie ako 60%.

Vedeli ste, že:

  • v roku 2016 vytvorili Európania v priemere 480 kg komunálneho odpadu na osobu,
  • z toho 46% odpadu bolo recyklovaného alebo kompostovaného, zatiaľ čo štvrtina skončila na skládke,
  • komunálny odpad predstavuje len asi 10% celkového odpadu vytvoreného v EÚ,
  • skládkovanie je najmenej vhodnou možnosťou spracovania odpadu,
  • v roku 2016 10 členských štátov EÚ stále skládkovalo viac ako 50% komunálneho odpadu, zatiaľ čo päť členských štátov skládkovalo dokonca až vyše 70% komunálneho odpadu?

21.09.2018

DPH: Podľa nových údajov členské štáty EÚ ešte stále prichádzajú v príjmoch o takmer 150 miliárd EUR

Podľa novej štúdie, ktorú dnes uverejnila Európska komisia, krajiny EÚ stratili v roku 2016 takmer 150 miliárd EUR na príjmoch z dane z pridanej hodnoty (DPH). Takzvaný výpadok príjmov z DPH znázorňuje rozdiel medzi očakávanými príjmami z DPH a skutočne vybratou sumou. Hoci členské štáty urobili veľa na zlepšenie výberu DPH, z dnešných údajov vyplýva, že na to, aby mohli vo svojich rozpočtoch naplno využívať príjmy z DPH, je potrebná reforma súčasného systému DPH v EÚ, ako aj lepšia spolupráca na úrovni EÚ.

20.09.2018

Obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou prináša pozitívne výsledky

V piatok 21. septembra uplynie rok, odkedy nadobudla platnosť Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi EÚ a Kanadou. Podľa prvých správ už dohoda začala prinášať vývozcom EÚ výsledky. Komisárka Malmström 26. a 27. septembra navštívi Kanadu, aby sa presvedčila, čo sa podarilo dosiahnuť.

Komisárka sa v Montreale stretne s ministrom pre diverzifikáciu obchodu Jamesom Gordonom Carrom. 26. septembra sa zúčastní na prvom zasadnutí spoločného výboru, t. j. najvyššieho orgánu oboch partnerov, v ktorom sa preberajú s dohodou spojené otázky. Navštívi aj niekoľko európskych a kanadských spoločností, porozpráva sa so zástupcami tých, ktoré už dohodu využívajú vo svoj prospech, a 27. septembra prednesie reč na Université de Montréal.

20.09.2018

Rastúce nebezpečenstvo prírodných požiarov si vyžaduje väčšie úsilie v oblasti prevencie

Najnovšia správa Komisie o lesných požiaroch poukazuje na potrebu riešiť zmenu klímy, "aby sme tým, čo prídu po nás, zanechali zdravšiu planétu", ako zdôraznil predseda Jean-Claude Juncker vo svojej poslednej správe o stave Únie. Správa vyzýva na prijatie prísnejších opatrení na prevenciu lesných požiarov.

Komisia dnes uverejnila výročnú správu o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2017. Podľa správy padlo prírodným požiarom v minulom roku za obeť 1,2 milióna hektárov lesov a pôdy v Európe, čo je viac ako celková rozloha Cypru. Požiare si vyžiadali aj 127 životov civilného obyvateľstva a hasičov a zapríčinili hospodárske škody odhadované na takmer 10 miliárd eur.

20.09.2018

Pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa: Airbnb sa zaväzuje, že dosiahne súlad s požiadavkami Európskej komisie a orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa

V nadväznosti na júlovú výzvu Európskej komisie a orgánov EÚ na ochranu spotrebiteľa sa spoločnosť Airbnb zaviazala vykonať potrebné zmeny svojich podmienok a zlepšiť informácie o cenách.

Spoločnosť má tieto zmeny vykonať vo všetkých jazykových verziách EÚ svojho webového sídla do konca roku 2018. Spoločnosť Airbnb sa zaviazala uvádzať pri rezervácii plnú cenu vrátane dodatočných poplatkov, ako sú poplatky za služby a upratovanie. Keď nie je možné vopred vypočítať konečnú cenu, spoločnosť sa zaviazala, že bude spotrebiteľa jasne informovať o prípadných dodatočných poplatkoch. Okrem toho sa spoločnosť Airbnb zaviazala jasne uvádzať, či ubytovanie ponúka súkromný alebo profesionálny hostiteľ, lebo podľa toho sa líšia pravidlá ochrany spotrebiteľa.

Spoločnosť Airbnb sa zaviazala k viacerým zmenám v podmienkach poskytovania služieb s cieľom zosúladiť ich s pravidlami EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa:

  • vyplynie z nich, že spotrebitelia budú môcť využiť všetky dostupné opravné prostriedky, a najmä právo žalovať hostiteľa v prípade osobnej ujmy alebo inej škody;
  • spoločnosť Airbnb bude spotrebiteľov jasne informovať, že majú právo začať konanie proti spoločnosti Airbnb pred súdmi v krajine ich pobytu;
  • spoločnosť Airbnb bude musieť spotrebiteľov informovať, keď sa rozhodne ukončiť zmluvu alebo odstrániť obsah, a spotrebiteľom ponúkne právo na odvolanie a prípadne na odškodnenie.

19.09.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia registruje iniciatívu "Stop podvodom a zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ"

Kolégium komisárov dnes tiež schválilo registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom "Stop podvodom a zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ". Navrhovaná iniciatíva občanov požaduje uplatňovanie posilnených kontrol a prísnejších sankcií v členských štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej prokuratúry, aby sa zabezpečila ochrana finančných záujmov Únie.

V rozhodnutí kolégia sa uvádza, že vyhlásenia o podpore by sa mali zbierať s vedomím, že podporujú návrhy, ktoré nerozlišujú medzi členskými štátmi výhradne na základe ich účasti alebo neúčasti v Európskej prokuratúre. Dôvodom je, že podľa zmlúv nesmú právne akty rozlišovať medzi členskými štátmi výhradne na základe toho, či sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci. Môžu tak však urobiť, ak na to existujú objektívne dôvody - napríklad ak existujú rôzne úrovne ochrany finančných záujmov Únie.

19.09.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala iniciatívu "Jedzte PÔVODné! Zistite, čo jete"

Kolégium komisárov schválilo registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom "Jedzte PÔVODné! Zistite, čo jete (Eat ORIGINal! Unmask your food)". Cieľom tejto navrhovanej iniciatívy občanov je zaviesť povinné vyhlásenia o pôvode pre všetky potravinové výrobky s cieľom predchádzať podvodom, chrániť verejné zdravie a zaručovať právo spotrebiteľov na informácie. Rozhodnutie Komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. V tomto štádiu Komisia neanalyzuje jeho obsah.

Iniciatíva bude zaregistrovaná 2. októbra 2018, pričom organizátori iniciatívy budú mať následne jeden rok na to, aby zozbierali podpisy na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre iniciatívu jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich najmenej zo siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, a v oboch prípadoch je povinná uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

18.09.2018

Európska komisia predstavuje komplexný prístup k modernizácii Svetovej obchodnej organizácie

Európska komisia dnes predložila prvý súbor návrhov na modernizáciu WTO a prispôsobenie pravidiel medzinárodného obchodu výzvam globálneho hospodárstva. V dnes uverejnenom koncepčnom dokumente EÚ, ktorý bol už prekonzultovaný s členskými štátmi EÚ, sa predostiera smerovanie tohto modernizačného úsilia. Bez toho, aby bolo dotknuté konečné stanovisko EÚ v týchto záležitostiach, tieto návrhy sa týkajú troch kľúčových oblastí:

  • aktualizácie súboru pravidiel medzinárodného obchodu, ktorej cieľom je zohľadniť súčasnú svetovú ekonomiku
  • posilnenia monitorovacej úlohy WTO
  • vyriešenia patovej situácie v prípade mechanizmu WTO na urovnávanie sporov.

17.09.2018

Komisia predstavila plán, ako zefektívniť finančnú štruktúru, aby sa zvýšili investície mimo EÚ

V súvislosti s návrhom na vytvorenie africko - európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta, je potrebné zefektívniť model riadenia a zintenzívniť spoluprácu medzi multilaterálnymi a vnútroštátnymi rozvojovými partnermi v Európe. Európska komisia navrhuje niekoľko spôsobov, ako sa postaviť investičným výzvam a príležitostiam v Afrike, v susedstve EÚ aj v širšom svete. Patria k nim spoločné iniciatívy multilaterálnych a národných rozvojových a posilnenie európskej finančnej štruktúry, aby bola schopná splniť ambície novonavrhovaného nástroja rozvoja a medzinárodnej spolupráce.

17.09.2018

Nová africko-európska aliancia - intenzívnejšie hospodárske vzťahy a vyššie investície a zamestnanosť

V nadväznosti na stredajší prejav o stave Únie bolo 14.09.2018 na pôde Európskej komisie podrobne predstavený návrh na uzavretie novej "africko - európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta,". Tento návrh svedčí o odhodlaní posilniť partnerstvo medzi EÚ a Afrikou a predstavuje hlavné smery činnosti kam patrí zvyšovanie strategických investícií a posilnenie úlohy súkromného sektora, investovanie do ľudí prostredníctvom investícií do vzdelávania a zručností napríklad zapojením do výmenných programov najmä cez Erasmus+.

Aliancia prinesie konkrétne výsledky, ako napríklad až 10 miliónov nových pracovných miest v priebehu nasledujúcich 5 rokov. Až 35-tisíc študentov a akademických pracovníkov z Afriky sa zúčastní programu Erasmus+, 750-tisíc ľudí absolvuje odbornú prípravu zameranú na rozvoj zručností či 30 miliónov ľudí a spoločností bude môcť využívať prístup k elektrickej energii vďaka znásobeným investíciám EÚ do energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšeniu výrobnej kapacity o 5 GW. 

17.09.2018

Komisia navrhuje ukončiť sezónne zmeny času

14.09.2018 počas tlačovej konferencie v Bruseli slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a komisárka pre dopravu Violeta Bulcová predstavili návrh Komisie ukončiť v roku 2019 sezónnu zmenu času v Európskej únii. Návrh dáva členským štátom možnosť samostatne sa rozhodnúť, či chcú natrvalo zaviesť letný alebo zimný čas. Účelom legislatívneho návrhu je zabezpečiť, aby sa všetky zmeny uskutočnili v koordinácii medzi susediacimi krajinami, čím sa zaručí riadne fungovanie vnútorného trhu.

Okrem ukončenia sezónneho striedania času, návrh stanovuje aj jednoznačný a krátky harmonogram nadobudnutia účinnosti zmeny systému a vyzýva ku konzultácii na vnútroštátnej i európskej úrovni, aby sa zaručil koordinovaný postup medzi členskými štátmi.

Návrh teraz poputuje na schválenie Európskemu parlamentu a Rade.

14.09.2018

Stav Únie 2018: Komisia navrhuje nové pravidlá na odstránenie teroristického obsahu z internetu

Predseda Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie za rok 2018 predstavil nové pravidlá, podľa ktorých sa bude teroristický obsah odstraňovať z internetu do jednej hodiny. Zavedú sa aj prísne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby cieľom bol len teroristický obsah a sloboda prejavu na internete zostala zachovaná.

Novými pravidlami navrhnutými Komisiou sa pomôže zabezpečiť, aby sa teroristický obsah z internetu rýchlo odstránil.

Hlavnými aspektmi nových pravidiel sú:

  • pravidlo jednej hodiny
  • jasná definícia teroristického obsahu
  • povinnosť náležitej starostlivosti
  • intenzívnejšia spolupráca
  • silnejšie záruky väčšia transparentnosť a povinnosť zodpovedať sa
  • silné a odstrašujúce finančné sankcie (za pravidelné nedodržiavanie príkazov na odstránenie teroristického obsahu sa môžu poskytovateľovi služieb uložiť peňažné sankcie až do 4 % jeho celkového obratu za posledný obchodný rok)

14.09.2018

Stav Únie 2018: posilnená Európska prokuratúra želiezkom v boji proti cezhraničnému terorizmu

V nadväznosti na myšlienku, ktorú prvýkrát predstavil predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie minulý rok, Európska komisia tento raz navrhuje posilniť Európsku prokuratúru udelením právomoci na boj proti cezhraničnému terorizmu.

Posilnená Európska prokuratúra zvýši účinnosť boja proti terorizmu, pretože vyrieši existujúce nedostatky:

· Koordinované vyšetrovania

· Včasná výmena informácií

· Jednotnosť vyšetrovaní v rôznych členských štátoch

13.09.2018

Stav Únie 2018: Európska komisia navrhuje opatrenia na zabezpečenie slobodných a spravodlivých európskych volieb

Predseda EK Jean-Claude Juncker vo svojej správe o stave Únie oznámil aj konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je pomôcť zabezpečiť slobodnú, spravodlivú a bezpečnú organizáciu budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu. Súčasťou návrhov je i väčšia transparentnosť politickej reklamy na internete a možnosť ukladať sankcie za nezákonné používanie osobných údajov. Cieľom návrhov Komisie je riešiť hrozby, ktoré sa môžu vyskytnúť pri voľbách, a posilniť tak odolnosť demokratických systémov Únie.

Súbor opatrení zahŕňa:

  • odporúčanie o sieťach pre spoluprácu pri voľbách, transparentnosti na internete, ochrane pred kybernetickými bezpečnostnými incidentmi a boji proti dezinformačným kampaniam
  • odporúčanie Komisie na väčšiu transparentnosť politickej reklamy na internete a cielenia
  • odporúčania pre vnútroštátne orgány, politické strany a médiá, aby tiež prijali opatrenia na ochranu svojich sieťových a informačných systémov pred kybernetickými hrozbami
  • usmernenie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ o ochrane údajov
  • legislatívnu zmenu sprísňujúcu pravidlá financovania európskych politických strán
  • nariadenie zamerané na združovanie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti kyberneticko-bezpečnostných technológií

13.09.2018

Stav Únie 2018: Komisia navrhuje posledné prvky potrebné na dosiahnutie kompromisu o reforme v oblasti migrácie a hraníc

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil vo svojej správe o stave Únie 2018 tri nové a ambiciózne návrhy na zabezpečenie úplnej solidarity EÚ v oblasti migrácie a lepšej ochrany vonkajších hraníc Európy. Tieto nové iniciatívy sa predkladajú týždeň pred neformálnym zasadnutím vedúcich predstaviteľov EÚ v Salzburgu. Návrhy prichádzajú s novými, ambicióznejšími úlohami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a Agentúry EÚ pre azyl.

Nový návrh Komisie pre plne vybavenú európsku pohraničnú a pobrežnú stráž zahŕňa:

  • stály zbor s 10 000 operačnými pracovníkmi, ktorý bude vytvorený do roku 2020
  • úpravy výkonných právomocí členov stáleho zboru pohraničnej a pobrežnej stráže EÚ
  • väčšiu podporu v oblasti návratu
  • intenzívnejšiu spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ
  • zvýšenie finančných prostriedkov (celkové náklady na navrhovanú modernizáciu predstavujú na roky 2019_2020 1,3 mld. EUR, na roky 2021-27 11,3 mld. EUR)

Nový návrh budúcej Agentúry EÚ pre azyl zahŕňa:

  • plnú operačnú podporu konaní o azyle
  • Spoločné tímy EÚ pre riadenie migrácie
  • Zvýšenie finančných prostriedkov (na roky 2019-2020 celkove náklady 321 mil. EUR, na roky 2021-2027 1,25 mld. EUR)

Komisia navrhla aj zefektívniť existujúcu európsku úpravu konaní o návrate, upraviť existujúce pravidlá návratov a stanoviť ďalšie kroky v sfére legálnej migrácie.

Konkrétnejšie ide o návrhy:

  • nových konaní na hraniciach
  • jasných postupov a pravidiel na predchádzanie zneužívaniu
  • účinného systému dobrovoľných návratov
  • jasných pravidiel týkajúcich sa zaistenia
  • novej modrej karty EÚ
  • presídľovania a intenzívnejšej spolupráce s krajinami mimo EÚ

12.09.2018

Dnes predseda EK Jean-Claude Juncker v Európskom parlamente predniesol svoj prejav o stave Únie

Jean-Claude Juncker vo svojom prejave predstavil priority na budúci rok a naznačil ďalšie kroky potrebné k vytvoreniu jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie. Jean-Claude Juncker tiež podčiarkol potrebu Európy stať sa suverénnejšou, aby bola schopná zohrávať kľúčovú rolu pri formovaní diania na globálnej úrovni.

"Európska suverenita vychádza z národnej suverenity našich členských štátov. Nenahrádza to, čo prislúcha jednotlivým národom. Zdieľanie suverenity tam, kde je to potrebné, robí naše národné štáty silnejšími. Toto presvedčenie, že "zjednotení dokážeme viac", je samotnou podstatou toho, čo znamená byť súčasťou Európskej únie.Európska suverenita nebude nikdy namierená proti ostatným. Európa musí zostať kontinentom otvorenosti a tolerancie. A aj ním zostane." zdôraznil predseda EK vo svojom dnešnom prejave.

V nadväznosti na dnešný prejav bude prijatých 18 konkrétnych iniciatív v oblastiach ako sú ochrana hraníc, migrácia, bezpečné a férové voľby, partnerstvo s Afrikou či úloha EÚ ako globálneho hráča. Nechýba ani oblasť posilnenia bankového a finančného sektora. Tieto návrhy majú občanom priniesť pozitívne výsledky ešte pred summitom v rumunskom Sibiu, ktorý sa uskutoční v máji 2019, krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Konkrétne návrhy budú v Bruseli prezentované jednotlivými komisármi v nasledujúcich dňoch.

10.09.2018

Spojené kráľovstvo môže mať problém s členstvom WTO

Spojené kráľovstvo je členom Svetovej obchodnej organizácie. S EÚ sa však bude musieť dohodnúť na rozdelení práv a povinností člena. A ostatní členovia organizácie s tým budú musieť súhlasiť.

Spojené kráľovstvo je zakladajúcim členom GATT, predchodcu Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a aj dnes je plnoprávnym členom. Členské krajiny však v medzinárodných obchodných rokovaniach a vo WTO zastupuje Európska komisia.

Pred odchodom si preto Brusel a Londýn musia rozdeliť práva a povinnosti - predovšetkým podmienky prístupu tovarov a služieb na trh. Rokovania prebiehali niekoľko mesiacov, výsledok odobrila Európska rada v júni 2018.

Spojené kráľovstvo predložilo ostatným členom WTO návrh pre obchod s tovarmi koncom júla. Vychádza z predpokladu, že oprávnenia a podmienky budú identické tým, ktoré mala Británia ako člen EÚ.

Ostatní členovia WTO majú na vyjadrenie tri mesiace. Teoreticky by s návrhom nemuseli súhlasiť, Londýn by mohli tlačiť k väčším ústupkom. Zatiaľ sa však zdá, ťažkosti so schvaľovaním netreba očakávať - s výnimkou jednej oblasti.

Tou je obchod s poľnohospodárskymi produktami. Sedem veľkých dovozcov už avizovalo, že nesúhlasia s navrhovaným rozdelením tarifných kvót na dovoz poľnohospodárskych produktov. Sú medzi nimi Spojené štáty, Kanada i Austrália.

Európska cena Access City

Snaží sa vaše mesto pomáhať osobám so zdravotným postihnutím? Ceníme si mestá, ktoré zabezpečujú rovnaký prístup pre všetkých. Teraz sa môžete zapojiť do súťaže o európsku cenu EU Access City Award. Napíšte nám, čo robí vaše mesto v tomto smere na tejto adrese bit.ly/AccessCity2019

Cieľom ceny Access City je uznať a oceniť európske mestá, ktoré sa snažia o zlepšenie prístupnosti a podporujú začleňovanie.

Čo je cena Access City?

Cena Access City je zameraná na uznanie a ocenenie ochoty a schopnosti miest byť prístupnejšími, aby

  • zabezpečovali rovnosť prístupu k základným právam
  • zlepšovali kvalitu života ich obyvateľov, a to, aby všetci občania bez ohľadu na svoj vek, mobilitu či schopnosti, mali rovnakú možnosť využiť všetky príležitosti, ktoré im mesto ponúka

Prihláste sa do súťaže o cenu Access City

Súťaž o cenu Access City je otvorená pre

  • Všetky mestá v rámci EÚ s viac ako 50 000 obyvateľmi
  • Všetky mestské oblasti, pozostávajúce z dvoch alebo viacerých miest, ktoré majú spolu viac ako 50 000 obyvateľov a nachádzajú sa v krajinách EÚ, kde nie sú viac ako 2 mestá s počtom obyvateľov nad 50 000.

Mestá s menej ako 50 000 obyvateľmi sa do súťaže o cenu Access City môžu zapojiť v rámcikategórie osobitných ocenení v oblasti kultúrneho dedičstva

Cenu Access City nemôže vyhrať to isté mesto dva roky po sebe.

Dátum uzávierky podávania prihlášok je 16. september 2018

https://ec.europa.eu/info/access-city-awards_sk  

04.09.2018

Začal sa 12. ročník prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores

Začal sa nový školský rok a spolu s ním aj možnosť prihlasovania do prekladateľskej súťaže pre stredoškolákov Juvenes Translatores, v ktorej si zmerajú svoje prekladateľské zručnosti študenti z celej Európskej únie. Rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, a preto bude nosnou témou textov na preklad práve kultúrne dedičstvo. Táto súťaž podčiarkuje bohatú jazykovú rozmanitosť Európy a mnohých minulých účastníkov inšpirovala k výberu kariéry profesionálneho prekladateľa.

Prihlasovanie do súťaže trvá od 1. septembra 2018 do 20. októbra 2018 a zapojiť sa môžu 17-roční žiaci stredných škôl. Na výber bude 552 možných jazykových kombinácií z 24 úradných jazykov EÚ. Samotná súťaž sa uskutoční 22. novembra 2018 a bude prebiehať v rovnakom čase vo všetkých vybraných školách. Mená víťazov (jedného za každú krajinu) budú oznámené vo februári 2019 a na jar budú víťazi pozvaní do Bruselu na slávnostné odovzdávanie cien.

Bližšie informácie:

https://ec.europa.eu/info/education/skills-and-qualifications/develop-your-skills/language-skills/juvenes-translatores_sk  

04.09.2018

Ovocie, zelenina a mlieko do škôl

S novým školským rokom sa vracia sa do škôl vracia aj program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka na školách. Súčasťou školského programu EÚ, ktorého cieľom je podporovať zdravé stravovacie návyky detí, bude distribúcia ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, ako aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť informovanosť žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.

Účasť na programe je dobrovoľná, no zapojiť sa rozhodli (či už do celého programu alebo len jeho časti) všetky členské štáty EÚ. V rámci programu sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Členské štáty majú možnosť financovať tento program nielen z prostriedkov EÚ, ale ho aj navýšiť z vlastných finančných zdrojov. Vďaka čoraz vyššiemu počtu zúčastnených škôl malo v školskom roku 2017/2018 z tejto iniciatívy v oblasti zdravého stravovania osoh už viac ako 30 miliónov detí v celej EÚ.

Pri výbere distribuovaných produktov sa zohľadňujú zdravotné a environmentálne hľadiská, sezónnosť, rôznorodosť a dostupnosť. Členské štáty môžu podporiť nákup miestnych alebo regionálnych produktov, ekologické výrobky, krátke dodávateľské reťazce, environmentálne prínosy a systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky.

24.08.2018

Zahájenie súťaže pre mladých filmárov v rámci kampane #EUandME

Európska komisia dnes (24.8.2018) v rámci svojej kampane #EUandME spúšťa súťaž pre mladých filmárov. Je to súťaž, v ktorej mladí kreatívni Európania vo veku 18 až 35 rokov budú môcť predstaviť ako využívajú príležitosti a výhody, ktoré im poskytuje EÚ ako svojim občanom.

Prihlasovanie je možné do konca októbra 2018 (online prihlasovací formulár). Prihlasovacie formuláre s návrhmi filmov bude posudzovať pätica uznávaných európskych režisérov. Z 10 nominantov režisérskej poroty následne verejnosť vyberie v internetovom hlasovaní 5 víťazov v piatich tematických kategóriách: mobilita, práva, udržateľnosť, digitálna spoločnosť, zručnosť a podnikanie.

Každý z týchto piatich víťazov získa grant vo výške 7 500 EUR na natočenie svojho filmu, s odbornou pomocou jedného zo známych režisérov, ktorí tvorili porotu súťaže. Slávnostná premiéra ich filmov sa potom uskutoční na veľkom júnovom vyhlasovaní víťazov súťaže.

Viac podrobností o súťaži nájdete na stránke kampane #EUandME. Informácie o samotnej kampani a výhodách či príležitostiach v EÚ nájdete na stránke https://europa.eu/euandme/sk/  

20.08.2018

EK ukončila hlasovanie o zrušení striedania času. Hlasovalo 4,6 milióna Európanov

Pred mesiacom spustila Európska komisia hlasovanie o zrušení striedania času. Zapojilo sa do neho len 4,6 miliónov obyvateľov všetkých krajín EÚ. Hlasovať sa mohlo do štvrtka 16. augusta 22.00 - 0:00 hodiny. Aký názor majú občania EÚ bude známe už čoskoro.

Európska komisia položila otázky, ktoré sa týkali zrušenia striedania zimného a letného času. Výsledky zatiaľ známe nie sú, je teda otázne či bude striedanie časov pokračovať.

Zmenu súčasného režimu striedania časov požadovala skupina 80 europoslancov za zrušenie.

Ľudia majú neraz chaos v tom, ako sa ten čas vlastne posúva a čo to znamená. Komisia ponúka hneď tri možnosti. Natrvalo zimný, natrvalo letný, alebo zachovanie striedania času. Ak by ste hlasovali za trvalo zimný čas, znamená to, že preferujete skoršie svitanie. V zimnom období to v našom pásme znamená svitanie približne okolo siedmej ráno (plus mínus s ohľadom na blízkosť k zimnému slnovratu). No tak, ako skôr slnko vychádza, aj skôr zapadá, takže v zime máme tmu už okolo štvrtej poobede. Ak by bol "zimný" čas zavedený celoročne, znamenalo by to, že v lete bude svitať už okolo tretej hodiny rannej a slnko zapadne približne o ôsmej večer.

Ak by ste hlasovali za trvalo letný čas, preferujete neskorší západ slnka. V zime by to ale znamenalo svitanie až okolo ôsmej ráno, popoludní by však bolo svetlo aspoň do piatej hodiny popoludní. V lete by nás slnko budilo približne o štvrtej, no zapadalo by až okolo deviatej hodiny večer.

Treťou možnosťou je zachovanie striedania času, teda spojenie benefitov oboch možností, ale s prijatím prípadných nepríjemností spojených s obdobím bezprostredne po zmene.

14.08.2018

Zastúpenie Európskej komisie na Agrokomplexe

Ani tento rok si Zastúpenie nenechá ujsť účasť na medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstave Agrokomplex, ktorá sa uskutoční 16. - 19. augusta 2018 v Nitre.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v tejto súvislosti uviedol: "Ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa Agrokomplexu zúčastním po prvý krát. Chystám sa prezrieť si všetky expozície, Agrokomplex je výnimočný tým, že si na ňom nájdu to svoje všetky vekové kategórie, od tých najmenších po staršie ročníky. Mnoho sa tu dozvedia aj odborníci. Pre tých sme pripravili odborné diskusie, na jednu z nich prijala pozvanie aj pani ministerka Matečná, s ktorou budeme diskutovať o tom čo čaká Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2021."

Pripravený je program pre všetky vekové kategórie aj pre odborníkov. V rámci série diskusných stolov sa bude hovoriť o budúcnosti poľnohospodárskej politiky v rokoch 2021 až 2027, o cieľoch politiky o lesoch, či o tom ako sa poľnohospodári snažia priblížiť k deťom.  

13.08.2018

Európsky týždeň odborných zručností

Európska komisia vyhlásila na základe veľmi úspešných predchádzajúcich dvoch ročníkov tretí ročník Európskeho týždňa odborných zručností, ktorý bude prebiehať v dňoch 5. - 9. novembra 2018.

Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zameraného na získavanie kvalitných zručností a pracovných miest. Zahŕňa podujatia, ktoré sa konajú na miestnej, regionálnej národnej, prípadne európskej úrovni v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie, kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu, a to od 1. septembra do 31. decembra 2018. Viac informácií nájdete na stránke Európskej komisie.

V súvislosti s Európskym týždňom odborných zručností 2018 sa budú konať nasledovné súťaže:

  • Cena pre učiteľov a majstrov odbornej prípravy - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/2018TeachersTrainersAward 

  • Odborná príprava na pracovisku - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/EVSW_Award_2018_Training_at_Work 

  • Cena pre inovatívnych poskytovateľov OVP - termín: 20. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/2018_Inovative_VETprovider 

  • Cena pre výskum v OVP - termín: 24. august 2018

https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/VETAWARD2018 

Informácie o ďalších súťažiach organizovaných na európskej úrovni sú uverejnené aj na národnej stránke iniciatívy: www.erasmusplus.sk/vsw . Na tejto stránke budú začiatkom septembra 2018 uverejnené aj informácie o národnej súťaži, ktorú bude organizovať národná agentúra pri príležitosti Európskeho týždňa odborných zručností 2018.

10.08.2018

Európsky zbor solidarity: výzva na predkladanie projektov

Dnes spustená výzva na predkladanie projektov je prvou zo série výziev, vďaka ktorým sa do konca roku 2020 môže do Európskeho zboru solidarity zapojiť až 100 000 mladých ľudí z EÚ aj mimo nej.

Zainteresované strany môžu svoje návrhy predkladať do 16. októbra 2018, a až do 18. februára 2019 sa môžu zapojiť dobrovoľnícke tímy. Na financovanie vybraných projektov je z rozpočtu EÚ k dispozícii 44 miliónov EUR.

  • Okrem projektov týkajúcich sa dlhodobých individuálnych dobrovoľníckych činností, stáží a pracovných miest v oblasti solidarity budú oprávnené aj nasledovné aktivity:
  • Organizácie budú môcť tímom dobrovoľníkov ponúknuť krátkodobé projekty (od dvoch týždňov do dvoch mesiacov).
  • financovanie sa môžu uchádzať aj verejné a súkromné subjekty so sídlom nečlenských štátoch EÚ. Mladí ľudia zaregistrovaní na portáli Európskeho zboru solidarity, si budú môcť vytvárať skupiny najmenej piatich účastníkov a sami realizovať činnosti v oblasti solidarity.

Určité projekty Európskeho zboru solidarity v oblasti dobrovoľníctva sú otvorené aj organizáciám z krajín mimo EÚ - z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Turecka, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, ale aj z iných partnerských krajín.

Európsky zbor solidarity vznikol v decembri 2016. Odvtedy sa na jeho portáli zaregistrovalo 72 000 mladých ľudí a približne 7 000 z nich sa už angažuje v činnostiach v oblasti solidarity.

07.08.2018

Nová forma podpory pre mladých podnikateľov a start-uppistov v oblasti inovácií

V rámci pilotného projektu krajín V4 so štátom Izrael budú môcť mladí slovenskí podnikatelia a startuppisti absolvovať krátkodobé stáže (2 až 3 týždne) v Izraeli. Projekt je súčasťou Memoranda o porozumení a spolupráci v oblasti inovácií medzi vládou štátu Izrael, krajinami Vyšehradskej skupiny a Medzinárodným vyšehradským fondom.

Podporené budú žiadosti o stáže orientované na informačné a komunikačné technológie, zdravotníctvo/biotechnológie, dopravu, špeciálne na automobilový sektor a inteligentnú mobilitu, tiež na finančné technológie, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu.

Vzdelávací projekt, ktorý bude financovaný z Medzinárodného vyšehradského fondu, umožní ešte v tomto roku vycestovanie siedmim žiadateľom z každej krajiny. Vyhlásenie výzvy je plánované v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2018.

30.07.2018

Leto v EÚ s novými digitálnymi právami

Toto leto si môžu európski občania užívať viac digitálnych práv ako kedykoľvek predtým.

Sú to tieto digitálne práva:

  • od júna 2017 sú zrušené roamingové poplatky v EÚ: na cestách telefonujete za rovnakých podmienok ako doma, od zrušenia roamingových poplatkov sa v EÚ spotrebovalo viac než päťnásobné množstvo dát a uskutočnilo sa takmer 2,5-krát viac telefonátov;
  • od apríla 2018 majú spotrebitelia prístup k online obsahovým službám, ktoré si predplatili v domovskej krajine, aj v ostatných krajinách EÚ (vrátane filmov, seriálov a športových prenosov - informačný prehľad);
  • od 25.mája 2018 je vďaka novým pravidlám ochrany údajov v EÚ bezpečné prenášať osobné údaje medzi poskytovateľmi služieb. Spotrebitelia majú právo vedieť, či ich osobné údaje unikli, ako sa zhromažďujú a rovnako ich údaje môžu byť na požiadanie vymazané;
  • od jari 2016 sa uplatňujú pravidlá neutrality siete, vďaka čomu majú všetci Európania prístup k otvorenému internetu. Zaručuje to ich slobodu a vylučuje diskrimináciu pri výbere obsahu.

Čoskoro pribudnú aj ďalšie digitálne práva:

  • od septembra budú mať Európania právo využívať svoju vnútroštátnu elektronickú identifikáciu (eID) na prístup k verejným službám v celej EÚ;
  • od decembra bude mať každý prospech z voľného toku iných ako osobných údajov, keďže sa umožní prístup k lepším a konkurencieschopnejším službám uchovávania a spracovania údajov v EÚ. Podnikatelia budú mať zasa právo rozhodnúť, kde v EÚ chcú uchovávať a spracúvať všetky druhy údajov.
  • od 3. decembra budú môcť Európania nakupovať online bez neopodstatnenej diskriminácie bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú.
  • od roku 2019 sa zlepší porovnateľnosť a znížia ceny za cezhraničné doručovanie balíkov.
  • dohodnuté pravidlá o dani z pridanej hodnoty v kontexte elektronického obchodu umožnia podnikateľom vyriešiť všetky potreby v oblasti cezhraničných platieb DPH na jednom online portáli a vo vlastnom jazyku
  • Európsky kódex elektronickej komunikácie poskytne právo jednoduchšie meniť poskytovateľov internetových a telekomunikačných služieb. Zároveň budú môcť v prípade núdze na mobilný telefón prijímať verejné výstrahy.
  • Aktualizované pravidlá pre audiovizuálne médiá Európanom prinesú právo na bezpečné online prostredie, ktoré ich bude chrániť pred podnecovaním k násiliu a nenávisti, terorizmom, detskou pornografiou, rasizmom a xenofóbiou.

25.07.2018

EÚ má na obežnej dráhe už 26 satelitov systému Galileo, jeden sa volá po Slovákovi Samuelovi

Dnes boli na obežnú dráhu úspešne vypustené štyri satelity systému Galileo. Do cieľa ich z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guayane vyniesli nosné rakety Ariane-5. Dnešným dňom má Galileo vo vesmíre 26 satelitov a plne funkčný bude v roku 2020 s počtom 30 satelitov. S rekordnou presnosťou na 20 cm bude Galileo najpresnejším satelitným navigačným systémom na svete.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol: "Je to ďalší míľnik na ceste k dosiahnutiu plnej funkčnosti Galilea v roku 2020. Vďaka vesmíru prekračujeme novú ekonomickú hranicu, pretože je existenčne prepojený s čoraz väčším počtom sektorov a hybnou silou ich hlbokej modernizácie. Už dnes vyše 10 % HDP EÚ závisí od služieb, ktoré máme práve vďaka vesmíru. Preto sa Európa musí v tejto oblasti usilovať o globálne prvenstvo a strategickú autonómnosť."

"Slovenský "satelit

Každý z 30 satelitov systému Galileo ponesie meno jedného z detí, ktoré vyhrali súťaž v maľovaní Galileo v roku 2011. Dnes prišiel na rad satelit, ktorý sa volá Samuel, po slovenskom víťazovi súťaže Samuelovi Petríkovi z Partizánskeho. Ďalšie tri dnes vypustené satelity sa volajú Tara, po výherkyni zo Slovinska, Anna, po výherkyni z Fínska a Ellen, po výherkyni zo Švédska.

Globálny satelitný navigačný systém EÚ Galileo už dnes umožňuje široké spektrum služieb. Vesmír využívame v mnohých technologických oblastiach a aj v každodennom živote, či už ide o záchranné pátracie akcie, prepojené autá, inteligentné hodinky, poľnohospodárstvo alebo leteckú navigáciu. Tento priemysel je v Európe silný a konkurencieschopný, vytvára pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, preto je potrebné doňho ďalej investovať, Na roky V rámci 2021 - 2027 vyčlenila Komisia v návrhu svojho dlhodobého rozpočtu 16 miliárd eur na Vesmírny program EÚ, ktorý spojí všetky už existujúce a nové vesmírne aktivity.

Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii:

  • Otvorená služba systému Galileo (Galileo Open Service) je voľne dostupná služba na určovanie polohy a času a na navigáciu.
  • Pátracia a záchranná služba systému Galileo (Search and Rescue - SAR): zisťovanie polohy tiesňových signálov vysielaných kompatibilným vysielačom (čas na zistenie polohy nezvestnej osoby na mori alebo v horách sa znížil zo 4 hodín na približne 10 minút, presnosť lokalizácie z 10 km na menej ako 2 km).
  • Verejne regulovaná služba systému Galileo je kódovaná služba určená pre verejný sektor na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. 

19.07.2018

Únia kapitálových trhov: Komisia poskytuje usmernenie týkajúce sa ochrany cezhraničných investícií EÚ

Cieľom usmernenia je posilniť podnikateľské prostredie pre investorov z EÚ a pomôcť im pri uplatňovaní svojich práv pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy a súdmi, ako aj členským štátom pri ochrane verejného záujmu v súlade s právom Únie.

Právo Únie síce nerieši všetky problémy ktorým môžu investori pri svojej činnosti čeliť, dnešné oznámenie však objasňuje, ako chráni ich práva a že tieto práva si môžu uplatňovať pred domácimi orgánmi verejnej správy a súdmi.

Investori z EÚ sa už nemôžu spoliehať na bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ, pretože takéto zmluvy sú nezákonné a často vedú k diskriminácii. Komisia preto vyzýva všetky členské štáty aby svoje bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ zrušili. 

19.07.2018

Oznámenie o prípravách na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom opisuje prebiehajúcu prácu, ktorá má zaistiť pripravenosť na všetky scenáre odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.

Dňa 30. marca 2019 Spojené kráľovstvo opustí EÚ a stane sa treťou krajinou. Tento fakt bude mať dopad na občanov, podniky či správne orgány na oboch stranách a v rôznych oblastiach, od nových kontrol na vonkajších hraniciach EÚ so Spojeným kráľovstvom, cez platnosť licencií, osvedčení a povolení až po prenos údajov.

Dnešný text vyzýva členské štáty a súkromných aktérov, aby zintenzívnili svoje prípravy a boli tak lepšie pripravení na všetky scenáre odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.

Na stole sú dva možné scenáre:

  • dohoda o vystúpení sa ratifikuje pred 30. marcom 2019 → právo EÚ prestane pre Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve platiť 1. januára 2021 (po uplynutí 21-mesačného prechodného obdobia);
  • dohoda o vystúpení sa neratifikuje pred 30. marcom 2019 → nebude žiadne prechodné obdobie a právo EÚ prestane pre Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve platiť od 30. marca 2019. Táto situácia sa označuje aj ako scenár bez dohody ("no deal") alebo scenár neriadeného odchodu.

Bez ohľadu na to, ktorý scenár sa naplní, pripravenosť je dôležitá, aby táto významná zmena prebehla hladko. Európska komisia minulý rok preskúmala všetky právne predpisy EÚ, aby zistila, či si vystúpenie Spojeného kráľovstva vyžiada nejaké zmeny a následne prijala (a podľa potreby bude ďalej prijímať) osobitné cielené legislatívne návrhy tak, aby pravidlá EÚ hladko fungovali aj po odchode Spojeného kráľovstva. 

18.07.2018

Junckerov plán presiahol pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR

Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) splnili svoj záväzok zmobilizovať 315 miliárd EUR vo forme dodatočných investícií v rámci Investičného plánu pre Európu (Junckerovho plánu). S podporou rozpočtovej záruky Európskej únie a z vlastných zdrojov skupiny EIB bolo schválených 898 operácií, v prípade ktorých sa očakáva spustenie investícií vo výške 335 miliárd EUR v 28 členských štátoch EÚ.

To je o 20 miliárd viac, ako bol pôvodný cieľ 315 miliárd EUR, ktorý sa stanovil v roku 2015, keď bol EFSI zriadený s cieľom pomôcť preklenúť investičnú medzeru, ktorá vznikla v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Predpokladá sa, že z lepšieho prístupu k financovaniu bude mať prínos 700 000 malých a stredných podnikov. Vzhľadom na úspech EFSI sa Európska rada a Európsky parlament minulý rok dohodli predĺžiť jeho trvanie a zvýšiť jeho kapacitu na 500 miliárd EUR do konca roka 2020.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: "Junckerov plán sa osvedčil. Pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR sme prekročili. Európsky fond pre strategické investície by mal do roku 2020 pomôcť vytvoriť 1,4 milióna pracovných miest a zvýšiť HDP EÚ o 1,3 %. Financujeme projekty malých a stredných podnikov, ktoré by bez EFSI nebolo možné financovať, a všetky bez vytvárania nového dlhu: dve tretiny investícií pochádzajú zo súkromného sektora. Od financovania odbornej prípravy utečencov vo Fínsku cez výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku po poľnohospodárstvo v Bulharsku - aj naďalej budeme využívať rozpočet EÚ na to, na čo sa hodí najlepšie: na povzbudenie rastu."

18.07.2018

Antitrustová politika: Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4,34 mld. EUR za nezákonné praktiky

Komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 4,34 miliárd EUR za porušovanie antitrustových pravidiel EÚ. Spoločnosť Google od roku 2011 zaviedla nezákonné obmedzenia pre výrobcov zariadení využívajúcich systém Android a prevádzkovateľov mobilných sietí, aby si upevnila dominantné postavenie vo všeobecnom internetovom vyhľadávaní.

Spoločnosť Google musí teraz ukončiť toto správanie v lehote 90 dní. V opačnom prípade jej hrozia penále až do výšky 5 % priemerného denného svetového obratu jej materskej spoločnosti Alphabet.

Spoločnosť Google konkrétne:

  • predinštaláciu aplikácie Google Search a svojho prehliadača (Chrome) výrobcom uložila ako podmienku udelenia licencie pre svoj obchod s aplikáciami (Play Store),
  • platila niektorým veľkým výrobcom a operátorom mobilných sietí pod podmienkou, že do svojich zariadení budú vopred inštalovať výhradne vyhľadávaciu aplikáciu Google Search, a
  • bránila výrobcom, ktorí chceli vopred inštalovať aplikácie Google, aby predávali čo i len jedno inteligentné mobilné zariadenie využívajúce alternatívne verzie Androidu, ktoré neschválila, teda tzv. Android forks (odnože Androidu).

18.07.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala iniciatívu s názvom "Trvalé občianstvo Európskej únie"

Kolégium komisárov dnes rozhodlo o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Trvalé občianstvo Európskej únie".

Hlavným cieľom navrhovanej iniciatívy je zaručiť, aby európske občianstvo a s ním spojené práva nebolo po získaní možné stratiť. Organizátori uvádzajú najmä kontext brexitu a budúcu stratu občianstva EÚ a práv, ktorej budú čeliť občania Spojeného kráľovstva.

Rozhodnutie Komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. V tomto štádiu Komisia ešte neanalyzuje jeho obsah.

Iniciatíva bude zaregistrovaná 23. júla 2018, pričom organizátori iniciatívy budú mať následne jeden rok na to, aby zozbierali podpisy na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre iniciatívu jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z najmenej siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či v súvislosti so žiadosťou bude alebo nebude konať, pričom v oboch prípadoch bude musieť svoje rozhodnutie vysvetliť.

18.07.2018

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala iniciatívu "Zastavme hladovanie 8 % európskeho obyvateľstva"

Kolégium komisárov sa dnes rozhodlo zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom "Zastavme hladovanie 8 % európskeho obyvateľstva".

Navrhovaná iniciatíva občanov sleduje ciele "podnietiť vlády k tomu, aby sa zaoberali problémom hladu" a "zdôrazniť zodpovednosť vlád za odstránenie tohto problému". Organizátori iniciatívy vypracovali podrobný zoznam opatrení a vyzývajú Komisiu, aby pripravila legislatívne návrhy. Medzi tieto opatrenia patrí vytvorenie programu potravinových známok, reformu trhov s poľnohospodárskymi derivátmi a nový systém klasifikácie pre potravinový odpad so súvisiacimi cieľmi a pravidlami spracúvania.

Rozhodnutie Komisie zaregistrovať túto iniciatívu sa týka iba právnej prípustnosti návrhu. V tomto štádiu Komisia neanalyzuje jeho obsah.

Registrácia iniciatívy sa uskutoční 19. júla 2018, keď organizátori začnú jednoročný proces zberu podpisov na jej podporu. Ak by sa iniciatíve podarilo v priebehu jedného roka získať jeden milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z najmenej siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť do troch mesiacov vyjadriť. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, a v oboch prípadoch je povinná uviesť dôvody svojho rozhodnutia.

17.07.2018

Samit EÚ - Japonsko - významný moment pre obchod a spoluprácu

Dnes (17. júla) sa v Tokiu uskutočnil 25. samit EÚ a Japonska, na ktorom vedúci predstavitelia podpísali dve prelomové dohody - Dohodu o strategickom partnerstve a Dohodu o hospodárskom partnerstve, ktoré výrazne posilnia obojstranné vzťahy.

Európsku úniu na samite zastupovali predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk. Japonsko zastupoval premiér Šinzó Abe. Zúčastnil sa aj podpredseda Európskej komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen.

a. Hospodárske partnerstvo

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom je najrozsiahlejšou obchodnou dohodou, akú kedy Európska únia vyrokovala. Vďaka nej vzniká zóna otvoreného obchodu s viac ako 600 miliónmi ľudí a takmer tretinou celosvetového HDP. Na jej základe sa zruší veľká väčšina ciel v hodnote 1 miliardy EUR, ktoré každoročne zaplatia spoločnosti z EÚ vyvážajúce do Japonska. Povedie tiež k odstráneniu viacerých dlhodobých regulačných prekážok týkajúcich sa napríklad automobilov. Európe sa otvorí japonský trh so 127 miliónmi spotrebiteľov pre vývoz kľúčových poľnohospodárskych výrobkov z EÚ a rozšíria sa aj možnosti vývozu z EÚ v celom rade ďalších odvetví.

b. Strategické partnerstvo

Dohoda o strategickom partnerstve prehĺbi a posilní vzťahy medzi EÚ a Japonskom a poskytne rámec pre posilnenú spoluprácu v rôznych odvetviach vrátane kybernetickej kriminality, zvládania katastrof, energetická bezpečnosť, klimatické zmeny a bezpečnosť. V súlade s dohodou o strategickom partnerstve vedúci predstavitelia diskutovali aj o spoločnom záväzku posilniť spoluprácu pri riešení globálnych problémov. Európska únia a Japonsko už v súčasnosti ako partneri spolupracujú na bilaterálnej úrovni aj v rámci viacstranných fór, ako je napríklad Organizácia Spojených národov či G7.

c. Vytvorenie najväčšieho priestoru pre bezpečné toky údajov na svete

Dohoda o vytvorení najväčšieho priestoru pre bezpečné toky údajov na svete sa týka vzájomného uznania svojich systémov ochrany osobných údajov ako "rovnocenných". Touto dohodou o vzájomnom uznaní sa vytvorí najväčší priestor pre bezpečné prenosy údajov na svete. Ako prvé musí každá strana zaháji príslušné vnútorné postupy pre prijatie svojho rozhodnutia o zodpovedajúcej ochrane. V prípade EÚ sa to týka získania stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov (EPDP) a súhlasu výboru zloženého zo zástupcov členských štátov EÚ. 

09.07.2018

Turizmus v roku 2016

Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov). Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia.

Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%).

Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov. V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

03.07.2018

Komisia a Svetová banka navrhujú riešenia, aby uľahčili život podnikom v EÚ

Európska komisia a Svetová banka dnes (3. júla 2018) zverejnili správu Podnikanie v Európskej únii (Doing Business in the European Union), ktorá hodnotí čo pomáha alebo naopak bráni podnikateľom pri zakladaní a rozširovaní svojich podnikov v 25 mestách v Chorvátsku, Českej republike, Portugalsku a na Slovensku. Správa prináša riešenia na zlepšenie miestneho podnikateľského prostredia v piatich oblastiach: založenie podniku, vybavovanie stavebných povolení, vymáhanie plnenia zmlúv, zavedenie elektriny a registrácia majetku.

Na Slovensku správa monitorovala päť miest: Bratislava, Košice, Prešov, Trnava a Žilina. Tu je výber zo zistení: Obchodné spoločnosti sa u nás najjednoduchšie zakladajú v Prešove a Žiline, kde získanie potvrdenia o daňových nedoplatkoch a registrácia DPH na finančnom úrade trvá 8 dní, čo je o týždeň kratšie ako v Bratislave. Stavebné povolenie najrýchlejšie vybavíte v Prešove, avšak stále je to dlhšie ako je priemer EÚ, na Slovensku je celkovo aj proces získavania tohto povolenia náročnejší ako v ostatných členských štátoch Únie. Žilina vedie v oblasti dodávok elektrickej energie, vďaka rýchlejším a lacnejším procesom pripojenia. Dokonca, všetky slovenské mestá, až na Trnavu, prekonávajú priemer EÚ v oblasti dodávok elektrickej energie. V Trnave je veľmi rýchly prevod nehnuteľností, až 3-krát rýchlejšie ako v Bratislave alebo v Prešove. Košický okresný súd prekonáva ostatné mestá v rýchlosti súdnych riadení a vynášaním rozsudkov. Všetky monitorované mestá profitujú z nízkej ceny prevodu nehnuteľností, ktorá je najnižšia v celej EÚ. Slovensko má úspešnú bilanciu, pokiaľ ide o branie si príkladu z EÚ a využívanie medzinárodných porovnávaní, zaostáva však v možnostiach zakladať firmy. Zatiaľ čo v ČR je minimálna výška počiatočného kapitálu symbolická 1 Kč, u nás je to minimálne 2500 EUR, teda 17,2% z ročného príjmu na obyvateľa na Slovensku.

Slovensko spolu s Chorvátskom patria ku krajinám, ktoré za posledných 14 rokov zaznamenali najvýraznejší pokrok pri zavádzaní globálne osvedčených postupov v oblasti regulácií podnikateľskej sféry. 

29.06.2018

Smernica o balíkoch cestovných služieb vstupuje do platnosti 1. júla

Od 1. júla budú mať spotrebitelia, ktorí si kúpia balík cestovných služieb, väčšie práva. Vďaka novej smernici nebude ochrana platiť len pre tradičné zájazdy, ale bude sa vzťahovať aj na spotrebiteľov, ktorí si zarezervujú iné formy kombinovaných cestovných služieb, napríklad balíky zostavené podľa vlastných potrieb, pri ktorých si vyberú jednotlivé prvky svojej cesty na jednom predajnom mieste na internete alebo v jednej cestovnej kancelárii. Na základe novej smernice sa tiež zavedie ochrana "spojených cestovných služieb", keď si spotrebiteľ kúpi cestovné služby na jednom predajnom mieste, ale prostredníctvom oddelených rezervačných postupov, alebo keď je po rezervácii jednej cestovnej služby na jednej internetovej stránke presmerovaný na rezerváciu inej služby na inej internetovej stránke.

Nové pravidlá spotrebiteľom ďalej prinesú:

  • jasnejšie informácie pre dovolenkárov: firmy musia informovať budúcich dovolenkárov prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára o tom, či im ponúkajú balík cestovných služieb alebo spojenú cestovnú službu, ako aj o ich základných právach. Musia poskytnúť jasné informácie o prvkoch a charakteristikách daného balíka, jeho cene a všetkých dodatočných poplatkoch.
  • vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku: firmy predávajúce balíky cestovných služieb musia mať ochranu pre prípad platobnej neschopnosti. Takáto ochrana pokrýva vrátenie peňazí a návrat domov v prípade úpadku organizátora. Vzťahuje sa aj na spojené cestovné služby.
  • jasnejšie pravidlá týkajúce sa právnej zodpovednosti: v prípade problémov nesie zodpovednosť organizátor balíka cestovných služieb, bez ohľadu na to, kto cestovné služby poskytuje.
  • posilnenie práva zrušiť zájazd: podľa novej smernice môžu cestujúci zrušiť zájazd z akéhokoľvek dôvodu, musia však zaplatiť primeraný poplatok. Ak sa ich cieľová destinácia stane nebezpečnou, napríklad z dôvodu vojny alebo prírodnej katastrofy, alebo ak sa cena balíka služieb zvýši o viac ako 8 % pôvodnej ceny, môžu dovolenku zrušiť bezplatne.
  • ubytovanie, ak nemožno zaistiť návrat domov: ak sa dovolenkári nemôžu vrátiť zo zájazdu v plánovanom čase, napríklad pre prírodnú katastrofu, majú právo na ubytovanie až na tri noci. Ubytovanie na ďalšie noci sa riadi príslušnými predpismi o právach cestujúcich.
  • pomoc dovolenkárom: organizátor zájazdu musí okrem toho poskytovať pomoc dovolenkárom v ťažkostiach, najmä tak, že im poskytne informácie o zdravotníckych službách a konzulárnej pomoci.

Členské štáty mali povinnosť preniesť smernicu do vnútroštátneho práva do 1. januára 2018. Šesťmesačné prechodné obdobie trvá do 1. júla - vtedy sa začnú uplatňovať vnútroštátne predpisy, ktorými sa smernica vykonáva. Komisia preskúma, ako bola smernica prenesená do vnútroštátneho práva členských štátov a ako sa v týchto štátoch uplatňuje. V prípade potreby prijme vhodné nadväzujúce kroky.

29.06.2018

Colná únia EÚ oslavuje 1. júla 50-te narodeniny.

Zrodila sa z prelomových povojnových dohôd, ktoré pripravili pôdu pre európsku integráciu, a v roku 1968 sa stala skutočnosťou. Prvým rozhodným krokom colnej únie k premene EÚ na najväčší obchodný blok na svete, v ktorom dnes 28 colných správ koná ako jeden subjekt, bolo zrušenie colných sadzieb pre obchod s tovarom vo vtedajšom Európskom spoločenstve.

Za posledných 50 rokov sa z colnej únie stal základný kameň jednotného trhu - udržiava bezpečnosť hraníc EÚ a chráni občanov pred zakázanými a nebezpečnými výrobkami, ako sú zbrane či drogy. Zároveň cez ňu prechádza čoraz väčší podiel globálneho obchodu: colné orgány EÚ v roku 2017 odbavili 16 % svetového obchodu.

1. júla 2018, čiže presne 50 rokov po zriadení colnej únie, Komisia organizuje podujatia na letiskách a v školách v celej EÚ, ktoré majú zvýšiť povedomie o tomto mimoriadnom úspechu.

25.06.2018

Európska komisia a štyri online obchody dnes podpísali záväzok o bezpečnosti výrobkov - odstrániť z ponuky nebezpečné výrobky:

Štyri významné subjekty na online trhu - spoločnosti Alibaba (v mene AliExpress), Amazon, E-Bay a Rakuten-France - dnes podpísali záväzok, v rámci ktorého chcú rýchlejšie odstraňovať nebezpečné výrobky, ktoré sa predávajú na ich online trhoch.

Vďaka dialógu, ktorý sprostredkovala Európska komisia, sa tieto štyri významné online spoločnosti zaviazali, že do 2 pracovných dní budú reagovať na oznámenia o nebezpečných výrobkoch, ktoré im predložia orgány členských štátov, a v prípade oznámení od jednotlivých spotrebiteľov budú konať do 5 pracovných dní.

Spoločnosti Alibaba Group (v mene AliExpress), Amazon, E-Bay a Rakuten-France sa zaviazali prijať tieto opatrenia:

Reagovať do dvoch pracovných dní na oznámenia orgánov, ktoré boli doručené na kontaktné miesta jednotlivých spoločností, aby odstránili položky s ponukou nebezpečných výrobkov. Spoločnosti by mali prijaté opatrenia monitorovať a informovať o nich príslušné orgány.

  • Poskytnúť zákazníkom jednoznačný spôsob oznamovania ponuky nebezpečných výrobkov. Takéto oznámenia sa riešia bez zbytočného odkladu a primeraná reakcia sa poskytne do piatich pracovných dní.
  • Priebežne nahliadať do databázy informácií o výrobkoch stiahnutých z predaja/nebezpečných výrobkoch, ktoré sú k dispozícii v systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch, a čerpať aj z iných zdrojov, ako napríklad od orgánov presadzovania práva, a prijať vhodné opatrenia, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, ak ich možno identifikovať.
  • Zriadiť vyhradené jednotné kontaktné miesta pre orgány členských štátov EÚ, na ktoré bude možné oznamovať nebezpečné výrobky a prostredníctvom ktorých bude možná jednoduchá komunikácia o problematike bezpečnosti výrobkov.
  • Prijať opatrenia zamerané na to, aby sa predchádzalo opätovnému ponúkaniu nebezpečných výrobkov, ktoré už raz boli odstránené.
  • Poskytnúť predajcom informácie/odborné školenia o problematike dodržiavania právnych predpisov EÚ o bezpečnosti výrobkov, vyžadovať od predajcov, aby konali v súlade so zákonom, a poskytnúť predajcom odkaz na zoznam právnych predpisov EÚ o bezpečnosti výrobkov.

22.06.2018

Kultúrne dedičstvo Európy prístupnejšie vďaka novým interaktívnym mapám

Pri príležitosti historicky prvého európskeho samitu kultúrneho dedičstva uverejnila Európska komisia súbor interaktívnych máp, ktoré pomôžu zvýšiť povedomie o kultúrnom dedičstve v Európe. Mapy vypracovalo Spoločné výskumné centrum, ktoré je vedeckým a vedomostným útvarom Komisie.

Používateľom poskytujú rozsiahly prehľad lokalít kultúrneho dedičstva na celom kontinente vrátane napríklad veľkého množstva informácií o všetkých európskych hlavných mestách kultúry. Mapy sa budú ďalej aktualizovať a rozvíjať, napríklad o tipy od mladých ľudí, ktorí budú objavovať kultúrne dedičstvo Európy v rámci novej iniciatívy DiscoverEU.

22.06.2018

DPH: prijatie nových nástrojov na boj proti podvodom v EÚ

Komisia víta dnešnú politickú dohodu členských štátov EÚ o nových nástrojov na odstránenie právnych medzier v systéme EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto nedostatky môžu mať za následok rozsiahle podvody s DPH, pre ktoré dochádza v rozpočtoch členských štátov EÚ každý rok k stratám vo výške 50 miliárd EUR. Vďaka novým pravidlám sa posilní spolupráca medzi členskými štátmi, ktoré tak budú môcť rýchlejšie a efektívnejšie riešiť podvody v oblasti DPH, nevynímajúc ani podvody, ku ktorým dochádza online. Viac sa budú využívať IT systémy, ktoré by mali nahradiť manuálne spracúvanie údajov. Informácie týkajúce sa DPH a spravodajské informácie o organizovaných skupinách zapojených do najzávažnejších podvodov v oblasti DPH sa odteraz budú systematicky zdieľať s orgánmi presadzovania práva EÚ. A v neposlednom rade, lepšia koordinácia medzi daňovými správami a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ počas vyšetrovaní umožní pohotovejšie a účinnejšie potláčanie tejto rýchlo sa rozvíjajúcej trestnej činnosti. Nové opatrenia výrazne posilnia našu schopnosť identifikovať podvodníkov a páchateľov trestnej činnosti, ktorí sa obohacujú na úkor daňových príjmov, a zakročiť proti nim.

Nové pravidlá spolupráce budú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť nadobudnú o 20 dní neskôr. Keďže na zavedenie automatizovaného prístupu k informáciám, ktoré zhromaždili colné orgány, a k údajom o evidencii vozidiel bude nutné vyvinúť nové technologické postupy, ich uplatňovanie sa odloží do 1. januára 2020.

21.06.2018

Poznáme absolútnych víťazov tohtoročnej SuperTriedy 2018

19.júna 2018 sa v priestoroch Domu Kultúry vo Vajnoroch konalo celoslovenské finále projektu SuperTrieda 2018. Do projektu sa v tomto školskom roku prihlásilo 78 škôl, ktoré celý rok pracovali na tvorbe a skvalitňovaní ich tried a výsledok svojho snaženia včera predstavili formou autorského hudobno-dramatického predstavenia.

Víťazmi v jednotlivých kategóriách sa stali:

• Kategória 1.- 3. ročník základných škôl: 2.trieda - ZŠ Devínska, Nové Zámky

• Kategória 4. - 6. ročník základných škôl: Prima - Gymnázium Lipany

• Kategória 7. - 9. ročník základných škôl: 7.B - ZŠ Československej armády, Moldava nad Bodvou

• Kategória stredné školy: 2.C - SPŠE, Hálova 16, Bratislava

Absolútnym víťazom a titul SuperTrieda Slovenska 2018 získali žiaci z Primy Gymnázia v Lipanoch pod vedením PaedDr. Lenky Murínovej. Titul získali za svoje predstavenie zo života včelieho spoločenstva "Honeywood".

SuperTrieda/SuperClass je medzinárodný projekt, ktorý monitoruje a zvyšuje úroveň škôl z hľadiska kvality sociálneho prostredia. Projekt vznikol na Slovensku a v r. 2009 sa dostal medzi 10 školských európskych projektov, ktoré boli odporučené do školského systému vo všetkých štátoch EÚ. Po trojročných testovaniach ho v roku 2012 európski učitelia hlasovaním zvolili za víťaza projektov proti šikane a z Paríža si odniesol titul "Najlepší školský sociálny projekt Európy".

Partnerom projektu Supertrieda je Zastúpenie EK na Slovensku. Vyhlasovateľom SuperTriedy je MŠVV a Š SR. Zúčastniť sa môžu všetky ZŠ a SŠ na Slovensku, vrátane špeciálnych škôl.   

20.06.2018

EÚ prijíma protiopatrenia v reakcii na americké clá na výrobky z ocele a hliníka

Európska komisia včera prijala nariadenie, ktorým EÚ zavádza kompenzačné opatrenia proti clám USA na výrobky z ocele a hliníka. Opatrenia sa budú okamžite týkať zoznamu výrobkov v hodnote 2,8 miliardy eur a nadobudnú účinnosť v piatok 22. júna.

Zoznam výrobkov dovážaných z USA, ktoré budú predmetom dodatočných ciel na hraniciach EÚ, obsahuje výrobky z ocele a hliníka, poľnohospodárske výrobky a rozličné ďalšie výrobky. Zavedením týchto ciel si EÚ uplatňuje svoje práva podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová v tejto súvislosti povedala: "Nechceli sme sa dostať do tejto pozície. Ale jednostranné a neopodstatnené rozhodnutie Spojených štátov zaviesť clá na výrobky EÚ z ocele a hliníka znamená, že nemáme inú možnosť. Porušenie pravidiel medzinárodného obchodu, ktoré sme spolu s našimi americkými partnermi v priebehu rokov vytvorili, nemôžeme ponechať bez odpovede. Naša reakcia je uvážená, primeraná a plne v súlade s pravidlami WTO. Samozrejme, ak sa Spojené štáty rozhodnú svoje clá zrušiť, my urobíme to isté."

Dnešné oznámenie nadväzuje na notifikovanie kompletného zoznamu výrobkov Svetovej obchodnej organizácii a na jeho schválenie kolégiom komisárov 6. júna po tom, ako Spojené štáty uvalili clá na európske výrobky z ocele a hliníka v plnom rozsahu. Členské štáty EÚ vyjadrili tomuto prístupu jednomyseľnú podporu.

EÚ obnoví rovnováhu v bilaterálnom obchode s USA, pričom ako základ použije hodnotu svojho vývozu ocele a hliníka, ktorého sa dotkli opatrenia USA a ktorá predstavuje 6,4 miliardy eur. Z tejto sumy EÚ okamžite vykompenzuje vývoz v hodnote 2,8 miliardy eur. Zvyšné kompenzačné opatrenia týkajúce sa obchodu v hodnote 3,6 miliardy eur sa zrealizujú v neskoršej fáze - po troch rokoch alebo po pozitívnom rozhodnutí v sporovom konaní v rámci WTO, ak by k nemu došlo skôr.

V súlade s dohodou WTO o ochranných opatreniach a právnymi predpismi EÚ budú kompenzačné opatrenia EÚ platiť pokým Spojené štáty svoje opatrenia nezrušia.

Zoznam výrobkov, ktorých sa dotknú kompenzačné opatrenia:   https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/may/tradoc_156909.pdf  

19.06.2018

Komisia víta dohodu o zlepšení fungovania Eurojustu a posilnení spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti

Komisia dnes uvítala dohodu Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ o reforme agentúry Eurojust, ktorá pomáha národným justičným orgánom cezhranične spolupracovať na boji s medzinárodným zločinom a terorizmom. Vďaka novým pravidlám sa uľahčí spolupráca medzi Eurojustom a jeho národnými členmi, vnútroštátnymi orgánmi, Europolom a ďalšími agentúrami, ako je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Nové pravidlá umožnia aj úzku spoluprácu medzi Eurojustom a budúcou Európskou prokuratúrou, ktorá bude špecializovaným orgánom na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ, ako je napríklad korupcia alebo podvody s finančnými prostriedkami EÚ, alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH. Novými pravidlami sa napokon zabezpečí väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do posudzovania činností Eurojustu.

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová uviedla: "Eurojust uľahčuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní. Len v roku 2017 Eurojust poskytol konkrétnu podporu pri 4 500 vyšetrovaniach vo všetkých členských štátoch a v prípadoch, ktoré našich občanov trápia najviac: terorizmus, nelegálna migrácia a počítačová kriminalita."

Nedávno Eurojust napríklad pomohol pri rozbití siete na pašovanie drog a pranie špinavých peňazí, ktorá pôsobila v Nemecku, Taliansku a Španielsku. Takisto poskytol podporu pri vyšetrovaní údajného podvodu v FIFA a vyriešení prípadu vraždy do 24 hodín pomocou európskeho zatykača a európskeho vyšetrovacieho príkazu, do ktorého bolo zapojené Maďarsko, Nemecko a Rakúsko. Predbežnú dohodu, ktorá sa dosiahla v rámci posledného trialógu, musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Po schválení sa nariadenie uverejní v Úradnom vestníku EÚ a o 20 dní neskôr nadobudne účinnosť.

19.06.2018

Politika súdržnosti po roku 2020: Komisia pomáha európskym regiónom napredovať v inováciách

Komisia dnes obnovuje iniciatívu "Cesta k excelentnosti", aby aj naďalej mohla poskytovať cielenú podporu a odborné znalosti regiónom, ktoré zaostávajú v inovácii. Táto iniciatíva ešte pred začiatkom rozpočtového obdobia 2021 - 2027 pomôže regiónom rozvíjať, aktualizovať a zdokonaľovať ich stratégie pre inteligentnú špecializáciu - t. j. ich regionálne inovačné stratégie založené na špecifických oblastiach s konkurenčnými výhodami. Navyše vďaka nej budú môcť identifikovať primerané zdroje EÚ na financovanie inovačných projektov a nájsť si partnerov medzi regiónmi s podobnými silnými stránkami, aby tak vytvárali inovačné klastre.

Cesta k excelentnosti nadväzuje na návrhy Komisie o budúcej politike súdržnosti a novom programe Európsky horizont a je v súlade s obnoveným programom Komisie pre výskum a inovácie. Ide o ďalší spôsob, ako Komisia pomáha regiónom Európy pripraviť sa na budúcnosť vďaka spoľahlivým inovačným stratégiám financovaným z fondov EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027.

Z iniciatívy, ktorú koordinuje Spoločné výskumné centrum, sa regiónom poskytnú štyri hlavné formy podpory:

  • Komisia a externí odborníci pomôžu regiónom identifikovať priestor na zlepšenie ich stratégií pre inteligentnú špecializáciu, ich regionálnych inovačných systémov (kvalita verejného výskumu, efektívne prepojenie medzi podnikmi a vedeckou obcou a prostredie priaznivé pre podnikanie) a spôsobu, akým spolupracujú s inými regiónmi pri výskume a inováciách.
  • Odborníci im zároveň pomôžu využiť všetky potenciálne zdroje financovania, ako je napríklad Európsky horizont, Digitálna Európa či fondy politiky súdržnosti, a kombinovať ich vďaka novým príležitostiam na súčinnosť, ktoré Komisia ponúka v návrhoch fondov EÚ na roky 2021 - 2027.
  • Spoločné výskumné centrum pomôže identifikovať a napraviť konkrétne problémy, ktoré regiónom bránia v inovovaní, ako je napríklad nedostatočná interakcia medzi miestnymi podnikateľskými subjektmi a akademickou obcou alebo nízka účasť na súčasnom programe Horizont 2020.
  • Spoločné výskumné centrum bude takisto zabezpečovať príležitosti na vytváranie sietí a semináre pre regióny, aby sa mohli stretávať a vymieňať si osvedčené postupy pri budovaní regionálnych inovačných stratégií. Tým sa uľahčí aj rozvoj partnerstiev zameraných na medziregionálne inovačné investície.

19.06.2018

Junckerov plán: Európsky investičný fond a skupina Erste Group podpísali dohodu vo výške 50 miliónov EUR

Európsky investičný fond (EIF) a všetkých sedem členských bánk skupiny Erste Group podpísali dohodu o záruke sociálneho podnikania s cieľom financovať sociálne organizácie v rámci programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Vďaka tejto novej dohode o záruke môže sieť miestnych bánk Erste Group poskytnúť spolu 50 miliónov EUR v úveroch najmenej 500 sociálnym organizáciám v nasledujúcich piatich rokoch v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, na Slovenskua v Srbsku. Nová dohoda o financovaní bola podpísaná vďaka Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je jadrom Investičného plánu pre Európu.

Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: "Európska komisia je plne odhodlaná podporovať inkluzívne podnikanie ako súčasť boja proti sociálnemu a finančnému vylúčeniu. Preto s potešením vítam dnešnú dohodu so skupinou Erste Group, ktorá bude podporovať približne 500 sociálnych podnikov v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Rumunsku, na Slovensku, v Srbsku a aj v Maďarsku, kde je táto dohoda prvou svojho druhu. Vďaka nej získajú sociálne podniky podporu pri rozbiehaní a budovaní svojho podnikania, čo povedie k tvorbe pracovných miest a inkluzívnemu rastu na miestnej úrovni."

Sociálni podnikatelia a neziskové organizácie môžu v rámci programu podporovaného EÚ čerpať pôžičky so zníženou úrokovou sadzbou a s nižšími požiadavkami na kolaterál. Skupina poskytne financovanie širokej škále odvetví sociálneho podnikania, pričom sa zameria na inovatívne a sociálne orientované organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb alebo zamestnanosti znevýhodnených, marginalizovaných alebo zraniteľných skupín.

18.06.2018

Finále vedomostnej súťaže "Mladý Európan 2018" a "Mladý digitálny Európan 2018"

14. júna 2018 sa v Novom Smokovci uskutočnilo finále 13. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Záštitu nad súťažou Mladý Európan tento rok prevzali predseda vlády SR Peter Pellegrini a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže bol Úrad vlády Slovenskej republiky.

Paralelne s touto súťažou prebehlo na rovnakom mieste celoštátne kolo súťaže Mladý digitálny Európan, ktorú Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku uskutočňuje v spolupráci s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania. Záštitu nad touto súťažou prevzala ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martina Lubyová.

Vo finále Mladého Európana sa stretlo 13 súťažných družstiev - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín.

Tohtoroční víťazi Mladého Európana:

1. miesto: Gymnázium Prievidza

2. miesto: Obchodná akadémia Lučenec

3. miesto: Gymnázium Javorová, Spišská Nová Ves

Vo finále Mladého digitálneho Európana si zmeralo sily 11 účastníkov zo 6 stredných škôl. Víťazi sú nasledujúci:

1. miesto: Lucia Budzeľová, Obchodná akadémia, Dolný Kubín

2. miesto: Barbora Rapantová, Obchodná akadémia, Trnava; Barbora Mládenková, Gymnázium bilingválne, Žilina; Ján Cipár, Gymnázium Jána Hollého, Trnava

3. miesto:Alexandra Janasová, Gymnázium bilingválne, Žilina; Erik Jurišič, Obchodná akadémia, Trnava; Dávid Serbinčík, Spojená škola - Gymnázium, Sečovce

Ocenená bola aj víťazná škola, ktorá na školskom kole získala najvyššiu priemernú úspešnosť všetkých zúčastnených žiakov. Stalo sa ňou Gymnázium Jána Hollého, Trnava.

18.06.2018

Budúcnosť financií EÚ - eurokomisár G. Oettinger dnes navštívi Slovensko

Eurokomisár Günther H. Oettinger, zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, dnes 18. júna 2018 navštívi Slovensko. Táto návšteva je súčasťou jeho turné po členských štátoch EÚ (#MFFtour27), ktorého cieľom je zhromaždiť názory na budúcnosť európskych financií a viacročný EÚ rozpočet po roku 2020 (#EUbudget). Touto návštevou ukončí svoje turné.

Na Slovensku sa eurokomisár stretne s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu, Richardom Rašim. Zúčastní sa aj spoločného bilaterálneho stretnutia predsedu vlády SR, Petra Pellegriniho a ministra financií SR, Petra Kažimíra. Okrem toho bude eurokomisár participovať na spoločnom stretnutí parlamentných výborov Národnej rady SR (Výboru pre európske záležitosti, Výboru pre financie a rozpočet, a Výboru pre hospodárske záležitosti). V neposlednom rade má na programe návštevu redakcie spravodajskej webovej stránky aktuality.sk s cieľom prejaviť úctu zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi, ktorý pre tento spravodajský server pracoval.

08.06.2018

Ochrana obchodu EÚ: nové pravidlá sú prísnejšie a účinnejšie

Dnes, 8. júna 2018, nadobudnú účinnosť nové pravidlá na ochranu obchodu. Po novom bude EÚ môcť uložiť v niektorých prípadoch vyššie clá vďaka zmene "pravidla nižšieho cla", skrátiť obdobie prešetrovania, a tým urýchliť postup; zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť systému pre spoločnosti z EÚ a zohľadniť prísne environmentálne a sociálne normy platné v EÚ.

Nové pravidlá predstavujú prvé zásadné prepracovanie antidumpingových a antisubvenčných nástrojov EÚ za posledných 15 rokov.

Novými pravidlami sa skráti súčasné 9-mesačné obdobie prešetrovania na uloženie predbežných opatrení na 7 mesiacov. Systém bude transparentnejší. Prínosom pre podniky bude aj systém včasného varovania, ktorý ich upozorní na uloženie predbežných ciel, vďaka čomu sa budú môcť prispôsobiť novej situácii. Komisia podporí i malé a stredné podniky (MSP) prostredníctvom osobitnej asistenčnej služby, ktorá im uľahčí účasť na konaní na ochranu obchodu.

Okrem toho, v dôsledku zmeny tzv. "pravidla nižšieho cla", bude môcť EÚ v niektorých prípadoch uložiť vyššie clá. Bude sa to týkať všetkých antisubvenčných a antidumpingových konaní o dovoze výrobkov vyrobených s použitím surovín a energie dodávaných za umelo nízku cenu.

08.06.2018

Rozpočet EÚ: Nový program jednotného trhu na ochranu a posilnenie postavenia Európanov

Komisia v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje nový osobitný program s rozpočtom 4 miliardy EUR, ktorý zlepší postavenie a ochranu spotrebiteľov, ako aj umožní európskym malým a stredným podnikom (MSP) naplno profitovať z dobre fungujúceho jednotného trhu.

Nový program jednotného trhu bude podporovať tieto iniciatívy:

  • Ochrana spotrebiteľa a posilnenie jeho postavenia;
  • Konkurencieschopnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP);
  • Vysoká úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín;
  • Účinné presadzovanie predpisov a prvotriednych štandardov;
  • Spravodlivá hospodárska súťaž v digitálnom veku;
  • Špičková európska štatistika.

08.06.2018

Rozpočet EÚ: doposiaľ najambicióznejší výskumno-inovačný program

Európska komisia v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje vyčleniť 100 miliárd EUR na výskum a inovácie. Nový program - Európsky horizont - bude stavať na úspechoch predchádzajúceho výskumného a inovačného programu Horizont 2020 a udrží EÚ na čele globálneho výskumu a inovácií.

V programe sa navyše zavedú tieto hlavné nové prvky:

  • Európska rada pre inováciu (European Innovation Council-EIC), ktorej cieľom bude dostať najsľubnejšie prevratné technológie s vysokým potenciálom z laboratórií na trh a pomôcť najinovatívnejším startupom či podnikom rozšíriť ich nápady.
  • Nové celoúnijné výskumné a inovačné misie zamerané na spoločenské výzvy a priemyselnú konkurencieschopnosť, ktoré budú navrhované v spolupráci s občanmi, so zainteresovanými stranami, s Európskym parlamentom a členskými štátmi.
  • Maximalizácia potenciálu inovácií v celej EÚ- členské štáty, ktoré zaostávajú v úsilí o čo najlepšie využitie svojho výskumného a inovačného potenciálu sa podpora zdvojnásobí. Uľahčí sa koordinácia, kombinácia financovania a zavádzania inovácií v regiónoch
  • Väčšia otvorenosť: Európsky horizont bude vychádzať zo zásady "otvorenej vedy", čo si vyžaduje otvorený prístup k publikáciám a údajom.

Nová generácia európskych partnerstiev a intenzívnejšia spolupráca s inými programami EÚ

Navrhovaná rozpočtová alokácia vo výške 100 miliárd eur na roky 2021 - 2027 zahŕňa 97,6 miliardy EUR v rámci Európskeho horizontu a 2,4 miliardy EUR pre výskumný a vzdelávací program Euratomu.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne 2/3 hospodárskeho rastu Európy. Každé euro investované v rámci programu môže potenciálne v priebehu 25 rokov vytvoriť výnos vo výške 11 EUR v HDP. Očakáva sa, že investície Únie do výskumu a inovácií v "investičnej fáze" (2021 - 2027) priamo vytvoria až do 100 000 pracovných miest v tejto oblasti.

01.06.2018

Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020

Komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 navrhuje zmodernizovať a zjednodušiť spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

Navrhovaný rozpočet 365 miliárd EUR umožní, že SPP zostane politikou, ktorá obstojí aj v budúcnosti, bude naďalej podporovať poľnohospodárov a vidiecke spoločenstvá, stáť na čele trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva EÚ a odrážať ambície EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a v oblasti klímy. V

Hlavné prvky dnešného návrhu:

1. Nový spôsob práce: flexibilita v spôsobe využívania pridelených prostriedkov; možnosť previesť až 15 % pridelených prostriedkov SPP z priamych platieb na rozvoj vidieka (a naopak).

2. Spravodlivejšie riešenia vďaka lepšiemu zacieleniu podpory: priame platby ostanú; prioritou sa stanú malé a stredné poľnohospodárske podniky ( tvoria väčšinu tohto odvetvia v EÚ) a pomoc mladým poľnohospodárom.

Okrem toho:

  • priame platby poľnohospodárom sa od 60 000 EUR znížia, pričom stropom pre platby bude 100 000 EUR na poľnohospodársky podnik.
  • malé a stredné poľnohospodárske podniky dostanú vyššiu podporu na hektár;
  • krajiny budú musieť vyčleniť aspoň 2 % prostriedkov na priame platby na pomoc začínajúcim mladým poľnohospodárom.

3. Vyššie ambície v oblasti životného prostredia a klímy: podpora viazaná na uplatňovanie postupov šetrných k životnému prostrediu a ku klíme.

  • aspoň 30 % každého národného prídelu na rozvoj vidieka sa vyčlení na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy;
  • očakáva sa, že 40 % z celkového rozpočtu SPP sa prispeje na opatrenia v oblasti klímy;
  • okrem možnosti previesť 15 % medzi piliermi budú mať členské štáty takisto možnosť previesť ďalších 15 % z piliera 1 do piliera 2 na výdavky na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia (bez vnútroštátneho spolufinancovania).

4. Väčšie využívanie znalostí a inovácií: modernizovaná SPP bude využívať najnovšie technológie a inovácie, čím pomôže poľnohospodárom na poliach aj verejnej správe, je na to určených 10 miliárd EUR z programu na výskum a inovácia; poskytne sa podpora aj pri využívaní veľkých dát (big data) a nových technológií v oblasti kontroly a monitorovania (napr. pri overovaní veľkosti poľnohospodárskych podnikov v prípade žiadostí o priame platby, pri ktorom sa využívajú satelitné údaje); a zintenzívni sa digitalizácia vidieckeho života. 

30.05.2018

Jednoduchšia a pružnejšia Kohézna politika

Európska komisia včera navrhla výraznú revíziu pravidiel Kohéznej politiky na programové obdobie 2021 - 2027.

Ekonomika EÚ sa zotavuje, ale na riešenie pretrvávajúcich rozdielov medzi členskými štátmi je potrebné dodatočné investičné úsilie. S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 - 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ.

Hlavné body návrhu:

Zameranie sa na kľúčové investičné priority, v ktorých má EÚ čo ponúknuť: inovácie, podpora malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizácia priemyslu, aj prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo, boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody.

Politika súdržnosti pre všetky regióny a individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju:

  • Investície do všetkých regiónov: najmä regióny južnej a východnej Európy, ktoré budú aj naďalej prijímateľmi dôležitej podpory EÚ.
  • Riadenie na miestnej úrovni: miestne, mestské a územné orgány budú viac zapojené do riadenia fondov EÚ, zatiaľ čo vďaka zvýšenej miere spolufinancovania sa v regiónoch a mestách zlepší zodpovednosť za projekty financované zo strany EÚ.

Menej početné, jasnejšie, stručnejšie pravidlá a pružnejší rámec:

  • Zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom
  • Jednotný súbor pravidiel: Jeden súbor pravidiel teraz zahŕňa sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi ("zdieľané riadenie"), ktorý zjednoduší život programovým manažérom fondov.
  • Prispôsobenie sa potrebám: stabilita potrebná na dlhodobé investičné plánovanie s primeranou úrovňou pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí.

Silnejšie prepojenie s európskym semestrom na zlepšenie investičného prostredia v Európe

Súčasťou dnešného návrhu je aj predstavenie národných obálok, čiže výšky alokácií pre jednotlivé členské štáty z fondov kohéznej politiky v období 2021 - 2028.

"Slovensko zostáva čistým príjemcom, aj keď sa objem plánovaných financií znížil - čo na druhú stranu odráža úspešný rast slovenského hospodárstva. Navrhnutý objem prostriedkov na kohézny fond v zásade zodpovedá očakávaniu slovenskej vlády, súčasne návrh v súlade s požiadavkou Slovenska prináša väčšiu flexibilitu. To umožňuje pokryť potreby Slovenska, pritom možno očakávať lepšie čerpanie fondov a zníženie rizika že sa fondy nevyčerpajú." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. 

30.05.2018

Ako je na tom justícia v EÚ? - porovnávací prehľad 2018

Európska komisia včera zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý porovnáva nezávislosť (vnímanie nezávislosti súdnictva podnikmi a verejnosťou), kvalitu (právna pomoc, súdne poplatky, odborná príprava, a pod.) a efektívnosť (dĺžka konaní, miera vyriešenia prípadov a počet prebiehajúcich prípadov) justičných systémov v členských štátoch EÚ.

Hlavné zistenia:

  • Nezávislosť súdnictva: V porovnaní s predchádzajúcim rokom alebo od roku 2010 sa vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany podnikateľskej sféry zlepšilo alebo zostalo na rovnakej úrovni v približne 2/3 členských štátov EÚ. Občania aj podniky vnímajú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov ako hlavný dôvod nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov.
  • Finančné zdroje justičných systémov: Úroveň štátnych výdavkov na justičný systém zostala vo väčšine členských štátov stabilná, medzi krajinami však pretrvávajú rozdiely.
  • Efektívnosť justičných systémov: v členských štátoch, ktoré čelia problémom, je možné sledovať pozitívny vývoj. Približne v polovici členských štátov trvajú súdne konania prvého stupňa, ktoré sa týkajú boja proti praniu špinavých peňazí, v priemere až jeden rok. V mnohých členských štátoch môžu trvať dokonca až dva roky alebo viac.

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu za rok 2018 boli zohľadnené pri hodnotení jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2018 a v návrhoch špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia vydala 23. mája 2018. 

29.05.2018

Menej jednorazových plastov = čistejšie moria a oceány

Keďže objem plastového odpadu v oceánoch a moriach stále narastá, Európska komisia navrhuje nové celoeurópske pravidlá, v ktorých sa zameriava na 10 druhov jednorazových plastových výrobkov a rybársky výstroj, ktoré spolu tvoria až 70 % morského odpadu v Európe.

Novými pravidlami zavedú tieto opatrenia:

  • Zákaz niektorých plastových výrobkov: ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z udržateľnejších materiálov. Jednorazové nádoby na nápoje vyrobené z plastov budú na trhu povolené len vtedy, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.
  • Ciele zníženia spotreby: členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a pohárov.
  • Povinnosti výrobcov: výrobcovia pomôžu pokryť náklady na nakladanie s odpadom a čistenie odpadu, ako aj na opatrenia na zvyšovanie povedomia o jednorazových plastoch, ako sú nádoby na potraviny, sáčky a obaly potravín (napr. zo zemiakových lupienkov a sladkostí), nádoby na nápoje a poháre, tabakové výrobky s filtrami (napr. cigaretové ohorky), vlhčené utierky, balóny a ľahké plastové tašky.
  • Ciele v oblasti zberu: členské štáty budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 % jednorazových plastových fliaš z nápojov, napríklad prostredníctvom systémov zálohovania.
  • Požiadavky na označovanie: niektoré výrobky budú musieť mať jasné a štandardizované označenie, ktoré obsahuje informácie o tom, ako odpad triediť, o negatívnom vplyve výrobku na životné prostredie a o prítomnosti plastov v ňom. Táto požiadavka sa bude vzťahovať na hygienické vložky, vlhčené utierky a balóny.

Členské štáty budú musieť zvýšiť povedomie spotrebiteľov o negatívnom dopade odpadu z jednorazových plastov a rybárskeho výstroja, ako aj o dostupných systémoch opakovaného použitia a možnostiach nakladania s odpadom pre všetky tieto výrobky.

Novými opatreniami sa:

  • obmedzia emisie 3,4 milióna ton ekvivalentu CO2,
  • zabráni škodám na životnom prostredí, ktoré by do roku 2030 predstavovali ekvivalent 22 miliárd EUR,
  • podľa odhadov ušetrí spotrebiteľom 6,5 miliardy EUR.

Plasty sa v podobe mikroplastov, ktorých účinok na zdravie občanov nepoznáme, vzduchom, vodou a jedlom dostávajú do našich pľúc a na naše stoly. Riešenie tohto problému je nevyhnutnosťou a môže priniesť nové príležitosti v oblasti inovácie, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest. 

24.05.2018

Rozpočet EÚ na rok 2019

Komisia dnes predložila návrh rozpočtu EÚ na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, čo predstavuje zvýšenie o 3 % oproti roku 2018. Ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Tento návrh teraz spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie.

Komisár Günther H. Oettinger, ktorý je zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, vyhlásil: "Navrhli sme ambiciózny rozpočet, ktorý naďalej podporuje naše priority, najmä pokiaľ ide o investície, zamestnanosť, mládež, migráciu, solidaritu a bezpečnosť, a ktorý prináša európsku pridanú hodnotu pre našich občanov.EÚ potrebuje stabilitu, preto očakávam, že s Parlamentom a Radou docielime dohodu čo najskôr."

Priority rozpočtu EÚ na rok 2019 sú:

  • Naštartovanie európskeho hospodárstva - Finančné prostriedky konkrétne určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Najväčšie navýšenie prostriedkov EK navrhuje pre vlajkové programy:

          - 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont                    2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej                                výpočtovej techniky,

         - 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),

         - 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na                        infraštruktúrne siete

  • Bezpečnosť v EÚ aj za jej hranicami - Komisia navrhuje maximálne využiť existujúcu pružnosť rozpočtu tak, aby sa problémom v oblasti migrácie a správy hraníc venovala osobitná pozornosť aj tento rok
  • Podpora nových iniciatív - napríklad 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov "rescEU", 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity či 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce.

24.05.2018

Špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko

Dnes Európska komisia prijala balíček k Európskemu semestru, ktorý zahŕňa aj tri špecifické odporúčania pre Slovensko:

  • obmedziť rast čistých primárnych výdavkov na 4,1 % v roku 2019 a zvýšiť nákladovú efektívnosť v zdravotníctve a vypracovať stratégiu pre zdravotnícky personál;
  • zlepšiť aktivačné opatrenia pre znevýhodnené skupiny a zlepšiť kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania, zvýšiť účasť rómskych detí na vzdelávaní už od útleho detstva;
  • posilniť využívanie kvalitatívnych kritérií vo verejnom obstarávaní, riešiť korupciu aj na úrovni polície a prokuratúry, zlepšiť účinnosť justičného systému a znížiť fragmentáciu vo vede a výskume vo verejnom sektore a podporiť inovácie v súkromnom sektore

Odporúčania odrážajú výzvy, ktoré Európska komisia identifikovala vo svojej Správe o krajine zverejnenej v marci 2018 ako aj opatrenia a analýzy, ktoré Slovensko predložilo v Národnom programe reforiem. Reformné priority Slovenska sú relatívne stabilné, čo reflektuje konzistentnosť špecifických odporúčaní. V porovnaní s minulým rokom došlo len k miernym zmenám - dôraz na stratégiu pre zdravotný personál, doplnenie vedy a výskumu a väčší dôraz na úlohu polície a prokuratúry v boji proti korupcii.

22.05.2018

Vďaka novým pravidlám bude EÚ svetovým lídrom odpadového hospodárstva a recyklácie

Členské štáty EÚ dnes schválili súbor opatrení, ktoré pomôžu predchádzať tvorbe odpadu, pokiaľ to bude možné, a v ostatných prípadoch sa vďaka nim zvýši recyklácia komunálneho odpadu a odpadu z obalov. Postupne sa odstráni skládkovanie a bude sa podporovať využívanie hospodárskych nástrojov, ako sú napr. systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Od členských štátov sa vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré budú uprednostňovať opätovné použitie a recykláciu pred skládkovaním a spaľovaním, čím sa obehové hospodárstvo stáva skutočnosťou. Dnes prijaté nové pravidlá predstavujú najmodernejšie právne predpisy o odpade na svete.

Ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu:

do roku 2025      do roku 2030         do roku 2035

55 %                      60 %                        65 %

Ciele v oblasti recyklácie odpadu z obalov:

                                                   do roku 2025            do roku 2030

Všetok obalový materiál            65 %                           70 %

Plasty                                           50 %                          55 %

Drevo                                          25 %                           30 %

Železné kovy                              70 %                           80 %

Hliník                                           50 %                           60 %

Sklo                                             70 %                           75 %

Papier a lepenka                        75 %                           85 %

Nebezpečný odpad z domácnosti sa bude musieť najneskôr od roku 2022 zbierať separovane, biologický odpad od roku 2023 a textílie od roku 2025. Do roku 2035 sa musí množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládku znížiť na 10 % celkového množstva komunálneho odpadu alebo i menej. Do roku 2024 sa pre všetok obalový materiál musia vytvoriť povinné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu. V novej legislatíve sa kladie osobitný dôraz na predchádzanie vzniku odpadu, zavádzajú sa dôležité ciele v boji proti plytvaniu potravinami v EÚ, ako i ciele na obmedzenie morského odpadu. 

22.05.2018

Nové iniciatívy v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry

Európska komisia dnes predstavila súbor opatrení na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a posilnenie kultúrneho rozmeru EÚ.

Súčasťou balíka opatrení sú aj dve nové stratégie:

  • stratégia pre mládež na obdobie rokov 2019 - 2027 s cieľom je posilniť postavenie mladých ľudí v Európe a poskytnúť im väčšie slovo pri tvorbe politík EÚ,
  • nová stratégia pre kultúru s cieľom viac informovať o rôznorodosti európskeho dedičstva a zároveň plne využiť potenciál kultúry pri vytváraní inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie,

V dnešnom oznámení Komisie sú načrtnuté aj plány na európsku študentskú kartu, ktorá by mala zvýšiť vzdelávaciu mobilitu znížením administratívnej záťaže a nákladov pre študentov aj pre vzdelávacie inštitúcie. Komisia ju plánuje zaviesť do roku 2021. Cieľom je posilniť cezhraničnú spoluprácu, propagovať inovácie a excelentnosť, zvýšiť mobilitu študentov a učiteľov, uľahčiť výučbu jazykov, ako aj zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Pred úplným spustením iniciatívy v roku 2021 by sa mali v rokoch 2019 a 2020 spustiť pilotné projekty v rámci programu Erasmus+.

Téme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru sa venuje aj dnes zverejnený bleskový prieskum Eurobarometra. Vyplýva z neho, že až 90% mladých Európanov považuje za dôležité získať skúsenosti aj v zahraničí, 91% opýtaných súhlasí, že automatické uznávanie titulov a zahraničného vzdelania by bolo pre mladých prínosné. 

22.05.2018

Zavádzajúce praktiky pri online nákupe telekomunikačných služieb

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa uverejnili výsledky celoeurópskeho skríningu 207 webových lokalít ponúkajúcich telefonovanie v pevnej/mobilnej sieti, či prostredníctvom internetu alebo audio a video streamingu.

Z prieskumu vyplynulo, že 163 z týchto webových lokalít možno porušuje právne predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľa. Medzi najčastejšie zistené problémy patria reklama údajne bezplatných alebo zľavnených balíkov, ktoré sú v skutočnosti viazanými ponukami, nedostatočný systém riešenia sporov alebo to, že tieto webové lokality môžu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom spotrebiteľa informovali alebo mu to zdôvodnili.

18.05.2018

Ako sme na tom s digitálnou ekonomikou?

Dnes bol zverejnený tohtoročný Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2018.

DESI monitoruje pokrok členských štátov v oblasti digitalizácie a zameriava sa na päť kapitol: pripojenie na internet, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií, digitálne verejné služby.

V celkovom hodnotení skončilo Slovensko spomedzi 28 členských krajín na 20. mieste. Celkovo sa dá povedať, že v každom z ukazovateľov nastal určitý posun vpred, aj napriek tomu, že celkové umiestnenie v rebríčku sa v porovnaní s vlaňajškom nezmenilo. S týmto skóre patrí Slovensko do skupiny krajín so slabými výsledkami.

Výsledky DESI ukazujú, že Slováci sú priemernými používateľmi internetu a náležite využívajú rôzne online služby. Dostupnosť pripojenia a služieb 4G je dostatočne rozšírená, avšak ultrarýchle širokopásmové pripojenie je nad priemerom EÚ. Pokiaľ ide o ľudský kapitál, aj napriek rastúcemu dopytu na trhu práce, je ponuka odborníkov v oblasti IKT stále pod priemerom EÚ.

Najväčší progres bol zaznamenaný v dvoch oblastiach:

  • integrácia digitálnych technológií - z 21. miesta na 18. - napríklad viac podnikov využíva na výmenu informácií balíkový softvér; zvýšilo sa aj využívanie sociálnych médií na interakciu so zákazníkmi; viac firiem zaviedlo online predaj
  • digitálne verejné služby - postup z 24. na 20. miesto

17.05.2018

Európa v pohybe: Komisia dokončuje program bezpečnej, čistej a prepojenej mobility

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič dnes predstavil tretí a posledný súbor opatrení zameraných na modernizáciu európskeho dopravného systému. Tento nadväzuje na predchádzajúce balíky Európa v pohybe z mája a novembra 2017 . Cieľom je ponúknuť všetkým európskym občanom bezpečnejšiu premávku, ekologickejšie vozidlá a vyspelejšie technologické riešenia, a zároveň podporiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Súčasťou dnešných iniciatív sú preto tieto prvky: integrovaná politika bezpečnosti cestnej premávky, ktorá obsahuje opatrenia pre vozidlá a bezpečnosť infraštruktúry; vôbec prvé normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá; strategický akčný plán pre vývoj a výrobu batérií v Európe a výhľadová stratégia prepojenej a automatizovanej mobility. S týmto tretím balíkom Európa v pohybe Komisia uzatvára svoj ambiciózny program modernizácie mobility.

Pri tejto príležitosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vyhlásil: "Mobilita prekračuje nové technologické hranice. Vďaka poslednému súboru návrhov v rámci energetickej únie pomáhame nášmu priemyslu udržať si vedúce postavenie. Vytváraním kľúčových technologických riešení, vrátane udržateľných batérií, ako aj zavádzaním kľúčovej infraštruktúry sa priblížime k nulovej úrovni v troch oblastiach: pri emisiách, preťažení a nehodách."

Komisia chce dnešnými iniciatívami zabezpečiť hladký prechod na bezpečný, čistý, prepojený a automatizovaný systém mobility.Komisia nimi zároveň vytvára prostredie, ktoré európskym firmám umožní vyrábať tie najlepšie, najčistejšie a najviac konkurencieschopné výrobky.

21.5.2019

EÚ zriaďuje hasičskú leteckú flotilu na blížiace sa obdobie lesných požiarov

V rámci prípravy na hroziace lesné požiare počas blížiaceho sa leta Európska komisia predstavila prvú flotilu hasičských lietadiel v rámci nového systému rescEU na riešenie prírodných katastrof. Spočiatku bude flotilu rescEU tvoriť 7 hasičských lietadiel a 6 vrtuľníkov, Komisia však spolupracuje so zúčastnenými krajinami na doplnení ďalšieho vybavenia.

Svoje lietadlá a vrtuľníky poskytlo dočasnej flotile rescEU na rok 2019 už 5 členských štátov EÚ, ktoré boli v posledných rokoch často postihnuté lesnými požiarmi. Dlhodobým cieľom je pridať ďalšie kapacity a vybavenie, vybudovať stabilnejšiu rezervu rescEU. 

15.05.2018

Obnovený program pre výskum a inovácie: Európa má šancu zmeniť budúcnosť

Komisia dnes predstavuje svoj príspevok do neformálnej diskusie na tému výskumu a inovácií a potrebných krokov na zabezpečenie globálnej konkurencieschopnosti Európy, ktorá sa uskutoční 16. mája 2018 v Sofii za prítomnosti hláv štátov a predsedov vlád.

Investície do výskumu a inovácií sú investíciami do budúcnosti Európy. Pomáhajú nám v celosvetovej hospodárskej súťaži a chrániť náš jedinečný sociálny model. Vďaka týmto investíciám sa riešia niektoré z našich najväčších spoločenských a generačných problémov, čím sa zlepšuje každodenný život miliónov ľudí v Európe a vo svete. Obnovený európsky program pre výskum a inovácie ponúka niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré majú zlepšiť európske inovačné kapacity a viesť k dlhodobej prosperite.

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, ktorý je zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, v tejto súvislosti uviedol: "Európa má k dispozícii výskum na svetovej úrovni a silnú priemyselnú základňu. Ale musíme pracovať viac - oveľa viac - na tom, aby tento vynikajúci základ priniesol úspechy. Nové megatrendy, ako je umelá inteligencia a obehové hospodárstvo, zásadne zmenia spoločnosť a ekonomiku. Musíme konať rýchlo, aby sme boli schopní stáť na čele novej vlny inovácií a určovať smerovanie celosvetovej hospodárskej súťaže."

Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu, dodal: "Vzhľadom na rastúcou medzinárodnú konkurenciu musí Európa v oblasti výskumu a inovácií urýchlene konať. Navrhovaných 100 miliárd EUR pre budúci program EÚ v oblasti výskumu inovácií by bolo obrovským stimulom. Ale Európa potrebuje aj reformu podpory prelomových inovácií prostredníctvom novej Európskej rady pre inováciu a cieľavedomou koncepciou v oblasti výskumu a inovácií môže znovu osloviť občanov. Musíme prijať nariadenia, ktoré obstoja aj v budúcnosti, a pritiahnuť viac súkromných investícií, najmä rizikový kapitál."

Prišiel čas klásť si vyššie ciele. Musíme konať teraz, pretože Európa má potenciál, aby sa stala silnou globálnou autoritou v oblasti inovácií. Komisia víta rozhodnutie predsedu Európskej rady organizovať rozhovory medzi lídrami výskumu a inovácií a vyzýva, aby diskutovali a určili strategické smerovanie navrhovaných opatrení. Ide o tieto opatrenia:

  • Regulácie a financovanie musia byť orientované na inovácie;
  • Stať sa lídrom v inováciách, ktoré vytvárajú nové trhy;
  • Spustiť celoúnijné výskumné a inovačné.

14.05.2018

Iniciatíva WiFi4EU

Zajtra, 15. mája o 13:00 h (SELČ) sa zverejní prvá výzva na predkladanie žiadostí o financovanie bezplatného a bezdrôtového internetu v obciach.

Na základe tejto výzvy obce dostanú približne 1 183 poukazov WiFi4EU v hodnote 15 000 EUR na financovanie zariadení Wi-Fi a ich inštaláciu na verejných priestranstvách. Poukazy sa budú rozdeľovať podľa poradia, v akom o ne obce požiadajú. Aby sa zabezpečilo rovnomerné geografické pokrytie medzi členskými štátmi, každá krajina získa najmenej 15 a najviac 95 poukazov. Po získaní poukazu budú musieť obce ponúkať bezpečné pripojenie Wi-Fi bez reklám a poplatkov najmenej na obdobie 3 rokov. Financovanie získajú len tie siete, ktoré nekopírujú existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky podobnej kvality v tých istých verejných priestoroch.

V prípade záujmu sa obce najskôr musia zaregistrovať na webovom portáli WiFi4EU.eu. Tento portál bol sprístupnený 20. marca a dodnes sa na ňom zaregistrovalo viac ako 16 000 obcí. Ide o prvú z piatich výziev, ktoré budú postupne zverejnené do roku 2020. Podrobnejšie informácie nájdete na nasledujúcich linkách:

https://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-18-2066_sk.htm 

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/factsheet-wifi4eu 

https://www.wifi4eu.eu/#/home  

11.05.2018

Noc literatúry

V stredu 16. mája 2018 sa uskutoční už 10. ročník obľúbeného podujatia Noc literatúry. Ani tento rok na ňom nebude chýbať Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

"Rok 2018 je vyhlásený ako Európsky rok kultúrneho dedičstva, a keďže európske literárne kultúrne dedičstvo je nesmierne bohaté, už tradične sme veľmi radi podporili Noc literatúry, ktorá netradičnou formou upriamuje pozornosť na súčasnú literárnu scénu," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Čitateľskou zastávkou pod hlavičkou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku je Pistoriho palác na Štefánikovej 25. Ukážky z diela ukrajinského autora Serhija Žadana Hymna demokratickej mládeže tu bude čítať Matej Marušin. Jedná sa o zbierk poviedok, ktorá prináša absurdný, vtipný, no zároveň drsný obraz súčasnej postsovietskej Ukrajiny. Predstavuje plejádu bizarných postáv, profesií (pašeráci vnútorných orgánov) a inštitúcií (súkromné krematórium) v kulisách autorovho rodného, odľudšteného, industriálneho Charkova.

10.05.2018

Európsku daň z nerecyklovaných plastov chce Slovensko najskôr analyzovať

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov Eur ročne.

Dva z troch nových vlastných zdrojov Európskej únie v rokoch 2021 - 2027 majú byť environmentálne dane. V rámci nového sedemročného európskeho rozpočtu počíta Európska komisia s 20-percentným podielom na príjmoch z aukcií emisných povoleniek, ako aj s národnými príspevkami vypočítanými podľa množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov. Ak sa európske inštitúcie na nových vlastných zdrojoch dohodnú, vďaka obom daniam potečú desiatky miliónov Eur do európskeho rozpočtu aj zo Slovenska. To sa však zatiaľ nevie, ako sa k návrhu postaví. Hoci Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS) funguje už 13 rokov a o novej daní z plastov sa hovorí minimálne od začiatku tohto roka, rezorty životného prostredia a financií hovoria, že návrh Komisie chcú najskôr zanalyzovať.

09.05.2018

Akú Úniu chcete? - 12 otázok pre všetkých občanov EÚ

Európska komisia dnes, na Deň Európy, otvorila online verejnú konzultáciu, v ktorej chce prostredníctvom 12 konkrétnych a jednoduchých otázok požiadať o názor na budúcnosť Európy všetkých občanov Európskej únie. Zaujíma nás akým smerom by sa podľa občanov mala Európska únia v budúcnosti uberať. Ako uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker: "Čakajú nás voľby do Európskeho parlamentu, a preto je načase, aby rozhodli o tom, aká by mala byť Únia 27 členských štátov. V každom prípade to musí byť Európa vytvorená Európanmi. V prieskume, ktorý dnes začíname, sa pýtame všetkých Európanov: Akú budúcnosť si želáme pre seba, naše deti a našu Úniu? Práve teraz môžu Európania jasne a otvorene vyjadriť, čo ich znepokojuje, a navrhnúť, čo by ich lídri mali urobiť, aby sa ich obavy rozptýlili."

Otázky do konzultácie vypracovala skupina 96 občanov (vrátane štyroch zo Slovenska) z 27 členských štátov. Ide o jedinečný príklad participatívnej demokracie, ktorý ukazuje, že občania zohrávajú pri diskusii o budúcnosti Európy hlavnú úlohu.

V rámci zbierania názorov občanov má Komisia v pláne zorganizovať do volieb do Európskeho parlamentu až 500 verejných dialógov s občanmi. 

08.05.2018

Deň Európy 2018

V zajtra 9. mája sa budú v Bratislave oslavovať symbolické európske narodeniny Deň Európy. Počas celodenného programu si na svoje prídu všetky vekové kategórie. Na Hlavnom námestí je pripravený program, ktorý vyvrcholí koncertom skupiny Bratislava Hot Serenaders a už tradičným Európskym prekvapením.

"Pre Slovákov, ako pre všetkých Európanov, je 9. máj spoločný sviatok. Pripomína nám, hneď po dni víťazstva v druhej svetovej vojne, čo sa stalo v roku 1950, keď pán Schuman prišiel s Deklaráciou, ktorá navrhla raz a navždy ukončiť odvekú rivalitu vedúcu k toľkým vojnám a vytvoriť nový model Európy, ktorý zažívame aj dnes v Európskej únii. Model založený na mieri, na spolupráci a na dobrom živote. Myslím, že to bol začiatok Európskej únie, tak ako ju dnes poznáme a ktorej sme aj my členmi a myslím, že stojí za to, tých mnoho desaťročí mieru v Európe, aj napriek všetkým turbulenciám, napriek všetkým problémom, osláviť. Rád by som vás pozval na oslavu 9.mája - Dňa Európy, aj na Hlavné námestie v Bratislave, kde bude veľmi zaujímavý a sviatočný program pre všetkých." uviedol v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko. 

08.05.2018

Viac prostriedkov pre malé a stredné podniky

Európsky investičný fond (EIF) a UniCredit podpísali dohodu o zvýšení záručného fondu InnovFin pre MSP, ktorou sa má zlepšiť prístup inovatívnych malých a stredných podnikov (MSP) a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k finančným prostriedkom v ôsmich krajinách. Táto transakcia využíva podporu z programu Horizont 2020, rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu, ako aj z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je základným prvkom Investičného plánu pre Európu. Vďaka dnešnej dohode bude môcť UniCredit ponúkať prostredníctvom svojich bánk a leasingových subjektov dodatočné financovanie vo výške 340 miliónov EUR inovačným spoločnostiam v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku, ako aj v Bosne a Hercegovine a Srbsku (ktoré nezískavajú podporu z EFSI). Spolu s pôvodným portfóliom vo výške 160 miliónov EUR budú mať MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou vo všetkých uvedených krajinách prístup k celkovej podpore vo výške pol miliardy EUR.

07.05.2018

Výzva pre odborníkov na online ekonomiku

Komisia uverejnila výzvu na predkladanie prihlášok odborníkov, ktorí majú záujem podporiť prácu strediska EÚ pre monitorovanie online ekonomiky. Vytvorenie strediska Komisia oznámila minulý týždeň pri príležitosti predstavenia návrhu nových pravidiel pre online platformy s cieľom vytvorenia spravodlivého, transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia pre malé podniky a obchodníkov. Toto monitorovacie stredisko bude sledovať a zohľadňovať aktuálne výzvy, ako aj príležitosti v oblasti digitálneho hospodárstva. Cieľom výzvy je vybrať 15 nezávislých expertov s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti online ekonomiky. Títo experti budú stredisku pomáhať počas najmenej dvoch rokov v oblastiach prístupu a využitia údajov, algoritmického rozhodovania, klasifikácii a transparentnosti, ako aj v oblasti potenciálnych diskriminačných postupov platforiem voči ich používateľom. Odborníci by mali venovať osobitnú pozornosť vývoju politík a regulačných prístupov v Európe. Úlohou pracovnej skupiny bude vypracovať stanoviská a správy, ktoré pomôžu tvorcom politík na európskej aj vnútroštátnej úrovni rozvíjať európsky prístup k online platformám. V závislosti od dosiahnutého pokroku a na základe poznatkov získaných vďaka monitorovaciemu stredisku Komisia posúdi, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia, a to v lehote troch rokov. Prihlášky je možné posielať do 5. júna. Ďalšie informácie o výzve možno nájsť na stránke:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/call-experts-observatory-online-platform-economy  

04.05.2018

Občiansky panel o budúcnosti Európy

Po prvýkrát v histórii EÚ Komisia zvoláva v dňoch 5. a 6. mája občiansky panel, ktorého úlohou bude vypracovať verejnú konzultáciu o budúcnosti Európy. Panel organizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a zúčastní sa ho približne 80 občanov z celej Európy, vrátane 4 zo Slovenska. Všetci pricestujú do Bruselu už dnes večer, aby sa počas dvoch dní spoločne dohodli na 12 otázkach online konzultácie, ktorá bude spustená na Deň Európy, 9. mája. Toto jedinečné podujatie v participatívnej demokracii je dôkazom, že občania reálne ovplyvňujú diskusiu o budúcnosti Európy. Verejná konzultácia nadviaže na Bielu knihu Európskej komisie o budúcnosti Európy z marca 2017 a bude prebiehať súbežne s 500 občianskymi dialógmi, ktoré Komisia plánuje zorganizovať v najbližších 12 mesiacoch, ako aj s konzultáciami s občanmi, ktoré organizuje 27 členských štátov EÚ na základe iniciatívy francúzskeho prezidenta E. Macrona.

04.05.2018

Možnosti financovania pre mestá a obce

Európsky kontaktný bod organizuje v priebehu mesiaca máj informačné dni pre mestá a obce, počas ktorých sa dozvedia o možnostiach európskych grantov na podporu medzinárodných partnerstiev. Informačné dni sa uskutočnia v Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach a Trenčíne.

Podrobnosti sa dozviete v priloženej pozvánke alebo na webe: https://www.europapreobcanov.sk/custom/news/?id=182 

04.05.2018

DiscoverEU: 15 000 mladých ľudí vo veku 18 rokov bude môcť toto leto cestovať po Európe

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics sa včera zúčastnil na stretnutí zainteresovaných strán k novej iniciatíve Európskej únie pod názvom DiscoverEU, ktorá ponúka 18-ročným mladým ľuďom príležitosť precestovať kontinent, na ktorom žijú.

Projekt navrhol Európsky parlament a v roku 2018 sa naň vyčlenilo 12 miliónov EUR . Vďaka týmto prostriedkom bude celkovo 20 000 mladých ľudí môcť cestovať po celej Európe a spoznávať tak jej bohaté kultúrne dedičstvo, stretávať nových ľudí, učiť sa od iných kultúr a objavovať, čo spája Európu.

Účastníci môžu cestovať najviac 30 dní a navštíviť maximálne 4 zahraničné destinácie. Keďže rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, budú mať príležitosť zúčastniť sa aj na mnohých podujatiach, ktoré prebiehajú v celej Európe. Do prvého kola podávania žiadostí sa účastníci budú môcť prihlásiť počas dvoch týždňov v júni 2018 prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Podmienkou je, že záujemcovia k 1. júlu 2018 dovŕšili 18 rokov, sú občanmi EÚ a ochotní cestovať v lete tohto roku. Porota následne vyberie prvých 15 000 účastníkov.

Druhé kolo podávania žiadostí sa pravdepodobne uskutoční v druhom polroku 2018 v závislosti od rozpočtu a spätnej väzby od účastníkov, ktorí budú cestovať v lete. Viac informácií o iniciatíve nájdete v polovici mája na webovej stránke Európskeho portálu pre mládež, na Facebooku alebo na Twitteri.

04.05.2018

Jarná hospodárska prognóza

Európska komisia zverejnila jednu zo svojich pravidelných hospodárskych predpovedí - jarnú hospodársku prognózu.

Miera rastu v EÚ i v eurozóne v roku 2017 prekonala očakávania a na úrovni 2,4 % dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. V roku 2018 má rast zostať výrazný a v roku 2019 poklesne iba mierne, pričom v EÚ by mal dosiahnuť 2,3 % a eurozóna 2,0 %. Stabilný rast umožňuje ďalšie znižovanie deficitu verejných financií a verejného dlhu a vedie aj k zlepšovaniu podmienok na trhu práce.

Priaznivé externé podmienky majú pozitívny vplyv aj na Slovensko. Európska komisia predpokladá, že hospodársky rast sa ďalej zvýši na približne 4 % v roku 2018 a 4,2% v roku 2019. Súkromná spotreba pravdepodobne zostane hlavným prispievateľom k rastu. Prehrievanie sa trhu práce v spojení s nedostatkom pracovných síl v niektorých regiónoch vyvinie tlak na rast nominálnych miezd. Nezamestnanosť klesla na rekordne nízku úroveň 8,1% v roku 2017 a očakáva sa, že bude naďalej klesať na úroveň 6,3% v roku 2019. Očakáva sa zrýchlenie inflácie na 2,4 % v roku 2018 a to v dôsledku rastu cien energií a rastúcich cien služieb. Deficit verejných financií sa znížil z 2,2% HDP v roku 2016 na 1,0% v roku 2017, čo je najnižšia úroveň v histórii. Rovnako ako v zimnej hospodárskej prognóze, celková investičná aktivita pravdepodobne zostane výrazná, avšak relatívne pomalé čerpanie EU fondov v rokoch 2016 a 2017 predstavuje riziko pre krátkodobé investičné vyhliadky. 

03.05.2018

Nový rozpočet EÚ - moderný, jednoduchý a flexibilný

Európska komisia predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027, ktorý je vyváženou kombináciou škrtov vo výdavkoch a nových zdrojov. Zohľadňuje na jednej strane úlohu Európy pri zaistení bezpečnosti a stability v nestabilnom svete a na strane druhej príjmový výpadok v podobe brexitu.

Rozpočet má byť:

  • Moderný: menej byrokracie pre prijímateľov a riadiace orgány = jednotný súbor pravidiel.
  • Jednoduchý: štruktúra rozpočtu je prepojená s prioritami Únie; radikálne zjednodušenie používania finančných nástrojov aj vďaka fondu InvestEU.
  • Flexibilný: vyššia flexibilita v programoch a medzi nimi, posilnenie nástrojov krízového riadenia, vytvorenie novej "rezervy Únie" na riešenie neočakávaných udalostí a núdzových situácií.

"Mám dve odporúčania do budúcna. Po prvé, na maximum vyčerpať prostriedky súčasného rozpočtu na roky 2014-2020, pretože ide o najštedrejší rozpočet čo do tradičných politík ako kohézia a poľnohospodárstvo. Druhé odporúčanie sa týka využívania budúceho rozpočtu. Aj Slovensko sa musí naučiť menej sa spoliehať na granty a viac preniknúť do nástrojov na výskum a inovácie alebo do nástrojov, ktoré kombinujú verejne a súkromné investície. V tomto kontexte by bolo ideálne zriadiť na Slovensku efektívnu investičnú platformu, ktorá by umožnila takéto čerpanie." uviedol podpredseda Európskej komisie a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.


Aký rozpočet navrhujeme?

  • Celková výška: 1 135 miliárd eur, čo zodpovedá 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) 27 štátov EÚ. Táto suma zahŕňa aj Európsky rozvojový fond.

Výdavky:

  • Vyššie výdavky na financovanie nových priorít: výskum a inovácie, nezamestnanosť mladých, digitálne hospodárstvo, riadenie hraníc, bezpečnosť a obrana
  • Zdvojnásobí sa rozpočet programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity

Úspory:

Mierne zníženie financovania, približne o 5 %, v oblastiach:

  • spoločná poľnohospodárska politika
  • politika súdržnosti - bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore štrukturálnej reformy a pri dlhodobej integrácii migrantov.

V súvislosti s budúcnosťou kohéznej politiky podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič uviedol: "Teraz bude dôležité do 29. mája férovo nastaviť kritériá kohéznej politiky, na základe ktorých sa stanovia národné obálky pre jednotlivé členské štáty. Chceme predísť dramatickým zmenám vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a regiónov. Preto som navrhol, aby sme mali napríklad takpovediac záchrannú sieť, čiže akýsi interval proti takýmto výkyvom, a tiež za to, aby HDP zostalo najsilnejším alokačným kritériom".

Príjmy:

Kombinované financovanie: nové peniaze (zhruba 80 %) + prerozdelenie príjmov + šetrenie (zhruba 20 %). Nové vlastné zdroje financovania dlhodobého rozpočtu budú predstavovať približne 12 % celkového rozpočtu EÚ a mohli by prispieť k financovaniu nových priorít sumou až do výšky 22 miliárd eur ročne. Budú sa skladať z:

  • 20 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami,
  • 3 % sadzbu uplatňovanú na nový spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov),
  • príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte (0,80 eur za kilogram).

Novinky:

  • Rozpočet EÚ a právny štát - táto zásadná novinka prináša silnejšie prepojenie medzi finančnými prostriedkami EÚ a právnym štátom. EK navrhuje nový mechanizmus na ochranu rozpočtu EÚ pred finančnými rizikami súvisiacimi s všeobecnými nedostatkami týkajúcimi sa právneho štátu v členských štátoch. Navrhované nové nástroje by Únii umožnili pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom primeraným povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov pri dodržiavaní zásad právneho štátu.
  • Silnejšia a stabilnejšia hospodárska a menová únia - navrhujú sa dva nové nástroje:
  • program na podporu reforiem s celkovým rozpočtom 25 miliárd eur - poskytne finančnú a technickú podporu členským štátom pri realizácii reforiem, najmä v súvislosti s európskym semestrom, patrí sem aj osobitná podpora členským štátom mimo eurozóny
  • Európsky nástroj stabilizácie investícií - pomôže udržiavať úroveň investícií v prípade veľkých otrasov.

Postupné odstránenie všetkých rabatov a zníženie podielov, ktoré si členské štáty ponechávajú pri výbere colných príjmov do rozpočtu EÚ, a to zo súčasných 20 % na 10 %. Vďaka obom uvedeným opatreniam bude rozpočet EÚ jednoduchší a spravodlivejší.

Na základe včerajších návrhov Komisia predloží v priebehu nasledujúcich týždňov podrobné návrhy sektorových finančných programov. Návrh následne prerokujú členské štáty v Rade EÚ a v Európskom parlamente. Ambíciou EK je dosiahnuť dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu a samitom v Sibiu, ktorý sa uskutoční 9. mája 2019. 

02.05.2018

Komisia zakázala dve nové psychoaktívne látky

Európska komisia navrhla zákaz dvoch nových psychoaktívnych látok, ktorými sú cyklopropylfentanyl a methoxyacetylfentanyl, v celej Európskej únii.

Tieto silné syntetické opioidy môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia, ktoré niekedy vedie až k úmrtiu a predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre európskych občanov. Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos uviedol: "Podnikli sme rýchle a rozhodujúce kroky, aby sme zastavili šírenie nelegálnych drog v Európe. V roku 2017 sme navrhli zákaz 16 nových psychoaktívnych látok a zavedenie prísnejších pravidiel platných v celej EÚ. Dnes pokračujeme v snahe zameranej na lepšiu ochranu Európanov pred nebezpečnými drogami a navrhujeme zákaz dvoch nových život ohrozujúcich látok. Musíme pokračovať v našej práci a pozorne sledovať situáciu. V nadchádzajúcich týždňoch predložíme správu o hlavných trendoch užívania drog v EÚ."

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) súvisí doposiaľ až 90 úmrtí a niekoľko prípadov akútnej intoxikácie v rámci celej EÚ práve s acyclopropylfentanylom a methoxyacetylfentanylom. Tieto látky sa predávajú na internete v malých, ale aj vo veľkých množstvách ako "chemikália na výskumné účely" alebo ako "legálna" náhrada nelegálnych opiátov. O návrhu Komisie budú diskutovať členské štáty v Rade, ktorá po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodne o prijatí možných opatrení. Viac informácií o trendoch v užívaní drog v Európe je k dispozícii online v správe EÚ o stave drogovej problematiky za rok 2017.

02.05.2018

Pravidlá zaručujúce občanom EÚ ochranu a pomoc od akékoľvek konzulátu EÚ nadobudnú účinnosť

Od 1. mája 2018 môžu občania EÚ žijúci alebo cestujú mimo Európskej únie v prípade potreby využiť konzulárnu ochranu a to aj v prípade, keď v danej krajine nie je zastúpený členský štát, z ktorého pochádzajú.

Znamená to, že v núdzovej situácii môže občanom EÚ v krajine mimo EÚ pomôcť veľvyslanectvo alebo konzulát iného členského štátu. V pravidlách, ktoré zajtra nadobudnú účinnosť, sa zároveň určuje spôsob spolupráce členských štátov na spoločných plánoch pre nepredvídané udalosti, aby mohli nezastúpení občania EÚ získať ochranu v prípade krízy alebo prírodnej katastrofy.

Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: "Takmer 7 miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije v krajinách, resp. na územiach mimo EÚ, kde ich členský štát nie je zastúpený. Týmto chceme zaručiť, že sa so všetkými občanmi EÚ bude v prípade potreby okamžitej pomoci mimo Únie zaobchádzať rovnako. Nové pravidlá posilnia práva občanov a sú silným prejavom európskej solidarity."

Navyše môžu občania EÚ počas krízy využiť aj ochranu, ktorú zaručuje nová smernica, hlavne v prípadoch, ktoré si bežne vyžadujú konzulárnu ochranu, ako napríklad v prípade vážneho ochorenia, ak sa človek stane obeťou trestného činu, ak bol zatknutý alebo v prípade straty alebo odcudzenia pasu počas dovolenky v zahraničí. Žiadosti na vystavenie náhradných cestovných dokladov predstavujú viac ako 60 % všetkých prípadov konzulárnej pomoci nezastúpeným občanom. 

30.04.2018

Slovensko je už 14. rokov súčasťou EÚ

Už zajtra, 1. mája, si pripomenieme 14. výročie členstva Slovenska v Európskej únii.

"Za tých 14 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil.

Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste na Erasme vy alebo vaše deti, vnúčatá?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva v EÚ. Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci jeho občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov", uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V priebehu 14 rokov sa Slovensko stalo súčasťou Schengenského priestoru, prijalo spoločnú menu Euro a jeho obyvatelia naplno využívajú výhody voľného pohybu osôb tovarov a služieb. 

27.04.2018

Seminár "Potrebuje slovenský pracovný trh viac imigrantov?"

Nezamestnanosť na Slovensku prudko klesá, stále je však najvyššia v regióne a vo viacerých okresoch na východe a juhu krajiny presahuje 10 %. Najmä v západných okresoch podnikateľom chýbajú voľné pracovné sily a čoraz viac využívajú pracovníkov zo zahraničia. Účastníci dnešného spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO preto diskutovali o možnostiach uspokojenia dopytu zamestnávateľov či už využitím domácich pracovníkov alebo imigráciou. Podľa viacerých účastníkov domáce zdroje v požadovanom množstve a kvalite nestačia a Slovensko potrebuje viac pracovných imigrantov z tretích krajín.

"Nedostatočná ponuka kvalifikovaných pracovníkov predstavuje pre podniky na Slovensku vážny problém, keďže bráni ďalším investíciám a hospodárskemu rastu," povedal na úvod seminára vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Ako dodal, investície do ľudského potenciálu sú pre Slovensko kľúčové.

Riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie v Európskej komisii Barbara Kauffmann zdôraznila, že prilákanie zahraničných pracovníkov môže byť súčasťou reakcie na rastúci nedostatok pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov. "Prvoradý význam pri dosahovaní udržateľného socioekonomického rozvoja však majú investície do domácej pracovnej sily a mali by ostať prioritou."

27.04.2018

Prelom v rokovaniach o revízii smernice o audiovizuálnych službách

Včera 26.4. podvečer prijali Európsky parlament, Rada a Komisia dôležité kroky smerom k politickej dohode o novej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. Rokovania sa oficiálne ukončia v júni, keď sa Európsky parlament, Rada a Komisia stretnú, aby uzavreli a prediskutovali posledné zostávajúce podrobnosti tohto návrhu. Po formálnom potvrdení Radou a po hlasovaní Európskeho parlamentu v pléne sa budú musieť nové pravidlá transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov.

Touto dohodou sa pripravuje pôda spravodlivejšiemu regulačnému prostrediu pre celý audiovizuálny sektor vrátane služieb na požiadanie a platforiem na uverejňovanie videí. Novými pravidlami sa posilňuje ochrana maloletých a pomáha v boji proti nenávistným prejavom v akomkoľvek audiovizuálnom obsahu. Podporuje sa nimi európska audiovizuálna produkcia a sú zárukou nezávislosti regulačných orgánov v audiovizuálnej oblasti.

Podpredseda pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: "V týchto nových pravidlách sa odráža digitálny pokrok, ako aj vedomie, že ľudia v súčasnosti sledujú videá inak než v minulosti. Pravidlami sa podporujú inovatívné služby a európske filmy a zároveň sa nimi lepšie zabezpečuje ochrana detí a boj proti nenávistným prejavom."

26.04.2018

Vďaka Junkerovmu fondu sa už podarilo preinvestovať 284 miliárd Eur

Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý mal po finančnej kríze naštartovať európske investície, dodnes podporil projekty v celkovej hodnote 284 miliárd Eur. Je tak na polceste, aby dosiahol svoj cieľ pre rok 2020. Z toho takmer jedna tretina (28%) financovala malé a stredné podniky v Európe. Približne 22 percent bolo vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie a ďalších 22 percent na projekty v oblasti energetiky.

Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera predstavila svoju myšlienku EFSI v novembri roku 2014. Jej cieľom mala byť mobilizácia prevažne súkromných ​​finančných prostriedkov na financovanie rizikových projektov prostredníctvom záruk z Európskej investičnej banky.

Európska únia minulý rok dala zelenú pre predĺženie a posilnenie investičného nástroja. EFSI tak bude pokračovať minimálne do roku 2020. Komisia a Európska investičná banka budú môcť prostredníctvom záruk uvoľniť celkovo 33,5 miliárd Eur. Tie by mohli zmobilizovať prinajmenšom 500 miliárd Eur v súkromných investíciách.

23.04.2018

Špeciálny Eurobarometer: žijeme v EÚ spravodlivo?

Z nového prieskumu vyplýva, že podľa väčšiny Európanov je život vo všeobecnosti spravodlivý, znepokojujú ich však justičné otázky, politické rozhodnutia či príjmová nerovnosť.

Väčšina Európanov si myslí, že ich život prebieha prevažne spravodlivo a že majú rovnaké príležitosti na úspešný život.

Niektoré zistenia:

  • Vyše polovica respondentov v EÚ sa domnieva, že ľudia majú rovnaké príležitosti na úspešný život (58 %), na Slovensku si to myslí 42% opýtaných;
  • Len 32 % opýtaných súhlasí s tým, že politické rozhodnutia sa uplatňujú jednotne na všetkých občanov, a 48 % s tým nesúhlasí. Celkovo možno vyvodiť záver, že čím sú ľudia vzdelanejší, mladší a solventnejší, tým častejšie si myslia, že majú spravodlivé podmienky.
  • Vyše 98 % respondentov je presvedčených, že pre úspešný život je nevyhnutné pevné zdravie a kvalitné vzdelávanie, a 93 % si myslí, že sú prinajmenšom dôležité. Vyše 90 % zároveň za nevyhnutné alebo dôležité prvky považuje usilovnosť a vhodné známosti.

Slovenskí respondenti:

  • Až 74% (EÚ 83%) slovenských respondentov súhlasilo s výrokom, že sa vo všeobecnosti považujú za šťastného človeka, 68% (EÚ 78%) pokladá svoj zdravotný stav za dobrý;
  • Pre úspešný život je pre Slovákov najdôležitejšie: dobré zdravie (55%), mať šťastie (37%) a usilovne pracovať (35%). Potom nasleduje potreba poznať tých správnych ľudí (26%) a potom dobré vzdelanie (25%).
  • Až 91% Slovákov súhlasí, že v súčasnosti sú na Slovensku rozdiely v príjmov ľudí príliš veľké, 85% je za to, aby boli prijaté opatrenia na zníženie príjmových rozdielov.
  • Slováci z prieskumu vychádzajú ako nedôverčiví: na otázku či si vo všeobecnosti myslia, že väčšine ľudí v ich krajine môžu dôverovať odpovedalo kladne iba 23% respondentov, čo je najmenej v celej EÚ, pred nami sú Cyprus a Grécko s 24%, naopak, najdôverčivejší sú Fíni(85%), a Dáni (82%).

23.04.2018

Celoeurópske pravidlá ochránia informátorov

Európska komisia dnes navrhla nové celoúniové štandardy ochrany informátorov nahlasujúcich prípady porušenia práva EÚ. Na základe nových predpisov vzniknú bezpečné kanály na oznamovanie v rámci organizácie, ako aj na oznamovanie verejným orgánom. Informátori budú zároveň chránení pred prepustením, degradáciou či inými formami odvetných opatrení. Vnútroštátne orgány budú mať povinnosť informovať občanov a zaškoliť orgány verejnej správy, ako postupovať vo vzťahu k oznamovateľom.

Nedávne prípady, ako Dieselgate, Panama Papers, LuxLeaks alebo odhalenia súvisiace so spoločnosťou Cambridge Analytica, ukázali, že informátori zohrávajú pri odhaľovaní nezákonných činností dôležitú úlohu a zaslúžia si aj náležitú ochranu.

Vďaka dnešnému návrhu bude možné lepšie chrániť aj zdroje pre investigatívnych novinárov, čo prispeje k posilneniu slobody prejavu a médií v Európe.

19.04.2018

Rozhodnutia o azyle v EÚ za rok 2017

Štatistický úrad EÚ Eurostat dnes zverejnil štatistiky, ktoré ukazujú, že 28 členských štátov Európskej únie udelilo v roku 2017 štatút ochrany 538 000 žiadateľom o azyl, čo predstavuje pokles o takmer 25% v porovnaní s rokom 2016. Najväčšiu skupinu príjemcov tvorili občania Sýrie. Najvyšší počet osôb, ktorým bol udelený štatút ochrany, bol zaregistrovaný v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku a Švédsku.

Na Slovensku sa azyl za rok 2017 poskytol 60 osobám, z toho 20 osobám sa poskytla doplnková ochrana a zvyšných 40 osôb získalo povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov. Väčšina osôb, ktorí na Slovensku získali štatút ochrany pochádzali z Afghanistanu, Sýrie a Ukrajiny.

19.04.2018

Lepšia konkurencieschopnosť maloobchodného sektora

Maloobchodný sektor je jedným z najväčších odvetví hospodárstva EÚ. Takmer jeden človek z desiatich pracuje v jednom z viac než 3,6 milióna maloobchodných podnikov. Práve preto dnes Komisia uverejnila usmernenia, ktoré majú členským štátom a hospodárskym subjektom pomôcť prekonávať súčasné problémy v tomto sektore.

V ktorých hlavných oblastiach môžu členské štáty ešte pokročiť?

  • Uľahčenie zakladania maloobchodných podnikov,
  • Zmiernenie obmedzení každodennej prevádzky predajní,
  • Nové prístupy na podporu životaschopnosti mestských centier,
  • Okrem toho sa zavádza koncept ukazovateľa obmedzení maloobchodu (Retail Restrictiveness Indicator - RRI), ktorý poskytuje užitočný pohľad na súčasný stav tohto sektora v členských štátoch.

18.04.2018

Európska komisia navrhuje podpísanie a uzavretie dohôd s Japonskom a Singapurom

Komisia dnes Rade EÚ (členským štátom) predstavila výsledky rokovaní o dohode o hospodárskom partnerstve s Japonskom a o dohodách o obchode a investíciách so Singapurom. Je to prvý krok na ceste k podpísaniu a uzavretiu týchto dohôd.

Japonsko

Pri dohode s Japonskom ide o najrozsiahlejšie dvojstranné obchodné partnerstvo, aké kedy Európska únia dojednala. Dohoda o hospodárskom partnerstve otvorí pre obidve strany obrovské trhové príležitosti a v mnohých oblastiach posilní spoluprácu medzi Európou a Japonskom. Obe strany v nej opätovne potvrdili spoločný záväzok v oblasti udržateľného rozvoja a po prvý raz do nej zahrnuli konkrétny záväzok Parížskej dohody o zmene klímy. Prevažná väčšina ciel, na ktoré pri vývoze do Japonska minú európske podniky až miliardu eur ročne, sa zruší. Dohodou sa odstráni aj niekoľko dlhodobých regulačných prekážok, napríklad dvojité testovanie či duplicitná byrokratická záťaž. Vďaka dohode sa japonský trh so 127 miliónmi spotrebiteľov otvorí kľúčovému poľnohospodárskemu vývozu EÚ.

Singapur

Dvojstranné obchodné a investičné dohody so Singapurom sú prvé svojho druhu, ktoré EÚ uzavrela s členom Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). V rámci združenia ASEAN je Singapur pre EÚ zďaleka najväčším partnerom s celkovým objemom dvojstranného obchodu 53,3 miliardy eur v tovare (2017) a 44,4 miliardy eur (2016) v službách. V Singapure sídli viac ako 10 tisíc spoločností z EÚ, ktoré ho využívajú ako centrum pre celý tichomorský región.

Okrem rozsiahlych ekonomických možností sa dohody zaoberajú aj obchodom a udržateľným rozvojom; stanovujú najvyššie normy v oblasti práce, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa; zároveň posilňujú spoločné opatrenia EÚ a Japonska v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy a v plnom rozsahu zaručujú služby vo verejnom záujme.

18.04.2018

Integrácia migrantov: príručka na podporu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov

Európska komisia a OECD dnes uverejnili správu, v ktorej identifikujú hlavné výzvy súvisiace s integráciou migrantov a stanovujú konkrétne politické odporúčania na ich riešenie.

Správa opisuje príklady osvedčených postupov z veľkých európskych miest ako Amsterdam, Atény, Berlín, Paríž či Rím a prezentuje 12 kľúčových bodov, aby sa nimi miestni, regionálni a celoštátni tvorcovia politík aj odborníci mohli inšpirovať pri navrhovaní a realizácii miestnych integračných programov. Odporúčania sa týkajú oblastí ako zdravotníctvo, zamestnanosť, bývanie či vzdelávanie ako aj lepšieho zosúlaďovania zručností migrantov s potrebami miestnych trhov práce či budovania spoločných areálov na združovanie a zbližovanie komunít.

11.04.2018

Bezpečnosť na cestách

Dnes zverejnená predbežná štatistika bezpečnosti cestnej premávky za rok 2017 už druhý rok po sebe ukazuje zhruba dvojpercentné zníženie počtu úmrtí na cestách v EÚ.

V roku 2017 prišlo na cestách EÚ o život 25 300 ľudí, čo je o 300 menej ako v roku 2016 (-2 %) a o 6 200 menej ako v roku 2010 (-20 %).

Najlepšie výsledky v EÚ vykázalo Švédsko (25 úmrtí na milión obyvateľov), Spojené kráľovstvo (27), Holandsko (31) a Dánsko (32). V porovnaní s rokom 2016, najväčší pokles úmrtí zaznamenali Estónsko (-32 %) a Slovinsko (-20 %). Ďalších 135 000 osôb utrpelo v minulom roku na cestách vážne zranenia, často to boli zraniteľní účastníci cestnej premávky, ako sú chodci, cyklisti či motocyklisti.

Na Slovensku bol v minulom roku počet úmrtí na cestách 57 osôb na milión obyvateľov, v roku 2016 to bolo 51 a v roku 2010 až 65.

Európske cesty boli s priemerom 49 smrteľných úrazov na milión obyvateľov aj v roku 2017 zďaleka najbezpečnejšími na svete. Pre porovnanie, celosvetový priemer je 174 úmrtí na milión obyvateľov.

Komisia v súčasnosti pracuje na súbore konkrétnych opatrení, aby prispela k splneniu cieľa EÚ znížiť počet smrteľných úrazov na cestách od roku 2010 do roku 2020 v každom členskom štáte na polovicu. Zároveň ale platí, že za presadzovanie právnych predpisov a zvyšovanie informovanosti, sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne a miestne orgány. 

11.04.2018

2,1 miliardy EUR na podporu investícií do rizikového kapitálu

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) spustili program celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu (VentureEU) s cieľom zvýšiť objem investícií do inovatívnych startupov a podporiť expanziu inovatívnych podnikov v Európe. VentureEU poskytne európskym inovátorom nové zdroje financovania, čím im umožní dostať sa na pozície popredných svetových spoločností. Očakáva sa, že v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom financovania približne 1 500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov.

Komisia a EIF dnes oznámili názvy šiestich fondov, ktoré sa podieľajú na programe a získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú fondy mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. V dôsledku toho sa očakáva, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe. Európska únia poskytne základné investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú vybraní správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov.

Tento program prispeje aj k fungovaniu únie kapitálových trhov, pre ktorú je rizikový kapitál dôležitý, v Európe však nie je dostatočne rozvinutý. V roku 2016 napríklad investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, kým v USA to bolo 39,4 miliardy EUR.

10.04.2018

Takmer jeden milión osôb získalo v roku 2016 občianstvo EÚ

V roku 2016 získalo občianstvo členského štátu Európskej únie (EÚ) približne 995 000 osôb, čo je oproti rokom 2015 (841 000 osôb) a 2014 (889 000 osôb) nárast.

V prvej trojke medzi poskytovateľmi štátneho občianstva v EÚ boli v roku 2016 Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Celkovo, 32,5% príjemcov občianstva pochádza z Európy, 29.6 z Afriky a 20.9 z Ázie.

Viac ako dvojnásobne narástol v roku 2016 počet štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí získali občianstvo iného členského štátu EÚ.

Slovensko udelilo štátne občianstvo 484 osobám, z toho 21.7% tvorili občania Českej republiky, 19.4 % Srbi a 15.9% Ukrajinci. Čo sa týka miery naturalizácie je Slovensko v rebríčku tretie od konca, pred nami sú Litva a Rakúsko (menej ako 1 udelené štátne občianstvo na 100 cudzincov s trvalým pobytom).  

09.04.2018

Digitálny deň 2018: užšia spolupráca v digitálnej oblasti

Zajtra, počas Digitálneho dňa 2018, sa Komisia stretne s ministrami a zástupcami jednotlivých krajín EÚ, zástupcami priemyslu, akademickej obce a občianskej spoločnosti, aby spoločne podporili spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, blockchainu, elektronického zdravotníctva a inovácií.

Diskusia sa zameria na budúcnosť Európy a technologický rozvoj, digitálne zručnosti a potreby v oblasti investícií a vytvorenie silného jednotného digitálneho trhu.

K najvýznamnejším udalostiam Digitálneho dňa 2018 patria tieto vyhlásenia, ktorých cieľom je:

  • spolupráca v oblasti umelej inteligencie - ak chceme naplno využívať výhody, ktoré prináša umelá inteligencia, musia európske krajiny spolupracovať, EK v nasledujúcich týždňoch prijme oznámenie o umelej inteligencii.
  • vytvorenie európskeho partnerstva v technológiách blockchainu - Európska komisia otvorila vo februári 2018 Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu a do projektov zameraných na podporu využívania blockchainu investuje približne 300 miliónov EUR.
  • výmena údajov na účely personalizovanej zdravotnej starostlivosti - posilnená spolupráca medzi členskými štátmi pomôže prekonať nedostatok interoperability a odstrániť roztrieštenosť iniciatív v rámci EÚ.
  • cezhraničné koridory na testovanie technológie 5G s cieľom podporiť prepojenú a automatizovanú mobilitu

09.04.2018

Svetový deň zdravia 2018

Dnes, 9. mája si pripomíname Svetový deň zdravia. Prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých je jedným z hlavných úspechov povojnovej Európy. Vychádza z názoru, že každý človek - chudobný i bohatý - by mal mať nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez obáv, že pre chorobu pripraví svoju rodinu o živobytie. Keďže slávime Svetový deň zdravia, mali by sme byť nesmierne spokojní s pokrokom, ktorý sme na našom kontinente dosiahli pri ochrane zdravia občanov Únie a pri zvyšovaní celkovej očakávanej dĺžky života.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v tejto veci dodáva: " Asi len málo štatistických údajov hovorí o úspešnom príbehu Slovenska tak veľavravne, ako priemerná dĺžka života. Po roku 1990 získali naše ženy k dobru päť a muži dokonca až sedem rokov. Pozitívny vývoj ešte urýchlil náš vstup do Európskej únie, kedy sme prijali celý rad opatrení na zvýšenie kvality a bezpečnosti potravín, lepšiu dostupnosť liekov a moderných zdravotníckych prístrojov alebo čistejšie životné prostredie."

06.04.2018

Viac ako 12 eur miliónov na podporu MSP

Z prostriedkov programu EÚ pre výskum a inováciu Horizon 2020 bude podporených 257 malých a stredných podnikov (MSP) z 31 krajín. V rámci nástroja pre MSP ide o podporu v celkovej výške 12.65 miliónov Eur.  Medzi vybranými projektmi je aj jeden slovenský. Podporu vo výške 50 000 Eur získa nitrianska spoločnosť Velaworks na ďalšie využitie patentovanej environmentálne vhodnej technológie COSMOS Fenix.

27.03.2018

Mobilita mladých nezamestnaných v EÚ

Eurostat zverejnil aktuálne štatistiky, ktoré ukazujú, že až 50% nezamestnaných mladých ľudí v EÚ vo veku 20 - 34 rokov nie je ochotných zmeniť kvôli práci bydlisko. 21% je ochotných sa presťahovať v rámci vlastnej krajiny, 12% by zvážilo sťahovanie v rámci EÚ a 17% by sa presťahovalo aj mimo EÚ.

Ukazuje sa, že pri ochote sťahovať sa za prácou hrá rolu vzdelanie, pričom vzdelanejšia mládež je ochotnejšia pristúpiť k takejto zmene. Najmenej ochotná sťahovať sa za prácou je nezamestnaná mládež na Malte (viac ako dve tretiny), v Holandsku a na Cypre. V 17 krajinách EÚ nie je pripravená sťahovať sa za prácou viac ako polovica nezamestnaných mladých ľudí.

Na Slovensku je 14% nezamestnanej mládeže ochotných presťahovať sa za prácou v rámci Slovenska a 23% v rámci EÚ. 

22.03.2018

ZEK na Junior Internete

V piatok 23. marca 2018 začne celoslovenské finále súťaže Junior Internet. Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku prevzal nad týmto podujatím záštitu (spolu s Emilom Fitošom - prezidentom IT Asociácie Slovenska a Prof. Ing. Máriou Bielikovou, PhD. - dekankou Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave). Tak ako aj v minulých rokoch, Zastúpenie Európskej komisie určilo tému jednej zo súťažných kategórií. V kategórii JuniorTEXT mali súťažiaci za úlohu vytvárať texty na tému Kultúrne dedičstvo Európy, keďže rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva.

Súťažná kategória JuniorTEXT je určená mladým ľuďom, žiakom základných a stredných škôl do ukončenia stredoškolského vzdelania, ktorí sa zaujímajú o internet, a zároveň radi píšu. Pre úspech je dôležité nielen vedieť napísať zaujímavý a výstižný text, ale aj preukázať rozhľad v oblasti internetu a informačných technológii. Vyhodnotenie súťaže bude v sobotu. Podrobnejšie informácie k súťaži nájdete v prílohe a na: https://www.juniorinternet.sk  

22.03.2018

Koniec geoblockingu

Dnes (22.3.2018) vstupujú do platnosti pravidlá zabraňujúce neodôvodnenému geografickému blokovaniu pri online nákupoch. V praxi sa začnú uplatňovať od 3. decembra 2018. Deväť mesiacov je čas, ktorý majú k dispozícii obchodníci, aby sa včas dokázali prispôsobiť pravidlám a zaviesť potrebné zmeny.

Tieto pravidlá odstránia ďalšiu prekážku na digitálnom trhu a prinesú ľuďom väčšiu voľnosť pri online nákupoch.Občania budú môcť nakupovať elektrospotrebiče, lístky na koncert alebo si prenajať auto v zahraničí podobne ako doma. Zahraniční obchodníci nebudú môcť žiadať uhradenie platby debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. Pre podniky sú nové pravidlá zárukou väčšej právnej istoty pri cezhraničnom podnikaní.  

20.03.2018

WiFi4EU - bezplatné Wi-Fi vo verejných priestoroch

Program WiFi4EU ponúka európskym mestám a obciam financovanie zariadení bezplatného Wi-Fi pripojenia vo verejných priestoroch ako knižnice, múzeá, parky či námestia. Mestá a obce, ktoré majú o takúto podporu záujem sa môžu od dnes (20.3.2018) registrovať na portáli www.WiFi4EU.eu .

V ponuke sú poukazy v hodnote 15 tisíc eur na nákup a inštaláciu zariadení Wi-Fi vo vybraných centrách verejného života, pričom náklady na údržbu sietí si mestá a obce pokryjú z vlastných zdrojov.

Celkovo je do roku 2020 k dispozícii 120 miliónov eur, táto suma by mala pokryť zariadenia bezplatných Wi-Fi služieb pre 8 tisíc miest a obcí v členských štátoch EÚ ale aj v Nórsku a na Islande.

V polovici mája bude vyhlásená prvá výzva, počas ktorej bude podľa poradia žiadostí pridelených prvých tisíc poukazov na WiFi4EU. V nasledujúcich dvoch rokoch budú nasledovať ďalšie štyri výzvy. 

19.03.2018

Online predplatné so sebou aj za hranicami

Od apríla 2018 sa začne uplatňovať nariadenie EÚ o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu. Nové pravidlá dnes v Európskom parlamente predstaví podpredseda Komisie Andrus Ansip, zúčastnia sa aj európske televízne a rozhlasové spoločnosti.

Nové pravidlá znamenajú, že ak si doma platíte online predplatné na filmy, seriály, športové prenosy, hry alebo elektronické knihy, budete môcť tieto služby využívať aj na cestách v rámci celej Európskej únie. Nariadenie dopĺňa nové roamingové pravidlá, ktoré platia od minulého leta a umožňuje občanom EÚ cestovať so svojím online predplatným bez toho, aby sa museli obávať vysokých poplatkov alebo zmeškali nejakú epizódu svojho obľúbeného seriálu.

Nariadenie schválil Európsky parlament 14. júna 2017, je súčasťou väčšieho balíka návrhov na modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti autorského práva. Ide o prvý nástroj týkajúci sa autorských práv, ktorý nadobudne účinnosť v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu.

15.03.23018

Dôslednejšia, efektívnejšia a bezpečnejšia vízová politika EÚ

Európska komisia včera navrhla reformu spoločnej vízovej politiky EÚ - chce ju prispôsobiť meniacej sa bezpečnostnej situácii, problémom spojeným s migráciou aj novým príležitostiam, ktoré prináša technologický vývoj. Navrhované zmeny vízového kódexu umožnia legálne cestujúcim osobám ľahšie získať vízum na cestu do Európy, čím podporia cestovný ruch, obchod aj podnikanie. Zároveň posilnia bezpečnosť a zmiernia riziká spojené s nelegálnou migráciou.

Odvetvie cestovného ruchu zohráva v hospodárstve EÚ kľúčovú úlohu, keďže tvorí približne 10 % jej HDP. Členské štáty EÚ síce patria k najpopulárnejším turistickým destináciám na svete, no zdĺhavé a ťažkopádne postupy môžu turistov od cesty do Európy odradiť. Ich investície a výdavky tak budú smerovať do iných krajín, čo sa nepriaznivo odrazí na hospodárstve EÚ. Výhody cestovania s vízami však treba zároveň vykompenzovať lepším riadením migrácie, bezpečnosti a hraníc, aby sme dokázali primerane reagovať na súčasné aj budúce výzvy v oblasti bezpečnosti a migrácie.

Včerajšie zmeny vízového kódexu sú prvým krokom reformy spoločnej vízovej politiky EÚ, po nich bude na jar tohto roku nasledovať návrh na aktualizáciu vízového informačného systému (VIS).

15.03.2018

Znižovanie rizík v bankovej únii

Európska komisia navrhla ambiciózny a komplexný balík opatrení zameraných na nesplácané úvery v Európe, pričom využíva výrazný pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizík v bankovom sektore.

Včerajšími ďalekosiahlymi opatreniami Komisia plní akčný plán Rady na riešenie vysokého objemu nesplácaných úverov a bráni ich možnej budúcej akumulácii. Opatrenia nadväzujú na prebiehajúce úsilie členských štátov, orgánov dohľadu, úverových inštitúcií a EÚ, ktoré viedlo k tomu, že objem nahromadených nesplácaných úverov vo viacerých bankách a členských štátoch EÚ v posledných rokoch klesá.

Cieľom dnešných opatrení je ďalej spevniť základy bankového sektora EÚ pre budúce generácie a zabezpečiť vysoko stabilné banky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu pri financovaní hospodárstva a podpore rastu. Tento balík dopĺňa opatrenia zamerané na úniu kapitálových trhov a je zásadným krokom na dobudovanie bankovej únie, čo predstavuje jednu z najnaliehavejších priorít, na ktorých sa dohodli vedúci predstavitelia EÚ s cieľom posilniť európsku hospodársku a menovú úniu.

Okrem toho Komisia predstavuje aj svoju druhú správu o pokroku pri znižovaní nesplácaných úverov v Európe, z ktorej vyplýva, že trend poklesu objemu nesplácaných úverov sa nezastavil.

15.03.2018

Európska migračná agenda

Pred pripravovaným marcovým zasadnutím Európskej rady, 14. marca 2018 Komisia predložila správu o pokroku, ktorý sa dosiahol pri realizácii európskej migračnej agendy a vytýčila ďalšie kľúčové opatrenia, ktoré je potrebné ešte prijať, a to aj v súlade s politickým plánom Komisie z decembra 2017, ktorého cieľom je dosiahnuť komplexnú dohodu o migrácii do júna 2018.

V priebehu celého roka 2017 sa potvrdilo znižovanie prílevu neregulárnych migrantov, pričom tento trend pretrvával aj v prvých mesiacoch roku 2018: V roku 2017 neoprávnene prekročilo hranicu 205000 osôb, čo znamená, že počet príchodov do EÚ sa v porovnaní s rokom pred krízou znížil o 28 %. Tlak na vnútroštátne migračné systémy sa síce znížil, zostal však naďalej vysoký, keďže v roku 2017 bolo podaných 685 000 žiadostí o azyl.

Kontinuálne sa pracuje na záchrane ľudských životov, riešení základných príčin neregulárnej migrácie, ochrane vonkajších hraníc Európy či na ďalšom prehlbovaní spolupráce s medzinárodnými partnermi. Celková situácia však zostáva nestabilná, a preto je v záujme zabezpečenia nepretržitej a účinnej reakcie na výzvy, ktoré migrácia prináša, potrebné, aby členské štáty a EÚ spoločne vynaložili ďalšie úsilie a aby najmä vyčlenili dodatočné finančné zdroje.

14.03.2018

Dialóg s občanmi o budúcnosti Európy

Vo štvrtok 15.marca 2018 v čase od 9:30 do 11:30 v priestoroch Ekonomickej univerzity v Bratislave sa uskutoční Dialóg s občanmi o budúcnosti Európy, ktorého sa zúčastnia:

Helen McEntee, T.D., írska Ministerka pre Európske záležitosti

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Dušan Matulay, Generálny riaditeľ pre Hospodársku spoluprácu, MZVaEZ

Moderátor: Samuel Goda, prodekan Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave .

Do diskusie sa môže zapojiť aj široká verejnosť prostredníctvom aplikácie Sli.do (#Eudialogues). 

13.03.2018

Komisia zakladá vedomostné centrum na zlepšenie kvality potravín a posilnenie boja proti potravinovým podvodom

Komisia reaguje na obavy spotrebiteľov súvisiace s kvalitou potravín a potravinovými podvodmi a zajtra spustí fungovanie Vedomostného centra pre potravinové podvody a kvalitu potravín, ktoré bude pôsobiť v rámci Spoločného výskumného centra a bude v plnej miere financované Komisiou. Toto centrum je sieťou odborníkov z Komisie aj mimo nej, ktorá bude podporovať tvorcov politík EÚ a vnútroštátne orgány poskytovaním a výmenou najaktuálnejších vedeckých poznatkov o potravinových podvodoch a problémoch s kvalitou potravín.

Vedomostné centrum pre boj proti potravinovým podvodom a kvalitu potravín bude:

  • koordinovať činnosti zamerané na dohľad nad trhom, napríklad nad zložením a senzorickými vlastnosťami potravín ponúkaných v rovnakom balení a pod rovnakou značkou na viacerých trhoch v celej EÚ,
  • prevádzkovať systém včasného varovania a informovania o potravinových podvodoch, napríklad monitorovaním médií a poskytovaním týchto informácií širokej verejnosti,
  • prepájať informačné systémy členských štátov a Komisie, napríklad databázy, v ktorých sa opisuje zloženie určitých vysokohodnotných agropotravinárskych výrobkov ako víno a olivový olej,
  • generovať informácie o situácii v jednotlivých krajinách, napríklad mapovaním kompetencií a infraštruktúry laboratórií v členských štátoch.

Vedomostné centrum pre boj proti potravinovým podvodom a kvalitu potravín bude tvoriť vestníky, interaktívne mapy, databázy a pravidelné správy, ktoré budú následne sprístupnené verejnosti.

Spustenie činnosti vedomostného centra sa koná v tom istom čase ako otvorenie výstavy "Veda v centre európskej tvorby politiky" na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ktorá mapuje prácu a históriu Spoločného výskumného centra od jeho založenia v roku 1957.

12.03.2018

Chránime európskych spotrebiteľov: na čele zoznamu odhalených nebezpečných výrobkov figurujú hračky a automobily

Európska komisia dnes zverejnila správu o systéme včasného varovania pred nebezpečnými výrobkami za rok 2017. Zo správy vyplýva, že vnútroštátne orgány využívali tento systém v roku 2017 vo zvýšenej miere, pričom do tohto systému zadali viac ako 2 000 varovaní o nebezpečných výrobkoch. Na čele zoznamu odhalených nebezpečných výrobkov, ktoré boli stiahnuté z trhu, figurujú hračky - niekoľko modelov populárnych fidget spinnerov, automobily a motocykle.

Celkom 2 201 varovaní, ktoré boli zaslané prostredníctvom systému včasného varovania, viedlo k prijatiu takmer 4 000 následných opatrení, ako napr. k stiahnutiu výrobkov z trhu. Svedči to o tom, že všetky vnútroštátne orgány pozorne sledovali varovania v systéme a následne prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zlepšenie ochrany spotrebiteľov na trhu.

Spotrebitelia čoraz častejšie nakupujú výrobky na internete priamo z tretích krajín. Teraz je potrebné zaistiť, aby tieto výrobky spĺňali bezpečnostné štandardy EÚ. V roku 2017 patrili k najviac nahlasovanej kategórii výrobkov "hračky" (29 %), po ktorej nasledovali "motorové vozidlá" (20 %) a "odevy, textil a módne doplnky" (12 %). Pokiaľ ide o druh rizika, v roku 2017 bolo najčastejšie hlásené riziko poranenia (28 %) a následne chemické riziko (22 %).

Na Slovensku v roku 2017 bolo zadaných 77 varovaní a následne prijatých 189 opatrení. Z toho najväčšie riziko predstavovali "hračky" (56%), nasledovali predmety na starostlivosť o deti a zariadenia pre deti (9%) a odevy, textil a módne doplnky (6%). Riziká, ktoré tieto výrobky predstavovali, boli udusenie (40%), chemické riziko (31%) a zranenie (15%).

Systém včasného varovania je dôležitým nástrojom, ktorý vnútroštátnym orgánom na ochranu spotrebiteľa umožňuje presadzovať spotrebiteľské právo EÚ. V záujme dôslednejšieho presadzovania právnych predpisov predstaví Komisia v apríli "Novú dohodu pre spotrebiteľov", ktorej zámerom je zmodernizovať existujúce pravidlá a zlepšiť ochranu spotrebiteľov. Ďalšia etapa modernizácie systému prispeje k tomu, že používatelia si budú môcť jednotlivé varovania pozrieť vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

12.03.2018

Rýchlejší pokrok pri vytváraní únie kapitálových trhov a odstránenie prekážok cezhraničného investovania

Európska komisia dnes významne pokročila k vytvoreniu únie kapitálových trhov - predložila totiž návrhy predpisov, ktoré podporia alternatívne zdroje financovania a odstránia prekážky cezhraničného investovania.

Dnešné návrhy stavajú na úspechu, ktorý sa podarilo dosiahnuť od iniciovania únie kapitálových trhov v roku 2015. Na ich základe sa oživí cezhraničný trh pre investičné fondy, podporí trh EÚ s krytými dlhopismi ako zdroj dlhodobého financovania a investori získajú väčšiu istotu v súvislosti s cezhraničnými transakciami s cennými papiermi a pohľadávkami. Únia kapitálových trhov je jednou z priorít Junckerovej Komisie, pretože posilní európske hospodárstvo a podnieti investície, ktoré povedú k vzniku nových pracovných miest. Mala by mobilizovať kapitál a smerovať ho do všetkých podnikov v EÚ, hlavne tých malých a stredných, ktoré potrebujú zdroje na to, aby mohli expandovať a prosperovať.

Vďaka rýchlemu prijatiu týchto návrhov Európskym parlamentom a Radou budú môcť podniky a investori väčšmi využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh. Komisia súčasne vyzýva spoluzákonodarcov, aby čo najrýchlejšie prijali návrhy týkajúce sa kľúčových reforiem potrebných na dobudovanie únie kapitálových trhov. Ide napríklad o návrh na posilnenie dohľadu nad kapitálovými trhmi, návrh týkajúci sa reštrukturalizácie podnikov a tiež návrh na poskytnutie nových možností sporenia pre spotrebiteľov. Z dvanástich návrhov, ktoré Komisia predložila s cieľom vytvoriť predpoklady pre vznik únie kapitálových trhov, spoluzákonodarcovia doteraz schválili len tri.

09.03.2018

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Bezpečnosť novinárov je podmienkou dobrej žurnalistiky, ktorá slúži spoločnosti a publiku.

Po vraždách novinárov na Slovensku a Malte vyzvala skupina organizácií presadzujúcich slobodu médií v utorok 6. marca Európsku komisiu, aby podnikla kroky na ochranu novinárov a skoncovanie s beztrestnosťou pri zločinoch voči nim.

Pod spoločný otvorený list predsedovi Komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi sa podpísalo 17 organizácií. Apelujú na predstaviteľov európskej exekutívy, aby aj prostredníctvom pravidelného kontaktu s policajnými organizáciami v oboch uvedených krajinách zabezpečili, že vyšetrovania budú úplné, dôkladné a nezávislé.

Signatári listu tiež vyjadrili hlboký smútok i rozhorčenie nad vraždou slovenského novinára Jána Kuciaka a maltskej žurnalistky Daphne Caruany Galiziovej.

09.03.2018

Udržateľné financie

Európska komisia včera prijala dva akčné plány v oblasti udržateľných financií:

Akčný plán pre ekologickejšie a čistejšie hospodárstvoje stratégiou ako zaviesť taký spôsob financovania, ktorý plne podporí agendu EÚ v oblasti klímy a udržateľného rozvoja.

Ak sa majú do roku 2030 dosiahnuť ciele dohodnuté v Paríži (vrátane 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov), je potrebné zrealizovať investície až do výšky 180 miliárd EUR ročne. Dnešný akčný plán vychádza z odporúčaní expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie.

Medzi kľúčové prvky akčného plánu patrí vytvorenie zjednoteného systému EÚ pre klasifikáciu, aby sa zadefinovalo, čo je udržateľné a identifikovali sa oblasti, v ktorých sa udržateľnými investíciami môže dosiahnuť najväčší vplyv. Plánuje sa vytvorenie značiek EÚ pre ekologické finančné produkty na základe klasifikačného systému EÚ, poisťovne a investičné spoločnosti by mali klientom poskytovať poradenstvo na základe ich preferencií v oblasti udržateľnosti.

Druhý prijatý akčný plán sa týka finančných technológií, konkrétne opatrení na vytvorenie finančného trhu s vyššou mierou hospodárskej súťaže a inovácie. Nachádzajú sa v ňom možnosti využitia príležitostí, ktoré ponúkajú inovácie v oblasti finančných služieb poskytovaných prostredníctvom technológií.

Európa by sa mala stať globálnym centrom finančných technológií (FinTech), kde podniky a investori z EÚ môžu čo najlepšie využívať výhody jednotného trhu v tomto rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví.

Akčný plán pre finančné technológie prináša plán na založenie laboratória EÚ v oblasti finančných technológií, v ktorom sa budú európske a vnútroštátne orgány stretávať s poskytovateľmi technológií v neutrálnom a nekomerčnom priestore. V minulosti už vznikne monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu, ktoré bude ešte v tomto roku informovať o výzvach a možnostiach kryptoaktív a pracuje na komplexnej stratégii pre technológiu distribuovanej databázy transakcií a blockchain. Plánuje sa aj konzultácia na tému, ako najlepšie podporiť digitalizáciu informácií zverejnených kótovanými spoločnosťami v Európe, a to aj prostredníctvom využitia inovačných technológií na prepojenie národných databáz.

Komisia včera tiež predložila nové pravidlá, ktoré pomôžu platformám kolektívneho financovania (crowdfunding) rásť v rámci jednotného trhu EÚ. Uľahčia im ponúkanie ich služieb v celej EÚ a podnikom, ktoré potrebujú finančné prostriedky, zlepšia prístup k tejto inovatívnej forme financovania. Navrhované nariadenie po schválení v Európskom parlamente a v Rade umožní platformám požiadať o značku EÚ, ktorá im umožní ponúkať služby v celej EÚ. Investori budú v rámci platforiem kolektívneho financovania chránení jasnými pravidlami pre zverejňovanie informácií, pravidlami týkajúcimi sa správy a riadenia rizík a jednotného prístupu k dohľadu.

08.03.2018

Zasadzujeme sa za lepšie postavenie žien

Komisia pri príležitosti 110. Medzinárodného dňa žien vydáva správu o rovnosti medzi ženami a mužmi a predkladá aj správu o ženách v oblasti technológií. Zároveň s touto správou pripomenula už v minulý rok predložený návrh na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre pracujúce rodiny, akčný plán na boj proti rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a financovanie opatrení na zvyšovanie povedomia vyzvala na ukončenie násilia páchaného na ženách.

V správe sa poukazuje na to, že ženy stále čelia problémom v rôznych oblastiach:

  • Hoci majú európske ženy lepšie vzdelanie ako muži (v roku 2016 malo vysokoškolské vzdelanie 44 % žien vo veku 30 - 34 rokov v porovnaní s 34 % mužov), v rozhodovacích pozíciách v spoločnostiach sú naďalej zväčša nedostatočne zastúpené a ešte stále zarábajú v priemere v celej EÚ o 16 % menej ako muži.
  • ženy sú nedostatočne zastúpené aj v politike. V šiestich krajinách (Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko a Malta) predstavujú ženy menej než 20 % členov parlamentu.
  • V priemere 44 % Európanov si myslí, že ženy by sa mali starať o domácnosť a o rodinu. V jednej tretine členských štátov EÚ zastáva tento názor najmenej 70 % obyvateľov.
  • Násilie je naďalej príliš rozšírené: každá tretia žena v Európe už od svojich 15 rokov zažila fyzické či sexuálne násilie. Takisto 55 % žien v EÚ čelilo sexuálnemu obťažovaniu.

Posilnenie postavenia žien v digitálnom veku

Technologický sektor do roku 2020 vytvorí 500 000 nových pracovných miest. Z dnes uverejnenej štúdie o postavení žien v digitálnom veku vyplýva, že väčší počet žien na digitálnych pracovných miestach by mohol posilniť HDP v EÚ o 16 miliárd EUR ročne. Ženy však predstavujú iba 24,9 % absolventov technicky zameraných vysokých škôl. Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti technológií, majú začínajúce podniky, ktoré vlastnia ženy, väčšiu šancu na úspech, avšak štúdia ukazuje, že len 14,8 % začínajúcich podnikov zakladajú ženy.

07.03.2018

Správa o Slovensku 2018

Európska komisia dnes zverejnila hodnotiace správy všetkých krajín Európskej únie, ktoré sú súčasťou Zimného balíčka Európskeho semestra a analyzujú hospodársku a sociálnu situáciu v krajinách. Zároveň sa v nich hodnotí pokrok dosiahnutý pri plnení minulých odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Analýza vychádza z intenzívneho dialógu, ktorý na technickej a politickej úrovni prebieha s členskými štátmi i so zainteresovanými stranami. Na základe analýz v Správe a následných diskusií, Európska komisia navrhne v máji ďalšie odporúčania.

Tento rok sa v týchto správach po prvýkrát kladie osobitný dôraz aj na analýzu výziev v oblasti pracovných zručností a na monitorovanie ukazovateľov sociálneho prehľadu s priamym prepojením na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol proklamovaný v novembri 2017.

Čo sa týka Správy o Slovensku 2018, tá sa podrobne venuje hospodárskej situácii a trendom, investíciam; zdaňovaniu, zdravotníctvu; politikám zamestnanosti; vzdelávaniu; podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcií, verejné obstarávanie, súdnictvo, EU fondy a riadenie ľudských zdrojov; ako aj sektorovým politikám (výskum a inovácie, energetika a životné prostredie). Správa o Slovensku zároveň vyhodnocuje pokrok a reformné úsilie Slovenska v jednotlivých politikách, poukazuje na pozitívne výsledky a upozorňuje na výzvy a pretrvávajúce problémy.

Správu o Slovensku nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/info/publications/2018-european-semester-country-reports_en  

05.03.2018

Začína týždeň startupov

Dnes začal tretí ročník iniciatívy Startup Europe Week. Pod touto hlavičkou sa po celej Európe, ale aj mimo nej, uskutočnia stovky podujatí. Zapojených je až 50 krajín. Cieľom tejto iniciatívy je informovať podnikateľov o možnostiach podpory a zdrojov, ktoré sú k dispozícii na miestnej a regionálnej úrovni.

Viac informácií nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/startup-europe-week-2018-launch-over-300-events-entrepreneurs-across-more-50-countries 

Zoznam podujatí nájdete na stránke: https://www.f6s.com/events  

02.03.2018

Interrail - bezplatné cestovanie pre mladých Európanov

Európska komisia včera schválila rozhodnutie o financovaní, ktoré sa týka návrhu Európskeho parlamentu o "bezplatnom poukaze na Interrail pre Európanov, ktorí dovŕšia 18 rokov". Na tento program sa v roku 2018 vyčlení 12 miliónov Eur, čo by malo umožniť približne 20 000 až 30 000 mladým ľuďom cestovať a získať skúsenosti, ktoré prispejú k posilneniu európskej identity a spoločných európskych hodnôt a podporia spoznávanie európskych miest a kultúr. Tento návrh je v súlade s ambíciami EÚ na podporu vzdelávacej mobility, aktívneho občianstva, sociálneho začlenenia a solidarity všetkých mladých ľudí. Jeho cieľom bude ponúknuť mladým ľuďom bez ohľadu na ich sociálne zázemie alebo vzdelanie, vrátane mladých ľudí so zníženou pohyblivosťou, možnosť cestovať do zahraničia. Informácie o novej príležitosti pre mladých 18-ročných Európanov prinesie propagačná kampaň, ktorej súčasťou môže byť verejné výberové konanie na výber prvých cestovateľov. Tí by mali na cesty po Európe vyraziť už toto leto. Cestovanie bude vo všeobecnosti prebiehať vlakom, cestujúci by však v prípade potreby mali mať k dispozícii aj alternatívne druhy dopravy zohľadňujúce environmentálne hľadisko, čas a vzdialenosť.

02.03.2018

Ako na nezákonný obsah online?

Komisia v nadväznosti na svoje septembrové oznámenie predložila súbor prevádzkových opatrení a s nimi súvisiacich bezpečnostných opatrení, ktoré majú spoločnosti a členské štáty prijať v záujme boja proti nezákonnému obsahu online. Tieto odporúčania sa vzťahujú na všetky formy nezákonného obsahu vrátane teroristického obsahu, podnecovania k nenávisti a násiliu, materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí, falšovaného tovaru a porušovania autorských práv.

Odporúčané prevádzkové opatrenia:

  • Jasnejšie postupy týkajúce sa oznámenia a následného opatrenia: definovať jednoduché, transparentné pravidlá oznamovania nezákonného obsahu vrátane zrýchlených postupov
  • Efektívnejšie nástroje a proaktívne technológie na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu
  • Posilnené záruky na zaistenie základných práv
  • Osobitná pozornosť venovaná malým spoločnostiam
  • Užšia spolupráca s orgánmi presadzovania práva.
  • Zvýšená ochrana proti teroristickému obsahu na internete

Komisia dodatočne odporúča aj viac konkrétnych opatrení, ktoré majú ešte výraznejšie obmedziť výskyt teroristického internetového obsahu. 

22.02.2018

Kvíz pre študentov o európskom filme

Máte radi európske filmy? Otestujte svoje vedomosti a zapojte sa do súťaže! Európska komisia pripravila aj na tento rok kvíz pre študentov o európskom filme pod názvom European Film Contest. Z pomedzi účastníkov budú vyžrebovaní desiati účastníci, ktorí získajú pobyt na tohtoročnom festivale v Cannes, ktorý sa uskutoční v máji 2018. Bude to pre vás veľká šanca pozrieť sa do európskeho audiovizuálneho sektora a stretnúť sa s filmovými profesionálmi.

Podmienkou účasti je vek najmenej 18 rokov. Uzávierka je do 18. marca.

Bližšie informácie získate na stránke: https://wealllovestories.eu/filmcontest 

Od roku 1991 investuje EÚ finančné prostriedky do európskeho audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom programu MEDIA Creative Europe, ktorý pomáha európskym talentom v cezhraničnej spolupráci. Každoročne podporuje približne 2000 projektov, vrátane filmov, televíznych seriálov, videohier, školiacich programov a mnoho ďalších.

21.02.2018

Európsky deň priemyslu: Modernizácia nášho priemyslu

Európsky deň priemyslu sa po minuloročnom úspešnom vydaní vracia v rozšírenej verzii. V dňoch 22. a 23. februára sa 600 zástupcov hlavných hráčov z oblasti priemyslu, financií, výskumu a inovácií stretne spolu s vysokými politickými predstaviteľmi EÚ v Bruseli. Komisiu budú zastupovať podpredsedovia Maroš Šefčovič a Jyrki Katainen a komisári Elżbieta Bieńkowska a Carlos Moedas. Predseda EK Jean-Claude Juncker sa účastníkom prihovorí prostredníctvom videa.

"Ide o prvý ročník fóra a dúfam, že prvý z mnohých. Jeho lajtmotívom je modernizácia a inovácie v priemysle vzhľadom na bezprecedentnú energetickú transformáciu, ktorej sme svedkami." uviedol Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu.

Účastníci fóra zhodnotia ambiciózny strategický prístup k priemyselnej politike, ktorý predstavil predseda Komisie Juncker minulý rok na jeseň a budú diskutovať o budúcnosti európskeho priemyslu s výhľadom do roku 2030.

Po prvýkrát sa uskutoční okrúhly stôl so zástupcami na vysokej úrovni na tému "Priemysel 2030", ktorý bude slúžiť ako dôležitý poradný nástroj na vykonávanie aktualizovanej stratégie Komisie pre priemyselnú politiku. Vedúce postavenie EÚ pri prechode na čistú a udržateľnú energiu je veľkou prioritou Komisie a dokazuje to otvorenie prvého ročníka priemyselného fóra pre čistú energiu, ktoré sa sústredí na tri iniciatívy pod vedením priemyslu: batérie, obnoviteľné zdroje energie a stavebný priemysel. Zástupcovia odvetvia predstavia 20 prioritných opatrení v rámci novej Európskej aliancie pre batérie. Zároveň sa oznámi začiatok súťaže o cenu programu Horizont EIC v hodnote 10 miliónov EUR za vývoj spoľahlivej, bezpečnej a nízkonákladovej batérie do vozidiel a podpíše úver InnovFin v hodnote 52,6 miliónov EUR pre start-up spoločnosť Northvolt na vybudovanie obrovskej fabriky na výrobu batériových článkov v Európe.

Komisia chce takisto zabezpečiť, aby sa kľúčové podporné technológie, ako je umelá inteligencia, používali rozumne, zodpovedne a eticky. Predbežné výsledky v tejto oblasti predstaví strategická skupina Európskej komisie na vysokej úrovni pre priemyselné technológie. Komisia na jar tohto roku predstaví aj stratégiu v oblasti umelej inteligencie a robotiky. K dispozícii sú štyri špecializované informačné prehľady o kľúčových pilieroch a oznámenia k Európskemu dňu priemyslu: výroba batérií, obnoviteľné zdroje energie, rozvoj zručností a odvetvie stavebníctva.

Vystúpenia bude možné sledovať prostredníctvom web streamingu alebo EbS. 

20.02.2018

Ako vnímame korupciu?

Európska komisia dnes zverejnila výsledky dvoch prieskumov za jednotlivé členské štáty :

  • bleskový eurobarometer na tému Podniky a korupcia,
  • špeciálny eurobarometer, ktorý skúmal postoje občanov voči korupcii.

Európania vnímajú korupciu ako veľký problém a prekážku v podnikaní, najaktuálnejší prieskum však ukazuje, že situácia sa zlepšuje a optimizmus narastá medzi občanmi aj podnikateľmi.

Na Európskej úrovni:

  • Občania (68%) aj podniky (67%) považujú korupciu za menej rozsiahlu ako v roku 2013
  • Korupciu ako problém vníma menej podnikov, medzi jednotlivými členskými štátmi sú však veľké rozdiely. Pre 37% podnikov zostáva korupcia problémom, viac zasiahnuté sú malé podniky.
  • Ľudia majú aj väčšiu tendenciu korupčné správanie nahlasovať, napriek tomu však až 49% ľudí nevie kde ho nahlasovať.
  • Iba jedna tretina podnikov verí tomu, že transparentnosť financovania politických strán je dostatočná
  • 61% verí, že občania a podniky, ktoré podplácajú vysokých úradníkov nie sú dostatočne potrestaní.
  • Až v 19 členských štátoch podniky veria v dostatočnú transparentnosť menej 25% 9priemer EÚ). Výrazne nízku úroveň tejto dôvery majú respondenti v Maďarsku (8%), Španielsku (10%) a na Slovensku (10%).

Z pohľadu slovenských respondentov:

Podniky a korupcia (EB 457):

  • Problémy pri podnikaní - zložitosť administratívnych procedúr považuje pri podnikaní za problém 72% opýtaných, 70% vníma ako problém rýchlo sa meniacu legislatívu a predpisy a 64% daňové sadzby
  • Vnímanie korupcie - 86% respondentov považuje problém korupcie za rozšírený (EÚ28 - 67%), najrozšírenejšie je uprednostňovanie príbuzných a priateľov vo verejných inštitúciách (pre 38%), pre 35% opýtaných je to financovanie politických strán výmenou za verejné zákazky alebo vplyvu na tvorbu politík, provízie predstavujú problém pre 30% opýtaných
  • 40% si myslí, že v posledných troch rokoch im/resp. ich spoločnosti zabránila vyhrať verejný tender alebo získať verejnú zákazku
  • 81% nesúhlasí s výrokom, že na Slovensku sú osoby a firmy pristihnuté pri uplácaní vysokopostavených štátnych úradníkov náležite potrestané

Korupcia očami občanov:

  • 85% (EÚ28 - 68%)opýtaných si myslí, že na Slovensku je problém korupcie rozšírený
  • 48% (EÚ28 - 48%) opýtaných súhlasí, že korupcia sa u nás za posledné tri roky zvýšila
  • pre 53% (EÚ28 - 22%)slovenských respondentov je prijateľné urobiť láskavosť, ak by chceli niečo od verejnej správy alebo úradu, pre 24% (EÚ28 - 14%)je prijateľné dať peniaze a pre 43% (EÚ28 - 21%) dať dar. Neprijateľné dať peniaze je pre 73%, dar pre 53% a urobiť láskavosť pre 40% opýtaných respondentov
  • 74% opýtaných celkovo súhlasí s výrokom, že v miestnych a regionálnych úradoch na Slovensku je korupcia, 83% s tým, že korupcia je v národných verejných inštitúciách
  • branie úplatkov považujú Slováci za najrozšírenejšie v oblasti zdravotnej starostlivosti (55%), súdov (52%) a politických strán (50%),

16.02.2018

Facebook, Twitter a Google+ - budú rešpektovať práva spotrebiteľov

Spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá dnes zverejnili zmeny v podmienkach poskytovania služieb, aby dosiahli súlad s pravidlami EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Tieto zmeny budú prínosné pre viac ako štvrť miliardy spotrebiteľov v EÚ, ktorí používajú sociálne médiá. Reagujú tak na požiadavky, ktoré v tejto oblasti minulý rok v marci predložila Európska komisia a orgány členských štátov. Pre kompletné splnenie požiadaviek je však potrebné urobiť ešte viac, pre firmy tak ostáva priestor na zlepšenie.

Od dnešného dňa napríklad nebudú spotrebitelia nútení vzdávať sa práv spotrebiteľa zaručených legislatívou EÚ, medzi ktoré patrí napríklad právo odstúpiť od nákupu uskutočneného v elektronickom obchode. Budú môcť tiež podávať svoje sťažnosti priamo v Európe, a nie v Kalifornii. Platformy ponesú podobne ako offline poskytovatelia služieb svoj spravodlivý diel zodpovednosti voči spotrebiteľom v EÚ. Spoločnosti sa zaviazali uskutočniť zmeny vo všetkých jazykových zneniach v prvom štvrťroku 2018.

16.02.2018

Preveríme postupy vracania DPH

Európska komisia dnes začala kontrolu s cieľom posúdiť, či je vrátenie DPH podnikom v členských štátoch EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ide o súčasť aktivít smerujúcich k vytvoreniu jednotného priestoru DPH, v ktorom sa výrazne znížiť administratívna záťaž pre podniky.

Nedostatočný prístup k jednoduchému a rýchlemu postupu vrátenia DPH môže významne ovplyvniť peňažné toky a konkurencieschopnosť podnikov. Platí to najmä pre najmenšie podniky, ktoré si nemôžu dovoliť dlhé a náročné postupy získavanie DPH od štátu. Komisia počas nasledujúcich ôsmich mesiacov podrobne preskúma daňové ustanovenia v každom členskom štáte, aby zabezpečila, že postupy vrátenia DPH umožňujú podnikom rýchle a jednoduché získanie zaplatenej DPH späť ako vo svojej krajine ale aj v iných krajinách EÚ.

Komisia preskúma:

  • dĺžku času, ktorý je potrebný na dokončenie postupov v jednotlivých krajinách,
  • všetky zbytočné prekážky v systéme, ktoré môžu spôsobovať finančné riziká pre podniky.

Ak sa zistí nedodržiavanie predpisov, EK môže iniciovať konania o porušení právnych povinnosti. 

15.02.2018

Návrhy na zefektívnenie činnosti Európskej únie

Európska komisia dnes predstavila viacero praktických krokov, ktoré by mohli zefektívniť prácu Európskej únie a zlepšiť prepojenie medzi lídrami inštitúcií EÚ a občanmi Európy. Ide napríklad o návrhy v oblastiach:

  • vedúci kandidáti: využívanie skúseností s tzv. spitzenkandidátmi z roku 2014 proces by mal pokračovať a zároveň sa zlepšiť, od politických strán to vyžaduje skorší výber vedúcich kandidátov, a to do konca roku 2018, a skorší začiatok kampane. EK odporúča, aby sa viac zviditeľnilo prepojenie medzi vnútroštátnymi stranami a európskymi stranami.
  • zloženie Európskeho parlamentu a Európskej komisie jednou z možností, čo urobiť s neobsadenými kreslami v Európskom parlamente po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, je vyhradiť určitý počet týchto kresiel pre nadnárodný volebný obvod
  • dvojitá funkcia predsedu Komisie a Rady pomohla by zefektívniť štruktúru Únie a zároveň nevyžaduje zlúčenie uvedených dvoch inštitúcií
  • dialógy s občanmi od roku 2012 sa uskutočnilo 500 interaktívnych verejných diskusií na 160 miestach, Komisia ich frekvenciu do volieb do EP zvýši s cieľom zorganizovať ďalších 500 podujatí

15.02.2018

Rozpočet EÚ po roku 2020 - aké sú možnosti?

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker včera napoludnie novinárom osobne predstavil rôzne scenáre, ako aj možné finančné dopady nového a zmodernizovaného viacročného finančného rámca (t. j. rozpočtu) EÚ.

Slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol:

"Prichádzame s akýmsi menu otázok, ktoré predkladáme lídrom na diskusiu počas budúcotýždňového summitu. Ilustrujeme pritom na konkrétnych prioritách, čo znamená miera ambícií premenená na čísla - napríklad, keď hovoríme o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, môžeme sa rozhodnúť pre status quo s nákladmi 8 miliárd eur alebo pre maximalistickú verziu v štýle USA s nákladmi 150 mld. eur počas rokov 2021-2027.

Z pohľadu Slovenska je dôležité, že kohézna politika sa tu zmieňuje veľmi pozitívne. Ukazujeme, že pomáha nielen novším, ale aj starším členským krajinám a je dobré ju zachovať.

Teraz bude dôležité, aký politický signál nám vyšlú lídri, aby sme už v máji mohli predstaviť konkrétny návrh a mohli sa začať oficiálne rokovania. Celkovo budeme presadzovať sedemročný rozpočet, ktorý by sa mal prehupnúť nad 1% európskeho HDP, čo by podľa nás dokázalo pokryť nové priority aj pokračovanie súčasných politík.

Zo strany Komisie zaznieva aj apel ohľadom tempa negociácií, aby sa nám podarilo dohodnúť ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Rýchla dohoda však zároveň musí znamenať aj dobrú dohodu."

O deväť dní, 23. februára, budú lídri Európskej únie diskutovať o tom, ako zaistiť primerané financovanie priorít, ktoré pre Úniu spoločne stanovili 16. septembra 2016 v Bratislave a 25. marca 2017 v Rímskej deklarácii.

Komisia do tejto dôležitej debaty prispieva tromi spôsobmi:

  • poskytuje informácie o rozpočte EÚ, jeho prínosoch, úspechoch a pridanej hodnote,
  • vypracúva scenáre, ktoré ilustrujú finančný vplyv rôznych potenciálnych politických rozhodnutí,
  • poukazuje na to, aké dôsledky pre študentov, výskumníkov, infraštruktúrne projekty a mnohé iné oblasti by malo oneskorené prijatie rozpočtu EÚ.
  • Kľúčové témy diskusií o rozpočte:
  • ochrana vonkajších hraníc EÚ,
  • podpora skutočnej európskej obrannej únie,
  • posilnenie digitálnej transformácie Európy,
  • zefektívnenie politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky.
  • Vedúci predstavitelia členských štátov by mali vedieť aký by bol konkrétny vplyv ich rozhodnutí na financovanie na úrovni EÚ. Práve preto EK vyčíslila finančný vplyv rôznych politických alternatív, ktoré prichádzajú do úvahy. Nejde o vlastné návrhy Komisie, ale o príklady založené na nápadoch, ktoré vzišli z verejnej diskusie.

Formálny návrh dlhodobého rozpočtu EÚ predloží Európska komisia najneskôr začiatkom mája 2018. Zohľadní v ňom aj názory zozbierané vo verejných konzultáciách o prioritách EÚ, ktoré sa začali v januári 2018.

09.02.2018

V nedeľu 11.2. bude Európsky deň tiesňového čísla 112

Bezplatné a jednotné celoeurópske číslo tiesňového volania 112 funguje od roku 1991.

V roku 2017 zaznamenala linka 112 na Slovensku 1.289.061 hovorov (1.403.792 v 2016), celkovo bolo tiesňových volaní (aj na iné tiesňové čísla) 3.343.299. Priemerný čas dokedy bol hovor zdvihnutý bol v minulom roku 10,73 sekúnd.

Poskytovanie pomoci prostredníctvom tohto čísla má byť ešte efektívnejšie zavedením moderného systému mobilnej lokalizácie. Asi 300 000 ľudí, ktorí zavolajú na tiesňovú linku nevie z rôznych dôvodov opísať kde sa nachádza, práve tento systém pomáha presnej lokalizácii. Volania z mobilov v krajinách, ktoré službu podporujú, by mali vysielať záchranným službám presnejšie informácie o mieste nehody, alebo akejkoľvek udalosti, kde je potrebná pomoc. Systém zaviedli Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva a Veľká Británia. 

09.02.2018

Výroba batérií v EÚ

V pondelok 12. februára2018 bude Komisia hostiť 2. stretnutie na vysokej úrovni Európskej aliancie pre batérie. Stretnutia sa zúčastnia zástupcovia európskeho priemyslu, politickí predstavitelia zainteresovaných členských štátov, Európska investičná banka, EK, ktorí sa budú zaoberať produkciou batérií v EÚ.

Cieľom bude získať politický záväzok členských štátov na založenie rozsiahlych výrobných kapacít na výrobu batériových článkov v Európe, prediskutovať súčasné aktivity a nájsť a spojiť podporné nástroje na národnej aj európskej úrovni.

"Odhadovaný potenciál tohto trhu v Európe je obrovský, od roku 2025 by mohol dosiahnuť 250 miliárd Eur ročne, keďže náš dopyt po batériových článkoch sa očakáva na úrovni 200 GWh, a 600 GWh globálne. Požadovaný rozsah a rýchlosť produkcie znamenajú, že ani jeden z hráčov to nezvládne dosiahnuť sám. Európska aliancia pre batérie tieto perspektívne partnerstvá v celom hodnotovom reťazci zastreší. " uviedol Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredseda EK pre energetickú úniu.

Vývoj a výroba batérií hrajú v modernizácii európskeho hospodárstva a priemyslu strategickú úlohu, rovnako dôležité sú pri budovaní Energetickej únie.

Tlačovú konferenciu po stretnutí, za účasti Maroša Šefčoviča, môžete v pondelok o 16:00 sledovať na stránke: https://ec.europa.eu/avservices/ebs/live.cfm?page=1  

07.02.2018

Zimná hospodárska prognóza: rast a pozitívny vývoj

Európska komisia dnes zverejnila svoju zimnú hospodársku prognózu, ktorá obsahuje informácie k predpokladanému vývoju HDP a inflácie. Od tohto roku bude Komisia uverejňovať dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú).

Európska komisia predpokladá, že na Slovensku rast HDP dosiahne 4 % v 2018 (3,8 % v jesennej prognóze) a 4,2 % v 2019 (4 % v jesennej prognóze). Hlavným dôvodom sú zlepšujúce sa podmienky na trhu práce, ktoré tlačia na rast miezd a zvyšovanie spotreby domácností ako aj nárast súkromných investícií. Investície výraze rástli už v minulom roku a rast ťahá hlavne automobilovým priemyslom a veľkými infraštruktúrnymi projektmi sa očakáva aj v tomto roku. Rizikom pre rast v strednodobom horizonte je zatiaľ slabé využívanie EU fondov, ktoré sú jedným z hlavných ťahúňov investícií na Slovensku. Rásť bude aj inflácia a to 2,2 % v 2018 a 2,0 % v 2019.

Aktuálny odhad rastu na rok 2017 na úrovni 2,4 % HDP prekonáva odhady z novembrovej jesennej hospodárskej prognózy, podľa ktorých mala eurozóna rásť tempom 2,2 % a EÚ ako celok tempom 2,3 %. Zvýšili sa aj novembrové odhady rastu na roky 2018 a 2019, a to tak v prípade eurozóny, ako aj celej EÚ: z úrovne 2,1 % na 2,3 % na tento rok a z úrovne 1,9 % na 2,0 % na rok 2019. Tento vývoj je výsledkom lepšej situácie na trhu práce a oživenia globálnej ekonomickej činnosti a obchodu. Inflácia v eurozóne dosiahla v roku 2017 1,5 %. Očakáva sa, že aj v roku 2018 zotrvá na úrovni 1,5 % a v roku 2019 sa zvýši na 1,6 %.

05.02.2018

Prihláste sa do súťaže o cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku v oblasti rozvoja

Dnes sa začína súťaž Európskej komisie o cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku 2018, ktorá oceňuje výnimočné príspevky novinárov na tému udržateľného rozvoja. Prihlasovanie je otvorené od 5. februára do 5. marca 2018 pre online, tlačené aj audio-vizuálne príspevky. Cena má dve kategórie podľa vekových skupín a v každej kategórii ocení víťaza v každom z týchto regiónov: Afrika, Arabský svet a Blízky východ, Ázia a Tichomorie, Latinská Amerika a Karibská oblasť a Európa. Celkový víťaz bude vybraný spomedzi regionálnych víťazov. Osobitné ocenenie získa príspevok na tému odstránenia násilia páchaného na ženách a dievčatách. Ďalšie informácie o osobitných pravidlách a kritériách nájdete na stránke : https://ec.europa.eu/europeaid/lnp_en

05.02.2018

Svetový deň boja proti rakovine: Komisia zavádza systém na meranie výskytu rakoviny a trendov v rámci EÚ

Európska komisia pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine (4. február) spustila webovú stránku európskeho systému informácií o rakovine. Používatelia v ňom môžu po prvýkrát sledovať zemepisné modely a trendy týkajúce sa výskytu rakoviny a údaje o úmrtnosti a prežití. Do systému sa zbierajú údaje z približne 150 európskych registrov onkologických ochorení obyvateľstva, ktoré pokrývajú 25 členských štátov EÚ a sedem tretích krajín. Európsky systém informácií o rakovine, ktorý vyvinulo Spoločné výskumné centrum (JRC), umožňuje posudzovanie a monitorovanie výskytu rakoviny v jednotlivých regiónoch a krajinách. Zároveň sleduje tieto trendy z časového hľadiska. Porovnateľné štatistiky na úrovni EÚ boli doteraz len ťažko dostupné. Výskyt rakoviny a miera úmrtnosti a prežitia sa v EÚ výrazne líšia. Očakáva sa, že v roku 2018 pribudne 3,9 milióna nových prípadov rakoviny (všetkých typov okrem nemelanómovej rakoviny kože) a viac ako 1,9 milióna ľudí v Európe na rakovinu zomrie. Výskyt rakoviny je najvyšší v oblasti severnej Európy a rakovina je stále druhou najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ. Viac informácií:

05.02.2018

Nádejná mladá prekladateľka zo Slovenska

Víťazkou celoeurópskej prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores sa stala 17-ročná Katarína Kráľová z Piaristickej školy F. Hanáka v Prievidzi. Cenu si víťazka prevezme od komisára Günthera H. Oettingera, zodpovedného za rozpočet a ľudské práva, v apríli v Bruseli.

V histórii súťaže Juvenes Translatores ide už o druhú víťazstvo tejto školy, prvýkrát bodovali v roku 2009. Súťaž, ktorú Generálne riaditeľstvo pre preklad organizuje už 11. krát, sa teší veľkej podpore a početnej účasti. Tento rok sa do nej zapojilo vyše 3 300 študentov z celej Európskej únie, ktorí prekladali texty na tému 60. výročia zrodu EÚ. Slovensko dlhodobo vedie rebríček s najväčším počtom prihlásených škôl. Aj tento rok sa do súťaže zapojilo až 107 slovenských škôl, súťažiť však mohlo len 13 z nich, keďže miesta sú prideľované podľa počtu národných zástupcov v Európskom parlamente.

05.02.2018

Horná Nitra - transformácia regiónu

Dnes sa uskutočnilo spoločné rokovanie predstaviteľov Európskej komisie, vlády Slovenskej republiky, verejnej správy a súkromného sektora k transformácii regiónu hornej Nitry pod názvom "Príprava na prechod od uhlia". Výsledky rokovania boli zhrnuté na tlačovej konferencii podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku na tému Transformácia regiónu hornej Nitry - Príprava na prechod od uhlia.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) vypracovalo predbežnú analýzu vplyvu transformácie na ekonomiku a obyvateľov Hornej Nitry. Analýza potvrdzuje, že prevádzka baní a elektrárne nemá udržateľnú budúcnosť. Vzhľadom na dlhodobý a komplexný charakter transformácie jej úspechov stojí na viacerých elementoch, napr.:

  • Investície do dopravnej infraštruktúry;
  • Nahradenie uhlia alternatívnymi zdrojmi energie;
  • Pritiahnutie investícií a rozvoj nových zručností;
  • Diverzifikácie miestnej ekonomiky.

26.01.2018

Poďte s nami na Európsky road trip - ešte 15 dní na prihlásenie

Do 11. februára, teda ešte 15 dní, sa môžu záujemcovia prihlasovať na road trip po Európe. Projekt, ktorý je iniciatívou Európskej komisie, zahŕňa 4 trasy dlhé viac ako 12 000 kilometrov naprieč Európou: pozdĺž Atlantiku, Baltického mora, Stredozemného mora a Dunaja. Práve posledná cesta má svoje zastávky aj na Slovensku.

Prihlásiť sa môžu mladí ľudia vo veku 18-30 rokov. Na každú trasu sa vyberú dvaja, celkovo tak bude cestovať 8 jednotlivcov. Pre prihlásenie je potrebné natočiť 60-sekundové video (telefónom alebo kamerou), kde záujemca vysvetlí svoju motiváciu, prečo je on ten správny do tímu cestovateľov po Európe. Vyhodnotenie vybraných cestovateľov prebehne v apríli po skupinovom pohovore v Bruseli.

Cestovanie prvou trasou, teda pozdĺž Stredozemného mora, sa začne už v apríli. V máji a júni sa uskutoční trasa popri Atlantiku, jún a júl bude patriť Dunaju a celý road trip ukončí dvojica, ktorá navštívi trasu popri Baltickom mori.

Počas svojej cesty budú môcť mladí ľudia stretnúť domácich, objaviť množstvo zaujímavých a možno aj neznámych miest. Zo svojej cesty budú online zdieľať, čo nové videli a čo sa dozvedeli a nakoniec z nej vznikne aj road movie a online cestovateľská príručka na cesty Európou. Vybraným cestovateľom budú preplatené cestovné výdavky, vybavenie, ubytovanie a strava, takže nebudú musieť znášať žiadne náklady navyše.

Bližšie informácie môžete získať na stránke https://roadtriproject.eu/ .

26.01.2018

Ako trestáme falšovanie liekov v EÚ?

Dnes bola uverejnená správa o uplatňovaní sankcií pre tých, ktorí sú zapojení do výroby a obehu falšovaných liekov. Vyplýva z nej, že v EÚ existujú veľké rozdiely v rozsahu a výške sankcií. Rozsah maximálnych trestov odňatia slobody za falšovanie liekov je od jedného roka vo Švédsku, Fínsku a Grécku do 15 rokov v Rakúsku, Slovinsku a na Slovensku. Maximálna výška sankcií sa pohybuje od 4 300 eur v Litve po 1 milión eur v Španielsku. V Spojenom kráľovstve je dokonca neobmedzená. Správa vychádza v nadväznosti na požiadavku, ktorá je zakotvená v smernici o falšovaných liekoch (2011/62/EÚ), aby všetky členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre tých, ktorí sú zapojení do výroby a obehu falšovaných liekov. Členské štáty a zainteresované strany okrem toho pracujú na celoeurópskom systéme overovania pravosti liekov, ktorý by sa mal začať používať od februára 2019. To znamená, že pravosť liekov na predpis sa bude overovať ešte skôr, ako sa predpíšu pacientom. 

25.01.2018

Prvý samit o vzdelávaní položí základy európskeho vzdelávacieho priestoru

Prvý európsky samit o vzdelávaní sa koná dnes v Bruseli, usporiadal ho komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics. Zišlo sa na ňom 18 ministrov školstva krajín EÚ a 450 odborníkov na vzdelávanie aby spolu diskutovali o budúcnosti vzdelávania v Európe.

V rámci hlavnej témy "Vytváranie základov európskeho vzdelávacieho priestoru: pre inovatívne a inkluzívne vzdelávanie založené na hodnotách" sa diskusie na samite zameriavajú na otázky, ako môže kvalitné a inkluzívne vzdelávanie založené na hodnotách prispieť k úspešnej Európe, aké kompetencie sú potrebné v ďalších desaťročiach a ako môžeme zlepšiť základné digitálne a podnikateľské zručnosti.

Na programe je viac ako 20 zasadnutí, prednášok odborníkov a panelových diskusií na vysokej úrovni. Dnešný samit nadväzuje na göteborský samit v novembri 2017, na ktorom Komisia predstavila svoju víziu vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, a na decembrové zasadnutie Európskej rady, na ktorom členské štáty vyjadrili vôľu urobiť viac v oblasti vzdelávania. 

25.01.2018

EÚ spolu s nadáciou Billa a Melindy Gatesových poskytnú Afrike 100 miliónov

Nadácia manželov Gatesových prispeje k realizácii plánu externých investícií EÚ v Afrike sumou 62,5 miliónov dolárov (asi 50 miliónov eur). Táto finančná pomoc bude poskytnutá prostredníctvom rámca EÚ na zlepšenie stavu udržateľných investícií v Afrike v odvetví zdravotníctva. Európska komisia navýši príspevok manželov Gatesových o ďalších 50 miliónov eur. Spoločný príspevok má prilákať ďalšie investície potrebné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a zvýšiť počet úspešných projektov.

Plán externých investícií EÚ bol prijatý v septembri 2017 ako pomoc na zvyšovanie investícií v partnerských krajinách Afriky a európskeho susedstva najmä v podobe záruky Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) v hodnote 1,5 miliardy eur.

24.01.2018

Usmernenie k novým pravidlám ochrany údajov

Pomocou dnes zverejneného usmernenia chce Európska komisia pomôcť bezproblémovému uplatňovaniu nových pravidiel ochrany údajov (tzv. GDPR - General Data Protection Regulation - Všeobecné nariadenie o ochrane údajov), ktoré nadobudnú účinnosť 25. mája 2018.

Komisia zároveň spustila nový online nástroj, ktorý bude užitočný občanom, podnikom (najmä malým a stredným podnikom) a ďalším organizáciám pri uplatňovaní nových pravidiel tak, aby z nich mali čo najväčší osoh. Dnešné usmernenie sumarizuje už realizované prípravné aktivity, poukáže na oblasti, na ktoré sa treba ešte sústrediť a zároveň podčiarkne novinky a príležitosti, ktoré nové pravidlá prinesú. Komisia už od prijatia nových pravidiel v máji 2016 aktívne komunikuje o prípravách ich uplatňovania so všetkými dotknutými aktérmi - vládami, vnútroštátnymi orgánmi, podnikmi i občianskou spoločnosťou.

Nové pravidlá v kocke:

  • Jeden súbor pravidiel pre celý kontinent - podnikom zaručí právnu istotu a občanom rovnakú úroveň ochrany údajov v celej EÚ
  • Pre všetky spoločnosti ponúkajúce služby v EÚ platia rovnaké pravidlá, a to aj vtedy, keď tieto spoločnosti sídlia mimo EÚ
  • Nové práva pre občanov: posilnené je právo na informácie, právo na prístup a právo na zabudnutie, možnosť presúvať si údaje z jednej spoločnosti do druhej
  • Silnejšia ochrana proti porušeniu ochrany údajov: informovať o ohrozujúcom porušení ochrany údajov do 72 hodín
  • všetky orgány na ochranu údajov budú mať právomoc ukladať pokuty do výšky 20 miliónov eur, resp. v prípade právnických osôb do výšky 4 % ich celosvetového ročného obratu.

22.01.2018

Verejná konzultácia - falšovanie a pirátstvo

Európska komisia dnes spustila verejnú konzultáciu na vytvorenie prvého celosvetového kontrolného zoznamu týkajúceho sa falšovania a pirátstva. Cieľom je identifikovať trhy mimo EÚ, kde sú falšovanie, pirátstvo a iné formy zneužívania duševného vlastníctva bežnou praxou.

Na základe vstupov zozbieraných od zainteresovaných strán vznikne kontrolný zoznam, ktorý pomôže zvýšiť informovanosť spotrebiteľov, ktorí nakupujú na rizikových trhoch, a zároveň posmeliť ich prevádzkovateľov a majiteľov, aby proti porušovaniu duševného vlastníctva zakročili.

Komisia bude monitorovať aj opatrenia prijaté miestnymi orgánmi na zníženie prístupnosti tovarov a služieb porušujúcich duševné vlastníctvo na identifikovaných trhoch.

Podľa informácií Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a OECD obchod s falošným a pirátskym tovarom má hodnotu okolo €338 miliárd eur na celom svete. V Európskej únii tvoria falšované a pirátske tovary až okolo 5% všetkých dovezených tovarov, ich hodnota dosahuje 85 miliárd eur.

Táto konzultácia je súčasťou stratégie na vytvorenie Vyváženého systému presadzovania práv duševného vlastníctva v reakcii na aktuálne spoločenské výzvy. Potrvá do 31. marca 2018. 

22.01.2018

Verejná konzultácia - rozvoj vidieka

Dnes začína aj verejná konzultácia, v ktorej môžu občania a zainteresované strany vyjadriť svoje názory a skúsenosti na fungovanie programov rozvoja vidieka realizovaných v období 2007 až 2013. Hlavným cieľom je získať celkový obraz o silných a slabých stránkach politiky rozvoja vidieka v kontexte príprav na zjednodušenie a modernizáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Zozbierané názory sa využijú pri tvorbe legislatívnych návrhov v nadväznosti na novembrové Oznámenie o budúcnosti poľnohospodárstva a potravín. Politika rozvoja vidieka pomáha vidieckym oblastiam EÚ zvládať široké spektrum hospodárskych a environmentálnych výziev modernej doby.

V období 2007 - 2013 mal rozvoj vidieka k dispozícii rozpočet vo výške 98 miliárd eur, na obdobie 2014 - 2020 je to o 2 miliardy eur viac. Spolufinancované projekty môžu zahŕňať podporu malých podnikov vo vidieckych oblastiach, investície do agroturistiky či odbornú prípravu mladých poľnohospodárov.

Prispievať do verejnej konzultácie môžete do 20. apríla 2018.

Viac informácií: https://ec.europa.eu/info/consultations/performance-rural-development-programmes-2007-2013-period_en 

12.01.2018

Komisia navrhuje investovať do špičkových európskych superpočítačov

Aj napriek doterajším snahám a investíciám nemá Európska únia k dispozícii najvýkonnejšie superpočítače, a tie ktoré má, závisia od neeurópskych technológií. Európsky vedci a priemysel spracovávajú svoje dáta mimo EÚ. Toto môže spôsobovať problémy súvisiace s ochranou súkromia, údajov, obchodných tajomstiev či s vlastníctvom dát v citlivých aplikáciách.

Preto sa Európska komisia spoločne s členskými štátmi rozhodli investovať do budovania a rozširovania infraštruktúry špičkovej vysokovýkonnej výpočtovej techniky (high-performance computing - HPC) v Európe. Ako aj podporovať výskumno-inovačný program zameraný na rozvoj technológií a strojov (hardvéru), ako aj aplikácií (softvéru), ktoré budú nainštalované na týchto najvýkonnejších superpočítačoch. Už v máji minulého roku EK prisľúbila, že vytvorí nový právny nástroj s cieľom nájsť spôsob ako Európa a členské štáty môžu spoločne investovať do vytvorenia špičkového európskeho ekosystému HPC a veľkých dát. Výsledkom je dnes predstavený nový právny rámec a štruktúra financovania - spoločný podnik EuroHPC.

Príspevok EÚ do EuroHPC bude v súčasnom viacročnom finančnom rámci (2014-2020) približne 486 miliónov EUR a podobnú sumu poskytnú členské štáty a pridružené krajiny. Celkovo by sa teda do roku 2020 mala investovať 1 miliarda EUR z verejných financií a súkromní členovia iniciatívy by okrem toho mali prispieť aj nepeňažnými príspevkami.

08.01.2018

Európske hlavné mestá kultúry v roku 2018: Valletta a Leeuwarden

Od 1. januára 2018 sú maltské hlavné mesto Valletta a holandské mesto Leeuwarden-Fryslân držiteľmi titulu Európske hlavné mesto kultúry. Obidve mestá pripravili program, ktorý je prehliadkou kultúrnych tradícií a inovatívnych kultúrnych podujatí, predstavení a projektov.

Titul Európske hlavné mesto kultúry je jedinečnou príležitosťou spájať spoločenstvá prostredníctvom kultúry a podporovať pevné lokálne, európske a medzinárodné partnerstvá pre budúcnosť.

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry iniciovala v roku 1985 vtedajšia grécka ministerka kultúry Melina Mercouriová. Odvtedy sa stal jednou najvýznamnejších kultúrnych iniciatív v Európe. Mestá sa vyberajú na základe kultúrneho programu, ktorý musí mať silný európsky rozmer, musí podporovať účasť a aktívne zapojenie obyvateľov mesta a prispievať k jeho dlhodobému rozvoju.

Pre mestá je to aj vynikajúca príležitosť na zmenu ich pôsobenia navonok, zviditeľnenie sa na mape sveta, prilákanie väčšieho množstva turistov a prehodnotenie svojho vlastného rozvoja prostredníctvom kultúry. Titul má dlhodobý vplyv na mestá i okolité regióny, a to nielen z kultúrneho, ale aj zo sociálno-ekonomického hľadiska. Napríklad na základe jednej štúdie sa ukázalo, že počet turistov, ktorí navštívili Európske hlavné mesto kultúry a prespali v ňom aspoň jednu noc, sa v porovnaní s rokom pred udelením titulu zvýšil v priemere o 12 %.

V roku 2017 boli Európskymi hlavnými mestami kultúry dánsky Aarhus a cyperský Pafos. V roku 2019 budú ďalšími Európskymi hlavnými mestami kultúry Plovdiv (Bulharsko) a Matera (Taliansko), Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko) v roku 2020.

05.01.2018

Prvá rýchlo nabíjacia stanica v strednej a východnej Európe s využitím batérie

Včera 4.1.2018 o 10:00hod., v priestoroch Avion Shopping Park, podzemné parkovisko H12, bola  slávnostne otvorená prvá rýchlo nabíjacia stanica v strednej a východnej Európe s využitím batérie. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj Maroš Šefčovič - podpredseda Európskej komisie.

Ide o batérie, ktoré predstavujú dôležitý medzník v energetickej revolúcii, kedže sa v nich kombinuje prínos pre elektromobilitu aj pre uskladňovanie energie. Predstavený nabíjací systém, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie (Connecting Europe Facility), dokáže rýchlo a súčasne nabíjať až štyri vozidlá. 

05.01.2018

Nitra - Európske mesto športu 2018

Po Košiciach a Banskej Bystrici si titul Európske mesto športu prebrala Nitra. Nitra sa môže pochváliť viacerými športovými talentmi. Medzi najznámejších patrí majster sveta a olympijský víťaz Matej Tóth, ale aj majstrovské tímy hokejistov, volejbalistov či basketbalistov. Titul Európske mesto športu 2018 môže pritiahnuť k športu aj ďalších. Za tým účelom sú v Nitre plánované rekonštrukcie starších športovísk. Modernizácia čaká futbalový štadión. Rozsiahlou opravou prechádza v súčasnosti zimný štadión. V meste majú pribudnúť aj úplne nové športoviská. Športovú halu plánuje radnica vybudovať v mestskej časti Čermáň na mieste, kde vlani v decembri zhorela do tla budova bývalej telocvične.

Nová hala vyrastie aj na sídlisku Diely a bude vhodná pre všetky druhy halových športov, ako sú hádzaná, futbal či volejbal, ale aj na organizáciu kultúrnych podujatí. Plánované je tiež rozšírenie siete cyklotrás o takmer 14 kilometrov.

V budúcom roku budú pokračovať tradičné športové podujatia, ktoré sú určené všetkým vekovým kategóriám, no priestor dostanú aj nové. Návrhmi a nápadmi sa bude môcť zapojiť aj verejnosť. Novinkou budú plavecké kurzy pre deti a otvorenie všetkých dostupných športovísk pre verejnosť. Pribudnúť by mala aj online prezentácia športových klubov a športovísk. Najpopulárnejším a najnavštevovanejším športom v Nitre je dlhodobo hokej, ďalej sú to futbal a volejbal. V mestskom rozpočte je pre tento rok vyčlenených 738-tisíc eur na dotácie na telesnú kultúru. Celková podpora športu zo strany mesta je ročne okolo 1,8 milióna eur. Titul Európske mesto športu 2018 si Nitra oficiálne prevzala 6. decembra v Bruseli.

Košice boli prvým slovenským mestom, ktoré v roku 2016 získalo titul Európske mesto športu. O rok na to vybrala komisia Banskú Bystricu. V kategórii Európske hlavné mesto športu, ktoré sa udeľuje mestám nad 499-tisíc obyvateľov, zatiaľ Slovensko titul nezískalo. V roku 2016 sa ušiel Prahe. Bez slovenského zastúpenia je zatiaľ aj titul Európske malomesto športu.

04.01.2018

"Naša sila je v jednote" je motto bulharského predsedníctva Rady EÚ

Od 1. január 2018 prebralo Bulharsko od Estónska predsedníctvo Rady EÚ.

Priority bulharského predsedníctva sa riadia jeho mottom: "Naša sila je v jednote", ktoré je tiež mottom štátneho znaku Bulharskej republiky. Predsedníctvo bude spolupracovať so svojimi partnermi na jednote medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ s cieľom nájsť konkrétne riešenia na vybudovanie silnejšej, bezpečnejšej a solidárnej Európy.

Počas nasledujúcich 6 mesiacov sa predsedníctvo zameria na štyri kľúčové oblasti: budúcnosť Európy a mladých ľudí, západný Balkán, bezpečnosť a stabilitu a digitálne hospodárstvo.

Každá členská krajina EÚ vykonáva polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko predsedalo Rade Európskej únie nedávno, v druhej polovici roku 2016. Od júla 2018 vystrieda Bulharsko pri predsedníckom kormidle Rakúsko.

Ďakujeme za prejavenú dôveru a spoluprácu v roku 2017, želáme

príjemné prežitie vianočných sviatkov

a

veľmi šťastný a úspešný Nový rok 2018!

EUROPE DIRECT Komárno

Napíšte nám: